Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. apríl 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/52/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5321201699
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5321201699.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov
senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ I. M.,
nar. XX. XX. XXXX, 2/ P. M., nar. XX. XX. XXXX, 3/ Z. M., nar. XX. XX. XXXX a 4/ E. M., nar. XX. XX.
XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, deti
rodičov, matka: I. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter

Strapáč, PhD., s. r. o., so sídlom Čadca, Ul. 17. Novembra, IČO: 50 473 522 a otec: Z. M., nar. XX.
XX. XXXX, občan Českej republiky, bytom M. H. M., N. XXX, za účasti Krajskej prokuratúry Žilina, o
úpravu rodičovských práv a o uloženie výchovného opatrenia, na odvolanie matky maloletých detí proti
rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 8P/49/2021-351 zo dňa 30. 08. 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín vo výroku I. zveril maloleté deti M. I., P., Z. a E.
do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať
ich majetok. Vo výroku II. matke uložil povinnosť platiť výživné na každé maloleté dieťa vo výške 30
% mesačne zo sumy životného minima v zmysle § 2 zákona č. 601/2003 Z. z., a to vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Vo výroku III. upravil styk matky
s maloletými deťmi neobmedzene, vo výroku IV. vo zvyšnej časti súd návrh otca zamietol, vo výroku V.

určil nad výchovou maloletých detí dohľad v trvaní jedného roka, ktorý sa bude vykonávať za súčinnosti
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca a tiež školských a predškolských zariadení, ktoré maloleté
deti budú navštevovať. Vo výroku VI. rozhodol súd o trovách štátu, ku ktorým zaviazal otca vo výške
450,84 eur a povolil mu trovy splácať v mesačných splátkach vo výške 100,- eur vždy do každého 30.
dňa v mesiaci na účet Okresného súdu Dolný Kubín, pričom prvú splátku stanovil na mesiac nasledujúci
po právoplatnosti rozsudku. Vo výroku VII. súd štátu náhradu trov konania voči matke I. M. nepriznal.
Vo výroku VIII. konštatoval, že došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 5P/33/2020-85 zo

dňa 22. 10. 2020 v časti o úprave rodičovských práv a povinností. Posledným výrokom súd rozhodol
o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov naň nemá nárok. Svoje rozhodnutie súd zdôvodnil
s poukazom na ustanovenia Zákona o rodine, § 36, § 37, § 62 a § 75, tiež poukázal na ustanovenia
Civilného mimosporového poriadku, a to § 38, resp. § 262, § 52 a § 57. Súd vychádzal zo zistení, že otec
maloletých detí podal návrh na zmenu osobnej starostlivosti, keď na základe rozsudku Okresného súdu
Čadca sp. zn. 5P/35/2020 boli maloleté deti po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti

matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na ich výživu sumou 110,- eur na maloletú I., 90,-
eur na maloletú P., 90,- eur na maloletého Z. a 80,- eur na maloletého E.. Návrh odôvodnil tým, že
matka žije s deťmi v Centre sociálnych služieb H. v zariadení núdzového bývania v C. P.. Matka výchovumaloletých detí nezvláda, samotné deti ho žiadali, aby mohli bývať s ním. Súd vo veci vykonal rozsiahle
dokazovanie, kde aj v súčinnosti so znalcom podaným znaleckým posudkom dospel k záveru, že v
čase rozhodovania otec má vytvorené lepšie podmienky pre starostlivosť vo vzťahu k maloletým deťom.

Samotné deti prejavili vôľu zostať spoločne s ním, pričom otec zvládal zabezpečenie starostlivosti, keď
boli deti u neho na základe neodkladného opatrenia, ktoré súd vo veci vydal dňa 21. 06. 2022. Deti sú
v jeho starostlivosti prakticky od júla 2022. Je zamestnaný, príjem dosahuje okolo 800,- eur v čistom.
Otec s deťmi má k dispozícii trojizbový byt. V čase rozhodovania súdu maloletá I. mala ukončený 4.
ročník základnej školy, maloletá P. 3. ročník základnej školy, Z. 2. ročník základnej školy a maloletý E.

od septembra 2022 by mal navštevovať Materskú školu v M.. Matka v čase rozhodovania súdu žila u
svojichrodičov,jenezamestnaná,beznárokunasociálnedávky.Výdavkyotcanabytpredstavujú124,26
eur nájomné a poplatok za elektriku 110,- eur. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že momentálne
je otec schopný riadnym spôsobom zabezpečovať potreby maloletých detí. Zvláda starostlivosť o ne,
pričom matka nemá vytvorené plnohodnotné podmienky pre realizáciu starostlivosti. Súd tiež prihliadal
na vyjadrenia maloletých detí, ktoré zhodne vyjadrili názor, že chcú žiť u otca, s ktorým podľa nich majú

aj lepší osobný vzťah. S takýmito závermi súdu súhlasil aj opatrovník maloletých detí. Súd zároveň
v zmysle § 37 Zákona o rodine nariadil nad výchovou maloletých detí dohľad, a to v rozsahu jeden
rok, tak aby bolo možné skonštatovať, že otec maloletých detí starostlivosť zvláda bezproblémovo a v
celom rozsahu. Súd zároveň uložil matke povinnosť platiť výživné vzhľadom na to, že je bez príjmu,
výživné tak predstavuje len minimálnu čiastku stanovenú zákonom. Nakoľko v súvislosti so znaleckým

dokazovaním vznikli štátu trovy a u otca maloletých detí neboli zistené predpoklady na oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov, súd mu tak uložil nahradiť polovicu vzniknutých trov štátu, resp. zvyšnú časť
po zarátaní zaplateného preddavku.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podala odvolanie

matka maloletých detí. Uviedla, že sa nestotožňuje najmä s výrokmi I., II., III. a VIII. Odvolacie
dôvody vymedzila v zmysle ustanovení CSP podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/. Súd podľa
nej nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odôvodnení odvolania uviedla, že nesúhlasí, aby boli deti

zverené do osobnej starostlivosti otca, aj keď jej bol rozhodnutím súdu umožnený neobmedzený styk
s deťmi. Obáva sa o zdravý psychický vývoj detí, keď súd vôbec nebral do úvahy agresívne správanie
otca, ktoré na nej ako matke páchal v minulosti. Podľa nej nie je zrejmé, či súd sledoval a dbal na najlepší
záujem maloletých detí. Uviedla, že si hľadala prácu, ak budú maloleté deti v jej starostlivosti, zatiaľ
neúspešne. So svojimi deťmi má pekný vzťah, pričom súd podľa jej názoru vytvoril obraz, že nie je dobrá

matka.Potvrdila,žejevťažkejživotnejsituácii,avšaksnažísatútozlepšiť.Súdprvejinštancievychádzal
pri rozhodovaní aj z názoru maloletých detí, avšak postoj, ktorý deti prezentujú, môže byť motivovaný
rôznymi okolnosťami, napr. aj benevolentnejšou výchovou zo strany otca alebo tým, že sa im v zariadení
H. nepáčilo. Poukazovala tiež na skutočnosť, že deti boli u otca od júla 2022, teda v čase školských
prázdnin a navyše otec bol v tom čase PN. Je otázne ako sa otec vysporiada so starostlivosťou počas

školského roka. Uviedla, že si hľadá bývanie, momentálne žije v dome rodičov, kde by podľa nej mohla
bývať aj s maloletými deťmi. Pokiaľ súd konštatoval, že neprispievala na výživné, nebolo to absolútne v
jej možnostiach, nemá žiadny príjem, finančne jej pomáha rodina. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodovanie.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadril otec maloletých detí, ktorý uviedol, že s jeho obsahom nesúhlasí.
Uviedol, že okresný súd za účasti prokuratúry vykonal rozsiahle dokazovanie, či už formou znaleckého
posudku alebo šetrenia v domácnosti a vyhodnotil schopnosti a zručnosti jeho alebo matky postarať
sa o potreby detí. Zastáva názor, že súd prvej inštancie vykonal všetky potrebné a nevyhnutné úkony
a rozhodol v najlepšom záujme v prospech maloletých detí, preto súhlasil s rozhodnutím súdu prvej

inštancie v celom rozsahu.

4. K podanému odvolaniu sa tiež vyjadril opatrovník maloletých detí, a to Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Dolný Kubín, ktorý uviedol, že nové dôkazy a návrhy na zmenu rozhodnutia nemá a vzhľadom
na vykonané dokazovanie zo strany súdu sa s rozhodnutím stotožňuje.

5. Taktiež sa vyjadril Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, ktorý uviedol, že po zverení maloletých
detí do osobnej starostlivosti otca uskutočnil opakované šetrenia v rodine, taktiež aj v škole a škôlke.
Neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivostio maloleté deti, s otcom detí majú pekný citový vzťah, doškoly chodia pripravené, čisté, upravené, dochádzka je pravidelná. Otec v styku matke s deťmi nebráni.
S deťmi sa matka stretla 07. 10. 2022, výživné doposiaľ neuhradila, deťom prispela potravinami. S
rozhodnutím súdu prvej inštancie sa tak v celom rozsahu stotožňuje. Odvolanie matky považuje za

nedôvodné.

6. Obdobne sa vyjadrila Okresná prokuratúra Dolný Kubín, ktorá uviedla, že napadnutý rozsudok súdu
považuje po stránke vecnej aj formálnej za správny a zákonný. Vydaný bol po vykonaní dostatočného
dokazovania, pričom námietky matky maloletých detí sú skôr hodnotením niektorých vykonaných

dôkazov a celkovým subjektívnym názorom na vydané rozhodnutie súdu. Z hľadiska skutočností
popísaných matkou maloletých detí v podanom odvolaní nevyvstáva dôvod na zmenu napadnutého
rozsudku. Matka neuvádza žiadne nové skutkové okolnosti, v podstate opakovane konštatuje svoje
tvrdenia, ktoré prezentovala aj na pojednávaní a ktoré boli z väčšej časti vyvrátené ostatnými dôkazmi.
Rozsudok súdu prvej inštancie žiadala potvrdiť.

7. Obdobne sa vyjadrila aj Krajská prokuratúra v Žiline, ktorá v odvolacom konaní vstúpila do konania.

8.Matkamaloletýchdetívosvojejreplikekvyjadreniuotcauviedla,ženaďalejtrvánapodanomodvolaní.
Podľa nej sa o deti vždy príkladne starala, vyjadrenia Centra H., kde určitý čas s deťmi žila, nemôžu byť
smerodajné a nie sú ani pravdivé vo vzťahu k jej osobe. Napriek vyjadreniam aj prokuratúry, opatrovníka

opakovane žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého
stupňa.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66
CMP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a obsahu odvolania
odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie, pričom následne dospel k správnym

skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP).

11. V danom prípade je nepochybné, že súd prvej inštancie rozhodoval na základe návrhu otca
maloletých detí o zmene výchovného prostredia a následne aj vo veci nariadenia dohľadu nad

starostlivosťou o maloleté deti. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že návrh otca na
zmenu výchovného prostredia bol oprávnený s tým, že s takouto zmenou súhlasili aj maloleté deti.
Je nepochybné, že po rozvode manželstva matka maloletých detí žila s deťmi v Centre sociálnych
služieb H. v zariadení núdzového bývania v C. P.. Nie v celom rozsahu matka výchovu maloletých detí
zvládala, navyše nebola schopná sa zamestnať a zabezpečiť iné vhodné bývanie pre deti, z ktorých tri

už navštevujú základnú školu. V tomto smere iniciatívu prevzal otec maloletých detí, ktorý zabezpečil
trojizbový byt, je pracovne činný a je schopný zabezpečovať všetky potreby maloletých detí. K takémuto
záveru došiel súd aj na základe znaleckého dokazovania, kde zo strany otca neboli zistené žiadne
skutočnosti, ktoré by bránili z jeho strany riadnemu zabezpečovaniu potrieb a výchovy maloletých detí.
Naopak matka v súčasnej dobe nie je schopná tieto potreby v celom rozsahu zabezpečovať. Z odvolania

matky vyplynulo, že táto nesúhlasila s tým, že rozhodoval súd v Dolnom Kubíne, avšak zo spisu
vyplynulo, že návrh bol podaný Okresnému súdu Čadca, ktorý konštatoval, že v čase začatia konania
príslušným na rozhodovanie o veci bol Okresný súd Dolný Kubín, kde bola prenesená príslušnosť súdu.
Voči tomuto rozhodnutiu súdu matka sťažnosť nepodala, a preto ako miestne príslušný rozhodoval
o veci Okresný súd Dolný Kubín. Formálne matka nesúhlasila s rozsudkom okresného súdu, avšak

konkrétne neuviedla, v čom mala byť zmena pomerov, tak aby odvolací súd mohol inak posúdiť skutkový
a právny stav oproti súdu prvej inštancie. Matka maloletých detí uviedla, že nebýva v zariadení H.,
avšak naďalej nemá zabezpečené vlastné bývanie, ktoré by bolo vhodné aj ako bývanie pre maloleté
deti. Býva u svojich rodičov, je bez zamestnania a bez príjmu. Aj z vyjadrenia pracovníkov H., resp.
znaleckého dokazovania vyplynulo, že nie je momentálne schopná samostatne sa starať o maloleté deti

a zabezpečovať všetky potreby nielen pre deti, ale ani pre samu seba. Naopak otec maloletých detí
vyvinul maximálne úsilie, aby zabezpečil pre deti vhodné bývanie, je pracovne činný a ako vyplynulo aj
z nasledujúcich správ po prešetrení pomerov v rodine alebo v škole, doposiaľ starostlivosť o deti zvláda.
Za týmto účelom súd správne nariadil aj dohľad nad starostlivosťou o maloleté deti, a teda aj takýmtospôsobom je zabezpečené dohliadanie nad tým, aby deti mali k dispozícii čo najlepšiu starostlivosť
nielen materiálnu, ale aj citovú. Samotné maloleté deti odmietli žiť spoločne s matkou a uprednostnili
starostlivosť otca.

12. K odvolaniu matky súd uvádza, že v čase rozhodovania súdu matka nemala vytvorené vhodné
podmienky pre starostlivosť o štyri maloleté deti a vo svojom odvolaní neuviedla nové skutočnosti, len
poukazovala na jej snahu o zlepšenie jej samotného materiálneho zabezpečenia tým, že v budúcnosti
si hľadá primerané pracovné uplatnenie v spoločnosti a potom by bola schopná aj lepšie zabezpečovať

samotné potreby maloletých detí. Súd však musí vychádzať zo skutkového stavu, ktorý je aktuálny v
čase jeho rozhodovania, nie zo stavu, ktorý v budúcnosti len môže byť.

13. Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie v celom rozsahu zodpovedalo zistenému skutkovému stavu, pričom súd správne aplikoval
aj jednotlivé zákonné ustanovenia. S jeho rozhodnutím sa odvolací súd plne stotožnil a keďže matka

maloletých detí v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový
alebo právny stav odvolacím súdom, z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 396 CSP v spojení s ust. §

52 CMP a konštatoval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).