Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. marec 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 28Sa/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200352
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3022200352.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobcu: I.. C. I.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/X, XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Romanom Henčelom,
advokátom so sídlom G. Švéniho 8, 971 01 Prievidza, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny
riaditeľ, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho
riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 05.09.2022 v spojení s rozhodnutím Sociálnej
poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 31.05.2022, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa
17.11.2022 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 05.09.2022
(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX
XXX XXXX 0 zo dňa 31.05.2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci predčasného starobného
dôchodku žalobcu.

Administratívne konanie

2. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že prvostupňovým rozhodnutím bola podľa § 67 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
sociálnom poistení“) zamietnutá žiadosť žalobcu zo dňa 28.04.2022 o predčasný starobný dôchodok pre
nesplnenie jednej z podmienok - trvanie dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov. V podrobnostiach
poukázal správny orgán na to, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-
OSZ-40.994-6/2019-VZ zo dňa 28.03.2019 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.07.2007

podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola
žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 01.04.1987 do 31.08.1993 v I.
kategórii funkcií, od 01.09.1993 do 28.02.1998 v II. kategórii funkcií, od 01.03.1998 do 31.12.1999 v I.
kategórii funkcií a od 01.01.2000 do 30.06.2007 v III. pracovnej kategórii. Na určenie sumy výsluhového
dôchodku bola zhodnotená doba v rozsahu 20 rokov a 96 dní. S poukazom na § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2
zákona o sociálnom poistení správny orgán skonštatoval, že dobu služobného pomeru od 01.04.1987 do

30.06.2007 nie je možné hodnotiť pre nárok na predčasný starobný dôchodok. Vo všeobecnom systéme
dôchodkového poistenia žalobca získal 4 632 dní, t. j. 12 rokov a 252 dní obdobia dôchodkového
poistenia, čím nesplnil podmienku (jednu z troch kumulatívnych podmienok) pre predčasný starobný
dôchodok uvedenú v ustanovení § 67 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení.3. K možnej aplikácii Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967 (č. 128),
publikovaného pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor“) správny orgán uviedol, že Československá

socialistická republika sa v roku 1990 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o III. časť Dohovoru,
ktorá sa týka starobného dôchodku. Predčasný starobný dôchodok nie je uvedený v Dohovore a preto
neprichádza do úvahy ani aplikácia článku 33 ods. 2 Dohovoru v časti VI (spoločné ustanovenia). V
rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) je ohľadne aplikácie Dohovoru
vyjadrený len právny názor týkajúci sa starobného dôchodku, ktorý Sociálna poisťovňa nemôže

analogicky rozširovať aj na iné prípady, t. j. aj na predčasný starobný dôchodok. Takúto možnosť
neupravuje ani zákon o sociálnom poistení.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Na účely predčasného starobného
dôchodku žiadal započítať dobu služby v Policajnom zbore, následne určiť sumu dôchodku v súlade s
čl. 33 Dohovoru. K odvolaniu pripojil rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 9So/151/2016.

5. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a
prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Zrekapituloval, že žalobca v I. kategórii funkcií vykonával službu 8
rokov a 96 dní, v II. kategórii funkcií vykonával službu 4 roky a 182 dní, v III. pracovnej kategórii v rozsahu
7 rokov a 183 dní. Na určenie sumy výsluhového dôchodku mu bola zhodnotená doba v rozsahu 20

rokova96dní.Súčasnežalobcazískaldobuzamestnaniavovšeobecnomsystémesociálnehopoistenia
od 01.09.1981 do 05.06.1985 zaradenú v I. pracovnej kategórii v počte 1 374 dní, t. j. 3 roky a 279 dní a
dobu zamestnania od 06.06.1985 do 31.03.1987, zaradenú vo zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii
v počte 664 dní, t. j. 1 rok a 299 dní.

6. Žalovaný ďalej uviedol, že ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) je ustanovením prechodným,
upravujúcim nároky z I. a II. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií po 31.12.1999 a malo za
cieľ odstrániť tvrdosť zákona spočívajúcu v nemožnosti splnenia podmienok podľa § 21 tohto zákona po
31.12.1999 a zachovať iba určeným skupinám zamestnancov, ktorí vykonávali zamestnanie zaradené

do I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., resp. v I. a II. kategórii funkcií, skorší
vznik nároku na starobný dôchodok.

7. Keďže žalobca odpracoval v I. pracovnej kategórii menej ako 7,5 roka a v službe I. a II. kategórie
funkcií menej ako 15 rokov, t.j. nesplnil nárok ani podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb.

(znížený vek na 59 rokov). Ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb. podľa žalovaného
neumožňuje sčítavať nároky z I. a/alebo II. pracovnej kategórie s nárokmi z I. a/alebo II. kategórie funkcií,
čo vyplýva aj z rozsudku NS SR sp. zn. 9So/155/2015 zo dňa 29.03.2017, ktorý bol uverejnený v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 1/2018 pod č. 9 („Na účely § 174 zákona č.
100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nemožno stotožňovať pojem „pracovná kategória“ a pojem

„kategória funkcií“).

8. Žalovaný poukázal na to, že podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je dôchodkový vek
stanovený tabuľkami, ktoré tvoria prílohy č. 3a a 3b tohto zákona. Žalobca podľa uvedeného dovŕši
dôchodkový vek vo veku 64 rokov, t. j. dňom 22.04.2030, čím súčasne žalovaný korigoval informáciu

obsiahnutú v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, podľa ktorého mal žalobca dovŕšiť dôchodkový
vekdňa22.04.2024.Vzhľadomnauvedenéžalobcovinevznikolnároknapredčasnýstarobnýdôchodok,
pretože nesplnil podmienku uvedenú v § 67 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. Ku dňu 28.04.2022,
od ktorého žiadal priznať predčasný starobný dôchodok, žalobcovi do dovŕšenia dôchodkového veku
(22.04.2030) chýbajú viac ako dva roky.

Argumentácia žalobcu

9. Petitom správnej žaloby sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj
prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie, spolu s uložením

povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Nariadenie pojednávania nežiadal.

10. Žalobca zotrval a názore, že splnil podmienky pre priznanie predčasného starobného dôchodku,
nakoľko podľa jeho názoru je na neho potrebné aplikovať ustanovenie § 174 ods. 1 písm. c) zákonač. 100/1988 Zb. V I. a II. kategórii funkcií vykonával službu 12 rokov a 278 dní, v I. pracovnej kategórii
3 roky a 279 dní a vo zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii 1 rok a 299 dní, t. j. spolu 18 rokov a
126 dní, preto dôchodkový vek dovŕši vo veku 58 rokov 22.04.2024. Poukázal na rozsudky NS SR

vo veciach sp. zn. 9So/151/2016 zo dňa 27.06.2018, sp. zn. 9So/138/2011 zo dňa 22.08.2012, podľa
ktorých primeranému hmotnému zabezpečeniu môže zodpovedať iba také hmotné zabezpečenie, ktoré
zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme
sociálneho zabezpečenia alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Až po zohľadnení
všetkých dôb poistenia je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej

rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme, a to v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru. Poistenec,
ktorý ako policajt alebo vojak vykonával dobu služby zaradenú do I. alebo II. kategórie funkcií v
požadovanom rozsahu a získal najmenej 25 rokov doby poistenia súčtom dôb poistenia (zabezpečenia)
zo všeobecného systému sociálneho poistenia a osobitného systému sociálneho zabezpečenia vojakov
a policajtov, má nárok na dôchodkovú dávku. Uvedené sa podľa žalobcu vzťahuje v plnej miere aj na
predčasný starobný dôchodok.

Argumentácia žalovaného

11. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Vyjadril sa, že nárok
žalobcu na predčasný starobný dôchodok bol posúdený správne a v súlade so zákonom. Žalobcovi
nevznikol nárok na predčasný starobný dôchodok pre nesplnenie podmienky stanovenej v § 67 ods. 1

písm. b) zákona o sociálnom poistení.

Konanie na správnom súde

12. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto

tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo
iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

14. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správny súd rozsudkom zruší
napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

15. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP)
preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov
uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. d) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vychádzajúc
zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Po zistení, že

žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) a proti rozhodnutiu, ktoré
je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (§ 6 ods. 2 písm. c) SSP v
spojení s § 199 ods. 1 písm. c) SSP), súc vedený legislatívnym imperatívom, aby správnu žalobu fyzickej
osoby v sociálnych veciach posudzoval neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), rozhodol o správnej žalobe
verejne vyhláseným rozsudkom bez pojednávania, nakoľko jeho nariadenie nežiadal žiadny účastníkov

konania, ani to vzhľadom na povahu veci, obsah administratívneho spisu a jednoznačnosť písomne
zaznamenaných argumentačných pozícií účastníkov správny súd nepovažoval za potrebné.Relevantná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom

16. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000
zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri
1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),

prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,
b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.

a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v
službe II. kategórie funkcií, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní

uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

17.Podľa§67ods.1zákonaosociálnompoistenípoistenecmánároknapredčasnýstarobnýdôchodok,
ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,
a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,

b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a
c)sumapredčasnéhostarobnéhodôchodkujevyššiaako1,2-násobkusumyživotnéhominimaprejednu
plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.

18. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného

poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil
dôchodkový vek.

19. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného
dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak

obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek
muža narodeného po roku 1956, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.

20. V rámci posúdenia argumentácie účastníkov sa správny súd oboznámil aj s rozsudkom NS SR sp.
un. 9So/155/2015 zo dňa 29.03.2017, ktorým dôvodil žalovaný v napadnutom rozhodnutí. V uvedenom

rozsudku NS SR uviedol nasledovné: „Na účely § 174 zákona č. 100/1988 Zb. nemožno stotožňovať
pojem „pracovná kategória“ a pojem „kategória funkcií“. Na rozdiel od ustanovenia § 14 ods. 4 v spojení
s § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého sa ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej
kategórie za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí aj služba vojakov z povolania zaradená do I. (II.)
kategórie funkcií, ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb. opačné hodnotenie, teda hodnotenie doby

zamestnania zaradeného do II. pracovnej kategórie ako doby služby vojaka z povolania v II. kategórii
funkcií neupravuje a teda také hodnotenie je vylúčené.“

21. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Právne závery
žalovaného vyhodnotil ako súladné so zákonom o sociálnom poistení a tiež so zákonom č. 100/1988 Zb.

Ako vyplýva z preskúmavaných rozhodnutí, žalobca v I. kategórii funkcií vykonával službu 8 rokov a 96
dní, v II. kategórii funkcií vykonával službu 4 roky a 182 dní, v III. pracovnej kategórii v rozsahu 7 rokov
a 183 dní. Súčasne žalobca získal dobu zamestnania vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia od
01.09.1981 do 05.06.1985 zaradenú v I. pracovnej kategórii v počte 1 374 dní, t. j. 3 roky a 279 dní a
dobu zamestnania od 06.06.1985 do 31.03.1987, zaradenú vo zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii v

počte 664 dní, t. j. 1 rok a 299 dní. Keďže žalobca odpracoval v I. pracovnej kategórii menej ako 7,5 roka
a v službe I. a II. kategórie funkcií menej ako 15 rokov, nesplnil nárok na znížený dôchodkový vek nielen
58 rokov, ale ani podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb., ktoré upravuje podmienky na
znížený dôchodkový vek na 59 rokov. Správny súd sa tiež stotožňuje so správnou aplikáciou citovanéhojudikátu NS SR žalovaný, a to, že ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb. neumožňuje sčítavať
nároky z I. a/alebo II. pracovnej kategórie s nárokmi z I. a/alebo II. kategórie funkcií. V prípade žalobcu
je tak potrebné aplikovať ustanovenie § 65 zákona o sociálnom poistení. V čase, kedy o žiadosti žalobcu

o predčasný starobný dôchodok rozhodovala Sociálna poisťovňa, bol v zmysle tohto ustanovenia (ktoré
už medzitým stihlo byť novelizované, avšak nie v smere znižujúcom dôchodkový vek) nárok žalobcu na
starobný dôchodok podľa príslušnej tabuľky z prílohy k zákonu podmienený dosiahnutím veku 64 rokov,
ktorý vek žalobca dosiahne až dňa 22.04.2030.

22. Čo sa týka ostatných žalobných námietok, opierajúcich sa argumentačne o rozsudky NS SR sp. zn.
9So/151/2016 zo dňa 27.06.2018, sp. zn. 9So/138/2011 zo dňa 22.08.2012, ktorých obsah správny súd
pozná aj z vlastnej rozhodovacej činnosti, právna relevancia týchto námietok by sa dostala do popredia
ažvtedy,akbysprávnysúdakceptovalprimárnužalobnúnámietku,žežalobcadovŕšidôchodkovývekvo
veku 58 rokov a bolo by možné považovať podmienku pre priznanie predčasného starobného dôchodku
podľa § 67 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení za splnenú. Keďže táto podmienka ešte splnená

nie je, a to ani ku dňu vyhlásenia rozsudku správneho súdu, považuje správny súd za nadbytočné sa
ďalšími žalobnými námietkami zaoberať.

23. Správny súd, zastávajúci právny názor prezentovaný v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku,
neidentifikoval pri žiadnej zo žalobných námietok také skutočnosti, ktoré by preukazovali dôvodnosť

správnej žaloby a preto správnu žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

24. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v súdnom konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému

správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.