Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 7. august 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120202412
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8120202412.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu: T. Š., M.. XX.XX.XXXX,

Q. R., E.. G. Č.. XX, proti žalovanému: OTVORENÉ DLANE - občianske združenie, so sídlom Tkáčska
2, 080 01 Prešov, JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, o
určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom domáhal určenia, že je vlastníkom parciel K.- B. XXXX/X zastavaná

plocha a nádvoria vo výmere 89 m2 ,K.- B. XXXX/X zastavaná plocha vo výmere 50 m2 všetko kat.
úz. R., vytvorených geometrickým plánom vyhotoveným dňa 11.12.2002 Ing. Petrom Cvengrošom číslo
plánu 602-5/2002, úradne overeného dňa 30.01.2003 pod č. 1550/2002.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ako obdarovaný na základe darovacej zmluvy napísanej na notárskom
úrade JUDr. Ivany Čuchtovej dňa 24.09.2019 do notárskej zápisnice pod č. N 204/2019, Nz 30622/2019
nadobudol darom od svojej manželky L. Š. rod. P. nehnuteľností zapísané na LV č. XXX kat. úz. R.

ako parcela K.- B. XXXX- zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 658 m2, na nej stojací rodinný dom
súp .č. XXX, s podpivničenou letnou kuchyňou, hospodárskou budovou, vonkajšími úpravami, studňou,
oplotením, pozemkom pri rodinnom dome. Nehnuteľností sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX kat .úz.
R.. Manželka žalobcu L. Š. rod. P. nehnuteľnosti, ktoré darovala žalobcovi, nadobudla darom na základe
zaopatrovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena napísanej na notárskom úrade JUDr.
Magdalény Šebeňovej do notárskej zápisnice pod č. N221/96, Nz 160/96 od svojho otca T. P.. Podľa
článku II. uvedenej zmluvy predmetom prevodu boli nehnuteľností zapísané na LV č. XXX kat. úz. R. ako

parc.č.XXXXzastavanáplochavovýmere658m2,srodinnýmdomomč.súp.XXX,studňou,oplotením,
vedľajšie stavby, vonkajšie úpravy, trvalé porasty a pozemok. Zároveň podľa článku IV. zmluvy zo dňa
30.05.1996 bolo v prospech prevodcu T. P. zriadené vecné bremeno, ktorého obsahom bolo právo
doživotného bývania a užívania prevádzaných nehnuteľností. Vklad vlastníckeho práva bol povolený
pod č. V 1641/1996. V článku VIII. zmluvy je konštatované, že hodnota nehnuteľností bola stanovená
znaleckým posudkom znalca Ing. Rolanda Vargu. Znalec Ing. R. Varga, ktorý vypracoval dňa 26.05.1996
znalecký posudok č. 54/96 vo svojom posudku v časti IV. vonkajšie stavby ohodnocoval v posudku aj

letnú kuchyňu ako solo stavbu na dvore spojenú so šopou z roku 1967. Rozhodnutím Obce R. zo dňa
30.10. 2012 čís. XXX/XXXX bolo určené súpisné číslo XXX pre letnú kuchyňu na parcele č.XXXX kat. úz.
R.. V rozhodnutí sa konštatuje, že vlastníkom stavby letnej kuchyne bola manželka žalobcu L. Š.. Jeho
právny predchodca, svokor T. P. v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 14C/55/89o určení vlastníckeho práva, bol rozsudkom zo dňa 27.04.1989 určený za vlastníka parciel V. XXXX -
zastavaná plocha vo výmere 658 m2 na ktorej bol postavený rodinný dom súp.č.XXX a parcely V. XXXX
- záhrady vo výmere 544 m2, vtedy zapísané na LV č. XX kat. úz. R.. Na liste vlastníctva č.l XXX kat, úz.

R. je zapísaná parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod č. 1016 záhrada vo výmere 544
m2.Titulnadobudnutiajekúpnazmluvapodč.V8957/2019vkladvlastníckehobolpovolený07.01.2020.
Na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 17C/12/15 sa viedlo konanie v ktorom žalovaného právny
predchodca P.. Š. ako žalobca, žiadal vtedajšiu vlastnícku, manželku žalobcu, vypratať časť parcely K.-
B. XXXX vo výmere 139 m2 zapísanú na LV č. XXXX kat. úz. R.. Právny predchodca žalovaného v

uvedenom konaní tvrdil, že po tom čo Okresný súd Prešov pod sp. zn. 3K/45/2011 vyhlásil konkurz na
majetok dlžníka L. P., v rámci dobrovoľnej dražby podľa zák. č. 527/2002 Z .z. nadobudol parcelu K.- B.
XXXX záhrada vo výmere 544 m2 zapísanú na LV č. XXXX kat. úz R.. O tom bolo do notárskej zápisnice
spísané osvedčenie dňa 15.05.2013 pod č. N 73/2013, Nz 15924/2013. V konaní vedenom pod sp. zn.
17C/12/2015 súd vykonal dokazovanie a to výsluchom procesných strán, výsluchom svedkov, ohliadkou
na mieste samom a listinnými dôkazmi. Manželka žalobcu v uvedenom konaní žalovaná na pojednávaní

konanom dňa 10.03.2016, okrem iného uviedla, že jej brat L. P. organizoval spísanie zaopatrovacej
zmluvy a zmluvy o zriadenie vecného bremena. Uviedla, že priestor kde je letná kuchyňa nikdy nebol
súčasťou záhrady, ktorú dostal brat od ich otca. Odkedy bývala v rodinnom dome celý čas užívala
letnú kuchyňu, v priestore pri letnej kuchyni a na dvore chovala hydinu, ošípanú, robila zbíjačky „a
dodnes je to tak“. V čase keď sa spresňoval kataster požiadala o udelenie čísla na letnú kuchyňu. Nikdy

priestor medzi rodinným domom a letnou kuchyňou nebo súčasťou záhrady. L. P., bývala manželka L.
P. na pojednávaní okrem iného uviedla, že záhrada ostala len na sadenie. Letná kuchyňa bola vždy
súčasťou rodinného domu svokra, tento ju vždy užíval, manžel /L. P. si nikdy nerobil nárok na letnú
kuchyňu, ani nikdy nepovedal, že je to naše. Na otázku, aby povedala ako bola ohraničená tzv. záhrada
svedkyňa potvrdila „tak, ako je to teraz ohradené“ .Svokrovci by určite nedovolili, aby sa zabralo viac

priestoru ako je zahradené. Tak to bolo po celé roky, čo tam žila t. j. 28 rokov. Potvrdila, že manžel
oplotil záhradu tak ako je to dnes. Na ohliadke konanej na mieste samom dňa 05.04.2017 bola vypočutá
svedkyňa L. A. (nar. 1948). Potvrdila, že otec p .Š. staval letnú kuchyňu v r. 1968 a tam už stála drevená
dielňa resp. šopa a trochu ďalej bol plot, ktorý oddeľoval pozemky. Rodičia p. Š. tieto stavby postavili
a užívali až do svojej smrti., kuchyňa a šopa určite patrili k domu. Vypočutá sv. W.. L. , sestra L.. Š.

a L.. P., opísala stavby, kuchynku, stolársku dielňu, šopu, jabloň a až za týmto priestorom sa užívala
záhrada mojimi rodičmi. Svedkyňa L.. Q. , (nar. 1940) potvrdila stavbu kuchynky. Uviedla, že chovali
hydinu na dvore za domom. Vzadu na záhrade boli ovocné stromy. Uznesením zo dňa 02.09.2019 č.
k. 17C/12/2015-200 súd konanie zastavil, pretože žalobca vzal žalobu späť. Záhrada bola oddelená
plotom od parciel na ktorých boli postavené stavby- rodinný dom, šopa, letná kuchyňa. Letná kuchyňa so

šopou majú spoločnú strechu. Právny predchodca žalobcu v čase keď staval letnú kuchyňu bol v dobrej
viere, že túto stavia na parcele č. XXXX kat. úz. R. Pozemok na ktorom je postavená letná kuchyňa,
šopa tvoril jeden funkčný celok s pozemkom na , ktorom bol postavený rodinný dom a takto stavby aj
s pozemkami boli už právnymi predchodcami žalobcu užívané a vlastnené. Záhrada bol od ostatných
nehnuteľností oddelená plotom, boli na nej stromy a ako záhrada sa aj užívala. Žalobca odvodzuje svoje

vlastnícke právo k novovytvoreným parcelám XXXX/X J. XXXX/X titulom vydržania vlastníckeho práva
a to so započítaním vydržacej lehoty svojich právnych predchodcov t. j. od doby keď svokor T. P. mal
previesť parcelu XXXX na L.Á. P..

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že právny predchodca

žalovaného L. P. nadobudol pozemok parcela K. B. Č.. XXXX záhrada o výmere 544 m2 (pôvodne
zapísaná v C. Č.. XXX B.. Ú. R.) od jeho otca T. P. (zároveň právneho predchodcu žalobcu - jeho svokra)
nazákladekúpnejzmluvyzodňa29.03.1993(chybvpísaní,správnemalobyť1994),vkladpovolenýdňa
05.05.1994 (parcela bola zapísaná do nového LV č. XXXX kat. územia R.), za dohodnutú kúpnu cenu
vo výške 10.880,- Sk. Pozemok sa kupoval pre plánované podnikanie - výroba a predajňa mäsových

výrobkov. Keďže L. P. bol v tom čase starostom obce R., mala podnikanie realizovať jeho manželka
L. P. a za tým účelom jej aj predmetný pozemok poskytol do nájmu na základe nájomnej zmluvy zo
dňa 03.07.1995. T. P. nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 12.12.1957, vklad povolený dňa 27.05.1958,
od svojho otca nehnuteľnosť zapísanú v PKV č. XXX- parcela mpč. XXX kat. územie R., ktorej časti
zodpovedali parcely V. B. č. XXXX zastavaná plocha o výmere 658 m2 a V. B. záhrada o výmere 544 m2

(vtomčasezapísanévLVč.XXkat.územiaR.,neskôrprepísanédoLVč.XXXkat.územiaR.).Tátočasť
parcely mpč. XXX bola reálne vydelená ešte pred 1. svetovou vojnou, následne aj takto bola oplotená a
bola užívaná ako celok ešte otcom T. P., U. T. P. s rodinou až do jeho smrti v roku 2002. Uvedené vyplýva
z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 14C/55/1989 zo dňa 27.04.1989. Po predaji záhrady L. P.,tento ponechal otcovi a manželke žalobcu užívanie celej záhrady (na pestovanie zeleniny) vrátane časti,
kde stojí letná kuchynka so šopou (otec využíval aj ako dielňu) a vedľa nej nachádzajúci sa pozemok,
kde sa skladovalo drevo, neskôr tam bol zriadený plechový sklad. L. P. v roku 1994-1995 pristavoval

ku jeho rodinnému domu pivnicu a vtom čase použil záhradu na uskladnenie stavebného materiálu.
Z fotografie z roku 1995 je zrejmé, že za šopou a za plechovým skladom sa nenachádzalo žiadne
oplotenie, čo preukazuje možnosť T. P. voľne užívať aj záhradu, ktorú predal L. P.. Toto prenechanie
užívania pozemku L. P. otcovi malo trvať až do začatia podnikania jeho manželky, ktoré sa nakoniec ale
neuskutočnilo, preto otec mohol so súhlasom L. P. užívať celý pozemok nerušene až do jeho smrti v roku

2002. Neskôr pojal L. P. zámer ponechať záhradu na neskoršiu výstavbu rodinného domu pre niektoré
z jeho detí. Žalobca si nemôže odvíjať svoju držbu od kúpnej zmluvy zo dňa 29.03.1993, ale najskôr
od zaopatrovacej zmluvy zo dňa 30.05.1996, vklad povolený dňa 11.07.1996, ktorou jeho manželka
L. Š., rod. P. - predchádzajúca vlastníčka pozemku parcela K. B. Č.. XXXX a na ňom postavenom
rodinnom dome s príslušenstvom (ktoré mu darovala na základe darovacej zmluvy zo dňa 24.09.2019),
tieto nehnuteľnosti nadobudla od otca T. P.. Časť pozemku T. P. bola v určitom období kvôli chovu sliepok

ohradená pletivovým plotom, ktorý bol zriadený v zadnej časti rodinného domu súp. číslo XXX a na
druhom konci medzi šopou a plotom na hranici so susedom L.. Q.. Toto ohradenie však bolo zrušené
v roku 1993, keď otec prestal sliepky chovať. S poukazom na to, nebola časť pozemku K. B. XXXX,
nikdy definitívne ohradená trvalým plotom v hraniciach vyznačených na GP. Pletivové oplotenie pri šope
zriadil žalobca s manželkou až v roku 1997, a to len pre potreby odčlenenia tejto časti pozemku, kde

žalobca vykonával opravy starých motorových vozidiel, keďže v časti pri rodinnom dome zase začali
chovať sliepky a aby tam tieto nechodili. Oplotiť, ohradiť alebo inak vymedziť svoj pozemok, jeho časť
alebo len niektorý úsek je výlučným právom vlastníka. Existencia samotného oplotenia na pozemku
však neznamená a ani to nie je možné stotožňovať s vlastníckou alebo užívacou hranicou daného
pozemku. Kým otec žil a podnikateľský zámer nevyšiel, nemal L. P. žiaden dôvod užívanie časti jeho

pozemku otcom, sestrou či jej manželom riešiť, i keď bola nimi užívaná časť neskôr oplotená pri šope.
Po otcovej smrti v roku 2002, keď si žalobca s manželkou objednali vypracovanie GP a zistili, že letná
kuchynka so šopou je na pozemku parcela K. B. XXXX patriacom vtedy L. P., tento im ponúkol nimi v
tom čase už bez právneho dôvodu užívanú časť jeho pozemku na odkúpenie za 20 Eur/m2, čo odmietli.
Neskôr u L. P. došlo ku finančným problémom v dôsledku podnikania, teda na tieto veci (riešenie hraníc

pozemku) nemal veľmi Čas, resp. pár krát po roku 2002 sa ešte pokúšal so sestrou túto problematiku
riešiť, Či už odkúpením alebo vyprataním, no neúspešne, potom bol na jeho majetok vyhlásený konkurz
a na dražbe konanej dňa 15.05.2013 predmetný pozemok parcela K. B. XXXX nadobudol do výlučného
vlastníctva P. Š., C. XXX (notársku zápisnicu predložil žalobca ku žalobe). Nový vlastník ktorý mal aj
od L. P. informáciu, že letná kuchynka so šopou sú postavené na časti vydraženého pozemku, ktorý

užíval žalobca s manželkou (vtedajšou vlastníckou), jej prostredníctvom listu právneho zástupcu zo
dňa 29.07.2014 predložil ponuku na odkúpenie časti pozemku za cenu 23 Eur/m2. V liste sa zároveň
uvádza, že manželka žalobcu bola bratom v tejto súvislosti viackrát od roku 2002 oslovená. Žalobca
aj jeho právna predchodkyňa ako starostliví hospodári mohli pri zachovaní bežnej opatrnosti (aj len
nazretím do katastra nehnuteľností) zistiť vadu v nadobúdacom právnom dôvode (minimálne si overiť

hranicu a výmeru nadobúdaného pozemku), a teda nemôžu byť dobromyseľní v tom, že im vec (v tomto
prípade časť pozemku žalovaného) patrí. Ich držba preto nebola najneskôr od roku 2002 dobromyseľná
a oprávnená. Nazretie do verejne prístupného katastra nehnuteľností (dostupného bezplatne aj na
internete), či už do listu vlastníctva alebo katastrálnej mapy, možno bez akýchkoľvek pochýb považovať
za obvyklú a bežnú opatrnosť. Rovnako tak v obci Drieňov prebehla ROEP, ktorá bola ukončená 05/2005

a do katastra nehnuteľností zapísaná 06/2005. Aj z tohto informačného zdroja žalobca a jeho manželka
zistili, že užívajú pozemok žalovaného. Za takúto opatrnosť je nutné považovať aj možnosť žalobcu,
resp. jeho právnej predchodkyne objednať si u autorizovaného geodeta vytýčenie vlastníckych hraníc
susediacich pozemkov, ku Čomu došlo zo strany právnej predchodkyne žalobcu L. Š., ktorú ale v týchto
veciach vždy zastupoval žalobca ako jej manžel (teda od počiatku aj on mal túto vedomosť), objednaním

vyhotovenia a oboznámením sa s GP vyhotoveného dňa 11.12.2002 Ing. Petrom Cvengrošom. Za
týchto okolností teda nie je relevantné žiadne z tvrdení žalobcu o objektívnej dobromyseľnosti vo vzťahu
ku držbe časti pozemku žalovaného. Táto nedobromyseľnosť bola ďalej potvrdená aj v súvislosti so
žiadosťou manželky žalobcu o pridelenie súpisného čísla pre letnú kuchynku so šopou v roku 2012
(len celkom náhodou presne 10 rokov po smrti otca a vyhotovení GP z roku 2002). Na katastrálnej

mape je na konci pozemku parcela K. B. Č.. XXXX vyznačená štvorcová stavba, ktorá tam reálne ale
nie je postavená, historicky tam možno nejaká stavba existovala, ktorá bola zničená alebo zbúraná,
pričom už aj v GP navrhol jeho zhotoviteľ zákres neexistujúcej stavby zrušiť (dvojitá Červená čiara na
troch stranách objektu v strede). Len na základe tohto klamstva manželky žalobcu, že letná kuchynkastojí na parcele K. B. Č.. XXXX, vydala obec rozhodnutie o pridelené súpisného čísla č. XXX/XXXX zo
dňa 30.10.2012. Manželka žalobcu následne aj na podklade rozhodnutia o pridelení súpisného čísla
požiadala kataster nehnuteľností o zápis stavby do listu vlastníctva, kde však konanie bolo v januári

2013 zastavené, lebo katastrálny orgán zistil, že stavba nie je postavená na pozemku parcela K. B.
Č.. XXXX, ale na pozemku žalovaného (parcela K. B. Č.. XXXX) a žiadateľka nevedela doložiť súhlas
vtedajšieho vlastníka (L. P.) ani iné právo stavby či právo zodpovedajúce vecnému bremenu. L. P. sa
tiež v roku 2012 snažíl zlegalizovať stavbu letnej kuchynky so šopou, keďže mal za to, že mu patria, lebo
mu ich previedol jeho otec spolu s pozemkom, na ktorom stoja. Prvým krokom bolo zameranie stavby

geodetom a jej zákres do katastrálnej mapy. Za tým účelom L. P. objednal vypracovanie geometrického
plánu, ktorý pod číslom 92/2012 dňa 14.08.2012 vyhotovila M. Mydlárová (GEOKART Prešov s.r.o.,),
úradne osvedčený Správou katastra Prešov dňa 16.08.2012 pod číslom G-1070/2012, kde pod stavbou
bola vytvorená parcela Y. B. Č.. XXXX/X. Ku zápisu do katastra nehnuteľností, ale nakoniec nedošlo,
lebo sa nedalo jednoznačne preukázať vlastníctvo stavby L. P., keďže táto nebola vyslovene uvedená v
kúpnej zmluve zo dňa 29.03.1993 (správne malo byť 1994). Keďže došlo ku vypracovaniu neskoršieho

GP z roku 2012 a ďalším zmenám, je otázne či GP z roku 2002 je v zmysle žaloby zapísateľný do
katastra nehnuteľností v prípade hypotetického úspechu žalobcu v tomto konaní, a teda či môže byť
podkladom rozsudku, ktorý by mal byť vykonateľný. GP z roku 2002 zároveň rieši aj pričlenenie častí
z ďalších pozemkov iných vlastníkov, ktoré ale žalobca ani jeho manželka so susedmi dohodou ani
súdnym konaním neriešili. Aj táto nevykonateľnosť petitu je sama o sebe podľa žalovaného dôvodom

na zamietnutie žaloby. Ani tvrdenie žalobcu, že letnú kuchynku nadobudla jeho manželka už na základe
zaopatrovacej zmluvy zo dňa 30.05.1996 nie je úplne presné a správne. Samotná zmluva totiž vyslovene
neobsahuje v čl. II. uvedenie medzi vedľajšími stavbami aj letnú kuchyňu so šopou, pričom ku rodinnému
domu patrili aj iné vedľajšie stavby (chliev a komora). To, že v darovacej zmluve zo dňa 24.09.2019
si už žalobca osobitne letnú kuchynku uviedol na tom nič nemení, lebo v zmysle zásady Nemo plus

iuris ad alium transferre potest quam ipse habet by na neho manželka nemohla previesť vlastníctvo
stavby, ak by vlastníckym právom sama nedisponovala. Pokiaľ ide o znalecký posudok č. 54/1996 zo
dňa 26.05.1996 vyhotovený Ing. Rolandom Vargom, ktorý oceňuje aj letnú kuchynku a šopu a na ktorý
sa odkazuje aj zaopatrovacia zmluva v čl. VIII., je potrebné uviesť, že išlo o znalca z odvetvia oceňovanie
nehnuteľností, nie znalca geodeta, ktorý vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku len z informácie

objednávateľa posudku, ktorý mu uviedol, že na pozemku, ktorý bol predmetom ocenenie (parcela K.
B. Č.. XXXX) sa nachádza aj letná kuchyňa a šopa. L. Š.V. aj s manželom (žalobcom) vstúpila do držby
a užívania aj časti pozemku žalovaného na základe zaopatrovacej zmluvy zo dňa 30.05.1996, pričom
prestala byť dobromyseľná, ako je vyššie podrobne rozobraté, najneskôr po oboznámení sa s GP z roku
2002, ako aj na základe ponúk jej brata a P.. Š. na odkúpenie tejto časti pozemku. Vzhľadom na to sa jej

už v roku 2002 (po šiestich rokoch) ukončilo plynutie 10 ročnej zákonnej lehoty. Vydržacia lehota by jej
neuplynula dokonca ani vtedy, ak by sa za začiatok držby malo považovať uzavretie kúpnej zmluvy zo
dňa 29.03.1993 (správne 1994) medzi L. P. a jeho otcom T. P.. Skutková otázka akéhokoľvek užívania
predmetnej časti pozemku parcela K. B. Č.. XXXX pred zaopatrovacou zmluvou apo vypracovaní GP
z roku 2002, či jeho príp. neužívanie právnymi predchodcami žalovaného v nejakom časovom období,

je z právneho hľadiska irelevantná.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

5. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 31.05.2021 žalobu zamietol.

6. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súd prvej inštancie vyvodzoval začiatok plynutia
vydržacej doby od dátumu uzavretia kúpnej zmluvy medzi prevodcom T. P. J. nadobúdateľom L. P.,
ktorý ustálil na deň 29.03.2004 po tom, čo konštatoval, že kúpna zmluva je síce datovaná 29.03.1993,

jedná sa však o chybu v písaní, správne má byť 1994, keďže návrh na vklad bol podaný 31.03.1994.
V návrhu na vklad sa už správne uvádza dátum 29.03.1994. Uvedené skutkové zistenie, ku ktorému
dospel súd prvej inštancie je minimálne predčasné a nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Odvolateľ
v ďalšej časti podaného odvolania uviedol, že vo vzťahu k otázke dobromyseľnosti je dôvodné poukázať,
že zaopatrovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena napísanou do notárskej zápisnice

dňa 31.05.1996 pod č. M. XXX/XX, M. XXX/XX sa právna predchodkyňa žalobcu (manželka) zaviazala
poskytnúť svojmu otcovi - prevodcovi nehnuteľnosti - zaopatrenie spočívajúce v zabezpečení nákupov,
upratovaní, varení celodennej stravy, ako aj ošetrovaní v chorobe. Zároveň pre otca bolo zriadené vecné
bremeno spočívajúce v doživotnom bývaní v rodinnom dome. Za uvedenú opateru jej otec previedolnehnuteľnosti špecifikované v bode II. notárskej zápisnice, okrem iného aj vedľajšie stavby, ktoré sa
nachádzajú práve na parcele, ku ktorej žiada určiť žalobca vlastnícke právo. V konaní bolo preukázané,
že časť parcely, na ktorých stoja vedľajšie stavby - kuchynka, šopa, oplotenie - tvoria s rodinným domom

jeden funkčný celok. Takto boli v dobrej viere užívané nielen T. P., manželkou žalobcu a nakoniec
aj samotným žalobcom. Rozhodnutie súdu je reštriktívne a formalistické, ktoré nezohľadnilo všetky
podstatné skutočnosti.

7. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V

uznesení uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, z akých dôvodov
považoval za právne významný nadobúdací titul, ktorým právna predchodkyňa uviedla pre začiatok
plynutia vydržacej doby. Neuviedol, z akých dôvodov považoval za koniec plynutia vydržacej doby dátum
uvedený žalobcom a nie dôkaz predložený žalovaným zo dňa 07.12.2020 (č.l. 56 súdneho spisu).
Ustálenie začiatku, ako aj konca vydržacej doby právnej predchodkyne žalobcu považuje preto odvolací
súd za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vyššie uvedené vytýkané nedostatky rozsudku

spôsobujú jeho nepreskúmateľnosť. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie, sa dá zistiť len z jeho
odôvodnenia.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise
a to Notárskou zápisnicou na č.l.3, Notárskou zápisnicou na č.l.4, Znaleckým posudkom na č.l. 5-7,

Rozhodnutím o určení súpisného čísla na č.l. 8, Notárskou zápisnicou na č.l. 9-10, Geometrickým
plánom na č.l. 11, Výpisom z katastra nehnuteľností na č.l. 12, Čiastočným výpisom z LV na č.l. 13,
Vyjadrením žalovaného na č.l. 33-35, Kúpnou zmluvou na č.l. 38, Návrhom na povolenie vkladu na č.l.
39, Výpisom z katastra nehnuteľností na č.l. 40, Nájomnou zmluvou na č.l. 41, fotografiami na č.l. 42,
návrhom na odkúpenie časti pozemku na č.l. 43, Geometrickým plánom na č.l. 44, Ponukou realitných

kancelárií na č.l. 45-46, záznamom z obhliadky a zistil tento skutkový stav:

9. Na základe darovacej zmluvy napísanej na notárskom úrade JUDr. Ivany Čuchtovej dňa 24.09.2019
do notárskej zápisnice pod č. N 204/2019, Nz 30622/2019 nadobudol žalobca od L. Š. nehnuteľnosti
v katastrálnom území R. F. C. XXX rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele B.-K. XXXX, parcela

B.-K. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 658 m2, pod B 1 v celosti na jej mene. Ide o
dar rodinného domu s príslušenstvom, ktorým je podpivničná letná kuchynka a hospodárska budova,
vonkajšími úpravami, studňou, oplotením, pozemkom pod rodinným domov.

10. Na základe zaopatrovacej zmluvy zo dňa 30.05.1996 nadobudla L. Š. vyššie uvedené nehnuteľnosti

T. P.. Znalec Ing. R. Varga, ktorý vypracoval dňa 26.05.1996 znalecký posudok č. 54/96 vo svojom
posudku v časti IV. vonkajšie stavby ohodnocoval v posudku aj letnú kuchyňu ako solo stavbu na dvore
spojenú so šopou z roku 1967.

11. Dňa 30.01.2003 bol vypracovaný geometrický plán Ing. Petrom Cvengrošom. Tento v geometrickom

pláne rozdelil parcelu - parcelné číslo XXXX o výmere 544 m2, na 3 parcely : parcelu č. XXXX/X J. Č..
XXXX/X, XXXX/X, ku ktorým sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva.

12. Podľa výpisu z LV č. XXXX, okres U., obec U., Katastrálne územie R., je ako vlastník parcely K.- B.
XXXX zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 544 m2, zapísaný žalovaný.

13. Z kúpnej zmluvy (čl.38) je zrejmé, že parcelu č. XXXX nadobudol L. P. od T. P. za kúpnu cenu 10.880,-
Sk. Kúpna zmluva je datovaná 29.03.1993, jedná sa však o chybu v písaní, správne má byť 1994, keďže
návrh na vklad bol podaný 31.3.1994. V návrhu na vklad sa už správne uvádza dátum 29.03.1994.

14. Nájomnom zmluvou zo dňa 03.07.1995 prenechal L. P. parcelu č. XXXX do nájmu L. P..

15. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že po smrti svokra pripravoval žalovaný zaopatrovateľskú
zmluvu a znalecký posudok, teda všetko čo je zapísané, je jeho vizitka. T. P. keď pripravoval zmluvu,
tento pozemok vydržal. V konaní keď ich žaloval právny predchodca žalovaného, tak došlo k späťvzatiu

žaloby z dôvodu toho, že ho presvedčili, že záhrada má veľkosť nie 544 m2 ale 633 m2. V roku 2002,
keď si to dali zamerať, tak bolo to z dôvodu toho, že vpredu pred domom cesty nesúhlasili hranice
a ani za domom. Z tohto dôvodu dali zmerať celý pozemok, lebo si ho chceli zapísať. Geometrický
plán vypracovali kvôli tomu, že sa vykopala studňa. Táto studňa sa posunula susedovi a zároveň imbola posunutá hranica. Poukázal na geometrický plán zo dňa 12.4.2018, podľa ktorého veľkosť záhrady
parcely 1016 je 622 m2, ale aj to nie je správne, lebo by malo byť 633 m2 v skutočnosti a svokor keď
staval letnú kuchynku, tak nesprávne vychádzal z veľkosti 544 m2. Geometrický plán dostal 2.6.2003

a vedel kde v prírode je parcela. Zároveň potvrdil, že v geometrickom pláne je chyba, keď tam má byť
L. P. a nie L. P..

16. Štatutárny zástupca žalovaného L. P. pri svojom výsluchu uviedol, že v roku 1994 kúpil pozemok
od otca. Chceli tam spraviť bitúnok. Mala tam byť predajňa a pracovať tam mala jeho manželka aj

manželka žalobcu. K tomuto však nedošlo. V tejto zmluve pre krátkosť času nebola daná letná kuchynka,
avšak sa vedelo, že táto je na pozemku 1016. Chcel, aby táto kuchynka bola zapísaná na otca. Keď
v roku 1996 zomrela matka, otca sa pýtal, že kde chce byť. Vybral si manželku žalovaného. Pripravila
sa zaopatrovateľská zmluva. V roku 1996 - 2000 postavil žalobca na jeho pozemku plot. V r. 2001 mal
otec vážne problémy. Bol v kóme. Žil ešte rok. V 2002-hom zomrel a vtedy žalobca si dal vypracovať
geometrický plán, nakoľko mal problém s každým susedom. Mal za to, že každý sused zaberá jeho

pozemok. Nakoniec prišiel k nemu geodet a povedal, že nie susedia zaberajú jeho pozemok, ale že
on zaberá cudzie, resp. jeho manželka zaberá cudzie pozemky. Následne sa dostal do finančných
problémov. Prebehla dražba. Dal ponuku sestre na odkúpenie záhrad. Znalecký posudok č. XX/XX
objednal so sestrou, pričom za znalcom bol on a vyplatil ho jeho otec.

17. Svedkyňa L. Š., manželka žalobcu, pri svojom výsluchu uviedla, že žalovaný nekupoval ten kus,
o ktorý sa žalobca súdi. Jej otec jej daroval rodinný dom, pozemok, kuchyňu a aj pozemok, ktorý sa
nachádza pod tou kuchyňou, keďže je tam vodovod, pivnica. On to bral tak, že to nie je záhrada. Plot
bol postavený v roku 2000. Nehnuteľnosti previedla na žalobcu, lebo mala stres a bolo to všetko čo od
otca nadobudla. Nehnuteľnosť bola po plot. Geometrický plán z roku 2002 dala vypracovať so žalobcom.

Ďalej uviedla, že brat jej pôvodne ponúkol nehnuteľnosti, keď dochová otca, neskôr bola za ním s tým,
že ich kúpi. Nakoniec uviedla, že žiadala o súpisne číslo pre kuchynku a to bolo aj pridelené.

18. Svedkyňa L. P., bývala manželka štatutárneho zástupcu žalovaného pri svojom výsluchu uviedla, že
pozemkyakosúteraz,takichajžalovanýkupoval.Zaživotaotcapostavilplot.Nasadiltamkolíky.Svokor

by nikdy nedovolil, aby bol pozemok odobratý od kuchynky a dielne. Priestor, kde je letná kuchynka a
dielňa užívali svokrovci, keď svokra zomrela, tak potom to užíval svokor a švagriná so švagrom. Nikdy
to neužíval žalovaný. Ohradenie bolo urobené, keď ešte svokor žil a nebol ani po mozgovej príhode. K
nájomne zmluve s L. P. sa nevedela vyjadriť.

19. Z čestného prehlásenia zo dňa 07.12.2020 vyplýva, že I.. U. K. odovzdal L. Š. a T. Š. geometrický
plán v januári 2003.

20. Zistený skutkový stav súd právne posúdil.

21. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

22. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

23.Podľa§131ods.1Občianskehozákonníkaneoprávnenýdržiteľjepovinnývždyvydaťvecvlastníkovi
spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla.

24. Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

25. Podľa § 134 ods.1, ods.3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak

ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.26. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

27.Žalobaourčenievlastníckehopráva,predstavujúcajedenzprávnychprostriedkovochranyvlastníka,
má svoj základ v ustanovení § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého návrhom na začatie konania možno
uplatniť,abysarozhodlonajmäourčení,čituprávojealebonieje,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem.
Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacej

žaloby) sú po procesnej stránke skutočnosti, že strany majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý
právny záujem.

28. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností
zapísaný ako vlastník niekto iný, má nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

29. Súd na základe vykonaného dokazovania, po jeho zhodnotení a právnom posúdení, dospel k záveru,
že žaloba je nie je dôvodná. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade
splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby)
dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet,
oprávnenosť držby a dobromyseľnosť vydržateľa a vydržacia doba. Tieto sú stanovené tak, že musia

byť splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Za oprávnenú
držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti, t.j.
aj okolnosti nadobudnutia držby dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Či je držiteľ so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne, nestačí len subjektívna
predstava držiteľa.

30. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať existenciu dobromyseľnosti, musí preukázať v tomto prípade
žalobca. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním
je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len domnelého
(putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je

určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom
zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre
nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo.

31. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, z akých

dôvodov považoval za právne významný nadobúdací titul, ktorým právna predchodkyňa uviedla pre
začiatok plynutia vydržacej doby.

32. K vyššie uvedenému súd uvádza, že žalobca nemôže odvíjať začiatok plynutia vydržacej doby od
kúpnej zmluvy zo dňa 29.03.1993 (správne má byť 29.03.1994), keďže predmetom zmluvou žalobca

a ani jeho manželka nenadobudli žiadnu nehnuteľnosť. Uvedenú kúpnu zmluvu teda nie je možné
považovať ani za domnelý titul nadobudnutia vlastníctva. Za takýto titul mohol žalobca považovať
zaopatrovaciu zmluvu zo dňa 30.05.1996, ktorou nadobudla L. Š. nehnuteľnosti v katastrálnom území R.
na LV XXX a to rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele B.-K. XXXX, parcela B.-K. XXXX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 658 m2 a ktoré darovacou zmluvou previedla na žalobcu. Vklad bol povolený

11.07.1996.

33. Odvolací súd ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že v odôvodnení neuviedol, z akých dôvodov
považoval za koniec plynutia vydržacej doby dátum uvedený žalobcom a nie dôkaz predložený
žalovaným zo dňa 07.12.2020 (č.l. 56 súdneho spisu).

34. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca so svojou manželkou si dali vypracovať
geometrický plán I.. U. K.. Tento ho vypracoval dňa 30.01.2003 a v tomto geometrickom pláne rozdelil
parcelu č. XXXX o výmere 544 m2, na 3 parcely: parcelu č. XXXX/X J. Č.. XXXX/X, XXXX/X, ku ktorým
sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva. V tomto geometrickom pláne sa okrem iného uvádza,

že vlastníkom parcely č. XXXX je L. (správne má byť L.) P.. Z tohto geometrického pláne nepochybne
vyplýva, že právna predchodkyňa žalobcu, jeho manželka L. Š., nie je vlastníčkou parcely, ku ktorej sa
žalobca domáha určenia vlastníckeho práva. Z judikatúry všeobecných súdov zaoberajúcich sa otázkou
existencie dobromyseľnosti veci je nesporné, že dobromyseľnosť držiteľa vecí musí existovať počascelej vydržacej doby. Nie sú zriedkavé ani prípady, že držiteľ bol síce z počiatku dobromyseľný, ale
dobromyseľnosť zanikla v priebehu vydržacej doby a k tomuto zániku dochádza okamihom, keď sa
držiteľ oboznámi s okolnosťami, ktoré musia v ňom objektívne vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec

po právnej stránke patrí. Ak dôjde k prerušeniu vydržacej doby v dôsledku toho, že držiteľ prestane
byť dobromyseľný, plynutie takto prerušenej vydržacej doby sa neobnovuje. Z čestného prehlásenia
zo dňa 07.12.2020 vyplýva, že L. Š. a T. Š. bol geometrický plán odovzdaný v januári 2003. Právna
predchodkyňa žalobcu teda pri normálnej bežnej opatrnosti musela mať po odovzdaní geometrického
plánu dôvodné pochybnosti, že jej sporné parcely nepatria. Od januára 2003 prestala plynúť vydržacia

doba a táto sa už nemohla obnoviť, ani začať znovu plynúť, keďže žalobca od tohto momentu iný
nadobúdací titul, z ktorého by mohol vyvodiť dobromyseľnosť seba, prípadne právnej predchodkyne,
súdu nepreukázal.

35. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že právna predchodkyňa žalobcu nesplnila
podmienky vydržania a to minimálne vydržaciu dobu 10 rokov, keďže táto jej začala plynúť 30.05.1996

(zaopatrovacia zmluva) a prestala plynúť v januári 2003. Ak by aj súd vychádzal z výpovedí žalobcu, že
si prevzali geometrický plán 01.06.2003, tak by nebola splnená podmienka 10 ročnej vydržacej doby.

36. K vyššie uvedenému súd dodáva, že ak by aj pripustil (hypoteticky) začiatok plynutia vydržacej
doby od kúpnej zmluvy datovanej 29.03.1993, kde išlo zjavne o chybu v písaní, keď správne má byť

1994, keďže návrh na vklad bol podaný 31.03.1994 a v návrhu na vklad sa už správne uvádza dátum
29.03.1994, tak by nedošlo k splneniu podmienky vydržacej doby. Táto by právnej predchodkyni žalobcu
začala plynúť 29.03.1994 a prestala plynúť v januári 2003. Opäť súd dodáva, že ak by aj súd vychádzal
z výpovedí žalobcu, že si prevzal geometrický plán 01.06.2003, tak by nebola splnená podmienka 10
ročnej vydržacej doby.

37. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že právna predchodkyňa žalobcu nenadobudla vlastnícke právo
k sporným nehnuteľnostiam a v zmysle zásady „nemo ad alium plus iuris transfere potest, quam ipse
habet" (nikto nemôže previesť viac práv, než má sám), nemohla previesť vlastnícke právo na žalobcu.
Súd na záver dodáva, že uvedenú zásadu možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len

celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný,
že vec riadne podľa práva nadobudol. V danom prípade však žalobca pri nadobúdaní nemohol byť
dobromyseľný, keď ako je už uvedené vyššie, musel vedieť, že jeho manželka nie je vlastníčkou
sporných nehnuteľnosti. Nakoľko nenadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, súd preto
žalobu zamietol.

38. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 01.08.2022 uviedol, že bude požadovať súdnych znalcov z
odboru geodézie, odboru písmoznalec a bude navrhovať ďalších svedkov. Nakoľko žalobca v uvedenom
podaní a ani na pojednávaní neuviedol k akým skutočnostiam by sa mali znalci a svedkovia vyjadrovať a
ako by mali preukázať nadobudnutie vlastníckeho práva u žalobcu, súd návrh na doplnenie dokazovania

zamietol.

39. Na pojednávaní dňa 08.08.2022 žalobca uviedol, že vydržanie by sa malo počítať od r. 1967 a to keď
T. P. začal stavať budovu, keďže netušil, že mu nepatrí a teda v dobrej viere staval na svojom pozemku,
tak k tomu súd uvádza, že T. P. bol vlastníkom týchto nehnuteľnosti a tak u neho nemohla začať plynúť

vydržacia doba. Predmetné pozemky T. P. odpredal L. P. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.03.1993
(správne 29.03.1994) a teda žalobca si nemôže od Juraja Straku odvodzovať plynutie vydržacej doby.

40. V podaní doručenom súdu dňa 01.08.2022 žalobca žiadal o vylúčenie zákonného sudcu.

41. Podľa § 49 ods. 1 CSP, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

42. Podľa § 52 CSP, strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti. V

námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje,
dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia
dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada;v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa
nepoužijú.

43. Keďže žalobca neuviedol dôvody vylúčenia a ani kedy sa o dôvodoch dozvedel, súd na námietku
neprihliadal.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom

rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Existencia dôvodov pre
výnimočné nepriznanie náhrady trov konania nebola žalovanou tvrdená a v zmysle § 257 CSP ani zo
spisu nevyplynula.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na

Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).