Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 31, 2022

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26Cbi/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119203935
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:7119203935.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v spore žalobcov: 1. INTERAKT, s. r. o., Idanská

39, 040 11 Košice - mestská časť Západ, IČO: 46 140 875, 2. iMprove GROUP, s.r.o., Idanská 39,
040 11 Košice - mestská časť Západ, IČO: 45 350 108, obaja zastúpení JUDr. Miroslavom Sklenárom,
advokátom,Kováčska40,04001Košice,IČO:35550201,protižalovanému:ErgomedPoliklinika,s.r.o.,
Moldavská cesta 21/A, 040 11 Košice, IČO: 36 751 103, zastúp. spoločnosťou Vašiv & Partners s.r.o.,
Murgašova 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 238 836, v konaní o určenie popretej
pohľadávky takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e sa, že prihlásená pohľadávka spoločnosti INTERAKT, s. r. o ., Mlynárska 16, 040

01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 46 140 875 vedená správcom reštrukturalizačného konania
spoločnosti Ergomed Poliklinika, s.r.o., Moldavská cesta 21/A, 040 11 Košice, IČO: 36 751 103 v
zozname pohľadávok pod č. 35 v časti popretej istiny vo výške 611,51 EUR je nesporná, čo do pravosti,
výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti a je zistená v celom svojom rozsahu.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi v 1. rade p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým,
že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

IV. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v 2. rade v rozsahu 100% s tým, že
o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.03.2019 domáhali, aby súd
určil, že:
a) prihlásená pohľadávka spoločnosti INTERAKT, s.r.o., Mlynárska 16, 040 01 Košice - mestská časť

Juh, IČO: 46 140 875 vedená správcom reštrukturalizačného konania spoločnosti Ergomed Poliklinika,
s.r.o., Moldavská cesta 21/A, 040 11 Košice, IČO: 36 751 103 v zozname pohľadávok pod číslom 33
v časti popretej istiny vo výške 41,39 EUR je nesporná, čo do pravosti, výšky, právneho dôvodu a
vymáhateľnosti a je zistená v celom svojom rozsahu.
b) prihlásená pohľadávka spoločnosti INTERAKT, s.r.o., Mlynárska 16, 040 01 Košice - mestská časť
Juh, IČO: 46 140 875 vedená správcom reštrukturalizačného konania spoločnosti Ergomed Poliklinika,
s.r.o., Moldavskú cesta 21/A, 040 11 Košice, IČO: 36 751 103 v zozname pohľadávok pod číslom 35

v časti popretej istiny vo výške 611,51 EUR je nesporná, čo do pravosti, výšky, právneho dôvodu a
vymáhateľnosti a je zistená v celom svojom rozsahu.
c)prihlásenápohľadávkaspoločnostiINTERAKT,s.r.o.,Mlynárska16,04001Košice-mestskáčasťJuh,
IČO: 46 140 875 vedená správcom reštrukturalizačného konania spoločnosti Ergomed Poliklinika, s.r.o.,Moldavské cesta 21/A, 040 11 Košice, IČO: 36 751 103 v zozname pohľadávok pod číslom 36 v časti
popretejistinyvovýške200,-EURjenesporná,čodopravosti,výšky,právnehodôvoduavymáhateľnosti
a je zistená v celom svojom rozsahu.

d) prihlásená pohľadávka spoločnosti INTERAKT, s.r.o., Mlynárska 16, 040 01 Košice - mestská časť
Juh, IČO: 46 140 875 vedená správcom reštrukturalizačného konania spoločnosti Ergomed Poliklinika,
s.r.o., Moldavskú cesta 21/A, 040 11 Košice, IČO: 36 751 103 v zozname pohľadávok pod číslom 37
v časti popretej istiny vo výške 1 200,- EUR je nesporná, čo do pravosti, výšky, právneho dôvodu a
vymáhateľnosti a je zistená v celom svojom rozsahu.

e) prihlásená pohľadávka spoločnosti iMprove GROUP, s.r.o., Mlynárska 16, 040 01 Košice - mestská
časť Juh, IČO: 45 350 108 vedená správcom reštrukturalizačného konania spoločnosti Ergomed
Poliklinika, s.r.o., Moldavské cesta 21/A, 040 11 Košice, IČO: 36 751 103 v zozname pohľadávok pod
číslom32včastipopretejistinyvovýške41,02EURjenesporná,čodopravosti,výšky,právnehodôvodu
a vymáhateľnosti a je zistená v celom svojom rozsahu.
Ďalej žiadali, aby im súd priznal náhradu trov konania.

2.Žalobcovia v 1. a 2. rade svoj návrh odôvodnili tým, že uznesením Okresného súdu Košice I sp.
zn. 26R/2/2018 zo dňa 07.12.2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 241/2018 dňa
14.12.2018, v právnej veci navrhovateľa (dlžníka) Ergomed Poliklinika, s.r.o., so sídlom Moldavská
cesta č. 21/A, IČO: 36 751 103, o návrhu na povolenie reštrukturalizácie, Okresný súd Košice I

dňom 14.12.2018 reštrukturalizáciu dlžníka povolil a ustanovil do funkcie predbežného správcu JUDr.
Vladimíra Kotusa, so sídlom kancelárie Žižkova č. 6, 040 01 Košice.
2A.Žalobcovia v 1. a 2. rade ako veritelia podali v zákonnej lehote na prihlasovanie pohľadávok prihlášky
do konkurzu spolu s prílohami, sprievodným listom, súhrnným prehľadom a prehlásením veriteľov, že
pohľadávky evidujú vo svojom účtovníctve.

2B.Správca listom zo dňa 11.02.2019 oznámil žalobcovi v l. rade popretie prihlásených pohľadávok
vo výške 2 099,35 EUR. Listom zo dňa 11.02.2019 správca oznámil žalobcovi v 2. rade popretie
prihlásených pohľadávok vo výške 41,02 EUR.
2C.Správca oznámil žalobcovi v 1. rade popretie pohľadávky vo výške 2 099,35 EUR prihlásenú
veriteľom MUDr. Y. H.. Správca v oznámení o popretí pohľadávky žalobcu v 1. rade uvádza, že „po

oboznámení sa s obsahom prihlásenej pohľadávky a jej príloh v zákonom určenej lehote v súlade s §
124 ZKR prihlásenú pohľadávku veriteľa MUDr. Y. H., bytom N. X, Y., zapísanú v zozname pohľadávok:
a) pod por. č. 33 popiera a to čo do vymáhateľnosti a výšky v rozsahu 41,39 EUR, b) pod por. č. 35
popiera v celom rozsahu a to čo právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky, t.j. 611,51 EUR, c) pod por.
č. 36 popiera a to čo do vymáhateľnosti a výšky v rozsahu 246,45 EUR, d) pod por. č. 37 popiera v celom

rozsahu a to čo právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky, t.j. 1 200,- EUR.“
2D.Pokázal na ust. § 124 ods. 2 ZKR a uviedol, že z obsahu oznámenia o popretí prihlásených
pohľadávok je zrejmé, že správca popretie pohľadávok vo výške 2 099,35 EUR smeroval voči MUDr.
Y. H., bytom N. X, Y., ktorú v dotknutom oznámení označuje za veriteľa, a táto si v zmysle obsahu listu
Správcu mala neoprávnene prihlásiť pohľadávky žalobcu. Vzhľadom k tomu, že správca v zákonom

stanovenej lehote podľa § 124 ods. 2 ZKR nepoprel pohľadávky žalobcu v 1. rade, ale pohľadávky MUDr.
Y. H., ktorá si v zmysle listu správcu mala údajne prihlásiť pohľadávky žalobcu v 1. rade uplynutím lehoty
na popieranie pohľadávok sa prihlásené pohľadávky žalobcu v 1. rade v rozsahu, v akom neboli popreté,
považujú za zistené.
2E.Aj napriek tomu, že správca nepoprel pohľadávky žalobcu v 1. rade, ale pohľadávky MUDr. Y. H. a

podľa § 124 ods. 2 ZKR platí, že uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásené pohľadávky
v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistené. Správca zistenie pohľadávok žalobcu v 1.
rade nezapísal do zoznamu pohľadávok a popiera pohľadávky žalobcu v 1. rade, bez ohľadu na to,
že ním neboli popreté, a preto sa považujú v celom rozsahu za zistené. Žalobca v 1. rade napriek
vyššie uvedeným skutočnostiam z dôvodu právnej istoty uvádza, že právne a skutkové dôvody popretia

pohľadávok zapísané pod por. č. 33, 35, 36, 37, na ktoré poukazuje správa v liste zo dňa 11.02.2019 sú
irelevantné a žalobca v 1. rade mal za to, že ak by správca postupoval spôsobom, ktorý mu ukladá §
124 ods. l ZKR bolo by mu zrejmé, že neexistuje žiaden predpoklad na uvedenie právnych a skutkových
dôvodov, pre ktoré pohľadávky označil za sporné, a pre ktoré ich síce nepoprel voči žalobcovi v 1. rade,
ale pre ktoré ich poprel voči MUDr. Y. H.. Hlavným skutkovým a rovnako aj právnym dôvodom, pre ktoré

mal správca poprieť pohľadávky žalobcu v 1. rade voči MUDr. Y. H. je tá právna skutočnosť, že žalobca
v 1. rade nikdy neuzatvoril s MUDr. Y. H. žiadnu zmluvu o postúpení pohľadávky a takúto skutočnosť
ani žalobca v 1. rade nikdy neoznámil žalovanému, teda dlžníkovi.2F.Kodôvodneniupopretiapohľadávkyč.33vsume41,39EURžalobcav1.radeuviedol,žepredmetom
vzájomných rokovaní so žalovaným bola dohoda, že služby v oblasti IT bude pre žalovaného realizovať
za sumu vo výške 200,- EUR bez DPH. Žalobca v 1. rade a žalovaný sú platcami dane z pridanej hodnoty

a skutočnosť, že žalovaný má žalobcovi v 1. rade platiť za služby poskytované v oblasti IT sumu vo
výške 200,- EUR mesačne bez DPH, ku ktorej bude pripočítaná DPH v zákonnej výške nikdy nebola
sporná. Žalobca v 1. rade za poskytované IT služby žalovanému pravidelne vystavoval faktúry a žiadna
z týchto faktúr nikdy nebola zo strany žalovaného žalobcovi v 1. rade vrátená a žalovaný ich v celom
rozsahu eviduje vo svojom účtovníctve. Povinnosťou správcu podľa § 124 ods. 1 zákona č . 7/2005

Z. z. je, že „ Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s
účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne
aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané
a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody
spornosti prihlásenej pohľadávky.“ Ak by správca postupoval s odbornou starostlivosťou preskúmal
a porovnal účtovnú evidenciu žalovaného so zoznamom záväzkov žalovaného zistil by, že spornosť

pohľadávky č. 33 vo výške uplatnenej DPH nie je. Žalobca v 1. rade ďalej uviedol, že skutočnosť, že
dohoda o cene za poskytovanie služieb v oblasti IT v sume 200,- EUR bez DPH mesačne nebola medzi
žalobcom v 1. rade a žalovaným nikdy sporná vyplýva aj z toho, že žalovaný pravidelne hradil žalobcovi
v 1. rade ním vystavené faktúry za služby v oblasti IT v sume 240,- EUR s DPH mesačne do doby pokiaľ
nebolvplatobnejneschopnosti.Vovzťahukargumentáciisprávcuajehoodkazunaustanovenie§3ods.

3 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách dal súdu do pozornosti ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 18/1996 Z.z.,
podľa ktorého „Dohoda o cene je dohoda o výške ceny alebo dohoda o spôsobe, akým sa cena vytvorí,
s podmienkou, že tento spôsob cenu dostatočne určuje. Dohoda o cene vznikne aj tým, že kupujúci
zaplatí cenu tovaru vo výške požadovanej predávajúcim.“ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
v spojení s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami žalobca v 1. rade mal za to, že pohľadávka č.

33 v rozsahu 41,39 EUR nie je sporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti ani jej výšky.
2G.K odôvodneniu popretia pohľadávok č. 35 a 37 celkovo v sume 1800 EUR žalobca v 1. rade uviedol,
že cena diela za zhotovenie a inštaláciu webových stránok v dohodnutom rozsahu bola v sume 1 500,-
EUR bez DPH, čo činí sumu 1 800,- EUR s DPH, ktorú si žalobca v 1. rade prihlásil prihláškou do
reštrukturalizačného konania dlžníka. Na e-mail žalobcu v 1. rade k cenovej ponuke na zhotovenie a

inštaláciu webových stránok dňa 08.02.2018 odpovedala zamestnankyňa žalovaného, ktorá odsúhlasila
poskytovanie IT služieb a informovala žalobcu v 1. rade že „ web a cenu si so žalovaným prejde
zajtra p. riaditeľ“. Žalobca v 1. rade sa dňa 09.02.2018 stretol s riaditeľom Ergomed Polikliniky, s.r.o.,
pánom MUDr. Z. I., s ktorým sa dohodol na rozsahu a cene diela tak, ako navrhoval žalobca. O
predmetnej skutočnosti žalobca v 1. rade informoval zamestnankyňu žalovaného pani G. e-mailom zo

dňa 09.02.2018. Žalovaný nevytkol uzatvorenie dohody, a preto z obsahu e-mailovej komunikácie je
zrejmé, že k dohode o rozsahu a cene diela medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade došlo. Z obsahu
návrhu Zmluvy o dielo k vytvoreniu web stránky, ktorá bola žalovanému doručená pred stretnutím s
riaditeľom Ergomed poliklinky vyplýva, že podľa čl. I bod 1. cena diela bola navrhovaná v sume 1 500,-
EUR bez DPH, čo s DPH činí 1 800,- EUR. Tvrdenie správcu uvedené v oznámení o popretí pohľadávky

veriteľa MUDr. Y. H., ktorá sa týka web stránky vytvorenej žalobcom v 1. rade , že „ v cenovej ponuke
je uvedená suma celkom 1 500,- EUR za celé dielo, pričom suma veriteľom uplatnených pohľadávok,
ktorých právnym dôvodom vzniku je tvorba web stránky predstavuje sumu 1 800,- EUR“ je v rozpore s
objektívnou realitou, nakoľko z obsahu návrhu Zmluvy o dielo je zrejmé, že celková suma 1 500,- EUR
bola bez DPH a k tejto sa má pripočítať DPH v sume 300,- EUR, čo predstavuje sumu 1 800,- EUR

vrátane DPH. Na zhotovení diela pre žalovaného sa žalobca v 1. rade dohodol s riaditeľom Ergomed
Polikliniky MUDr. Z. I., s ktorým o vytvorení web stránky a požiadavkách žalovaného rokoval a s ktorým
sa na rozsahu diela dohodol, čo vyplýva aj z e-mailu žalobcu v 1. rade zo dňa 09.02.2018. Pojmovým
znakom zmluvy o dielo v zmysle ustanovení § 536 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka nie je jej písomná forma. Skutočnosť, že žalovaný aj napriek dohode so žalobcom v 1.

rade nepodpísal Zmluvu o dielo v písomnej forme neznamená, že nedošlo k dohode o vytvorení diela
žalobcom v 1. rade pre žalovaného. Poukázal na ust. § 536 ods. 1 zákona č. 513/ 1991 Zb. Obchodného
zákonníka a uviedol, že žalobca v 1. rade dohodnuté dielo pre žalovaného vykonal riadne a včas a ten
začal vykonané dielo riadne užívať, pričom k vykonanému dielu žalovaný nemal žiadne pripomienky ani
námietky, čím vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť cenu za vykonanie diela. Tvrdenia žalovaného,

ktorými popiera nielen funkcionalitu web stránky, ale aj jej samotnú existenciu považuje žalobca v 1.
rade za účelové. Dielo zrealizované žalobcom v 1. rade bolo inštalované dňa 25.07.2018 a žalovaný
dielo zrealizované žalobcom v 1. rade riadne užíval. Žalovaný nemal k zrealizovanému a inštalovanému
dielu žiadne pripomienky a námietky a až v dotknutom oznámení o popretí pohľadávky správca uvádza,že žalovaný namieta funkcionalitu web stránky. V súvislosti s dôvodom popretia pohľadávky č. 35 a 37
vznáša žalovaný v 1. rade námietku premlčania v zmysle § 428 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka, keďže žalovaný nepodal žalobcovi v 1. rade žiadnu správu o vadách diela a vady diela

nevytkol bez zbytočného odkladu po tom, čo vady mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri
prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. l a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka. Súčasne uviedol, že zistenie vád diela nezakladá žalovanému právo nezaplatiť cenu diela,
a aj preto považuje námietku správcu za právne bezvýznamnú. Správca k pohľadávke č . 35 a 37
ďalej uvádza, že „ Pri šetrení správcom bolo zistené, že webová stránka v čase tvorby tohto podania

vôbec neexistuje. Navyše jej existenciu a funkcionalitu popiera dlžník“. Tendenčnosť tvrdení žalovaného
vyplýva aj zo skutočnosti, že archív web stránok si je možné prezrieť na voľne dostupnej webovej
adrese, ktorej názov je: https://web.archive.org/web/*/https://www.ergomed.sk . S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, z ktorých jednoznačne
vyplýva, že žalobca v 1. rade vykonal pre žalovaného ním objednané dielo, v spojení s vyššie uvedenými
zákonnými ustanoveniami mal žalobca v 1. rade za to, že pohľadávka č. 35 v celkovej sume 611,51 EUR

a pohľadávka č. 37 v celkovej sume 1 200,- EUR nie je sporná, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti
ani jej výšky.
2H.K odôvodneniu popretia pohľadávky č. 36 zo strany správcu v sume 246,45 EUR si žalobca v 1.
rade podanou žalobou neuplatňuje nárok k pohľadávke č. 36 popretej v rozsahu 46,45 EUR. Vo zvyšnej
časti pohľadávky č. 36 popretej v sume 200,- EUR, žalobca v 1. rade v celom rozsahu zotrval na svojej

právnej argumentácii uvedenej pri pohľadávke č. 33 a mal za to, že pohľadávka č. 36 v rozsahu sumy
200,- EUR nie je sporná, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti ani jej výšky.
2I.Správca oznámil žalobcovi v 2. rade popretie pohľadávky vo výške 41,02 EUR prihlásenú veriteľom
MUDr. Y. H.. Správca v oznámení o popretí pohľadávky žalobcu v 2. rade uvádza, že „po oboznámení sa
sobsahomprihlásenejpohľadávkyajejprílohvzákonomurčenejlehotevsúlades§124ZKRprihlásenú

pohľadávku veriteľa iMprove GROUP, s.r.o., IČO: 45 350 108, so sídlom Mlynárska 16, Košice, zapísanú
v zozname pohľadávok pod por. č. 32 popiera a to čo do výšky, a vymáhateľnosti v rozsahu 41,02 EUR.“
Dôvody popretia pohľadávky správcom sú v zmysle odôvodnenia oznámenia o popretí pohľadávky vo
výške 41,02 EUR identické, ako pri pohľadávkach č. 33 a 36, ku ktorým sa vyjadril žalobca v 1. rade
pri pohľadávke č. 33. Keďže pohľadávka žalobcu v 2. rade pôvodne vznikla žalobcovi v 1. rade z titulu

neuhradeniaposkytnutýchslužiebvoblastiITzarovnakýchskutkovýchokolnostíakopohľadávkač.32a
36, pričom zo strany žalobcu v 1. rade došlo k postúpeniu pohľadávky č. 32 na žalobcu v 2. rade, žalobca
v 2. rade v celom rozsahu zotrval na právnej argumentácii žalobcu v 1. rade vo vzťahu k pohľadávkam
č. 33 a 36 a na predložených dôkazných prostriedkoch, nakoľko ich skutkový a právny základ je rovnaký
a dôvody popretia pohľadávky zo strany správcu sú identické, ako pri pohľadávkach č. 33 a 36.

3.Žalovaný v podaní zo dňa 12.07.2019 uviedol, že žaloba žalobcov v 1. a 2. rade bola žalovanému už
razdoručenánavyjadreniesaatoUznesenímOkresnéhosúduKošiceIpodsp.zn.32Cbi/2/2019zodňa
16.05.2019, ktoré žalovaný prevzal dňa 29.05.2019. Žalovaný svojím podaním k sp. zn. 32Cbi/2/2019
zo dňa 10.06.2019, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Košice I dňa 13.06.2019 podal vyjadrenie

k žalobe. Po doručení Uznesenia Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 26Cbi/3/2019 žalovanému nie
je zrejmé, či sa vedú dve konania s rovnakými subjektmi a rovnakým predmetom sporu, prípadne či
ide o administratívnu nezrovnalosť na strane konajúceho súdu. Uvedená duplicita konaní spôsobuje
právnu neistotu na strane žalovaného, nakoľko už raz sa k žalobe žalobcov relevantným spôsobom a v
súdom stanovenej lehote vyjadril, pričom Uznesenie konajúceho súdu pod sp. zn. 26Cbi/3/2019 je úplne

totožné s Uznesením súdu pod sp. zn. 32Cbi/2/2019. Zároveň vo veci vedenej pod sp. zn. 32Cbi/2/2019
nebolo žalovanému žiadnym spôsobom doručené akékoľvek rozhodnutie Okresného súdu Košice I,
že sa predmetné konanie zastavuje, prípadne prerušuje, alebo spája s iným konaním. Tak isto nie je
žalovanému zrejmá osoba zákonného sudcu, ktorý má spor vyvolaný žalobcami rozhodnúť.
3A.Uviedol, že s podanou žalobou sa v celom rozsahu nestotožňuje, považujeme ju za nedôvodnú a

zmätočnú. Správca poprel prihlásené pohľadávky žalobcov v 1. a 2. rade riadne a včas v zákonom
stanovenej lehote, a to z odôvodneného podnetu žalovaného (dlžníka) a z dôvodu, že právny základ
pohľadávok, tak žalobca v 1. rade, ako aj žalobca v 2. rade riadne nepreukázal a teda bol sporný.
3B.Žalobu žalobcov v 1. a 2. rade považuje za zmätočnú najmä z dôvodu, že sa dva rozdielne
subjekty dožadujú prostredníctvom jednej žaloby určenia pravosť ich popretých pohľadávok. Zákon

č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) v ust.
§ 124 ods. 4 explicitne ustanovuje, že žalobu môže podať veriteľ voči dlžníkovi. ZKR vo svojich
ustanoveniach nepredpokladá a ani neumožňuje podať žalobu o určenie popretých pohľadávok osobami
v postavení akéhokoľvek procesného spoločenstva. Popieranie pohľadávok veriteľa prihlásených doreštrukturalizácie predstavuje osobitý postup správcu, kedy hodnotí každú jednu prihlásenú pohľadávku
samostatne s prihliadnutím na zákonom uložené podstatné formálne a materiálne náležitosti. Tak
isto prípadné rozhodovanie súdu o pravosti popretej pohľadávky v incidenčnom konaní predstavuje

náročný proces dokazovania, pri ktorom nie je žiadúce, aby bol ovplyvňovaní skutočnosťami
týkajúcimi sa popretej pohľadávky iných veriteľov. Incidenčné konanie sa nevyznačuje takými právnymi
skutočnosťami, ktoré by mali vplyv na vzájomné postavenie veriteľov, ako spoločníkov. Skutočnosť, že
žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade sú personálne prepojení nezakladá žiadne postavenie procesného
spoločenstva a ani žiadnu prekážku, aby každý z nich podal voči dlžníkovi samostatnú žalobu, ako to

predpokladá v ust. 124 ods. 4 ZKR. Z uvedeného dôvodu mal za to, že keď žalobcovia spoločne podali
žalobu voči žalovanému, ide o neodstrániteľnú vadu konania na strane žalobcov. Nakoľko ust. § 124 ods.
4 ZKR ukladá veriteľovi - žalobcom na podanie žaloby 30 dňovú prekluzívnu lehotu, žalobca v 1. rade a
ani žalobca v 2. rade sa novou žalobou nemôžu domáhať určenia pravosti svojich pohľadávok, nakoľko
sú ich práva na určenie popretých pohľadávok prekludované. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že
žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade udelil plnú moc advokátovi na zastupovanie v konaní vedenom

Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 26R/2/2018, pričom pod uvedenou spisovou značkou sa viedlo
reštrukturalizačné konanie žalovaného. Nakoľko následne právny zástupca žalobcu v 1. rade a žalobcu
v 2. rade podal predmetnú žalobu o určenie pohľadávky k spisovej značke 26R/2/2018 podal ju de facto
do konania - reštrukturalizácie žalovaného, čo len potvrdzuje ním uvádzanú zmätočnosť podanej žaloby.
3C.Vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade uviedol, že reštrukturalizačný správca v oznámení o popretí

prihlásenej pohľadávky vo výške 2 099,35 EUR zo dňa 11.02.2019 adresovanom žalobcovi v 1. rade
riadne vykonal popretie pohľadávok, ktoré sú uvedené v zozname pohľadávok pod č. 33; 35; 36 a
37. Námietka žalobcu v 1. rade týkajúca sa toho, že správca poprel pohľadávky prihlásené MUDr.
Y. H. nemôže obstáť. V predmetnom oznámení ide čisto o chybu v písaní, ktorá nie je spôsobilá
založiť neplatnosť popieracieho prejavu správcu. Správca označil žalobcu v 1. rade ako veriteľa v

záhlaví oznámenia, tak isto riadne špecifikoval veriteľa vrátane jeho prihlásených pohľadávok v druhom
odstavci predmetného oznámenia a tak isto presne špecifikoval popreté pohľadávky podľa ich čísiel,
pod ktorými sú zapísané v zozname pohľadávok. Smerodajné pre účinné popretie pohľadávky veriteľa
je práve uvedenie čísla popretej pohľadávky pod ktorou je zapísaná v zozname pohľadávok. Zároveň,
keď žalobca v 1. rade podal predmetnú žalobu je nepochybné, že sa mu popierací prejav správcu

dostal do jeho faktickej dispozície a keď podal žalobu je zrejmé, že sa s postavením popretého veriteľa
stotožnil. Z predmetného oznámenia o popretí pohľadávok žalobcu v 1. rade je zrejmé, že oznámenie
je adresované jemu, sú v ňom špecifikované ním prihlásené pohľadávky a zároveň je na niekoľkých
miestach označená jeho osoba. S poukazom na žalobu, žalovanému nie je zrejmé o akej zmluve o
postúpení pohľadávok medzi žalobcom v 1. rade a MUDr. Y. H. malo dôjsť a či je takáto skutočnosť

vôbecpredmetomsporu.Správcavoznámeníopopretípohľadávokžalobcuv1.radenespomínažiadnu
zmluvu o postúpaní pohľadávok medzi uvedenými osobami. Z uvedeného dôvodu sa nemôže stotožniť
s tvrdením žalobcu v 1. rade, že hlavným skutkovým a právnym dôvodom popretia jeho pohľadávok je
skutočnosť, že žalobca v 1. rade neuzatvoril s MUDr. Y. H. zmluvu o postúpení pohľadávok. Uvedené
tvrdenie žalobcu v 1. rade len zakladá neprehľadnosť a spornosť jeho skutkových tvrdení a potvrdzuje

ním už uvádzanú zmätočnosť žaloby. Hlavnými dôvodmi popretia pohľadávok žalobcu v 1. rade pod
č. 33 až 37, bola ich spornosť založená nezrovnalosťami v zmluvnej dokumentácii, ako aj absenciou
imanentnýchdokladov,ktorébypreukázaliprávnydôvodvznikuavýškužalobcomv1.radeprihlásených
pohľadávok v popretom rozsahu.
3D.K pohľadávkam č. 33 a 36 uviedol, že správca správne poprel pohľadávku žalobcu v 1. rade čo

do právneho dôvodu výšky, nakoľko žalobca v 1. rade nepreukázal relevantný nárok na popretú časť
pohľadávky. Na základe zmluvy o poskytovaní služieb v IT zo dňa 14.02.2018 konkrétne jej článku IV,
ktorú žalobca v 1. rade priložil k prihláške, došlo k dohode o odplate za služby, ktoré mal žalobca v 1.
rade pre žalovaného vykonať a to v sume 200,- EUR. Táto suma bola konečná, bez ďalších ustanovení
o pripočítaní dane z pridanej hodnoty. Konajúcemu súdu dal do pozornosti, že predmetnú zmluvu, ktorú

žalobca v 1. rade priložil k prihláške vyhotovil sám žalobca v 1. rade a teda ustanovenia, ktoré môžu
byť v otázke ich výkladu sporné musia byť pripísané na ťarchu strany, ktorá ich použila po prvý raz.
Pokiaľ žalobca v 1. rade uviedol, že za služby chce odplatu v sume 200,- EUR a neuviedol, že chce
práve k tejto sume pripočítať aj daň z pridanej hodnoty nemal takúto skutočnosť žalovaný odkiaľ vedieť
a teraz nemôže byť pripisovaná na jeho ťarchu. To, že v predchádzajúcom období bývalé vedenie

žalovaného súhlasilo s uhrádzaním vyššej sumy, ako skutočne malo nemôže byť na ťarchu žalovaného v
tomto konaní. Žalobca v 1. rade svojím tvrdením len preukázal, že sa uvedenými faktúrami bezdôvodne
obohatil na úkor žalovaného nakoľko ich vzájomná dohoda ohľadom odplaty bola stanovená na konečnú
sumu 200,- EUR, v ktorej mala byť zohľadnená aj daň z pridanej hodnoty nakoľko oba subjekty súplatcami DPH. Správca z toho dôvodu správne poprel časť pohľadávky žalobcu v 1. rade pod č. 33.
Správca poprel pohľadávku žalobcu v 1. rade pod č. 36 správne a to v rozsahu v akom bola pohľadávka
žalobcu v 1. rade sporná. Pridŕžal sa vyjadrenia, ktoré uviedol k pohľadávke č. 33, pričom uviedol, že

žalobca v 1. rade mal aj v predmetnej zmluve o poskytovaní služieb v IT zo dňa 14.02.2018 rozdeliť
odplatu na základ dane a príslušnú sadzbu dane z pridane hodnoty. V zmysle ust. § 266 od. 4 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov „Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz
pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní
tento výraz použila.“

3E.K pohľadávkam č. 35 a 37 uviedol, že správca poprel pohľadávky žalobcu v 1. rade pod č. 35
a 37 správne, nakoľko z listín žalobcom v 1. rade predložených k prihláške uvedených pohľadávok
nebol preukázaný právny dôvod vzniku a ani výška uplatnených pohľadávok. Žalobca v 1. rade ani
pri prihlasovaní pohľadávok do reštrukturalizácie žalovaného a ani v tomto súdnom konaní nepriložil
žalobcom podpísanú zmluvu, alebo objednávku, v ktorej by si od žalobcu v 1. rade objednal ním
proklamované služby a zároveň, na základe ktorej by sa mu zavial zaplatiť akúkoľvek odplatu. Tvrdenia

žalobcu v 1. rade týkajúce sa ústnych dohôd medzi riaditeľom žalovaného Z. I., ako aj dôkaz v podobe
e-mailovej komunikácie medzi I. I. a p. G. nemôžu v tomto konaní obstáť. Žalobca v 1. rade sugestívne
podsúva konajúcemu súdu uvedené doklady, ako by s nimi žalovaný vyjadril súhlas. Žalovaný si však
nikdy záväzne služby žalobcu v 1. rade zo zmluvy o dielo č. 2017-04-18 neobjednal a s návrhom žalobcu
v 1. rade ani nikdy súhlas nevyjadril. Žalobca zavádza konajúci súd, keď proklamuje, že zamestnankyňa

žalovaného p. G. vyjadrila s návrhom zmluvy súhlas a tým zaviazala žalovaného na plnenie z uvedenej
zmluvy o dielo. Takéto tvrdenie je hrubo zavádzajúce, nakoľko p. G. v priloženej e-mailovej komunikácii
vyjadruje len svoj osobný súhlas s predmetnou zmluvou o dielo a zároveň uvádza, že predmetnú zmluvu
a jej konkrétnosti teda - „k webu a cene za neho si s Vami zajtra prejde p. riaditeľ“ má doriešiť p. Z. I.,
ako riaditeľ. Žalobcovi v 1. rade muselo byť známe, že p. G. nebola oprávnená osoba za žalovaného

uzatvárať akékoľvek zmluvy týkajúce sa web stránok a ani na konanie za žalovaného vo vzťahu k
žalobcovi v 1. rade. Žalobca v 1. rade v e-maily zo dňa 9.02.2018 o 15:10:35 hod uviedol, že sa
dohadoval s riaditeľom a že posiela návrh zmluvy. Žalobca v 1. rade teda presne vedel, že zmluvu môže
uzatvoriť len štatutárny orgán žalovaného, prípadne MUDr. Z. I.. Žalobca v 1. rade vykonal len ofertu
teda predložil návrh zmluvy a vyzval žalovaného, aby v prípade potreby uviedol ku nej pripomienky.

Žalovaný k zmluve pripomienky neuviedol, avšak ani ju neakceptoval. Žalovaný prostredníctvom žiadnej
oprávnenejosobynevyjadrilsozmluvouasodplatouzaslužbysúhlas.Prejavvôlemusíbyťzrozumiteľný
a určitý. Žalobca v 1. rade počas reštrukturalizácie žalovaného nepredložil žiadny relevantný podklad na
základe, ktorého mal vykonávať ním proklamovanú činnosť na webe spoločnosti Ergomed Poliklinika,
s.r.o. Poukázal aj na rozpor v cene za dielo, nakoľko žalobca v 1. rade k faktúre č. 2018146 neprikladá

rozpis úkonov, ktoré skutočne vykonal, a ktoré si vo vystavenej faktúre uplatnil. Zároveň je sporná
výška odplaty, ako aj splatnosť za prípadné riadne a včasné vykonané služby veriteľa, nakoľko tento
len predložil cenovú ponuku, ktorá zo strany dlžníka nebola relevantným spôsobom akceptovaná. V
cenovej ponuke sú uvedené fixné sumy za konkrétne služby, avšak vo faktúre č. 2018146 veriteľ uviedol
len výpočet hodín v rozsahu 25 a jednotkovú cenu v sume 20,- EUR/ hodina. Ak by aj MUDr. Z. I.

vyjadril súhlas s uvedenou zmluvou, tak by ju bol opatril svojím podpisom. Nakoľko jeho podpis, ako aj
podpis štatutárneho orgánu žalovaného na zmluve absentuje nie je možné žalobcovi v 1. rade priznať
ním uplatnené pohľadávky. Predmetná webová stránka, za ktorú sa žalobca v 1. rade dožaduje odplaty
nebola nikdy 100% funkčná. Z uvedeného vyplýva, že správca poprel pohľadávky žalobcu v 1. rade pod
č. 35 a 37 riade v súlade s príslušnými ustanoveniami ZKR, nakoľko z predložených listín žalobcom v

1. rade do reštrukturalizácie vyplývala ich spornosť.
3F.Vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade uviedol, že reštrukturalizačný správca v oznámení o popretí
prihlásenej pohľadávky vo výške 41,02 EUR zo dňa 11.02.2019 adresovanom žalobcovi v 2. rade riadne
vykonal popretie pohľadávok žalobcu v 2. rade, ktoré sú uvedené v zozname pohľadávok pod č. 32.
Uvedené oznámenie bolo adresované žalobcovi v 2. rade a nikde sa v ňom nespomína veriteľ MUDr.

Y. H. a z toho dôvodu žalovanému nie je jasné prečo MUDr. Y. H. žalobca v 2. rade v žalobe spomína.
Uvedené tvrdenie zavádza neprehľadnosť a v neposlednom rade zmätočnosť žaloby, rovnako ako v
prípade žalobcu v 1. rade. Správca prihlásenú pohľadávku žalobcu v 2. rade v predmetnom rozsahu
poprel správne, nakoľko žalobca v 2. rade predložil doklady, ktoré zakladali spornosť ním prihlásenej
pohľadávky.Žalobcav2.radesiuplatnilpohľadávkunazákladezmluvyoposkytovaníslužiebvITzodňa

14.02.2018 uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou INTERAKT, s.r.o., ktorú nadobudol žalobca v
2. rade postúpením. Predmetná zmluva v bode IV. uvádza odplatu za poskytované služby v sume 200,-
EUR. Ide o konečnú sumu a zmluva sa v žiadnom svojom ustanovení neodvoláva na žalobcom v 2.
rade proklamovanú skutočnosť, že ku nej má byť pripočítaná sadzba dane z pridanej hodnoty. Žalovanýpokladal sumu za konečnú, teda že v sume 200,- EUR je uvedená aj DPH. Nakoľko zmluvu pripravoval
právny predchodca žalobcu v 2. rade nemôže byť sporný výklad zmluvy na škodu žalovaného. V zmysle
ust. § 266 od. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov „Prejav vôle,

ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá
ako prvá v konaní tento výraz použila.“ Na základe uvedeného je nepochybné, že existuje spornosť
pohľadávky a že práve kvôli tejto spornosti správca musel pohľadávku poprieť tak ako je uvedené v jeho
oznámení o popretí.
3G.V zmysle judikatúry Najvyššieho ako aj ústavného súdu SR nie je predmetom incidenčného

konania vykonať preskúmanie popretých pohľadávok a opätovne vykonávať činnosť správcu. Účelom
incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody
obsiahnutévpopieracomprejavesprávcuzodpovedajúskutočnostiavylučujúpohľadávkuzuspokojenia
tak, ako bola prihlásená. Uvedený názor vyjadril Ústavný súd SR v Náleze pod č. k. II. ÚS 409/2013-49
z 11.09.2014 a následne sa s ním stotožnil aj Najvyšší súd SR v Uznesení pod sp. zn.: 3Obdo/70/2016
z 30.01.2017. V uvedenom náleze, ako aj uznesení ÚS SR a NS SR konštatuje, že „že je predovšetkým

úlohou správcu v lehote na popieranie pohľadávok preskúmať prihlásené pohľadávky a nie je úlohou
súdu v incidenčnom konaní tieto pohľadávky opätovne preskúmať. Účelom incidenčného konania je v
podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v
popieracomprejavesprávcuzodpovedajúskutočnostiavylučujúpohľadávkuzuspokojeniatak,akobola
prihlásená.“ Predmetom a účelom tohto incidenčného konania teda má byť posúdenie opodstatnenosti

popieracieho prejavu správcu. K uvedenému musia žalobcovia uniesť aj adekvátne dôkazné bremeno
a preukázať konajúcemu súdu, že popretie správcom nebolo z nimi predložených dôkazov k prihláškam
pohľadávok relevantné. Je potrebné dať do pozornosti, že v reštrukturalizácii je potrebné klásť vyššie
nároky na materiálnu ako aj formálnu kvalitu prihlasovaných pohľadávok, z dôvodu, že oproti konkurzu
správca nemá možnosť predĺžiť lehotu na popieranie pohľadávok a teda sa kladú aj vyššie nároky na

veriteľov, aby svoje pohľadávky prihlásili riadne a včas, so všetkými prílohami a riadnym odôvodnením
právneho dôvodu vzniku, výšky vymáhateľnosti a poradia pohľadávky. V predmetnom konaní neunášajú
žalobcovia dôkazné bremeno a žiadnym relevantným spôsobom nepreukazujú skutočnosť, že by
popretie správcom nebolo správne. Zároveň sa nestotožňuje s návrhom žalobcu v 2. rade na dožiadanie
správcu na doloženie prihlášok žalobcov v 1. a 2. rade podaných do reštrukturalizácie žalovaného,

nakoľko ide o ich vlastné podania, ktoré robili vo svojom mene na svoj účet a tým nesú aj dôkazné
bremeno, ktoré nie je možné prenášať na iné osoby. Predloženie prihlášky pohľadávky do incidenčného
konania je imanentnou náležitosťou takéhoto konania. Pokiaľ prihláška v konaní absentuje nie je možné
posúdiť relevantnosť žaloby a je potrebné žalobu zamietnuť.
3H.Na základe uvedených skutočností, mal zato, že žaloba žalobcov je podaná nesprávne, keď ju podali

v postavení procesných spoločníkov. Žalobcovia žiadnym spôsobom nevyvracajú dôvody spornosti pre
ktoré boli ich pohľadávky v reštrukturalizácii žalovaného popreté. Navrhol, aby súd žalobu žalobcu v 1.
rade a žalobcu v 2. rade v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade na
náhradu trov konania v prospech žalovaného v celom rozsahu.

4.Právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 19.06.2020 uviedol, že zmluva o dielo
mala prílohu cenovú ponuku. Cena za dielo mala byť 1 800,- EUR vrátane DPH. Žalobca v 1. rade zaslal
zmluvu na podpis žalovanému. Prejednal zmluvu a dohodoval podmienky s pánom Z. I.. Ten uviedol,
že nakoľko nie je konateľom, musí poslať predmetnú zmluvu na podpis konateľovi do Bratislavy, ale
vo vykonávaní diela sa pokračovalo, odsúhlasili sa ďalšie práce a postupy. Žalobca v 1. rade pripravil

web stránku, ktorú žalovaný využíval. Keď nedošlo k zaplateniu ceny, žalobca v 1. rade žiadal o kópiu
podpísanej zmluvy. Táto však nebola zo strany žalovaného predložená. Následne žalobca v 1. rade
žiadal aj o potvrdenie o odovzdaní diela, ale žalovaný odmietol na pokyn právneho zástupcu podpísať
potvrdenie o odovzdaní diela. Následne žalovaný požiadal o reštrukturalizačné konanie. Žalobca v 1.
rade riadne dielo vykonal. Web stránka bola funkčná. Žalovaný však popiera existenciu a funkcionalitu

web stránky. Keď popiera funkcionalitu tak to znamená, že táto web stránka musela existovať. Žalovaný
ani správca nepoprel, žeby došlo k dohode o objednaní diela a jeho vykonaní. Mal za to, že dohoda bola
uzatvorená ústne a až právny zástupca žalovaného namietal platnosť dohody.

5.V podaní zo dňa 15.07.2020 právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade uviedol, že žalobca v l. rade

k popretej pohľadávke č. 33 a č. 36 opätovne dáva súdu do pozornosti ustanovenie § 124 ods. 1
zákona č . 7 / 2005 Z.z.. Žalobcovia majú za to, že dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu
nezodpovedajú objektívnym skutočnostiam, ku ktorým by správca dospel, ak by postupoval v súlade s
ustanovením § 124 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalobca v 1.rade mal zato, že pohľadávky č. 33 a 36nie sú sporné, a to aj z nižšie uvedených dôvodov: a) správca v odôvodnení k popretým pohľadávkam
č. 33 a č. 36 nepoprel rozpor pohľadávok žalobcu v l. rade s účtovnou evidenciou dlžníka, b) správca
v odôvodnení k popretým pohľadávkam č. 33 a č. 36 nepoprel rozpor pohľadávok žalobcu v 1. rade

so zoznamom záväzkov dlžníka, c) správnosť vystavenia faktúr nepoprel ani žalovaný ako dlžník, d)
žalovaný faktúru č. 2018115 s dátumom splatnosti 30.06.2018 riadne eviduje v účtovníctve, teda si
ju uplatnil vo výdavkoch a ako platca DPH si uplatnil odpočet DPH z vystavenej faktúry, e) ak by
dohodnutá odplata bola sporná žalovaný by vystavenú faktúru žalobcovi v 1. rade vrátil, nezaevidoval
ju do účtovníctva, neuplatnil si ju vo výdavkoch a neuplatnil by si odpočet DPH, f) žalovaný vo svojom

vyjadrení zo dňa 12 .07.2019 potvrdzuje , že „v predchádzajúcom období bývalé vedenie súhlasilo s
uhrádzaním vyššej sumy“ teda ju nepovažovalo za spornú, čo potvrdzuje, že medzi žalobcom v l. rade
a žalovaným bola dohoda o odplate za poskytovanie služieb v oblasti IT v sume 200,- EUR bez DPH
mesačne, ku ktorej bude účtované DPH v zmysle platných právnych predpisov. Podľa § 3 ods. 3 zákona
č. 18/1996 Z.z. dohoda o cene vznikne, aj tým, že žalovaný zaplatil cenu požadovanú žalobcom.
5A.Povinnosťou správcu je preskúmať pohľadávky s odbornou starostlivosťou a preskúmať ich s

účtovnou evidenciou a zoznamom záväzkov. Z popretia pohľadávok správcom je zrejmé, že správca
rozpor s účtovnou evidenciou a zoznamom záväzkov dlžníka nenašiel, a preto ani nemohla existovať
spornosť pohľadávok. Dohodu o cene začalo rozporovať až nové vedenie žalovaného vo vyjadrení
žalovaného zo dňa 12.07.2019. K zmene vedenia spoločnosti došlo po uzatvorení dohody o cene, ako aj
po vystavení faktúry č. 2018115 zo strany žalobcu v l. rade a existujúcu dohodu o cene, ktorú uzatvorilo

predchádzajúce vedenie so žalobcom v 1. rade bolo možné zmeniť len so súhlasom žalobcu v 1. rade,
k čomu nedošlo. Žalobca v 1. rade mal za to, že z vyššie uvedeného ako aj správania žalovaného je
nepochybné, že dohoda o cene existovala v sume 200,- EUR bez DPH mesačne, čo s DPH činí 240,-
EUR a táto skutočnosť medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným nebola sporná.
5B.Žalovaný v l. rade k pohľadávkam č. 35 a 37 uviedol, že pohľadávky poprel správca na základe

vlastného šetrenia. Dôvodmi popretia zo stranu správcu boli nižšie uvedené skutočnosti: a) „v prílohách
absentuje súhlasný prejav dlžníka s určením výšky odmeny za poskytnutú službu a doklad preukazujúci
vznik takéhoto záväzku (zmluva, dohoda a podobne)“, b) „z veriteľom predložených dokumentov, nie
je objektívne možné stotožniť z čoho pozostáva veriteľom uplatnená suma pohľadávky“ s poukazom,
že vo faktúrach je uvedený len výpočet rozsahu hodín, c) „v čase tvorby podania web stránka vôbec

neexistuje“, d) „existenciu a funkcionalitu web stránky popiera dlžník“, e) „existencia pohľadávky
nevyplýva ani z účtovníctva“. K vyššie uvedeným dôvodom popretia uviedol, že žalovaný nepoprel
existenciu dohody o uzatvorení zmluvy o dielo vo veci web stránky, ale poprel jej existenciu a
funkcionalitu. Skutkové tvrdenie žalovaného uvádzané v písomnom vyjadrení zo dňa 12.07.2019 o
tom, že „žalovaný si nikdy záväzne neobjednal služby žalobcu v l. rade a s návrhom žalobcu nikdy

nevyjadril súhlas“ je novým dôvodom popretia pohľadávky z podnetu žalovaného ako dlžníka a tento
nebol uplatnený v lehote na popieranie pohľadávky. Žalobca v 1. rade mal za to, že na nové dôvody
popretia uplatnené po lehote na popieranie pohľadávok nie je možné prihliadať. Prihlásenú pohľadávku
podľa ustanovenia § 124 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia
lehoty na prihlasovanie pohľadávok a to tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej

popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Žalovaný bol oprávnený podať podnet správcovi na popretie
pohľadávky podľa § 124 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z.. V prípade podania podnetu zo strany žalovaného
by bolo povinnosťou správcu zapísať podnet a spôsob jeho vybavenia. Správca v oznámení o popretí
pohľadávky neuviedol, že žalovaný ako dlžník popiera existenciu dohody o uzatvorení zmluvy o dielo,
predmetom ktorej bolo zhotovenie a inštalácia web stránky zo strany žalobcu v l. rade a povinnosť

žalované za dielo zaplatiť dohodnutú cenu diela.
5C.Dlžník podľa odôvodnenia popretia pohľadávok popiera funkcionalitu a existenciu web stránky.
Žalobca v l. rade mal za to, dôkaznými prostriedkami navrhovanými v žalobe vyvrátil skutkové tvrdenie
žalovaného o neexistencii web stránky. Žalobca v 1. rade dal sudu tiež do pozornosti, že ak žalovaný
popiera funkcionalitu web stránky bez pochybností musela existovať. Žalobca v 1. rade k skutkovému

tvrdeniu žalovaného, ktorým popiera funkcionalitu web stránky vznáša námietku premlčania podľa § 562
ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, keďže vady diela zo strany žalovaného neboli
žalobcovi v 1. rade oznámené bez zbytočného odkladu a jeho funkcionalita bola vytknutá až v oznámení
správcu o popretí pohľadávok. Žalobca v 1. rade k dôvodu popretia pohľadávky (funkcionalita web
stránky) vo všeobecnej rovine uviedol, že z titulu vád diela nevzniká objednávateľovi právo nezaplatiť

za vykonané dielo, ale vznikajú mu práva z vád v zmysle ustanovenia § 436 a § 437 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka, ktoré žalovaný neuplatnil.
5D.Žalobca v l. rade si uplatňuje pohľadávku č. 35 v sume 600,- EUR s DPH - FA č. 2018146 a
pohľadávku č. 37 v sume 1 200,- EUR s DPH ako aj úrokov z omeškania z titulu vykonania celého diela,a to v sume tak ako je uvedené v návrhu Zmluvy o dielo č. 2017-04-18 a v jej prílohách. Cena diela bola
stanovená v sume 1 500,- EUR bez DPH, čo s DPH činí 1 800,- EUR za celkový počet hodín v rozsahu
75,čokorešpondujesfaktúramivystavenýmižalobcomv1.rade.Správcapohľadávkyč.35a37poprelz

dôvodu, že „v prílohách predložených veriteľom absentuje akýkoľvek súhlasný prejav dlžníka s určením
výšky odmeny za poskytnutú službu, ale aj doklad preukazujúci vznik záväzku (zmluva, dohoda a pod.)“
5E.Žalobca v 2. rade k popretej pohľadávke v rozsahu DPH sa v celom rozsahu odvoláva na
argumentáciu žalovaného v 1. rade uvedenú k pohľadávkam č. 35 a 37.
5F.K tvrdeniu žalovaného o zmätočnosti žaloby a jej podaniu dvoma rozdielnymi subjektmi žalobcovia

uviedli, že zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii nevylučuje podanie žaloby dvomi
subjektmi. Na konanie o určení popretej pohľadávky sa použijú procesné ustanovenia zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (CSP) „Na
strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov“ a podľa § 76 CSP „Samostatné
spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná
sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.“ Žalobcovia mali za to, že

žaloba bola podaná riadne v súlade s platným procesným poriadkom. Podanie samostatných žalôb, tak
ako naznačuje žalovaný vo svojom vyjadrení je nehospodárne a vzhľadom na charakter konania, keď
žalobca v 1. rade postúpil svoju pohľadávku na žalobcu v 2. rade a žalobca v 2. rade si túto uplatňuje
v konaní aj neúčelné.

6.Právny zástupca žalovaného v podaní zo dňa 31.07.2020 uviedol, že s podaním žalobcov sa v celom
rozsahu nestotožňuje a skutočnosti v ňom obsiahnuté rozporuje.
6A.k popretým pohľadávkam č. 33 a 36 uviedol, že žalobca v 1. rade nesprávnym spôsobom
interpretuje ust. § 124 ods. 1 ZKR, keď len účelovo a vo všeobecnosti zo zákona vyberá jednotlivé
možnosti popretia pohľadávok. Popieranie pohľadávok v rámci reštrukturalizácie predstavuje proces,

kedy správca preskúmava existenciu veriteľom prihlásenej pohľadávky. Nie je pravdou, že správca má
povinnosť pohľadávku uznať, keď je uvedená v účtovníctve dlžníka, alebo keď je uvedená v zozname
záväzkov dlžníka. Preskúmanie pohľadávky spočíva v jej podrobnom právnom rozbore, ktorý musí
presiahnuť lenlaxnúkontrolu,čisedísúčtovníctvom.Účtovnádokumentáciaajednotlivéúčtovnézápisy
neobsahujú právny dôvod vzniku pohľadávky a nepreukazujú riadne dodanie, či poskytnutie služieb.

Poukázal na to, že konkrétne vyčíslenie pohľadávky v prihláške s účtovníctvom sedieť nikdy nebude,
nakoľko nie je bežné, účtovať úroky z omeškania prípadne akékoľvek sankcie, nakoľko tieto musia byť
zo strany veriteľa najprv riadne uplatnené. Správca poprel pohľadávky žalobcu v 1. rade pod č. 33
a 36 riadne v súlade so ZKR, keď preskúmal ich právny základ, vykonal vlastné šetrenia a prihliadol
na vyjadrenie dlžníka. Právny základ pohľadávky vyplýva zo zmluvy o poskytovaní služieb IT zo dňa

14.02.2018.KonkrétnevjejčlánkuIV,došlokdohodeoodplatezaslužby,ktorémalžalobcav1.radepre
žalovanéhovykonať,atovsume200,-EUR.Uviedol,žetátosumabolakonečná,bezďalšíchustanovení
o pripočítaní dane z pridanej hodnoty. Uvedená zmluva bola vytvorená žalobcom v 1. rade a žalovaný
do nej nemal možnosť zasahovať. V uvedenom prípade je nutné v plnej miere aplikovať ustanovenie §
266 od. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov kedy „Prejav vôle,

ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá
ako prvá v konaní tento výraz použila.“ Nakoľko je výklad ustanovenia o odplate medzi stranami sporný,
má byť tento výklad pripísaný na ťarchu strany, ktorá ich použila po prvý raz a to je strana žalobcu v
1. rade. Pokiaľ žalobca v 1. rade uviedol, že za služby chce odplatu v sume 200,- EUR a neuviedol, že
chce práve k tejto sume pripočítať aj daň z pridanej hodnoty, nemal takúto skutočnosť žalovaný odkiaľ

vedieť a teraz nemôže byť pripisovaná na jeho ťarchu. Ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č, 18/1996 Z.z.
o cenách nie je možné aplikovať, nakoľko cena bola fixne dohodnutá. Uvedené ustanovenie zákona o
cenách predpokladá prípady, kedy cena dohodnutá nie je a veriteľ si uplatní svoju pohľadávku v určitej
výške a dlžník ju uhradí. V konkrétnom prípade však cena dohodnutá bola, a to konkrétnym ustanovením
v zmluve, ktorou bol založený obchodno-právny vzťah medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným. Zo

zmluvy vyplýva jasná dohoda, ktorá má prednosť pred dispozitívnymi ustanoveniami zákona o cenách.
Z uvedených dôvodov mal za to, že pohľadávky žalobcu v 1. rade boli správcom riadne popreté, nakoľko
žalobca v 1. rade nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom dohodu o cene vo výške 240,- EUR a
nepreukázal ani dohodu, že sa bude k cene 200,- EUR pripočítavať DPH.
6B.K popretým pohľadávkam č. 35 a 37 uviedol, že správca pohľadávky žalobcu v 1. rade pod č. 35 a

37 poprel riadne v súlade s ust. § 124 ZKR, nakoľko nebola zistená platne uzatvorená dohoda alebo
zmluva, ktorá by medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným založila obchodno-právny vzťah. Vo vyjadrení
žalobcu v 1. rade teda dochádza k priamemu rozporu so skutkovými tvrdeniami žalovaného, ako aj s
písomným vyhotovením oznámenia o popretí pohľadávok zo strany správcu. Žalovaný nikdy netvrdil, ženejaká zmluva medzi ním a žalobcom v 1. rade bola platne a účinne uzatvorená. Uvedené potvrdzuje
aj popretie zo strany správcu, ktorý taktiež nezistil platne a účinne uzatvorenú zmluvu medzi žalobcom
v 1. rade a žalovaným. Žalobca zaslal len návrh zmluvy o dielo č. 2017-04-18, s ktorým žalovaný

nikdy nevyjadril súhlas. V priložených prílohách žalobca v 1. rade opakovane predkladá e-maily s p. G.
ohľadom web stránky. Uviedol, že pani G. nebola štatutárom žalovaného a ani nemala právo uzatvárať
za žalovaného akékoľvek zmluvy. Žalobca v 1. rade mal o tejto skutočnosti vedomosť, preto nie je
možnépovažovaťzaslanýnávrhzmluvyodieloč.2017-04-18ajzareálneuzatvorenýkontrakt.Žalovaný
prostredníctvom žiadnej oprávnenej osoby nevyjadril so zmluvou a s odplatou za služby súhlas. Prejav

vôle musí byť zrozumiteľný a určitý. Žalobca v 1. rade počas reštrukturalizácie žalovaného nepredložil
žiadny relevantný podklad, na základe ktorého mal vykonávať ním proklamovanú činnosť na webe
spoločnosti Ergomed Poliklinika, s.r.o.
6C.Správca a aj žalovaný rozporovali funkcionalitu webovej stránky, ktorá mala byť predmetom
uvedenej zmluvy o dielo. Dal do pozornosti skutočnosť, že webová doména www.ergomed.sk existovala.
Existencia webovej domény a údaje na nej zverejnené však nezodpovedajú dielu, ktoré žalovaný v

1. rade uvádza, že vykonal. V čase posudzovania prihlášok pohľadávok stránka nefungovala a ani v
období pred reštrukturalizáciou v nej neboli vykonané také úpravy, ako proklamuje žalobca v 1. rade skrz
uvedenú zmluvu o dielo. Skutočnosť, že webová stránka žalovaného existovala dávno pred zaslaním
návrhu zmluvy o dielo nemôže založiť platnú a účinnú zmluvu o dielo a vytvorenie novej verzie stránky.
6D.Tak isto sa nestotožnil s vyjadrením žalobcu v 1. rade vo vzťahu k námietke premlčania. Nakoľko

nebola uzatvorená zmluva o dielo a žalovaný nemal relevantnú vedomosť, že mu má byť nejaké dielo
dodané, nemôže byť od neho spravodlivo požadované, aby vytýkal vady diela, ktoré si neobjednal.
6E.Poukázal aj na rozpor v cene za dielo, nakoľko žalobca v 1. rade k faktúre č. 2018146 neprikladá
rozpis úkonov, ktoré skutočne vykonal, a ktoré si vo vystavenej faktúre uplatnil. Zároveň je sporná
výška odplaty, ako aj splatnosť za prípadné riadne a včasné vykonané služby veriteľa, nakoľko tento len

predložil cenovú ponuku, ktorá zo strany dlžníka nebola relevantným spôsobom akceptovaná. V cenovej
ponuke sú uvedené fixné sumy za konkrétne služby, avšak vo faktúre č. 2018146 veriteľ uviedol len
výpočet hodín v rozsahu 25 a jednotkovú cenu v sume 20,- EUR/ hodina.
6F.Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu v 2. rade uviedol, že nakoľko žalobca v 2. rade vo svojom vyjadrení
poukazuje na predchádzajúcu argumentáciu žalobcu v 1. rade a svoje vyjadrenie žiadnym spôsobom

nerozvádza vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade sa pridržiava svojich predchádzajúcich vyjadrení v spojení
s vyššie uvedenou právnou argumentáciou.
6G.Na základe uvedených skutočností, mal zato, že žalobcovia žiadnym spôsobom nevyvracajú dôvody
spornosti, pre ktoré boli ich pohľadávky v reštrukturalizácii žalovaného popreté. Žiadal, aby súd žalobu
žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov

konania v celom rozsahu.

7.Právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 24.11.2020 uviedol, že z popretia
pohľadávok zo strany správcu nevyplývajú skutočnosti, ktoré sú uvedené vo vyjadrení právneho
zástupcu žalovaného z júla 2020 čo sa týka skutočnosti, že správca poprel pohľadávky na podnet

dlžníka.Vtomtopodanísúuvedenénovédôvodypopretiapohľadávky,ktoréneboliuvedenévyslovenev
popretiach a preto v tomto konaní na tieto súd nemá prihliadať. Ďalej poukázal na to, že faktúry spočiatku
žalovaný splácal a až keď sa dostal do finančných problémov, prestal ich platiť. Z uvedeného vyplýva, že
súd musí vychádzať iba zo skutočností uvedených v samotnom popretí pohľadávky zo strany správcu
a nie z nových skutočností, ktoré sú uvedené vo vyjadrení k žalobe právnym zástupcom žalovaného.

8.Na pojednávaní dňa 04.06.2021 štatutárny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade RNDr. I. I. uviedol, že
oni web stránku urobili na základe redakčného systému Drupal, ktorý je stavaný presne na to, že ak
nejaký užívateľ systému chce zmeniť obsah webu, tak má možnosť kedykoľvek tento obsah zmeniť.
Bolo to povedané, že obsah bol ten istý. Samozrejme oni ten obsah preklopili zo starého webu na nový

dohodou, že žalovaný si ten obsah bude meniť samostatne. Prístupy mali zodpovední ľudia Ergomedu,
ktorí mali možnosť kedykoľvek ten obsah meniť. Stránka zablokovaná nebola, pretože normálne bežala,
žalobcom v 1. rade bola poskytovaná. Existuje služba na internete, ktorá dokáže kedykoľvek v nejakom
časovom intervale zistiť, kedy stránka bola aj vizuálnou identitou tej stránky, čiže je možné dohľadať,
že tá stránka v tom čase existovala. Majú na to službu. K tvrdeniu svedka MUDr. Z. I. vo vzťahu k

takzvaným výhražným telefonátom uviedol, že žiadne výhražné telefonáty z jeho strany neboli. Akurát,
keď telefonoval s p. Z. a požiadal ho, aby ten web prevzal, tak povedal, že on nemôže, že on sa musí
obrátiť na právnika atď. Na základe toho, aké mali vzťahy, na začiatku až priateľské, tak mu povedal,
že „ty si dobrý kamarát“ a v podstate takýmto spôsobom mu naznačil, že je s ním veľmi nespokojný aurčite by to nenazval výhražnými telefonátmi. Keď došlo k vstupu toho investora p. G. a jeho advokátskej
kancelárie do firmy Ergomed tak p. Z. mu volal a povedal nech sa pokúsim s p. G. dohodnúť, aby aspoň
niečo zaplatil, lebo je možné, že nedostanem vôbec nič.

9.Právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 04.06.2021 uviedol, že správca nepoprel
rozpor pohľadávok s účtovnou evidenciou dlžníka, správca nepoprel rozpor pohľadávok žalobcu zo
zoznamu záväzkov dlžníka. Žalovaný vystavené faktúry riadne eviduje v účtovníctve, ak by pohľadávky
boli sporné, žalovaný by tieto nezaevidoval do účtovníctva, neuplatnil by si ich vo výdavkoch a neuplatnil

by si odpočet dane z pridanej hodnoty. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 12.07.2019 potvrdzuje,
že v predchádzajúcom období bývalé vedenie súhlasilo s uhradením vyššej sumy, teda nepovažovalo
za spornú, čo potvrdzuje, že medzi zmluvnými stranami bola dohoda na cene 200,- EUR bez DPH.
Pokiaľ ide o pohľadávky č. 35 a 37 aj svedok p. Z. I. potvrdil, že medzi stranami došlo k dohode o
vytvorení web stránky a taktiež došlo k dohode o cene web stránky. Z toho vyplýva, že nie je pravda
zo strany žalovaného, že by si vytvorenie web stránky neobjednal a žeby bol teda v súvislosti s

dohodou o objednaní diela nevznikli nejaké záväzky. Web stránka zo strany žalobcu bola žalovanému
dodaná, čo potvrdzuje aj dokumentácia žalobcu predložená v tomto konaní. Žalobca uplatňuje námietku
premlčania podľa § 562 Obchodného zákonníka, nakoľko žalovaný žalobcovi neoznámil vady diela v
zákonnej lehote a urobil až tak v tomto súdnom konaní. V prípade ak web stránka vykazovala vady
bolo povinnosťou žalovaného tieto vady vytknúť bez zbytočného odkladu, čo sa zo strany žalovaného

nenastalo. S vadami diela zákon nespája právo žalovaného nezaplatiť za dodané dielo, ale vznikajú
mu nároky z vád diela, ktoré žalovaný u žalobcu neuplatnil. Mal za to, že aj zo svedeckej výpovede
p. Z. I. vyplýva, že došlo k dohode o vytvorení webu, teda záväzkový vzťah tu vznikol. Skutočnosť,
že dielo existovalo je možné overiť aj dnes na web stránkach. Na základe uvedeného mal za to, že
v konaní bolo preukázané, že došlo k dohode o vytvorení webu. Tento web bol aj vytvorený. Žalobca

tento web aj chcel odovzdať žalovanému. Tento tvrdí, že ho odmietol prevziať. Tvrdil, že to dielo bolo
dokončené. Žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť za toto vykonané dielo. Tieto pohľadávky teda mali
byť predmetom reštrukturalizačného konania. Boli riadne uplatnené a nebol dôvod na ich popretie.

10.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 04.06.2021 uviedol, že čo sa týka vzniku nároku na

zaplatenie ceny diela za vykonanie web stránky, ani samotný žalobca netvrdí, že dielo riadne odovzdal.
Tvrdil len, že vyvinul snahu odovzdať ho. Ak nie je dohodnuté inak, cena diela sa stáva splatnou až jeho
odovzdaním. Mal za to, že doposiaľ nedošlo k splatnosti ceny diela. Zo svedeckej výpovede MUDr. Z.
I. jednoznačne vyplýva to, že ak aj uzná, že existoval záväzkovo právny vzťah medzi stranami sporu,
tak to, čo bolo objednané, nebolo reálne dodané a plnenie malo vady, kvôli ktorým nebolo dielo riadne

dokončené a teda nemohlo byť ani riadne odovzdané.

11.Právny zástupca žalovaného v podaní zo dňa 17.09.2021 uviedol, že žalobcovia prostredníctvom
svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 02.07.2021 doručili konajúcemu súdu dôkazy, ktoré
podľa tvrdení žalobcu majú preukázať samotnú funkcionalitu web stránky. Zastáva názor, že ani na

pojednávaní zo dňa 04.06.2021 žalobcovia nepreukázali, že dielo (web stránka) bola žalovanému
riadne odovzdaná a zároveň funkčná podľa požiadaviek žalovaného. Ďalej mal za to, že žalobcovia
ani navrhovanými dôkazmi priložených k predmetnému podaniu nemôžu žiadnym spôsobom preukázať
riadnu funkcionalitu diela, a to z dôvodu, že aj podľa vyjadrení vypočutého svedka MUDr. Z. I. dielo
preukazovalo, resp. malo vady a nezodpovedalo výsledku, za ktorý by bolo možné žalobcovi (ani po

vykonaní diela ku ktorému podľa názoru žalovaného nikdy nedošlo) zaplatiť odmenu. Z uvedeného
dôvodu sa nestotožňuje s názorom žalobcov, že došlo k odovzdaniu diela v momente, keď bolo
žalovanému umožnené nakladať s touto stránkou, resp. mal možnosť meniť jej obsah. Aj z predloženej
e-mailovej komunikácie medzi RNDr. J. I. (asistentkou riaditeľa) a I. I. (manžel asistentky riaditeľa)
zo dňa 12.06.2018 o 14:47 hod., v ktorej p. I. uviedla: „Potom by ste už vy dali tomu vyhovujúcu

formu.“, je evidentné, že samotná p. I. uznala, že dielo bolo toho času nevyhovujúce/nedokončené a
v budúcnosti by žalovaný musel vykonať na diele úpravy. Poukázal aj na skutočnosť, že p. I. ako
asistentka riaditeľa síce komunikovala s I. I. ohľadom tvorby web stránky, avšak e-mailová komunikácia
medzi blízkymi osobami (RNDr. J. I. a I. I.) nemôže žiadnym spôsobom preukazovať aj vykonanie
diela. Asistentka riaditeľa nebola poverená, splnomocnená, ani oprávnená dielo prevziať, a ani sa

akýmkoľvek spôsobom k nemu vyjadrovať. Samotné vykonanie diela v danom prípade nebolo možné
uskutočniť len vytvorením prístupového konta pre asistentku riaditeľa, ktorá by následne mohla upraviť
jednotlivétextynachádzajúcesanawebstránke. Malzato,žežalobcoviaobchádzajúustanovenie§548
ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, podľa ktorého je objednávateľ (žalovaný) povinnýzaplatiť zhotoviteľovi (žalobcovi v 1. rade) cenu v čase dohodnutom v zmluve, pokiaľ zo zmluvy alebo
z Obchodného zákonníka nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Za vykonané
možno považovať dielo, ktoré je riadne ukončené a zároveň aj odovzdané objednávateľovi. Žalobcovia v

doterajšom konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali ani samotné ukončenie diela, a preto
im v žiadnom prípade nemohol vzniknúť ani nárok na odmenu.

12.Na pojednávaní dňa 21.09.2021 štatutárny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade RNDr. I. I. uviedol, že
stránku vyvinuli na lokálnom počítači. Následne cez službu zvolili kód, stránky nahrali na web server a

týmpádomspustilistránku.Zdokumentovnachádzajúcichsavsúdnomspise(nač.l.407a408)vyplýva,
že to bolo spustené. Na č.l. 407 je obrázok stránky zo 06.11. na doméne Ergomed. Teda v ten deň takto
vyzerala stránka, ako je to zobrazené na č.l. 407 v súdnom spise. Vizuálne táto stránka vyzerala tak
ako grafický návrh žalobcu v 1. rade. Na č.l. 408 je druhý screenshot, z 11.08., čo predstavuje, ako
vyzerala stránka v tento deň. Tieto zobrazenia sú z externej stránky, ktorá priebežne skenuje stránky na
internete a robí časové pečiatky. Následne po spustení stránky žalobca v 1. rade vytvoril užívateľom zo

strany Ergomedu užívateľské konto, ktoré im umožňovalo meniť texty a obrázky na webe. Tá informácia
o vytvorení užívateľského konta bola zaslaná p. asistentke riaditeľa, teda manželke konateľa žalobcov v
1. a 2. rade na e-mailovú adresu. To znamená, že dňa 12.06.2018 už mohli plnohodnotne meniť obsah
celého webu. Následne to jeho manželka potvrdila a uviedla, že ona to nahodí, prípadne žalobca v 1.
rade tomu dá vlastnú formu. Keďže táto informácia prišla od manželky teda od laika, tak k tomu uvádza,

že formu už nebolo potrebné dodávať, lebo forma už bola pripravená k samotnej stránke. Dizajn, t.j.
forma je to, čo vytvorili a obsah to sú texty napr. meno lekára, telefónne číslo a pod., ktoré tam mala
dať spoločnosť Ergomend. Vyzeralo to tak, že forma je dobrá a obsah kedykoľvek mohli meniť, preto
je bezpredmetné, keď sa v e-maily uviedlo, že „vy by ste tomu dali vyhovujúcu formu.“ Dohoda bola
taká, že žalobca v 1. rade vyplní nový web obsahom zo starého webu a následne žalovaný, keďže on

vie telefónne čísla a ďalšie údaje o ordinácii a pod., zmení obsah sám, čo mu systém umožňuje. Čo
sa týka faktúry a cenovej ponuky, všetky body z cenovej ponuky boli zrealizované. Prvý bod Koncepcia
a náčrt webu - spolu sedeli a prekonzultovali veci s riaditeľom spoločnosti Ergomed p. I. a dohodli sa
ako to má vyzerať. Druhý bod Grafika - grafický návrh bol následne vyhotovený na základe tejto dohody
tak, aby bol optimalizovaný pre počítače, tablety a mobily. Tretí bod je to, keď sa grafika pretrasformuje

do iného programu, ktorý je potrebný, aby stránky fungovali. Štvrtý bod CMS systém slúži na to, aby
mohli meniť samostatne web. Piaty bod t. z., že boli následne pripravené rôzne typy obsahu a flexibilne
si mohli meniť a vytvárať podstránky webu, novinky, udalosti, čo korešponduje s grafickým dizajnom.
Šiesty bod Testovanie a pod. obsahuje to, že to bolo skontrolované, či web je dobre zobrazovaný na
rôznych prehliadačoch. Následne bol nasadený na server a spustený.

13.Právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 21.09.2021 uviedol, že v zmysle
popretia pohľadávky zo strany správcu dôvodom popretia bolo len to, že web stránka nemala existovať
a bola spochybnená jej funkcionalita. Až v poslednom písomnom vyjadrení žalovaný tvrdil, že web
stránka nebola odovzdaná, teda táto skutočnosť nebola uvedená v popretí pohľadávky. Mal za to, že

tieto tvrdenia žalovaného sú tendenčné, nakoľko žalobca v 1. rade preukázal, že stránka bola riadne
odovzdaná. Na otázku právneho zástupcu žalovaného z akej listiny (dôkazu) vyplýva, že dielo bolo
odovzdané žalovanému, právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade odpovedal, že prvým dôkazom vo veci
je e-mailová komunikácia medzi žalobcom v 1. rade a p. I., zamestnancom Ergomedu z 12.06.2018,
kedy požiadali o povolenie prístupu na stránku, na čo žalobca v 1. rade odpovedal, že bude vytvorené

konto. Na to v ten istý deň neskorším e-mailom odpovedala p. I. tak, že poďakovala za to žalobcovi v 1.
rade. Čo sa týka vytvorenia užívateľskej skupiny, po vytvorení systém automaticky vygeneruje e-mail a
zašlehoosobe,ktorejbolprístuppovolenýaoznámijej,žemáprístupdosystému.Poukázalajnaďalšie
dôkazy a to na screenshot stránky web machine, z ktorého je zrejmé, že stránka v období od 11.08. do
06.11. riadne fungovala. Bola zverejnená na webe a akýkoľvek užívateľ, ktorý navštívil webovú stránku

www.ergomed.sk mal prístup na webovú stránku, ktorú vytvoril žalobca v 1.
rade. Ak žalovaný tvrdí, že dielo nemalo byť funkčné, tak keď mala spoločnosť Ergomed prístup, mala
povinnosť vytknúť vady, pričom až v incidenčnom konaní správca vytkol tieto vady a odmietol zaplatiť
cenu. Je povinnosťou žalovaného preukázať, že dielo nebolo dodané žalovanému a že malo vady
ako to tvrdí žalovaný a je povinnosťou žalovaného tiež preukázať, že námietka procesnej obrany o

neodovzdaní diela bola uplatnená včas a to v lehote na popretie pohľadávky.

14.Právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 01.02.2022 uviedol, že v celom rozsahu
trvá na podanej žalobe. Mal za to, že v konaní žalobca preukázal vznik nároku na určenie pohľadávok.V konaní bolo preukázané čo sa týka uplatňovaných nárokov, že tieto boli uplatnené riadne a nárok
žalobcu bol daný. V konaní bolo preukázané na základe svedeckej výpovede pána Dr. Z. I., že čo sa
týka pohľadávok, ktoré si v tomto konaní uplatňuje žalobca, tieto pohľadávky boli riadne evidované

v účtovníctve žalovaného a táto skutočnosť vyplýva aj z popierania pohľadávok a teda, že správca
nepoprel tú skutočnosť, že žalovaný tieto pohľadávky riadne v účtovníctve aj evidoval. Čo sa týka
web stránky, žalobca v tejto súvislosti opätovne len dáva súdu do pozornosti, že pohľadávka žalobcu
bola popretá z dôvodu, že mal absentovať rozpis vykonaných prác. Žalobca mal za to, že absencia
rozpisu vykonaných prác s cenovou ponukou nezakladá žalovanému právo na nezaplatenie pohľadávky.

Napriek tomu žalobca uviedol, že v konaní na základe výsluchu žalobcu bolo preukázané, že práce
uvedené v cenovej ponuke a vyfakturované žalobcom vykonané boli riadne. Taktiež v konaní čo sa
týka web stránky dôvod popretia bol aj ten, že má absentovať preukázanie záväzkového vzťahu. Zo
svedeckej výpovede pána Dr. Z. I. taktiež vyplynulo, že medzi spoločnosťou INTERAKT a spoločnosťou
Ergomedboladohodanaobnovewebstránky.Taktiežpohľadávkažalobcumalabyťpopretáajzdôvodu,
žedielonemáexistovať.SámsvedokpánDr.Z.potvrdil,žedieložalobcubolozverejnené,pričomúdajne

malo zmiznúť. Z toho taktiež vyplýva, že táto web stránka teda riadne existovala a túto skutočnosť
žalobca preukázal aj v tomto konaní odkazom na web stránky, ktoré zaznamenávajú obsah web stránok.
Mal za to, že z výpovede žalobcu bolo taktiež preukázané, že toto dielo chcel odovzdať žalovanému.
Žalovaný odmietol dielo prevziať, pričom v konaní žalovaný nepreukázal, že dielo malo mať nejaké vady
a následne len dodatočne zo svedeckej výpovede pána Dr. Z. malo vyplynúť, že web stránka mala mať

neaktuálny obsah. Žalovaný mal možnosť si upravovať obsah tejto web stránky a teda dielo bolo riadne
vykonané a žalobca s ním mohol riadne aj disponovať. V konaní bolo preukázané, že žalobcovi vznikol
nárok na zaplatenie pred začatím reštrukturalizačného konania, teda pohľadávku si riadne prihlásil a
žalobca mal za to, že tento nárok má byť aj priznaný v tomto konaní.

15.Na pojednávaní dňa 01.02.2022 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca nepreukázal,
že popretie správcom nebolo dôvodné. Správca v popieracom prejave uviedol, že záväzkovo právny
vzťah čo sa týka web stránky medzi žalobcom a žalovaným nevznikol, avšak ďalej uviedol, že aj za
predpokladu, ak by vznikol, nárok žalobcu ako zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela nevznikol, nakoľko
dielo nebolo vykonané riadne a včas. V súlade s ustanovením § 554 Obchodného zákonníka sa dielo

považuje za riadne vykonané jeho dokončením a odovzdaním. Ak teda správca poprel riadne vykonanie
diela, znamená to, že poprel aj jeho odovzdanie. Navyše mal za to, že zo svedeckej výpovede Dr. I.
vyplynulo, že dielo malo vady a teda dokončené nebolo. Žalobca nepreukázal, že existovala iná dohoda
o čase vzniku nároku na zaplatenie ceny diela ako vyplýva zo zákona, teda iný čas ako po jeho riadnom
vykonaní. Rovnako tak nepreukázal, že žalovaného vyzval na prevzatie diela, že k prevzatiu diela došlo.

Mal za to, že pani I.T. nebola oprávnená konať za žalovaného pri preberaní diela a teda, že dielo
odovzdané nebolo.

16.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

17.Žalobcovia v 1. a 2. rade na podporu svojich tvrdení predložili tieto dôkazy: Zmluvu o dielo č.
2017-04-18(vrátanetechnickejšpecifikácieriešeniawebstránkypreErgomedPoliklinika,s.r.o.),Zmluvu
o poskytovaní služieb v oblasti IT zo dňa 14.02.2018 (vrátane Všeobecných obchodných podmienok v
spoločnosti INTERAKT, s.r.o. pre poskytovanie služieb), Cenovú ponuku pre Ergomed Poliklinika, s.r.o.,
Faktúru č. 2018053, Faktúru č. 2018059, Výpis z účtu o preukázaní úhrady faktúry č. 2018059, Faktúru

č. 2018083, Výpis z účtu o preukázaní úhrady faktúry č. 2018083, Výpis z účtu o preukázaní úhrady
faktúry č. 2018053, screenshot web schránky žalovaného, Oznámenie o popretí prihlásenej pohľadávky
vo výške 41,02 EUR, Oznámenie o popretí prihlásenej pohľadávky vo výške 2 099,35 EUR, Zmluvu
o postúpení pohľadávky zo dňa 01.11.2018, e-mailovú komunikáciu, potvrdenie správcu o zápise do
zoznamu pohľadávok zo dňa 14.01.2019 adresované žalobcovi v 2. rade, potvrdenie správcu o zápise

do zoznamu pohľadávok zo dňa 14.01.2019 adresované žalobcovi v 1. rade, prihlášku pohľadávky
žalobcu v 2. rade do reštrukturalizačného konania vedeného pod sp. zn. 26R/2/2018 zo dňa 11.01.2018,
súhrnnú prihlášku pohľadávky žalobcu v 1. rade do reštrukturalizačného konania vedeného pod sp. zn.
26R/2/2018 zo dňa 11.01.2019, faktúry (č. 2018115, 2018117, 2018146, 2018125), zálohové faktúry (č.
ZAL-2018-01-003, ZAL-2018-01-004).

18.Žalovaný na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy, iba poukázal na dôkazy predložené
žalobcami.19.Medzi stranami nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 26R/2/2018 zo dňa
07.12.2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 241/2018 dňa 14.12.2018 bola povolená
reštrukturalizácia dlžníka Ergomed Poliklinika, s.r.o., Moldavská cesta 21/A, 040 11 Košice, IČO: 36

751 103 a do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Vladimír Kotus, so sídlom kancelárie Žižkova č.
6, 040 01 Košice. Nebolo sporné ani to, že žalobcovia v 1. a 2. rade prihlásili predmetné pohľadávky
do reštrukturalizácie a že správca z dôvodov uvedených v zozname pohľadávok poprel predmetné
pohľadávky. Sporné medzi stranami nebolo ani to, že žalobca v 1. rade uzavrel so žalovaným Zmluvu o
poskytovaníslužiebvoblastiITzodňa14.02.2018ažežalobcav1.radepostúpilžalobcoviv2.radečasť

svojej pohľadávky voči žalovanému. Nebol medzi stranami sporný ani obsah e-mailovej komunikácie a
že bola žalobcom v 1. rade žalovanému predložená cenová ponuka a Zmluva o dielo č. 2017-04-18,
ktorá nebola podpísaná. Sporné nebolo ani to, že žalobcom v 1. rade boli vystavené žalovanému faktúry
a zálohové faktúry.

20.Sporné medzi stranami bolo, či žalobcovia v 1. a 2. rade majú voči žalovanému pohľadávky a či

sú tieto pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.
26R/2/2018 nesporné čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia. Sporné medzi stranami
bolonajmäto,čivzmluveoposkytovaníslužiebvoblastiITzodňa14.02.2018bolacenazaposkytované
služby dohodnutá sumou 200,- EUR, alebo 240,- EUR mesačne a či došlo k uzavretiu zmluvy o dielo,
ktorej predmetom malo byť zhotovenie a inštalácia webových stránok ako to bolo uvedené v návrhu

Zmluvy o dielo č. 2017-04-18 a ak došlo k uzavretiu zmluvy, či bolo dielo riadne a včas vykonané a
odovzdané žalobcovi v 1. rade.

21.Zo Zmluvy o dielo č. 2017-04-18 súd zistil, že nebola podpísaná zmluvnými stranami. Ako zhotoviteľ
bol v nej uvedený žalobca v 1. rade (spoločnosť INTERAKT, s. r. o.) a ako objednávateľ bol uvedený

žalovaný (Ergomed Poliklinika, s.r.o.). Predmetom zmluvy malo byť zhotovenie a inštalácia webovej
prezentácie www.ergomed.sk v špecifikácii, rozsahu, cene, v dobe a ďalších
podmienkach uvedených v tejto zmluve a jej neoddeliteľných súčastiach a prílohách. Zhotoviteľ sa mal
zaviazať, že zhotoví a odovzdá objednávateľovi dojednané dielo - web stránky s redakčným systémom
a objednávateľ sa mal zaviazať, že dielo prevezme a zaplatí zhotoviteľovi dojednanú cenu podľa tejto

zmluvy. Všetky špecifikácie diela sa nachádzajú v Prílohe č. 1 Technická špecifikácia riešenia web
stránky, ktorá mala tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Cena za plne funkčné kompletné dielo mala byť
dohodnutá sumou 1 500,- EUR bez DPH a DPH mala predstavovať 300,- EUR (cena vrátane DPH
mala byť 1 800 EUR). Zmluva mala nadobudnúť platnosť a účinnosť dňom podpisu oboma zmluvnými
stranami. Platobné podmienky mali byť nasledovné: a) 30% z ceny vrátane DPH do 30 dní odo dňa

podpisu zmluvy, b) 30% z ceny vrátane DPH do 60 dní odo dňa podpisu zmluvy, c) 40% z ceny
odovzdania diela na základe podpísaného protokolu oboma zmluvnými stranami. Zhotoviteľ sa mal
zaviazať zhotoviť dielo najneskôr v lehote do 60 dní odo dňa účinnosti zmluvy.

22.Z Cenovej ponuky pre spoločnosť Ergomed Poliklinika, s.r.o. na „redesign web stránky

www.ergomed.sk na CMS systéme Drupal 8“ súd zistil, že zhotovenie diela
bolo rozdelené na etapy: a) Wireframe - koncepcia a náčrt webu - 5 hodín, cena 100,- EUR, b) Grafika
- grafický návrh webu v responzívnej verzii (mobil, tablet, desktop) - 20 hodín, cena 400,- EUR, c)
Kódovanie responzívnej Drupal témy - transformácia grafiky do formy web stránky (HTML, CSS šablóny)
- 25 hodín, cena 500,- EUR, d) CMS systém na správu obsahu - inštalácia a konfigurácia CMS systému

Drupal, príprava na jazykové mutácie SK/EN - 5 hodín, cena 100,- EUR, e) Typy obsahu - i) statická
stránka (rôzne typy obsahových prvkov - 1stĺpec, 2 stĺpce, 3 stĺpce, 4 stĺpce, foto, galéria, youtube, ...),
ktoré sa dajú použiť na rôzne typy podstránok, ii) novinky a udalosti - 15 hodín, cena 300,- EUR, f)
Testovanie, deployment a spustenie webu (IE 9, Firefox, Chrome, Opera) - 5 hodín, cena 100,- EUR, g)
Implementácia Google Analytics - zaškolenie na prácu s CMS, iné nešpecifikované práce - 20,- EUR za

1 hodinu. Spolu je to 75 hodín v cene 1 500,- EUR. Cena domény ergomed.sk je 24,- EUR na 1 rok a
cena webhostingu pre doménu ergomed.sk je 52,- EUR na 1 rok.

23.Zmluvou o poskytovaní služieb v oblasti IT zo dňa 14.02.2018 bolo súdu preukázané, že ju uzavreli
žalovaný (Ergomed Poliklinika, s.r.o.) ako objednávateľ a žalobca v 1. rade (spoločnosť INTERAKT, s.

r. o.) ako dodávateľ. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie služieb v oblasti informačných technológií
podľa článku I. zmluvy. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú odo dňa 15.02.2018 do 31.12.2018. Cena
za realizáciu predmetu zmluvy bola stanovená dohodou zmluvných strán sumou 200,- EUR.24.Faktúrou č. 2018053 splatnou 29.03.2018 bolo súdu preukázané, že žalobca v 1. rade vyúčtoval
žalovanému cenu za poskytovanie IT služieb za február 2018 sumou 240,- EUR vrátane DPH (200,-
EUR + 40,- EUR DPH).

25.Faktúrou č. 2018059 splatnou 30.04.2018 bolo súdu preukázané, že žalobca v 1. rade vyúčtoval
žalovanému cenu za poskytovanie IT služieb za marec 2018 sumou 240,- EUR vrátane DPH (200,- EUR
+ 40,- EUR DPH).

26.Výpisom z účtu žalobcu v 1. rade mal súd preukázanú úhradu faktúry č. 2018059 v sume 240,- EUR.

27.Faktúrou č. 2018083 splatnou 29.05.2018 bolo súdu preukázané, že žalobca v 1. rade vyúčtoval
žalovanému cenu za poskytovanie IT služieb za apríl 2018 sumou 240,- EUR vrátane DPH (200,- EUR
+ 40,- EUR DPH).

28.Výpisom z účtu žalobcu v 1. rade mal súd preukázanú úhradu faktúry č. 2018083 v sume 240,- EUR.

29.Výpisom z účtu žalobcu v 1. rade mal súd preukázanú úhradu faktúry č. 2018053 v sume 240,- EUR.

30.Žalobca v 1. rade na preukázanie vykonania obnovy web stránky žalovaného predložil súdu

screenshot web schránky žalovaného.

31.Listom zo dňa 11.02.2019 (Oznámenie o popretí prihlásenej pohľadávky vo výške 41,02 EUR) bolo
súdu preukázané, že reštrukturalizačný správca žalovaného (JUDr. Vladimír Kotus) oznámil žalobcovi
v 2. rade (spoločnosti iMprove GROUP, s.r.o.), že dňa 14.01.2019 bola do kancelárie správcu doručená

prihláška pohľadávky žalobcu v 2. rade. Jednalo sa o inú pohľadávku v celkovej sume 246,19 EUR,
titulom neuhradenej faktúry č. 2018125 za obdobie 06/2018 vo výške 240,- EUR. Prílohu tvorila zmluva
o poskytovaní služieb IT zo dňa 14.02.2018, faktúra č. 2018125, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa
01.11.2018. Správca zapísal pohľadávku do zoznamu pohľadávok pod č. 32. Správca poprel predmetnú
pohľadávku čo do výšky a vymáhateľnosti v rozsahu 41,02 EUR. Správca uviedol, že v zmysle pripojenej

zmluvy cena za realizáciu predmetu zmluvy je 200,- EUR mesačne. Cena bola stanovená dohodou
zmluvných strán. V zmluve nebolo dohodnuté, že by k tejto cene mala byť ešte pripočítaná DPH.
Poukázal na § 3 zák. č. 18/1996 Z.z. a § 22 zák. č. 222/2004 Z.z. a uviedol, že ak veriteľovi vznikla
povinnosť odviesť DPH, bol povinný fakturovať dlžníkovi odmenu tak, že sumu 200,- EUR mal rozdeliť
na základ dane a príslušnú DPH, resp. dodatkom navýšiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby. Cena

uvedená v zmluve bola konečnou cenou a zahŕňala v sebe aj DPH. S poukazom na uvedené správca
poprel veriteľom prihlásenú pohľadávku vo výške uplatnenej DPH, ako aj v časti uplatnených úrokov z
omeškania vo výške 1,02 EUR, nakoľko úroky z omeškania sa mali počítať len zo sumy 200,- EUR a
nie 240,- EUR.

32.Listomzodňa11.02.2019(Oznámenieopopretíprihlásenejpohľadávkyvovýške2099,35EUR)bolo
súdu preukázané, že reštrukturalizačný správca žalovaného (JUDr. Vladimír Kotus) oznámil žalobcovi v
1. rade (spoločnosti INTERAKT, s.r.o.), že dňa 14.01.2019 bola do kancelárie správcu doručená súhrnná
prihláška pohľadávky žalobcu v 1. rade. Jednalo sa o inú pohľadávku v celkovej sume 3 801,15 EUR.
PrílohutvorilizmluvaoposkytovaníslužiebITzodňa14.02.2018,faktúrač.2018115,faktúrač.2018117,

faktúra č. 2018146, mailová komunikácia (z dní 24.04.2018, 09.02.2018 a 04.06.2018), technická
špecifikácia riešenia web stránky, zálohová faktúra (ZAL-2018-01-003). Správca zapísal pohľadávky
do zoznamu pohľadávok pod č. 33-37. V liste sa uvádza že správca po oboznámení sa s obsahom
prihlásenej pohľadávky a jej príloh popiera prihlásenú pohľadávku veriteľa MUDr. Y. H., bytom N. X, Y. (v
danom prípade sa zrejme jednalo o chybu v písaní, nakoľko tu mali byť uvedené údaje žalobcu v 1. rade),

zapísanú v zozname pohľadávok: a) pod poradovým číslom 33 čo do vymáhateľnosti a výšky v rozsahu
41,39 EUR, b) pod poradovým číslom 35 v celom rozsahu, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a
výšky, t.j. 611,51 EUR, c) pod poradovým číslom 36 čo do vymáhateľnosti a výšky v rozsahu 246,45
EUR, d) pod poradovým číslom 37 v celom rozsahu, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky,
t.j. 1 200,- EUR.

32A.K pohľadávke č. 33 uviedol, že veriteľ ako právny dôvod vzniku pohľadávky uvádza poskytnutie IT
služby za obdobie máj 2018, dodanie tovaru - 1 ks routeru značky F. D. gateway G. Z. a l ks HDD WD 1
TB P. XX I. G. na základe zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti IT uzatvorenej medzi ním a dlžníkom zo
dňa 14.02.2018 a dôsledkom čoho vystavil faktúru č. 2018115 zo dňa 04.06.2018 s dátumom splatnosti30.06.2018 na sumu 600,16 EUR s DPH. Z obsahu predložených dokumentov vyplýva, že faktúra bola
vystavená na sumu 600,16 EUR vrátane DPH, ktorá pozostáva z čiastkových plnení a to poskytovanie
IT služieb vo výške 240,- EUR s DPH, dodanie Routra vo výške 304,06 EUR s DPH, dodanie pevného

disku vo výške 56,10 EUR s DPH. Podľa § 3 ods. 1, veta prvá zák. č. 18/1996 Z.z. v znení platnom v
čase uzavretia predmetnej zmluvy, dohoda o cene je dohoda o výške ceny alebo dohoda o spôsobe.
akým sa cena vytvorí. s podmienkou, že tento spôsob cenu dostatočne určuje. Podľa § 3 ods. 3 zák. č.
18/1996 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy súčasťou ceny tovaru vymedzeného
dohodnutými podmienkami môžu byť úplne alebo sčasti náklady na obstaranie, spracovanie, obeh

tovaru a zisk. Ak nie je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň
z pridanej hodnoty, príslušná spotrebná daň a pri dovážanom tovare aj clo a iné platby vyberané v rámci
uplatňovania nesadzobných opatrení ustanovené osobitnými predpismi. Za cenu sa podľa uvedeného
zákona považuje aj tarifa. Podľa čl. VI Zmluvy o poskytovaní služieb v IT oblasti bod 1 stojí, že cena
za realizáciu predmetu zmluvy je 200,- EUR mesačne a je stanovená dohodou zmluvných strán. Ako
vyplýva z ďalšieho obsahu zmluvy medzi účastníkmi zmluvy nebolo dohodnuté, že by k cene 200,- EUR

mala byť ešte pripočítaná DPH. S poukazom na § 22 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty a
na § 3 zákona č. 18/1996 Zb. o cenách správca uvádza, že ak veriteľovi vznikla povinnosť odviesť DPH,
bol povinný fakturovať dlžníkovi odmenu tak, že dohodnutú sumu vo výške 200,- EUR mal rozdeliť na
základ dane a príslušnú DPH resp. dodatkom navýšiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby. Vzhľadom
na vyššie uvedené a s poukazom na § 3 zák. č. 1 8/1996 Z.z. možno konštatovať, že cena uvedená

v bode 1 čl. IV Zmluvy je cenou konečnou a zahŕňa v sebe aj DPH. Vzhľadom na uvedené správca
poprel pohľadávku veriteľa v rozsahu veriteľom uplatnenej DPH, t.j. vo výške 40,- EUR. Správca taktiež
poprel pohľadávku v časti žalobcom uplatnených úrokov z omeškania vo výške 1,39 EUR, nakoľko
správna úroková sadzba za dané obdobie predstavuje výšku 8% p.a. a ako bolo uvedené vyššie úroky z
omeškania mali byť počítané z istiny 200,- EUR, čo za veriteľom uplatnené obdobie predstavuje celkovú

sumu úroku vo výške 17,80 EUR.
32B.K pohľadávkam č. 35 a 37 uviedol, že veriteľ ako právny dôvod vzniku pohľadávok vedených pod
č. 35 a 37 uvádza tvorbu web stránky www.ergomed.sk. - 1 až 3 etapa, na základe ktorých vystavil
faktúru č. 2018146 vo výške 600,- EUR a zálohovú faktúru č. ZAL-2018-01-004 vo výške 1 200,- EUR. V
prílohách predložených veriteľom absentuje nielen akýkoľvek súhlasný prejav dlžníka s určením výšky

odmeny za poskytnutú službu ale aj doklad preukazujúci vznik takéhoto záväzku (zmluva, dohoda a
pod). Ako vyplýva z obsahu priložených mailov zo dňa 09.02.2018 veriteľ zasiela dlžníkovi návrh zmluvy
s prílohami, ku ktorej podpisu má dôjsť po jeho pripomienkovaní. Aj za predpokladu uznania vzniku
záväzkového vzťahu, z veriteľom predložených dokumentov, nie je objektívne možné stotožniť z čoho
pozostáva veriteľom uplatnená suma pohľadávky, nakoľko v cenovej ponuke sú uvedené fixné sumy

za konkrétne služby, avšak vo faktúre č. 2018146 veriteľ uviedol len výpočet hodín v rozsahu 25 a
jednotkovú cenu v sume 20,- EUR/ hodina a v zálohovej faktúre č. ZAL-2018-01-004 veriteľ uviedol len
výpočet hodín v rozsahu 50 a jednotkovú cenu v sume 20,- EUR/ hodina. Okrem toho, ďalší rozpor
správca nachádza vo výslednej sume za dielo, kde v cenovej ponuke je uvedená suma celkom 1 500,-
EUR za celé dielo, pričom suma veriteľom uplatnených pohľadávok, ktorých právnym dôvodom vzniku je

tvorbawebstránkypredstavujesumu1800,-EUR.Prišetrenísprávcombolozistené,žewebovástránka
včasetvorbytohtopodaniavôbecneexistuje.Navyšejejexistenciuafunkcionalitupopieradlžník,pričom
existencia tejto pohľadávky nevyplýva ani z obsahu účtovníctva dlžníka. Vzhľadom na skutočnosť, že
pri prihlásených pohľadávkach absentuje 1. akýkoľvek rozpis vykonaných prác, zrovnateľný aspoň z
cenovou ponukou, v dôsledku čoho je veriteľom uvedená suma faktúrach sporná a neurčiteľná, 2.

absentuje preukázanie vzniku záväzkového vzťahu a 3. dielo neexistuje, správca pohľadávku veriteľa
č. 35 a 37 v celom rozsahu poprel čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti, aj s uplatneným
úrokom z omeškania. t.j. vo výške 1 811,5l EUR.
32C.K pohľadávke č. 36 uviedol, že veriteľ ako právny dôvod vzniku pohľadávky, uvádza poskytovanie
IT služieb za obdobie júl až december 2018, na základe zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti IT

uzatvorenej medzi ním a dlžníkom zo dňa 14.02.2018 a dôsledkom čoho vystavil Zálohovú faktúru č.
ZAL-2018-01-003 zo dňa 05.11.2018 s dátumom splatnosti 13.11.2018 na sumu 1 440,- EUR s DPH.
Podľa § 3 ods. 1. veta prvá zák. č. 181996 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
dohoda o cene je dohoda o výške ceny alebo dohoda o spôsobe, akým sa cena vytvorí, s podmienkou,
že tento spôsob cenu dostatočne určuje. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 18 1996 Z.z. v znení platnom v čase

uzavretia predmetnej zmluvy súčasťou ceny tovaru vymedzeného dohodnutými podmienkami môžu byť
úplne alebo sčasti náklady na obstaranie, spracovanie, obeh tovaru a zisk. Ak nie je dohodnuté alebo
osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty, príslušná spotrebná
daň a pri dovážanom tovare aj clo a iné platby vyberané v rámci uplatňovania nesadzobných opatreníustanovené osobitnými predpismi. Za cenu sa podľa uvedeného zákona považuje aj tarifa. Podľa čl. VI
Zmluvy o poskytovaní služieb v IT oblasti bod 1 stojí, že cena za realizáciu predmetu zmluvy je 200,-
EUR mesačne a je stanovená dohodou zmluvných strán. Ako vyplýva z ďalšieho obsahu zmluvy medzi

účastníkmi zmluvy nebolo dohodnuté, že by k cene za poskytnuté služby mala byť ešte pripočítaná DPH.
S poukazom na § 22 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty a na § 3 zákona č. 18/1996
Zb. o cenách správca uvádza, že ak veriteľovi vznikla povinnosť odviesť DPH, bol povinný fakturovať
dlžníkovi odmenu tak, že dohodnutú sumu vo výške 200,- EUR mal rozdeliť na základ dane a príslušnú
DPH, resp. dodatkom navýšiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby. Vzhľadom na vyššie uvedené a s

poukazom na § 3 zák. č. 18/1996 Z.z. možno konštatovať, že cena uvedená v bode 1 čl. IV Zmluvy je
cenou konečnou a zahŕňa v sebe aj DPH. Vzhľadom na uvedené správca poprel pohľadávku veriteľa
vo výške ( rozsahu) veriteľom uplatnenej DPH t.j. vo výške 200,- EUR.
32D. Podľa § 120 ods. 2 práva veta ZKR pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas
reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho
mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné

pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou. Reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi
začalo dňa 01.12.2018. Oznámenie o začatí reštrukturalizačného konania bolo uverejnené v OV pod č.
231/2018 dňa 30.11.2018. Z obsahu predloženej faktúry je zrejmé, že veriteľ si uplatňuje aj alikvótnu
časť pohľadávky za mesiac 12/2018, teda za mesiac konania reštrukturalizácie, čo zákon vylučuje.
Navyše z výpovede dlžníka je zrejmé, že počas obdobia, za ktoré si veriteľ uplatnil túto časť pohľadávky

neposkytoval v zmysle zmluvy žiadne služby a teda mu nevznikol ani čiastočný nárok na úhradu jeho
prihlásenej pohľadávky. Vzhľadom k uvedenému správca poprel pohľadávky veriteľa vo výške v nich
uplatnenej alikvótnej časti pohľadávky za mesiac december, ktoré mu vznikli do 07.12.2018, t.j. vo výške
38,71 eur a z toho plynúcu DPH vo výške 7,74 EUR.

33.Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.11.2018 súd zistil, že ju uzavreli žalobca v 1. rade ako
postupca a žalobca v 2. rade ako postupník. Na základe tejto zmluvy postupca postúpil postupníkovi
pohľadávku vo výške 240,- EUR vrátane príslušenstva a všetkých práv s ňou spojených. Podľa zmluvy
postupca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytovaní služieb v oblasti IT zo dňa 14.02.2018, na
základe ktorej postupca poskytoval žalovanému IT služby aj v mesiaci jún 2018 (od 01.06.2018 do

30.06.2018), za ktoré žalovaný žalobcovi v 1. rade neuhradil splatnú faktúru č. 2018125.

34.Z predloženej e-mailovej komunikácie súd zistil, že:
a) v prílohe e-mailu zo dňa 09.02.2018 štatutárny zástupca žalobcu v 1. a 2. rade zaslal žalovanému (p.
G.)návrhzmluvyajsprílohami(cenovúponukunawebstránkuapod.),abyžalovanýzaslalpripomienky,

aby bolo možné zmluvu podpísať. Pán I. v maily uviedol, že: „Dnes som sa v stretol s pánom riaditeľom
a dohodli sme sa na spolupráci v takom rozsahu, ako som navrhoval.“ Pre účely správy IT sa mala
pripraviť samostatná zmluva.
b) e-mailom zo dňa 08.02.2018 žalovaný (p. Sabolová) poďakoval za cenovú ponuku zaslanú v tento
deň s tým, že rozsah detailných činností k prácam za 200,- EUR ešte dohodnú. O webe a jeho

cene mali nasledujúci deň konzultovať p. I. s riaditeľom žalovaného (MUDr. Z. I.). E-mail, na ktorý
odpovedala p. G. obsahoval cenovú ponuku, podľa ktorej doména a webhosting pre www.ergomed.sk
stáli 24,- EUR + 52,- EUR na rok, správa IT by stála 200,- EUR na mesiac a
web stránka www.ergomed.sk by stála 1 500,- EUR.
c) e-mailom zo dňa 24.04.2018 MUDr. Z. I. poďakoval p. I. za vykonané činnosti uvedené v e-maily z

23.04.2018 (výmena routera, možnosť práce z domu pre Dr. W., správne nastavenie času na klientskych
počítačoch, zrýchlenie siete, postupné vyradenie starého servera).
d) e-mailom zo dňa 04.06.2018 p. I. oznámil MUDr. Z. I., že mu posiela odkaz na novú web stránku
ergomedu, ktorá je ešte zaheslovaná a je ešte na subdoméne, teda nie na ostrom webe do momentu,
kým dosadia všetok obsah.

35.Z potvrdenia správcu o zápise do zoznamu pohľadávok zo dňa 14.01.2019 adresovaného žalobcovi v
2. rade bolo zistené, že správca zapísal do zoznamu pohľadávok pohľadávky veriteľa iMprove GROUP,
s.r.o. vo výške 246,19 EUR.

36.Z potvrdenia správcu o zápise do zoznamu pohľadávok zo dňa 14.01.2019 adresovaného žalobcovi
v 1. rade bolo zistené, že správca zapísal do zoznamu pohľadávok pohľadávky veriteľa INTERAKT, s.r.o.
vo výške 3 801,15 EUR.37.Z prihlášky pohľadávky žalobcu v 2. rade do reštrukturalizačného konania vedeného pod sp.
zn. 26R/2/2018 zo dňa 11.01.2018 (zrejme tu došlo k chybe v písaní a mal byť uvedený dátum
11.01.2019) bolo zistené, že bola doručená správcovi dňa 14.01.2019. Žalobca v 2. rade si prihlásil do

reštrukturalizácie pohľadávku v celkovej výške 246,19 EUR (istinu 240,- EUR a úroky z omeškania vo
výške 6,19 EUR). V prihláške bolo uvedené, že právnym titulom, na základe ktorého vznikla pohľadávka
veriteľajeposkytovanieITslužiebspoločnosťouINTERAKT,s.r.o.,IČO:46140875(postupca),dlžníkovi
(žalovanému) na základe Zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti IT v období od 01.06.2018 do
30.06.2018. Postupca poskytol služby riadne a včas. Dlžník poskytnuté služby prijal, čím mu vznikla

povinnosť zaplatiť za dodané služby a tovar dohodnutú cenu. Postupca za dodané IT služby vystavil
dlžníkovi faktúru č. 2018125 na sumu 240,- EUR, splatnú 27.07.2018, ktorá nebola uhradená. Postupca
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpil vyššie uvedenú pohľadávku na veriteľa (žalobcu v
2. rade). Predmetom prihlášky je neuhradená istina vo výške 240,- EUR a úroky z omeškania vo výške
6,19 EUR. Úroky z omeškania boli vypočítané vo výške základnej sadzby, ktorá bola 8,05% ročne zo
sumy 240,- EUR odo dňa 28.07.2018 (odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry) do 22.11.2018

(do dňa predchádzajúcemu dňu začatia reštrukturalizačného konania).

38.Zo súhrnnej prihlášky pohľadávky žalobcu v 1. rade do reštrukturalizačného konania vedeného pod
sp. zn. 26R/2/2018 zo dňa 11.01.2019 bolo zistené, že bola doručená správcovi dňa 14.01.2019.
38A.Pod poradovým číslom 1 bola prihlásená pohľadávka z faktúry č. 2018115 v celkovej sume 619,35

EUR (istina 600,16 EUR a úroky z omeškania 19,19 EUR). Právnymi titulmi, na základe ktorých vznikla
pohľadávka veriteľa je: a) poskytovanie IT služieb veriteľom dlžníkovi, ktoré veriteľ poskytoval dlžníkovi
na základe dohody a uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti IT v období od 01.05.2018 do
31.05.2018, na ktorej obsahu sa dlžník s veriteľom dohodli, b) dodanie tovaru a to 1 ks routeru značky F.
D. K. G. Z., c) dodanie tovaru a to 1 ks HDD WD 1 TB WD10EZEX XXMB G.. Veriteľ dodal služby a tovar

objednaný dlžníkom riadne a včas. Dlžník poskytované IT služby prijal a prevzal dodaný tovar, čím mu
vznikla povinnosť zaplatiť za dodané služby a tovar dohodnutú cenu. Veriteľ za dodané IT služby a tovar
vystavil dlžníkovi faktúru č. 2018115 na sumu 600,16 EUR, splatnú 30.06.2018, ktorá nebola uhradená.
Predmetom tejto časti prihlášky je neuhradená istina vo výške 600,16 EUR a úroky z omeškania vo
výške 19,19 EUR. Úroky z omeškania boli vypočítané vo výške základnej sadzby, ktorá bola 8,05%

ročne, zo sumy 600,16 EUR odo dňa 01.07.2018 (odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry) do
22.11.2018 (do dňa predchádzajúcemu dňu začatia reštrukturalizačného konania).
38B.Pod poradovým číslom 2 bola prihlásená pohľadávka z faktúry č. 2018117 v celkovej sume 123,84
EUR (istina 120,- EUR a úroky z omeškania 3,84 EUR). Právnym titulom, na základe ktorého vznikla
pohľadávka veriteľa je poskytnutie služby súvisiacej s opravou a servisom počítača, ktorú si dlžník u

veriteľaobjednal.Veriteľpredlžníkariadneavčasvykonalservisaopravupočítača,čímvznikladlžníkovi
povinnosť zaplatiť za dodané služby dohodnutú cenu. Veriteľ za vykonaný servis a opravu počítača
vystavil dlžníkovi faktúru č. 2018117 na sumu 120,- EUR, splatnú 30.06.2018, ktorá nebola uhradená.
Predmetom tejto časti prihlášky je neuhradená istina vo výške 120,- EUR a úroky z omeškania vo výške
3,84 EUR. Úroky z omeškania boli vypočítané vo výške základnej sadzby, ktorá bola 8,05% ročne, zo

sumy 120,- EUR odo dňa 01.07.2018 (odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry) do 22.11.2018
(do dňa predchádzajúcemu dňu začatia reštrukturalizačného konania).
38C.Pod poradovým číslom 3 bola prihlásená pohľadávka z faktúry č. 2018146 v celkovej sume
611,51 EUR (istina 600,- EUR a úroky z omeškania 11,51 EUR). Právnym titulom, na základe ktorého
vznikla pohľadávka veriteľa je poskytovanie služieb veriteľom dlžníkovi súvisiace s tvorbou web stránky

www.ergomed.sk, ktorú veriteľ vytvoril pre dlžníka na základe dohody v zmysle pokynov a požiadaviek
dlžníka. Veriteľ dodal dlžníkovi objednané služby súvisiace s tvorbou web stránky v rozsahu 1. etapy
riadne a včas, čím mu vznikla povinnosť zaplatiť za dodané služby dohodnutú cenu v zmysle cenovej
ponuky, ktorú dlžník odsúhlasil e-mailom dňa 08.02.2018. Veriteľ za dodané služby súvisiace s tvorbou
web stránky www.ergomed.sk v rozsahu 1. etapy vystavil dlžníkovi faktúru

č. 2018146 na sumu 600,- EUR, splatnú 27.08.2018, ktorá nebola uhradená. Predmetom tejto časti
prihlášky je neuhradená istina vo výške 600,- EUR a úroky z omeškania vo výške 11,51 EUR. Úroky
z omeškania boli vypočítané vo výške základnej sadzby, ktorá bola 8,05% ročne, zo sumy 600,-
EUR odo dňa 28.08.2018 (odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry) do 22.11.2018 (do dňa
predchádzajúcemu dňu začatia reštrukturalizačného konania).

38D.Pod poradovým číslom 4 bola prihlásená pohľadávka zo zálohovej faktúry č. ZAL-2018-01-003 v
celkovej sume 1 246,45 EUR (istina). Právnym titulom, na základe ktorého vznikli pohľadávky veriteľa
je poskytovanie IT služieb veriteľom dlžníkovi, ktoré veriteľ poskytoval dlžníkovi na základe dohody a
uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti IT v období od 01.07.2018 do 31.12.2018. Veriteľposkytoval IT služby dlžníkovi riadne a včas a dlžník poskytované IT služby prijal, čím mu vznikla
povinnosť zaplatiť za dodané služby dohodnutú cenu. Z dôvodu, že dlžník bol v dlhodobom omeškaní
s úhradou vystavených faktúr za riadne vykonané služby a dodaný tovar veriteľ za dodané IT služby

vystavil dlžníkovi faktúru č. ZAL-2018-01-003 vo výške 1 440,- EUR splatnú 13.11.2018, ktorá nebola
uhradená. Predmetom tejto časti prihlášky je neuhradená cena za dodané služby za mesiac 7/2018,
8/2018, 9/2018, 10/2018, 11/2018 a alikvótnu časť pohľadávok veriteľa, ktoré vznikli do 07.12.2018, t.j.
do povolenia reštrukturalizácie dlžníka a predstavujú spolu sumu vo výške 1 038,71 EUR, ku ktorej je
účtovaná DPH, nakoľko veriteľ je jej platcom, čo s DPH činí 1 246,45 EUR.

38E.Pod poradovým číslom 5 bola prihlásená pohľadávka zo zálohovej faktúry č. ZAL-2018-01-004 v
celkovej sume 1 200,- EUR (istina). Právnym titulom, na základe ktorého vznikla pohľadávka veriteľa
je poskytovanie služieb veriteľom dlžníkovi súvisiace s tvorbou web stránky www.ergomed.sk, ktorú
veriteľ vytvoril pre dlžníka na základe dohody v zmysle pokynov a požiadaviek dlžníka. Veriteľ dodal
dlžníkovi objednané služby súvisiace s tvorbou web stránky v rozsahu 2. a 3. etapy riadne a včas,
čím mu vznikla povinnosť zaplatiť za dodané služby dohodnutú cenu, ktorú dlžník odsúhlasil e-mailom

dňa 08.02.2018. Vytvorená web stránka bola spustená do prevádzky dňa 18.07.2018. Z dôvodu, že
dlžník bol v dlhodobom omeškaní s úhradou vystavených faktúr za riadne vykonané služby a dodaný
tovar veriteľ za dodané služby súvisiace s tvorbou 2. a 3. etapy web stránky vystavil dlžníkovi faktúru č.
ZAL-2018-01-004 vo výške 1 200,- EUR splatnú 13.11.2018, ktorá nebola uhradená. Predmetom tejto
časti prihlášky je neuhradená cena za dodané služby súvisiace s tvorbou web stránky v 2. a 3. etape vo

výške 1 000,- EUR, ku ktorej je účtovaná DPH, nakoľko veriteľ je jej platcom, čo s DPH činí 1 200,- EUR.

39.Faktúrou č. 2018115 splatnou 30.06.2018 bolo súdu preukázané, že žalobca v 1. rade vyúčtoval
žalovanému cenu za poskytovanie IT služieb za máj 2018, cenu za router F. a cenu za HDD WD 1 TB
sumou 600,16 EUR vrátane DPH (500,13 EUR + 100,03 EUR DPH), pričom cena za IT služby bola

vyúčtovaná v sume 240,- EUR vrátane DPH.

40.Faktúrou č. 2018117 splatnou 30.06.2018 bolo súdu preukázané, že žalobca v 1. rade vyúčtoval
žalovanému cenu za servis PC sumou 120,- EUR vrátane DPH (100,- EUR + 20,- EUR DPH).

41.Faktúrou č. 2018146 splatnou 27.18.2018 bolo súdu preukázané, že žalobca v 1. rade vyúčtoval
žalovanému cenu za tvorbu web stránky www.ergomed.sk I. etapu (za 25
hodín) sumou 600,- EUR vrátane DPH (500,- EUR + 100,- EUR DPH).

42.Faktúrou č. 2018125 splatnou 27.07.2018 bolo súdu preukázané, že žalobca v 1. rade vyúčtoval

žalovanému cenu za poskytovanie IT služieb za jún 2018 sumou 240,- EUR vrátane DPH (200,- EUR
+ 40,- EUR DPH).

43.Zálohovou faktúrou č. ZAL-2018-01-003 splatnou 13.11.2018 bolo súdu preukázané, že žalobca
v 1. rade vyúčtoval žalovanému cenu za poskytovanie IT služieb za júl, august, september, október,

november, december 2018 sumou 1 440,- EUR vrátane DPH (pri jednotkovej cene za mesiac 200,-
EUR + 40,- EUR DPH). Vo faktúre je uvedené, že zálohová faktúra nie je daňový doklad, DPH je iba
informačná.

44.Zálohovou faktúrou č. ZAL-2018-01-004 zo dňa 05.11.2018 splatnou 13.11.2018 bolo súdu

preukázané, že žalobca v 1. rade vyúčtoval žalovanému cenu za tvorbu web stránky www.ergomed.sk
2. a 3. etapu sumou 1 200,- EUR vrátane DPH (za 50 hodín činnosti, pri
jednotkovej cene za hodinu 20,- EUR + 4 EUR DPH). Vo faktúre je uvedené, že zálohová faktúra nie
je daňový doklad, DPH je iba informačná.

45.Zo zoznamu pohľadávok súd zistil, že pohľadávka žalobcu v 2. rade bola zapísaná do zoznamu pod
poradovým číslom 32 v sume 246,19 EUR. Správca poprel pohľadávku v sume 41,02 EUR (v časti
istiny 40,- EUR a v časti úrokov z omeškania 1,02 EUR). Poukázal na ust. § 3 ods. 1, veta prvá a §
3 ods. 3 zák. č. 18/1996 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Za cenu sa podľa
uvedeného zákona považuje aj tarifa. Podľa čl. IV. bodu 1. Zmluvy o poskytovaní služieb v IT cena

za realizáciu predmetu zmluvy je 200 EUR mesačne a je stanovená dohodou zmluvných strán. Ako
vyplýva z ďalšieho obsahu zmluvy medzi účastníkmi zmluvy nebolo dohodnuté, že by k cene uvedenej
v bode 1. mala byť ešte pripočítaná DPH. S poukazom na § 22 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanej hodnoty a na § 3 zákona č. 18/1996 Zb. o cenách správca uviedol, že ak veriteľovi vzniklapovinnosť odviesť DPH, bol povinný fakturovať dlžníkovi odmenu tak, že dohodnutú sumu vo výške
200,- EUR mal rozdeliť na základ dane a príslušnú DPH resp. dodatkom navýšiť dohodnutú cenu za
poskytnuté služby o dielo. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na § 3 zák. č. 18/1996 Z.z.

možno konštatovať, že cena uvedená v bode 1. čl. IV. Zmluvy je cenou konečnou a zahŕňa v sebe
aj DPH. Vzhľadom na uvedené správca poprel veriteľa v rozsahu veriteľom uplatnenej DPH. Správca
taktiež poprel časť žalobcom uplatnených úrokov z omeškania vo výške 1,02 EUR, nakoľko správna
úroková sadzba predstavuje výšku 8% p.a. a ako bolo uvedené vyššie úroky z omeškania mali byť
počítané z istiny 200 eur, čo za veriteľom uplatnené obdobie predstavuje sumu 5,17 EUR. Vzhľadom

k uvedenému správca poprel čo do vymáhateľnosti a výšky veriteľom prihlásenú pohľadávku uvedenú
v zozname pohľadávok pod por. č. 32 v rozsahu 41,02 EUR. Prihlásenú pohľadávku veriteľa v celom
rozsahu rozporoval. Veriteľ ako právny dôvod vzniku pohľadávky, ktorú nadobudol na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky od pôvodného veriteľa INTERAKT, s.r.o., Mlynárska 16, 040 01 Košice, IČO:
46 140 875, uviedol poskytnutie IT služby za obdobie jún 2018 pôvodným veriteľom na základe zmluvy
uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom zo dňa 14.02.2018 a na základe vystavenej faktúry

č. 2018125 zo dňa 01.07.2018 s dátumom splatnosti 27.07.2018 na sumu 240,- EUR s DPH. Dlžník
vykonanie služieb na základe uzatvorenej zmluvy s pôvodným veriteľom spoločnosťou INTERAKT,
s.r.o. neuznáva, nakoľko veriteľ služby za uvedený mesiac, za ktorý vystavil faktúru č. 2018125 riadne
nevykonal. Počas platnosti zmluvy dochádzalo k častým výpadkom webovej stránky dlžníka, ako aj
častým poruchám softvéru a aplikácii, ktoré mal veriteľ spravovať, pričom o týchto poruchách bol vždy

bezodkladne upovedomený a dlžník žiadal zjednať ich nápravu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že
pôvodný veriteľ vystavil uvedenú faktúru č. 2018125 neoprávnene a v rozpore s dojednanou zmluvou.
V článku IV. zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti IT, sa zmluvné strany dohodli, na odplate za riadne
poskytnuté služby v sume 200,- EUR, pričom túto cenu dlžník považoval za konečnú bez ohľadu na
to či v nej bola alebo nezohľadnená daň z pridanej hodnoty. Pôvodný veriteľ, ktorý zmluvu vyhotovil a

predložil dlžníkovi na podpis v nej neuviedol, či ide o sumu s DPH, alebo bez DPH a zároveň v zmluve
neuviedol žiadne ustanovenie, že v ním vystavenej faktúre k cene za poskytnuté služby pripočíta daň
z pridanej hodnoty. Spornosť uplatnenej pohľadávky ďalej okrem uvedených skutočností preukazuje aj
samotná faktúra, ktorá je vystavená za poskytnutie IT služieb za jún 2018 v rozsahu 10 hodín v sadzbe
20,-EUR/hodina.Podľaveriteľompredloženejzmluvyboladohodnutáodmenaustanovenápodľačlánku

IV. bodu 1. zmluvy v sume 200,- EUR za služby uvedené v rozsahu podľa článku I. zmluvy, pričom
v článku I., a ani žiadnom inom ustanovení zmluvy nie je dohodnuté poskytovanie služieb na hodiny.
Uvedenúfaktúruč.2018125nemožnopovažovaťzadoklad,ktorýmbolivyúčtovanéposkytnutéITslužby
pôvodného veriteľa dlžníkovi, nakoľko v predmetnej faktúre pôvodný veriteľ fakturoval služby v rozsahu
10 hodín, avšak na takomto rozsahu služieb sa dlžník s pôvodným veriteľom nedohodol. Navyše je

potrebné uviesť, že ak pôvodný veriteľ vyúčtoval dlžníkovi poskytovanie služieb v rozsahu 10 hodín,
mal k faktúre priložiť konkrétnu časovú špecifikáciu a rozsah poskytnutých služieb. Z uvedenej faktúry
nie je zrejmé, aké služby pôvodný veriteľ dlžníkovi za proklamovaných 10 hodín poskytol. Na základe
uvedeného nie je daný právny dôvod vzniku pohľadávky veriteľa, nakoľko tento dôvod absentoval už
pri pôvodnom veriteľovi dlžníka teda služby neboli vykonané riadne a včas, a pohľadávka pôvodného

veriteľa do dnešného dňa nevznikla, nakoľko dlžníkovi riadne nevystavil faktúru v súlade s uzatvorenou
zmluvou. Ďalej je sporná výška a vymáhateľnosť pohľadávky, a to nie len z absencie právneho dôvodu
vzniku pohľadávky, ale aj z už uvedeného dôvodu a to nesprávne vystavenej faktúry č. 2018125, ktorá
je vystavená za iné služby, aké mal pôvodný veriteľ dlžníkovi poskytnúť, je vystavená za iný rozsah
služieb, aký mal byť dlžníkovi poskytnutý a je vystavená na inú sumu, na akú bol s dlžníkom dohodnutý,

pričom absentuje pri nej výkon prác, ktoré si ňou pôvodný veriteľ vyúčtoval, ale žiadnym spôsobom ich
vykonanie nepreukázal. Tak isto, ako nie je preukázaný právny dôvod vzniku pohľadávky, jej výška a
vymáhateľnosť,jespornéajuplatnenépríslušenstvopohľadávky.Poukázalnanesprávnusadzbuúrokov
z omeškania, nakoľko úrokové sadzby Európskej centrálnej banky boli v roku 2018 na úrovni 0% a v
prípade premenlivej úrokovej sadzby si mal veriteľ správne uplatniť úrokovú sadzbu vo výške 8% p.a.

46.Zo zoznamu pohľadávok súd ďalej zistil, že pohľadávky žalobcu v 1. rade, ktoré sú predmetom tohto
konania, boli zapísané do zoznamu pohľadávok pod poradovými číslami 33 (v sume 619,35 EUR), 35
(v sume 611,51 EUR), 36 (v sume 1 246,45 EUR) a 37 (v sume 1 200,- EUR).
46A.Pri pohľadávke zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 33 správca poprel

pohľadávku v sume 41,39 EUR (v časti istiny 40,- EUR a v časti úrokov z omeškania 1,39 EUR). Správca
uviedol, že z obsahu predložených dokumentov vyplýva, že faktúra bola vystavená na sumu 600,16
EUR vrátane DPH, ktorá pozostáva z čiastkových plnení a to poskytovanie IT služieb vo výške 240,-
EUR s DPH, dodanie Routra vo výške 304,06 EUR s DPH, dodanie pevného disku vo výške 56,10EUR s DPH. Poukázal na ust. § 3 ods. 1, veta prvá a § 3 ods. 3 zák. č. 18/1996 Z.z. v znení platnom
v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Za cenu sa podľa uvedeného zákona považuje aj tarifa. Podľa
čl. IV. bodu 1. Zmluvy o poskytovaní služieb v IT oblasti cena za realizáciu predmetu zmluvy je 200,-

EUR mesačne a je stanovená dohodou zmluvných strán. Ako vyplýva z ďalšieho obsahu zmluvy medzi
účastníkmi zmluvy nebolo dohodnuté, že by k cene uvedenej v bode 1. mala byť ešte pripočítaná DPH.
S poukazom na § 22 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty a na § 3 zákona č. 18/1996
Zb. o cenách správca uvádza, že ak veriteľovi vznikla povinnosť odviesť DPH, bol povinný fakturovať
dlžníkovi odmenu tak, že dohodnutú sumu vo výške 200,- EUR mal rozdeliť na základ dane a príslušnú

DPH resp. dodatkom navýšiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby. Vzhľadom na vyššie uvedené a s
poukazom na § 3 zák.č. 18/1996 Z.z. možno konštatovať, že cena uvedená v bode 1. čl. IV. Zmluvy je
cenou konečnou a zahŕňa v sebe aj DPH. Vzhľadom na uvedené správca poprel pohľadávku veriteľa
v rozsahu veriteľom uplatnenej DPH t.j. vo výške 40,- EUR. Správca taktiež poprel pohľadávku v časti
žalobcom uplatnených úrokov z omeškania vo výške 1,39 EUR, nakoľko správna úroková sadzba za
danéobdobiepredstavujevýšku8%p.a.aakobolouvedenévyššieúrokyzomeškaniamalibyťpočítané

z istiny 200,- EUR, čo za veriteľom uplatnené obdobie predstavuje celkovú sumu úroku vo výške 17,80
EUR. Prihlásenú pohľadávku veriteľa zapísanú v zozname pohľadávok pod por. č. 33 v celom rozsahu
rozporoval. Dlžník vykonanie služieb na základe uzatvorenej zmluvy s veriteľom neuznáva, nakoľko
veriteľ služby za uvedený mesiac, za ktorý vystavil faktúru č. 2018115 riadne nevykonal. Počas platnosti
zmluvy dochádzalo k častým výpadkom webovej stránky dlžníka, ako aj častým poruchám softvéru a

aplikácii, ktoré mal veriteľ spravovať, pričom o týchto poruchách bol vždy bezodkladne upovedomený a
dlžník žiadal zjednať ich nápravu. Veriteľ vystavil uvedenú faktúru č. 2018115 neoprávnene a v rozpore s
dojednanou zmluvou. V článku IV. zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti IT, sa zmluvné strany dohodli,
naodplatezariadneposkytnutéslužbyvsume200,-EUR,pričomtútocenudlžníkpovažovalzakonečnú
bez ohľadu na to či v nej bola alebo nezohľadnená daň z pridanej hodnoty. Veriteľ, ktorý zmluvu vyhotovil

a predložil dlžníkovi na podpis v nej neuviedol, či ide o sumu s DPH, alebo bez DPH a zároveň v zmluve
neuviedol žiadne ustanovenie, že v ním vystavenej faktúre k cene za poskytnuté služby pripočíta daň
z pridanej hodnoty. Spornosť uplatnenej pohľadávky ďalej okrem uvedených skutočností preukazuje aj
samotná faktúra, ktorá je vystavená za poskytnutie IT služieb za máj 2018 v rozsahu 10 hodín v sadzbe
20,-EUR/hodina.Podľaveriteľompredloženejzmluvyboladohodnutáodmenaustanovenápodľačlánku

IV. bodu 1. zmluvy v sume 200,- EUR za služby uvedené v rozsahu podľa článku I. zmluvy, pričom
v článku I., a ani žiadnom inom ustanovení zmluvy nie je dohodnuté poskytovanie služieb na hodiny.
Uvedenúfaktúruč.2018115nemožnopovažovaťzadoklad,ktorýmbolivyúčtovanéposkytnutéITslužby
veriteľa dlžníkovi, nakoľko v predmetnej faktúre veriteľ fakturoval služby v rozsahu 10 hodín, avšak
na takomto rozsahu služieb sa dlžník s veriteľom nedohodol. Navyše je potrebné uviesť; že ak veriteľ

vyúčtoval dlžníkovi poskytovanie služieb v rozsahu 10 hodín, mal k faktúre priložiť konkrétnu časovú
špecifikáciu a rozsah poskytnutých služieb. Z uvedenej faktúry nie je zrejmé, aké služby veriteľ dlžníkovi
za proklamovaných 10 hodín poskytol. Ďalej veriteľ nepriložil k prihláške objednávku dlžníka na kúpu
RouteruF.D.K.G.Z.vcelkovejsume304,06EURsDPHaanipevnéhodiskuHHDWD1TBWD10EZEX
64BM SATAII v celovej sume 56,10 EUR s DPH. Nie je preukázané objednanie takéhoto tovaru a veriteľ

nepreukazuje ani jeho riadne dodanie. K faktúre neprikladá žiadny preberací protokol podpísaný na
to oprávnenou osobou dlžníka. Na základe uvedeného nie je daný právny dôvod vzniku pohľadávky
veriteľa, nakoľko nepreukázal relevantným spôsobom, že by služby a tovar vyúčtovaný v predmetnej
faktúre riadne poskytol a dodal. Veriteľ nevystavil dlžníkovi predmetnú faktúru v súlade s uzatvorenou
zmluvou, čo tiež zavádza spornosť a pohľadávky čo do jej výšky a vymáhateľnosti, je vystavená za iné

služby, aké mal veriteľ dlžníkovi poskytnúť, je vystavená za iný rozsah služieb, aký mal byť dlžníkovi
poskytnutý, je vystavená na inú sumu, na akú bol s dlžníkom dohodnutý a absentuje pri nej výkon prác,
ktoré si ňou veriteľ vyúčtoval, žiadnym spôsobom ich vykonanie nepreukázal, a absentujú objednávky
a dodacie protokoly na tovar uvedený vo faktúre. Tak isto, ako nie je preukázaný právny dôvod vzniku
pohľadávky, jej výška a vymáhateľnosť, je sporné aj uplatnené príslušenstvo pohľadávky, a poukázal

na nesprávnu sadzbu úrokov z omeškania, nakoľko úrokové sadzby Európskej centrálnej banky boli v
roku 2018 na úrovni 0% a v prípade
premenlivej úrokovej sadzby si mal veriteľ správne uplatniť úrokovú sadzbu vo výške 8% p.a.
46B.Pri pohľadávke zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 35 správca poprel
pohľadávku v sume 611,51 EUR (v časti istiny 600,- EUR a v časti úrokov z omeškania 11,51

EUR). Veriteľ ako právny dôvod vzniku pohľadávok vedených pod č. 35, uvádza tvorbu web stránky
www.ergomed.sk. - 1. až 3. etapa, na základe ktorých vystavil faktúru č. 2018146 vo výške 600,- EUR. V
prílohách predložených veriteľom absentuje nielen akýkoľvek súhlasný prejav dlžníka s určením výšky
odmeny za poskytnutú službu, ale aj doklad preukazujúci vznik takéhoto záväzku (zmluva, dohoda apod). Ako vyplýva z obsahu priložených mailov zo dňa 09.02.2018 veriteľ zasiela dlžníkovi návrh zmluvy
s prílohami, ku ktorej podpisu má dôjsť po jeho pripomienkovaní. Aj za predpokladu uznania vzniku
záväzkového vzťahu, z veriteľom predložených dokumentov, nie je objektívne možné stotožniť z čoho

pozostáva veriteľom uplatnená suma pohľadávky, nakoľko v cenovej ponuke sú uvedené fixné sumy
za konkrétne služby, avšak vo faktúre č. 2018146 veriteľ uviedol len výpočet hodín v rozsahu 25 a
jednotkovú cenu v sume 20,- EUR/ hodina. Okrem toho, ďalší rozpor správca nachádza vo výslednej
sume za dielo, kde v cenovej ponuke je uvedená suma celkom 1 500,- EUR za celé dielo, pričom
suma veriteľom uplatnených pohľadávok, ktorých právnym dôvodom vzniku je tvorba web stránky

predstavuje sumu 1 800,- EUR. Pri šetrení správcom bolo zistené, že webová stránka v čase tvorby tohto
podania vôbec neexistuje. Navyše jej existenciu a funkcionalitu popiera dlžník, pričom existencia tejto
pohľadávky nevyplýva ani z obsahu účtovníctva dlžníka. Vzhľadom na skutočnosť, že pri prihlásených
pohľadávkach absentuje akýkoľvek rozpis vykonaných prác, zrovnateľný aspoň s cenovou ponukou,
v dôsledku čoho je veriteľom uvedená suma faktúrach sporná a neurčiteľná, absentuje preukázanie
vzniku záväzkového vzťahu a dielo neexistuje, správca pohľadávku veriteľa č. 35 v celom rozsahu poprel

čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti, aj s uplatneným úrokom z omeškania. Prihlásenú
pohľadávku veriteľa zapísanú v zozname pohľadávok pod por. č. 35 v celom rozsahu rozporoval. Veriteľ
k prihlásenej pohľadávke neprikladá žiadnu záväznú objednávku dlžníka, alebo s dlžníkom uzatvorenú
zmluvu na základe, ktorej by sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi úhradu za tvorbu webovej stránky.
Zároveň uviedol, že webová stránka www.ergomed.sk vykazovala poruchy, nebola dlhú dobu funkčná

a nie je funkčná ani ku dňu vyhotovenia tohto podnetu. V prípade, ak by aj medzi veriteľom a dlžníkom
vznikol záväzkový vzťah na základe ktorého mal veriteľ vykonať v prospech dlžníka služby - vytvorenie
webovej stránky a dlžník by mal za tieto služby veriteľovi zaplatiť, nárok veriteľa na odplatu nevznikol
nakoľkoslužbyneposkytolriadneavčas.Zároveňrozporovalrelevantnosťvystavenejfaktúryč.2018146
nakoľko veriteľ ku nej neprikladá rozpis úkonov, ktoré skutočne vykonal, a ktoré si vo vystavenej faktúre

uplatnil. Zároveň je sporná výška odplaty, ako aj splatnosť za prípadné riadne a včasné vykonané
služby veriteľa, nakoľko tento len predložil cenovú ponuku, ktorá zo strany dlžníka nebola relevantným
spôsobom akceptovaná. V cenovej ponuke sú uvedené fixné sumy za konkrétne služby, avšak vo faktúre
č. 2018146 veriteľ uviedol len výpočet hodín v rozsahu 25 a jednotkovú cenu v sume 20,- EUR/ hodina.
Z uvedeného je sporné či vôbec a v akom rozsahu k poskytnutiu služieb došlo, čím je sporná aj výška

prihlásenej pohľadávky a aj jej vymáhateľnosť. Tak isto, ako nie je preukázaný právny dôvod vzniku
pohľadávky, jej výška a vymáhateľnosť je sporné aj uplatnené príslušenstvo pohľadávky, a poukázal
na nesprávnu sadzbu úrokov z omeškania, nakoľko úrokové sadzby Európskej centrálnej banky boli v
roku 2018 na úrovni 0% a v prípade premenlivej úrokovej sadzby si mal veriteľ správne uplatniť úrokovú
sadzbu vo výške 8% p.a.

46C.Pri pohľadávke zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 36 správca poprel
pohľadávku v sume 246,45 EUR (v časti istiny). Poukázal na ust. § 3 ods. 1, veta prvá a § 3 ods. 3
zák. č. 18/1996 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Za cenu sa podľa uvedeného
zákona považuje aj tarifa. Podľa čl. IV. bodu 1. Zmluvy o poskytovaní služieb v IT oblasti cena za
realizáciu predmetu zmluvy je 200 EUR mesačne a je stanovená dohodou zmluvných strán. Ako vyplýva

z ďalšieho obsahu zmluvy medzi účastníkmi zmluvy nebolo dohodnuté, že by k cene uvedenej v bode
1. mala byť ešte pripočítaná DPH. S poukazom na § 22 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty a na § 3 zákona č. 18/1996 Zb. o cenách správca uvádza, že ak veriteľovi vznikla povinnosť
odviesť DPH, bol povinný fakturovať dlžníkovi odmenu tak, že dohodnutú sumu vo výške 200,- EUR
mal rozdeliť na základ dane a príslušnú DPH resp. dodatkom navýšiť dohodnutú cenu za poskytnuté

služby. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na § 3 zák. č. 18/1996 Z.z. možno konštatovať,
že cena uvedená v bode 1. čl. IV. Zmluvy je cenou konečnou a zahŕňa v sebe aj DPH. Vzhľadom
na uvedené správca poprel pohľadávku veriteľa vo výške ( rozsahu) veriteľom uplatnenej DPH t.j. vo
výške 200,- EUR. Poukázal na ust. § 120 ods. 2 práva veta ZKR. Reštrukturalizačné konanie voči
dlžníkovi začalo dňa 01.12.2018. Oznámenie o začatí reštrukturalizačného konania bolo uverejnené v

OV pod č. 231/2018 dňa 30.11.2018. Z obsahu predloženej faktúry je zrejmé, že veriteľ si uplatňuje
aj alikvótnu časť pohľadávky za mesiac 12/2018, teda za mesiac konania reštrukturalizácie, čo zákon
vylučuje. Navyše z výpovedí dlžníka je zrejmé, že počas obdobia, za ktoré si veriteľ uplatnil túto časť
pohľadávky neposkytoval v zmysle zmluvy žiadne služby a teda mu nevznikol ani čiastočný nárok na
úhradu jeho prihlásenej pohľadávky. Vzhľadom k uvedenému správca poprel pohľadávky veriteľa vo

výške v nich uplatnenej alikvótnej časti pohľadávky za mesiac december. Prihlásenú pohľadávku veriteľa
zapísanú v zozname pohľadávok pod por. č. 36 v celom rozsahu rozporoval. Dlžník vykonanie služieb na
základe uzatvorenej zmluvy s veriteľom neuznáva, nakoľko veriteľ služby za uvedené obdobie, za ktoré
vystavil zálohovú faktúru č. ZAL-2018-01-003 riadne nevykonal. Počas platnosti zmluvy dochádzalok častým výpadkom webovej stránky dlžníka, ako aj častým poruchám softvéru a aplikácii, ktoré mal
veriteľspravovať,pričomotýchtoporucháchbolvždybezodkladneupovedomenýadlžníkžiadalzjednať
ich nápravu. Veriteľ vystavil uvedenú zálohovú faktúru č. ZAL-2018-01-003 neoprávnene a v rozpore s

dojednanou zmluvou. V článku IV. zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti IT, sa zmluvné strany dohodli,
naodplatezariadneposkytnutéslužbyvsume200,-EUR,pričomtútocenudlžníkpovažovalzakonečnú
bez ohľadu na to či v nej bola alebo nezohľadnená daň z pridanej hodnoty. Veriteľ, ktorý zmluvu vyhotovil
a predložil dlžníkovi na podpis v nej neuviedol, či ide o sumu s DPH, alebo bez DPH a zároveň v zmluve
neuviedol žiadne ustanovenie, že v ním vystavenej faktúre k cene za poskytnuté služby pripočíta daň z

pridanej hodnoty. Ďalej neuznáva uplatnený nárok veriteľa, nakoľko tento konal pri poskytovaní služieb v
rozpore s uzatvorenou zmluvou a v rozpore s pokynmi dlžníka v postavení objednávateľa služieb. Dlžník
vyzval veriteľa ešte v októbri roku 2018, aby mu vydal tzv. authoinfo kód na zmenu registrátora webovej
domény dlžníka. Tento kód bol potrebný na zmenu registrátora domény u poskytovateľa spoločnosti SK-
NIC, a.s., ktorá preregistráciu nechcela a podľa právnych predpisov bez uvedeného kódu ani nemohla
vykonať. Veriteľ uvedený kód nevydal viac ako dva mesiace, napriek nespočetným telefonický, e-

mailovým, či písomným výzvam dlžník, jeho právneho zástupcu, ako aj ďalších zainteresovaných osôb,
čímvznikalasituácia,ktorámohlaviesťkvznikuškodyvmajetkovejsféredlžníka.Nazákladeuvedeného
niejedanýprávnydôvodpohľadávkyveriteľa,nakoľkonepreukázalrelevantnýmspôsobom,žebyslužby
vyúčtované v predmetnej zálohovej faktúre za uvedené obdobie riadne poskytoval. Veriteľ nevystavil
dlžníkovi predmetnú faktúru v súlade s uzatvorenou zmluvou, čo tiež zavádza spornosť a pohľadávky čo

do jej výšky a vymáhateľnosti. Zároveň veriteľ úmyselne, ale bezdôvodne konal v neprospech dlžníka,
nezákonným spôsobom maril jeho snahu nakladať s jeho majetkom - dlžníkovou webovou doménou
www.ergomed.sk čím nie len že porušil ustanovenia zmluvy, ale konal v rozpore s dobrými mravmi a
zásadamipoctivéhoobchodnéhostyku.Takisto,akoniejepreukázanýprávnydôvodvznikupohľadávky,
jej výška a vymáhateľnosť, je sporné aj uplatnené príslušenstvo pohľadávky, a poukázal na nesprávnu

sadzbu úrokov z omeškania, nakoľko úrokové sadzby Európskej centrálnej banky boli v roku 2018 na
úrovni 0% a v prípade premenlivej úrokovej sadzby si mal veriteľ správne uplatniť úrokovú sadzbu vo
výške 8% p.a.
46D.Pri pohľadávke zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 37 správca poprel
pohľadávku v sume 1 200,- EUR (v časti istiny). Veriteľ ako právny dôvod vzniku pohľadávok vedených

pod č. 37, uvádza tvorbu web stránky www.ergomed.sk. - 1. až 3. etapa, na základe ktorých vystavil
zálohovú faktúru č. ZAL-2018-01-004 vo výške 1 200,- EUR. V prílohách predložených veriteľom
absentuje nielen akýkoľvek súhlasný prejav dlžníka s určením výšky odmeny za poskytnutú službu ale aj
doklad preukazujúci vznik takéhoto záväzku (zmluva, dohoda a pod). Ako vyplýva z obsahu priložených
mailov zo dňa 09.02.2018 veriteľ zasiela dlžníkovi návrh zmluvy s prílohami, ku ktorej podpisu má

dôjsť po jeho pripomienkovaní. Aj za predpokladu uznania vzniku záväzkového vzťahu, z veriteľom
predložených dokumentov, nie je objektívne možné stotožniť z čoho pozostáva veriteľom uplatnená
suma pohľadávky, nakoľko v cenovej ponuke sú uvedené fixné sumy za konkrétne služby, avšak v
zálohovej faktúre č. ZAL-2018-01-004 veriteľ uviedol len výpočet hodín v rozsahu 50 a jednotkovú
cenu v sume 20,- EUR/ hodina. Okrem toho, ďalší rozpor správca nachádza vo výslednej sume za

dielo, kde v cenovej ponuke je 11.02.2019 uvedená suma celkom 1 500,- EUR za celé dielo, pričom
suma veriteľom uplatnených pohľadávok, ktorých právnym dôvodom vzniku je tvorba web stránky
predstavuje sumu 1 800,- EUR. Pri šetrení správcom bolo zistené, že webová stránka v čase tvorby tohto
podania vôbec neexistuje. Navyše jej existenciu a funkcionalitu popiera dlžník, pričom existencia tejto
pohľadávky nevyplýva ani z obsahu účtovníctva dlžníka. Vzhľadom na skutočnosť, že pri prihlásených

pohľadávkach absentuje akýkoľvek rozpis vykonaných prác, zrovnateľný aspoň s cenovou ponukou, v
dôsledku čoho je veriteľom uvedená suma faktúrach sporná a neurčiteľná, absentuje preukázanie vzniku
záväzkového vzťahu a dielo neexistuje, správca pohľadávku veriteľa č. 37 v celom rozsahu poprel čo do
právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti, aj s uplatneným úrokom z omeškania, t.j, vo výške 1 811,51
EUR. Prihlásenú pohľadávku veriteľa zapísanú v zozname pohľadávok pod por. č. 37 v celom rozsahu

rozporoval. Veriteľ k prihlásenej pohľadávke neprikladá žiadnu záväznú objednávku dlžníka, alebo s
dlžníkom uzatvorenú zmluvu na základe, ktorej by sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi úhradu za tvorbu
webovej stránky. Zároveň uviedol, že webová stránka www.ergomed.sk vykazovala poruchy, nebola
dlhú dobu funkčná a nie je funkčná ani ku dňu vyhotovenia tohto podnetu. V prípade, ak by aj medzi
veriteľom a dlžníkom vznikol záväzkový vzťah na základe ktorého mal veriteľ vykonať v prospech dlžníka

služby - vytvorenie webovej stránky a dlžník by mal za tieto služby veriteľovi zaplatiť, nárok veriteľa na
odplatu nevznikol nakoľko služby neposkytol riadne a včas. Zároveň rozporoval relevantnosť vystavenej
zálohovej faktúry č. ZAL-2018-01-004, nakoľko veriteľ ku nej neprikladá rozpis úkonov, ktoré skutočne
vykonal, a ktoré si vo vystavenej faktúre uplatnil. Zároveň je sporná výška odplaty, ako aj splatnosť zaprípadné riadne a včasné vykonané služby veriteľa, nakoľko tento len predložil cenovú ponuku, ktorá
zo strany dlžníka nebola relevantným spôsobom akceptovaná. V cenovej ponuke sú uvedené fixné
sumy za konkrétne služby, avšak v zálohovej faktúre č. ZAL-2018-01-004 veriteľ uviedol len výpočet

hodín v rozsahu 50 a jednotkovú cenu v sume 20,- EUR/ hodina. Ďalej neuznáva uplatnený nárok
veriteľa, nakoľko tento bránil dlžníkovi s nakladaním s webovou doménou www.ergomed.sk. Dlžník
vyzval veriteľa ešte v októbri roku 2018, aby mu vydal tzv. authoinfo kód na zmenu registrátora webovej
domény dlžníka. Tento kód bol potrebný na zmenu registrátora domény u poskytovateľa spoločnosti SK-
NIC, a.s., ktorá preregistráciu nechcela a podľa právnych predpisov bez uvedeného kódu ani nemohla

vykonať. Veriteľ uvedený kód nevydal viac ako dva mesiace, napriek nespočetným telefonický, e-
mailovým, či písomným výzvam dlžníka, jeho právneho zástupcu, ako aj ďalších zainteresovaných
osôb, čím vznikala situácia, ktorá mohla viesť k vzniku škody v majetkovej sfére dlžníka. Z uvedeného
je sporné či vôbec a v akom rozsahu k poskytnutiu služieb došlo čím je sporná aj výška prihlásenej
pohľadávky a aj jej vymáhateľnosť zároveň ale nie je sporné, že veriteľ konal v neprospech dlžníka, keď
mu nechcel vydať uvedený authoinfo kód, konal v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zásadou

poctivého obchodného styku. Tak isto, ako nie je preukázaný právny dôvod vzniku pohľadávky, jej výška
a vymáhateľnosť je sporné aj uplatnené príslušenstvo pohľadávky, a poukazujeme na nesprávnu sadzbu
úrokov z omeškania, nakoľko úrokové sadzby Európskej centrálnej banky boli v roku 2018 na úrovni 0%
a v prípade premenlivej úrokovej sadzby si mal veriteľ správne uplatniť úrokovú sadzbu vo výške 8% p.a.

47.Z obchodného registra súd zistil, že MUDr. Z. I. nebol štatutárnym zástupcom žalovanej spoločnosti.

48.Svedok MUDr. Z. I., ktorý bol v rozhodnom období riaditeľom žalovaného uviedol, že s p. I.
(štatutárnym zástupcom žalobcov v 1. a 2. rade) sa pozná zo študentských čias. V roku 2017 sa stretli
v meste a p. I. ho požiadal, či nemôže zamestnať jeho manželku, lebo nemala prácu. Zamestnal ju ako

svoju sekretárku v Poliklinike Ergomed. Potom sa párkrát bol u neho ako pacient liečiť, dostal zadarmo
rôzne injekcie bez toho, aby pýtal od neho nejaké peniaze. Jednali aj ohľadne web stránky pre Polikliniku
Ergomed a o vykonávaní správy siete. Dohodli sa, že bude robiť správcu siete. Paušálne bola dohodnutá
suma za to 200,- EUR. Bol oslovený vtedy, keď bolo potrebné niečo robiť. Potom jednali o stránke a
p. I. poslal grafické návrhy, z ktorého jeden bol vybraný. Pán I. na základe toho, že mal kľúče od starej

webovej stránky, informácie zo starej webovej stránky preklopil do novej stránky. Potom došlo k tomu, že
žalobca v 1. rade to zverejnil a oni (žalovaný) to skontrolovali, ale na stránke boli neaktuálne informácie,
údaje, preto neboli spokojní. Pán I. spravoval aj žalovaného dôležité e-mailové schránky, ktoré potom
zablokoval aj s webovou stránkou.
48A.Na otázku právneho zástupcu žalobcov keď tvrdil, že jednal osobne ohľadom webovej stránky o

čom bolo toto jednanie, nech bližšie ozrejmí, svedok odpovedal: To nebol iba vzťah pacienta a doktora,
ale vzťah medzi kamarátmi. Reč bola aj o iných veciach o starých zážitkoch a pod. a medzitým bola
reč aj o webovej stránke. Dohodli sa, že p. I., alebo spoločnosť INTERAKT má riešiť obnovu webovej
stránky, alebo niečo také.
48B.Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobcov, či o nespokojnosti s webovou stránkou informoval

p. I. svedok odpovedal, že áno, rozprávali sa o tom s p. I. a keď znovu pracoval s webovou stránkou,
zablokoval aj starú stránku. Obsah stránky bol dôležitý, nielen grafika. Bola riešená grafika.
48C.Naotázkuprávnehozástupcužalobcovčosatýkafunkcionalitystránky,čistránkafungovalasvedok
odpovedal, že nefungovala. Čo vlastne znamená funkcionalita. Na skúšku to bolo zverejnené a hneď to
bolo zablokované. Nevedel uviesť kedy a ako dlho to bolo.

48D.Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobcov, či mal svedok, alebo zamestnanci žalovaného
prístup k tejto webovej stránke svedok odpovedal, že nie.
48E.Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či požiadal p. I. svedka o prevzatie webovej stránky svedok
odpovedal, že potom čo sa stalo, mal niekoľko výhražných telefonátov od p. I., že ho zničí, že zničí jeho
kariéru a pod., ale nič nepodpísal. Grafika stránky bola nová, ale informácie na stránke boli staré.

48F.Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobcov, akým spôsobom vytkol tieto vady spoločnosti
INTERAKT svedok odpovedal, že s p. I. sa rozprávali nielen o týchto veciach ale aj o iných veciach.
Bolo to všetko otvorené.
48G.Na otázku právneho zástupcu žalobcov počas obdobia, kedy to bolo časovo otvorené, či bola táto
web stránka prístupná verejnosti svedok odpovedal, že nie. Bolo to zverejnené na krátke obdobie a

potom to zmizlo. Žalovaný dlho nemal stránku.
48H.Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobcov aké to bolo časové obdobie kedy fungovala, alebo
nefungovala stránka svedok odpovedal, že bolo to krátku dobu, keď fungovala. On prevzal Ergomedpred štyrmi rokmi s obrovskými problémami, nepamätal si presne kedy to bolo, odkedy dokedy to bolo,
lebo sa musel venovať dôležitejším veciam. Až nový investor, ktorý prišiel vytvoril novú webovú stránku.
48I.Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či rokoval s p. I. aj o platových podmienkach, alebo odmene

za vykonanie webstránky svedok odpovedal, že áno. Pán I. povedal 2 000,- EUR, ja on povedal, že
1 500,- EUR ak to bude fungovať a so všetkým.
48J.Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobcov, či bola v súvislosti s touto dohodou doručená zmluva
svedok odpovedal, že zmluvu videl až neskôr. Mali právnika a tam to niekde viazlo. Myslel, že v zmluve
boli nedostatky.

48K.Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či povedal p. I., že zmluva nie je v poriadku, alebo či to
urobilo právne oddelenie resp. právnik svedok odpovedal, že oni komunikovali spolu kamarátsky, ale
všetko ostatné išlo cez sekretariát.
48L.Naďalšiuotázkuprávnehozástupcužalobcovi,čibolazmluvapodpísanásvedokuviedol,ženebola.
On o tom nevie.
48M.Na otázku právneho zástupcu žalobcov kedy sa o tom dozvedel svedok odpovedal, že až keď boli

problémy a tie výhražné telefonáty.
48N.Na ďalšiu otázku či bola uzavretá zmluva na činnosť správy siete svedok odpovedal, že asi áno,
ale nepamätá sa na to presne. Vedel, že dohoda bola, že budú platiť 200,- EUR, ale platili 240,- EUR.
48O.Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či faktúry za poskytovanie web služieb fakturované
spoločnosťou INTERAKT boli založené do účtovníctva svedok dopovedal, že asi áno, dúfa, že áno.

48P.Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobcov, či bola spoločnosť Ergomed platcom DPH svedok
uviedol, že v niektorých veciach áno, v zdravotníckych veciach nie.
48Q.Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či dal pokyn na vrátenie faktúr s tým, že boli nesprávne
vystavené teda čo sa týka faktúr za IT služby svedok odpovedal, že nie. Bola dohoda síce na 200,- EUR,
ale platené bolo 240,- EUR.

48R.Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobcov, že či videl zmluvu na vytvorenie web stránky svedok
odpovedal, že áno videl, ale až neskôr ju detailnejšie pozrel, keď už nastal problém. Zmluva nebola
podpísaná.
48S.Na otázku právneho zástupcu žalobcov kto ešte komunikoval ohľadom týchto vecí s p. Murínom
svedok odpovedal, že jeho sekretárka.

48T.Na otázku právneho zástupcu žalobcov, kedy prejednávali obsah a dizajn web stránky, pred
zverejnením web stránky, alebo po zverejnení svedok odpovedal, že sa nepamätá kedy to bolo, ale
komunikovali o tom. Obsah stránky bol ten istý. On ju možno raz videl a potom zmizla. Čo sa týka
komunikácie ohľadom zmluvy o web stránke, nemyslel to tak, že oficiálne sekretárka komunikovala,
ale myslel to tak, že sekretárka žije v spoločnej domácnosti s p. I., tak zrejme o tom vedela, alebo

komunikovali o tom spolu.
48U.Naotázkuprávnehozástupcužalobcovvčomnebolaktuálnyobsahwebstránkysvedokodpovedal,
že neaktuálnych vecí bolo veľa, došlo k výmene personálu a pod., boli zmenené ordinačné hodiny a
pod. presne si už na všetko nepamätal. Chcel, aby webová stránka bola reprezentatívna.
48V.Na otázku právneho zástupcu žalobcov, keď prišli faktúry od žalobcu kto rozhodoval o tom, či

sa majú, alebo nemajú založiť do účtovníctva svedok odpovedal, že on sám o tom rozhodoval a on
rozhodoval aj o tom, ktoré majú byť zaplatené a ktoré nie. Keď došlo k výmene vlastníka, nepamätal sa
presne, čo všetko bolo v tom čase uhradené a čo nie. On sa snažil všetko zaplatiť.
48W.Na otázku štatutárneho zástupcu žalobcov kto zodpovedá za obsah webu svedok odpovedal, že
ako môže dostať zamestnanec prístup k webu. Ktorý zamestnanec mal a môže mať takýto prístup.

48X.Na otázku štatutárneho zástupcu žalobcov v 1. a 2. rade keď prišiel nový investor a nastali problémy
a požiadal svedka, aby podpísal, že stránka bola urobená a prevzatá čo na to svedok štatutárnemu
zástupcovi žalobcov v 1. a 2. rade odpovedal svedok uviedol, že to bolo pod nátlakom.

49.Podľa ust. § 120 zák. č. 7/2005 Z.z. (ďalej len ZKR): (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo

uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto
zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia
prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného
plánu súdom zaniká. (2) Pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania,
pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k

začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii
neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia
účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s
tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vznikuprávanaplneniepodľa§488Občianskehozákonníkabezohľadunato,čiužnastalčasplnenia.Vznikom
pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť
takúto pohľadávku. (3) Za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo

iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú
za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania. Tieto nároky musia
byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia
reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi. (4) Ak súd počas
reštrukturalizácie vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prednostné pohľadávky, ak vznikli v súvislosti s

prevádzkovanímpodnikudlžníkapočasreštrukturalizačnéhokonania,savkonkurzevnezabezpečenom
rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami. (5) Veriteľ
dlžníka, ktorý z dôvodu začatia reštrukturalizačného konania nemôže účinne vypovedať zmluvu alebo
odstúpiť od zmluvy, na základe ktorej je dlžník oprávnený mať u seba vec, ku ktorej môže po splnení
zmluvných podmienok nadobudnúť vlastnícke právo, môže svoje práva v reštrukturalizácii uplatniť tak,
akoby išlo o zabezpečenú pohľadávku.

50.Podľa ust. § 124 zák. č. 7/2005 Z.z. (ďalej len ZKR): (1) Každú prihlásenú pohľadávku správca s
odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom
záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v
akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné

šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú
pohľadávku poprie v spornom rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka
je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej
pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku 4 úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej

pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení
dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho
súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov. (2) Prihlásenú
pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok.
Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej

popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname
pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok
sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu
práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy,
ak je popretá len čo do jej výšky. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu po zapísaní

do zoznamu pohľadávok písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. (3) Dlžník
alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, je oprávnený podať správcovi podnet, aby prihlásenú
pohľadávku poprel. Správca je povinný každý podnet s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť a po
vyhodnotenípodnetupísomneinformovaťtoho,ktopodnetpodal,akopodnetvybavil.Podnetnapopretie
pohľadávky a spôsob jeho vybavenia správca zapíše do zoznamu pohľadávok. (4) Veriteľ popretej

pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči
dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím
právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať
najviac toho, čo uviedol v prihláške. (5) Ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na
určenie popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na

prihlásenú pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade
potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi
vymáhať. (6) Rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou
rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za
zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať. (7) Kým neuplynula lehota

na podanie žaloby na určenie pohľadávky alebo kým súd právoplatne nerozhodne o určení pohľadávky,
dlžník môže popretú pohľadávku dodatočne voči jej veriteľovi písomne uznať; týmto uznaním sa
popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú. Ak správca poprel pohľadávku z podnetu
veriteľa, môže dlžník uznať popretú pohľadávku len so súhlasom tohto veriteľa. (8) Zistenie pohľadávky
počas reštrukturalizácie sa zapisuje do zoznamu pohľadávok. Správca je povinný zapísať zistenie

pohľadávky do zoznamu pohľadávok bezodkladne po tom, čo sa pohľadávka považuje za zistenú alebo
čo pohľadávku dlžník uznal. (9) Ak súd počas konania o určení popretej pohľadávky vyhlási na majetok
dlžníka konkurz, prebiehajúce konanie o určení popretej pohľadávky uznesením zastaví.51.Podľa ust. § 3 zák. č. 18/1996 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní IT
služieb: (1) Dohoda o cene je dohoda o výške ceny alebo dohoda o spôsobe, akým sa cena vytvorí, s
podmienkou, že tento spôsob cenu dostatočne určuje. Dohoda o cene vznikne aj tým, že kupujúci zaplatí

cenutovaruvovýškepožadovanejpredávajúcim.(2)Pridohodovanícenyjezáväznévymedzenietovaru
názvom, prípadne aj číselným kódom colného sadzobníka 4) alebo číselným kódom podľa osobitného
predpisu, 5) jednotkou množstva, kvalitatívnymi a dodacími podmienkami alebo inými podmienkami
dohodnutýmidohodou strán (ďalej len "dohodnuté podmienky"). (3) Súčasťou ceny tovaru vymedzeného
dohodnutými podmienkami môžu byť úplne alebo sčasti náklady na obstaranie, spracovanie, obeh

tovaru a zisk. Ak nie je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj
daň z pridanej hodnoty, príslušná spotrebná daň a pri dovážanom tovare aj clo a iné platby vyberané
v rámci uplatňovania nesadzobných opatrení ustanovené osobitnými predpismi. 6) (4) Cena, ktorá sa
platí v hotovosti a ktorú nemožno bez zvyšku rozčleniť na nominálnu hodnotu platných bankoviek a
mincí, sa zaokrúhľuje tak, aby túto cenu bolo možné zaplatiť platnými bankovkami a mincami; celkový
zvyšok nezaokrúhlenej ceny, ktorý je nižší ako polovica nominálnej hodnoty najnižšej platnej mince, sa

zaokrúhľuje nadol a celkový zvyšok platby, ktorý sa rovná polovici alebo je vyšší ako polovica nominálnej
hodnoty najnižšej platnej mince, sa zaokrúhľuje nahor. Ak je platená cena súčtom cien za viac kusov
tohto istého tovaru alebo viac kusov rôznych tovarov, zaokrúhľuje sa takto až celková suma platenej
ceny. Takéto zaokrúhľovanie ceny nie je porušením cenovej disciplíny podľa tohto zákona.

52.Podľa ust. § 22 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní
IT služieb: (1) Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú
dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby,
zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má
prijať k cene tovaru alebo služby. (2) Do základu dane podľa odseku 1 sa zahŕňajú aj a) iné dane, clá

a poplatky vzťahujúce sa na tovar alebo službu, b) súvisiace náklady (výdavky), ako napríklad provízia,
náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia požadované dodávateľom od kupujúceho
alebo zákazníka. (3) Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňajú výdavky platené v mene a na
účet kupujúceho alebo zákazníka, ktoré dodávateľ požaduje od kupujúceho alebo zákazníka (ďalej len
"prechodné položky"). Pri dodaní tovaru v zálohovaných obaloch sa do základu dane podľa odseku

1 nezahŕňa záloha na zálohované obaly, ktoré sú dodané spolu s tovarom. (4) Ak je v čase dodania
tovaru alebo služby poskytnutá zľava z ceny alebo ak je poskytnutá zľava za skoršiu úhradu ceny, základ
dane sa zníži o sumu zľavy. (5) Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3 je základom dane cena, za ktorú
bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím, a ak bol tovar vytvorený vlastnou
činnosťou, základom dane sú náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou; pri dodaní tovaru, ktorý

je podľa osobitného predpisu 26) odpisovaným majetkom, je základom dane zostatková cena majetku
zistená podľa osobitného predpisu. 30) Pri dodaní služby podľa § 9 ods. 2 a 3 sú základom dane náklady
na službu. Ak platiteľ odpočítal daň pomerne alebo vykonal úpravu odpočítanej dane, zohľadní tieto
skutočnosti pri výpočte dane. (6) Základom dane pri premiestnení tovaru podľa § 8 ods. 4 je cena, za
ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím, a ak bol tovar vytvorený

vlastnou činnosťou, základom dane sú náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou, pričom pri
určení základu dane sa primerane uplatnia odseky 2 a 3. (7) Pri dodaní tovarov a dodaní služieb v
rámci predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku sa základ dane
určí na základe dohodnutej ceny vzťahujúcej sa na jednotlivý prevádzaný hmotný majetok a nehmotný
majetok a jednotlivé iné majetkovo využiteľné hodnoty. Základ dane sa nemôže znížiť o záväzky, ktoré

prechádzajú na kupujúceho. (8) Ak pri dodaní tovaru alebo dodaní služby osobám, ktoré majú osobitný
vzťah k platiteľovi, ktorý dodáva tovar alebo službu, je protihodnota nižšia ako trhová hodnota na voľnom
trhu a príjemca plnenia nie je platiteľom alebo je platiteľom, ktorý pri tomto tovare alebo službe nemá
právo na odpočítanie dane v plnom rozsahu, základom dane je trhová hodnota na voľnom trhu. Trhovou
hodnotou na voľnom trhu je suma, ktorú by príjemca plnenia musel zaplatiť pri obstaraní príslušného

tovaru alebo služby v tuzemsku na rovnakom obchodnom stupni ako na tom, na ktorom sa dodanie
tovaru alebo dodanie služby uskutočňuje, nezávislému dodávateľovi tovaru alebo služby v čase tohto
dodania za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže. Ak nie je možné zistiť porovnateľné dodanie
tovaru alebo služby, trhová hodnota na voľnom trhu je a) pri dodaní tovaru suma, ktorá nie je nižšia
ako kúpna cena príslušného tovaru alebo podobného tovaru, a ak kúpna cena neexistuje, náklady na

vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou príslušného tovaru v čase jeho dodania, b) pri dodaní služby suma,
ktorá nie je nižšia ako náklady na túto službu. (9) Na účely odseku 8 osobami, ktoré majú osobitný vzťah
kplatiteľovi,súa)fyzickéosoby,ktorésúštatutárnymorgánomplatiteľa,ktorýdodávatovaraleboslužbu,
alebo členom štatutárneho orgánu platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, ako aj fyzické osoby, ktorésú im priamo podriadené, b) fyzické osoby, ktoré sú členom dozornej rady platiteľa, ktorý dodáva tovar
alebo službu, c) osoby, ktoré priamo alebo nepriamo vlastnia alebo kontrolujú 10% alebo viac akcií alebo
podielov platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a fyzické osoby, ktoré sú ich štatutárnym orgánom

alebočlenomichštatutárnehoorgánu,d)osoby,vktorýchpriamoalebonepriamovlastníalebokontroluje
10% alebo viac akcií alebo podielov platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, a fyzické osoby, ktoré
sú ich štatutárnym orgánom alebo členom ich štatutárneho orgánu, e) osoby, ktoré sú členom platiteľa,
ktorý dodáva tovar alebo službu, f) fyzické osoby, ktoré sú v pracovnoprávnom vzťahu voči platiteľovi,
ktorý dodáva tovar alebo službu, g) fyzické osoby, ktoré sú osobou blízkou 6ac) fyzickej osobe uvedenej

v písmene a), b), c), d) alebo f), h) právnické osoby, ktorých štatutárny orgán, spoločník alebo člen je
aj štatutárnym orgánom alebo spoločníkom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, i) fyzické osoby,
ktoréžijúsplatiteľom,ktorýdodávatovaraleboslužbu,vdomácnosti,24a)j)osobyblízke6ac)platiteľovi,
ktorý je fyzickou osobou a ktorý dodáva tovar alebo službu.

53.Podľaust.§266Obchodnéhozákonníka:(1)Prejavvôlesavykladápodľaúmyslukonajúcejosoby,ak

tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. (2) V prípadoch,
keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by
mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v
obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. (3) Pri
výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom

vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného
správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. (4) Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci
rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz
použila. (5) Pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré
sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. (6) Ak podľa tejto

časti zákona je rozhodné sídlo, miesto podnikania, miesto závodu alebo prevádzkarne alebo bydlisko
strany zmluvy, je rozhodné miesto, ktoré je v zmluve uvedené, dokiaľ nie je zmena oznámená druhej
strane.

54.Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie

je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva
nie je uzavretá.

55.Podľa ust. § 409 Obchodného zákonníka: (1) Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho

vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. (2) V zmluve musí byť kúpna
cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v
zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť
kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

56.Podľa ust. § 536 Obchodného zákonníka: (1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. (2) Dielom sa rozumie zhotovenie
určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej
opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy
zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. (3) Cena musí byť v zmluve

dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu
uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

57.Podľa ust. § 537 Obchodného zákonníka: (1) Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady
a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu

diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte
pred dojednaným časom. (2) Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať. (3) Pri vykonávaní
diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi
objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.

58.Podľa ust. § 546 Obchodného zákonníka: (1) Objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorása obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
(2) Dojednanie a poskytnutie preddavkov na cenu za dielo sa nedotýka účinkov podľa § 548 a 549.

59.Podľa ust. § 548 Obchodného zákonníka: (1) Objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na
cenu vykonaním diela. (2) Ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie objednávateľa a ak prekážka
pre splnenie povinnosti objednávateľa nespočíva v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť ( § 374),
patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Od tejto ceny sa však odpočíta to, čo

zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu.

60.Podľa ust. § 562 Obchodného zákonníka: (1) Objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo
zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. (2) Súd neprizná
objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po
tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti

pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené
neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich
rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty
záručná doba. (3) Ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené v odseku 2.

61.Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka: (1) Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom. (2) Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a
najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom,
podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň

doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom.
Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne
iným spôsobom. (3) Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní
riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva
iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ

plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď
záväzok zanikne iným spôsobom. (4) Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok
v dôsledku omeškania veriteľa.

62.Podľa ust. § 369 Obchodného zákonníka: (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného

záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (3) Ak záväzok
vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac

do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

63.Podľa ust. § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.: (1) Sadzba úrokov z omeškania sa
rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov

z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (2) Namiesto úrokov z
omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe,
ktorásarovnázákladnejúrokovejsadzbeEurópskejcentrálnejbanky1)platnejkprvémudňuomeškania
zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby
omeškania. (3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa

tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

64.Podľa údajov Národnej banky Slovenska základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola
v roku 2018 vo výške 0%.

65.Podľa ust. § 75 CSP: (1) Na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov. (2)
Ak na jednej strane vystupuje viac ako desať subjektov, súd môže rozhodnúť, že za spoločenstvo bude
konať len jeden subjekt. Ostatných poučí, že im nebude doručovať ďalšie rozhodnutia a predvolania napojednávanie okrem návrhu na začatie konania a zmenu žaloby, ak do 15 dní od doručenia uznesenia
neoznámia, že s takým postupom nesúhlasia.

66.Podľa ust. § 76 CSP samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné
práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.

67.Z reštrukturalizačného konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26R/2/2018 súd
zistil, že konanie bolo začaté uznesením 23.11.2018, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku

dňa 30.11.2018 (konanie bolo teda začaté dňa 01.12.2018). Uznesením zo dňa 07.12.2018 bola
povolená reštrukturalizácia dlžníka Ergomed Poliklinika, s.r.o., pričom toto uznesenie bolo zverejnené
v obchodnom vestníku dňa 14.12.2018 (reštrukturalizácia bola teda povolená dňa 15.12.2018).
Prihlasovať pohľadávky do reštrukturalizácie bolo možné do 14.01.2019 (vrátane). Pohľadávky mohol
správca poprieť do 13.02.2019 (vrátane). Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade si
prihlásili svoje pohľadávky do reštrukturalizácie riadne a včas a správca poprel časť ich prihlásených

pohľadávok v zákonom stanovenej lehote.

68.Vo vzťahu k námietke duplicity konaní súd uvádza, že do senátu 26Cbi bola žaloba doručená dňa
15.03.2019, pričom do senátu 32Cbi bola doručená až dňa 26.03.2019, preto sa konanie vedie v senáte,
ktorému bola žaloba doručená skôr.

69.K námietke žalobcov v 1. a 2. rade týkajúcej sa nesprávnosti popretia pohľadávok správcom z
dôvodu, že správca v oznámeniach o popretí pohľadávok žalobcov v 1. a 2. rade mal uviesť, že popiera
pohľadávku MUDr. Y. H. súd uvádza, že v oznámení správcu o popretí pohľadávky veriteľa iMprove
Group, s.r.o. zo dňa 11.02.2019 nie je uvedená MUDr. Y. H. ako osoba, ktorej pohľadávka mala byť

popretá. V tomto oznámení správca vyslovene uvádza, iba veriteľa iMprove Group, s.r.o., pričom list (s
číslom 108/2019) je adresovaný tejto spoločnosti.

70.Oznámenie správcu o popretí pohľadávky zo dňa 11.02.2019 (list s číslom 111/2019) je adresované
spoločnosti INTERAKT, s.r.o., pričom z jeho obsahu bez pochýb vyplýva, že sa jedná o oznámenie

o popretí pohľadávok žalobcu v 1. rade. Vyplýva to z druhého odstavca na prvej strane listu. Je
pravdou, že v treťom odstavci na prvej strane oznámenia je uvedené, že správca popiera prihlásenú
pohľadávku veriteľa MUDr. Y. H., ale vzhľadom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcej časti, ako aj
v nasledujúcich častiach tohto listu, je zrejmé, že sa jednalo len o chybu v písaní, alebo nesprávnosť
ku ktorej došlo pri vyhotovení oznámenia.

71.Z reštrukturalizačného spisu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26R/2/2018 bolo
zistené, že správca poprel pohľadávky v zákonom stanovenej lehote a že žalobcovia v 1. a 2. rade
doručili súdu žalobu na určenie popretých pohľadávok tiež v zákonom stanovenej lehote (v posledný
deň lehoty).

72.Súd k námietke žalovaného, podľa ktorej považuje žalobu za zmätočnú, keďže dva rozdielne subjekty
žiadajú prostredníctvom jednej žaloby určiť pravosť ich pohľadávok uvádza, že takéto uplatnenie nároku
nie je v rozpore so zákonom. Jedná sa o samostatné procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné
práva a povinnosti a každý koná sám za seba, pričom súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti

samostatne (§ 75 ods. 1 a § 76 CSP).

73.Zo zoznamu pohľadávok súd zistil dôvody popretia pohľadávok uvedené správcom.

74.Zo súhrnnej prihlášky pohľadávky žalobcu v 1. rade do reštrukturalizačného konania vedeného

pod sp. zn. 26R/2/2018 zo dňa 11.01.2019 bolo zistené, že pod poradovým číslom 3 bola prihlásená
pohľadávka z faktúry č. 2018146 v celkovej sume 611,51 EUR (istina 600 EUR a úroky z omeškania
11,51 EUR). Z bodov 38. a 38C. odôvodnenia tohto rozsudku vyplývajú údaje uvedené žalobcom v 1.
rade o tejto pohľadávke v súhrnnej prihláške. Správca túto pohľadávku zapísal do zoznamu pohľadávok
pod poradovým číslo 35. Popretie tejto pohľadávky vyplýva zo zoznamu pohľadávok a je uvedené v

bode 46B. odôvodnenia tohto rozsudku.75.Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že pohľadávka uvedená v zozname pohľadávok pod
číslom 35 je v popretej časti vo výške 611,51 EUR nesporná čo do pravosti, výšky, právneho dôvodu a
vymáhateľnosti a je zistená v celom rozsahu.

76.Z výpovede svedka MUDr. Z. I., ktorý bol riaditeľom žalovanej spoločnosti v rozhodnom období
vyplýva, že žalovaný uzavrel so žalobcom v 1. rade zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola tvorba
web stránky žalovaného (body 48. až 48X. odôvodnenia tohto rozsudku). Svedok podľa bodu 48.
odôvodneniatohtorozsudkuvosvojejvýpovediuviedol,že:„Potomjednaliostránkeap.I.poslalgrafické

návrhy, z ktorého jeden bol vybraný. Pán I. na základe toho, že mal kľúče od starej webovej stránky,
informácie zo starej webovej stránky preklopil do novej stránky. Potom došlo k tomu, že žalobca v 1.
rade to zverejnil a oni (žalovaný) to skontrolovali, ale na stránke boli neaktuálne informácie, údaje, preto
neboli spokojní. Pán I. spravoval aj žalovaného dôležité e-mailové schránky, ktoré potom zablokoval aj
s webovou stránkou.“

77.Z faktúry č. 2018146 (bod 41. odôvodnenia tohto rozsudku) vyplýva, že bola vystavená za prvú etapu
vykonávania diela v rozsahu 25 hodín na sumu 600,- EUR vrátane DPH (500,- EUR plus 100,- EUR
DPH). Z cenovej ponuky (bod 22. odôvodnenia tohto rozsudku), ktorú žalovaný obdržal vyplýva, že za
vytvorenie koncepcie a náčrtu webu (Wireframe) bude účtovaná cena 100,- EUR (za 5 hodín činnosti)
a že za grafický návrh webu v responzívnej verzii (mobil, tablet, desktop) - grafiku bude účtovaná cena

400,- EUR (za 20 hodín činnosti). Z výpovede svedka MUDr. Z. I. vyplýva, že grafické návrhy boli
vytvorené a že jeden z nich bol vybraný. Uvedené preukazuje, že faktúra č. 2018146 bola vystavená
dôvodne, za práce, ktoré žalobca v 1. rade vykonal pre žalovaného na základe uzavretej zmluvy a v
rozsahu podľa faktúry (25 hodín vykonaných prác). Keďže nedošlo k uzavretiu zmluvy v písomnej forme
a žalobca v 1. rade a aj žalovaný sú platcami DPH, súd mal za to, že k dohodnutej cene žalobca v 1.

rade v danom prípade mohol pripočítať aj daň z pridanej hodnoty.

78.Čo sa týka úrokov z omeškania uplatnených žalobcom v 1. rade vo výške 11,51 EUR tieto
podľa prihlášky boli vypočítané vo výške základnej sadzby, ktorá bola 8,05% ročne, zo sumy 600,-
EUR odo dňa 28.08.2018 (odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry) do 22.11.2018 (do dňa

predchádzajúcemu dňu začatia reštrukturalizačného konania). Zo skutočností uvedených v prihláške nie
je možné jednoznačne určiť, či boli úroky z omeškania uplatnené (vypočítané) podľa § 1 alebo podľa §
2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. Nakoľko mohli byť vyčíslené aj podľa § 1 aj podľa § 2 Nariadenia
vlády SR č. 21/2013 Z.z. a neprevyšujú sumu, ktorá by bola vyčíslená podľa § 2, súd mal za to, že boli
uplatnené dôvodne.

79.Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 76. až 78. odôvodnenia tohto rozsudku súd mal za to,
že popretie časti pohľadávky žalobcu v 1. rade vo výške 611,51 EUR zapísanej v zozname pohľadávok
pod číslom 35 zo strany správcu je nedôvodné a predmetná pohľadávka je nesporná čo do pravosti,
výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti a je zistená v celom rozsahu. Na základe uvedeného súd

žalobe žalobcu v 1. rade v tejto časti vyhovel.

80.Z prihlášky pohľadávky žalobcu v 2. rade do reštrukturalizačného konania vedeného pod sp. zn.
26R/2/2018 zo dňa 11.01.2019 bolo zistené, že bola prihlásená pohľadávka z faktúry č. 2018125 v
celkovej sume 246,19 EUR (istina 240,- EUR a úroky z omeškania 6,19 EUR). Z bodu 37. odôvodnenia

tohto rozsudku vyplývajú údaje uvedené žalobcom v 2. rade o tejto pohľadávke v prihláške. Správca
túto pohľadávku zapísal do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslo 32. Popretie tejto pohľadávky
vyplýva zo zoznamu pohľadávok a je uvedené v bode 45. odôvodnenia tohto rozsudku. Správca poprel
pohľadávku v časti 40,- EUR (ako DPH zo sumy 200,- EUR) a v časti 1,02 EUR (úroky z omeškania).

81.Z faktúry č. 2018125 (bod 42. odôvodnenia tohto rozsudku) vyplýva, že bola vystavená za
poskytovanie IT služieb za jún 2018 na sumu 240,- EUR vrátane DPH (200,- EUR plus 40,- EUR DPH).

82.ZoZmluvyoposkytovaníslužiebvoblastiITzodňa14.02.2018(bod23.odôvodneniatohtorozsudku)
súd zistil, že cena za realizáciu predmetu zmluvy bola stanovená dohodou zmluvných strán sumou 200,-

EUR. Ako to vyplýva z ďalšieho obsahu zmluvy, medzi účastníkmi zmluvy nebolo dohodnuté, že by k
cene 200,- EUR mala byť ešte pripočítaná DPH. S poukazom na § 22 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanej hodnoty a na § 3 zákona č. 18/1996 Zb. o cenách, ak veriteľovi vznikla povinnosť odviesť DPH,
bol povinný fakturovať dlžníkovi odmenu tak, že dohodnutú sumu vo výške 200,- EUR mal rozdeliť nazáklad dane a príslušnú DPH, resp. dodatkom navýšiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby o dielo.
Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na § 3 zák. č. 18/1996 Z.z. možno konštatovať, že cena
uvedená v bode 1. čl. IV. Zmluvy je cenou konečnou a zahŕňa v sebe aj DPH.

83.Správca taktiež poprel časť žalobcom uplatnených úrokov z omeškania vo výške 1,02 EUR. Keďže
úroky z omeškania sa počítajú len zo sumy 200,- EUR a nie zo sumy 240,- EUR, súd mal za to, že
popretie pohľadávky bolo dôvodné aj v časti úrokov z omeškania.

84.S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu v 2. rade, uvedená v
zozname pohľadávok pod číslom 32 bola správcom popretá v časti vo výške 41,02 EUR dôvodne.

85.Zo súhrnnej prihlášky pohľadávky žalobcu v 1. rade do reštrukturalizačného konania vedeného
pod sp. zn. 26R/2/2018 zo dňa 11.01.2019 bolo zistené, že pod poradovým číslom 1 bola prihlásená
pohľadávka z faktúry č. 2018115 v celkovej sume 619,35 EUR (istina 600,16 EUR a úroky z omeškania

19,19 EUR). Z bodov 38. a 38A. odôvodnenia tohto rozsudku vyplývajú údaje uvedené žalobcom v 1.
rade o tejto pohľadávke v súhrnnej prihláške. Správca túto pohľadávku zapísal do zoznamu pohľadávok
pod poradovým číslo 33. Popretie tejto pohľadávky vyplýva zo zoznamu pohľadávok a je uvedené v
bode 46A. odôvodnenia tohto rozsudku. Správca poprel pohľadávku v časti 40,- EUR (ako DPH zo
sumy 200,- EUR) a v časti 1,39 EUR (úroky z omeškania).

86.Z faktúry č. 2018115 (bod 39. odôvodnenia tohto rozsudku) vyplýva, že bola vystavená za
poskytovanie IT služieb za máj 2018, za dodanie routeru F. a za dodanie HDD WD 1 TB na sumu 600,16
EUR vrátane DPH (500,13 EUR + 100,03 EUR DPH), pričom cena za IT služby bola vyúčtovaná v sume
240,- EUR vrátane DPH.

87.ZoZmluvyoposkytovaníslužiebvoblastiITzodňa14.02.2018(bod23.odôvodneniatohtorozsudku)
súd zistil, že cena za realizáciu predmetu zmluvy bola stanovená dohodou zmluvných strán sumou 200,-
EUR. Ako to vyplýva z ďalšieho obsahu zmluvy, medzi účastníkmi zmluvy nebolo dohodnuté, že by k
cene 200,- EUR mala byť ešte pripočítaná DPH. S poukazom na § 22 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z

pridanej hodnoty a na § 3 zákona č. 18/1996 Zb. o cenách, ak veriteľovi vznikla povinnosť odviesť DPH,
bol povinný fakturovať dlžníkovi odmenu tak, že dohodnutú sumu vo výške 200,- EUR mal rozdeliť na
základ dane a príslušnú DPH, resp. dodatkom navýšiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby o dielo.
Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na § 3 zák. č. 18/1996 Z.z. možno konštatovať, že cena
uvedená v bode 1. čl. IV. Zmluvy je cenou konečnou a zahŕňa v sebe aj DPH.

88.Správca taktiež poprel časť žalobcom uplatnených úrokov z omeškania vo výške 1,39 EUR. Keďže
úroky z omeškania sa počítajú len zo sumy 200,- EUR a nie zo sumy 240,- EUR, súd mal za to, že
popretie pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 33 v rozsahu 41,39 EUR
bolo dôvodné.

89.Zo súhrnnej prihlášky pohľadávky žalobcu v 1. rade do reštrukturalizačného konania vedeného
pod sp. zn. 26R/2/2018 zo dňa 11.01.2019 bolo zistené, že pod poradovým číslom 4 bola prihlásená
pohľadávka zo zálohovej faktúry č. ZAL-2018-01-003 v celkovej sume 1 246,45 EUR (istina). Z bodov
38. a 38D. odôvodnenia tohto rozsudku vyplývajú údaje uvedené žalobcom v 1. rade o tejto pohľadávke

v súhrnnej prihláške. Správca túto pohľadávku zapísal do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslo
36. Popretie tejto pohľadávky vyplýva zo zoznamu pohľadávok a je uvedené v bode 46C. odôvodnenia
tohto rozsudku. Správca poprel pohľadávku v časti 246,45 EUR, ale žalobca v 1. rade si neuplatnil touto
žalobou nárok k popretej pohľadávke v rozsahu 46,45 EUR. Predmetom konania je teda len určenie
pravosti časti pohľadávky pod poradovým číslom 36 v sume 200,- EUR.

90.Zo zálohovej faktúry č. ZAL-2018-01-003 (bod 43. odôvodnenia tohto rozsudku) súd zistil, že žalobca
v 1. rade vyúčtoval žalovanému cenu za poskytovanie IT služieb za júl, august, september, október,
november, december 2018 sumou 1 440,- EUR vrátane DPH (pri jednotkovej cene za mesiac 200,-
EUR + 40,- EUR DPH). Vo faktúre je uvedené, že zálohová faktúra nie je daňový doklad, DPH je iba

informačná.

91.ZoZmluvyoposkytovaníslužiebvoblastiITzodňa14.02.2018(bod23.odôvodneniatohtorozsudku)
súd zistil, že cena za realizáciu predmetu zmluvy bola stanovená dohodou zmluvných strán sumou 200,-EUR. Ako to vyplýva z ďalšieho obsahu zmluvy, medzi účastníkmi zmluvy nebolo dohodnuté, že by k
cene 200,- EUR mala byť ešte pripočítaná DPH. S poukazom na § 22 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanej hodnoty a na § 3 zákona č. 18/1996 Zb. o cenách, ak veriteľovi vznikla povinnosť odviesť DPH,

bol povinný fakturovať dlžníkovi odmenu tak, že dohodnutú sumu vo výške 200,- EUR mal rozdeliť na
základ dane a príslušnú DPH, resp. dodatkom navýšiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby o dielo.
Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na § 3 zák. č. 18/1996 Z.z. možno konštatovať, že cena
uvedená v bode 1. čl. IV. Zmluvy je cenou konečnou a zahŕňa v sebe aj DPH.

92.Z popieracieho prejavu správcu vyplýva, že časť predmetnej pohľadávky neuznal, lebo podľa Zmluvy
o poskytovaní služieb v oblasti IT zo dňa 14.02.2018 bola dohodnutá pevná cena za tieto činnosti vo
výške 200,- EUR mesačne. Za obdobie od 01.07.2018 do 31.12.2018, teda mohla byť vyúčtovaná cena
za predmetné služby len vo výške 1 200,- EUR. V tejto časti správca pohľadávku uznal a v prevyšujúcej
časti o zaplatenie 246,45 EUR je poprel. Žalobca v 1. rade touto žalobou žiadal o určenie pravosti časti
pohľadávky pod poradovým číslom 36 len v sume 200,- EUR.

93.S poukazom na dohodnutú cenu za poskytované služby v zmysle zmluvy o poskytovaní služieb v
oblasti IT súd mal za to, že popretie časti pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým
číslom 36 bolo dôvodné.

94.Zo súhrnnej prihlášky pohľadávky žalobcu v 1. rade do reštrukturalizačného konania vedeného
pod sp. zn. 26R/2/2018 zo dňa 11.01.2019 bolo zistené, že pod poradovým číslom 5 bola prihlásená
pohľadávka zo zálohovej faktúry č. ZAL-2018-01-004 v celkovej sume 1 200,- EUR. Z bodov 38. a
38E. odôvodnenia tohto rozsudku vyplývajú údaje uvedené žalobcom v 1. rade o tejto pohľadávke v
súhrnnej prihláške. Správca túto pohľadávku zapísal do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslo 37.

Popretie tejto pohľadávky vyplýva zo zoznamu pohľadávok a je uvedené v bode 46D. odôvodnenia tohto
rozsudku. Správca poprel pohľadávku v celom rozsahu.

95.Zo zálohovej faktúry č. ZAL-2018-01-004 (bod 44. odôvodnenia tohto rozsudku) súd zistil, že žalobca
v 1. rade vyúčtoval žalovanému cenu za tvorbu web stránky www.ergomed.sk

2. a 3. etapu sumou 1 200,- EUR vrátane DPH (pri jednotkovej cene za hodinu 20,- EUR + 4,- EUR
DPH). Vo faktúre je uvedené, že zálohová faktúra nie je daňový doklad, DPH je iba informačná.

96.Z popieracieho prejavu správcu vyplýva, že namietal existenciu (vznik) takého záväzku (uzavretie
zmluvy, dohody a pod.) a namietal existenciu dohody o cene. Správca tvrdil, že ani za predpokladu

uznania vzniku záväzkového vzťahu, z veriteľom predložených dokumentov, nie je objektívne možné
stotožniť z čoho pozostáva veriteľom uplatnená suma pohľadávky, nakoľko v cenovej ponuke sú
uvedené fixné sumy za konkrétne služby, avšak v zálohovej faktúre č. ZAL-2018-01-004 veriteľ uviedol
len výpočet hodín v rozsahu 50 a jednotkovú cenu v sume 20,- EUR/ hodina. Namietal výslednú
sumu za dielo 1 800,- EUR, lebo v cenovej ponuke z 11.02.2019 je uvedená suma 1 500,- EUR

za celé dielo. Pri šetrení zistil, že webová stránka v čase tvorby tohto podania vôbec neexistuje.
Jej existenciu a funkcionalitu popiera aj dlžník, pričom existencia tejto pohľadávky nevyplýva ani z
obsahu účtovníctva dlžníka. Pri prihlásených pohľadávkach absentuje akýkoľvek rozpis vykonaných
prác, zrovnateľný aspoň s cenovou ponukou, v dôsledku čoho je veriteľom uvedená suma faktúrach
sporná a neurčiteľná, absentuje preukázanie vzniku záväzkového vzťahu a dielo neexistuje. Tvrdil,

že webová stránka www.ergomed.sk vykazovala poruchy, nebola dlhú dobu funkčná a nie je funkčná
ani ku dňu vyhotovenia zápisu o popretí pohľadávky do zoznamu pohľadávok. V prípade, ak by aj
medzi veriteľom a dlžníkom vznikol záväzkový vzťah a dlžník by mal za tieto služby veriteľovi zaplatiť,
nárok veriteľa na odplatu nevznikol nakoľko služby neposkytol riadne a včas. Zároveň rozporoval
relevantnosť vystavenej zálohovej faktúry č. ZAL-2018-01-004, nakoľko veriteľ ku nej neprikladá rozpis

úkonov, ktoré skutočne vykonal, a ktoré si vo vystavenej faktúre uplatnil. Ďalej neuznal uplatnený nárok
veriteľa, nakoľko tento bránil dlžníkovi s nakladaním s webovou doménou www.ergomed.sk. Dlžník
vyzval veriteľa ešte v októbri roku 2018, aby mu vydal tzv. authoinfo kód na zmenu registrátora webovej
domény dlžníka. Tento kód bol potrebný na zmenu registrátora domény u poskytovateľa spoločnosti SK-
NIC, a.s., ktorá preregistráciu nechcela a podľa právnych predpisov bez uvedeného kódu ani nemohla

vykonať. Veriteľ uvedený kód nevydal viac ako dva mesiace, napriek nespočetným výzvam dlžníka, jeho
právneho zástupcu, ako aj ďalších zainteresovaných osôb.97.Ako je to uvedené v bode 76. odôvodnenia tohto rozsudku súd mal za preukázané, že žalovaný
uzavrel so žalobcom v 1. rade zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola tvorba web stránky žalovaného.

98.Podľa žalobcu v 1. rade dielo bolo inštalované dňa 25.07.2018 a žalovaný ho riadne užíval, nemal k
nemu žiadne pripomienky ani námietky. Až správca namietal existenciu diela a funkcionalitu web stránky.
Štatutárny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade RNDr. I. I. uviedol, že dňa 12.06.2018 už žalovaný mohol
plnohodnotne meniť obsah stránky. Keď telefonoval s MUDr. Z. I. a požiadal ho, aby ten web prevzal,
tak povedal, že on nemôže, že on sa musí obrátiť na právnika.

99.Podľa ust. § 548 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase
dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy, alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na
cenu vykonaním diela.

100.Podľa ust. § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho

riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,
vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

101.Podľa ust. § 556 Obchodného zákonníka ak dielo spočíva v inom výsledku činnosti než v zhotovení

veci, montáži, údržbe, oprave alebo úprave veci, je zhotoviteľ povinný pri tejto činnosti postupovať v
rámci určenom zmluvou s odbornou starostlivosťou tak, aby sa dosiahol hmotne zachytený výsledok
činnosti určený v zmluve. Zhotoviteľ je povinný hmotne zachytený výsledok odovzdať objednávateľovi.

102.Súdu nebolo jednoznačne preukázané, že by dielo bolo vykonané a ukončené v celom rozsahu.

Nebolo súdu preukázané, ani to, že by po vyhotovení dielo bolo riadne odovzdané žalobcom v 1.
rade žalovanému. Správca tieto skutočnosti namietal aj v popretí predmetnej pohľadávky. Žalobca v
1. rade síce tvrdil, že dielo bolo inštalované dňa 25.07.2018 a žalovaný ho riadne užíval, ale jeho
cenu nevyúčtoval. Žalobca v 1. rade vystavil len zálohovú faktúrou č. ZAL-2018-01-004 a aj to len dňa
05.11.2018, teda viac ako tri mesiace po údajnom odovzdaní diela. Súd mal za to, že pokiaľ by dielo

bolo riadne vyhotovené a odovzdané žalovanému, tak ako to tvrdí žalobca v 1. rade, nedošlo by dňa
05.11.2018 k vystaveniu „len“ zálohovej faktúry (ktorá nie je daňovým dokladom, ako sa aj v nej uvádza),
ale cenu by vyúčtoval už skôr, a to riadnou faktúrou, ktorá by bola aj daňovým dokladom.

103.S poukazom na skutočnosti uvedené v bodoch 94. až 102. odôvodnenia tohto rozsudku súd mal

za to, že správcom uskutočnené popretie časti pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod
poradovým číslom 37 bolo dôvodné.

104.Keďže nebolo súdu preukázané, že by dielo (obnova, aktualizácia, resp. tvorba web stránky
žalovaného) zo strany žalobcu v 1. rade bolo riadne odovzdané žalovanému, námietka premlčania vo

vzťahu k uplatneniu nárokov z vád diela je bezpredmetná.

105.S poukazom na skutočnosti uvedené v bodoch 80. až 104. odôvodnenia tohto rozsudku súd žalobu
v prevyšujúcej časti zamietol.

106.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

107.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd
rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz-
sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o
všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

108.Žalobca v 1. rade mal v konaní voči žalovanému čiastočný úspech, ale súd mu priznal voči
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. V danom prípade sa jedná o určovaciu žalobu, pretonie je možné určiť pomerný úspech strany v konaní, pričom žalobca v 1. rade bol v jednom zo svojich
uplatnených nárokov úspešný.

109.Nakoľko žalovaný mal v konaní voči žalobcovi v 2. rade plný úspech, súd mu priznal voči žalobcovi
v 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100%.

110.Podľa ust. § 100 ZKR: (1) Z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených
pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu. (2) Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené

aj a) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich
s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak, b) nároky veriteľov z bezodplatných právnych
úkonov, c) mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol,
boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu, d) tresty postihujúce majetok úpadcu uložené v
trestnom konaní. (3) Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj nároky veriteľov zo zodpovednosti za
škodu spôsobenú dlžníkom nesplnením povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu; to neplatí,

ak ide o nároky voči osobám povinným podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno
podať do 15 dní od jeho doručenia
na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). ( § 363 CSP )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).