Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 24, 2021

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/51/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418203720
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2021:4418203720.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou H.. L. M., v právnej veci žalobcu : S. H., so sídlom X. M.R. Y., XXX

XX H., A.: XX XXX XXX, právne zastúpená: C. E.. J. V. spol. s r.o., so sídlom H., J. parku 8, A.: XX
XXX XXX, proti žalovanému: R. republika v mene ktorej koná H. školstva, vedy, výskumu a športu R.
republiky, so sídlom R. 1, XXX XX L., A.: XX XXX XXX, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou v tejto veci domáhal určenia jeho vlastníckeho práva k nasledovným
nehnuteľnostiam: parc. reg. ,, C“ č. XXX/X s výmerou XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parc.

reg.,,C“ č. XXX/X s výmerou XXX m2, a stavba č. XXX so súpisným číslom XXX postavená na
parc. č. XXX/X, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v kat. úz. H. H. a sú zapísané na LV č. XXX.
Ako vlastník týchto nehnuteľností je v katastri nehnuteľností v súčasnosti zapísaný žalovaný, t.j. SR
- v správe H. školstva, vedy, výskumu a športu SR. B. v žalobe tvrdí, že stavba bola postavená
koncom 19. storočia a spolu s priľahlými pozemkami ( parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X) slúžila na
prevádzkovanie obecnej školy a tento stav trval približne do roka 1975 s tým, že výkon tejto činnosti
po 2. svetovej vojne zabezpečoval Miestny národný výbor v H.. Neskôr , v čase cca od roku XXXX

do roku XXXX nehnuteľnosti slúžili na výkon agendy miestnej kultúry. Bývalý H. národný výbor, po
roku XXXX už obec H., využíval stavbu ako zariadenie pre prevádzkovanie domu kultúry a uvedené
pozemky na účely s tým priamo súvisiace. Po roku XXXX sa už však stavba z dôvodu jej značného veku
a nevyhovujúceho technického stavu javila ako nevhodná pre prevádzkovanie domu kultúry. Stavbu
a pozemok parc. č. XXX/X dal žalobca v roku XXXX do nájmu ako skladové priestory nájomcovi:
R. L. L. š.p.. V roku XXXX dal žalobca stavbu do nájmu spoločnosti: R. - R. s.r.o. a v roku XXXX-
ju dal do nájmu H. P., ktorý v nej prevádzkuje autoservis. Stavbu dlhodobo udržiava žalobca, tento

ju aj poisťuje. Podľa historických údajov z pozemnoknižnej vložky č. XXX boli tieto nehnuteľnosti
zapísané dňa XX.X.XXXX do vlastníctva štátu- rezort ministerstva verejných prác a v roku XXXX bola
vykonaná oprava - vlastník O. štát- v správe ministerstva školstva a národnej obnovy. Dňa XX.X.XXXX
bol podpísaný delimitačný protokol o prechode majetku štátu na žalobcu podľa zákona č. XXX/XXXX
Zb. o majetku obcí. V prílohe protokolu č. 2 sa uvádza záznam o stavbe a tiež o pozemku parc. č. XXX/X.
Evidenčný stav ku dňu XX.X.XXXX formálne deklaroval ako vlastníka: H. školstva a národnej obnovy,
resp. od XX.X.XXXX už s opravou: H. školstva a národnej obrany. Listom zo dňa X.XX.XXXX požiadal

žalobca o delimitáciu nehnuteľnosti a to z dôvodu, že ich užíva s vedomím, že mu patria, pričom v
rokoch XXXX-XXXX nedošlo k ich delimitácii, ale podľa neho malo dôjsť. Žalovaný reagoval tak, že ako
správca majetku SR neeviduje tento v majetkovej evidencii. Za účelom dosiahnutia zápisu vlastníckeho
práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam, žalobca po porade s notárkou E.. L., teda na základe jejprávnej rady, podal návrh na vykonanie opravy- vykonanie zápisu do časti B LV č. XXX: R. republika-H.
školstva a národnej obrany. Príslušný orgán katastra ako vlastníka do časti B listu vlastníctva zapísal
ako výlučného vlastníka R. republiku a ako správcu: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu

SR. Žalobca očakával, že následne dôjde k delimitácii. Po vykonaní uvedeného zápisu žalobca
opäť požiadal o vykonanie delimitácie, avšak žalovaný na jeho žiadosť odpovedal nejednoznačne.
Následne ako reakcia na žiadosť nájomcu o odkúpenie nehnuteľností sa žalovaný obrátil na žalobcu
a požiadal o stretnutie ohľadom nehnuteľností. K dohode o urovnaní nedošlo, žalobca trval na tom, že
evidenčný zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá právnemu stavu a že sa považuje za výlučného

vlastníka sporných nehnuteľností. Žalovaný naopak uviedol, že zápis v katastri považuje za určujúc a
bude z neho vychádzať v ďalšom svojom konaní. Žalovaný následne aj vyhlásil elektronickú aukciu
na speňaženie stavy a parcely č. XXX/X, ktorá aukcia bola uskutočnená XX.X.XXXX. Za víťazného
záujemcu v aukcii žalovaný vyhodnotil nájomcu H. P. a v zápisnici súčasne uviedol, že ho vyzve na
uzavretie kúpnej zmluvy. Žalobca však tvrdí, že výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností, ktoré
sú predmetom tohto konania, je on. Tvrdí, že tieto nehnuteľnosť nadobudol podľa zákona č. XXX/

XXXX Zb. ku dňu X.X.XXXX. A len pre prípad, pokiaľ by súd dospel k záveru, že uvedeným titulom
žalobca nehnuteľnosti nenadobudol, potom žalobca argumentuje nadobudnutie vlastníctva vydržaním
podľa § 134 ods. 1 § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka / v znení od 1.1.1992/. K
titulu nadobudnutia vlastníctva podľa zákona č. 138/1991 Zb. žalobca uviedol, že v § 2 odsek 1 tohto
zákona je ustanovené, ktoré veci dňom účinnosti zákona, t.j. k X.X.XXXX prechádzajú z majetku SR do

majetku obcí. Určujúcim je pritom zistenie, či ku dňu volieb do orgánov samosprávy obcí v roku XXXX
(XX.XX.XXXX) mal právo hospodárenia k nehnuteľnostiam Národný výbor a ak áno, ktorý. Pojem právo
hospodárenia nie je v zákone o majetku obcí definovaný, preto podľa žalobcu je potrebné sa oprieť o
vecne príslušné predpisy socialistického právneho poriadku, a to najmä:
- zákon č. 109/1964 Zb. (Hospodársky zákonník),

- vyhláška č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom v znení ku dňu volieb do orgánov
samosprávy obcí ( XX.XX.XXXX),
- zákon č. 69/1967 Zb. o národných výboroch v znení ku dňu volieb do orgánov samosprávy obcí
( XX.XX.XXXX).
Žalobca poukázal na to, že podľa § 65 ods.1 Hospodárskeho zákonníka právo hospodárenia prislúcha

zásadne tej organizácii, ktorá bola poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom, alebo
prevažne slúžil. A podľa § 4 odsek 1 Vyhlášky o hospodárení s národným majetkom, právo hospodárenia
prislúchalo tej organizácii, ktorá bola poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúžil.
Žalobca poukázal na to, že národné výbory boli orgánmi socialistickej štátnej moci a správy v krajoch,
okresoch a obciach. V obciach a mestách boli miestne a mestské národné výbory, v okresoch okresné

národné výbory a v krajoch krajské národné výbory. Podľa žalobcu prvoradou úlohou národných výborov
bola starostlivosť o rozvíjanie kultúrneho a spoločenského života. Miestny národný výbor bol teda
poverený, okrem iných úloh rozvíjať kultúrny a spoločenský život vo svojom územnom obvode. Preto
žalobca zastáva názor, že bývalému Miestnemu národnému výboru v H. patrilo ku dňu volieb do
orgánov samosprávy obcí (XX.XX.XXXX) právo hospodárenia k nehnuteľnostiam, lebo minimálne od

roku XXXX bola stavba využívaná ako miestne účelové zariadenie na prevádzkovanie domu kultúry
a k nej priľahlé pozemky (parcela č. XXX/X a parcela č. XXX/X) na účely s tým priamo súvisiace.
Podľa žalobcu právo hospodárenia nemuselo byť zapísané v žiadnej verejnej evidencii, lebo toto
právo pramenilo priamo z právnych predpisov. Nijaká iná socialistická organizácia než Miestny národný
výbor v H. nikdy s predmetnými nehnuteľnosťami nenakladala a nikdy s nimi nehospodárila. Preto má

žalobca za to, že dňom nadobudnutia účinnosti zákona o majetku obcí, t.j. ku dňu X.X.XXXX, prešli
predmetné nehnuteľnosti z majetku SR do majetku žalobcu. Čo sa týka druhého nadobúdacieho titulu,
a to vydržaním, k tomu žalobca uviedol, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má v držbe
nepretržite po dobu 3 rokov a ak ide o nehnuteľnosť tak po dobu 10 rokov. Držiteľom je podľa žalobcu
ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo ten, kto vykonáva právo pre seba s tým, že je so zreteľom

na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec, alebo právo patrí. V takomto prípade je držiteľom
oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Podľa žalobcu všetky postoje
a faktické kroky, ktoré žalobca v minulosti a až doposiaľ uskutočňoval, vedú pri zdravom úsudku k
oprávnenému záveru, že žalobca sa vnútorne po celý čas cítil byť oprávneným držiteľom predmetných
nehnuteľností a že s nimi po celý čas zreteľne a s istotou nakladal ako s vlastnými. Žalobca poukázal

na to, že nepretržité postavenie žalobcu ako dobromyseľného držiteľa, oprávneného držiteľa a nikým
nerušeného držiteľa vyvodzuje z nižšie uvedených aspektov:- žalobca bol od účinnosti zákona o majetku obcí, od X.X.XXXX vnútorne presvedčený, že nehnuteľnosti
majú byť delimitované na žalobcu a to predovšetkým z dôvodov, že mu patrilo právo hospodárenia k
nehnuteľnosti tak, ako to je popísané vyššie,

- žalobca už odo dňa čo právne vznikol (XX.XX.XXXX) mal nehnuteľnosti v držbe, nakladal s nimi a
hospodáril s nimi,
- žalobca sa nepretržite až doposiaľ správal k nehnuteľnostiam ako ich výlučný vlastník (obhospodaroval
ich, chránil ich pred znehodnoteným, znášal náklady na ich údržbu a rekonštrukciu, poistil ich a platil
poistné, dal ich do prenájmu a prijímal nájomné),

- žalobca v minulosti nebol nikým rušený vo výkone svojich práv k nehnuteľnosti, žalovaný sa nedomáhal
proti žalobcovi vypratania nehnuteľnosti, naopak všetky do veci angažované subjekty bez výhrad
rešpektovali dlhodobosť a nerušenosť užívacieho režimu,
- žalobca sa vytrvalo pokúšal dosiahnuť dodatočnú delimitáciu nehnuteľností a vo všetkej s tým
súvisiacej korešpondencii žalobca deklaroval, že sa cíti byť vlastníkom nehnuteľností.
Žalobca mal teda za to, že od svojho vzniku v roku XXXX mal vo vzťahu k nehnuteľnostiam nepretržité

postavenie dobromyseľného držiteľa, oprávneného držiteľa a nikým nerušeného držiteľa, ktorý užíval
nehnuteľnosti v dobrej viere, že mu právom patria. Preto podľa neho minimálne od tzv. veľkej novely
Občianskeho zákonníka, účinnej od X.X.XXXX začala plynúť 10 ročná vydržacia doba, t.j. najneskôr
dňom X.X.XXXX zo zákona nastali účinky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Podľa žalobcu
účinky vydržania pôsobili a pôsobia bez ohľadu na stav evidenčných zápisov v Katastri nehnuteľností.

Žalobca opakovane poukázal na to, že v prípade pochybností je daná domnienka oprávnenosti držby a
malzato,žedôkaznébremenopreukázaniatoho,žedržbaoprávnenánieje,máznášaťžalovaný.Podľa
žalobcu prvým okamihom, kedy potenciálne mohol byť narušený stav dobromyseľnosti u žalobcu bol list
žalovaného zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom žalovaný prvý raz požiadal žalobcu o predloženie poverenia
na nakladanie s údajným majetkom štátu. Podľa žalobcu však v tom čase už bola uplynutá zákonná

doba na vydržanie vlastníckeho práva, t.j. nadobudnutie v prospech žalobcu. Žalovaný sa dlhodobo
nezaujímal o nehnuteľnosti, nikdy nevynaložil žiadne náklady na ich údržbu alebo rekonštrukciu a ani
nevykonával žiadne kroky, ktoré sa legitímne očakávajú od skutočného správcu majetku štátu. Žalobca
poukázal na to, že žalovaný dokonca ešte v roku XXXX v liste zo dňa X.XX.XXXX výslovne priznal, že
predmetné nehnuteľnosti nemá zaevidované ako majetok SR v jeho správe. Žalovaný začal prejavovať

záujem o nehnuteľnosti až v čase, keď nájomca H. P. prejavil záujem o ich kúpu. Tento nájomca sa
vtedy obrátil na žalovaného. Jedinou reálnou aktivitou žalovaného vo vzťahu k nehnuteľnostiam bola
iba osobná návšteva poverených zástupcov žalovaného u žalobcu (XX.X.XXXX) a potom už len kroky
smerujúce k speňaženiu nehnuteľností. Žalobca má za to, že žalovaný sa až potom, čo zistil možnosť
získania peňazí za predmetné nehnuteľnosti, začal tváriť, že nehnuteľnosti sú majetkom štátu a že on

je ich správcom. Dovtedy však žalovaný nejavil žiaden záujem o tieto nehnuteľnosti a podľa žalobcu
nemal ani len tušenie, že tieto nehnuteľnosti existujú. Preto speňažovanie nehnuteľností, o ktoré sa
žalovaný pokúša považuje žalobca za nespravodlivé, lebo žalovaný prišiel na hotové a predáva to, o čo
sa nikdy v histórii nestaral a čo nikdy nezveľaďoval. Vzhľadom na uvedené tvrdenia mal teda žalobca
za to, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností je on a že z dôvodu odstránenia spornosti v evidencii

katastra nehnuteľností je tu na mieste určovacia žaloba. Poukázal na to, že podľa ustálenej súdnej
praxe má žalobca naliehavý právny záujem na určení vlastníctva vždy vtedy, ak je žalovaná strana
zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník, nakoľko rozhodnutie súdu môže byť priamym podkladom
pre vykonanie zmeny zápisu v evidencii katastra nehnuteľností. Žalobca teda zastával názor, že má
naliehavý právny záujem na podanie tejto žaloby, rozhodnutím súdu sa definitívne odstráni spornosť v

evidencii katastra nehnuteľností. Vyhovenie žalobe má podľa žalobcu potenciál eliminovať vznik nových
súdnych sporov, napríklad spor o neplatnosť kúpnej zmluvy medzi žalovaným ako predávajúcim a
víťazným záujemcom v aukcii H. P. ako kupujúcim, alebo spor medzi menovanými subjektami o vrátenie
kúpnej ceny, atď. Zároveň podľa žalobcu rozsudok podá definitívnu výpoveď aj pre víťazného záujemcu
o kúpu predmetných nehnuteľností, H. P., kto je jeho rokovací partner a zmluvný partner na úseku

užívacích vzťahov k nehnuteľnostiam.

2. Žaloba bola doručená na vyjadrenie žalovanému. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo
XX.XX.XXXX,vktoromuviedol,žežalobupovažujezanedôvodnúažiada,abyjusúdzamietol.Žalovaný
poukázal na to, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam

v zmysle právnych predpisov a zákona č. 138/1991 Zb.. Podľa § 2 odsek 1 citovaného zákona do
vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom
miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia
národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Žalovaný s poukazom na uvedené ustanoveniekonštatoval, že zákonodarca citovaným zákonom, ktorý nadobudol účinnosť X.X.XXXX ustanovil, ktoré
vecizmajetkuSRprechádzajúdovlastníctvaobcíabližšieupravilmajetkovépostavenieahospodárenie
obcí s ich majetkom. Žalovaný však zdôraznil, že sporné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby

netvorili ku dňu XX.XX.XXXX, kedy nadobudol účinnosť Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
majetkovú podstatu X. výboru H., od ktorého si odvodzuje žalobca svoje vlastníctvo. Uvedená
skutočnosť podľa žalovaného vyplýva z právne relevantného dokladu, t.j. z pozemkovo knižnej vložky č.
XXX H. H.. V PKN vložke H. H. je výslovne uvedené, že sporné nehnuteľnosti v roku XXXX obec H. H.
(žalobca) darovala O. štátu, konkrétne do správy rezortu H. verejných prác a od roku XXXX boli sporné

nehnuteľnosti v správe H. školstva a národnej obrany. Žalovaný naopak tvrdí, že zo žalobcových tvrdení
nevyplýva, že by bývalý X. výbor H. mal právo hospodárenia k sporným nehnuteľnostiam. Aj žalovaný
poukázal na to, že inštitút práva hospodárenia s národným majetkom upravoval ku dňu účinnosti
Zákona č. 369/1990 Zb. Hospodársky zákonníka a Vyhláška o hospodárení s národným majetkom č.
119/1988 Zb. Podľa § 4 uvedenej vyhlášky právo hospodárenia patrí tej organizácii, ktorá je poverená
úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným

predpisom ustanovené inak. Národným výborom mohlo podľa žalovaného patriť právo hospodárenia len
v prípadoch uvedených v § 8 odsek 2 a § 10 odsek 1 a 2 Vyhlášky č. 119/1988 Zb. Uvedená vyhláška
platila až do prijatia Zákona č. 278/1993 Zz. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Podľa
§ 8 odsek 2 tejto vyhlášky právo hospodárenia s prebytočným nehnuteľným národný majetkom, pri
ktorom je záujem, aby zostal v celospoločenskom vlastníctve, o ktorý neprejavili záujem organizácie

a štátne podniky, prevedie organizácia na miestny národný výbor v územnom obvode ktorého sa taký
národný majetok nachádza. Právo hospodárenia s poľnohospodárskou pôdou sa prevedie vždy na
okresný (mestský) národný výbor. Ak národný výbor má proti prevodu práva hospodárenia námietky,
postupuje sa podľa § 5. Podľa § 10 odsek 1 a 2 citovanej vyhlášky nehnuteľný národný majetok s
príslušenstvom okrem budov a stavieb, pri ktorých nie je záujem, aby zostali v celospoločenskom

vlastníctve sa môže bezplatne odovzdať do trvalého užívania iným socialistickým organizáciám než
štátnym. Na odovzdanie nehnuteľného národného majetku do trvalého užívania je príslušný okresný
(mestský) národný výbor, v územnom obvode ktorého sa odovzdávaný majetok nachádza. Ak sa má do
trvalého užívania odovzdať nehnuteľný národný majetok, s ktorým nemá právo hospodárenia okresný
(mestský) národný výbor, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza, prevedie organizácia právo

hospodárenia na tento národný výbor. Organizácie riadené federálnym ústredným orgánom štátnej
správymôžuodovzdaťnehnuteľnosťdotrvaléhoužívaniasosúhlasomfederálnehoministerstvafinancií,
organizácie riadené ústrednými orgánmi štátnej správy O. socialistickej republiky alebo R. socialistickej
republiky so súhlasom príslušného ministerstva financií, cien a miezd. S poukazom na vyššie uvedené
žalovaný mal zato, že v súvislosti s prevodom práva hospodárenia bol potrebný nielen súhlas

príslušného ministerstva financií, ale aj splnenie podmienky spôsobu odovzdania. Podľa § 10 odsek 3
Vyhlášky č. 119/1988 Zb. nehnuteľný národná majetok sa do trvalého užívania odovzdá hospodárskou
zmluvou. Na jej základe sa urobí zápis o trvalom užívaní v evidencii nehnuteľností. Žalovaný ďalej
uviedol, že samotné konštatovanie žalobcu, že sporné nehnuteľnosti sa nachádzali a nachádzajú v
obci alebo v jej katastrálnom území a boli vo vlastníctve R. republiky, nie je dostatočným základom pre

vznik vlastníckeho práva žalobcu k týmto nehnuteľnostiam podľa zákona č. 138/1991 Zb.. Žalovaný v
tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 75/1993 zo dňa 12.10.1993,
kde sa okrem iného uvádza cit.: „Samotná skutočnosť, že v okamihu nadobudnutia účinnosti zákona
SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí sa určitá vec (veci) nachádzala v obci alebo v jej katastrálnom
územíabolavovlastníctveSlovenskejrepubliky,niejedostatočnýmzákladomnazaloženievlastníckeho

práva obce. Zákon o majetku obcí vo svojom § 2 ods. 1 až 6 stanovuje podmienky splnenie ktorých je
nevyhnutnékreálnemuprechoduvlastníckehoprávanaobec.Ichsplnenímsasúčasnevytváraosobitné
práva postavenie určitého druhu majetku, ktorý podlieha režimu prechodu vlastníckeho práva zo štátu na
obec.“S poukazom na uvedené bol žalovaný presvedčený o tom, že v tomto prípade neboli splnené dve
zákonné podmienky na prechod vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré musia byť splnené podľa

§ 2 odsek 1 citovaného zákona kumulatívne. Okrem toho podľa žalovaného neboli splnené podmienky
ani podľa § 15a odsek 1 citovaného zákona, podľa ktorého poľnohospodárska a nepoľnohospodárska
pôda, ktorá bola vo vlastníctve obcí k XX.XX.XXXX a pokiaľ sa nachádza ku dňu účinnosti tohto zákona v
majetkuR.republiky,prechádzadovlastníctvaobce,zmajetkuktorejsapreviedladonárodnéhomajetku
podľa osobitného predpisu, a ak už do jej vlastníctva neprešla podľa § 2. V tejto súvislosti žalovaný

poukázal na zápisnicu S. úradu X. B. pod č. XXXX/XXXX, ktorá potvrdzuje, že žalobca nebol vlastníkom
sporných nehnuteľností ani podľa § 15a ods.1 zákona č. 138/1991 Zb. Žalovaný poukázal na to, že
S. úrad X. B. na zasadnutí okresného výboru dňa XX.X.XXXX prijal uznesenie pod č. XXXX/XXXX,
ktorým potvrdil uznesenie obecného zastupiteľstva obce H. H. zo dňa XX.X.XXXX, č. X/XXXX, ktorýmobec,žalobca,prepustiladovlastníctvaštátučasťspornýchnehnuteľností,ktorésúpredmetomsúdneho
konania, konkrétne nehnuteľnosť pod parc. č. XXX, na ktorej bola vystavená štátna ľudová škola, avšak
uvedené prepustenie nehnuteľnosti nebolo v tom čase uvedené v PKN vložke. Uvedené nehnuteľnosti

boli prepustené obcou do vlastníctva štátu podľa zmluvy č. XXXXX/XXXX bývalého ministerstva školstva
zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný ďalej poukázal na to, že k otázkam prechodu vlastníckeho práva k
sporným nehnuteľnostiam sa vyjadrilo aj H. financií SR, ktoré žalobcovi odpovedalo na jeho žiadosť
zo dňa XX.X.XXXX vo veci usmernenia pri delimitácii nehnuteľností. V tejto odpovedi sa uvádzalo
cit.: „Podľa predloženej PKN vložky XXX darovala obec H. H. predmetné nehnuteľnosti v roku XXXX

O. štátu, do správy rezortu H..ver.prac. od roku XXXX boli podľa zápisu v uvedenej PKN vložke vo
vlastníctve čsl. štátu v správe Ministerstva školstva a národnej obrany. Na základe predložených
dokladov sme toho názoru, že nie sú splnené podmienky na prechod týchto nehnuteľností z majetku
štátu do vlastníctva obce podľa B. č. XXX/XXXX Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov,
pretože predmetné nehnuteľnosti neboli v rozhodujúcom období v správe národného výboru a ani v
správe štátneho podniku rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie, ku ktorým prešla zakladateľská

alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu. Rovnako neboli splnené podmienky
na navrátenie týchto nehnuteľností do vlastníctva obce podľa § 15a Zákona o majetku obcí, pretože obec
ku dňu XX.XX.XXXX už nebola ich vlastníkom. Podľa nášho názoru na základe predložených dokladov
je možné konštatovať, že uvedené nehnuteľnosti sú vlastníctvom Slovenskej republiky a pri nakladaní
s nimi je potrebné postupovať podľa Zákona NR SR č. 278/1993 Zz. o správe majetku štátu v znení

neskorších predpisov. R. republika ako právnická osoba nakladá so svojím majetkom prostredníctvom
správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom.“ koniec cit. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to,
že je oprávnený v zmysle Zákona č. 278/1993 Zz. a všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka
s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať, prípadne ich aj predať. Okrem toho mal žalovaný za to, že
sa žalobca snaží vyvolať právnu neistotu v právnom postavení žalovaného ako správcu majetku štátu

k sporným nehnuteľnostiam. Poukázal na to, že o spornosti v evidencii katastra nehnuteľností nie je
možné ani uvažovať, nakoľko žalovaný bol aj pred rokom XXXX zapísaný ako správca majetku štátu, ale
nie pod svojim súčasným názvom Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, ale pod názvom H.
školstva a obrany. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že v roku XXXX samotný žalobca podal na
S. úrade X. B., katastrálny odbor, návrh na vykonanie opravy podľa § 59 odsek 1 Zákona č. 162/1995

Zz. o katastri nehnuteľností, vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam. Žalovaný poukázal tiež na to, že
oprava sa vykonala záznamom, t.j. spôsobom, ktorý má evidenčný charakter, ktorý ale súčasne nemá
vplyv na vznik, zmenu ani zánik práva k nehnuteľnosti. Preto žalovaný považoval tvrdenie žalobcu o
tom, že bol zo strany notára uvedený do omylu za irelevantné, pretože v prípade, ak by R. republike
nesvedčalo právo vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, tak by S. úrad X. B. nevykonal záznam a

vrátil by verejnú listinu, alebo listinu tomu, v prospech koho by svedčalo právo k nehnuteľnosti podľa
listiny, alebo tomu, kto ju predložil, t.j. žalobcovi a vyzval by dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu, alebo
aby podali návrh na súd na určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Žalovaný bol toho
názoru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby, nakoľko podľa
neho v danom prípade nie je možné hovoriť o spornosti žalobcovho práva alebo o neistote, pretože

medzi žalobcom a žalovaným neexistovala do podania žaloby spornosť ohľadne vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam, podľa žalovaného až podaním žaloby bola spôsobená žalovanému
práva neistota. K otázke vydržania sporných nehnuteľností žalovaný uviedol, že vlastnícke právo môže
vydržať len oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto s vecou nakladá ako so svojou a je so zreteľom na všetky
okolnostivdobrejviere,žemuvecpatrí,samotnádržbanestačí.Podmienkyuvedenévustanovení§130

odsek 1 Občianskeho zákonníka musia byť splnené v prípade oprávnenej držby kumulatívne. Týmito
podmienkami sú: spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet, oprávnenosť držby, dobromyseľnosť držiteľa a
nepretržitosť vydržacej doby. Ak chýba čo i len jeden predpoklad, k nadobudnutiu vlastníckeho práva
nedôjde. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že nepretržitosť vydržacej doby je neprerušovaný
stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach 10

rokov. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť daná od momentu, kedy vznikol stav oprávnenej držby a musí
trvať nepretržite po celú dobu oprávnenej držby. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ
prestane byť dobromyseľný, alebo prestane s vecou nakladať ako svojou. Podľa žalovaného k vydržaniu
nestačí len subjektívne presvedčenia držiteľa o tom, že mu vec alebo právo patrí, ale držiteľ musí byť
v dobrej viere s prihliadnutím na všetky okolnosti. Táto dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj na

okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo (vlastnícke) vzniknúť, t.j. aj na právny dôvod, titul, ktorý
by mohol mať za následok vznik práva. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok NS ČR sp.zn.
XCdon XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX. Vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe podľa žalovaného
podmienka dobromyseľnosti nie je splnená, ak je v katastri nehnuteľností zapísaný vlastník. Podľažalovaného u žalobcu nie je možné hovoriť o tom, že by konal v dobrej viere s prihliadnutím na všetky
okolnosti. Žalobca svoje tvrdenia o prechode vlastníctva neoprel o relevantné dôkazy. Iba skonštatoval,
žejevnútornepresvedčený,žespornénehnuteľnostimajúbyťnanehodelimitovanéodúčinnostizákona

č. XXX/XXXX Zb.. Okrem toho o dobromyseľnosti nie je možné hovoriť aj z toho dôvodu, že si ako
„dobromyseľný“ užívateľ sporných nehnuteľností nesplnil ani povinnosť podľa ustanovenia § 14 odsek
4 Zákona č. 138/1991 Zb., podľa ktorého obce, mestá, mestské časti a organizácie založené alebo
zriadené obcou sú povinné podať do 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona návrh na zápis do evidencie
nehnuteľností. Ak sa nadobudnutie majetku viaže na ďalšie podmienky, sú povinné podať návrh do

12 mesiacov od prevzatia majetku. Žalovaný je preto presvedčený, že žaloba o určenie vlastníckeho
práva bola podaná nedôvodne, že tvrdenia žalobcu sú účelové, nezrozumiteľné a neurčito formulované.
Žalovaný zdôraznil, že v tomto prípade nemožno hovoriť o spornosti vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam, nakoľko ich vlastníkom bola a je R. republika a ich správca bol zapísaný aj pred
rokom XXXX, ale nie pod svojim súčasným názvom, ale pod názvom H. školstva a obrany. Vzhľadom
na uvedené žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, vypočul štatutára žalobcu, vypočul
svedkov a na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, ktorý následne právne posúdil.

4. Ako bolo uvedené žalobca sa v konaní domáhal určenia výlučného vlastníctva k nehnuteľnostiam:

parc. reg. ,, C“ č. XXX/X s výmerou XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. reg.,,C“ č. XXX/X
s výmerou XXX m2, a stavba č. XXX so súpisným číslom XXX postavená na parc. č. XXX/X, ktoré
nehnuteľnosti sa nachádzajú v kat. úz. H. H. a sú zapísané na LV č. XXX. Žalobca tvrdil, že uvedené
nehnuteľnosti / ktoré boli pred rokom XXXX vo vlastníctve štátu a podľa zápisu v pozemnoknižnej vložke
v správe H. školstva a národnej obrany / nadobudol podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí

ku dňu X.X.XXXX. Subsidiárne voči tomuto nadobúdaciemu titulu žalobca argumentuje nadobudnutie
vlastníctva vydržaním podľa § 134 ods. 1 § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka / v znení
od 1.1.1992/. Dôvody nadobudnutia vlastníctva žalobca podrobne popísal v žalobe a na týchto zotrval
aj v rámci jeho ostatných či už písomných, tak aj ústnych vyjadrení, resp. aj v rámci vyjadrení jeho
právneho zástupcu. Naopak žalovaný sa so žalobcom uvádzanými dôvodmi nadobudnutia vlastníctva

nestotožnil, podľa neho je žaloba v celom rozsahu nedôvodná, preto ju navrhol zamietnuť. Na týchto
svojich tvrdeniach žalovaný zotrval v priebehu celého konania. Okrem iného spochybnil aj naliehavý
právny záujem žalobcu na tejto určovacej žalobe.

5. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Aj v tejto veci súd v prvom rade skúmal, či má žalobca
naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) C.s.p.. Až následne
bolo možné skúmať či jeho návrh je dôvodný aj z hľadiska hmotnoprávneho. X. právny záujem je vo
všeobecnosti teda daný tam :

- kde by bez jeho určenia bolo ohrozené právo žalobcu;
- kde by sa bez jeho určenia postavenie žalobcu stalo neistým;
- kde určenie existencie práva, resp. právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide priaznivo ovplyvní postavenie
žalobcu voči žalovanému. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že žalobca bude mať naliehavý právny
záujem na určení jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vždy, keď je ako je vlastník zapísaný v katastri

nehnuteľnosti niekto iný. V takomto prípade totiž rozhodnutie súdu bude podkladom pre vykonanie
zmeny v katastri nehnuteľností. V zmysle § 137 písm. c) C.s.p. teda pri sporoch vyplývajúcich z určenia
vlastníctva za stavu, keď v katastri nehnuteľností je ako vlastník uvedená iná osoba než tá, ktorá sa
domáha určenia svojho vlastníctva k nehnuteľnosti, je danosť naliehavého právneho záujmu na strane
toho účastníka, ktorý sa domáha určenia vlastníckeho práva daná. Vzhľadom na uvedené súd dospel

k záveru , že naliehavý právny záujme na tejto určovacej žalobe daný je.

6. V konaní bolo listinami preukázané / pozemnoknižná vložka č. XXX, LV č. XXX/, že v čase
bezprostredne pred údajným prechodom vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam na obec podľa zákon
č. 138/1991 Zb./, t.j. bezprostredne pred dňom X.X.XXXX, bol ich vlastníkom štát / žalovaný/. Podľa

pozemnoknižnej vložky č. XXX boli tieto nehnuteľnosti ako dom a dvor a záhrada zapísané dňa
XX.X.XXXX do vlastníctva O. - rezort H. verejných prác a v roku XXXX bola vykonaná oprava - vlastník
O. štát- v správe H. školstva a národnej obrany. H. stranami nebolo sporné , že tieto nehnuteľnosti
boli pôvodne využívané ako škola / cca do roku XXXX/ a neskôr / cca od roku XXXX do roku XXXX/sa používali na rôzne spoločenské akcie kultúrneho charakteru občanov obce, voľby , ich porady atď..
Uvedené mal súd preukázané aj výsluchom svedkov , obyvateľov obce. Žalobca ale tvrdí, že predmetné
nehnuteľnosti prešli zo zákona do jeho vlastníctva ku dňu X.X.XXXX, čo však žalovaný spochybnil.

Žalobca tvrdí, že k predmetným nehnuteľnostiam mal ku dňu volieb do orgánov samospráv obcí v roku
XXXX právo hospodárenia H. národný výbor v H., lebo minimálne od roku XXXX sa stavba využívala
ako miestne účelové zariadenie na prevádzkovanie domu kultúry a priľahlé pozemky na účely s tým
spojené. Žalobca s poukazom na § 65 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, § 4 ods. 1 vyhlášky č. 119/1988
Zb.ohospodárenísnárodnýmmajetkoma naustanoveniazákonač.69/1967Zb.onárodnýchvýboroch

uviedol, že právo hospodárenia nemuselo byť zapísané v žiadnej verejnej evidencii, nakoľko pramenilo
priamo z v tom čase platných právnych predpisov. Tvrdil, že nijaká iná socialistická organizácia / než
Miestny národný výbor v H./ s nimi nikdy nenakladala, ani nehospodárila. Žalobca teda tvrdil, že sporné
nehnuteľnosti nadobudol v súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. ku dňu 1.5.1991.

7. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo

inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. účelom tohto zákona je ustanoviť, ktoré veci z majetku
Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí a upraviť majetkové postavenie a hospodárenie
obcí s ich majetkom.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky
veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti
osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.
Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb. veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec
dňom účinnosti tohto zákona.

Podľa § 65 ods.1 zákona č. 109/1964 Zb. /ďalej len Hospodársky zákonníka/ právo hospodárenia
s národným majetkom vykonáva zásadne organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých
majetok celkom alebo prevažne slúži.
Podľa § 65 ods.2 Hospodárskeho zákonníka ak vzniknú pochybnosti o tom, ktorá organizácia má k
určitému majetku vykonávať právo hospodárenia, rozhodne najbližší spoločný riadiaci orgán organizácií,

medzi ktorými pochybnosti vznikli; ak nemajú spoločný riadiaci orgán, rozhodujú po dohode príslušné
ústredné orgány, prípadne krajské národné výbory; ak nedôjde k dohode, rozhoduje ministerstvo financií
na žiadosť niektorého z nich.
Podľa § 65 ods.3 Hospodárskeho zákonníka národný majetok, pri ktorom pri jeho nadobudnutí
štátom nie je z právneho úkonu alebo úradného rozhodnutia zjavné, ktorá štátna organizácia má k

tomuto majetku právo hospodárenia, dočasne spravuje okresný národný výbor, pokiaľ právny predpis
neustanovuje, že tak robí iný štátny orgán alebo organizácia. To isté platí o národnom majetku, o ktorom
sa zistí, že k nemu nemá právo hospodárenia žiadna organizácia.

8. Žalobca teda tvrdil, že vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam na neho prešlo predovšetkým zo

zákona podľa § 2 zákona č. XXX/XXXX Zb., ktorý upravoval podmienky prechodu vlastníctva štátu
na obce. Žalovaný sa s týmto tvrdením nestotožnil, v celom rozsahu ho spochybnil. Súd vypočul
štatutára žalobcu A.. A. R. a ako svedkov zamestnanca H. školstva SR Y. Y., svedkov navrhnutých
žalobcom, osoby ktoré pôsobia, resp. pôsobili v orgánoch obce, bývalí starostovia, poslanci obecného
zastupiteľstva a aj zamestnanci obecného úradu a to : E. V., Y. H., Y. D., H.. U. C., H. F., C. V., H. Y., H. V..

9. Z výsluchu svedkov navrhnutých žalobcov a aj štatutára žalobcu súd zistil, že sporné nehnuteľnosti
boliobyvateľmiobcenajskôrvyužívanéako škola aneskôratoaj vdotknutomobdobí/včaseúdajného
prechoduvlastníctva naobecvrokuXXXX/boli využívanénakultúrnepodujatia, žetietonehnuteľnosti
obhospodarovalo MNV a neskôr obec, že boli evidované / od roku XXXX/ v majetkovej a účtovnej

evidencii obce, že sa vždy domnievali, že to je ,,obecné“. Uvedené skutkové zistenia, a ani skutočnosť,
že žalobca/ pred ním MNV/ sporné nehnuteľnosti evidoval vo svojich majetkových evidenciách, že
sa o tieto staral, že s nimi nakladal ako s vlastnými/ prenajímal ich a platil poistné/ nie sú podľa
súdu dostatočným dôkazom preukazujúcim, že pri sporných nehnuteľnostiach boli splnené zákonné
podmienky prechodu do vlastníctva obce podľa vyššie cit. zákona č. 138/1991 Zb.. Jednoznačne a

nad všetku pochybnosť nemal súd za nepreukázané, že k predmetným nehnuteľnostiam mal
príslušný národný výbor trvalé právo hospodárenia a to v rozhodnom období. Naopak, v tom čase boli
nehnuteľnosti zapísané do vlastníctva štátu v správe Ministerstva školstva a národnej obrany a preto
sa podľa § 3 písm. d) zákona č. 138/1991 Zb. tento majetok nemohol zo zákona stať vlastníctvom obce.Podľa § 2 cit. zákona, do vlastníctva obce prechádzali z majetku Slovenskej republiky veci, ku ktorým
mal ku dňu XX.XX.XXXX právo hospodárenia národným výborom, na území ktorého sa nachádzali. Toto
právo hospodárenia s národným majetkom upravoval Hospodársky zákonník a vyhláška č. 119/1988

Z.z.. Pokiaľ malo ísť o právo hospodárenia s národným majetkom /pre účely jeho prechodu na obce/,
nemohlo ísť o jeho dočasnú správu, ale prechod vlastníctva sa týkal len toho majetku, ktorý bol v trvalej
správe, pretože hospodárenie je možné len v režime trvalej správy. Podľa § 4 ods. 1 veta prvá vyhlášky
č. 119/1988 Zb. právo hospodárenia s vecami, ktoré sú súčasťou národného majetku (ďalej len „národný
majetok“), patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúži,

pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom ustanovené inak. Národným výborom mohlo
patriť právo hospodárenia v prípadoch uvedených v § 8 ods. 2 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 119/1988 Zb..
Podľa § 8 ods. 2 cit. vyhlášky právo hospodárenia s prebytočným nehnuteľným národným majetkom,
pri ktorom je záujem, aby zostal v celospoločenskom vlastníctve, o ktorý neprejavili záujem organizácie
a štátne podniky, prevedie organizácia na miestny národný výbor, v územnom obvode ktorého sa taký
národný majetok nachádza. Právo hospodárenia s poľnohospodárskou pôdou sa prevedie vždy na

okresný (mestský) národný výbor. Ak národný výbor má proti prevodu práva hospodárenia námietky,
postupuje sa podľa § 5. Podľa § 10 ods. 1 cit. vyhlášky nehnuteľný národný majetok s príslušenstvom
okrem budov a stavieb, pri ktorých nie je záujem, aby zostali v celospoločenskom vlastníctve, sa môže
bezplatne odovzdať do trvalého užívania iným socialistickým organizáciám než štátnym (ďalej len „trvalý
užívateľ“). Postup odovzdania nehnuteľného majetku do trvalého užívania upravoval § 10 ods. 2 a

3 cit. vyhlášky , podľa ktorého na odovzdanie nehnuteľného národného majetku do trvalého užívania
je príslušný okresný (mestský) národný výbor, v územnom obvode ktorého sa odovzdávaný majetok
nachádza. Ak sa má do trvalého užívania odovzdať nehnuteľný národný majetok, s ktorým nemá právo
hospodárenia okresný (mestský) národný výbor, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza, prevedie
organizácia právo hospodárenia na tento národný výbor. Organizácie riadené federálnym ústredným

orgánom štátnej správy môžu odovzdať nehnuteľnosť do trvalého užívania so súhlasom Federálneho
ministerstva financií, organizácie riadené ústrednými orgánmi štátnej správy Českej socialistickej
republiky alebo R. socialistickej republiky so súhlasom príslušného ministerstva financií, cien a miezd.
Nehnuteľný národný majetok sa do trvalého užívania odovzdá hospodárskou zmluvou. Na jej základe
sa urobí zápis o trvalom užívaní v evidencii nehnuteľností. Žalobca tvrdí, že H. národnému výboru v

obci H. , ako subjektu poverenému rozvíjať kultúrny a spoločenský život vo svojom územnom obvode /
§ 25 ods. 1 zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch/ k uvedeným nehnuteľnostiam patrilo právo
hospodárenia, čo zdôvodnil tým, že minimálne od roku 1977 boli nehnuteľnosti využívané na kultúrne
účely. Súd sa však s týmto tvrdením nestotožnil. Ako už bolo uvedené, sporné nehnuteľnosti boli podľa
pozemnoknižnej vložky od roku XXXX , t.j. aj v roku XXXX aj v roku XXXX a nasl. vo vlastníctve štátu a

podľa pôvodného pozemnoknižného zápisu v správe Ministerstva školstva a národnej obrany. Keď teda
žalobca v konaní tvrdil, že tu bol iný subjekt / miestny národný výbor/, ktorý nehnuteľnosti nadobudol
do svoje trvalej správy, namiesto v evidencii nehnuteľností uvedeného správcu nehnuteľnosti, bol
žalobca povinný tieto svoje tvrdenia jednoznačne a nad všetku pochybnosť preukázať. Žalobca však
v konaní nepredložil žiadnu listinu, nepreukázal žiaden konkrétny právny úkon príslušného orgánu ,

prípadne rozhodnutie príslušného orgánu, preukazujúce, že mu skutočne vzniklo právo hospodárenia /
t.j. výkon výlučne jemu prináležiacej trvalej správy/ k sporným nehnuteľnostiam. Vzhľadom na uvedené
má súd zato, že žalobca podľa zákona č. 138 /1991 Zb. predmetné nehnuteľnosti nenadobudol. Súd len
na doplnenie podotýka, že v samotnom delimitačnom protokole je uvedené, že sa jedná o nehnuteľnosti
u ktorých nie zjavné , kto k nim má právo hospodárenia. Ak to tak skutočne bolo, potom by sa ich týkala

vyhláška č. 86/1977 Zb. / § 1 ods. 1 písm. a)/ , t.j. išlo by o Nakladanie s národným majetkom v dočasnej
správe, na ktoré sa zákon č. 138/1991 Zb. nevzťahoval.

10.K subsidiárnetvrdenémunadobúdaciemutituluatovydržanímpodľa§134Občianskeho zákonníka,
aj tu súd dospel k záveru, že ani uvedeným právnym titulom k nadobudnutiu vlastníctva nedošlo.

11. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.
Podľa § 134 odsek 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 130 odsek 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je ten, kto so zreteľom na všetky
okolnosti je dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí.12. Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe, za vydržanie vlastníckeho práva je považované jeho
nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby konkrétnej veci a to po zákonom stanovenú dobu.
Vydržaním vlastníckeho práva je však možné umožniť nadobudnutie vlastníctva len tomu držiteľovi,

ktorý vec dlhodobo ovláda a to v dobrej viere, že je jej vlastníkom. Vydržanie slúži predovšetkým k
zahojeniu prípadnej vady alebo nedostatku nadobúdacieho titulu. Samotným účelom vydržania je za
splnenia zákonných predpokladov zosúladiť dlhodobý faktický stav so stavom právnym. V zmysle § 134
odsek1Občianskehozákonníkaoprávnenýdržiteľsastávavlastníkomnehnuteľnejvecizapredpokladu,
že ju má nepretržite vo svojej držbe po dobu desať rokov. T.j. podľa súdu nie hoc aká držba a tiež

nie hoc aký subjektívny pocit údajného držiteľa veci automaticky spôsobujú po uplynutí 10 ročne doby
vydržanie veci. V každom prípade podľa súdu musí ísť o držbu dobromyseľnú a oprávnenú. Aby bolo
možné považovať niekoho za oprávneného držiteľa, je zo zákona nevyhnutné, aby bol tento vzhľadom
na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Súd v žiadnom prípade nemôže vychádzať len zo
subjektívnych predstáv držiteľa. Takáto predpokladaná dobrá viera musí vychádzať aj z objektívnych
okolností, za ktorých mohlo dôjsť k vzniku vecného práva, napr. aj z právneho dôvodu, ktorý by mohol

mať za následok vznik práv. Skutočný právny titul nadobudnutia držby tu síce v skutočnosti nemusí
existovať, ale musí tu existovať skutočná a nespochybniteľná dobrá vôľa držiteľa, že jeho držba sa o
taký / existujúci/ titul opiera. Otázku existencie dobrej vôle je potrebné posudzovať veľmi citlivo. Musí
sa skutočne objektívne posúdiť, či držiteľ pri normálnej opatrnosti mal, resp. mohol mať vedomosť,
alebo oprávnené pochybnosti o tom, či mu vec právom patrí. Ako bolo uvedené, žalobca poukazovali

na to, že mal zato, že sporné nehnuteľnosti prešli na neho podľa zákona č. č. 138/1991 Zb.. Z
vykonaného dokazovania súd zistil, že počas celej žalobcom tvrdenej vydržacej doby bol ako vlastník
sporných nehnuteľností uvedený žalovaný, resp. štát / v tomto konaní žalovaný/. Ďalej súd zo žalobcom
predloženého delimitačného protokolu z XX.X.XXXX a jeho prílohy č. 2 / č.l. 41 - 44/ zistil, že v čase
delimitácie boli sporné nehnuteľnosti zaradené do prílohy 2 delimitačného protokolu, t.j. do zoznamu

nehnuteľností, u ktorých nie je zjavné, kto má k tomuto majetku právo hospodárenia. T.j už v tom čase
tu existovali pochybnosti o tom, či sú pri uvedenom nehnuteľnom majetku splnené zákonné predpoklady
prechodu jeho vlastníctva zo štátu na obec podľa zákona č. 138/1991 Zb.. Z tejto listiny je zrejmé,
že protokol bol riadne podpísaný preberajúcou organizáciou, obcou H., t.j. žalobcom. S poukazom
na tieto okolnosti, pri dodržaný normálnej opatrnosti žalobca mal, resp. mohol mať vedomosť, alebo

oprávnené pochybnosti o tom, či mu vec právom patrí. Uvedené pochybnosti nepochybne vyplývajú
práve z predmetného Protokolu zo dňa XX.X.XXXX a z jeho prílohy č. 2, kde je výslovne uvedené, pri
ktorých nehnuteľnostiach nie je zjavné, kto k nim má právo hospodárenia. Medzi takéto boli zaradené
aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu. Ako bolo uvedené, aby súd mohol urobiť záver o vydržaní,
musí byť okrem iného zistené aj to, že počas vydržacej doby držiteľ / v tomto prípade žalobca/

skutočne „bol“ / t.j. nie iba ,, mohol byt“ / so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu
vec , alebo právo patrí/. Ako bolo uvedené , súd musí posudzovať to, či držiteľ pri zachovaní náležitej
opatrnosti, ktorú s prihliadnutím na okolnosti tohto ktorého prípadu možno na subjekte požadovať, mal
alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Na základe
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca s poukazom na vyššie uvedený delimitačný

protokol nebol dobromyseľný držiteľ, žalobca od počiatku vedel o pochybnostiach týkajúcich sa toho,
či sporné nehnuteľnosti spĺňajú podmienky prechodu ich vlastníctva na obec podľa cit. zákona.
T.j. od počiatku žalobca vedel o skutočnostiach, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o
tom, že nadobudol do vlastníctva predmetné nehnuteľnosti, teda že mu vec patrí. Napriek údajom z
delimitačného protokolu žalobca v tom čase adekvátne nekonal, hoci z tých údajov bol spochybnený

zákonný prechod vlastníctva, neriešil to v tom čase možnými dostupnými zákonnými prostriedkami / čo
by sa od neho za daných okolností očakávalo/. Súd nezistil, že by sa žalobca snažil počas plynutia
vydržacej doby tieto nezrovnalosti a pochybnosti ohľadne prechodu nehnuteľností do jeho vlastníctva
riešiť a odstrániť. Popritom žalobca v tom čase neriešil ani stav týkajúci sa v katastri nehnuteľností
zapísaného vlastníckeho práva a otázku určenia vlastníctva začal riešiť až po uplynutý 10 ročnej

vydržacej doby. A keďže teda v tomto prípade nebola splnená jedna z podmienok vydržania a to
dobromyseľnosť držby, k vydržaniu vlastníckeho práva podľa § 134 Občianskeho zákonníka nedošlo.
T.j. žalobca nenadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam ani titulom vydržania.

13. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.14.Onárokunanáhradutrovkonania súdrozhodolvzmysle§255ods.1C.s.p..Žalobabolazamietnutá
v celom rozsahu, preto súd priznal v konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v

celomrozsahuvočivkonaníneúspešnémužalobcovi. Okonkrétnejvýšketrovkonania buderozhodnuté
podľa 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia a to cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd Nitra.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.