Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/79/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318203866
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1318203866.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej v právnej veci manželky: O.. I.
P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. vinohradoch XXX/H, T., zastúpená JUDr. Andrejom Garom,
advokátom so sídlom Štefánikova 14, Bratislava a manžela: O.. D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.
vinohradoch XXX/H, T., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov na čas po rozvode k

maloletým deťom: P. P., nar. XX.XX.XXXX a H. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A,
Bratislava, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 08.12.2020, č.k.
38P/153/2018-392, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku o zverení maloletých detí P. P., nar.
XX.XX.XXXX a H. P., nar. XX.XX.XXXX p o t v r d z u j e.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku o výživnom m e n í tak, že

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej P. P., nar. X.X.XXXX sumou 300 eur mesačne a maloletej
H. P., nar. X.X.XXXX sumou 250 eur mesačne, k rukám matky vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc
dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode.
III. Odvolanie matky sa o d m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie, rozsudkom, zo dňa 08.12.2020, č.k. 38P/153/2018-392, rozviedol manželstvo

O.. D. P., nar. XX.XX.XXXX v F. W. a O.. I. P. T., rod. T., nar. X.X.XXXX v R., uzavreté dňa X.X.XXXX,
zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu P., vo zväzku 8, ročník XXXX, na strane XXX, pod
poradovým číslom X . Maloleté deti P.: P., nar. X.X.XXXX a H., nar. X.X.XXXX zveril na čas po rozvode
manželstvadoosobnejstarostlivostimatky.Obochrodičovoprávnilmaloletédetizastupovaťaspravovať
ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej P., nar. X.X.XXXX sumou 300 eur
mesačne a maloletej H., nar. X.X.XXXX sumou 250 eur mesačne, k rukám matky vždy do 15-dňa v
mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Otca oprávnil stretávať sa s maloletými

deťmi P., nar. X.X.XXXX a H., nar. X.X.XXXX každý párny kalendárny týždeň od piatka od 16.30 hod
do nedele do 18.00 hod. s výnimkou sviatkov a prázdnin, každý kalendárny týždeň v stredu od 16.00
hod do 18.30 hod. s výnimkou sviatkov a prázdnin, počas jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvom
školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v každom párnom kalendárnom roku od prvého
dňa prázdnin od 10.00 hod do posledného dňa prázdnin do 10.00 hod. počas Veľkonočných sviatkov a
prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka od 10.00 hod do Veľkonočného

pondelka do 17.00 hod, počas letných prázdnin každoročne od 1.7. od 9.00 hod do 15.7. do 18.00 hod,
od 1.8. od 9.00 hod do 15.8. do 18.00 hod, počas Vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin v
každom nepárnom kalendárnom roku od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod do 25.12. do 10.00 hod a od1.1. od 18.00 hod do posledného dňa prázdnin do 17.00 hod a v každom párnom kalendárnom roku od
25.12. od 10.00 hod do 1.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod. Určil, že otec si maloleté deti prevezme
v školskom zariadení, ktoré navštevujú a po ukončení styku ich odovzdá v mieste bydliska matky. V

prípade, že sa maloleté deti nebudú nachádzať školskom zariadení, otec si maloleté deti prevezme a
odovzdá v mieste bydliska matky. Rozhodol, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.
2. Vec právne posúdil podľa čl. I. základných zásad, § 18, § 19 ods. 1, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods.
1, 2, 4, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá zákona
č. 363/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), §

92 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) . Na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky na rozvod
manželstva účastníkov konania. Mal preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo
rozvrátené, manželia spolu dlhodobo nežijú, intímne sa nestýkajú, nehospodária spolu, manželstvo si
nemôže plniť svoj spoločenský účel, neplní ani jednu z funkcií manželstva v zmysle Zákona o rodine
a tento stav je dlhodobý. Príčinu rozvratu manželstva ustálil v diametrálne odlišných predstavách

manželov o manželskom spolužití, o postavení druhého partnera v partnerskom vzťahu, ako aj o
finančnom hospodárení a rodinnom živote, ktoré viedli k citovému odcudzeniu medzi manželmi a k
nezáujmu o udržanie manželského spolužitia. Mal za to, že rozvod manželstva účastníkov konania je
i v záujme maloletých detí, z tohto manželstva pochádzajúcich. Na čas po rozvode manželstva zveril
maloleté deti P. a H. do osobnej starostlivosti matky, keď mal v konaní preukázané, že matka túto

starostlivosť riadne zabezpečuje, čo nenamietal ani otec. Na strane matky nezistil žiadne okolnosti,
ktoré by vyvolávali dôvodné pochybnosti o vhodnosti výchovného prostredia u nej a o jej rodičovských
zručnostiach. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok priznal obom rodičom, nakoľko
na strane ani jedného z nich nevzhliadol okolnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie, ktorým by bol
niektorýzrodičovnatýchtoprávachobmedzenýalebobybolvýkonutýchtoprávpozbavený.Návrhuotca

na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nevyhovel. Uviedol, že
striedavá osobná starostlivosť je jednou z foriem starostlivosti o maloleté deti, ktorej základnou premisou
je rešpektovanie práva každého dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, aby deťom
tak bolo umožnené zachovanie a rozvíjanie osobnej starostlivosti oboma rodičmi za predpokladu, že u
konkrétneho maloletého dieťaťa je preukázané, že daná forma starostlivosti zo strany rodičov je súladná

s jeho záujmami a v prežívaní maloletého dieťaťa nie sú identifikované žiadne skutočnosti, ktoré by
túto formu starostlivosti negovali. Konštatoval, že obaja rodičia by si mali uvedomiť svoju rodičovskú
zodpovednosťapovinnostiznejvyplývajúce,keďže súvovýkonesvojichrodičovskýchprávapovinností
rovnoprávni. Ak sa jeden z rodičov domáha zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti, súd je
povinný skúmať, či je uvedený model starostlivosti vhodný, pričom jeho realizáciu zákon podmieňuje

kumulatívnym splnením viacerých podmienok, a to spôsobilosťou oboch rodičov deti vychovávať,
záujem rodičov o výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti, súladnosť tejto formy starostlivosti so
záujmami maloletých detí a lepšie zaistenie ich potrieb. Ak súd po vykonanom dokazovaní zistí, že
predmetné zákonné podmienky sú splnené, nevyhovieť návrhu na zverenie detí do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov je za takýchto okolností možné vtedy, ak sú tu prítomné také okolnosti na

strane detí, ktoré z hľadiska ich záujmu prevážia a ktoré musia byť nesporne preukázané rovnako, ako
ich odôvodnenosť. V danom prípade nevzhliadol takúto úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
za súladnú so záujmami maloletých detí. Prihliadol na skutočnosť, že rodičia doposiaľ žijú v spoločnej
domácnosti, čo bolo tiež príčinou konfliktov medzi nimi, keďže manželka opakovane žiadala manžela,
aby sa odsťahoval. Je nepochybné, že bývanie v jednej domácnosti malo negatívny vplyv na vzájomné

vzťahy medzi manželmi, ktoré eskalovali, a tiež na vzájomný vzťah otca a maloletých detí. Uviedol, že
nemožno opomenúť matkou opakovane prezentované tvrdenia, že predmetný byt si manželia zadovážili
v zásade z jej finančných prostriedkov, čo manžel nepoprel a v čoho dôsledku manželka považovala
za spravodlivé, aby sa odsťahoval manžel. Prihliadol na to, že zo strany manžela sa jednalo o konanie,
ktoré nemalo svoj pôvod v jeho snahe participovať na starostlivosti o deti (dokonca formou striedavej

osobnej starostlivosti). Hoci otec počas celého konania verbalizoval svoj záujem vykonávať (striedavú)
osobnú starostlivosť o maloleté deti a spočiatku tvrdil, že táto forma starostlivosti o deti medzi rodičmi,
napriek bývaniu v spoločnej domácnosti, prebieha (čo manželka namietala, keďže otec nezabezpečoval
dennú a bežnú starostlivosť o deti, túto zabezpečovala vždy výlučne ona), v skutočnosti participoval na
starostlivosti o deti len minimálne a posledný rok vôbec, a to ani napriek celospoločenskej situácii, ktorá

v marci 2020 vyvstala aj v našej krajine. Vzal do úvahy vyjadrenie manželky, že otec sa deťom vyhýba,
z bytu odchádza skoro ráno a vracia sa v noci a ak je náhodou doma v čase, keď sú tam aj deti, zamyká
sa pred nimi vo svojej izbe. Otec nepoprel a žiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenia matky ohľadom
jeho prístupu k výkonu starostlivosti o deti a potvrdil, že s matkou spolu nekomunikujú, a opakovanepoukazoval na to, že matka mu bráni v starostlivosti o maloleté detí. Argumentáciu otca vyhodnotil
ako irelevantnú. Otcovi dal do pozornosti, že spolu s deťmi žije v spoločnej domácnosti a nie je reálne
možné, aby ho matka dokázala od detí separovať a reálne mu brániť v starostlivosti o ne. Odkázal aj

na závery vykonaného znaleckého dokazovania vo veci, kde súdny znalec konštatoval (v období, kedy
otec prejavoval zvýšený záujem o deti), že deti majú k obom rodičom dobrý vzťah, nemajú s nimi žiadne
problémyavichreakciáchniesúvýraznejšierozdielyvovzťahukukaždémuzrodičov,avšakotecjeskôr
rodičom pre "trávenie voľného času" detí a matka rodičom, ktorý zabezpečuje "každodennú a bežnú"
starostlivosť o deti, vrátane prípravy na vyučovanie, dohliadanie na plnenie povinností, zabezpečovanie,

starostlivosti v domácnosti a pod. a samotné deti to takto aj vnímajú. Za zásadnú považoval zmenu
situácie, ktorá po vykonaní súdnoznaleckého dokazovania nastala a to, že otec prestal participovať na
starostlivosti o deti úplne, začal sa im vyhýbať, ktorá situácia trvá doposiaľ. Prihliadol na vyjadrenia
matky, že uvedený prístup otca je dlhodobý, k čiastočnému zintenzívneniu vzťahov medzi otcom a deťmi
prišlo v období pred súdnoznaleckým vyšetrením, čo matka dokladovala aj rozpisom kontaktov otca
s deťmi v období od júna 2019 do mája 2020 a uviedla, že otec bol v tomto období s maloletou P.

v kontakte šesťkrát a s maloletou H. deväťkrát, nestrávil s deťmi žiadny čas počas letných prázdnin
roku 2019 a v súvislosti s mimoriadnou situáciou (šírenie ochorenia COVID-19), žiadnym spôsobom
nekooperoval, odmietol sa na starostlivosti o deti podieľať, matka si preto musela dlhodobo čerpať
pandemickú OČR, hoci otec nie je v závislom pracovnom pomere, keďže je spoločníkom a konateľom
svojej vlastnej spoločnosti, pričom rodičia stále bývali a bývajú v spoločnej domácnosti. Prihliadol na to,

že k uvedeným závažným tvrdeniam matky nezaujal otec žiadne stanovisko, a na ostatnom pojednávaní
len konštatoval, že deti sa v prítomnosti matky nesprávajú spontánne, nakoľko ho vyhadzuje pred nimi
z bytu a nadáva mu. K relevantnosti návrhu otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov neprispieval ani postoj otca, ktorý deklaroval, že by sa striedavá osobná starostlivosť o deti
realizovala v byte, kde rodičia v súčasnosti žijú, z čoho je zrejmé, že podľa predstáv otca by sa v tomto

byte striedali. Nie je zrejmé, ako si otec predstavoval praktickú realizáciu takejto formy starostlivosti o
deti, keďže vzťah rodičov je konfliktný, pričom jednou z príčin je aj predmetný byt, v ktorom manželia
bývajú. Uviedol, že takáto forma starostlivosti o deti sa môže realizovať len ak sa na tom rodičia
dohodnú, v žiadnom prípade ju nemožno nikomu naoktrojovať. Návrh otca na zverenie maloletých detí
do striedavej osobnej starostlivosti považoval za účelový, ktorého dôvodom nie je úprimný a skutočný

záujem otca vykonávať osobnú starostlivosť o deti, keďže na tejto neparticipuje, a to ani len čiastočne.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec tak koná vo vzťahu k výkonu svojich rodičovských
práv a povinností dlhodobo, čo sa prejavuje aj na postoji a správaní maloletých detí. Za tejto situácie
nepovažoval zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov za súladné s
ich záujmami a stotožnil sa s názorom matky a kolízneho opatrovníka, že za takto nastavenej úrovni

vzťahov medzi rodičmi a predovšetkým medzi otcom a maloletými deťmi, striedavá osobná starostlivosť
by bola pre maloleté deti príťažou, boli by zmätené a v konečnom dôsledku by to malo na ich psychický
stav destabilizujúci vplyv, a to i s ohľadom na všetky okolnosti a situáciu v rodine.
3. Styk otca s maloletými deťmi upravil prihliadajúc na návrh matky, otca a kolízneho opatrovníka
o potrebe rozhodnúť o úprave styku (otec súhlasil v prípade, ak by maloleté deti boli zverené do

starostlivosti matky, svoj návrh nešpecifikoval). Mal za to, že rodičia budú musieť po ukončení
manželstva riešiť svoju bytovú otázku, pričom úprava styku daným rozhodnutí umožní predovšetkým
otcovi, vyhnúť sa prípadnému novému súdnemu konaniu, v ktorom by sa domáhal úpravy svojho styku
s deťmi, ak by tento nateraz ponechal súd bez úpravy. Uviedol, že samotný rozsah styku zodpovedá
ustálenej rozhodovacej praxi, ktorá vychádza z predpokladaného záujmu rodiča, s ktorým deti nežijú v

spoločnej domácnosti (nebudú s ním žiť v spoločnej domácnosti) participovať na starostlivosti o deti, a
to nielen pokiaľ ide o trávenie voľného času s nimi, ale aj pokiaľ ide o prípravu na vyučovanie, či plnenie
iných povinností tak, aby bolo možné takúto starostlivosť označiť za riadnu a plnohodnotnú. Prázdniny a
sviatky rozdelil medzi rodičmi rovnomerne s prestriedaním sa v párnom a nepárnom kalendárnom roku.
Apeloval na otca, aby urýchlene zmenil svoj prístup k výkonu svojich rodičovských práv a povinností k

maloletýmdeťom,keďžeďalšiepretrvávanietohtostavubudemaťzanásledokprehlbovanieodcudzenia
medzi otcom a deťmi, ktorého následky by už v budúcnosti nebolo možné zvrátiť.
4. Výživné na maloletú P. určil otcovi vo výške 300 eur mesačne a na maloletú H. vo výške 250
eur mesačne. Pri určení výšky výživného vychádzal zo skúmania odôvodnených potrieb každého
maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, nadanie či záujmy a z reálnych

možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zdôraznil, že zákonná vyživovacia
povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov sa posudzujú v
súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane každého dieťaťa a keďže ide o osobné právo dieťaťa,
súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb.Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že výdavky na odôvodnené potreby maloletej P. a H.
sú porovnateľné s výdavkami na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí v ich veku tak, ako
sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Prihliadol na vek maloletých a tomu zodpovedajúci

fyzický vývin, návštevu školy a s tým spojené výdavky, úhrada povinných poplatkov, zabezpečovanie
školských potrieb a pomôcok a hradením aktivít poriadaných školou. Uviedol, že rodičia nemôžu výšku
týchto nákladov ovplyvniť a musia ich vynaložiť v požadovanom rozsahu. Ďalšie náklady maloletých
predstavujú výdavky so zabezpečením bývania, stravy, ošatenia, obuvi, hygienických a kozmetických
potrieb či zdravotnou starostlivosťou a poskytnutím všetkých ostatných vecí bežnej dennej spotreby,

ktoré je tiež potrebné premietnuť do výšky výživného zo strany povinného rodiča. Zohľadnil platby
za záujmovú činnosť maloletých (tanec), ktorej sa venujú so súhlasom oboch rodičov, dlhodobo a
ktorá je spojená s vynakladaním nie zanedbateľných finančných prostriedkov. Z matkou vyčíslených
a predložených dokladov mal preukázané, že členské poplatky a ostatné náklady, ktoré sú s touto
činnosťou spojené (kostýmy, štartovné, sústredenia, tréningy, cestovné) predstavujú na každé dieťa
čiastku cca 140 eur mesačne. Dospel k záveru, že v možnostiach rodičov je hradiť náklady na túto

činnosť, ktorá je pre maloleté deti prospešná a prispieva k pozitívnemu rozvoju. Návrhu otca na určenie
výživného mesačne v sume 150 eur na maloletú P. a 100 eur na maloletú H. s argumentom, že
v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu
bolo výživné určené nižšie, nevyhovel, považujúc navrhovanú výšku výživného za neadekvátnu a
neprimerane nízku. Mal preukázané, že rodičia majú rovnaký okruh vyživovacích povinností a otec

má možnosti a schopnosti prispievať na výživu maloletých detí v stanovenom rozsahu. Otcovi dal do
pozornosti matkou založený a súdom prehodnotený rozpis priemerných mesačných nákladov na výživu
a výchovu maloletých, z ktorého je zjavné, že väčšina položiek obsahovala primerané náklady veku detí,
pričom nevzhliadol žiadne také náklady, ktoré by bolo možné označiť za nereálne. Mesačné náklady
na odôvodnené potreby každého z maloletých ustálil ako náklady na bývanie 83 eur, strava vrátane

hygienických potrieb 180 eur, stravné v škole 35 eur od januára 2021 školský klub 25 eur, cestovné
(električenka) 20 eur, tanečná 140 eur, ošatenie a obuv v priemere cca 50 eur mesačne, t.j. spolu
cca 533 eur. Okrem týchto výdavkov sa u maloletých vyskytujú aj ďalšie, ako sú napr. náklady spojené
so zdravotnou starostlivosťou (vyšetrenia, lieky v čase ochorenia a pod.), mimoriadne či nepravidelné
výdavky a pod. Mal za zrejmé, že otcom navrhované výživné a ani výživné určené súdom na čas

do rozvodu manželstva, už nezodpovedá pomernej časti nákladov na odôvodnené potreby a záujmy
maloletých detí, toto by u maloletej P. pokrylo napr. len náklady na bývanie, stravu v škole a električenku
a u maloletej H. len náklady na bývanie a električenku a na iných nákladoch detí by sa otec finančne
nepodieľal, tieto by znášala matka, ku ktorému rozloženiu plnenia vyživovacej povinnosti vo vzťahu
k maloletým nebol daný zákonný dôvod. Konštatoval, že otec nešpecifikoval svoje príjmy, uviedol, že

dosahuje príjem z podnikateľskej činnosti, ktorej sa venuje a jeho vyjadrenia sa v priebehu konania
menili. Z listinného dôkazu zistil, že príjem otca za obdobie od augusta 2017 do decembra 2018 činil cca
80 eur mesačne, ktoré mu vyplácala spoločnosť I. Z., s.r.o. ako štatutárovi mimo pracovného pomeru a
ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Následne otec tvrdil, že si pri úhrade a uspokojovaní svojich
životnýchpotriebvypomáha"optimalizáciou"nákladovprostredníctvomspoločnostiI.Z.,s.r.o.afinančné

prostriedky na úhradu potrieb čerpá aj zo zdrojov spoločnosti. Na ostatnom pojednávaní uviedol, že
dosahuje priemerný mesačný netto príjem v sume cca 1.000 eur z podnikateľskej činnosti spoločnosti
I. Z., s.r.o. a jeho náklady, vrátane výživného, predstavujú 1.000 eur mesačne s tým, že finančne mu
údajne vypomáhajú jeho rodičia, starobní dôchodcovia, a to sumou niekoľko sto eur mesačne. Danú
argumentáciu otca vyhodnotil ako nevierohodnú. Mal za zrejmé, že otec vynakladá finančné prostriedky

na svoje potreby a záujmy, čo nespochybňoval a v čase jeho prejavovaného záujmu o výkon osobnej
starostlivosti o deti, s týmito trávil čas aktivitami, ktoré si vyžadovali finančné prostriedky, pričom na
náklady spojené s chodom domácnosti a bývaním neprispieval. Uviedol, že ak by prijal tvrdenia otca
ohľadom jeho dlhodobo dosahovaných príjmov, uvedené by znamenalo, že otec sa bez náležitého
dôvodu vzdal vyšších príjmov a nevyužíva všetky možnosti a schopnosti k tomu, aby dosahoval príjem,

ktorýmuumožníprispievaťnavýživusvojichdetívprimeranomaadekvátnomrozsahu.Malpreukázané,
že otec bol naposledy zamestnaný v spoločnosti Motor Car, dosahoval príjem cca 2.200 eur mesačne/
netto a aj vo svojich predchádzajúcich zamestnaniach zarábal nadštandardne (výpoveď otca na č. l.
45), napriek tomu sa rozhodol venovať výlučne podnikateľským aktivitám, z ktorej činnosti, podľa jeho
vyjadrení, dosahuje oveľa nižší príjem. Uviedol, že u otca sa jedná o takú podnikateľskú činnosť, ktorá

sa dá vykonávať aj popri inom zamestnaní, vykonávanom aj v rámci trvalého pracovného pomeru. Otcovi
dal do pozornosti, aj vzhľadom na jeho tvrdenia o negatívnom vplyve celosvetovej situácie v súvislosti s
ochorením COVID-19 na podnikanie, zvážiť ukončenie podnikateľskej činnosti a zamestnať sa, keďže
má dve maloleté deti a vyživovaciu povinnosť voči nim. Neprihliadal na tvrdenie otca, že sa rozhodolvenovať len podnikaniu aj za cenu nižších príjmov z dôvodu, aby sa mohol venovať deťom a starať
sa o ne. Návrhu matky na určenie výživného na maloletú P. v sume 450 eur a maloletú H. v sume
400 eur mesačne nevyhovel vyhodnotiac ho ako neprimeraný. Matkou vyčíslené náklady na maloleté

síce nespochybnil, a nepovažoval ich za nadhodnotené, avšak niektoré uvádzané náklady pre účely
rozhodovania o výživnom, vyhodnotil ako neodôvodnené v takom rozsahu, aby tieto ovplyvnili a navýšili
sumu výživného na matkou žiadanú výšku. Jednalo sa o náklady na dovolenky a výlety v sume 180 eur
mesačne u každého maloletého dieťaťa, čo predstavuje za kalendárny rok u každého dieťaťa 2.160
eur, t. j. na dve deti spolu 4.320 eur. Zdôraznil, že tieto náklady vynakladá každý z rodičov podľa svojho

uváženia, s ohľadom na svoje možnosti a schopnosti a ich vynakladanie nie je na strane maloletých
detí v celosti nevyhnutné. Pri určení výživného zohľadnil aj skutočnosť, že obe deti navštevujú prvý
stupeň základnej školy a náklady na ich odôvodnené potreby a záujmy sa budú postupom času meniť.
O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
5. Proti rozsudku súdu inštancie vo výroku o zverení a výživnom na maloleté deti podal odvolanie otec.
Navrhol maloleté deti zveriť na čas do rozvodu manželstva do striedavej osobnej starostlivosti oboch

rodičov tak, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletých každý párny týždeň okrem
školských prázdnin v čase od utorka popoludnia do štvrtka rána a od piatka popoludnia do pondelka rána
(nepárneho týždňa) s tým, že v pracovných dňoch si maloleté deti vyzdvihne po vyučovaní v príslušnom
školskom zariadení a odovzdá ich v čase ukončenia styku v pracovných dňoch pred vyučovaním do
tohto zariadenia a v dňoch pracovného voľna v mieste bydliska matky a každý nepárny týždeň okrem

školských prázdnin v čase od stredy popoludnia do piatku rána s tým, že v pracovných dňoch si maloleté
deti vyzdvihne po vyučovaní v príslušnom školskom zariadení a odovzdá ich v čase ukončenia styku v
pracovných dňoch pred vyučovaním do tohto zariadenia v dňoch pracovného voľna v mieste bydliska
matky. V čase školských prázdnin a sviatkov bude otec zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti
počas Vianočných sviatkov v párnom roku od 28.12. od 09.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod. a od 3.1.

nasledujúceho roku od 09.00 hod. do nasledujúceho 6.1. do 19.00 hod., v nepárnom roku od 24.12.
od 09.00 hod. do 29.12. do 09.00 hod. a od 30.12. od 19.00 hod. do 3.1. nasledujúceho roku do
09.00 hod., v čase jarných prázdnin od pondelka od 09.00 hod. do stredy do 19:00 hod. každý rok,
v čase letných prázdnin od 15.7. od 19.00 hod. do 31.7. do 19.00 hod. a od 16.8. od 09.00 hod. do
31.8. od 19.00 hod., každý rok v čase veľkonočných sviatkov párnom roku od nedele od 09.00 hod. do

pondelka do 19.00 hod. a v nepárnom roku od štvrtka od 09.00 hod. do soboty do 19.00 hod. s tým,
že si maloleté deti v takto určenom čase vyzdvihne v mieste bydliska matky a na tom istom mieste ich
po skončení styku odovzdá. Maloleté deti budú v osobnej starostlivosti matky každý nepárny týždeň
okrem školských prázdnin v čase od pondelka rána do stredy popoludnia a od štvrtka do piatka s tým,
že v pracovných dňoch si maloleté deti vyzdvihne po vyučovaní v príslušnom školskom zariadení a

odovzdá ich v čase ukončenia styku v pracovných dňoch pred vyučovaním do tohto zariadenia a v dňoch
pracovného voľna v mieste bydliska otca a každý párny týždeň okrem školských prázdnin v čase od
piatku do stredy tým, že v pracovných dňoch si maloleté deti vyzdvihne po vyučovaní v príslušnom
školskom zariadení a odovzdá ich v čase ukončenia styku v pracovných dňoch pred vyučovaním do
tohto zariadenia a v dňoch pracovného voľna v mieste bydliska otca v čase školských prázdnin a

sviatkov bude matka zabezpečovať starostlivosť o maloletých počas vianočných sviatkov v parnom
roku od 24.12. o 09.00 hod. do 28.12. do 09.00 hod. a od 30.12. od 09.00 hod. do 3 1 nasledujúceho
roka do 09.00 hod., v nepárnom roku od 28.12. o 09.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod. a od 3.1.
nasledujúceho roka od 09.00 hod. do nasledujúceho 6.1. do 19.00 hod, v čase jarných prázdnin od
stredy od 19.00 hod. do nedele do 19.00 hod. každý rok, v čase letných prázdnin od 1.7. od 09.00 hod.

do 15.7. do 19.00 hod. a od 31.7. od 19.00 hod. do 16.8. do 09.00 hod. každý rok, v čase veľkonočných
sviatkov parnom roku od štvrtka od 09.00 hod. do nedele do 09.00 hod., v nepárnom roku od soboty
od 19.00 hod. do pondelka do 19.00 hod. tým že si maloleté deti v takto určenom čase vyzdvihne v
mieste bydliska otca a na tom istom mieste otcovi odovzdá po ukončení styku. Obaja rodičia budú
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Súd počas trvania striedavej osobnej starostlivosti

rodičov výživné neurčí. Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok vo výroku o úprave pomerov rodičov
k maloletým deťom zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. V druhej
časti sa odvolal proti zvýšeniu výživného na maloleté deti. Odvolanie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 CMP
a § 365 ods. 1 písm. d, e/, f/ a h/ CSP. Poukázal na ust. § 36 odsek 1, § 24 odsek 1, 2, 4 a §
25 odsek 2 Zákona rodine. Namietal, že súd nevykonal dokazovanie potrebné na zistenie základných

skutočností v požadovanom rozsahu, čím nedostatočne zistil skutkový stav veci a výsledky vykonaných
dôkazovnesprávneprávnevyhodnotil.Vykonanédokazovanieneviedlosúdkzisteniusprávnehoobrazu
o skutočnom stave veci, ktorá bola predmetom súdneho posudzovania a nesprávne závery súdu, ktoré
nie sú náležite zdôvodnené, majú za následok poškodenie záujmov maloletých a otca. Poukázal najeho návrh na zverenie maloletých deti do striedavej osobnej starostlivosti na báze denného alebo
týždňového striedania s tým, že výživné určené nebude. S jeho návrhom matka nesúhlasila poukazujúc
na jeho životný štýl, pretrvávajúcu spoločnú domácnosť, nízky vek maloletých, avšak prejavila záujem

zachovať jeho vzťah s deťmi a súhlasila so široko nastaveným stykom otca a maloletých. Uviedol,
že kolízny opatrovník, ktorý odporúčal zverenie maloletých do starostlivosti matky, nespochybnil jeho
otcovský vzťah k deťom, a za nevykonateľné označil realizovať formu striedavej osobnej starostlivosti,
ak rodičia doposiaľ bývajú v spoločnej domácnosti. Ďalším argumentom kolízneho opatrovníka bola
pozícia matky ako preferenčného rodiča z pohľadu maloletých, ich nízky vek a veľmi vážne a hlboko

narušená komunikácia medzi rodičmi. Mal za to, že súd mu určil rozsudkom výživné, maloleté deti
zveril do starostlivosti matky a rozhodol sa jeho styk s maloletými neupraviť, napriek tomu, že nenastala
situácia podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Poukázal na to, že súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku považoval za kľúčovú okolnosť pretrvávajúce zdieľanie spoločnej domácnosti rodičov s tým,
že striedavá starostlivosť o deti je za tohto stavu právne nevykonateľná a prakticky nerealizovateľná.
Dal do pozornosti Nález Ústavného súdu ČR z 23.02.2010 číslo III. ÚS 1206/09, z ktorého vyplýva, že

ani široko určený styk rodiča s dieťaťom nie je rovnocenný striedavej osobnej starostlivosti, pri ktorej
majú obaja rodičia rovnocenné postavenie a zverenie dieťaťa do výlučnej výchovy jedného z rodičov sa
môže stať aj výrazom ústupkov vzájomnej rivalite rodičov, kedy nízke pohnútky jedného rodiča vedú k
trápeniu toho druhého prostredníctvom vlastného dieťaťa. Uviedol, že zdieľanie spoločnej domácnosti
rodičmi maloletých sa v súdnej praxi nestáva prekážkou pre úpravu styku rodiča s maloletými deťmi aj z

dôvodu,žetakátosituáciamádočasnýcharakter(rozsudokKrajskéhosúduKošiceč.k.7CoP/169/2013).
Za zavádzajúcu a zmätočnú považoval konštatáciu súdu, že situácia by bola odlišná, ak by sa rodičia
na forme starostlivosti o deti dohodli a táto by nebola predmetom sporu. Nie je mu zrejmé aký by mala
táto okolnosť vplyv na opisovanú špecifickosť situácie, ktorá spočíva vo faktickom zdieľaní spoločnej
domácnosti. Vyslovil názor, že súd pripúšťa striedavú starostlivosť o maloletých, ak sa rodičia dohodli,

avšak v odôvodnení rozhodnutia takúto formu starostlivosti vylučuje a poukazuje na dôvody, o ktoré
opiera svoje rozhodnutie. Uvedený postup považoval za zmätočný. Namietal, že súd pripisuje výlučne
na jeho vrub zistenú hlbokú narušenú komunikáciu medzi rodičmi, ktorí komunikujú len písomne sms
a emailami, hoci žijú v spoločnej domácnosti. Daným postupom je nepriamo postihovaný, keď sa súd
rozhodol nevyhovieť bez opodstatnených dôvodov jeho návrhu a neupraviť ani jeho styk s maloletými.

Súd neuvádza ani nízky vek maloletých medzi dôvodmi, prečo nie je striedavá osobná starostlivosť
pre maloletých vhodná. Poukázal na citovaný Nález Ústavného súdu Českej republiky, podľa ktorého
prekážka nízkeho veku dieťaťa pri zverení do striedavej osobnej starostlivosti by mala odpadnúť v
dobe, kedy dieťa mohlo začať navštevovať materskú školu. Taktiež pre nesúhlas jedného z rodičov
so striedavou starostlivosťou nesmie súd na spôsob tejto výchovy rezignovať. Nesúhlas by mohol mať

aj obštrukčný charakter a tento môže byť relevantný len vtedy, ak je vybudovaný na dôvodoch, ktoré
by bolo spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasiahnuť do záujmov maloletého dieťaťa. Opačný
postup je v rozpore s právom druhého rodiča na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 32
ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, zásahom do jeho základného práva vychovávať a starať sa
o svoje dieťa. Uviedol, že od vydania napadnutého rozsudku mu matka znemožňuje trávenie času s

maloletými, tento čas obmedzuje na minimum, pričom z jej strany dochádza k nevhodnému správaniu
sprevádzanému krikom a nadávkami pred deťmi, v prípade ak sa snaží s nimi komunikovať a iniciovať
spoločné aktivity. Uvedené má za následok negatívny dopad na vzťah maloletých s ním, na základe
čoho je možné usudzovať, že dané rozhodnutie je v rozpore so záujmom maloletých. Zdôraznil, že má
záujem rovnocenne sa podieľať na výchove a starostlivosti o deti ako ich matka. Považoval za vhodné

nariadiť vo veci ústne pojednávanie, na ktorom by bola možná konfrontácia matky ohľadom jej správania
sa k deťom, prípadne by boli predložené obrazovo-zvukové záznamy z domácnosti na preukázanie
nevhodného správania matky voči maloletým a otcovi. Maloleté deti majú silné citové väzby na oboch
rodičov a zverenie do striedavej starostlivosti je v súlade s ich vývinovými potrebami, poskytuje stabilitu
výchovného prostredia u každého z rodičov a bude rešpektované právo maloletých na zachovanie

vzťahu k obom rodičom a na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov. Podľa jeho názoru, sú
splnené všetky zákonom stanovené podmienky na zverenie detí do striedavej starostlivosti. Namietal,
že napadnutým rozhodnutím došlo ku zvýšeniu výživného na maloleté deti, pri ktorom súd neporovnal
zmenu pomerov oproti stavu, kedy bolo výživné určené, t.j. na čas do rozvodu. Namietal, že matka
ho napáda neobjektívnymi, nepravdivými a nepodloženými faktami o jeho potenciálnom príjme, ktorý

odhaduje na 3.000 eur mesačne, ktoré vyjadrenia súd prijal. Súdu prvej inštancie vytkol, že nezohľadnil,
žematkajenezamestnaná, nedosahujedostatočný,resp.žiadenpríjem, zktoréhobymalabyťschopná
financovať mesačnú čiastku nevyhnutnú na výživu detí. Zvýšenie výživného považoval za nepodložené.
Žiadal odstrániť zo spisu všetky poznámky spomenuté v rozsudku a na súdnom pojednávaní týkajúcesa rozvodu, úpravy styku rodičov po rozvode s deťmi a výživného, ktoré nemajú právnu relevanciu, sú
neopodstatnené a účelové. Ide o poznámky ako mezonetový byt, v ktorom rodina žije, financovanie z
90% a pod. Tieto vymyslené nepodložené údaje považoval za nepravdivé a účelové, nemajúce miesto v

aktuálnom súdnom konaní. Poukázal na jeho znevýhodnenie v konaní, keď matka je právne zastúpená,
čo si on nemôže dovoliť.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom podala odvolanie matka prostredníctvom
zvoleného právneho zástupcu. Navrhla napadnutý výrok rozsudku zmeniť tak, že súd uloží povinnosť
otcovi prispievať na výživu maloletej P. sumou 450 eur a maloletej H. sumou 400 eur mesačne počnúc

dňom právoplatnosti rozsudku. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm, b/, e/, f/, h/CSP a § 62
ods. 1 CMP. Uviedla, že z dokazovania vyplynulo, že otec vynakladá finančné prostriedky na svoje
potreby a záujmy, čo v konaní nespochybňoval a v čase jeho prejavovaného záujmu o výkon osobnej
starostlivosti trávil čas s deťmi aktivitami vyžadujúcimi si finančné prostriedky. Poukázala na to,
že súd vychádzal z ňou vyčíslených priemerných nákladov na maloleté deti, ktoré nespochybnil a v
zásade ich nepovažoval za nadhodnotené, napriek tomu jej návrhu nevyhovel. Riadne zdôvodnila

aj náklady za voľnočasové aktivity maloletých, do ktorých spadajú i školské výlety, tábory a ďalšie
aktivity a nielen náklady na dovolenky. Otec sa dlhodobo nepodieľa na starostlivosti o maloletých, počas
letných prázdnin nemala inú možnosť než im zabezpečiť tábory a iné aktivity. Uvedené je potrebné
zohľadnil, keďže z dôvodu nezáujmu otca zabezpečovať v prípade potreby starostlivosť o maloletých,
je nútená hľadať iné alternatívy. Skutočnosť že otec sa v konaní nepravdivo a účelovo vykresľoval ako

nemajetný,nemôžebyťnaúkornamaloletýchanemôžetomaťzanásledokzníženieichživotnejúrovne.
Mala za to, že zo strany súdu došlo ku kompromisnému rozhodnutiu, ktoré odôvodnil s poukazom na
potreby a záujmy maloletých detí. Uviedla, že povinnosťou súdu pri rozhodovaní o rozsahu výživného je
zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov s právom dieťaťa podieľať sa na životnej
úrovni svojho rodiča. Tiež treba zobrať do úvahy podiel každého z rodičov na zabezpečení faktickej

starostlivosti o maloleté deti. Namietala, že súd sa nedostatočne zaoberal uvedenými skutočnosťami
a obmedzil sa výlučne na posudzovanie odôvodnených potrieb maloletých. Z napadnutého rozsudku
nie je zrejmé ako a na základe akých dôkazov vyhodnotil súd príjmové pomery otca, ktorý neposkytol
potrebnú súčinnosť, svoje príjmy zahmlieval, porušil povinnosť preukázať príjmové, majetkové pomery,
čím naplnil predpoklady pre aplikáciu ust. § 63 ods. 1 Zákon o rodine. Opakovane navrhla doplnenie

dokazovania dopytom na peňažné ústavy, v ktorých má otec a spoločnosť I., s.r.o. vedené účty, s
uvedenými skutočnosťami sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal a neodôvodnil
prečo nepovažoval za potrebné dopĺňať dokazovanie. Naviac súd deklaroval nedôveryhodnosť tvrdení
otca o jeho majetkových a príjmových pomeroch. Namietala, že napadnuté rozhodnutie vykazuje
nedostatky spočívajúce v jeho nedostatočnom odôvodnení, keď súd nevyhodnotil pomery na strane

otca, neuviedol neakceptoval návrh na doplnenie dokazovania. Rozhodnutie súdu má byť presvedčivé,
dostatočne individualizované, má vychádzať z vykonaného dokazovania, obsahovať úvahy, ktoré
umožňujú spätne preskúmať závery o tom, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na
jeho vydanie. Napadnuté rozhodnutie považovala za nepreskúmateľné a porušujúce základné právo
účastníkov na spravodlivý proces. Namietala, že súd nezistil náležite zárobkové, majetkové pomery otca

a teda nedostatočne zistil skutočný stav veci. Súd sa uspokojil len s argumentáciou otca ohľadne jeho
príjmov, ktoré však nekorešpondujú s realitou. Z uvedeného dôvodu opakovane žiadala o doplnenie
dokazovania vykonaním dopytu na peňažné ústavy, v ktorých má otec a spoločnosť I. s.r.o. vedené
bankové účty za účelom preukázania skutočných pomerov otca. Z tvrdení otca a predložených daňových
priznaní vyplýva, že ide z jeho strany o tendenčné konanie za účelom minimalizácie výživného na

maloleté deti. Dala do pozornosti vyjadrenie otca na pojednávaní dňa 22.01.2019, kedy uviedol, že
jeho mesačný príjem z podnikania činí 80 eur a náklady na život 800 až 1.000 eur. Tento nepomer
príjmov a výdavkov otec nevedel logicky zdôvodniť a po poučení ohľadom jeho príjmov, zmenil
tvrdenia dôvodiac tým, že si vypomáha optimalizáciou nákladov prostredníctvom obchodnej spoločnosti
a finančné prostriedky na úhradu svojich životných potrieb čerpá podľa potreby aj zo zdrojov spoločnosti.

Vyjadrenia otca boli rozporné aj na pojednávaniach v minulosti, kedy uviedol, že výplaty od roku 2010
do roku 2017 dosahoval v priemere 2.000 až 3.000 eur, v marci mal vyplatené prémie vo výške 10.000
eur a na poslednom pojednávaní uviedol príjem 1.000 eur mesačne a to z podnikateľskej činnosti.
Poukázala na to, že svoje náklady otec vyčíslil sumou 360 eur s tým, že finančne mu vypomáhajú
rodičia. Mala za to, že napriek skutočnosti, že rodičia majú v zmysle Zákona prispievať na výživu

maloletých detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov, tieto súd na strane otca
neskúmal. V kontexte uvedeného poukázala na vyšetrovací princíp, ktorý má byť uplatnený v rámci
civilného mimosporového konania (článok 6 CMP). Namietala nesprávne právne posúdenie veci s
poukazom na ust. § 62 ods. 2, 4 a 5 Zákona o rodine. Zdôraznila, že v konaní bolo preukázané,že faktickú starostlivosť o maloleté deti vykonáva ona, pričom znáša všetky náklady na domácnosť,
v ktorej doposiaľ žije otec, ktorý neparticipuje na výchove a starostlivosti o deti, ani na starostlivosti
o domácnosť. Tento prístup otca sa nezmenil ani po vydaní napadnutého rozhodnutia, s maloletými

netrávilčasanipočasVianočnýchsviatkov,nezobralichkstarýmrodičom,nekúpilimdarčeky, neprejavil
o nich žiaden záujem. Nemožno ignorovať obštrukcie vytvárané otcom v priebehu celého konania,
kedy sa prezentuje ako nemajetný. Takéto konanie predstavuje účel zbavenia sa, či optimalizácie jeho
vyživovacej povinnosti, ktorá nemôže byť na prospech maloletých. Zákonnou povinnosťou rodiča je
svoje príjmy preukázať. Zdôraznila, že zákon v prípade, že rodič nepredloží súdu daňové priznania

s minimálnym ziskom, prípadne stratou a jeho skutočné majetkové pomery sú v hrubom nepomere s
príjmami vykázanými v predloženom daňovom priznaní, zavádza právnu domnienku, podľa ktorej sa
predpokladá, že výška priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného
minima určeného osobitným zákonom. Nie je zrejmé, prečo sa súd v napadnutom rozhodnutí opomenul
zaoberať predmetným ustanovením, hoci boli naplnené všetky predpoklady pre jeho aplikovanie. Mala
za to, že súd vecne správne právne posúdil, keď stanovil rozsah výživného otcovi na maloleté deti

výlučne na základe odôvodnených nákladov na ich potreby a opomenul zohľadniť citované zákonné
ustanovenie.
7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhla
napadnuté výroky potvrdiť ako vecne správne. Pokiaľ otec namietal, že súd neupravil jeho styk s
maloletými, považovala dôvody uvedené otcom v odvolaní za klamlivé, zmätočné a nezakladajúce sa

na reálnych skutočnostiach. Poukázala na to, že súd styk otca s maloletými upravil pomerne široko.
Uviedla, že okrem budovania reparácie vzťahu otca s maloletými deťmi považuje úpravu styku aj za
prostriedok, ktorý môže prispieť k predchádzaniu konfliktných situácií medzi rodičmi. Napokon otec má
možnosť preukázať svoj faktický záujem o podieľaní sa na výchove a starostlivosti o maloleté deti,
ktorý doposiaľ absentoval. Nesúhlasila s názorom otca, že kľúčovým argumentom súdu v súvislosti

s nevyhovením jeho návrhu na striedavú osobnú starostlivosť, bola skutočnosť, že rodičia zdieľajú
spoločnú domácnosť a nízky vek maloletých. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú
tieto otcom tvrdené skutočnosti. Okolnosti, ktoré v spolužití rodičov nastali v priebehu konania, jej dali
za pravdu, keďže z nich nevyplýva záver, že by otec mal záujem participovať na starostlivosti o deti,
keď sa skutočne na tejto podieľa len minimálne a posledný rok vôbec. Z dokazovania vyplynulo, že

tvrdeniaotcaohľadomjehostarostlivostiomaloletýchsanezakladalinapravde,otecsvojuargumentáciu
menil a napokon tvrdí, že mu matka bráni v styku, napriek tomu, že bývajú v jednej domácnosti.
Stotožnila sa so závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k návrhu otca na zverenie maloletých do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Zdôraznila, že otec v lete 2019 nestrávil s maloletými deťmi
žiaden čas, rovnako tomu bolo aj po tom, čo nastala situácia súvisiaca so šírením Covid-19, otec

nekooperoval v starostlivosti o maloletých, musela dlhodobo čerpať pandemickú OČR, hoci otec nie
je v závislom pracovnom pomere. Otec k závažným tvrdeniam nezaujal žiadne stanovisko ani na
poslednom pojednávaní. Poukázala na záujem maloletých detí, ktorých vzťah s otcom je nutné v prvom
rade reparovať, keďže je v súčasnosti narušený práve v dôsledku nežiaduceho správania otca a jeho
nezáujmu. Odmietla tvrdenia, že po vydaní napadnutého rozsudku otcovi neumožňovala tráviť čas s

maloletými deťmi, pretože otec naďalej o ne nejaví záujem. Podľa jej mienky, otec svoje argumenty
prevzal iba z odvolania podanému voči rozhodnutiu o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Poukázala na to, že súd opakovane apeloval na
potrebu zmeny prístupu otca k starostlivosti o maloleté deti, s ktorým záverom súhlasí a považuje ho za
súladný so záujmom maloletých. Aktuálnym správaním otca dochádza k narušeniu vzťahov a je nutné

konštatovať, že návrh otca nevychádzal z jeho faktickej snahy podieľať sa na starostlivosti o maloletých,
ale bol účelovým vo vzťahu k otázke výživného. Nie je zrejmé z akého odôvodnenia rozsudku otec pri
koncipovaní odvolania vychádzal, keď cituje a parafrázuje údajný bod 30 a 31 rozhodnutia pochádzajúce
pravdepodobne z iného rozhodnutia, ktoré body ani obsahovo nesúvisia s odôvodnením rozsudku v tejto
veci a s predmetným konaním. Mala za to, že striedavá osobná starostlivosť o deti v danom prípade

neprichádza do úvahy, táto nie je súladná so záujmom maloletých, ktorí majú s otcom aktuálne narušený
vzťah. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti považovala za presvedčivé, ktoré nevykazuje
žiadnenedostatky.Kodvolaniuotca vočizvýšenémuvýživnémuuviedla,žesúdnerozhodovalozvýšení
výživného, pretože ide konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas po rozvode. Mala za to, že súd vykonal dokazovanie na základe, ktorého

rozhodol o výživnom, pričom pôvodne určené výživné predstavovalo výživné do rozvodu manželstva.
Považovala za neakceptovateľné, aby otec svoje materiálne záujmy povyšoval nad záujem maloletých
a žiadal formálne zverenie do striedavej starostlivosti, keď fakticky o deti nejavil záujem. Odvolanie
otca považovala za zmätočné a neodôvodnené vrátane navrhovaného petitu, ktorým žiadal zvereniedetí do striedavej starostlivosti do rozvodu, hoci bolo manželstvo napadnutým rozhodnutím rozvedené.
Otcom navrhovaný odvolací návrh na zverenie maloletých do striedavej starostlivosti je, podľa jej
názoru, absolútne nevykonateľný. Pokiaľ otec poukazuje na jej právne zastúpenie, uviedla, že otec

nemávedomosťovýškeodmeny.Žiadosťotcaoodstráneniepoznámokzosúdnehorozhodnutiaa spisu
len nasvedčuje tomu, že svoju pozornosť nevenuje starostlivosti o maloleté deti, ale svojim financiám.
8. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.
9. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky a odvolaniu otca nevyjadril.
10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65

zák. číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 zák č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 a 3 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie manžela - otca maloletých detí nie je dôvodné, avšak napadnutý výrok rozsudku o výživnom
je potrebné z formálneho hľadiska zmeniť. Pokiaľ ide o odvolanie matky dospel k záveru, že toto je
potrebné odmietnuť.

11. V odvolacom konaní ide o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom P. a H. na čas po rozvode,
preto sú účastníci označovaní ako otec a matka.
12. V konaní o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva súd prvej
inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, s ktorým sa aj náležite vyporiadal, vec správne právne
posúdil, vyvodil z nej správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne zdôvodnil. Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletých
detí do osobnej starostlivosti matky a dôvodmi napadnutého rozsudku a poukazuje na ne. V odvolaní
neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia v napadnutej časti o
zverení. V konaniach starostlivosti o maloleté deti je prvoradý záujem maloletých detí a nie predstavy
a pocity rodičov. V danom prípade bolo v konaní preukázané, že rodičia bývajú v jednej domácnosti,

starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, pričom otec žiadnym spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil argumenty matky, že na starostlivosti o deti prestal absolútne participovať. V tejto súvislosti
odvolací súd prihliadal i na vyjadrenie maloletých detí, ktoré v rámci vyšetrenia súdnym znalcom
potvrdili, že otec s otcom trávia menej času a podľa znalca ich vyjadrenia súvisia s tým, že otec je s nimi
menej. Výhrady otca voči matke, ktorá mu údajne neumožňuje styk s maloletými deťmi, odvolací súd

vyhodnotil ako nelogické, vzhľadom k tomu, že rodičia spolu s deťmi bývajú v jednom byte. Správne súd
prvej inštancie posúdil postoj otca a jeho len formálny záujem o zabezpečenie starostlivosti o maloleté,
pričom správne zohľadnil i závery znaleckého dokazovania. Pokiaľ otec poukazuje na to, že maloleté
deti majú vytvorený vzťah k obom rodičom, odvolací súd uvedené nespochybňuje, avšak súčasne
musí konštatovať, že od vypracovania znaleckého posudku vo veci došlo ku zmene situácie v rodine a

narušeniu vzťahu otca s maloletými v dôsledku jeho nezáujmu, resp. vyhýbaniu sa kontaktu s matkou
a maloletými. V danom prípade treba uviesť, že aj zo záverov znaleckého posudku č. 5/2020 zo dňa
02.03.2020 vypracovaného znalcom PhDr. Igorom Obuchom vyplýva odporúčanie maloleté deti zveriť
do osobnej starostlivosti matke a upraviť styk otca s maloletými. Odvolací súd zhodne s názorom súdu
prvej inštancie má za to, že zverením detí do osobnej starostlivosti matke bude zabezpečená stabilita

prostredia maloletých detí, o ktoré sa stará a vychováva ich matka nepretržite. K námietkam otca o
absencii zdôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k jeho návrhu na zverenie maloletých detí
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie
správne aplikoval ust. § 24 ods. 1, a zaoberal sa aj ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, pričom z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasne vyplývajú dôvody, na základe ktorých dospel k záveru

o zverení maloletých detí do starostlivosti matky. Pokiaľ otec poukazuje na splnenie podmienok na
rozhodnutie o striedavej starostlivosti rodičov a má za to, že takéto rozhodnutie by bolo v súlade s ich
záujmom, odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že by vzťah detí k otcovi bol absolútne
odmietavý, avšak konanie otca, ktorý sa vyhýba kontaktu s maloletými, o tieto neprejavil záujem ani
počas celých letných prázdnin, nebol matke nápomocný ani počas pandemických opatrení a pobytu

maloletých v domácom prostredí, maloletým sa nevenuje, napriek tomu, že bývajú v jednom byte,
nenasvedčuje jeho reálnemu záujmu o výkon osobnej starostlivosti o maloletých, pričom práve konaním
otca sa vzťah detí k nemu narušil. Keďže predmetom konania je rozvod manželstva bolo potrebné
v súlade s ust. § 100 CMP rozhodnúť o pomeroch manželov k maloletým deťom bez ohľadu na to,
že bývajú v spoločnej domácnosti. Dané rozhodnutie nastavuje režim rodiny po rozvode manželstva

aj pre prípad, ak dôjde k odsťahovaniu sa jedného z manželov zo spoločnej domácnosti. Treba tiež
uviesť, že v konaní neboli preukázané nedostatky zo strany matky v zabezpečovaní starostlivosti o deti.
Napokon odvolací súd konštatuje, že nezhody, konflikty rodičov a ich významne narušená komunikácia
vyplynuli z priebehu celého konania a boli potvrdené rodičmi, pričom je zjavné, že ich dôvodom je dennézdieľanie jednej domácnosti. Na námietky otca o rozpornom odôvodnení napadnutého rozsudku súdom
prvej inštancie odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil situáciu v rodine, postoj
oboch rodičov k maloletým deťom a zabezpečenie ich starostlivosti aj s ohľadom na záujem maloletých.

Za daných okolností sa odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie stotožnil. V súvislosti s otcom
prezentovanými rozhodnutiami súdov o podmienkach striedavej starostlivosti rodičov o maloleté deti a
právach rodiča a detí, odvolací súd poznamenáva, že ku každej veci starostlivosti o maloleté deti je
potrebné pristúpiť individuálne a posúdiť ju v kontexte všetkých vykonaných dôkazov v konaní. V danej
veci súd prvej inštancie správne prihliadal na zmenu situácie v rodine a fakt, že otec sa na výchove

maloletých prestal podieľať, deťom sa nevenoval ani počas prázdnin. Pokiaľ otec dôvodí tým, že súd
prvej inštancie mu neupravil jeho styk s maloletými deťmi, odvolací súd poukazuje na výrok napadnutého
rozsudku, ktorý jednoznačne reflektuje na rozhodnutie o zverení a upravuje styk otca s maloletými
deťmi v rozsahu zodpovedajúcom stavu v čase jeho rozhodovania, t.j. ku dňu rozvodu manželstva s
prihliadnutím na vek, potreby, záujem maloletých, ich právo na trávenie času, starostlivosť a výchovu
oboma rodičmi a zohľadňujúc narušený vzťah maloletých s otcom a správanie otca. Napokon odvolací

súd konštatuje, že otec v odvolacom návrhu neuviedol alternatívny petit pre prípad zverenia maloletých
do osobnej starostlivosti matky so špecifikáciou návrhu na úpravy styku s maloletými. Odvolací súd
dopĺňa, že dané rozhodnutie nie je nemenné a v prípade zmeny pomerov môže dôjsť k jeho zmene,
nielen autoritatívnym rozhodnutím súdu, ale aj dohodou rodičov.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zverení podľa § 387 ods.

1 CSP ako správny potvrdil.
14. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie v časti výživného
ako nedôvodné, avšak vzhľadom na jeho formálnu nesprávnosť postupom podľa § 388 CSP daný výrok
zmenil z dôvodu, že s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k
maloletým deťom na čas po rozvode (ust. § 100 CMP), preto povinnosť prispievať na výživu maloletého

dieťaťa musí byť stanovená počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva.
15. Pokiaľ ide o samotnú výšku výživného súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o výživnom
vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa, uvedených v ust. § 62 ods.
1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. správne prihliadol na strane maloletých detí na ich odôvodnené
potreby a na strane rodičov na ich zárobkové a majetkové pomery, životnú úroveň a schopnosti a

možnosti na strane otca.
16. Súd prvej inštancie podrobne vysvetlil, čo sa rozumie pod pojmom výživné a s jeho výkladom sa
odvolací súd stotožňuje. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletej P. a H. súd prvej inštancie tieto
správne ustálil, keď vychádzal z predložených dôkazov a matkou vyčíslených nákladov na potreby
maloletých. Odvolací súd poznamenáva, že nie je povinnosťou matky preukazovať výdavky na

bežné denné potreby dieťaťa (strava, ošatenie, hygienické potreby) z dôvodu, že súd vychádza zo
všeobecných cien tovarov primeraných veku dieťaťa. Nákladmi maloletých detí sú i platby za školské
a mimoškolské aktivity, ktoré matka riadne preukázala a cestovné výdavky a pomerný podiel nákladov
na bývanie. Odôvodnené potreby maloletých detí pozostávajú aj z platieb súvisiacich so zakúpením
darčekov pre deti, úhradou prázdninových pobytov a dovoleniek, ktoré s rodičmi absolvujú. V tejto

súvislosti odvolací súd poukazuje na úpravu styku otca s maloletými, podľa ktorej aj otec bude s deťmi
tráviť čas cez školské prázdniny a sviatky v rovnakom rozsahu ako matka. Je vecou každého z rodičov
aký program v danom čase maloletým deťom vytvoria a v akej hodnote deťom zakupujú darčeky aj s
ohľadom na ich finančné možnosti. K argumentom matky, že otec sa v poslednom období ani počas
letných prázdnin absolútne nevenoval, nie je dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku vo výroku

o výživnom, pretože určená výška výživného je primeraná a zohľadňuje náklady na odôvodnené
potreby maloletých detí. Pri ustálení nákladov na potreby maloletých vo výške 533 eur môže dôjsť
k ich navýšeniu v prípade ochorenia maloletých a s tým súvisiacich platieb za návštevy u lekárov
alebo kúpu liekov, avšak aj takto navýšená suma výdavkov by zodpovedala určenej výške výživného.
Naviac, v danom konaní matka nepreukázala pravidelné mesačné zvýšené náklady na zdravotnú

starostlivosť maloletých detí. Správne súd prvej inštancie posúdil aj príjmy, pomery a životnú úroveň
rodičov. Pokiaľ otec namieta, že súd vychádzal pri určení výšky výživného z nepravdivých informácií
poskytnutýchmatkou,odvolacísúdkonštatuje,žezvykonanéhodokazovaniavyplýva,žeotecpreukázal
svoj príjem daňovým priznaním spoločnosti I. Z. s.r.o., ktorej je konateľom a spoločníkom, pričom v
priebehu konania korigoval výšku svojho zárobku aj s ohľadom na ním prezentované náklady. Za daných

okolností aj s prihliadnutím na otcom dosahovaný príjem v predchádzajúcom období (cca vo výške 2.200
eur mesačne) správne súd prvej inštancie vychádzal zo schopností a možností otca zabezpečiť si príjem
v zodpovedajúcej výške, z ktorého dokáže hradiť náklady na odôvodnené potreby maloletých detí a
zvýšiť nielen svoju životnú úroveň, ale aj životnú úroveň maloletých. Nemožno akceptovať ani námietkyotca, ktorými poukazoval na skutočnosť, že súd prvej inštancie nezohľadnil nezamestnanosť matky a
jej povinnosť rovnako prispievať na výživu maloletých. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že výška
výživného, na ktorú ho súd zaviazal predstavuje časť nákladov na odôvodnené potreby maloletých, ktorá

v porovnaní s podielom matky, jej dočasnú nezamestnanosť nezohľadňuje. Správne súd prvej inštancie
zohľadnil aj výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, ktorý sa premietne do výživného, náklady
každého z rodičov na bývanie a skutočnosť, že inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Odvolací súd sa
stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o primeranosti výšku výživného na maloletú P. 300 eur a H.
vo výške 250 eur mesačne, ktorá zodpovedá ich veku a potrebám, pomerom na strane oboch rodičov

a schopnostiam a možnostiam otca.
17. Pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletých detí s poukazom na spotrebný charakter
výživného, ako i finančných a majetkových pomerov a schopností a možností otca, odvolací súd výrok
súdu prvej inštancie o určení výživného, podľa § 388 CSP zmenil len čo do časti výroku týkajúceho sa
určenia doby počiatku platenia výživného a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia,
pričom určenú sumu považoval v danom prípade za primeranú vo vzťahu ku kritériám rozhodným pre

určovanie výživného na maloleté dieťa.
18. Pokiaľ ide o odvolací návrh otca, ktorým žiadal zrušiť napadnutý rozsudok za účelom doplnenia
dokazovania výsluchom účastníkov a doložením zvukovo-obrazových záznamov preukazujúcich
správanie matky, odvolací súd dospel k záveru, že daný návrh je nedôvodný a nie sú dôvody ani na
postup podľa § 388 CSP (zrušenie rozsudku), pretože súd prvej inštancie vo veci vykonal náležité

dokazovanie, ktorého výsledky postačujú pre rozhodnutie vo veci. K námietke otca o nedostatočnom
odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie
uzatvára, že dané rozhodnutie spĺňa náležitosti ust. 220 ods. 2 CSP, je zrozumiteľné,dostatočne
odôvodnené a vyplývajú z neho i úvahy, na základe ktorých súd rozhodol o zverení maloletej do
starostlivosti matky a uložení povinnosti otcovi platiť výživné na maloleté deti.

19. Podľa ust. § 386 písm. a/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
20. Predtým, než začne odvolací súd na základe podaného odvolania konať vo veci samej, tak musí
skúmať, či odvolanie spĺňa všetky podmienky prípustnosti odvolania požadované zákonom, t.j. či je
podané v lehote, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či má
všetky predpísané náležitosti. Ak odvolací súd zistí, že nie je splnená niektorá z podmienok odvolania,

musí odvolanie odmietnuť bez ďalšieho vecného prejednania odvolania.
21.Vdanejvecibolomatkoupodanéodvolanieprotirozsudkusúduprvejinštancievovýrokuovýživnom.
Odvolací súd sa zaoberal včasnosťou podaného odvolania, keď z rozhodnutia súdu prvej inštancie
vyplýva poučenie o možnosti podať odvolanie proti rozsudku do 15 dní od jeho doručenia. Vychádzajúc
z obsahu spisu predmetné rozhodnutie bolo matke doručené prostredníctvom jeho právneho zástupcu

dňa 01.01.2021, ktorá skutočnosť vyplýva z informácie o výsledku doručenia (por. č. l. 413 spisu).
Lehota na podanie odvolania matke začala plynúť dňa 02.01.2021 (§ 121 ods. 2 CSP) a uplynula
dňa 17.01.2021, ktorý deň pripadol na deň pracovného voľna (nedeľa). Odvolanie matka podala
prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu elektronicky dňa 05.02.2021 (č.l. 428 spisu).
22. Tým, že matka podala odvolanie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, odvolací súd jej odvolanie

ako oneskorene podané podľa § 386 písm. a/ CSP odmietol.
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
24. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).