Uznesenie – Zabezpečovacie opatrenia ,
Potvrdené, Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 12, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323200505
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8323200505.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov
senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, sudkyňa spravodajkyňa v spore žalobcu:
Východoslovenská energetika a. s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, zastúpený
Allen & Overy Bratislava, s. r. o., so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO:
35 857 897, proti žalovanému: CHEMES, a. s. Humenné, so sídlom Chemlonská 1, 066 33 Humenné,

IČO: 31 695 426, zastúpený Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s. r. o., so sídlom Rázusova 1, 040
01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 560 611, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 17Cb/12/2023 – 344 zo
dňa 1.3.2023 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia.

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 09.02.2023 podal na príslušnom súde prvej inštancie návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým navrhol zriadiť v prospech žalobcu záložné právo na účely
zabezpečenia pohľadávky žalobcu s najvyššou hodnotou istiny vo výške 19.144.992,67 eur s

príslušenstvom titulom doposiaľ neuhradených pohľadávok zo (i) zmluvy o združenej dodávke elektriny
číslo XXXXXXXXXXX/XXXX, zo dňa 3. júla 2020 v znení jej dodatkov (vrátane individuálnych zmlúv za
roky 2021 a 2022) a (ii) zmluvy o združenej dodávke plynu číslo 31695426/P/2021, zo dňa 20. januára
2020vzneníjejdodatkov(vrátaneindividuálnychzmlúvzaroky2021a2022),atonavšetkyprevoditeľné
pohľadávky žalovaného, tzn. na akékoľvek právo žalovaného na peňažné plnenie, vrátane práv, ktoré
už vznikli alebo môžu vzniknúť v budúcnosti a na pohľadávky z bankových účtov žalovaného vedených

v bankových ústavoch - A. B. C., D., E. C. F. G. D. H., D., pobočka zahraničnej banky, Československá
obchodná banka, a. s. a Slovenská sporiteľňa, a. s., s výnimkou pohľadávok, ktoré sú ku dňu vydania
zabezpečovacieho opatrenia už predmetom záložného práva v prospech žalobcu. Žalobca tiež navrhol,
aby mu súd priznal oprávnenie podať žiadosť o registráciu záložného práva zriadeného uznesením súdu
do Notárskeho centrálneho registra záložných práv.

2. V návrhu žalobca uviedol, že so žalovaným v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzatvoril (a) zmluvu
o združenej dodávke plynu číslo XXXXXXXX/X/XXXX zo dňa 20.januára 2020 v znení jej dodatkov č. 1
až 3, (b) zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti č. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 1. marca 2021,
(c) zmluvu o zriadení záložného práva na pohľadávky č. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 1. marca 2021, pričom
predmetom zálohy sú pohľadávky žalovaného voči spoločnosti Humenská energetická spoločnosť, s. r.
o., IČO: 31 728 812, (d) zmluvu o združenej dodávke elektriny číslo XXXXXXXXXXX/XXXX, zo dňa 3.

júla 2020 v znení dodatkov č. 1 a 2 (e) zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti č. XXX/
XXX/XXXX zo dňa 1. marca 2021 a (f) zmluvu o zriadení záložného práva na pohľadávky č. XXX/XXX/XXXX zo dňa 1. marca 2021, pričom predmetom zálohu sú pohľadávky žalovaného voči spoločnosti I..
Na podklade týchto zmlúv sa uskutočňoval samotný nákup elektriny a plynu na základe individuálnych
kúpnych zmlúv, pričom právo žalovaného odobrať a žalobcova povinnosť dodať konkrétne množstvo

elektriny alebo plynu vznikala až na základe objednávok žalovaného a ich akceptácie, ktoré boli spolu
s dohodou strán o cene, množstve a čase dodávky zachytené vo forme tzv. konfirmačných listov.
Žalobca svoje povinnosti splnil a dodal žalovanému dohodnuté množstvá plynu a elektriny riadne a
včas a za tieto dodávky žalovanému vystavil faktúru. Napriek opakovaným výzvam žalovaný nezaplatil
cenu za dodané energie od septembra 2022 do konca roka 2023, pričom časť týchto pohľadávok po

lehote splatnosti predstavuje sumu 13.005.995,40 eur, ale celková výška pohľadávok vyfakturovaných
za energie dodané do konca roka 2022 predstavuje sumu 19 170.432,29 eur. Žalobca v návrhu tiež
uviedol, že žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti použil časť dodaných energií na výrobu
tepla, ktoré žalovaný predáva a časť ďalej predal aj s maržou svojím odberateľom, medzi ktorých
patria najmä spoločnosť I. a firmy prevádzkujúce výrobné prevádzky v priemyselnom parku patriacemu
skupine žalovaného. Žalovaný tak na jednej strane prijíma platby od svojich zákazníkov za energie

ním dodané, ale na druhej strane odmieta za ne zaplatiť, a zároveň podľa žalobcu si žalovaný začal
voči nemu špekulatívne uplatňovať neexistujúce a nezmyselné nároky. Okrem podaného odstúpenia od
všetkých zmlúv v posledný pracovný deň doby trvania dodávok, žalovaný podal v rovnaký deň aj návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého jediným účelom bolo zmariť legitímne právo žalobcu
vykonať záložné právo a možnosť uspokojiť svoju pohľadávku voči žalovanému. Žalobca v snahe

s vyššou mierou zabezpečiť svoje pohľadávky podaným návrhom sleduje zabránenie scenáru, že
žalovaný vyberie platby za dodávky energií a tepla od svojich zákazníkov, hotovosť a aktíva prevedie
na iné spoločnosti a neuspokojí pohľadávky žalobcu.

3. S poukazom na právnu úpravu žalobca uviedol presvedčenie, že pre nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia sú všetky podmienky splnené.

4.Kosvedčeniuexistenciepeňažnejpohľadávkyžalobcapoukázalužnauvedenéskutočnosti, zktorých
vyplýva, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému je v danom štádiu hodnoverne osvedčená, keďže
žalobca dodávané energie od žalobcu odobral a ich fakturovanú kúpnu cenu ani po lehote splatnosti

neuhradil. Žalobca dodal, že s najväčšou pravdepodobnosťou bude nútený domáhať sa svojich práv
súdnou cestou a má odôvodnené obavy, že v čase právoplatného rozhodnutia bude exekúcia proti
žalovanému ohrozená.

5. K ohrozeniu výkonu exekúcie žalobca uviedol 4 dôvody:

- žalovaný verejne tvrdí, že je v nepriaznivej, možno až v likvidačnej finančnej situácii, pričom aj v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdí, že mu hrozí platobná neschopnosť, čo však nijako
neosvedčil, no napriek tomu je žalobca toho názoru, že žalovaný má dostatočné príjmy, aby splnil jeho
pohľadávky, preto jeho konanie hodnotí ako špekulatívne s cieľom urobiť všetko preto, aby sa vyhol
svojej platobnej povinnosti voči žalobcovi;

- iné spoločnosti v skupine žalovaného tiež prestali plniť svoje záväzky voči žalobcovi, pričom ako príklad
uviedol spoločnosť MPC CESSI a.s., IČO: 31 651 445 (MPC) s celkovo neuhradenými pohľadávkami
žalobcuzadodávkyplynuaelektrinyvsume711.717,30eur,ztohopolehotesplatnostisuma131.563,28
eur, v ktorej konečným užívateľom výhod je pán J. K. L., otec konečných užívateľov výhod v žalovanom
- pánov K. K. L. a K. M. L.;

- špekulatívnosť v postupe žalovaného spočívajúca v predpoklade presunu akýchkoľvek finančných
prostriedkov a majetku mimo dosah exekúcie, pričom žalobca špekulatívnosť žalovaného odvodzuje od
účelového odstúpenia od zmluvy, uplatnenia si údajného nároku z titulu náhrady škody tým, že žalobca
mu nepredával plyn a elektrinu počas roka 2022 za burzové ceny z marca a októbra 2021, k čomu
žalobca uviedol, že žalovaný si v dostatočnom časovom predstihu, dúfajúc v poklese cien elektriny

a plynu, u žalobcu nezazmluvnil dodávku komodít, za čo nemôže niesť žalobca zodpovednosť;
- existujúce zabezpečenie vzhľadom na výšku pohľadávky a povahu zabezpečenia nepovažuje žalobca
za dostatočné, keďže v prospech žalobcu je aktuálne zriadené záložné právo na pohľadávky žalovaného
len voči spoločnosti I. a tiež záložné právo na jednu konkrétnu stavbu vlastnenú žalovaným. V tomto
smere žalobca poukázal, že maximálna hodnota zabezpečenej pohľadávky podľa záložnej zmluvy na

pohľadávky plyn je 4.500.000,- eur a podľa záložnej zmluvy na pohľadávky elektrina je 6.000.000,- eur,
čo s ohľadom na výšku pohľadávky 19.170.432,29 eur nepostačuje na dostatočnú ochranu žalobcu.
K záložným zmluvám, ktorých predmetom je zriadené záložné právo k nehnuteľnosti, žalobca uviedol,
že sa jedná len o stavbu vo vlastníctve žalobcu nachádzajúcej sa v priemyselnom parku, pričomžalobca je ako záložný veriteľ zapísaný v katastri nehnuteľnosti v poradí druhom, pričom pozemky pod
stavbou a príjazdové cesty sú vo vlastníctve tretej osoby – Priemyselný park Chemes s. r. o., preto
podľa žalovaného vzhľadom na možnosť skupiny žalovaného účinne obmedziť užívanie stavby novým

vlastníkom (najmä ak takto postupoval v minulosti voči spoločnosti N. O.) je hodnota tejto stavby z
pohľadu potencionálnych záujemcov veľmi nízka

6. Na záver žalobca dodal, že žalovaný podľa svojich účtovných závierok za roky 2013 až 2021
zverejnených v Registri účtovných závierok je dlhodobo v strate, pričom s výnimkou roku 2014

a roku 2020 končí prevažne v miliónových stratách, čo naznačuje pravdepodobnosť jeho úpadku,
preto sa žalobca domnieva o existencii motivácie žalovaného previesť aktíva na finančne stabilné
spoločnosti v rámci skupiny a to aj na úkor splnenia jeho záväzkov voči nemu. Podľa žalobcu vydaním
zabezpečovacieho opatrenia nedôjde k zásahu do práv žalovaného alebo tretích osôb nad nevyhnutnú
mieru a návrh rešpektuje zásadu proporcionality, keďže žalobca nenavrhuje zriadenie záložného práva
nanehnuteľnýmajetok,hnuteľnýmajetokanižiadnyinýmajetokžalovaného,alelennajehopohľadávky,

ktoré predstavujú najmä príjem žalovaného získavaný predajom energií, ktoré žalovanému dodal
žalobca, prípadne pohľadávky z bankových účtov, na ktorých sa nachádzajú práve peňažný výťažok
z predaja energií. Napokon navrhované zabezpečovacie opatrenie nemôže predstavovať neprimeraný
zásah ani do práv žalovaného, pretože práva žalovaného budú podľa žalobcu obmedzené iba do výšky
jeho záväzkov za energie, ktoré mu boli dodané a ktoré žalovaný ďalej predal.

7. Žalobca v doplňujúcom podaní k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa
14.02.2023 uviedol, že žalovaný podniká aktívne kroky smerujúce k tomu, aby úplne zmaril jeho
uspokojenie žalobcu. Žalovaný podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia jednak voči nemu, o
ktorom sa vedie konanie pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 29Cb/1/2023 a tiež aj voči nemu a

spoločnosti I., o ktorom sa vedie konanie pred Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 7Cb/5/2023. Na
základe týchto návrhov vydali Okresný súd Košice I ako aj Okresný súd Humenné zatiaľ neprávoplatné
neodkladnéopatrenia,ktorýmifaktickyžalobcovizabránilirealizovaťjehozáložnéprávopodľazáložných
zmlúv, čoho následkom je, že žalobca momentálne nemá žiadne relevantné zabezpečenie svojich
pohľadávok proti žalovanému. Jediným účelom neodkladných opatrení navrhovaných žalovaným je

podľa žalobcu zmariť uspokojenie jeho pohľadávky realizáciou záložného práva v snahe získať čas na
to,abypreviedolsvojepodnikanienainúspoločnosťaontaknemalmožnosťvymôcťodžalovanéhojeho
pohľadávky v exekúcii. On sa samozrejme bude brániť zákonnými prostriedkami proti neprávoplatným
neodkladným opatreniam. Avšak kým tieto konania budú právoplatne ukončené, existuje dôvodná
obava, že žalovaný presunie všetok svoj majetok mimo dispozície a dosahu exekúcie.

8. K návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia sa vyjadril žalovaný podaním doručeným
súdu dňa 23.2.2023. Podľa žalovaného sú rozhodujúce skutkové okolnosti uvádzané žalobcom
podávané jednostranne s tendenčným posúdením, pričom zmluvy o dodávke plynu a elektriny, ale ani
iné dokumenty s týmito zmluvami spojenými, na žiadnom mieste neuvádzajú, že majú mať povahu

rámcovej zmluvy. To, čo žalobca označuje ako samostatné zmluvy - objednávky a konfirmačné listy,
je len mechanizmom určujúcim spôsob jednotlivých čiastkových dodávok, ktoré zmluvy o dodávkach
elektriny a plynu predpokladajú ako spôsob nákupu, ktorý však nemôže mať povahu samostatných
kúpnych zmlúv.

9. Žalovaný nepoprel že, žalobcovi neuhradil faktúry za dodávky elektriny a plynu za obdobie 9-12/2022,
čo však spravil výlučne z dôvodu spornosti nárokov žalobcu, a to z dôvodu, že podľa žalovaného žalobca
sa na jeho úkor obohatil tým, že mu dodával plyn za cenu výrazne vyššiu ako ju sám nakúpil, čím
porušil existujúce zmluvné podmienky, zároveň žalovaný faktúry žalobcu reklamoval resp. ich vrátil ako
neopodstatnené a následne žalovaný aj odstúpil od všetkých zmlúv uzavretých so žalobcom a to vrátane

záložných zmlúv na pohľadávky a nehnuteľnosti. Žalovaný poprel akékoľvek špekulatívne konania
popísané žalobcom, k čomu poukázal, že už od októbra 2021 sa bránil proti postupu, ktorý zvolil žalobca
a žiadal ho o relevantné vysvetlenie a nápravu, avšak žalobca sa podaniu akéhokoľvek relevantného
vysvetlenia vyhýbal.

10. Podľa žalovaného je ďalej sporné, či v prípadoch obdobných tým ako je vymedzený žalobcom,
je vôbec prípustné, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie na pohľadávky z účtu a to vzhľadom
na možnosť nariadenia neodkladného opatrenia zakazujúceho dispozíciu s peňažnými prostriedkami
na bankovom účte, v súvislosti ktorej poukázal na vzťah subsidiarity medzi zabezpečovacíma neodkladným opatrením. Žalovaný, tak ako žalobca, poukázal už na dve nariadené neodkladné
opatrenia, ktorým bolo žalobcovi pre ním v návrhu vymedzené pohľadávky uložené zdržať sa výkonu
existujúceho záložného práva na pohľadávky žalovaného voči obchodnej spoločnosti I. energetická

spoločnosť a preto je toho názoru, že nie je prípustné, aby tieto súdom nariadené zákazy boli
prostredníctvom navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia na ďalší majetok obchádzané, pretože
v takom prípade by sa už nariadené neodkladné opatrenia minuli svojím účinkom. Za neprípustné
a predčasné žalovaný tiež považuje to, aby sa navrhovalo zabezpečovacie opatrenie pre pohľadávku,
ktorá ešte nie je splatná.

11. Podľa žalovaného taktiež nie je splnená ani primárna podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia a to osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky, ktorú žalovaný považuje v celom rozsahu
za minimálne spornú, ak vôbec existujúcu. Podľa súdu, ktorý rozhodoval aj vo veci vedenej pod sp. zn.
7Cb/5/2023, žalovaný osvedčil spornosť pohľadávky žalobcu a túto spornosť vysvetlil súd prvej inštancie
vo svojom odôvodnení uznesenia v nariadení neodkladného opatrenia najmä v bodoch 16 a 17, pričom

obdobne tento nárok vnímal aj Okresný súd Košice I. v konaní pod sp. zn. 29Cb/1/2023.

12. Ak by však súd v tejto veci aj tak dospel k opačnému názoru teda, že žalobca existenciu svojej
finančnej pohľadávky v potrebnej miere osvedčil, potom žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal
dôvodnú obavu, že exekúcia predmetnej pohľadávky by mala byť ohrozená. Žalovaný sa ohradil

voči obvineniam žalobcu spočívajúcich vo vykresľovaných a potenciálnych scenároch uvádzaných
žalobcom, keďže on riadne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a riadne uspokojuje svoje záväzky, v
zásade bez akýkoľvek omeškaní, k čomu žalovaný poznamenáva, že žalobca svoje obvinenia formuluje
všeobecne bez konkrétnych tvrdení a bez akýchkoľvek dôkazov a teda ani len neosvedčuje akékoľvek
ohrozenie exekúcie. Žalovaný je tiež toho názoru, že návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia je

neproporcionálnyvovzťahukzabezpečovanejpohľadávke,pričomjepotrebnévenovaťpozornosťtomu,
že celková pohľadávka žalobcu je v časti minimálne 12-14 miliónov zabezpečená zmluvným záložným
právom a preto podľa žalovaného je absolútne neprimerané požadovať zabezpečenie celej pohľadávky
žalobcu. Podľa žalovaného navrhované zabezpečovacie opatrenie je pokusom o určité generálne
a paušálne založenie finančného majetku žalovaného (peňazí a pohľadávok) a to bez akýkoľvek

obmedzení, čo z hľadiska princípu primeranosti je neprijateľné. Taktiež navrhované zabezpečovacie
opatrenie predstavuje podľa žalovaného aj neprimeraný zásah do ústavného práva žalovaného na
podnikanie a to so zreteľom na jeho rozsah na prax, bánk, čo môže viesť k jeho úplnej likvidácii. Preto
žalovaný súdu navrhol, aby návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol v celom rozsahu
zamietnutý.

13. Okresný súd Humenné uznesením č. k. 17Cb/12/2023 – 344 zo dňa 1.3.2023 návrh žalobcu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

14. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal z listín predložených žalobcom a na vec

aplikoval ust. § 343 ods. 1 až 2, § 344, § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. c) a d),
§ 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Následne v odôvodnení svojho rozhodnutia sa súd prvej inštancie
zaoberal všeobecnými a právnou teóriou definovanými atribútmi zabezpečovacieho opatrenia, ako
aj predpokladmi jeho nariadenia vychádzajúc zo záveru, že základným predpokladom nariadenia

zabezpečovacieho opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená, ktorá musí byť v návrhu na jeho
nariadenie odôvodnená rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom rovnako je potrebné hodnoverne osvedčiť
aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana (§ 344 v spojení s § 326 ods. 1 CSP).
V prípade osvedčenia určitej skutočnosti platí (na rozdiel od dokázania), že osvedčované skutočnosti
sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako vysoko pravdepodobné.

15. Súd prvej inštancie mal za osvedčené skutočnosti:
- žalobca (predtým čo dodávok plynu právny predchodca žalovaného spoločnosť innogy Slovensko, s.
r. o.) je dodávateľom elektriny a zemného plynu, pričom žalovaný je jeho dlhoročným zákazníkom;
- žalovaný je subjektom pôsobiacim v Priemyselnom parku Chemes v I.; okrem iného je dodávateľom

energií (najmä teplo, plyn, elektrina, priemyselné vody, chlad, stlačený vzduch) pre podnikateľské
subjekty pôsobiace v tomto priemyselnom parku a zároveň postavenie výrobcu a dodávateľa z
centrálneho zdroja tepla pre L. I., čo znamená, že je výrobcom a dodávateľom tepla a teplej úžitkovejvody pre väčšinu domácnosti v meste I., pričom distribúciu tepla a teplej úžitkovej vody žalobca
uskutočňuje prostredníctvom obchodnej spoločnosti I. energetická spoločnosť, s. r. o.;
- žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o združenej dodávke elektriny číslo Zmluvy: 5100132155A/2021,

datovaná 3. júlom 2020, ktorá spolu s dodatkami č. 1 a 2 upravuje podmienky dodávky elektriny pre
žalobcu v roku 2022;
- žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o združenej dodávke plynu číslo Zmluvy: 31695426/P/2020
datovaná 20. januárom 2020, ktorá spolu s dodatkami č. 1, 2 a 3, upravuje podmienky dodávky zemného
plynu pre žalobcu v roku 2022; táto bola pôvodne uzavretá s právnym predchodcom žalovaného

spoločnosťou innogy Slovensko, s. r. o.;
- za účelom zabezpečenia peňažných nárokov žalobcu zo Zmluvy o dodávke elektriny a Zmluvy o
dodávke plynu boli uzavreté zabezpečovacie Zmluvy, ktoré sa na základe dodatku č. 3 k Zmluve o
dodávke plynu a dodatku č. 2 k Zmluve o dodávke elektriny vzťahujú aj na pohľadávky žalovaného z
dodávok uskutočnených v roku 2022.
- žalovaný listom zo dňa 29.12.2022, ktorý bol žalobcovi doručený osobne do podateľne 30.12.2022,

žalobcovioznámil,žemávočinemunároknavráteniezaplatenejnaviaccenyplynuvovýške8.568.924,-
eur až 14.125.100,- eur. Žalovaný v predmetnom liste reklamoval faktúry týkajúce sa dodávok plynu
za obdobie 9-11/2022 a požiadal ich dobropisovanie v príslušnej výške a v prípade v budúcnosti
vystavených faktúr za obdobie 12/2022 za zohľadnenie skutočností uvedených v tomto liste, reklamoval
tiež faktúry týkajúce sa dodávok plynu za obdobie 9 - 12/2021 a 1 - 8/2022 a požiadal o následne

zohľadnenie dopropisovaných čiastok (keďže už boli uhradené) pri faktúrach uvedených v liste z 23.
decembra 2022, resp. faktúrach za dodávky zemného plynu a elektriny v období 12/2022, odstúpil od
Zmluvy o dodávke plynu, Zmluvy o dodávke elektriny a všetkých zabezpečovacích záložný zmlúv a to
najmä z dôvodu, že došlo k uvedeniu klienta do omylu, ako aj k podstatnému porušeniu Zmlúv o dodávke
elektriny a Zmluvy o dodávke plynu a to tým, že došlo k svojvoľnému postupu pri objednávkach zemného

plynu/elektriny a napriek opakovaným žiadostiam nebolo poskytnuté žiadne relevantné vysvetlenie
a podklady týkajúce sa cien uvedených komodít, požiadal o mimosúdne rokovania, resp. osobné
stretnutie zároveň s požiadavkou na zdržanie sa výkonu zabezpečovacích prostriedkov do ukončenia
mimosúdnych rokovaní.

16. Okresný súd Humenné uznesením sp. zn. 7Cb/5/2023 zo dňa 08.02.2023 nariadil žalovanému
1/ I. energetická spoločnosť, s. r. o. zdržať sa plnenia svojich záväzkov z titulu dodávok tepla a
teplej úžitkovej vody voči žalobcovi v prospech žalovaného 2/ Východoslovenská energetika, a. s. na
základe písomného pokynu žalovaného 2/ Východoslovenská energetika, a. s. zo dňa 5. januára 2023
uskutočneného podľa bodu 4.3. a 4.4 zmluvy o zriadení záložného práva na pohľadávky č. XXX/XXX/

XXXX z 1. marca 2021 alebo bodu 4.3 a 4.4 zmluvy o zriadení záložného práva na pohľadávky č. XXXX/
XXX/XXXX z 1. marca 2021, t. j. pokynu, ktorým písomne žalovaný 2/ Východoslovenská energetika, a.
s. požiadal žalovaného 1/ I. energetická spoločnosť, s. r. o., aby žalovaný 1/ I. energetická spoločnosť,
s. r. o. plnil namiesto žalobcu svoje záväzky priamo žalovanému 2/ Východoslovenská energetika, a.
s.. Súd prvej inštancie trvanie neodkladného opatrenia časovo obmedzil do právoplatného skončenia

konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 29Cb/1/2023. Zároveň poučil žalovaného 1/
Humenská energetická spoločnosť, s. r. o., že môže ako žalobca podať voči žalobcovi ako žalovanému
žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov
na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. V ostatnej časti návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie zamietol.

17. Okresný súd Košice I. uznesením sp. zn. 29Cb/1/2023 zo dňa 09.02.2023 nariadil žalovanému
Východoslovenská energetika, a. s. zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti - stavbe súpisné
číslo XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, pre k. ú. I., zriadeného Zmluvou o zriadení záložného práva
na nehnuteľnosti č. XXX/XXX/XXXX z 1. marca 2021 a Zmluvou o zriadení záložného práva na

nehnuteľnosti č. XXXX/XXX/XXXX z 1. marca 2021 a v prípade začatia výkonu záložného práva pred
doručením tohto uznesenia zdržať sa všetkých ďalších úkonov smerujúcich k výkonu tohto záložného
práva do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Tiež mu uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva k pohľadávkam/zálohu: súčasné a budúce pohľadávky žalobcu CHEMES, a. s. Humenné ako
dodávateľa tepla voči spoločnosti Humenská energetická spoločnosť, s. r. o., na základe Zmluvy o

podmienkach dodávky tepla z 4. januára 2010, v znení neskorších dodatkov, pričom posledným je
dodatok č. 13 zo dňa 30.12.2020 upravujúci dodávky tepla pre rok 2021 resp. budúce pohľadávky
žalobcu CHEMES, a. s. Humenné ako dodávateľa tepla voči spoločnosti Humenská energetická
spoločnosť, s. r. o., na základe akejkoľvek zmluvy (bez ohľadu na jej názov), predmetom ktorej budedodávka a odber tepla, a to najmä Zmluvy, ktorá bude podpísaná ako je to uvedené v čl. IX. bod 4
Zmluvy o podmienkach dodávky tepla z 4. januára 2010, v znení dodatku č. 13 zo dňa 30.12.2020
zriadenom Zmluvou o zriadení záložného práva na pohľadávky č. 089/VSE/2021 z 1. marca 2021 a

Zmluvou o zriadení záložného práva na pohľadávky č. 0011/iSK/2021 z 1. marca 2021, vrátane zdržania
sa uskutočnenia písomného pokynu podľa bodu 4.3. a 4.4. Zmluvy o zriadení záložného práva na
pohľadávky č. 089/VSE/2021 z 1. marca 2021 a bodu 4.3. a 4.4. Zmluvy o zriadení záložného práva na
pohľadávkyč.0011/iSK/2021z1.marca2021,abyHumenskáenergetickáspoločnosť,s.r.o.plnilasvoje
záväzky voči žalobcovi CHEMES, a. s. Humenné priamo a výhradne žalovanému Východoslovenská

energetika, a. s. a v prípade začatia výkonu záložného práva pred doručením tohto uznesenia zdržať
sa všetkých ďalších úkonov, ktorými žalovaný Východoslovenská energetika, a. s. pokračuje vo výkone
tohto záložného práva, vrátane odvolania každého dovtedy udeleného pokynu podľa bodu 4.3 a 4.4.
Zmluvy o zriadení záložného práva na pohľadávky č. 089/VSE/2021 z 1. marca 2021 a bodu 4.3. a
4.4. Zmluvy o zriadení záložného práva na pohľadávky č. 0011/iSK/2021 z 1. marca 2021 a vrátenia
peňažných plnení už prijatých od spoločnosti Humenská energetická spoločnosť, s. r. o. na základe

pokynu uskutočneného podľa bodu 4.3 a 4.4. Zmluvy o zriadení záložného práva na pohľadávky č. 089/
VSE/2021 z 1. marca 2021 a bodu 4.3. a 4.4. Zmluvy o zriadení záložného práva na pohľadávky č. 0011/
iSK/2021 z 1. marca 2021 žalobcovi a to v celom rozsahu prijatých platieb do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej. Zároveň Okresný súd Košice I v tomto uznesení uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu
vo veci samej v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

18. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným boli za účelom
zabezpečenia splnenia záväzkov žalovaného zo Zmlúv o dodávke plynu a elektriny uzatvorené Záložné
zmluvy, ktoré zabezpečovali splnenie súčasných a aj budúcich pohľadávok žalobcu. Žalobca začal s
výkonom zmluvného záložného práva na pohľadávky žalovaného voči jeho odberateľovi - I. energetická

spoločnosť, s. r. o., vzhľadom na čo žalovaný podal voči žalobcovi návrh na nariadenia neodkladného
opatrenia za účelom uloženia povinnosti žalobcovi zdržať sa výkonu záložného práva podľa týchto
záložných zmlúv, ktorému návrhu bolo vyhovené.

19. Po skonštatovaní spornosti výšky pohľadávky, keďže žalovaný reklamoval žalobcom vystavené

faktúry za dodanú elektrinu a plyn a odstúpil od zmlúv o združenej dodávke elektriny a plynu tvrdiac
vznik obohatenia na strane žalobcu porušením existujúcich zmluvných podmienok vo výške odhadom
od 8,5 mil. eur až do 14,2 mil. eur, súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v danej veci nemal osvedčené
také konanie žalovaného, ktorým by sa zbavoval svojho majetku, resp. že by takýto úmysel mal.
Ďalej skonštatoval, že hoci bol žalovaný dlhodobo v strate, až do roku 2022 svoje povinnosť platiť

cenu dodaných energií - plynu, elektriny, plnil, pričom práve až v roku 2022 žalovaný reklamoval
žalobcom vystavené faktúry, teda spochybnil výšku pohľadávky, ktorej zabezpečenia formou zriadenia
sudcovského záložného práva, sa žalobca domáha.

20. Podľa súdu prvej inštancie žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadnym

relevantným spôsobom neosvedčil existenciu obavy z ohrozenia exekúcie, nakoľko túto žalobca vo
svojom návrhu odôvodnil len všeobecnými formuláciami bez uvedenia a osvedčenia akýchkoľvek
konkrétnych skutočností, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako skutočnosti objektívne osvedčujúce
dôvodnosť obavy žalobcu z ohrozenia exekúcie. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že
existencia sporu ohľadom výšky a spôsobu výpočtu ceny energií dodaných žalobcom žalovanému

sama o sebe nezakladá dôvod pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom žalobca žiadnym
kvalifikovaným spôsobom neosvedčil ním tvrdenú hrozbu zníženia hodnoty majetku žalovaného.

21. K návrhom žalovaného na nariadenie neodkladných opatrení vo veci výkonu zmluvného záložného
práva žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný sa domáhal ochrany iba voči výkonu záložného

práva žalobcom, a to pre neakceptovanie nároku žalobcu zo strany žalovaného na zaplatenie ceny
dodaných energií vyčísleného faktúrami žalobcu, ktorého výška vzhľadom na reklamácie žalovaného je
sporná, ktorá skutočnosť podľa súdu prvej inštancie nepreukazuje, že by prípadný výkon exekúcie na
pohľadávku žalobcu voči žalovanému bol ohrozený. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný je vlastníkom
nehnuteľných veci, a technologických zariadení, teda majetku, z ktorého by v prípade núteného výkonu

rozhodnutia judikovaný nárok žalobcu mohol byť uspokojený.

22. Súd prvej inštancie záverom skonštatoval, že existenciu reálnej obavy z ohrozenia exekúcie, ktorá
je základnou podmienkou zriadenia sudcovského záložného práva, žalobca v konaní neosvedčil, tedažalobca neposkytol také dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v
dôsledku hrozby zmarenia exekúcie, a preto sa už nezaoberal otázkami proporcionality a primeranosti
navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a vykonateľnosti zabezpečovacieho opatrenia.

23. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 a § 257 CSP, konštatujúc, že žalobca
neosvedčil základný zákonný predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to existenciu
obavy, že exekúcia bude ohrozená a zároveň, že žalovaný z vlastnej iniciatívy zistil, že sa vedie na
tunajšom súde predmetné konanie, požiadal o umožnenie nahliadnutia do elektronického súdneho spisu

a následne z vlastnej iniciatívy doručil súdu prvej inštancie svoje vlastné vyjadrenie k návrhu žalobcu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V tomto smere súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že ak
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta, jeho rozhodnutie a tiež návrh sa žalovanému
nedoručujú,nedoručujesamuaniprípadnéodvolaniežalobcu,pretovzhliadoldôvodyhodnéosobitného
zreteľa, pre ktoré úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

24. Uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zamietnutý, bol doručený právnym zástupcom strán sporu doručený dňa 17.3.2023.

25. Dňa 8.3.2023 doručil proti uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. 17Cb/12/2023 – 344 zo dňa 1.3.2023
odvolanie žalobca v celom jeho rozsahu z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), h) a f).

26. Žalobca svoje odvolanie v písomnom vyhotovení rozdeľuje na časti, pričom v prvej časti sumarizuje
skutkový stav tohto sporu. Žalobca v rámci zhrnutia skutkového stavu uviedol, že žalovaný mal zmariť
uspokojenie pohľadávky žalobcu za dodanie elektriny a plynu v sume 19.144.992,67 eur a to jednak
nezaplatením splatných pohľadávok a jednak návrhmi na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré

boli zatiaľ vydané Okresným súdom Košice I. a Okresným súdom Humenné a sú zatiaľ neprávoplatné.
Žalobca považuje za nesporné, že žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzatvoril so žalobcom
zmluvy o dodávke plynu, taktiež zmluvu o dodávke elektriny a k týmto na zabezpečenie pohľadávok
žalobcu voči žalovanému aj záložné zmluvy na pohľadávky a záložné zmluvy na nehnuteľnosť. Žalobca
v septembri, októbri a novembri 2022 riadne dodal žalovanému plyn a elektrinu v množstve a za cenu

dohodnutú medzi stranami sporu, avšak žalovaný nezaplatil v lehote splatnosti dohodnutú a riadne
fakturovanú cenu, pričom z konania žalovaného je žalobcovi zrejmé, že odmieta zaplatiť aj pohľadávky
za elektrinu a plyn dodané v decembri 2022, ktoré sú splatné v marci 2023. Žalobca rozporuje akékoľvek
tvrdenia žalovaného, že by mal za plyn a elektrinu platiť rok staré ceny a jeho vyčíslený údajný nárok na
vrátenie zaplatenej naviac ceny nielenže rozporuje, ale považuje ho za absurdný. Aj naďalej žalobca

trvá na tom, že finančná situácia žalovaného je podľa jeho vlastných slov nepriaznivá a žalovaný má
obrovskú motiváciu presunúť tieto prostriedky mimo dosah exekúcie. Preto sa žalobca dôvodne obáva,
že prípadná exekúcia jeho nároku bude ohrozená.

27. K odvolaciemu dôvodu, že konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, žalobca uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je zmätočné, nepreskúmateľné
a navyše svojvoľné, kde rozširuje odvolací dôvod aj podľa § 356 ods. 1 písm. b) CSP, keďže vady
tohto rozhodnutia spočívajú predovšetkým v tom, že súd prvej inštancie uvádza protichodné závery

o osvedčení resp. neosvedčení obavy, že exekúcia bude ohrozená v odseku 23 a 25 odôvodnenia
a taktiež vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré sa v žiadnom podaní strán nenachádzajú. V tomto smere
žalobca tiež poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR o povinností súdov
rozhodnutie náležite odôvodniť.

28. Žalobca poukazuje na bod 24 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde súd prvej inštancie
uviedol, že obava z ohrozenia exekúcie nie je osvedčená aj preto, že žalovaný je vlastníkom
nehnuteľných vecí, technologických zariadení a teda majetku, ktorého by v prípade núteného výkonu
rozhodnutia judikovaného žalobcu mohol byť uspokojený, pričom podľa žalobca tieto skutkové závery
nevyplývajú z obsahu spisu, keďže nevyplývajú zo žiadneho dôkazu ani z tvrdení strán sporu a zároveň

nejde o notorietu v zmysle § 186 ods. 1 CSP. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vykonal značnú nadprácu
a z pozície nestranného sudcu sa stal obhajcom žalovaného, keďže žalobca a ani žalovaný nikde
vo svojich podaniach netvrdili, že žalovaný je vlastníkom technologických zariadení a ani to, že by
bol vlastníkom nehnuteľností v možno v čísle. Hoci si žalobca uvedomuje, že obyčajná neúplnosť,alebo nesprávnosť skutkových zistení nie je až takým nedostatkom, ktorý by bol považovaný za
dôvod zakladajúci procesnú vadu konania, pretože v konaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia
neprebieha dokazovanie v rovnakom rozsahu ako v konaní vo veci samej, ale v tomto prípade podľa

jeho názoru nejde o obyčajnú nesprávnosť skutkových zistení, ale o to, že tieto skutkové zistenia nemajú
žiadnu oporu v obsahu spisu a nie je vôbec zrejmé, na základe akých informácii a dokumentov ,súd
prvej inštancie k týmto skutkovým záverom dospel.

29. Čo sa týka ďalšieho odvolacieho dôvodu a to nesprávne právneho posúdenia veci, žalobca uviedol,

že zatiaľ čo súd prvej inštancie síce správne zvolil a správne citoval normy Civilného sporového poriadku
o zabezpečovacom opatrení, tieto normy neprávne interpretoval a nesprávne aplikoval a to preto,
keďže obavu ohrozenia exekúcie ako zákonnej podmienky interpretoval reštriktívne tak, že je ju možné
osvedčiť iba v prípadoch, keď sa žalovaný reálne začal zbavovať svojho majetku a zároveň dodal, že
po posúdení návrhu nie je podstatná otázka, či žalovaný rozporuje pohľadávku žalobcu. Podľa žalobcu
zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku, judikatúry a ani odbornej literatúry nevyplýva,

že obavu ohrozenia exekúcie možno osvedčiť iba zbavovaním sa majetku dlžníkom, keďže táto obava
môže byť osvedčená rôznymi skutočnosťami a jednou takou skutočnosťou môže byť aj nemajetnosť
resp. obmedzená majetnosť dlžníka. Podľa žalobcu bola osvedčená dlhoročná zlá finančná kondícia
žalovaného a to aj s poukazom na vyjadrenie žalovaného o jeho finančných problémoch, ktorý priznáva,
že jeho pohľadávka, teda miliónová pokuta uložená právoplatným rozhodnutím Protimonopolného úradu

SR, je pre neho likvidačná a že mu jej uhradením hrozí platobná neschopnosť. Ani v rámci svojho
vyjadrenia žalovaný podľa žalobcu svoju majetnosť neosvedčil. Práve vyčkávaním na prejavenie úmyslu
zo strany žalovaného by mohlo dôjsť k zbavovaniu sa majetku, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu
k žalobcovi bola výrazne znížená, preto podľa žalobcu postačuje preukázanie odôvodnenej obavy na
to, aby bolo vyhovené návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia.

30. Žalobca tiež dodal, že jednoznačne osvedčil svoj návrh v podobe pohľadávky za dodaný plyn
a elektrinu a spochybňovanie alebo rozporovanie časti pohľadávky žalovaným nemôže byť dôvodom
na zamietnutie návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže aj formálne dlžníkom
rozporovaná pohľadávka môže byť zabezpečená zabezpečovacím opatrením, inak by každý dlžník

sa mohol úspešné brániť voči nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia akýmkoľvek bezdôvodným
spochybňovaním nároku veriteľa. V tejto súvislosti žalobca poukazuje, že hoci súd prvej inštancie
konštatuje, že žalovaný spochybnil výšku pohľadávky žalobcu, pre neho však nie je zrejmé, či súd prvej
inštancie sa zamýšľal nad otázkou vierohodnosti resp. zrejmej účelovosti konania žalovaného, ktorý
si uplatňuje fiktívnu protipohľadávku. Žalobca považuje svoj nárok voči žalovanému za hodnoverne

osvedčený, ba dokonca nesporný a za spornú považuje iba údajnú protipohľadávku žalovaného
voči žalobcovi, čo však nemá žiaden vplyv na existenciu nároku žalobcu. Podľa žalobcu súd prvej
inštancie aplikuje proti nemu dvojaký meter, pretože na jednej strane, keď rozhodoval o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v prospech žalovaného považoval nárok žalovaného voči žalobcovi
za osvedčený napriek tomu, že ide o na prvý pohľad nezmyselný nárok a na druhej strane v prípade

návrhu žalobcu na nariedenie zabezpečovacieho opatrenia hodnotí súd prvej inštancie jednoznačne
preukázanú pohľadávku žalobcu ako rozporovanú a naznačuje, že takéto účelové rozporovanie môže
mať vplyv na splnenie zákonných podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

31. Žalobca ďalej namietal aj nesprávne skutkové zistenia zo strany súdu prvej inštancie, ktoré spočívajú

v tom, že žalobca neosvedčil dôvodnú obavu, že exekúcia bude ohrozená, keďže v skutočnosti
žalobca je toho názoru, že túto obavu riadne osvedčil a táto nie je založená len na subjektívnom
vnímaní žalobcu, ale je reálna a bezprostredne hroziaca a zároveň žalobca k uvedenému odvolaciemu
dôvodu dodal, že nesprávne skutkové zistenia spočívajú v tom, že žalovaný vlastní majetok vrátane
technologických zariadení, z ktorého by mohol byť žalobca uspokojený. Žalobca odvolaciemu súdu

navrhol, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
vyhovie, alternatívne, aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

32. Odvolanie žalobcu bolo predložené na rozhodnutie odvolaciemu súdu dňa 20.3.2023. Odvolací súd

najprv podľa ust. § 344 v spojení s ust. § 329 ods. 1 CSP doručoval žalovanému odvolanie žalobcu proti
uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol jeho návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
spolu s týmto návrhom a uznesením súdu prvej inštancie.33.Kodvolaniužalobcusavyjadrilžalovaný,ktorýuviedol,žemedzinímažalovanýmexistovalasústava
zmluvných vzťahov týkajúcich sa dodávky elektriny a zemného plynu. Podstatou sporu je z pohľadu
žalovaného to, že v konečnom dôsledku bol pri dodávkach zemného plynu, ale aj elektriny zo strany

žalobcu uvedený do omylu a v rozpore s existujúcimi zmluvnými podmienkami sa žalobca na jeho
úkor obohatil. Podľa názoru zˇalovane´ho žalobca jednostranne a bez opory v zmluvných podmienkach
upustil od jedného z dvoch spôsobov objednávok zemného plynu, a to objednávok na základe burzovej
ceny plynu, pričom sa tiež zjavne vyhýba vyjadreniu k nákupným cenám, za ktoré nakúpil zemný
plyn, ktorý následne predal žalovanému. Žalovaný nepoprel, že neuhradil žalobcovi faktúry za dodávky

elektriny a plynu za obdobie 9-12/2022, čo však spravil výlučne z dôvodu spornosti nárokov žalobcu,
pričom opätovne uviedol podstatu svojich námietok. Žalovaný sa nechce bezdôvodne obohatiť na úkor
zˇalovane´ho, ani uplatňovať si nedôvodný´ nárok, ale podstatou jeho konaní je nestať sa obeťou
praktík žalobcu, ktoré nemajú oporu v zmluvných podmienkach ani v poctivom obchodnom styku. Inými
slovami, pohľadávka žalobcu na zaplatenie ceny za dodávky plynu a elektriny za obdobie 9-12/2022
je podľa názoru žalovaného prakticky v celom rozsahu sporná. Žalovaný sa od októbra 2021 bránil

proti postupu, ktorý zvolil žalobca a žiadal ho o relevantné vysvetlenie a nápravu, pričom s výnimkou
možno dvoch – troch strohých odpovedi´, žalobca na námietky a výzvy zˇalovane´ho nijako nereagoval
a vyhýbal sa podaniu akéhokoľvek relevantného vysvetlenia. Žalovaný teda legitímne očakával, že
mu žalobca poskytne náležité vysvetlenie a keď bolo zrejmé, že sa tak nestane, tak v čase, kedy
ukončenie zmlúv nepredstavovalo ohrozenie pre jeho podnikateľskú činnosť, a teda ani pre ostatných

odberateľov (domácnosti v meste Humenné a spoločnosti pôsobiace v Priemyselnom parku Chemes)
od predmetných zmlúv odstúpil.

34. Ďalej žalovaný vo vyjadrení namietal, že by boli dve pasáže z uznesenia o zamietnutí návrhu
na zabezpečovacie opatrenie nezlučiteľné. Žalovaný je presvedčený, že každý čitateľ, ktorý si prečíta

celé odôvodnenie napadnutého uznesenia vo svojich súvislostiach, môže dospieť výlučne k záveru,
že súd prvej inštancie jednoznačne nemal za preukázanú základnú podmienku pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia (obava z ohrozenia exekúcie), čo podrobne a vyčerpávajúco odôvodnil;
záver súdu prvej inštancie je podľa žalovaného úplne jednoznačný a opakovane potvrdený, k čomu
tiež žalovaný dodal, že samotný žalobca v iných častiach odvolania o záveroch súdu v tejto otázke

nepochybuje.

35. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie bez toho, aby pre to existoval akýkoľvek dôkaz či tvrdenie
strany o jeho majetnosti, uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie iba uplatnil logické poznatky
zodpovedajúce všeobecnej skúsenosti, že spoločnosť, ktorá sa zaoberá výrobou energií a odoberá plyn

a elektrinu za účelom ich spracovania, či ďalšieho predaja (čo nie je medzi žalobcom a žalovaným
sporné) musí mať v dispozícii aj technologické zariadenia, pričom žalovaný potvrdil, že je vlastníkom
takýchto zariadení. Žalovaný tiež nevylúčil, že súd prvej inštancie postupom podľa ust. § 186 ods. 1 CSP
dospel k takému záveru, keďže prejednáva viaceré spory týkajúce sa majetku zˇalovane´ho.

36. Žalovaný sa ohradil voči obvineniam žalobcu, že sa snaží previesť hotovosť a aktíva na iné
spoločnosti, k čomu uviedol, že v súčasnosti riadne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, riadne
uspokojuje svoje záväzky, a to v zásade bez akýchkoľvek omeškaní, a nie sú voči nemu vedené žiadne
súdnečiexekučnéaleboobdobnékonania. Žalovanýpoznamenal,žežalobcasvojeobvinenieformuluje
všeobecne, bez konkrétnych tvrdení a bez akýchkoľvek dôkazov, a teda ani len neosvedčuje akékoľvek

ohrozenie exekúcie. Podľa názoru žalovaného je tiež vylúčené, aby obava z ohrozenia exekúcie u
určitého subjektu bola preukazovaná omeškaním s plnením záväzku iného subjektu, a to aj v prípade,
že by mal patriť do rovnakej podnikateľskej skupiny. Hoci v návrhu žalobca spomína sˇpekulati´vne
konanie žalovaného, žalobca ho nijako bližšie nešpecifikuje a ani neuvádza jeden jediný konkrétny
úkon či konanie, ktoré by malo osvedčovať ním opakovane vytvorený naratív o špekulatívnom postupe

žalovaného.

37. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie správne a priliehavo vyhodnotil návrh žalobcu ako
nedôvodný. Záverom tiež dodal, že sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal radom jeho ďalších
námietok proti nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení doručovanom

súdu prvej inštancie a tieto aj v tomto vyjadrení zopakoval. V týchto námietkach žalovaný
argumentoval, či je vôbec prípustné v obdobných veciach nariaďovať zabezpečovacie opatrenie oproti
možnosti nariadiť neodkladné opatrenia. Ďalej žalovaný namietal neosvedčenie pohľadávky žalobcu a
neproporcionalitu navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávkea k zálohu. Podľa žalovaného tiež nariadením zabezpečovacieho opatrenia by došlo k neprimeranému
zásahu do jeho podnikateľskej činnosti, k čomu tiež zdôraznil svoju pochybnosť o vykonateľnosti
navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia v znení, v akom ho navrhol žalobca.

38. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné potvrdiť.

39. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

40. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

41. Podľa ust. § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný

účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

42. Podľa ust. § 325 ods. 1CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

43. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

44. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

45. Tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje právnu úpravu neodkladných

opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Zabezpečovacie opatrenie je rozhodnutie
súdu smerujúce k zriadeniu záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových
hodnotách dlžníka. „Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to
zriadenímzáložnéhoprávanašpecifikovanýmajetokdlžníkanazabezpečeniejehopohľadávky,ktoráby
mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo

možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.“ (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J.,
MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAČOVIČ, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha : C. H. Beck, 2. vydanie, 2022, s. 1297 - 1310).

46. Ako vyplýva z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, základným predpokladom nariadenia

zabezpečovacieho opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená. Táto obava musí byť v návrhu na
jeho nariadenie odôvodnená rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom rovnako je potrebné hodnoverne
osvedčiťajdôvodnosťatrvanienároku,ktorémumábyťposkytnutáochrana(§344vspojenís§326ods.
1CSP).Takakoprineodkladnýchopatreniach,ajprizabezpečovacomopatreníplatí,žesúdnevykonáva
dokazovanie ako také, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na zriadenie zabezpečovacieho

opatrenia.

47. Podľa Najvyššieho súdu SR „medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý
odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o predbežnom opatrení a rozsudku.Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité

pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať
na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní“.

48. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.08.2020, sp. zn. III. ÚS
294/2020: ,,cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v

priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má
poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho
nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti
strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní
rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní

vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri
rozhodovaní na súde odvolacom.“

49.Vzhľadomnauvedenésasúdprvejinštancievproceserozhodovaniaonávrhužalobcunanariadenie

zabezpečovacieho opatrenia musel vysporiadať s otázkami, či žalobca osvedčil jednak existenciu
pohľadávky voči žalovanému a jednak obavu, že by exekúcia na majetok žalovaného pre výkon tejto
pohľadávky bola ohrozená. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie po oboznámení všetkých
predložených dôkazov a argumentov strán sporu správne rozhodol, keď návrh žalobcu zamietol.

50. Čo sa týka pohľadávky žalobcu voči žalovanému súd prvej inštancie skonštatoval záver, že výška
pohľadávky je sporná. Z predložených listín aj odvolaciemu súdu je zrejmé a medzi stranami ani nie
je sporná tá skutočnosť, že medzi nimi existujú viaceré záväzkové vzťahy so vzájomnými právami
a povinnosťami, pričom žalobca bol povinný dodávať žalovanému taký tovar – elektrina a plyn, kde
sú pravidlá trhu prísnejšie regulované zákonom a spadajú pod dohľad zriadeného úradu, a žalovaný

sa zaviazal zaplatiť za dodaný tovar cenu. K zabezpečeniu nároku žalobcu na cenu za dodaný tovar
strany sporu uzatvorili aj záložné zmluvy a to k stavbe žalovaného a k pohľadávkam žalovaného voči
I. energetickej spoločnosti, s. r. o.. Ani žalovaný nepoprel, že faktúry žalobcu s vyúčtovanou cenou za
dodávky elektriny a plynu neuhradil, pričom neneguje absolútne svoju povinnosť zaplatiť cenu, ale je
evidentné, že žalovaný sa bráni voči výške pohľadávky žalobcu argumentujúc porušenie zmluvných

povinností zo strany žalobcu, čoho následkom je podľa žalovaného vznik bezdôvodného obohatenia
na strane žalobcu voči žalovanému. Spor medzi stranami sporu tak tkvie v zodpovedaní otázky, či
postup žalobcu pri účtovaní cien voči žalovanému zodpovedal dohodnutým zmluvným podmienkam,
keďže žalovaný faktúry žalobcu reklamoval a voči pohľadávke žalobcu titulom cien za dodaný tovar si
uplatňuje svoju pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia.

51. Keďže z doterajšej komunikácie strán sporu vyplýva, že ohľadom správnej výšky cien za
dodaný tovar sa strany sporu doteraz nedohodli, pričom žalobca absolútne popiera správnosť tvrdení
žalovaného o bezdôvodnom obohatení, výška pohľadávky žalobcu a aj výška pohľadávky žalovaného
bude s najväčšou pravdepodobnosťou predmetom skúmania v súdnom konaní vo veci samej. V konaní

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však nie je priestor na rozsiahle vykonávanie dôkazov,
preto postačí osvedčenie existencie a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť rýchla ochrana.
Za týchto okolností odvolací súd konštatuje, že hoci pohľadávka žalobcu by mohla byť osvedčená
existenciou zmluvného vzťahu s povinnosťou žalobcu dodať žalovanému tovar oproti povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi za dodaný tovar, jej výška je aj naďalej sporná, čo značí neistý rozsahu

uplatňovanej pohľadávky z dôvodu uplatnenia pohľadávky žalovaným. Na základe týchto skutočností
odvolací súd konštatuje, že aj predbežné osvedčenie existencie finančnej pohľadávky v uplatnenom
rozsahu je sporné, a teda jej existencia nebola osvedčená hodnoverne. Uvedená osvedčená výška
uplatňovanej pohľadávky má potom nepochybne zásadný význam pre zisťovanie primeranosti rozsahu
(prípadne zriadeného) záložného práva.

52. Odvolací súd pripomína, že podmienky vydania zabezpečovacieho opatrenia sú ustanovené
kumulatívne a okrem osvedčenia existencie pohľadávky veriteľa, žalobca bol povinný osvedčiť aj
dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne.Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú
obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. ,,Existencia dlhu ešte sama osebe
nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré

opodstatňujúobavu,žebyprípadnývýkonrozhodnutiamoholbyťzmarený.Udlžníkamôžebyťdôvodom
jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia,
alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery“ (z rozhodnutia NS
SR sp. zn. 5Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, pod č. R 20/1998).

53. Obava z ohrozenia exekúcie je dôvodná najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti
realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie,
pričom postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Súd musí tiež starostlivo zvážiť,
či je právo ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť a či zásah do práv dotknutej strany
je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv.
primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí

súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu
k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu
zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu
a požiadavku proporcionality.

54. Žalobca v odvolaní namieta, že s otázkou osvedčenia obavy, že výkon exekúcie je ohrozený, sa súd
prvej inštancie nevysporiadal správne a túto zákonnú podmienku interpretoval reštriktívne považujúc
ju za splnenú iba v prípade, ak sa žalovaný reálne začal zabavovať svojho majetku. Podľa názoru
žalovaného obavu ohrozenia exekúcie je možné osvedčiť aj inými skutočnosťami, za ktorú považoval
nemajetnosť resp. obmedzenú majetnosť dlžníka, ktorú ako negatívnu skutočnosť preukázať objektívne

nemôže. V tejto súvislosti tiež žalovaný poukázal, že súd prvej inštancie vychádzal z takého skutkového
zistenia, ktoré nevyplýva ani z obsahu spisu, ale ani z obsahu tvrdení strán sporu, keď konštatoval,
že žalovaný je vlastníkom nehnuteľných vecí a technologických zariadení, teda majetku, ktorého by
v prípade núteného výkonu rozhodnutia judikovaný nárok žalobcu mohol byť uspokojený.

55. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je aj odvolaciemu súdu zrejmé, že žalobca za
skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, považuje okrem omeškania žalovaného
s úhradou svojich záväzkov, 1/ tvrdenia žalovaného o jeho nepriaznivej finančnej situácii a dlhodobej
strate vyplývajúcej z účtovných závierok žalovaného, 2/ neplnenie záväzkov inej spoločnosti voči
žalobcovi, ktorú spoločnosť považuje žalobca za spriaznenú k žalovanému v súvislosti s príbuzenským

vzťahom ich konečných užívateľov výhod, 3/ špekulatívnosť žalovaného spočívajúcej v presunutí
majetku a finančných prostriedkov mimo dosah exekúcie a 4/ nedostatočné existujúce zabezpečenie
žalobcu titulom záložných zmlúv.

56. Súd prvej inštancie konštatoval neosvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie relevantným spôsobom,

keďže túto žalobca vo svojom návrhu odôvodnil len všeobecnými formuláciami bez uvedenia a
osvedčenia akýchkoľvek konkrétnych skutočností, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako skutočnosti
objektívne osvedčujúce dôvodnosť obavy žalobcu z ohrozenia exekúcie. Odvolací súd sa so záverom
súdu prvej inštancie stotožňuje.

57. K uvedenému odvolací súd dodáva, že tvrdenia žalovaného o jeho nepriaznivej finančnej situácii
v nadväznosti na udelenú pokutu zo strany štátneho orgánu, voči ktorej sa bráni v konaním pred
súdom vykonávajúcim správne súdnictvo, nie je podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosťou, ktorá by
zakladalaobavu,žeexekúciavočižalovanémujeohrozená.Naúčelyposúdenia,čiurčitáexekúciamôže
byť reálne ohrozená alebo nie, nie je relevantné, aký hospodársky výsledok dosiahol v určitom účtovnom

období dlžník, ale je podstatné, aký exekvovateľný majetok daný dlžník vlastní ( pozri uznesenie KS
BA sp. zn. 4Cob/26/2017 zo dňa 11.5.2017). Ak žalovaný namietal v tomto smere nesprávne skutkové
zistenie súdu prvej inštancie o majetnosti žalovaného, k tomu odvolací súd uvádza, že žalobca súdu
prvej inštancie predložil spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zbierku príloh
obsahujúcu aj list vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. I., z ktorého vyplýva, že žalovaný okrem stavby č.

XXXX, ku ktorej má žalobca postavenie záložného veriteľa, je vlastníkom aj iných nehnuteľných vecí
(pozemkov parc č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX
a stavieb súp. č. 2536, 2637, 2639, 2642, 2644, 2654, 2705, 2706, 2709, 2710, 2714, 2732 označená
ako čpavkové chladenie, 5129 a stavba bez súpisného čísla označená ako odp. stanica dusíka).Zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností je verejným zápisom, z ktorého vyplýva nielen, že žalovaný
je vlastníkom aj iných nehnuteľných vecí okrem stavby, ktorá ako záloh zabezpečuje pohľadávky
žalobcu, ale z označenia názvu dvoch stavieb vyplýva aj vlastníctvo technologických zariadení, ktorých

vlastníctvo žalovaný aj priznal. Tiež odvolací súd dáva za pravdu žalovanému, že konštatovanie
o vlastníctve technologických zariadení je výsledkom dedukcie súdu prvej inštancie, keďže žalobca
sám v návrhu uviedol o žalovanom, že je spoločnosťou pôsobiacou v odvetví energetiky ako výrobca
a dodávateľ tepla, elektriny a plynu, čo s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou znamená, že na
výrobu tepla je nutné mať k dispozícii vlastné technologické zariadenia.

58. Čo sa týka ďalších skutočností uvádzaných žalobcom preukazujúcich obavu z ohrozenia exekúcie -
1/ neplnenie záväzkov inej spoločnosti voči žalobcovi, ktorú spoločnosť považuje žalobca za spriaznenú
k žalovanému v súvislosti s príbuzenským vzťahom ich konečných užívateľov výhod a 2/ špekulatívnosť
žalovaného spočívajúcej v presunutí majetku a finančných prostriedkov mimo dosah exekúcie – ani tieto
podľa odvolacieho súdu nie sú takými, ktoré by odôvodňovali potrebu nariadenia zabezpečovacieho

opatrenia.Žalobcavtomtosmerelenvovšeobecnostipredkladáargumentáciuošpekulatívnompostupe
žalovaného, ale zo žiadneho konania žalovaného nemožno vyvodiť, že by skutočne existovala hrozba
presunu svojich aktív na tretie osoby za účelom vyhnutia sa exekúcie pohľadávky žalobcu. Skutočnosť,
že žalovaný sa voči žalobcovi bráni, a to aj podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
smerujúceho k dočasnému zabráneniu výkonu záložného práva žalobcom, neznamená špekulatívnosť

konania, ale ide o právne dostupný prostriedok určený na ochranu ohrozených, či porušených práv. Ak
iný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalobcovi dočasne nariadil zdržať sa výkonu záložného
práva, neznamená to, že došlo k jeho zániku, alebo že v budúcnosti žalovaný nebude môcť výkon
záložného práva uskutočniť, ale súd len poskytol dočasnú ochranu do doby, kým nebude vyriešená
spornosť strán sporu ohľadom výšky vzájomne uplatňovaných pohľadávok. Preto ak žalobca tiež vidí

nedostatočné existujúce zabezpečenie svojich pohľadávok titulom záložných zmlúv ako skutočnosť
preukazujúcu obavu z ohrozenia exekúcie, jednak ide o výsledok jeho kontraktačnej činnosti pri
uzatváraní zmlúv so žalovaným, ale jednak stále ide o zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorého výkon
bol len dočasne obmedzený do rozhodnutia súdu vo veci samej.

59. V odvolaní žalobca tiež namieta, že odôvodnenie súdu prvej inštancie si protirečí, keď v jednom bode
uvádza, že žalobca osvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená a v druhom bude naopak uvádza, že
žalobca túto obavu neosvedčil. Podľa názoru odvolacieho súdu však pri zisťovaní dôvodov rozhodnutia
súdu prvej inštancie nemôžu byť smerodajné len dve protichodné konštatovania, ale je potrebné
nahliadať na jeho rozhodnutie ako celok porovnávajúc enunciát rozhodnutia a jeho odôvodnenie. Aj

napriek tomu, že súd prvej inštancie uviedol protichodné konštatovanie o osvedčení či neosvedčení
obavy ohrozenia exekúcie, z celého rozhodnutia súdu prvej inštancie najmä vzhľadom na ďalšie
body jeho odôvodnenia je aj odvolaciemu súdu zrejmé, že dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie
návrh žalobcu zamietol, bol záver súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil obavu, že exekúcia
bude ohrozená. Odvolací súd je toho názoru, že najpravdepodobnejšie došlo zo strany súdu prvej

inštancie k chybe v písaní, keďže závery súdu prvej inštancie v ostatnej časti sú uvedené zrozumiteľne
a nespôsobujú zmätočnosť medzi výrokom uznesenia a jeho odôvodnenia. Toto pochybenie však podľa
názoru odvolacieho súdu nedosahuje takú intenzitu, keďže nezakladá vecnú nesprávnosť rozhodnutia,
ktorou by došlo k neprípustnému zásahu do základného práva žalobcu na spravodlivý proces vo vzťahu
k prístupu k navrhovanému zabezpečovaciemu opatreniu.

60. Vzhľadom k uvedenému aj odvolací súd konštatuje nedostatok v oboch podmienkach pre zriadenie
záložného práva, pričom už len nesplnenie jednej z nich má za následok nemožnosť vyhovenia
návrhu žalobcu. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keďže predbežné osvedčenie existencie finančnej pohľadávky

v uplatnenom rozsahu je sporné a obava, že exekúcia bude ohrozená nebola osvedčená takými
dôkazmi, z ktorých by vyplývala hrozba z konania žalovaného smerujúceho k zbavovaniu sa jeho
majetku na úkor žalobcu ako jeho veriteľa. Ani samotné tvrdenia žalobcu o nepriaznivej finančnej
situácii žalovaného a jeho úvahy o možných zámeroch žalovaného v súvislosti s presunom aktív bez
relevantného podkladu, samo osebe nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

v tejto veci.

61. Súd ešte na záver dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou
Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutieneznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013).
Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí
byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016). Do práva na spravodlivý súdny proces taktiež
nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník
konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou
a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

62. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli
spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie,

preto bolo uznesenie súdu prvej inštancie potvrdené.

K trovám odvolacieho konania

63. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

64. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou

úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,
ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a
neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

65. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení,

podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na
náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

66. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).