Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. december 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 35Cb/11/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113201246
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Bartalská

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1113201246.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu:

HANA SPED s.r.o., so sídlom Fedákova 42, 841 02 Bratislava, IČO: 36 656 429 v 1. rade, A. D.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX C. v 2. rade proti žalovanému Mercedes-Benz Financial
Services Slovakia s.r.o., so sídlom Tuhovská 11, 831 07 Bratislava, IČO: 35 728 116, zast. advokátskou
kanceláriou ECKER-KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie M. Benku 9, 811 07 Bratislava o zrušenie
rozhodcovského rozsudku

r o z h o d o l :

Súd zamieta žalobu v celom rozsahu.

Žalobca v 1. rade a žalobca v 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému trovy
konania vo výške 477,- EUR titulom náhrady trov právneho zastúpenia a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 11.01.2013 podanou na tunajší súd 15.01.2013 domáhal, aby súd zrušil
rozsudok Rozhodcovského rozsudku - jediného rozhodcu JUDr. Milana Šveca, advokát, Vajnorská 98/
D, 831 04 Bratislava ako rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov vedenom Asociáciou leasingových
spoločnosti Slovenskej republiky zo dňa 10.12.2012, spis.zn. RK/01/ALS/12 , ktorý bol doručený
žalobcom dňa 18.12.2012, v právnej veci žalobcu Mercedes - Benz Financial Services Slovakia s.r.o.

proti žalovanému v 1.rade HANA SPED s.r.o. a žalovanému v 2.rade A. A. o zaplatenie 11 583,03
EUR s príslušenstvom. Uvedeným rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovský súd zaviazal žalovaných
spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 11 583,03 EUR, zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo sumy
11 355,39 EUR od 22.09.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy vo
výške 11 583,03 EUR od 22.09.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania, a to
odmenu rozhodcu vo výške 475,- EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 667,34 EUR na účet
právneho zástupcu žalobcu a to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovia v tomto konaní namietali porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, ktoré je dôvodom
na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods.1 písm. g), odôvodňujem tým, že rozhodca pri
vynesení rozsudku vôbec neprihliadal na naše oprávnené námietky, napr. ohľadne faktúry č. 518000087
vo výške 310,- EUR za úkony agentúry vykonané dňa 11.02.2011, ktoré odporca doložil faktúrou zo
dňa 21.04.2011 od firmy ALPHACORP - SK, s.r.o., pričom podľa Všeobecných podmienok úverového
financovania má žalovaný nárok na náhradu vzniknutých nákladov. Na základe uvedených dôkazov
je zjavné, že žalovanému v čase vystavenia faktúry č. 518000087 nevznikli žiadne náklady za úkony

inkasnej agentúry. Faktúra bola zo strany žalovaného vystavená za účelom nátlaku na žalobcov,
nakoľko 08.02.2011 zamestnanec žalovaného zaslal mail žalobcom, ale žiadna agentúra žalobcov vo
februári2011nekontaktovala.Ďalšímdôkazomjednostrannéhorozhodovaniarozhodcujerozhodcovská
doložka v Zmluve o zabezpečovacom prevode práva a v Zmluve o ručení. V tejto doložke je uvedené,že rozhodcu si vyberá priamo žalobca Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o., čo v podstate
znamená, že ak rozhodca nebude rozhodovať v prospech žalobcu, tak nabudúce si ho nemusí vybrať.
Na základe uvedených dôkazov žalobcovi majú za to, že im nebola preukázateľne poskytnutá rovnaká

možnosť na obranu a uplatnenie ich práv. Predmetný návrh o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa
§ 40 ods.1 písm. h), odôvodňujú aj tým, že sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa §
228 ods.1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku, zákon č. 99/1963 Zb., čiže možno vykonať dôkazy,
ktorésanemohlivykonaťvpôvodnomkonaní,akmôžuprivodiťprenáspriaznivejšierozhodnutievoveci.
Hlavným dôkazom na určenie výnosu z predaja vozidla, ktoré bolo odobraté je faktúra vo výške 9.792

EURmedzispoločnosťamiMercedes-BenzFinancialServicesSlovakias.r.o.aMercedes-BenzSlovakia
s.r.o., pričom predajná cena bola dohodnutá na základe nedôveryhodného znaleckého posudku. Na
námietky žalobcov ohľadom výšky predajnej ceny žalovaný nereagoval predložením dôkazov, ktoré by
preukázali, že ide bežnú cenu a ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že sa snažil vozidlo
Mercedes-Benz ACTROS 1843 LS LOW LINER lepšie speňažiť. Žalobcovia disponovali ponukou na
predaj podobného vozidla za cenu 14.000 EUR uverejnená dňa 05.01.2013 na internetovej stránke

www.autoline-eu.sk . Tvrdia, že tento dôkaz nemohli použiť v pôvodnom
konaní, keďže ho získali až dňa 05.01.2013, pričom sa týmto dôkazom preukazuje, že vozidlo bolo
možné oveľa výhodnejšie speňažiť. Na základe uvedeného navrhujú prostredníctvom súdu vykonať
ďalšie dokazovanie, a to, aby súd požiadal žalovaného ( Mercedes-Benz Financial Services Slovakia
s.r.o.) predložiť doklady, ktoré preukazujú za akú cenu bolo vozidlo predané ďalej prostredníctvom

spriaznenej spoločnosti (kupujúcim) Mercedes-Benz Slovakia s.r.o., ďalej určiť súdneho znalca, ktorý
vykonal kontra posudok na znalecký posudok znalca Ing. Ľudovíta Šuláka.

Na základe výzvy súdu sa žalovaný vyjadril k žalobe s tým, že na základe vyššie uvedeného je
teda zrejmé, že rozhodca v rámci dokazovania a hodnotenia dôkazov prihliadal na námietky žalobcov

uplatnené v danom konaní, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku. Uplatnené námietky
pritom vyhodnotil ako neopodstatnené a nedôvodné, s ohľadom na čo návrhu žalobcov na zamietnutie
žaloby nevyhovel. Rovnako tak neobstojí tvrdenie žalobcov, že k porušeniu zásady rovnosti účastníkov
konania došlo v dôsledku znenia rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej si rozhodcu vyberá priamo
navrhovateľ, čo podľa žalobcov v podstate znamená, že ak rozhodca nebude rozhodovať v prospech

navrhovateľa, nemusí si navrhovateľ uvedeného rozhodcu nabudúce vybrať. V zmysle uvedeného bol
teda medzi účastníkmi riadne dohodnutý spôsob ustanovenia rozhodcu, tak ako to predvída vo svojom
§8 ods.1 ZRK. V súlade s uvedeným ustanovením sa účastníci dohodli, že rozhodovať prípadný spor
bude rozhodca, ktorého osloví žalobca. Týmto subjektom však mohol byť ktorýkoľvek z účastníkov, v
prípade, ak by vystupoval v pozícii žalobcu. S ohľadom na uvedené máme za to, že formulovaním

rozhodcovskej doložky bola zaručená rovnosť účastníkov pri voľbe rozhodcu, nakoľko účastníci mali
pre prípad začatia rozhodcovského konania rovnaké postavenie a rovnaké právo zvoliť si rozhodcu.
Tvrdenie žalobcov a porušení zásady rovnosti účastníkov konania z tohto dôvodu, preto považujeme za
neopodstatnené. Za neprípustné, ničím nepodložené a nepreukázané považuje tiež tvrdenia žalobcov,
ktorými vlastne nepriamo obviňujú každého zvoleného rozhodcu z machinácii a ovplyvňovania priebehu

a výsledkov rozhodcovských konaní. Navyše, v prípade, ak sa žalobcovia domnievali, že zvolený
rozhodca je zaujatý, resp. nie je nestranný, mohli v súlade s §9 ZRK vzniesť námietku predpojatosti voči
rozhodcovi,oktorýchsadozvedelipoustanovenírozhodcu,čovšakneučinili.Zdôvodu,žepredpojatosť,
resp. porušenie zásady nestrannosti a nezávislosti rozhodcu neboli za strany žalobcov v doterajšom
konaní namietnuté,a ani v súčasnosti preukázané, považuje ich tvrdenia za neopodstatnené a vo vzťahu

k veci za zjavne účelové. Žalobcovia návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku zároveň odôvodňujú
§40 ods.1 písm. h) ZRK, v zmysle ktorého sa možno domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
sú dôvody, pre ktoré možno žiada obnovu konania, a to konkrétne podľa §228 ods.1 písm. b) OSP, a
teda, ak možno vykonať dôkazy, ktoré nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre nich
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V zmysle žalobného návrhu považujú žalobcovia za dôkazy, ktoré

nemohli vykonať v pôvodnom konaní vo vzťahu k namietanej výške kúpnej ceny vozidla, za ktorú bolo
vozidlo ako predmet zabezpečovacieho prevodu práva odpredané, nasledovné dôkazy:
a) ponuka na predaj podobného vozidla zo dňa 05.01.2013
b) vyhotovenie kontra znaleckého posudku vo vzťahu k Znaleckému posudku Ing. Ľudovíta Šuláka
č.15/2011;

Uvádzané dôvody pre obnovu konania považuje žalovaný za absolútne bezpredmetné a
neopodstatnené. Predloženie ponuky na predaj podobného vozidla zo dňa 05.01.2013 je pre posúdenie,
či vozidlo odpredané dňa 18.08.2011, bolo odpredané za cenu zodpovedajúcu jeho hodnote, s ohľadom
na dĺžku obdobia medzi uskutočneným odpredajom a vyhotovením ponuky irelevantné a bez dôkaznejhodnoty. Navyše, s ohľadom na povahu dôkazu sa v danom prípade nejedná o dôkaz, ktorý by
nemohol byť v rámci rozhodcovského konania vykonaný. Žalobcovia mali možnosť navrhnúť v rámci
rozhodcovského konania vykonanie dôkazu - ponuky obdobných vozidiel z relevantných období, čo však

neučinili. Navyše, predmetom skúmania súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku môže byť
len to, či v rozhodcovskom konaní došlo k naplneniu jedného z dôvodov pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku predvídaných v §40 ZRK. Predmetom konania teda nemôže byť opätovné posudzovanie
skutkových okolností prípadu, a už vonkoncom nie je možné v rámci neho vykonávať nové dôkazy a
rozhodovať o oprávnenosti nároku uplatneného v rozhodcovskom konaní, tak ako to v danom prípade

navrhujú žalobcovia.

V priebehu konania žalobcovi doplnili žalobu písomným podaním doručeným súdu na pojednávaní
27.11.2015 v ktorom tvrdili, že rozhodca neupozornil žalobcov ( v rozhodcovskom konaní žalovaných)
na skutočnosť, že nebude ústnej pojednávanie, naopak po písomnom vyjadrení sa veci rozhodol pričom
v odôvodnení rozsudku uviedol na margo námietky žalovaných cit: „Žalovaní nenamietali žalobcom

uplatnenú výšku nesplateného dlhu, zmluvnej pokuty, omeškaných splátok a omeškaných platieb
poistného. Spochybnili výšku a oprávnenosť vyúčtovaných nákladov a výšku kúpnej ceny za predaj
vozidla“. Druhým dôvodom uvedeným v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku je predloženie
dôkazu, ktorý sa nemohol vykonať v pôvodnom konaní a môže privodiť pre nás priaznivejšie rozhodnutie
vo veci. Dôkaz v podobe inzercie uverejnenej dňa 05.01.2013 na internetovej stránke www.autoline-

eu.sk , ktorým chceme preukázať, že vozidlo bolo možné oveľa výhodnejšie
speňažiť, a tým docieliť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Na uvedené reagoval právny zástupca žalovaného písomným vyjadrením doručeným súdu 30.11.2015
s tým, že Ako vyplýva z ustanovení §26 ods.1 ZRK a § 14 ods.2 Rokovacieho poriadku ani ZRK

a ani Rokovací poriadok nestanovuje povinnosť rozhodcu oznámiť účastníkom konania, či nariadi
ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. V zmysle §26 ZRK ponecháva na samotnom
rozhodcovskom súde, resp. samotnom rozhodcovi, či v konaní nariadi ústne pojednávanie alebo
nie, pričom samotnú formu priebehu rozhodcovského konania bližšie upravuje Rokovací poriadok,
ktorý explicitne stanovuje, že konanie pred rozhodcovským súdom je a priori písomným konaním a k

nariadeniu ústneho pojednávania môže dôjsť len v dvoch prípadoch, a to:
1. ak to rozhodca považuje za potrebné, alebo
2. na návrh účastníka konania.
Ako vyplýva ďalej z Doplnenia žaloby, žalobca de facto poprel svoje tvrdenie, že rozhodca sa nezaoberal
jeho uplatnenými námietkami, nakoľko výslovne uviedol, že rozhodca sa „... k našim námietkam vyjadril

doslovne ...“. Podľa názoru žalobcu je vyjadrenie rozhodcu k námietkam dôkazom toho, že „... rozhodca
postupoval a rozhodoval jednostranne v prospech žalobcu Mercedes-Benz Financial Services Slovakia
s.r.o. ...“. Žalobcovia v závere Doplnenia žaloby poukázali na to, že rozhodca sa vôbec nezaoberal
v konaní zákonnosťou dohodnutej výšky zmluvnej pokuty, ktorú považoval Okresný súd Bratislava IV
ako príslušný exekučný súd vo svojom (zrušenom) rozhodnutí za nezákonnú v rozpore s dobrými

mravmi. Zároveň opätovne žalobca poukázal na to, že vozidlo malo byť zo strany žalovaného predané
v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu práva výrazne pod cenu, o čom konajúcemu súdu predložil
dôkazy. Žalobca však naďalej opomína, že predmetom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku
nie je preskúmanie vecnej stránky rozhodcovského rozsudku, prípadne správnosť právneho posúdenia
skutkových okolností a dôkazov vykonaných v rozhodcovskom konaní. Záverom sa vyjadril k námietke

pasívnej legitimácie uplatnenej zo strany žalobcu v 2.rade na pojednávaní dňa 27.11.2015. Nie je zrejmé
o čo žalobca v 2.rade opiera predmetnú námietku, ktorú žiadnym spôsobom nezdôvodnil, pričom však
opätovne aj v tomto prípade platí, že uvedenú námietku mal žalobca v 2.rade možnosť uplatniť v rámci
rozhodcovského konania. Aj napriek uplatneniu tejto námietky by však táto nemohla obstáť, nakoľko
pasívna legitimácia žalobcu v 2. rade, resp. v rozhodcovskom konaní ako žalovaného v 2.rade je daná

v zmysle Zmluvy o ručení zo dňa 21.09.2010, ktorej uzavretie žalobca v 2.rade nepopiera.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na termín 27.11.2015, 18.12.2015, ktorého sa zúčastnili žalobca v
1.rade a v 2.rade a právny zástupca žalovaného. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi takto:

Žalobca v 1.rade a v 2.rade zastúpený osobou pána Jozefa A. uviedol, že trvá na podanej žalobe má
za to, že rozhodca ich neupozornil na písomnú formu konania, čím vlastne nemali možnosť sa vyjadriť
v priebehu konania, neboli poučení o následkoch a nemohli predložiť v žalobe uvádzané dôkazy.Právny zástupca žalovaného sa pridržiaval sovjich písemných vyjadrení a žiadal žalobu zamietnuť.

Súdmalskutkovýstavpreukázanýlistinnýmidôkazmi:kompletnýmspisomsp.zn.RK/01/ALS/12vrátane
originálu Rozhodcovského rozsudku, Zmluva o zabezpečovacom prevode práva č.655259, Zmluva
o ručení, Znalecký posudok 15/2011, Vyjadrenie žalovaného z 14.02.2014, Uznesenie o odložení
vykonateľnosti právoplatné 20.08.2014 , doplnenie žaloby z 23.11.2015, Vyjadrenie žalovaného k
doplneniužalobyzodňa30.11.2015,Rokovacíporiadokrozhodcovskéhokonaniakonanéhorozhodcami

pri Asociácii leasingových spoločností Slovenskej republiky.

Z Rokovacieho poriadku je zrejmé, že

podľa §2 ods. 3...“ pred začatím rozhodcovského konania má strana, ktorá dohodla právomoc
rozhodovať spory podľa týchto pravidiel rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov ALS, právo

písomne požiadať ktoréhokoľvek z osôb zapísaných v tomto zozname o prijatie funkcie rozhodcu.“

podľa § 14 ods. 2 ...“ Konanie sa uskutočňuje spravidla bez ústnych zasadnutí formou písomného
konania. V prípade, ak to rozhodca považuje za potrebné, naridi ústne pojednávanie vždy, ktoré je
neverejné.......Na návrh účastníka konania nariadi rozhodca ústne pojednávanie vždy.“

podľa § 16 ods. 3 „ Strany majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali. „

Súd dôkaz navrhovaný žalobcami v žalobe - požiadať žalovaného o dokumentáciu k učineniu

ponuky na predaj vrátane uvedenia záujemcov ohľadne predaja motorového vozidla a vyhotovenie
kontra znaleckého posudku k znaleckému posudku Ing. Ľudovíta Šuláka nevykonal a to s ohľadom
na merito konania. Súd v danom konaní má skúma porušenie povinností rozhodcovského súdu, resp.
porušenie práv účastníkov rozhodcovského konania avšak nové dôkazy resp. dôkazy týkajúce sa
merita rozhodcovského konania nevykonáva. Uvedeným by porušil zásadu procesného postupu súdov

v konaní a na druhej strane by mohlo dôjsť k porušeniu práv druhého účastníka ako aj k oslabeniu
právnej istoty súdneho konania.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie
dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane

toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
nakoľko žalobca nepreukázal právny základ ním uplatneného nároku.

Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 1 ods. l zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení ( ďalej aj ako „ ZRK“)
Tento zákon upravuje
a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych
a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,

b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.
(2) V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu
skončiť súdnym zmierom.(3) V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory
a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam,b) o osobnom stave,
c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí,
d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.

Podľa ustanovenia § 17 ZRK „ Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní
rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť
na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.“
Podľa ustanovenia § 26 ZRK „ (1) Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme
rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie

bude písomné. Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského
konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania. (2) Rozhodcovský súd pripravuje a vedie
rozhodcovské konanie v súlade s pravidlami dohodnutými účastníkmi rozhodcovského konania. Ak sa
nedospeje k dohode o pravidlách, rozhodca pripravuje a vedie konanie podľa svojej úvahy, vždy však
tak, aby sa skutkový stav zistil úplne, rýchlo a hospodárne. Rozhodcovské konanie je neverejné, ak
sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak.(3) Stály rozhodcovský súd pripravuje a vedie

rozhodcovské konanie podľa svojho rokovacieho poriadku (§ 14). (4) Účastníci rozhodcovského konania
sú povinní spolupracovať s rozhodcovským súdom pri riešení sporu. Účastník rozhodcovského konania
sa na ústnom pojednávaní zúčastňuje priamo alebo prostredníctvom svojho zástupcu. Ak účastníci
rozhodcovského konania nemohli včas a správne vykonať potrebný úkon, rozhodcovský súd im môže
umožniť vykonať ho dodatočne. Nedostatok zákonných či dohodnutých podmienok rozhodcovského

konania môžu účastníci rozhodcovského konania namietať len do skončenia ústneho pojednávania,
v písomnom konaní do vydania rozhodcovského rozsudku. (5) Účastníkom rozhodcovského konania
sa musí doručiť oznámenie o každom ústnom pojednávaní a zasadaní rozhodcovského súdu
v dostatočnom časovom predstihu, najmenej 30 dní pred začatím ústneho pojednávania alebo
zasadania, ak sa doručuje účastníkovi rozhodcovského konania do cudziny. Všetky listiny alebo iné

informácie predložené rozhodcovskému súdu jedným účastníkom rozhodcovského konania sa musia
bez zbytočného odkladu oznámiť všetkým účastníkom rozhodcovského konania. Rovnako sa musí
všetkým účastníkom rozhodcovského konania oznámiť obsah znaleckého posudku alebo listiny, o ktoré
sa rozhodcovský súd môže opierať pri svojom rozhodovaní.“
Podľa ustanovenia § 27 ZRK „ (1) Rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi

rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich
možného prínosu k objasneniu sporu. (2) Ak sú svedkovia alebo znalci povinní chrániť utajovanú
skutočnosť, 10) zachovávať obchodné a bankové tajomstvo alebo zákonom ustanovenú alebo uznanú
povinnosť mlčanlivosti, možno ich vypočúvať o predmete utajovanej skutočnosti, tajomstva alebo
mlčanlivosti, len ak boli tejto povinnosti zbavení v súlade s ustanoveniami osobitného predpisu.7) (3)

Ak rozhodcovský súd nemôže zabezpečiť vykonanie dôkazu sám, požiada o to súd.11) Rozhodcovský
súd uloží účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý dôkaz navrhol, aby na dožiadanom súde zložil
preddavok na úhradu trov dožiadania. Trovy dožiadania v sume určenej dožiadaným súdom sú súčasťou
trov rozhodcovského konania. (4) Výsledky dokazovania hodnotí rozhodcovský súd nestranne podľa
svojej úvahy.“

Podľa ustanovenia § 40 ZRK „ (1) Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto

zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
(2) Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania

vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. „
Podľaustanovenia§41ods.lvetaprváZRK“Žalobuozrušenierozhodcovskéhorozsudkumožnopodať
vlehote30dníododňadoručeniarozhodcovskéhorozsudkuúčastníkovirozhodcovskéhokonania,ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku“
Podľa ustanovenia § 51 ZKR „ (1) Na vecnú a miestnu príslušnosť súdov a na konanie pred nimi sa

vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi. (2) Súd rozhoduje uznesením, ak
všeobecný predpis o konaní pred súdmi neustanovuje, že rozhoduje rozsudkom. (3)Ak tento zákon
neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane použijú ustanovenia všeobecného predpisu
o konaní pred súdmi.“
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 OSP " (1) Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné

dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci."
Podľa ustanovenia § 122 OSP "(1) Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené
podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. (2) Ak je to účelné, možno o vykonanie
dôkazu dožiadať iný súd alebo vykonať dôkaz mimo pojednávania. Účastníci konania majú právo byť
prítomní na takto vykonávanom dokazovaní. Súd oboznámi účastníkov s výsledkami dokazovania na

pojednávaní okrem konania podľa § 115a a 153a ods. 4. (3) Súd môže rozhodnúť, aby sa vykonané
dôkazy doplnili alebo pred ním opakovali."
Podľa ustanovenia § 123 OSP „ Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým
dôkazom, ktoré sa vykonali."
Podľa ustanovenia § 228 OSP (1) Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu

konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho

priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným

finančným zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Povinnosťou súdu je skúmať, či žaloba o zrušenie rozhodcovského súdu bola podaná v zákonnej
lehote podľa cit. § 41 ods. l veta prvá zákona o rozhodcovskom konaní v platnom znení, v zmysle
ktorého, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku navrhovateľovi ako účastníkovi rozhodcovského konania. V danom prípade
bol rozhodcovský rozsudok doručený 18.12.2012 žalobcovom ako žalovaným v rozhodcovskom konaní

a táto žaloba bola podaná 15.01.2013 na príslušný súd. Na základe uvedeného je zrejmé, že žaloba
bola podaná v zákonnej lehote, čím bola splnená procesná podmienky a súd konal o predmete žaloby.
V rozhodcovskom konaní sa musí dôrazne uplatňovať zásada rovnosti účastníkov konania. Tá môže
byť porušená napríklad vtedy, ak sa žalovanému neumožní vyjadriť sa k obsahu žaloby, ak sa malo
konať ústne pojednávanie a jeden z účastníkov sa ho nezúčastnil, pričom rozhodcovský súd nemal

vierohodne preukázané doručenie predvolania na toto pojednávanie aj v iných procesných úkonoch
zo strany rozhodcovského súdu. V ZRK mnohé právne vzťahy a právne skutočnosti nie sú upravené
alebo sú upravené len veľmi vágne, čo môže viesť k problémom pri ich aplikácii ako aj pri obrane v
rozhodcovskom konaní. Podľa obsahu uznesenie ÚS SR č.k. I.ÚS 222/09 zo dňa 17.08.2009 „ Rovné
postavenie účastníkov rozhodcovského konania je základnou zárukou zákonnosti konania a prejavom

uplatnenia princípu ,,rovnosti zbraní účastníkov“. Je teda zákonnou povinnosťou rozhodcovského
súdu postupovať v celom rozhodcovskom konaní tak, aby rovnosť účastníkov konania nebola len ich
iluzórnym právom garantovaným zákonom, ale aby bola aj reálne v konaní naplnená. Týka sa to
pritom všetkých štádií konania pred rozhodcovským súdom, vrátane doručovania žaloby na vyjadrenie,(nariaďovania) ústneho pojednávania, dokazovania a samotného rozhodovania (vrátane odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku).“ V uznesení ÚS SR č.k. I.ÚS 496/2011 zo 14.12.2011 „ Osobitným dôvodom
na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom je porušenie zásady rovnosti účastníkov

rozhodcovského konania (§ 17 ZoRK). V zmysle uvedeného ustanovenia zásada rovnosti účastníkov
konania môže byť porušená, ak druhá strana nedostala návrh na začatie konania, ak sa jej odňala
možnosťkonaťpredrozhodcovskýmsúdomalebosajejodňaloprávovyjadrenia,čipodaniavzájomného
návrhu a podobne. Súd podrobne skúmal, či bola zásada rovnosti účastníkov konania v rozhodcovskom
konaní porušená. Danú situáciu vyhodnotil tak, že k porušeniu tejto rovnosti nedošlo. Súd nezistil, že

by žalobcovia boli v priebehu rozhodcovského konania procesne znevýhodnení alebo diskriminovaní.
Naopak, je nutné poukázať na to, že každý účastník mal rovnakú možnosť realizovať procesné práva
a povinnosti, pričom je zrejmé, že zo samotnej podstaty rozhodcovského konania ide o efektívny
prostriedok využitia práva, čo sa prejavuje aj v zásade rýchlosti a hospodárnosti konania, čo je jednou
zo základných zásad uvedených v komentároch k ustanoveniu § 26 ZRK. Uvedenému zodpovedá aj
preferencia písomného konania, avšak na návrh účastníka resp. z posúdenia rozhodcu sa pojednávanie

uskutoční ústne avšak neverejne. V danom prípade je v Rokovacom poriadku exaktne uvedená forma
písomného konania. Podpísaním rozhodcovskej doložky účastníci prejavili súhlas s uvedeným. Nie je
zrejmé z obsahu spisu ani z predložených dôkazov, že by žalobcovia požiadali o zmenu formy konania.
Na základe uvedeného nie je daný dôvod pre zrušenie rozsudku. Súd má za to, že konanie rozhodcu
z procesného hľadiska nevykazovalo žiadne pochybenia.

Dôvod obnovy konania v danom konaní nebol preukázaný, argumentácia žalobcov o nemožnosti
vykonania / predloženie dôkazu v rozhodcovskom konaní, je nedôvodná, nezakladajúca povinnosť
súdu konať vo veci obnovy konania. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno
za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v

pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať
nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy;
na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti
iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je
dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (viď rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).
Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd
v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto
navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1 písm. a/
O.s.p.), a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1

písm. b/ O.s.p.). V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku
podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom
konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy.
Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom
konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných

na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., avšak
v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie. O možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa
nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 228 ods. l písm. b/ O.s.p.), ide vtedy, keď účastník v pôvodnom
konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak ním navrhnuté dôkazy nemohol súd
vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia

alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie súdom v
občianskom súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo
dôkazy účastníkom konania voči súdu (viď R 19/1975). Ustanovenie § 228 ods. 1 písm. b/ O.s.p. sa
vzťahuje na prípady, v ktorých účastník konania tieto dôkazy voči súdu v pôvodnom konaní použil
(dôkazy označil a navrhol ich vykonanie), nemohli byť ale súdom (ktorý vykonáva dokazovanie - viď

§ 122 ods. 1 O.s.p.) vykonané preto, lebo tomu bránila nejaká objektívna prekážka ako sa uvádza v
uznesení Najvyššieho súdu SR z 11. 8. 2011, sp. zn. 3 Cdo 98/2011.

V predmetnom konaní žalobcovia argumentujú získaním takého dôkazu, pri ktorom nebolo reálne
preukázané, že obsah danej informácie sa nemohol vyskytnúť v priebehu konania, ide o údaj z inzercie

webovej stránky, ktorý nepožíva právnu ochranu ani nie je všeobecne akceptovateľným ekvivalentom
pre určenie objektívnej ceny napr. na rozdiel od znaleckého posudku uvádzaný medzi dôkaznými
prostriedkami § 125 OSP. Taktiež súd prihliadal na druhú časť vety ustanovenia § 228 ods. 1 pís.
a) OSP a teda, že ak môže privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Vzhľadom kcharakteru novoobjaveného dôkazu ako aj k jeho obsahovej stránke súd nepovažuje ho za taký dôkaz,
ktorým by bolo možné privodiť pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd preto nemal inú
možnosť, ako predmetný návrh zamietnuť, nakoľko v prípade, ak by rozhodnutie rozhodcovského súdu

zrušil s poukazom na povinnosť rešpektovať ústavné práva a základné ľudské práva a slobody, došlo
by z jeho strany k svojvoľnému rozhodnutiu, ktoré by bolo v rozpore s objektívnym právom (contra
lege). Do práva na spravodlivý súdny proces rozhodne nepatrí právo, aby sa súd stotožnil s právnymi
názormi prezentovanými jednou alebo druhou stranou v konaní. Z úkonov, ktoré namietajú žalobcovia
v žalobe ako procesných úkonoch rozhodcu súd nezistil procesné pochybenie smerujúce, respektíve

spôsobujúce porušenie rovnosti účastníkov, nerešpektovanie práv účastníkov rozhodcovského konania
ako aj nezistil opodstatnenosť obnovy konania. Rozhodca v konaní postupoval striktne podľa ZRK
a Rokovacieho poriadku, konal bez ústneho pojednávania vo veci, čo mu citované právne predpisy
dovoľovali, žalobcovia nenamietali formu konania na rozhodcovskom súdu ani nežiadali o ústne
pojednávanie. Súd sa taktiež nestotožnil s dôvodmi obnovy konania, nakoľko predložený dôkaz - listinný
výpis z inzercie na webovej stránke, nepoňal za dôvod zakladajúci povinnosť súdu obnoviť skončené

konanie. Súd vyhodnotil konanie rozhodcu v rámci rozhodcovského konania na základe procesných
noriem ako je Rokovací poriadok a ZRK s konštatovaním, že zo strany konajúceho rozhodcu nedošlo k
porušeniu práv žalobcov a nebol daný dôvod pre obnovu konania a na základe uvedenej argumentácie
žalobu zamietol.

S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalob
zamietol, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobcovia vo veci úspech nemali, teda

právo na náhradu trov konania prislúcha žalovanému. Žalovaný si náhradu trov uplatnil v zákonnej
lehote. Súd priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia podľa ustanovení § 13a a nasl.
vyhlášky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo
výške celkom 477,- EUR špecifikované ako 6 právne úkony á 61,85 EUR (prevzatie veci a príprava
právneho zastúpenia, písomné podanie na súd, odvolanie sa proti uzneseniu, účast na pojednávaní

18.12.2015, 27.11.2015, vyjadrenie k doplneniu žaloby z 30.11.2015 ) plus 3x režijný paušál á 8,04 EUR
a 3 x režijný paušál á 8,39 EUR plus DPH. Právny zástupca žalobcu žiadal o poukázanie trov právneho
zastúpenia na účet IBAN: SK12 1100 0000 0026 2173 5009.

Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručenianasúde,protirozhodnutiu
ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.