Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 26, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 27Co/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215215473
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2215215473.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň
JUDr. Andrey Dudášovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v spore žalobcu: Mestské kultúrne stredisko,
IČO : 00 059 323, so sídlom Veterná 8, 931 01 Šamorín, zastúpený JUDr. Ladislavom Bohuniczkým,
advokátom so sídlom Korzo Bélu Bartóka 5119/14F, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému:
DARDAN, s. r. o., IČO: 35 902 272, so sídlom Michalská 19, 811 03 Bratislava, zastúpený Advokátskou

kanceláriou MARCEL BIZNÁR, s. r. o., IČO: 36 868 221, so sídlom Bajkalská 31, 827 25 Bratislava, o
vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
7C/441/2015-141 zo dňa 28. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku vypratať nebytový priestor v celkovej výmere 483,2 m2 v budove Mestského
kultúrneho strediska v Šamoríne vedenej Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor na
parceleč.2227-kultúrnyspoločenskýdomsúp.č.XXX,nalistevlastníctvač.XXX,vkatastrálnomúzemí
M.. Výrokom II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

1.1 Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 písm.
a) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.

1.2 Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli
dňa 15.07.2010 zmluvu o nájme nebytových priestorov v budove Mestského kultúrneho strediska
Šamorín za účelom prevádzkovania reštaurácie a kaviarne. Zmluva bola uzatvorená na dobu 10 rokov

s účinnosťou odo dňa podpísania zmluvy. Žalovaný sa zmluvne zaviazal začať činnosť prevádzky do
4 mesiacov od uzavretia zmluvy o nájme, čiže najneskôr od 15.11.2010 mal prevádzkovať reštauráciu
a kaviareň. Žalovaný však nevyužíval predmet nájmu a odo dňa podpísania zmluvy do rozhodnutia
súdu prvej inštancie neprevádzkoval reštauráciu a kaviareň. Pre nedodržanie zmluvných podmienok
žalobca dňa 28.01.2013 vypovedal zmluvu o nájme nebytových priestorov, po rokovaní zmluvných
strán žalobca výpoveď dňa 29.5.2013 v plnom rozsahu zobral späť z dôvodu, že žalovaný prejavil

vážny záujem o ďalšie spoločné rokovania vo veci predmetu nájmu na dohodnutý účel. Žalovaný
naďalej nevyužíval predmet nájmu napriek opakovanej súčinnosti zo strany žalobcu a neprevádzkoval
reštauráciu a kaviareň, žalobca preto opakovane vypovedal zmluvu o nájme nebytových priestorov
listom zo dňa 15.04.2014 s tým, že nájom nebytových priestorov zanikne uplynutím výpovednej
doby ktorá je trojmesačná a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúcim po doručení výpovede
(dňa 31.7.2014). Žalovaný tvrdil, že výpoveď je neplatná, v konaní pred súdom prvej inštancie však

neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, neuniesol tak dôkazné bremeno, výpoveďzo zmluvy o nájme nebytových priestorov súd prvej inštancie považoval za platnú a pretože žalovaný
nevypratal nehnuteľnosť po uplynutí výpovednej lehoty, žalobe vyhovel.

1.3 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný súdny poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“), v zmysle ktorého súd prvej inštancie
priznal plne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaný. Svoje
odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) C. s. p.

2.1 V dôvodoch odvolania žalovaný uviedol, že na pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, sa
nedostavil z dôvodu práceneschopnosti, svoju neúčasť však riadne ospravedlnil a požiadal o odročenie
pojednávania. Na odročenie pojednávania boli splnené podmienky podľa § 183 ods. 1 C. s. p., súd

prvej inštancie žiadosti o odročenie nevyhovel s tým, že konanie sa vedie od roku 2015 a počas
tohto konania žalovaný opakovane neprevzal zásielky, resp. ospravedlnil neúčasť práceneschopnosťou.
Uvedené konštatovanie súdu prvej inštancie je v rozpore so skutkovým stavom, pretože pojednávania
sa nekonali napr. z dôvodu pochybenia súdu pri doručovaní predvolania alebo z iných dôvodov, ktoré
nespôsobil žalovaný. Žalovaný nebol vypočutý v procesnom postavení účastníka konania, žiadal, aby

mohol byť vypočutý vo svojom materinskom jazyku, ktorým je albánčina. Súd prvej inštancie mu
nevyhovel z dôvodu, že žalovaný v potrebnom rozsahu ovláda slovenský jazyk a hovorí plynulo po
slovensky. Akým spôsobom dospela sudkyňa k uvedenému záveru, nie je zrejmé. Žalovaný v tom
štádiu konania nebol zastúpený advokátom a nemožno prijať záver o tom, že v potrebnom rozsahu
ovláda odbornú právnu terminológiu a dostatočne rozumie predmetu konania. V bode 3. odôvodnenia

rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, podľa zápisnice
z pojednávania zo dňa 05.06.2018 sa takýto výsluch neuskutočnil. Je zrejmé, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to tým, že súd prvej
inštancie neumožnil štatutárnemu zástupcovi žalovaného vyjadriť sa k žalobe a vykonaným dôkazom

vo svojom materinskom jazyku, ale aj v dôsledku účelového odôvodnenia konania bez jeho prítomnosti
na pojednávaní dňa 28.03.2019. Žalovaný uviedol, že do nebytových priestorov, ktorých vypratanie
je predmetom tohto konania, investoval značné množstvo finančných prostriedkov so zámerom tieto
priestory riadne užívať počas dohodnutej doby. Priestory nemohol užívať na dohodnutý účel z dôvodu
neposkytnutia súčinnosti zo strany žalobcu. Žalovaný rokoval s vtedajším riaditeľom žalobcu, ktorého

na pojednávaní dňa 05.06.2018 navrhol vypočuť, súd prvej inštancie však tento návrh zamietol, pretože
žalovanýnedokázaldostatočnevysvetliťsvojnávrhzdôvodu,žeriadneneovládaslovenskýjazyk.Podľa
žalovaného súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí argumentoval nekonzistentne a nepresvedčivo,
jeho právne závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, alebo z nich v
žiadnejmožnejinterpretáciisúdnehorozhodnutianevyplývajú.TakétorozhodnutiejevrozporesÚstavou

SR. Žalovaný v súvislosti s konaním pred súdom prvej inštancie namieta porušenie jeho práva na
spravodlivýprocesapovažujenapadnutérozhodnutiezaarbitrárnenajmäprenesúladprávnychzáverov
s vykonaným dokazovaním skutkovými a právnymi zisteniami. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie
potrebné považovať za nepreskúmateľné, vydané a odôvodnené v rozpore s vykonaným dokazovaním a
skutkovým stavom, prípadne za vadný v dôsledku procesného pochybenia súdu prvej inštancie a teda v

každom prípade za nezákonný. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa so závermi súdu prvej inštancie
stotožňuje. Poukázal na svoju snahu v období pred podaním žaloby na vyriešenie sporu mimosúdnou

cestou. Žalovaný na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.10.2010 podľa
dohodnutýchpodmienokmalprevádzkovaťreštauráciuakaviareň,čovšakneuskutočnil.Žalobcavšetky
svoje povinnosti vyplývajúce z uvedenej zmluvy splnil, a napriek tomu žalovaný s prevádzkou zariadenia
nezačal. Na základe uvedeného žalobca žalovanému vypovedal nájom dňa 28.01.2013, pričom vyšiel
žalovanému v ústrety a túto výpoveď vzal späť, pretože žalovaný prisľúbil začať prevádzkovanie

reštaurácie. Všetky rokovania žalovaného prebehli v slovenskom jazyku aj za prítomnosti právneho
zástupcu žalovaného a aj písomná korešpondencia bola vedená v slovenskom jazyku. Žalovaný sám
vyzval žalobcu listom zo dňa 15.01.2015 na prevzatie predmetných priestorov, na čo žalobca reagoval
návrhom termínov možného prevzatia, napriek tomu žalovaný priestory neodovzdal, i keď odovzdaniesám inicioval. Čo sa týka vykonania dokazovania výsluchom o tvrdených skutočnostiach, súd prvej
inštancie vychádzal zo skutočnosti, že všetky tvrdenia žalovaného a žalobcu boli preukázané písomne
a nachádzajú sa v spise. Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 a § 362 ods. 1 C. s. p.),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 C. s. p.) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) C. s.

p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 ods. 1 C. s. p.),
s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380
ods. 2 C. s. p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bol nárok žalobcu voči žalovanému na
vypratanie nehnuteľnosti opísanej vo výroku I. napadnutého rozsudku z dôvodu, že žalovaný napriek
platnej výpovedi z nájmu nehnuteľnosť nevypratal.

6. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na rozsah, dôvody odvolania a odvolaciu argumentáciu
žalovaného je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobe vyhovel.
Odvolací súd predovšetkým skúmal žalovaným namietané porušenie jeho práva na spravodlivý proces
tým, že mu súd prvej inštancie neumožnil, aby bol vypočutý vo svojom materinskom jazyku, albánčine.

7. Podľa § 155 ods. 1 C. s. p., každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v
jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S
prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.

8. V citovanom zákonnom ustanovení je premietnutý ústavný princíp rovnosti účastníkov súdneho
konania, ktorý je jedným z atribútov práva na spravodlivý súdny proces tak, ako ho zakotvuje Ústava
SR v čl. 46 a nasl.. Právo konať v jazyku, ktorému účastník konania rozumie obsahuje najmä právo na
zabezpečenie tlmočníka počas súdneho pojednávania, prípadne iných úkonov, ktoré účastník realizuje.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že na prvom pojednávaní vo veci, konanom dňa 05. júna 2018, štatutárny
zástupca žalovaného požiadal o pribratie tlmočníka z albánskeho jazyka, ktorý je jeho materinským
jazykom, aby sa vo veci mohol účinne brániť. Súd prvej inštancie konštatoval, že štatutárny zástupca
žalovaného hovorí plynulo po slovensky a v potrebnom rozsahu ovláda slovenský jazyk.

10. Odvolací súd tu konštatuje, že okrem iného je súd povinný zabezpečiť, aby mali strany sporu
možnosť rozumieť súdnemu konaniu. Ak sa totiž strana sporu nemôže plnohodnotne podieľať na
konaní, pretože mu dostatočne nerozumie, nemôže v danom konaní aktívne vystupovať, a nemôže
preto ani zodpovedajúcim spôsobom uplatňovať svoje procesné práva a plniť svoje procesné povinnosti.
Štatutárny zástupca žalovaného na prvom pojednávaní vyhlásil, že jeho materinským jazykom je

albánčina, a aby sa mohol účinne brániť, požiadal o tlmočníka. Odvolací súd je názoru, že konajúci súd
nebol oprávnený posudzovať, či slovenský jazyk štatutárny zástupca ovláda do tej miery, že je schopný
účinne sa brániť na pojednávaní, naviac v situácii, keď nebol v konaní zastúpený advokátom, resp.
inou osobou. Z výpisu z obchodného registra je pritom zrejmé, že je jediným štatutárnym zástupcom
žalovaného. Konajúci súd bol povinný zabezpečiť, aby bol naplnený princíp „rovnosti zbraní“, teda

rovnosť účastníkov v konaní. Ak tento princíp naplnený nebol, ide o porušenie práva žalovaného na
spravodlivý proces.

11. Odvolací súd ďalej konštatuje, že podľa odseku 3. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd vykonal
dokazovanie aj výsluchom žalovaného. Z obsahu spisu však tento procesný úkon nevyplýva.

12. S poukazom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že odvolacie námietky žalovaného o porušení jeho
práva na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie nepribral do konania tlmočníka a tým, že uviedol,
že štatutárneho zástupcu žalovaného vypočul napriek tomu, že tak neurobil, sú preto dôvodné.13. V zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

14. Podľa § 391 ods. 1 C. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť

konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

15. Podľa § 391 ods. 2 C. s. p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

16. Podľa § 391 ods. 3 C. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd
prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

17. Preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a konania mu predchádzajúceho dospel
odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Konanie súdu prvého stupňa je v

preskúmavanej veci postihnuté procesnou vadou citovanou v ustanovení § 389 ods. 1 písm. b) C. s.
p., je preto namieste aplikácia citovaného zákonného ustanovenia. K tomuto záveru dospel odvolací
súd zistením, že súd prvej inštancie svojím procesným postupom - najmä neumožnením štatutárnemu
zástupcovi žalovaného konať pred súdom vo svojom materinskom jazyku, znemožnil žalovanému ako
strane sporu, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces. Ide pritom o nedostatok, ktorý nemožno napraviť v odvolacom konaní.

18. Dôvodnosť uvedených odvolacích námietok dostatočne napĺňa ustanovenie § 389 ods. 1 písm.
b) C. s. p., odvolací súd sa preto ďalšími odvolacími námietkami žalovaného, rešpektujúc tak zásadu
hospodárnosti konania, nezaoberal a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa

citovaného ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. zrušil a podľa citovaného ustanovenia § 391 ods.
1 C. s. p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie, viazaného vysloveným právnym názorom
odvolacieho súdu pribrať do konania tlmočníka z a do albánskeho jazyka, čím sa zabezpečí, aby

žalovaný mal počas celého konania rovnakú možnosť na účinné uplatnenie svojich práv, najmä na
vypočutie vo svojom materinskom jazyku, ktoré navrhoval. Odvolací súd ďalej konštatuje, že predmetom
konania je vypratanie nehnuteľnosti, je preto potrebné aplikovať hmotnoprávne ustanovenie § 126
Občianskeho zákonníka. V ďalšom konaní súd prvej inštancie preto vykoná dokazovanie na zistenie,
či sú dané hmotnoprávne podmienky pre priznanie uplatneného nároku, vykonané dôkazy riadne

vyhodnotí, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo v súlade s § 220 ods.
2 C. s. p. odôvodní. Súd prvej inštancie súčasne rozhodne aj o trovách prvoinštančného a odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta

C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je podľa § 421 C .s .p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s .p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s .p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s .p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s .p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).