Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 29T/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314010577
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Schweitzerová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2314010577.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdGalantavsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EvySchweitzerovejaprísediacich
JUDr. Hildy Teplanskej a JUDr. Márie Csizmadiovej, na hlavnom pojednávaní dňa 14.05.2019 v Galante,
takto

r o z h o d o l :

obžalovaný Ľ. Š., D.. XX.XX.XXXX S. B., bytom B., O. XXXX/XX,

j e v i n n ý, ž e

1/ dňa 06.10.2012 v čase okolo 05:50 hod. na ceste I. triedy č. I/57 Šaľa - Galanta, pri kilometri 15,3
ako vodič osobného motorového vozidla zn. Alfa Romeo, EČ: B. XXX N., pri predbiehaní osobného
motorového vozidla Renault Thalia, EČ: Z. XXX V., ktorého vodičom bol A. Č. a spolujazdcom W. Č.,
obvinenýnevenovaldostatočnúpozornosťriadeniusvojhovozidlaanajmärýchlostisvojejjazdyvzmysle
§ 16 zákona o cestnej premávke č. 8/2009, išiel rýchlosťou 145 km/h (+-5 km/h), v dôsledku čoho zozadu

narazil do motorového vozidla Renault Thalia, ktoré v dôsledku tejto zrážky vyletelo z cesty a narazilo
do stromu, pričom v priamej príčinnej súvislosti s nehodovým dejom vodič motorového vozidla Renault
Thalia - A. Č. utrpel podľa znaleckého posudku č. 54/12 znalca MUDr. Pavla Gavaľu zranenia v podobe
úrazu hlavy, pomliaždenia hrudníka, brucha a ramena vpravo, viacerých kožných odrenín na povrchu
tela (na tvári vľavo, nad očnicou, na krku vľavo, v nadbrušku a v driekovej oblasti vľavo, na kolene vľavo
a na ramene vpravo) a akútnu stresovú reakciu s dobou liečenia a práceneschopnosti od 14 do 21

dní, podľa doplňujúceho znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie traumatológia,
MUDr. Zdena Móresa č. 25/2014 poškodený utrpel zranenia - stav po traume hlavy, odierky nad ľavým
okom, ľavého predlaktia, ľavej strany krku, ľavej driekovej oblasti, bočnej strany ľavého kolena a v
nadbrušku, pohmoždenie pľúcneho tkaniva v zadných častiach obojstranne, pohmoždenie hrudníka v
oblasti ľavého ramenného oblúku a poranenie rotátorovej manžety obklopujúcej hlavu ramennej kosti
vpravo v časti kompletného roztrhnutia šľachy a nadhrebeňového svalu a drobných čiastočných lézií
šľachy podlopatkového svalu s plošnou odierkou kože pravého ramena s dobou liečenia spojenou s

práceneschopnosťou v trvaní 8 - 10 týždňov, ďalej podľa znaleckého posudku znalca MUDr. Mária
Straku č. 55/2014, ako následok prežitej traumy pri dopravnej nehode u poškodeného A. Č. je prítomná
depresívna porucha stredne ťažkého stupňa v dôsledku čoho došlo u menovaného k podstatnému
zníženiupracovnejčinnostiminimálneažo50%oprotistavunormálnemu,pričomrozhodnutímSociálnej
poisťovne č. 600 61168200 zo dňa 12.12.2013 bol menovaný uznaný za invalidného dôchodcu z
dôvodu poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť o 55 %, jeho spolujazdec W. Č. podľa

znaleckého posudku utrpel smrteľné zranenie v podobe zlomeniny spodiny lebečnej a následného
zlyhania centrálnej nervovej sústavy (v dôsledku zmliaždenia mozgového kmeňa a zakrvácania pod
obaly a do komôr mozgu) - ako následku dopravného úrazu, na ktoré zranenia na mieste zomrel,
obvinený Ľ. Š.Á. pred jazdou požil alkoholické nápoje, nakoľko elektronickým meračom mu v čase
o 06:08 hod. dňa 6.10.2012 bola nameraná hodnota 0,97 mg/l alkoholu v krvi a ďalej expertíznym
skúmaním bola v jeho vzorke krvi potvrdená prítomnosť stôp kyseliny 11-nor-THC-9-karboxylovej, čo
dokazuje, že menovaný bol aj pod vplyvom tetrahydrokanabinolu - účinnej látky konope, respektíve

hašiša.2/ od presne nezistenej doby až do dňa 06.10.2012 v športovej taške sivej farby zn. Nike prechovával
pre vlastnú potrebu sušený rastlinný materiál v podobe zeleno - sivých šišiek (celkovej veľkosti rastlinnej

hmoty asi 2cm x 1,5cm x 0,5cm) v zatvárateľnom igelitovom sáčku veľkosti 7,5cm x 3,5cm, ktorá taška
sa nachádzala v batožinovom priestore osobného motorového vozidla Alfa Romeo, EČ: B. XXX N., s
ktorým vozidlom bol menovaný účastníkom dopravnej nehody dňa 06.10.2012 o 05:50 hod. na ceste I.
triedy č. I/75 (smer Šaľa - Galanta), predmetný rastlinný materiál bol zaistený, pričom podľa znaleckého
posudku KEÚ PZ Bratislava, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2012/14689 skúmaný rastlinný materiál je sušené

konope (marihuana) s hmotnosťou 147 mg rastlinnej zložky, obsahom účinných látok kanabinoidov a v
nich zastúpenej hlavnej aktívnej zložky tetrahydrokanabinolu (THC) - v množstve viac ako 10 mg, ktoré
množstvo predstavuje jednu obvykle jednorázovú dávku drogy, ktoré rastliny rodu Cannabis v zmysle
zákona č. 139/1998 Z. z. sú zaradené do I. skupiny omamných látok a tetrahydrokanabinol je zaradený
do I. skupiny psychotropných látok,

t e d a
v bode 1/

ako vodič dopravného prostriedku spôsobil v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom

návykovej látky, inému z nedbanlivosti smrť,

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

v bode 2/

neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu omamnú látku a psychotropnú látku,
t ý m s p á c h a l

v bode 1/

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4/ Tr. zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona,

v bode 2/

prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1/ Tr. zákona.

Za to mu súd
ukladá:
Podľa § 149 ods. 4/ Tr. zákona s použitím § 36 písm. j, l), § 38 ods. 3/, § 41 ods. 1/ Tr. zákona úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona pre výkon uloženého trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 5/ Tr. zákona sa mu ukladá i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu
na doživotie.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je obžalovaný povinný titulom náhrady škody zaplatiť sumu 2 157,- Eur
pre Sociálnu poisťovňu, IČO: 30 807 484, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, pre Všeobecnú
zdravotnú poisťovňu, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, sumu 1 328,34
Eur, a pre A. Č., D.. XX.XX.XXXX, bytom Š., Š. XXX/XX, sumu vo výške 796,80 Eur

o d ô v o d n e n i e :Dňa 17.06.2014 bola na Okresný súd Galanta podaná prokurátorom Okresnej prokuratúry Galanta
obžaloba č. k. 2Pv 602/12/2202 zo dňa 13.06.2014, na obžalovaného Ľ. Š., za spáchanie prečinu
usmrteniapodľa§149ods.4Tr.zákonaainé,naskutkovomaprávnomzákladeuvedenomvpredmetnej

obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov O.. G., O.. T.,
znalcov MUDr. Móresa, MUDr. Gavaľu, MUDr. Straku, prečítaním znaleckých posudkov Ing. Červinku
(č.l. 175-247), MUDr. Kóšu a MUDr. Rendekovej (č.l. 249-265), MUDr. Gavaľu (č.l. 266-277), MUDr.

Petrušku (č.l. 405-443), zápisnice o vykonaní prehliadky s fotodokumentáciou (č.l. 7-14), zápisnice
o obhliadke tela (č.l. 128), zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou (č.l. 129-173),
predbežného pitevného nálezu (č.l. 248), znaleckých posudkov KEÚ PZ, zápisu o obhliadke mŕtvoly,
opatrenia Okresnej prokuratúry Galanta, služobného záznamu OKP OR PZ Šaľa, lekárskych správ
ohľadom poškodeného A. Č., zápisu o dychovej skúške poškodeného Č., evidenčných kariet vozidiel
obžalovaného a poškodeného Č., potvrdenia o vrátení veci - motorových vozidiel obžalovaného a

poškodeného s fotodokumentáciou z miesta nehody (č.l. 278-315), výpisu z Obchodného registra OS TT
(č.l. 316-317), osvedčenia o evidencii, technickej a emisnej kontrole vozidla obžalovaného, potvrdenia
o zadržaní vodičského preukazu a evidenčnej karty obžalovaného (č.l. 318-327), služobného záznamu
(č.l. 328), výpisu z registra trestov obžalovaného s posudkami (č.l. 333-338), rozhodnutia Sociálnej
poisťovne s posudkom (č.l. 403-404a), rozhodnutia Sociálnej poisťovne (č.l. 636), odpisu z registra

trestov (č.l. 646), lekárskych správ (č.l. 649 - 650), lekárskych správ a nálezov (č.l. 656-728), písomných
informácií pre používateľa liekov, ktoré užíva poškodený Č., lekárskych správ a potvrdenia Sociálnej
poisťovne (č.l. 880-899c), oboznámením podstatného obsahu spisov Okresného súdu Galanta sp. zn.
29T/182/2014 a 15C/630/2015, ako aj ostatného, na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu.

Obžalovaný Ľ. Š. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 Tr. poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania
skutku v bode 2/ tohto rozsudku. Vo vzťahu ku skutku v bode 1/ rozsudku uviedol, že uznáva konanie,
ktoré sa mu v tomto bode kladie za vinu, avšak namieta následok v podobe ujmy na zdraví poškodeného
Č.astýmsúvisiacuprávnukvalifikáciuskutku.Vyjadrilúprimnúľútosťnadtým,čospáchal,jetopreneho
poučenie na celý život. Časť škody poškodeným a pozostalým uhradil a je ochotný splniť aj povinnosť na

náhradu škody podľa rozhodnutia súdu. Následne súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine vo vzťahu
k bodu 2/ rozsudku a vykonal dokazovanie iba vo vzťahu k vine v bode 1/, a tiež ohľadom výroku o
treste a náhrade škody.

Na hlavnom pojednávaní dňa 28.11.2014 bolo senátom JUDr. Daniela Miženka prijaté vyhlásenie

obžalovaného s tým, že dokazovanie ohľadne skutku v bode 1/ sa vykoná časti následku, ohľadne bodu
2/ sa dokazovanie nevykoná. Dokazovanie sa vykoná ohľadne výroku o treste a náhrade škody.

Svedok MUDr. M. G. vypovedal, že poškodený Č. bol prijatý ku nim na oddelenie akútne po havárii.
Boli zistené tupé poranenia hlavy ako aj trupu a objavila sa aj akútna stresová porucha, ktorá

bola konzultovaná so psychiatrom. Už počas hospitalizácie sa sťažoval na bolesti pravého ramena,
čo uvádzal aj pri kontrolách na traumatologickej ambulancii, a to napriek konzervatívnej liečbe v
podobe liekov, obkladov a rehabilitácie. Z uvedeného dôvodu bol po niekoľkých týždňoch odoslaný
na magnetickú rezonanciu, ktorá potvrdila roztrhnutie šľachy. Toto poranenie vzniklo v súvislosti s
dopravnou nehodou, keďže pred ňou žiadne potiaže s ramenom nemal. Poškodeným uvádzané potiaže

pripisovali pohmoždeniu ramena, nakoľko symptómy sú zhodné a až s odstupom času bola ustálená
diagnostika na základe výsledkov magnetickej rezonancie. Pri poranení ramena sa aj v prípade potreby
operačnej liečby zákrok nerobí ihneď, ale až s odstupom času, keď sa potvrdí respektíve vyvráti tá - ktorá
diagnóza. Pri ambulantných kontrolách poškodený neuvádzal žiadny nový úrazový dej po dopravnej
nehode. Operačný zákrok u poškodeného nebol vykonaný, nakoľko bolesti ustúpili, ohybnosť ramena

sa zlepšila, pričom napriek navrhovanej operačnej liečbe, túto poškodený odmietol s odôvodnením, že
nie je psychicky v poriadku a necíti sa na to.

Svedok MUDr. L. T. vypovedal, že poškodený Č. bol 2x posudzovaný posudkovou komisiou, a to dňa
07.11.2013 a 12.03.2015. Pri prvom posudzovaní bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť stanovená na 55 %. Na hlavné ochorenie, týkajúce sa psychického stavu bola percentuálna
miera stanovená na 50 % a na ostatné pridružené ochorenia 5 %. V druhom prípade pri kontrole dňa
12.03.2015 bolo konštatované zhoršenie hlavného psychiatrického ochorenia z 50 % na 65 % a ostatné
pridružené ochorenia, okrem ortopedických už aj neurologické, z 5 % na 10 %, teda spolu 75 %. Pripoklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentuálnom vyjadrení nad 70 % ide už o plnú
invaliditu. Poškodený sa podrobuje ambulantnej psychiatrickej liečbe, má naordinované antidepresíva,
hypnotiká a antipsychotiká, ktoré majú vplyv na vedenie motorových vozidiel, a teda pod ich vplyvom

pacient nemôže viesť motorové vozidlá.

Znalec z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurg-traumatológ MUDr. Zdeno Móres vypovedal, že
znalecký posudok ohľadom poškodenia zdravia poškodeného Č. vypracoval na základe kompletnej
zdravotnej dokumentácie. Vo vzťahu k poškodeniu v oblasti pravého ramena uviedol, že toto bolo

diagnostikované neskôr, následným vyšetrením magnetickou rezonanciou dňa 4.2.2013. Podľa jeho
záverov, z medicínskeho hľadiska ide o ľahkú ujmu na zdraví. Ohľadom ďalších skutočností vo vzťahu
k zraneniam poškodeného Č. odkázal na znalecký posudok zo dňa 08.04.2014. Okrem poškodenia
rotátorovej manžety - mäkkej časti pravého ramenného zhybu, ostatné zranenia nemali zásadný vplyv
na bežný spôsob života poškodeného. Menší stupeň obmedzenia mal vo vzťahu k voľnočasovým
aktivitám. Toto obmedzenie trvalo počas dočasnej práceneschopnosti, ktorú odhliadnuc od poškodenia

rotátorovej manžety odhaduje na 10 - 14 dní. Menšie obmedzenie spočívalo v strpení nemocničného
režimu po dobu 4 dní. Ak by sa ďalšími lekárskymi postupmi preukázal bezprostredný súvis poranenia
rotátorovej manžety poškodeného Č. s dopravnou nehodou, obmedzenie bežného života by spočívalo
pri konzervatívnej liečbe vo fixácii pravej hornej končatiny po dobu 6 týždňov a následnej rehabilitačnej
liečbe v trvaní v priemere 2 - 4 týždne. Podobný priebeh by mala i včasná operačná liečba. Má za to,

že predmetné poranenie rotátorovej manžety pravého ramenného kĺbu súvisí s dopravnou nehodou,
a to najmä s poukazom na plošnú odierku v oblasti pravého ramenného kĺbu popísanú príjmajúcim
lekárom, na ťažkosti s pravou hornou končatinou, ktoré udával poškodený pracovníkom RZP, a tiež na
neschopnosť podpísať protokol o vykonanej dychovej skúške bezprostredne po nehode. Po vyšetrení
ramena magnetickou rezonanciou neboli nájdené či zistené známky chronického poškodenia v zmysle

rádovo niekoľkých rokov, pričom takéto ťažkosti neboli zistené ani z predošlej zdravotnej dokumentácie
poškodeného. Vplyv poranenia rotátorovej manžety je iný u manuálne pracujúceho človeka a iný u
duševne pracujúceho. Pripustil, že nie je možné so 100 % istotou vylúčiť, že k tomuto zraneniu nedošlo
v období od 06.10.2012, teda od predmetnej nehody, do 04.02.2013, kedy bolo uskutočnené vyšetrenie
magnetickou rezonanciou.

Znalec z odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva MUDr. Pavol Gavaľa vypovedal, že
znalecký posudok ohľadom zranenia poškodeného Č. odovzdal dňa 17.12.2012, pričom pri jeho
vypracovaní vychádzal z vtedy dostupnej zdravotnej dokumentácie. Prípad osobne konzultoval aj
s ošetrujúcou lekárkou poškodeného MUDr. G., pričom dňa 11.12.2012 vykonal aj súdnoznalecké

vyšetrenie poškodeného. Vyšetrením zistil bližšie nešpecifikovaný úraz hlavy, pomliaždenie brucha,
hrudníka a ramena vpravo, viaceré kožné odreniny na povrchu tela, a to v nadočnicovej oblasti, na
krku vľavo, v nadbrušku a v driekovej oblasti vľavo, na kolene vľavo a na ramene vpravo. Doplňujúcim
vyšetrením poškodeného bola zistená prítomnosť akútnej stresovej reakcie. Pri osobnom vyšetrení
udával poškodený ťažkosti v podobe pichľavej bolesti v oboch rukách, pri dvíhaní predmetov a ťažkosti

pri používaní pravej ruky. Práceneschopný sa cítil podľa vlastného vyjadrenia z psychických dôvodov.
Poukazoval na charakter svojho zamestnania pri ktorom potrebuje používať motorové vozidlo. Bol v tom
čase v pozorovaní psychiatra, pričom užíval lieky ovplyvňujúce psychiku, ktoré sú kontraindikované vo
vzťahu k vedeniu motorového vozidla. Pri určovaní dĺžky práceneschopnosti vychádzal iba zo zranení,
ktoré mal objektivizované. Tieto zranenia hodnotil ako ľahké s obvyklou dĺžkou práceneschopnosti v

trvaní 14 - 21 dní. Až na hlavnom pojednávaní sa dozvedel, že dňa 04.02.2013 bolo magnetickou
rezonanciou zistené poranenia rotátorovej manžety pravého ramenného kĺbu. Pri osobnom vyšetrení
poškodeného zistil obmedzenie pohyblivosti v oblasti pravého ramenného zhybu v dôsledku bolestivosti.
Poškodený však bol schopný pohybovať oboma končatinami. Poukázal však na skutočnosť, že nie
je traumatológ ani ortopéd, pričom táto otázka spadá pod uvedené špecializácie. Dňa 11.12.2012,

teda pri osobnom vyšetrení poškodeného, zistil značnú diskrepanciu medzi objektívne zistenými
zraneniami poškodeného a jeho subjektívnym popisom ťažkostí. Ohľadom trvalých následkov poukázal
na vyjadrenie v posudku, teda že ich možno objektivizovať až po jednom roku odo dňa nehody. Zranenie
rotátorovejmanžetysveľkoupravdepodobnosťoumohlovzniknúťpridopravnejnehode,avšaknemožno
so 100 % istotou vylúčiť, že mohlo nastať aj neskôr.

Znalec z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria MUDr. Mário Straka vypovedal, že stav
poškodeného Č.I. hodnotil ku dňu podania znaleckého posudku, t.j. k 03.04.2014. Zistil recidivujúcu
depresívnu poruchu stredne ťažkého stupňa bez psychotických príznakov, pričom táto je v priamejsúvislosti s dopravnou nehodou. Pred nehodou poškodený žiadne psychické ochorenia nemal. Táto
duševná porucha nepochybne mala vplyv na jeho pracovný výkon, avšak k miere ovplyvnenia,
respektíve zníženia pracovnej schopnosti sa musí vyjadriť posudkový lekár. Ide o liečiteľné ochorenie,

ktoré sa však môže postupom času zhoršovať i zlepšovať, pričom môže pretrvávať aj do konca života. U
poškodenéhosatesneponehodevytvorilaposttraumatickástresováporucha,vyznačujúcasasmútkom,
plačlivosťou či poruchami spánku, ktorá trvala niekoľko dní či týždňov, pričom ak táto porucha nezmizne
do 2 mesiacov, respektíve pár týždňov, prerastá do recidivujúcej depresívnej poruchy, čo bol aj prípad
poškodeného Č.. Poškodený v čase vyšetrenia mal naordinované lieky na vyrovnanie hladiny serotonínu

v mozgu, a to Escitalopram a Rispen, a tiež na lepší spánok Rivotril a Stilnox. Z dôvodu užívania týchto
liekov bolo prítomné u poškodeného aj spomalené vnímanie, na ktoré poukazuje v znaleckom posudku.

Súd na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, mal za
preukázané, že sa skutok v bode 1/ výroku rozsudku stal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsudku a spáchal ho obžalovaný. Súd mal v tejto časti skutkový dej a s ním súvisiace konanie

obžalovaného a jeho následok preukázaný ucelenou reťazou dôkazov bez akýchkoľvek vnútorných
logických rozporov. Vo vzťahu ku spáchaniu prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zákona mal súd
preukázanú vinu obžalovaného najmä výpoveďou samotného obžalovaného, ktorý sa v tejto časti ku
skutku v celom rozsahu priznal, ako aj listinnými dôkazmi, najmä zápisnicou o obhliadke miesta činu s
fotodokumentáciou (č.l. 129 - 173), znaleckým posudkom z odboru Cestná doprava vypracovaným Ing.

Romanom Červinkom (č.l. 175 - 247), znaleckým posudkom MUDr. Richada Kóšu a MUDr. Michaely
Rendekovej z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo (č.l. 249 - 265), znaleckým posudkom
Kriminalistického a expertízneho ústavu ČES: PPZ-KEÚ-BA-EXP-2012/14689 (č.l. 278 - 281), zápisom
o dychovej skúške (č.l. 303), ako aj ďalšími zaobstaranými a vykonanými dôkazmi. Súd nemal žiadne
pochybnosti o tom, že obžalovaný ako vodič dopravného prostriedku z nedbanlivosti spôsobil v stave

vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, konkrétne alkoholu, ako aj marihuany
respektíve hašiša, smrť poškodeného W. Č..

Vo vzťahu k následku v podobe ujmy na zdraví poškodeného A. Č. sa súd nestotožnil s obhajobnými
námietkami obžalovaného a dospel, v súlade s podanou obžalobou, k záveru, že skutok je v tejto časti

potrebnékvalifikovaťakoprečinublíženianazdravípodľa§157ods.1,2písm.a)Tr.zákonaspoukazom
na § 138 písm. h) Tr. zákona. Ku konaniu v tejto časti sa rovnako obžalovaný v plnom rozsahu priznal,
pričom súd o objektivite tohto priznania nemal žiadne pochyby, a to najmä s poukazom na vykonané
dôkazy opísané v predchádzajúcom odseku. Porušenie dôležitej povinnosti, uloženej obžalovanému
podľa zákona, súd vzhliadol v porušení § 4 ods. 2 písm. c) ako aj § 16 zákona č. 8/2009 Z. z. o

cestnej premávke. Sporným podľa názoru obhajoby v tejto časti ostal následok v podobe ujmy na zdraví
poškodeného Č.I.. V tejto časti súd dospel k záveru, že konaním obžalovaného došlo k naplneniu až
dvoch kvalifikačných momentov vzniku ťažkej ujmy na zdraví, a to v zmysle § 123 ods. 3 písm. b), písm.
i), ods. 4 Tr. zákona. Z výpovede svedka MUDr. G., znalcov MUDr. Móresa a MUDr. Gavaľu, ako aj z
podaných znaleckých posudkov z odboru zdravotníctva (č.l. 266 - 277, 405 - 433 a 445 - 488), podľa

názoru súdu vyplýva, že poškodený Č. v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 06.10.2012 utrpel
poranenie rotátorovej manžety obklopujúcej hlavu ramennej kosti pravého ramena s dobou liečenia 8 -
10 týždňov. MUDr. G. vypovedal, že už počas hospitalizácie sa poškodený sťažoval na bolesti pravého
ramena, čo uvádzal aj pri kontrolách na traumatologickej ambulancii, a to napriek konzervatívnej liečbe
v podobe liekov, obkladov a rehabilitácie. Z uvedeného dôvodu bol po niekoľkých týždňoch odoslaný

na magnetickú rezonanciu, ktorá potvrdila roztrhnutie šľachy. Pred nehodou žiadne potiaže s ramenom
nemal. Zhodne znalec MUDr. Gavaľa vo svojom znaleckom posudku popisuje plošnú kožnú odreninu
v ramennej oblasti vpravo s palpačnou citlivosťou pravej ruky. Pri osobnom súdnoznaleckom vyšetrení
poškodeného dňa 11.12.2012 popisoval obmedzenie pohyblivosti v oblasti pravého ramenného zhybu v
dôsledku bolestivosti. Následne na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa až na hlavnom pojednávaní

dozvedel, že dňa 04.02.2013 bolo magnetickou rezonanciou zistené poranenia rotátorovej manžety
pravého ramenného kĺbu poškodeného. Svedok MUDr. G. v tejto súvislosti taktiež uviedol, že na
potvrdenie respektíve vyvrátenie určitej diagnózy pri operáciách ramena je potrebný určitý časový
odstup. Zo znaleckého posudku, ako aj výpovede znalca MUDr. Móresa vyplynulo, že pre obdobné
zranenia aké znalec považuje za preukázané u poškodeného Č., závisí celková doba liečenia od

zvoleného liečebného postupu, priemerne však trvá vo vzťahu k poraneniu rotátorovej manžety 8 -
10 týždňov. Zo znaleckého posudku MUDr. Petrušku zhodne vyplýva, že vzhľadom na poškodenie
pravého ramena a akútny posttraumatický syndróm môže trvať liečba u poškodeného 6 - 12 mesiacov.
Z uvedených dôkazov má súd bez dôvodných pochýb a podstatných rozporov za preukázané, žepredmetné zranenie ramena vzniklo v dôsledku dopravnej nehody zavinenej obžalovaným, pričom ide
o poruchu zdravia trvajúcu viac ako 42 dní. Ďalej sa súd zaoberal diagnostikovanou recidivujúcou
depresívnou poruchou stredne ťažkého stupňa bez psychotických príznakov, ktorej prítomnosť u

poškodeného bola potvrdená znaleckým posudkom MUDr. Mária Straku (č.l. 489), a ktorá sa vyvinula
z posttraumatickej stresovej poruchy vzniknutej v dôsledku dopravnej nehody. Z tohto znaleckého
posudku vyplýva, že ide o duševné ochorenie, ktoré je liečiteľné, pričom však liečba môže trvať aj
niekoľko rokov a táto porucha môže recidivovať. Z rozhodnutí Sociálnej poisťovne zo dňa 12.12.2013
(č.l. 403 - 404a) a zo dňa 16.4.2015 (č.l. 636), z výpovede svedka MUDr. T., ako aj z lekárskych správ

(č.l. 899a - 899c) vyplýva, že v dôsledku psychickej poruchy, ako aj fyzických zranení spôsobených
dopravnou nehodou došlo u poškodeného Č. k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
55 %. Na hlavné ochorenie, týkajúce sa psychického stavu bola percentuálna miera stanovená na
50 % a na ostatné pridružené ochorenia 5 %. V druhom prípade pri kontrole dňa 12.03.2015 bolo
konštatované zhoršenie hlavného psychiatrického ochorenia z 50 % na 65 % a ostatné pridružené
ochorenia, okrem ortopedických už aj neurologické, z 5 % na 10 %, teda spolu 75 %. Pri poklese

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentuálnom vyjadrení nad 70 % ide už o plnú invaliditu.
Psychiatrická liečba u poškodeného pretrváva až doposiaľ. Z uvedených dôkazov je podľa názoru súdu
nesporné, že došlo u poškodeného k podstatnému zníženiu pracovnej spôsobilosti, ako aj k poruche
zdravia psychického charakteru, trvajúcej viac ako 42 dní. Obhajobné námietky obžalovaného ohľadom
skutočnosti, že poškodený odmietol operáciu ramena, respektíve, že MUDr. Straka vypovedal, že u

poškodeného sa objavila psychiatrická porucha na ktorú užíva lieky, ktoré majú stimulovať, avšak z
príbalových letákov (č.l.883 -899) vyplýva, že ide o utlmujúce lieky, súd považuje za irelevantné. Spôsob
liečby, či aj prípadné odmietnutie liečby, totiž nemá vplyv na následok spôsobený protiprávnym konaním
obžalovaného, ktorý by mal byť touto liečbou riešený. Rovnako tak tvrdenia, že poškodený mal byť
videný ako nakladá tovar, respektíve vedie motorové vozidlo, čo má spochybniť správnosť hodnotenia

zdravotného stavu poškodeného, nemajú pre súd žiadnu relevanciu, nakoľko neboli obžalovaným ani
jeho obhajcom nijakým spôsobom preukázané a objektivizované. Z vykonaných dôkazov mal súd bez
akýchkoľvek pochýb za preukázané, že u poškodeného Č. došlo pri dopravnej nehode spôsobenej
obžalovaným k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví a jeho konanie je potrebné v tejto časti kvalifikovať
ako prečin ublíženia na zdraví v zmysle § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.

h) Tr. zákona.

Pri ukladaní trestu súd prihliadol na osobu obžalovaného, spôsob a okolnosti spáchanej trestnej činnosti,
jej následok, zavinenie, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, na osobu páchateľa, jeho
pomery, ako aj na možnosť jeho nápravy. Súd v zmysle § 41 ods. 1/ Tr. zákona vychádzal zo základnej

trestnej sadzby prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4/ Tr. zákona, ako trestného činu najprísnejšie
trestného. Súdom boli zistené poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j, l) Tr. zákona, pričom nebola
zistená žiadna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 Tr. zákona. Podmienky na aplikáciu poľahčujúcich
okolností navrhovaných obhajobou podľa § 36 písm. b, d, k, n) Tr. zákona súd nezistil, respektíve ich
nemal za preukázané. Súd preto v zmysle § 38 ods. 3/ Tr. zákona upravil trestnú sadzbu znížením hornej

hranice, kde upravená trestná sadzba predstavuje 4 až 8 rokov trestu odňatia slobody.

Možno nepochybne uzavrieť, že zo strany obžalovaného išlo o zavrhnutiahodné a nezodpovedné
konanie, ktoré vyústilo do dopravnej nehody pri ktorej vyhasol ľudský život a došlo k spôsobeniu ťažkej
ujmy na zdraví ďalšej osoby. V prípade skutkov v bode 1/ výroku rozsudku ide o nedbanlivostné

prečiny, v prípade skutku v bode 2/ ide o prečin úmyselný. Je potrebné poukázať na značnú mieru
spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného, ktorý nielen pod vplyvom alkoholu ale i minimálne
jednej ďalšej návykovej látky viedol motorové vozidlo podstatne vyššou rýchlosťou než je v danom
úseku povolená, pričom spôsobil dopravnú nehodu s vyššie popísanými následkami. Samotný rozsah
základnej trestnej sadzby v prípade § 149 ods. 4/ Tr. zákona, teda 4 až 10 rokov, nepochybne

vyjadruje úmysel zákonodarcu postihovať takéto konania najprísnejším trestom, teda nepodmienečným
trestom odňatia slobody. Vzhľadom na konanie páchateľa a okolnosti spáchania činu (vplyv dvoch
návykových látok a prekročenie rýchlosti) a následok (smrť človeka a ťažká ujma na zdraví) nemožno
v žiadnom prípade uvažovať o použití ustanovení o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 Tr. zákona,
ako to navrhoval obhajca, a to ani pri zohľadnení dĺžky trestného konania. Zo spisu je nepochybné,

že podstatná časť odročení vytýčených hlavných pojednávaní, bola odročená z dôvodov na strane
obhajcu, ktorého prítomnosť na pojednávaní bola však nevyhnutná (§ 252 ods. 4 Tr. poriadku), nakoľko
obžalovanýpožiadalsúd,abysakonalovjehoneprítomnosti.Uvedená,ikeďzákonná,procesnásituácia
ohľadom prítomnosti na pojednávaní, a s ňou súvisiaca dĺžka konania, nemôže byť podľa názoru súdubez ďalšieho pripisovaná v prospech obžalovaného formou mimoriadneho zníženia ukladaného trestu
pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Naopak, súd považuje za nevyhnutné uloženie nepodmienečného
trestu odňatia slobody, a to aj s poukazom na skutočnosť, že v prípadoch, kedy bol zavinený ťažký,

prípadne (aj) nenapraviteľný následok vodičom motorového vozidla, ktorý hrubým porušením povinností
uložených predpismi o premávke na komunikáciách prejavil bezohľadnosť voči ostatným účastníkom
cestnej premávky, je požiadavka, aby sa trestom uloženým za trestný čin spáchaný v doprave účinne
pôsobiloajnaostatnýchčlenovspoločnosti,obzvlášťnaliehavá(porovnajnapr.R52/1978).Takútoformu
súd považuje v danom prípade za jedinú účinnú formu realizácie funkcie trestu v podobe generálnej

prevencie. Súd však považoval za potrebné dĺžku konania (a to bez ohľadu na jej dôvody) zohľadniť
pri zohľadnení funkcie trestu v podobe individuálnej prevencie. Je pravdou, že samotné uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody považuje súd za nevyhnutné. Súd však má za to, že negatívne
vplyvy trestu odňatia slobody dlhšieho trvania v podobe izolácie od spoločnosti a podrobenia vplyvom
väzenského prostredia, by mohli mať práve opačný efekt na prevýchovu obžalovaného a možnosť
jeho opätovného zaradenia do riadneho života. Obžalovaný bude dokonca života žiť s vedomím, že

jeho vinou zomrel človek, čo spolu s nepodmienečným trestom odňatia slobody a doživotným zákazom
viesť motorové vozidlá každého druhu predstavuje podľa názoru súdu pre obžalovaného dostatočné
memento a ponaučenie ohľadom potreby rešpektovania spoločenských noriem v budúcnosti. Súd uložil
obžalovanémutrestodňatiaslobodyvdolnejpoloviciupravenejtrestnejsadzby,nakoľkopredspáchaním
skutku nebol trestaný a tiež s prihliadnutím na značný časový odstup od spáchania skutku, pričom

vzhľadom na následky jeho konania, ako aj skutočnosť, že svojím konaním sa dopustil troch prečinov,
zvýšil ukladaný trest o 1 rok nad spodnú hranicu trestnej sadzby, teda na 5 rokov.

Pre výkon uloženého trestu súd v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona obžalovaného zaradil do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Zároveň súd v zmysle § 61 ods. 5 písm. b) Tr. zákona uložil obžalovanému obligatórne trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na doživotie, nakoľko sa dopustil prečinu usmrtenia podľa
§ 149 ods. 4/ Tr. zákona ako vodič dopravného prostriedku.

Podľa § 287 ods. 1/ Tr. poriadku súd zaviazal obžalovaného titulom náhrady škody zaplatiť sumu 2 157,-
EurpreSociálnupoisťovňu,IČO:30807484,sosídlomUl.29.augusta8-10,Bratislava,preVšeobecnú
zdravotnú poisťovňu, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, sumu 1 328,34
Eur, a pre A. Č., D.. XX.XX.XXXX, bytom Š., Š. XXX/XX, sumu vo výške 796,80 Eur. Súd považoval
náhradu škody za uplatnenú riadne a včas, v prípade Všeobecnej zdravotnej poisťovne dňa 15.01.2013

na č.l. 109, v prípade Sociálnej poisťovne taktiež dňa 15.01.2013 na č.l. 123 s doplnením po ukončení
práceneschopnosti dňa 2.7.2014 na č.l. 529 a v prípade poškodeného A. Č. dňa 29.5.2014 na č.l. 514
v rámci preštudovania vyšetrovacieho spisu, teda pred ukončením vyšetrovania. Nie je teda pravdou
obhajobná námietka obžalovaného, že škoda nebola vyčíslená včas. Navyše, z judikatúry k § 46 ods.
3/ Tr. poriadku vyplýva, že z návrhu na náhradu škody musí byť zrejmý dôvod a výška uplatňovaného

nároku.Požiadavka,abysauviedlavýškaškody,neznamená,žesamusíuviesťpresneceláškoda.Musí
sa však uviesť aspoň minimálna suma, ktorú poškodený žiada. Ak poškodený včas uplatnil nárok na
náhradu škody spôsobenej trestným činom, nič nebráni tomu, aby ju neskôr spresnil. Nárok na náhradu
škody možno spresniť až dovtedy, kým sa súd neodoberie na záverečnú poradu (R II/1962).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia na Krajský súd v Trnave
cestou podpísaného súdu.