Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, March 15, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoPno/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118208570
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1118208570.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov

senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci manžela, navrhovateľa: X. F., L.
XX.XX.XXXX, P. J. XX. S. XX/B, XXX XX J., P. Č. J. G. XX, XXX XX J., zastúpeného JUDr. Pavlom
Tornošom, advokátom, so sídlom Tomášikova 50D, 831 04 Bratislava, proti manželke: C.. O. F., O. D.T.,
L. XX.XX.XXXX, P. J. XX. S. XX/B, XXX XX J., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Martinou
Slezákovou, bytom Solivarská 4, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom C. F., L. XX.XX.XXXX S. Š. F., L. XX.XX.XXXX, obaja v konaní zastúpení
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816

16 Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava I, so sídlom Kvetná 13, 820 05 Bratislava, na čas
po rozvode, na odvolanie matky a otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23. júna 2021,
č. k. 3P/63/2018 - 1215, a o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia počas odvolacieho
konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd z a s t a v u j e odvolacie konanie v časti týkajúcej sa odvolania manžela proti výroku
I. rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 23. júna 2021, č. k. 3P/63/2018 - 1215, ktorým bolo
manželstvo účastníkov rozvedené.

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23. júna 2021, č. k. 3P/63/2018 - 1215, v
odvolaním napadnutých výrokoch II., III., IV., V., VI., VII.,VIII a IX. p o t v r d z u j e .

Odvolací súd konanie o nariadenie neodkladného opatrenia č.k. 20CoPno/2/2023, zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 23.06.2021, č. k. 3P/63/2018 - 1215 rozhodol tak,

že manželstvo X. F., L.. XX.X.XXXX S. C.. O. F., O.. D., L.. XX.X.XXXX, A. K. XX.XX.XXXX G. C.
Ú. J.-O., X. E. T. C. C. Ú.O. J.- O., E. X. XX, O. XXXX, na D. XXX, G. G. Č. XXX rozviedol. Súd
prvej inštancie maloletého C. F., L.. X.X.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca,
zastupovať maloletého C. a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. Matke uložil povinnosť
platiť výživné na maloletého C. v sume 200 eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám
otca počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Zároveň rozhodol, že matka je oprávnená
stretávať sa s maloletým C. jedenkrát v týždni v rozsahu 2 hodín za prítomnosti a asistencie odborného

zamestnanca neziskovej organizácie Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar,
Ševčenkova 21, 851 01 Bratislava, presný čas a miesto stretnutia určí príslušné zariadenie. Súd prvej
inštancie uložil otcovi povinnosť zabezpečiť účasť maloletého C. na stretnutiach v čase a mieste,
určenom Úsmev ako dar. Zároveň súd prvej inštancie vyslovil predbežnú vykonateľnosť výroku V.rozsudku o úprave asistovaného styku. Ďalej súd prvej inštancie zveril maloletého Š. F., L.. XX.X.XXXX
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom matka bude osobnú starostlivosť o maloletého
Š. zabezpečovať v bežnom kalendárnom roku, s výnimkou letných a zimných prázdnin, vyhláškou

MŠ SR, od stredy v párnom týždni, kedy si maloletého prevezme v školskom zariadení po skončení
vyučovania, resp. školského klubu detí do pondelka v nepárnom týždni do 8.00 h, kedy maloletého
odovzdá v školskom zariadení. V nepárnom kalendárnom týždni bude matka osobnú starostlivosť o
maloletého zabezpečovať od stredy po skončení vyučovania, resp. školského klubu detí, kedy matka
maloletého prevezme v školskom zariadení do piatka do 08.00 h. kedy maloletého odovzdá v školskom

zariadení a otec bude osobnú starostlivosť o maloletého Š. zabezpečovať v bežnom kalendárnom
roku s výnimkou letných a zimných prázdnin, vyhlásených vyhláškou MŠ SR, od piatka v nepárnom
týždni, kedy si maloletého prevezme v školskom zariadení, po skončení vyučovania, resp. školského
klubu detí do stredy v párnom týždni do 8.00 h, kedy maloletého odovzdá v školskom zariadení. V
nepárnom kalendárnom týždni bude otec osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovať od pondelka
po skončení vyučovania kedy otec maloletého prevezme v školskom zariadení, resp. školskom klube

detí do stredy do 08.00 h. kedy maloletého odovzdá v školskom zariadení. Počas zimných a letných
školských prázdnin, vyhlásených MŠ SR ako aj v prípade, kedy maloletý v deň určený pre odovzdanie
osobnej starostlivosti podľa tohto rozsudku školské zariadenie nenavštívi, bude matka zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloletého od stredy v párnom týždni od 19.00 h. kedy otec maloletého
odovzdá matke v mieste bydliska matky do pondelka v nepárnom týždni do 16.00, kedy matka odovzdá

maloletého v mieste bydliska otca. V nepárnom týždni bude matka osobnú starostlivosť o maloletého
zabezpečovať od stredy 19.00 h., kedy otec maloletého odovzdá matke v mieste bydliska matky do
piatka do 16.00 h. kedy matka maloletého odovzdá v mieste bydliska otca. Počas zimných a letných
školských prázdnin, vyhlásených MŠ SR ako aj v prípade, kedy maloletý v deň určený pre odovzdanie
osobnej starostlivosti podľa tohto rozsudku školské zariadenie nenavštívi, bude otec zabezpečovať

osobnú starostlivosť o maloletého od piatka v nepárnom týždni od 16.00 h. kedy otec maloletého
prevezme od matky v mieste bydliska otca do stredy v párnom týždni do 19.00, kedy otec odovzdá
maloletého v mieste bydliska matky. V nepárnom týždni bude otec osobnú starostlivosť o maloletého
zabezpečovať od pondelka od 16.00 h. kedy matka maloletého odovzdá otcovi v mieste bydliska otca do
stredy do 19.00 h. kedy otec maloletého odovzdá v mieste bydliska matky. Súd prvej inštancie určil, že

zastupovať maloletého Š. a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia a otcovi uložil povinnosť
platiť výživné na maloletého Š. v sume 100 eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám
matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Súd prvej inštancie rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V rámci odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným
dňa 14.05.2018, domáhal rozvodu manželstva s manželkou a úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom C. F., L. XX.XX.XXXX S. Š. F., L. XX.XX.XXXX na čas po rozvode.
Žiadal, aby súd prvej inštancie na čas po rozvode zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov realizovanej v týždňových intervaloch, pričom v priebehu konania navrhovateľ, pokiaľ

ideoúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinností,zmenilsvojpostojkotázkezvereniamaloletýchdetí,
v zmysle jeho podania doručeného súdu dňa 06.11.2018 a navrhol súdu prvej inštancie zveriť maloleté
deti do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú oprávnení maloleté deti zastupovať a
spravovať ich majetok a styk matky s maloletým C. navrhol upraviť za prítomnosti otca, prvý pondelok
v kalendárnom mesiaci v čase od 15.30 hod. do 18.30 hod. a tretiu nedeľu v kalendárnom mesiaci v

čase od 10.00 hod. do 13.00 hod. Styk matky s maloletým Š. navrhol upraviť každý kalendárny týždeň v
dňoch školského vyučovania v utorok od 15.30 hod. do 19.00 hod. a štvrtok od 15.30 hod. do 19.00 hod.
žiadal tiež určiť matke povinnosť platiť výživné v sume 150 eur mesačne na maloletého C. a 100 eur
mesačne na maloletého Š., vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc právoplatnosťou
rozsudku v časti výroku o rozvode manželstva.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že manžel svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s manželkou
uzatvoril 27.11.2010 v Bratislave, pričom u obidvoch účastníkov ide o prvé manželstvo. Uviedol, že ešte
pred uzatvorením manželstva im dňa 03.04.2009 narodil syn C., neskôr sa, už manželom narodil dňa
XX.XX.XXXX D. Š.. Súd prvej inštancie uviedol, že manželia si podľa navrhovateľa dlhodobo partnersky

nerozumejú, zo vzťahu sa vytratili akékoľvek partnerské emócie, vzťahy medzi manželmi sú natoľko
rozvrátené, že manželstvo neplní svoj účel a nie je možné obnovenie manželského spolužitia, pričom
manželia sa na rozvode mali dohodnúť. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na
čas po rozvode, manžel v návrhu pred súdom prvej inštancie poukazoval na zhodný názor obidvochrodičov týkajúci sa splnenia podmienok pre zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti. Súdu prvej
inštancie uvádzal, že obaja manželia majú záujem sa aj po rozvode plnohodnotne venovať deťom, v
podaní doručenom súdu prvej inštancie 06.11.2018, v ktorom ako vyplýva z odseku 1 svoj návrh v

časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva
zmenil, čo odôvodnil zmenou faktického stavu týkajúce ho sa realizácie styku a vzťahu maloletých detí
k rodičom. Uviedol, že maloleté deti sa toho času nachádzajú v osobnej starostlivosti otca, v prípade
C. nepretržite od 18.06.2018 a v prípade Š. od 22.07.2018. Ďalej otec súdu prvej inštancie uviedol,
že zabezpečuje všetky potreby maloletých, súčasný stav je stabilizovaný a deti neprejavujú žiadne

poruchy správania, nemajú problémy s plnením školských povinností (C.Š.), C. má vynikajúce študijné
výsledky. Poukazoval na to, že maloletý C. zvládal striedavú osobnú starostlivosť s ťažkosťami od
úplného začiatku. Podľa samotnej matky mal C. s ňou počas pobytu u nej bojovať a vzdorovať, počas
pobytu u otca mala nálada C. prechádzať pred pobytom u matky do hnevu, a to aj napriek tvrdeným
intervenciám zo strany otca. Uviedol, že pred pobytom u matky mal výkyvy nálad, bol smutný, čo sa
prejavilo aj na jeho správaní v škole, po prechode do osobnej starostlivosti otca sa mala nálada C.

zlepšiť, čo mala potvrdiť aj triedna učiteľka po začatí školského roka 2018/2019, kedy už mal v škole
pôsobiť vyrovnane, pripravene, dobre naladený. Otec ďalej súdu prvej inštancie uviedol, že C. vyvíjal
počas obdobia realizácie striedavej osobnej starostlivosti tlak na obidvoch rodičov v smere, aby mohol
čo najviac času tráviť s otcom, nie s matkou. K zhoršeniu vzťahu matky s maloletými deťmi, hlavne
vzťahu s C. malo podľa otca prispieť správanie matky, ktorá zaťahovala deti do témy rozvodu rodičov,

tvrdila im, že ich ako deti otec opustil, čím mala deti traumatizovať, deti mala koncom mája 2018 vystaviť
tiež situácii, kedy u seba v domácnosti, pred deťmi fyzicky napadla otca, detí sa pýtala s kým chcú byť,
na ich reakciu, že s otcom ich všetkých troch z bytu vyhodila, vyhrážala sa privolaním polície a C.Š.
sa mala pýtať, či bude spokojný, ak ju už nikdy neuvidí, čím ho dohnala k slzám. Podľa otca týmito
neuváženými krokmi a nepriateľskými gestami matka negovala zachovanie fungujúcich vzťahov medzi

oboma deťmi a rodičmi. Podľa tvrdení otca, otec často apeloval na C., aby krotil hnev, nebol zlý na
matku, neprenášal hnev na mladšieho brata, situácia sa však mala napriek tomu mala zhoršovať práve
pre kontraproduktívne správanie matky. Súdu prvej inštancie uviedol, že výsledkom je výrazne narušený
vzťah matky s C., čo má vyplývať aj zo stanoviska detských psychológov, ktorých otec s maloletým
navštívil, C. bol na dlhší pobyt u matky naposledy 5. júla 2018 na tri dni. Otec súdu prvej inštancie

uviedol, že v júni 2018 mala matka C. uviesť, že je hlúpy a zlý, že sa pôjde liečiť ku psychologičke, ak
ju nebude poslúchať, na čo mal maloletý reagovať slovami, že mu to ešte nikto v živote nepovedal a
ďalší emočný atak mali deti utrpieť dňa 27.07.2018 pri odovzdávaní maloletých otcom matke v Medickej
záhrade. Uviedol, že maloleté deti prejavili neochotu prejsť do starostlivosti matky podľa dohody rodičov,
následnemalibyťsvedkamifyzickéhoatakustaréhootcazmatkinejstranynaotca,čovyvolaloemotívnu

reakciu detí, ktoré otca nenechali z parku odísť, pokračovali v odmietaní odchodu k matke, hoci im
obaja rodičia intenzívne dohovárali, odovzdanie detí do starostlivosti matky napriek tomu, že trvalo tri
hodiny, skončilo neúspešne. Dodal, že matka nechala deti odísť s otcom, rodičia nechceli použiť fyzické
násilie, incident mal dohru v podobe intenzívneho tlaku matky a jej rodiny na C. prostredníctvom sms
správ a telefonátov, kedy len matkina sestra volala maloletému tridsaťosemkrát v priebehu dvoch hodín,

maloletý mal na uvedené reagovať s nevôľou, podráždene, zhoršilo to postoj C. T. matke. Otec súdu
prvej inštancie uviedol, že preto nesúhlasil s tvrdením matky v jej písomnom vyjadrení, že dôvodom
odmietania matky maloletým je správanie otca, naopak, bol presvedčený, že sa snažil situáciu riešiť a na
detíaktívnepôsobiť.Otecnavzniknutúsasnažilnamaloletédetiaktívnepôsobiťvprospechichkontaktu
s matkou, zabezpečil deťom odbornú pomoc využitím služieb detských psychológov, za účelom pomoci

ohľadom styku detí s matkou oslovil orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (kolízneho
opatrovníka),súhlasilsnávrhommatkynapárovúterapiu,oslovilpárovéhoterapeutazaúčelomzníženia
napätia medzi rodičmi, napriek tomu sa nepodarilo rodičom zabezpečiť pravidelný kontakt maloletého
C. s matkou, čo otec pripisuje nevhodnému správaniu matky, ktorá pokračuje v znevažovaní otca pred
deťmi, ale aj v nátlaku na C., čo má u neho prehlbovať nedôveru k matke a podporovať maloletého v

nepriateľskom a negativistickom ladení voči jej osobe.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 2, 4 a
5, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 75 ods. 1, § 76 ds. 1, zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). Na základe vykonaného dokazovania dospel

súdprvejinštanciekzáveru,žemanželstvoúčastníkovkonaniajevážneatrvalorozvrátené,pričomideo
dlhodobý rozvrat a nie je reálny predpoklad, že by manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský
účel. Uviedol, že účastníci od 20.04.2018, kedy manžel opustil spoločnú domácnosť, teda viac ako
tri roky nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, pričom za tohto stavu je manželstvoúčastníkov len formálnym zväzkom, od podania návrhu na rozvod manželstva účastníci manželské
spolužitie neobnovili. Tiež uviedol, že navrhovateľ po celú dobu konania trval na rozvode manželstva,
nakoľko manželstvo s manželkou považuje za hlboko a trvalo rozvrátené a nefunkčné, pričom obnovu

manželského spolužitia vylúčili obaja účastníci aj do budúcnosti a v manželstve nemajú záujem zotrvať.
Ďalej uviedol, že manželka vyjadrila s rozvodom manželstva súhlas z dôvodu, že manželstvo považuje
za trvalo rozvrátené, bez nádeje na obnovu. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj príčinou rozvratu
manželstva, za príčinu rozvratu manželstva ustálil konajúci súd, poukazujúc na výsledky vykonaného
dokazovania citové odcudzenie manželov v dôsledku nefunkčnej komunikácie manželov. Súd prvej

inštancie pri rozhodovaní o rozvode prihliadol aj na záujem maloletých detí a vzhľadom na zistený hlboký
rozvrat manželských vzťahov, ktorý nedáva reálny predpoklad pre možnú obnovu vzťahov dospel súd
k záveru, že rozvod manželstva nie je v rozpore ani so záujmami maloletých detí, pre ktoré nefunkčný
a najmä konfliktný vzťah rodičov nevytvára zdravé rodinné prostredie pre nerušený harmonický vývoj.
S poukazom na zistené skutočnosti, súd prvej inštancie návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva
ako dôvodnému vyhovel a manželstvo účastníkov konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení

rozviedol.

5. Z dôvodu, že z manželstva účastníkov konania pochádzajú maloleté deti, súd prvej inštancie v
priebehu konania zisťoval aj skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. V tejto súvislosti poukazujúc na vyššie

uvádzané skutkové závery zisťoval podmienky a predpoklady pre zverenie maloletých detí do osobnej
starostlivosti, úpravu styku s druhým rodičom, ako aj aktuálne potreby maloletých detí a výdavky spojené
s ich výživou a výchovou, zárobkové a majetkové pomery rodičov, potrebné pre určenie výživného. Pri
rozhodovaní o otázke zverenia maloletých detí na čas po rozvode manželstva ich rodičov vychádzal súd
prvej inštancie z výsledkov rozsiahleho dokazovania, vrátane záverov znaleckého dokazovania. Súd

prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol aj na názor kolízneho opatrovníka, ako zástupcu maloletých
detí v konaní, ako aj na názor v konaní vstúpeného prokurátora. Uviedol, že v konaní bolo z hľadiska
skutočného stavu veci zistené, že obidve maloleté deti sa od júla 2018 nachádzajú vo faktickej osobnej
starostlivosti otca, styk matky s maloletým Šimonom bol upravený neodkladným opatrením tunajšieho
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3P/145/2018- 886 zo dňa 24.07.2019, na základe ktorého je

matka oprávnená stretávať sa s maloletým Š. počas školského roka každý utorok od 16.00 hod. do
19.00 hod. a štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod., a každú sobotu v párnom kalendárnom týždni od
10.00 hod. do nedele do 10.00 hod. Na základe neskoršej dohody rodičov sa styk matky s maloletým
Š. E. praxi už dlhodobo realizuje aj nad rámec nariadeného neodkladného opatrenia v režime počas
bežného roka, v párny týždeň od štvrtka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. nepretržite a v

nepárny týždeň od utorka od 16.00 hod. do štvrtka do 16.00 hod nepretržite, styk matky s maloletým
C. upravený neodkladným opatrením pre pretrvávajúci odmietavý postoj maloletého nebol upravený,
nerealizoval sa ani v čase rozhodovania súdu napriek tomu, že nielen matka, ale aj otec deklarovali
zhodný postoj ohľadom jeho potreby a dôležitosti pre zdravý vývoj maloletého. V kontexte s uvedenými
zisteniami, súd prvej inštancie poukázal aj na v tomto smere významné závery súdom povereného

znalca C.. C. J. uvádzané v znaleckom posudku č. 18/2020 (zhrnuté v odsekoch 11 až 13), v ktorých
bolo znalcom konštatované, že u maloletého C. je pri vystavení komplikovanej rodinnej situácii, zvlášť
pri tematike narušeného vzťahu s matkou prítomná úzkostno-depresívna symptomatika so smutnou
náladou, morbidnými myšlienkami, expresívnou komunikáciou, anhedóniou (zníženou schopnosťou
prežívať radosť) a iritabilitou (podráždenosťou), s dopadom na stabilitu jeho emočného ladenia, ako aj

prítomnými zmenami v sociabilite i hostilnými prejavmi v komunikácii a celkových prejavoch správania,
ktoré sa prejavujú najmä v aktívnom odmietaní osobnej komunikácie s matkou vrátane ich vzájomného
kontaktu. Uviedol, že zároveň bolo na základe psychologického vyšetrenia zistené, že matka pripisuje
C. odmietavý postoj ku komunikácii a kontaktu s ňou, konaniu otca vo vzťahu k maloletému, čiastočne
osobnostným charakteristikám maloletého, ktoré sú podľa znalca, najmä pokiaľ ide o afektivitu, podobné

jej temperamentu, pričom len v minimálnej miere dokáže identifikovať resp. si priznať reakciu syna
v dôsledku vlastných preexponovaných reakcií, otec z pohľadu znalca dokáže primerane registrovať
potreby obidvoch detí a efektívne ich saturovať v situácii, kedy v dôsledku rozvodovej dynamiky v rámci
rodinného systému sa stal rezidenčným rodičom, obaja rodičia ako aj maloletý Š. pozitívne hodnotia
pravidelné relatívne extenzívne stretávanie sa Š. s matkou. Súd prvej inštancie uviedol, že znalcom

nebola zistená manipulácia maloletých detí vo vzťahu k druhému rodičovi zo strany ani jedného z
rodičov. Dodal, že tvrdenia matky ohľadom manipulácie detí, najmä maloletého C.Š. zo strany otca tak
znalcom potvrdené neboli. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa výsledkov psychologického vyšetrenia
by sa bez aktívnej podpory a snahy zo strany otca nepodarilo obnoviť stretávanie Š. s matkou vtakom rozsahu ako aj kvalite, ako je tomu v súčasnosti, naopak súčasná situácia skôr poukazuje na
individuálne a špecifické reagovanie C. na komplikovaný priebeh rozvodovej adaptácie, ktorý je iný
ako reakcia jeho brata Š.. Uviedol, že pre osobnosť C. je charakteristické introvertované zameranie

osobnosti v kombinácii s prevažujúcou emocionálnou labilitou, čo korešponduje s melancholickým
temperamentom,okreminéhoznalecvkontextesuvedenýmskonštatoval,ževkonfliktnýchinterakciách
je u maloletého prítomné zvýšené riziko manifestného hostilného (nepriateľského) a agresívneho
správania, keď nekonštruktívne postoje prevážia sociálne kooperujúce. Aktuálne u neho pretrváva
zvýšené riziko maladjustácie (zhoršenej sociálnej adaptácie)vrátane inadekvátnych prejavov v správaní

pri protrahovanom konflikte vo vzťahu s matkou. Z psychologického hľadiska je narušenie citovej
väzby C. k matke spôsobené konfliktnými rodičovskými interakciami v procese rozvodovej adaptácie
a z nej vyplývajúcich zmien v rodičovskej starostlivosti, ktoré predstavovali pre deti kumulovanú
záťaž. Špecificky C. senzitívne prežíval hostilné devalvujúce ataky matky voči otcovi, čo prehĺbilo
jeho identifikáciu s otcom so súčasným odmietaním matky, ktorá mu nie je ľahostajná, keďže vo
vzťahu k nej prežíva intenzívny negatívny náboj, pričom pozitívne aspekty ich vzájomného vzťahu

vytesňuje a potláča. Nadväzujúc na súdom prezentované závery vykonaného dokazovania, aplikujúc
na rozhodovanie o otázke zverenia maloletých detí ustanovenie § 24 Zákona o rodine, vo vzťahu k
rozhodovaniu o zverení maloletého Š. aplikujúc odsek 2 predmetného ustanovenia, súd prvej inštancie
zveril maloletého C.Ú. do osobnej starostlivosti otca a maloletého Š. do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, dospejúc k záveru, že je to v záujme dieťaťa a budú takto lepšie zaistené jeho

potreby. Súd prvej inštancie si v plnej miere pri rozhodovaní o zverení maloletých detí uvedomoval
a mal na pamäti súrodeneckú väzbu medzi maloletými deťmi, ako aj jej kvalitu zistenú znaleckým
dokazovaním, zároveň však musel zohľadniť zistený skutočný stav veci, ktorý ho viedol k záveru, že
v danom prípade je v záujme maloletých detí vzhľadom na ich odlišné prežívanie rozdelenia rodiny a
významne odlišný súčasný vzťah k rodičom, najmä vzťah k matke, potrebné pristupovať k rozhodovaniu

o zverení podľa individuálnych potrieb každého z maloletých detí osobitne tak, aby rozhodnutie čo
najviac zohľadňovalo ich aktuálne potreby. Vo vzťahu k maloletému C. súd prvej inštancie odôvodňuje
svoje rozhodnutie o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca okrem zistení vyplývajúcich zo
záverov znaleckého dokazovania o tom, že otec (rovnako ako aj matka) spĺňa všetky osobnostné
predpoklady pre výkon osobnej starostlivosti, ktorú osobnú starostlivosť o obidve maloleté deti aj

fakticky od júla 2018 zabezpečuje, najmä skutočnosťou, že to v záujme zdravého psychického vývinu
maloletého C. aktuálne vyžadujú jeho potreby a citové väzby. Súd prvej inštancie opierajúc sa o závery
vykonaného dokazovania vrátane záverov súdom ustanoveného znalca, tak ako boli vo vzťahu k
prežívaniu maloletého podrobne popísané, od času prijatia ktorých znalcom nedošlo, ako potvrdilo aj
ďalšie dokazovanie (napríklad správa TENENET o.z. záverovaná v odseku 16) k zmene skutkových

okolností, dospel v otázke rozhodovania o zverení maloletého C. k záveru, že s poukazom na zistený
skutočný stav veci, napriek žiadosti matky neboli splnené podmienky pre zverenie maloletého do jej
osobnej starostlivosti. Súdom prvej inštancie bolo zistené, že citová väzba C. k matke je v súčasnosti
narušená, maloletý odmieta kontakt, ako aj komunikáciu s matkou, pri vystavení sa tejto téme prevláda u
neho nepohoda, smutné ladenie, afektivita, preto z hľadiska zisteného aktuálneho prežívania maloletého

by jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky nezodpovedalo jeho aktuálnym citovým a vývinovým
potrebám a bolo by schopné privodiť maloletému neprimeranú záťaž ako aj zhoršiť jeho psychický
stav. Súd prvej inštancie skonštatoval, že vychádzajúc z poznatkov získaných dokazovaním, dôvodom
odmietavéhopostojamaloletéhokmatkeniejematkoutvrdenámanipuláciadieťaťaotcom,alekonfliktné
rodičovské interakcie predstavujúce pre maloletého protrahovanú záťaž. Dodal, že situáciu maloletému

neuľahčuje ani prístup matky, ktorá odmieta pripustiť, že by sa na reakciách syna mohli podieľať aj jej
vlastné preexponované reakcie v interakciách s otcom. Podľa súdu prvej inštancie argumentácia matky
vo vzťahu k tvrdenej manipulácii detí otcom vyznieva nepresvedčivo nielen v kontexte s vykonaným
znaleckým dokazovaním, ktoré manipuláciu nepotvrdilo, ale má logické nedostatky aj s poukazom na
nenarušený vzťah a doterajší priebeh stretávania maloletého Š. s matkou, ktoré by bez podpory otca

nemohlo prebiehať v tak širokom spektre nad rámec súdom nariadeného neodkladného opatrenia.
Pokiaľ ide o úpravu styku matky s maloletým, súd prvej inštancie s poukazom na podrobne zistený a
opísaný skutočný stav veci upravil styk matky s maloletým C. na čas po rozvode jedenkrát v týždni
v rozsahu dvoch hodín za prítomnosti a asistencie odborného zamestnanca neziskovej organizácie
SpoločnosťpriateľovdetízdetskýchdomovovÚsmevakodar,Ševčenkova21,85101Bratislava,presný

čas a miesto stretnutia určí príslušné zariadenie. Súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť zabezpečiť
účasť maloletého C. na stretnutiach v čase a mieste, určenom Úsmev ako dar. Vo vzťahu k výroku o
úprave styku matky s maloletým C. vyslovil súd prvej inštancie predbežnú vykonateľnosť rozsudku v
zmysle ust. § 233 Civilného sporového poriadku z dôvodu potreby čo najskôr zabezpečiť pravidelnýkontakt maloletého s matkou za účasti odborne spôsobilej osoby s cieľom sanácie vzťahu maloletého
k matke, výrok V. rozsudku je preto vykonateľný doručením. V súvislosti s potrebou korekcie vzťahu
maloletéhoC.kmatke,súdprvejinštancieapelovalnaotcaakorezidenčnéhorodiča,abyvhodným,veku

primeraným spôsobom vplýval na maloletého a aby svoje pred súdom verbálne prezentované želanie
reparácie vzťahu C. s matkou podporil aj svojim dôsledným výchovným pôsobením na maloletého,
tak aby si C.Ú. uvedomil nezastupiteľné miesto matky v jeho výchove a živote. V konaní nebola
preukázaná žiadna taká skutočnosť, ktorá by matku diskvalifikovala z jej rodičovskej role, preto je v
záujme maloletého nevyhnutné aj zo strany otca ako primárneho vychovávateľa maloletého prispieť

k zmene postoja maloletého k matke. Je potrebné si uvedomiť, že tento postoj je z dlhodobého
hľadiska neudržateľný a pre maloletého z hľadiska jeho zdravého vývinu škodlivý. Podľa súdu prvej
inštancie sanácia vzťahu maloletého s matkou však nie je možná ani bez adekvátneho prístupu matky
k maloletému. Súd prvej inštancie preto apeloval na matku, aby bola v prístupe k maloletému C.
trpezlivá, napriek pochopiteľnej frustrácii z neželaného vývoja porozchodovej rodičovskej starostlivosti
a v prvom rade sa pred obomi maloletými deťmi zdržala kritiky otca, na ktorú je zvlášť citlivý práve C..

Okrem nezaťahovania maloletého, resp. oboch maloletých detí do konfliktu rodičov súd prvej inštancie
považujezadôležitétiežvyvarovaniesaobviňujúcehoavyčítavéhospôsobusprávaniasakmaloletému,
ktoré aj vzhľadom na vek maloletého a jeho povahu pôsobí zjavne kontraproduktívne a u maloletého
vyvoláva vzdor. Znalec vo svojich záveroch konštatoval, že zo správania maloletého je zrejmé, že
matka maloletému nie je ľahostajná, keďže vo vzťahu k nej prežíva intenzívny negatívny náboj, pričom

pozitívne aspekty ich vzájomného vzťahu vytesňuje a potláča. Súd prvej inštancie bol presvedčený, že
citlivým, trpezlivým a chápavým prístupom, ktorým sa uvoľní tlak na maloletého dôjde aj za realizácie
tzv. asistovaného kontaktu k želanej obnove predtým láskyplného vzťahu C. s matkou.

6. Súd prvej inštancie v predchádzajúcich záveroch konštatujúc odlišnú situáciu ohľadom zistených

citových väzieb maloletého k rodičom ako aj odlišný doterajší priebeh rodičovskej starostlivosti, s
poukazom na ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine zveril maloletého Š., mladšieho zo súrodencov
F. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov z dôvodu, že z výsledkov vykonaného dokazovania
vyplynulo, že je to v záujme dieťaťa a budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Pokiaľ ide
o intervaly zabezpečovania osobnej starostlivosti každým z rodičov súd prvej inštancie zohľadnil

súčasný priebeh rodičovskej starostlivosti o maloletého ako aj osobitnosť situácie vyplývajúcu zo
skutočnosti, že súrodenec Š. nebol zverený do striedavej osobnej starostlivosti, preto sa aj vzhľadom
na súrodenecké väzby medzi maloletými deťmi rozhodol odkloniť od klasického modelu týždňových
intervalov starostlivosti jednotlivého rodiča a rozhodol, že matka bude osobnú starostlivosť o maloletého
Š. zabezpečovať v bežnom kalendárnom roku od stredy v párnom týždni, kedy si maloletého prevezme

v školskom zariadení po skončení vyučovania, resp. školského klubu detí do pondelka v nepárnom
týždni do 8.00 h, kedy maloletého odovzdá v školskom zariadení. Určil, že v nepárnom kalendárnom
týždni bude matka osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovať od stredy po skončení vyučovania,
resp. školského klubu detí, kedy matka maloletého prevezme v školskom zariadení do piatka do 08.00
h. kedy maloletého odovzdá v školskom zariadení. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie

rozhodol, že otec bude osobnú starostlivosť o maloletého Š. zabezpečovať v bežnom kalendárnom
roku od piatka v nepárnom týždni, kedy si maloletého prevezme v školskom zariadení, po skončení
vyučovania, resp. školského klubu detí do stredy v párnom týždni do 8.00 h, kedy maloletého odovzdá
v školskom zariadení a v nepárnom kalendárnom týždni bude otec osobnú starostlivosť o maloletého
zabezpečovať od pondelka po skončení vyučovania kedy otec maloletého prevezme v školskom

zariadení, resp. školskom klube detí do stredy do 08.00 h. kedy maloletého odovzdá v školskom
zariadení. Podľa súdu prvej inštancie, tak ako preukázali výsledky vykonaného dokazovania, vrátane
záverov znaleckého dokazovania, obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a obaja prejavili o
osobnú starostlivosť o maloletého záujem (ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine). Z výsledkov
rozsiahleho dokazovania podľa súdu prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že na strane Š. napriek

nepriaznivému vývoju rodinnej situácie po rozpade vzťahu rodičov, prevládajú pozitívne citové väzby k
obidvom rodičom, ak aj v minulosti došlo k tzv. situačnému odmietaniu maloletého vo vzťahu k matke,
toto postupom času pominulo a maloletý sa s matkou stretával už v čase rozhodovania súdu v pomerne
extenzívnom rozsahu, približujúcom sa rozsahu striedavej osobnej starostlivosti. Poukázal na to, že už
v čase znaleckého dokazovania prezentoval Šimon svoj pozitívny postoj ku všetkým členom primárnej

rodiny, a to aj napriek znalcom konštatovanej viditeľnej a výraznej identifikácie maloletého so starším
bratom vrátane sporadického zrkadlenia otvoreného negativizmu zo strany staršieho brata, ktorého má
tendenciu imitovať. Súd prvej inštancie poznamenal, že uvedené nasvedčuje tomu, že aj za situácie,
kedyjemaloletýkonfrontovanýsodmietavýmpostojomsvojhostaršiehobrata,kuktorémuvzhliada,jehovlastný vzťah a citové väzby k matke majú takú kvalitu a význam, že postoj brata nemá silu negatívne
ovplyvniť vlastné prežívanie Šimona. Vychádzajúc zo všetkých týchto úvah, súd prvej inštancie ustálil, že
vdanomprípadevkontextescelourodinnousituáciouapostavenímŠ.vnej,jevjehozáujmebezohľadu

na komplikovanosť a problematickosť vzťahu ostatných členov rodiny zverenie do striedavej osobnej
starostlivosti, a to aj za situácie, aká panuje v komunikácii rodičov. Vzhľadom na zistené citové väzby
maloletého k obidvom rodičom, nepochybnú spôsobilosť obidvoch rodičov dieťa vychovávať súd prvej
inštancienenašielrelevantnýdôvodprezvereniemaloletéhodoosobnejstarostlivostiotca,resp.osobnej
starostlivosti matky a prisvedčil tak názoru prokurátora, že sú splnené podmienky pre rozhodnutie v

zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie uviedol, že verí, že rovnocenné
postavenie rodičov vo výchove Š. vyvolá nevyhnutnosť potreby nápravy komunikácie rodičov, pričom
za správneho prístupu rodičov môže byť jeho vedľajším účinkom aj pozitívna motivácia pre staršieho
C.S., ktorý môže časom pochopiť, že matka má v živote Š. nezastupiteľné miesto, je rovnaký rodič
ako otec, a preto nie je objektívny dôvod pre jej odmietanie, ako však už bolo uvedené, naplnenie tejto
úvahy nie je možné bez zrelého a adekvátneho správania sa obidvoch rodičov. Na podporu správnosti

svojho rozhodnutia vo vzťahu k rodičom, ktorí obaja pred súdom prezentovali inú predstavu o zverení
maloletých detí na čas po rozvode ako aj vzhľadom na viacerých miestach súdom uvádzaný apel
na rodičov ohľadom potreby zmeny komunikácie rodičov, súd prvej inštancie poukazuje tiež na nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS2661/10 z 2. novembra 2010 podľa ktorého, spravodlivosť
je nutné posudzovať z hľadiska konania ako celku, pričom v danom prípade treba postupovať v súlade

s praxou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý napr. v rozhodnutí E.p.v. Italy zo 16. novembra
1999 (s odkazom aj na rozhodnutie vo veci M. v. Sweden z 27.novembra 1992 a I. v. Norway z 23.
septembra 1994) vyslovil, že medzi záujmami dieťaťa a rodičov musí byť zachovaná rovnováha, pričom
pri hľadaní tejto rovnováhy musí byť osobitný význam venovaný najvyšším záujmom dieťaťa, ktoré môžu
prevažovať nad záujmami rodiča. Súd prvej inštancie uviedol, že je v prvom rade v záujme maloletého

dieťaťa, aby sa vzťahy rodičov stabilizovali tak, aby boli schopní vzájomnej komunikácie a prípadnej
dohody ohľadne starostlivosti o maloletých detí, že na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť
rodičov, ide o výrazne nežiaduci jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletého dieťaťa, preto
treba v záujme dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Tiež uviedol, že pokiaľ zlyhanie v podobe nedostatku
vzájomnej kvalifikovanej komunikácie nie sú rodičia schopní napraviť sami, je potrebný v záujme dieťaťa

autoritatívny zásah štátnej moci. V otázke zastupovania maloletých detí a správy ich majetku súd prvej
inštancie rozhodol v prospech obidvoch rodičov, keď toto právo priznal vo vzťahu k obidvom maloletým
deťom, ako právo vyplývajúce rodičom zo zákona, v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov v
tejto otázke, obidvom rodičom maloletých detí.

7. V otázke určenia výživného na maloleté deti na čas po rozvode, súd prvej inštancie v intenciách
vykonaného dokazovania po tom, čo konajúci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi týkajúcimi sa zárobkových a majetkových pomerov obidvoch rodičov, ako aj ich schopností
a možností, šetril výdavky maloletých detí, dospel k záveru, že v časti úpravy práv a povinností k
maloletým deťom na čas po rozvode, predstavuje výživné určené matke v sume 200 eur mesačne

na maloletého C. D.umu primeranú jeho veku, odôvodneným potrebám, ako aj zárobkovým pomerom,
majetkovým pomerom rodičov. Súd prvej inštancie ustálil, že určená výška výživného zodpovedá
možnostiam a schopnostiam matky a odôvodneným potrebám maloletého, ktoré boli v konaní riadne
zistené. Priemerné mesačné výdavky na odôvodnené potreby maloletého C., súd prvej inštancie ustálil
v sume 470 eur mesačne, určená výška výživného zo strany matky zabezpečí maloletému hradenie

pomernej časti jeho pravidelných odôvodnených mesačných potrieb. Súd prvej inštancie pri určení výšky
výživného prihliadol na osobnú starostlivosť otca o maloletého (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Ďalej
súd prvej inštancie aplikujúc na daný prípad ustanovenie § 62 ods. 6 Zákona o rodine určil výživné na
maloletého Š., zvereného na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak,
že otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého Š. v sume 100 eur mesačne, a to s poukazom

na výsledky vykonaného dokazovania na základe ktorého bol ustálený výrazný rozdiel v pravidelných
príjmoch rodičov zo závislej činnosti, keď čistý priemerný mesačný príjem otca za sledované obdobie
predstavuje sumu príjmu v sume 2 162,33 eur a (podrobne odseky 6 a 7 odôvodnenia) čistý priemerný
mesačný príjem matky predstavuje sumu 1035,07 eur. S poukazom na uvedené zistenia súd prvej
inštancie považoval za potrebné určiť aj na čas trvania striedavej osobnej starostlivosti výživné na

maloletého, na ktorého zaviazal otca, za účelom zabezpečenia rovnakej životnej úrovne maloletého
pokiaľ ide o jeho odôvodnené potreby u obidvoch rodičov. Sumarizujúc všetky v odôvodnení uvedené
závery, súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol a o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom C. S. Š. F. na čas po rozvode manželstva rozhodol tak, ako je uvedenévo výrokovej časti rozsudku. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 52
Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Proti výroku č. IV., V., VI., VII. a IX. rozsudku súdu prvej inštancie podala manželka maloletých
detí v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. d) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len ako „CSP“), v zmysle ktorého
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v spojení s ust. §

365 ods. 1 písm. f) CSP, v zmysle ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, v spojení s ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, v zmysle ktorého
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v spojení s ust. § 62
ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v platnom znení (ďalej len ako „CMP“ ), v
zmysle ktorého odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil
skutočný stav veci. Manželka považuje rozsudok za vecne nesprávny, zmätočný, svojvoľný a arbitrárny,

pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a najmä, súd prvej inštancie nesprávne
a neúplne zistil skutočný stav veci. Manželka s rozvodom manželstva súhlasí, nakoľko manželstvo
neplní svoj účel a medzi manželmi nie je možné obnovenie vzájomného spolužitia. Súd prvej inštancie
však podľa nej pochybil v tom, že v konaní nezisťoval príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov

medzi manželmi, na ktoré má pri rozvode manželstva prihliadať. Manželka opätovne vyčerpávajúcim
spôsobom opísala odvolaciemu súdu dôvody rozpadu ich manželstva. Uviedla, že manžel dlhodobo
preferoval vlastné záujmy pred záujmami rodiny, a to hranie počítačových hier, vyhýbal sa komunikácii
potrebnej pre riešenie manželských konfliktov, ktoré viedlo k vytesňovaniu partnerskej náklonnosti
manželov, pričom práve preferovanie hrania hier pred aktivitami s rodinou bolo dôvodom nezhôd

pri dennom zabezpečovaní osobnej starostlivosti o spoločné maloleté deti a spoločnú domácnosť.
Manželka uviedla, že sa maloletým deťom, ako aj spoločnej domácnosti venovala nepretržite sama bez
pomoci manžela a to aj po návrate do práce v roku 2016, rovnako medzi jej tehotenstvami s maloletými
deťmi, pričom manžel sa venoval svojej kariére a kariérnemu rastu v spoločnosti IBM Slovensko, spol.
s r.o. Podľa matky sa súd prvej inštancie s podloženými dôkazmi vôbec nevysporiadal ani pri rozvode

manželstva ani pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode
manželstva. Matka namieta, že manžel nahradil intravenózne užívanie pervitínu za denné dlhohodinové
hranie počítačových hier od roku 2012 do mája 2018, pričom počas celého obdobia tejto svojej aktivite
podriaďoval aj svoju prácu, aktivity s rodinou, dokonca aj osobnú hygienu, čo bolo jedným z hlavných
zdrojov konfliktov a dôvodov odcudzenia sa manžela a manželky ako partnerov. Ďalej matka namietala,

že súdprvejinštanciezávažnýmspôsobompochybilsvojounečinnosťou,nakoľkoodnovembra2018do
októbra 2019 neurobil v danej veci nijaký procesný úkon a od podania návrhu na rozvod manželstva zo
strany manžela z 11.05.2018 nebolo vo veci nariadené jediné pojednávanie, pričom prvé pojednávanie
vo veci bolo vytýčené až na 15.01.2020, teda viac ako 1,5 roka po podaní návrhu na súd. Podľa matky
možno dôvodne predpokladať, že vzťah matky s maloletými deťmi, najmä s maloletým C. je hlboko

poznačený práve nečinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý má ako jediný rozhodovacie právomoci v danej
veci. Matka k uvedenému poznamenala, že maloletý C. nemal s matkou defacto nijaký osobný kontakt
približne od septembra 2018. Matka namietala, že súd prvej inštancie ani počas dlhotrvajúceho konania
vedeného pod sp. zn. 3P/63/2018 a rovnako tak ani počas dlhotrvajúceho konania vedeného pod sp.
zn. 3P/145/2018 akýmkoľvek spôsobom nezaistil realizáciu styku medzi maloletým C. a matkou a len

sa nečinne prizeral vzniknutej situácii bez toho, aby v konaniach učinil potrebné opatrenia. Je podľa
nej zrejmé, že súd prvej inštancie úplne rezignoval na zachovanie vzájomného vzťahu maloletého C. a
matky, keď rozsudkom zveril maloletého C. do výlučnej osobnej starostlivosti otca bez toho, aby upravil
styk maloletého C. s matkou, ktorá úprava by rešpektovala právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Ďalej je podľa matky zrejmé, že v

tomto prípade, keď súd prvej inštancie upravil rozsudkom styk maloletého C. s matkou len v rozsahu 2
hodíntýždenne,došlozostranysúduprvejinštanciekvydaniurozhodnutia,ktoréjenezákonnévrozpore
s ustanovením § 24 ods. 4 zákona o rodine, a svojím postupom a v konečnom dôsledku aj rozsudkom
súd prvej inštancie v konaní, porušil aj ústavné právo matky, ako aj ústavné právo maloletého C.,
vyjadrené v čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa matky na tomto mieste vyvstáva legitímna

otázka, ako si má opätovne získať dôveru maloletého C. a pokúsiť sa o zlepšenie ich vzájomného
vzťahu, keď jej na to súd prvej inštancie ani len nevytvoril priestor. Je podľa nej zrejmé, že za 2 hodiny
týždenne za prítomnosti cudzích osôb nemôže dôjsť k zlepšeniu vzťahu medzi maloletým C. a matkou,
nakoľko stretnutia sa budú realizovať v prostredí, ktoré maloletý C.Ú. nepozná a tieto zároveň nebudúpre neho prirodzené, príjemné a budú u neho vzbudzovať zbytočnú nervozitu a ďalší stres. Ďalej matka
namietala, že súd prvej inštancie rozhodol na základe znaleckého posudku č. 108/2020 vyhotoveného
súdnym znalcom, ktorý znalecký posudok ako úkon znaleckej činnosti je v súčasnosti predmetom

výkonu dohľadu realizovaného Ministerstvom spravodlivosti SR. Ďalej matka namietala, že súd prvej
inštancie pri rozhodovaní nebral do úvahy najlepší záujem maloletého. Podľa matky v najlepšom záujme
maloletého C. rozhodne nie je a ani nemôže byť obmedzenie styku s matkou na absolútne minimum,
nakoľko maloletý C., ako vyplynulo z vykonaného dokazovania v konaní, je citlivej povahy a veľmi
ťažko vníma a spracúva rozpad jeho rodiny. Ďalej matka namietala, že súd prvej inštancie súd prvej

inštancie za viac ako tri roky nevypočul maloleté deti a nezistil ich názor na danú vec, napriek tomu,
že mu táto povinnosť vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa. Podľa názoru matky, súd prvej inštancie
upravil rozsudkom styk maloletého C. s matkou v minimálnej možnej miere z dôvodu osobnej pomsty
a nevraživosti zákonnej sudkyne C.. T. Š. voči matke a poukázala na ňou podanú sťažnosť na prieťahy
v konaní pred súdom prvej inštancie. Matka uviedla, že okrem uvedenej sťažnosti na prieťahy v konaní
podala na zákonnú sudkyňu C.. T.L. Š. aj trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu

ohýbanie práva. Ďalej matka namietala, že súd prvej inštancie nerešpektoval vzájomné súrodenecké
väzby, keď maloleté deti ako súrodencov rozdelil. Matka je toho názoru, že možnosti a schopnosti otca
sú podstatne lepšie ako jej možnosti a schopnosti zabezpečovať výživu maloletých detí. Uviedla, že ako
vyplynulozvykonanéhodokazovania,priemernýčistýmesačnýpríjemotcazaobdobieodapríla2020do
marca 2021 je na základe potvrdenia zamestnávateľa na úrovni 2.162,33 eur. Dodala, že naproti tomu,

jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od marca 2020 do februára 2021 bol zistený na základe
potvrdenia zamestnávateľa na úrovni 1.035,07 eur. Matka namietala, že jej príjem nie je každý mesiac
rovnaký a nie vždy dosahuje výšku nad 1.000,- eur, že jej príjem je častokrát nižší, a preto si nemôže
dovoliť prispievať na výživu maloletých detí v rozsahu v zmysle rozsudku. Matka zároveň predložila
potvrdenie od zamestnávateľa o výške jej príjmu za obdobie od januára 2019 do decembra 2019, z

ktorého je zrejmé, že čistá priemerná mesačná mzda matky predstavovala v tomto období sumu vo
výške 982,63 eur a čistý priemerný mesačný príjem matky za toto obdobie predstavoval sumu vo výške
1.008,66 eur. Vzhľadom na rozdiely v ich príjmoch je matka presvedčená, že otec by sa mal podieľať
na uspokojovaní potrieb maloletých detí podstatne vyššou sumou. V tejto súvislosti ešte namietala, že
v minulosti sa otec odmietol s ňou spoločne podieľať na úhrade splátok hypotekárneho úveru. K bytu

na adrese A.. XX. S. XX/B J.., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve jej a otca. Matka na záver
uviedol,žepreňumáurčenévýživnélikvidačnýcharakter. Vtejtosúvislostipoukázalanajejpravidelnéa
nepravidelné výdavky, ktoré spolu tvoria sumu vo výške 1 189,02 eur. Matka v tejto súvislosti namietala,
že v zmysle rozhodnutia súdu prvej inštancie by zo svojho čistého príjmu vynaložila na výživu maloletých
detí sumu celkom vo výške 310 eur, ktorá predstavuje 30 % jej čistého mesačného príjmu. Tiež dodala,

že naproti tomu, otec z jeho čistého mesačného príjmu je povinný vynaložiť sumu celkom vo výške 580
eur, ktorá predstavuje 27% jeho čistého mesačného príjmu. Z uvedeného je teda podľa nej zrejmé, že
jej na uspokojovanie jej životných potrieb ostane len suma vo výške 725,07 eur/mesačne, naproti tomu
otcovinauspokojovaniejehoživotnýchpotriebostanesumavovýške1.582,33eur/mesačne,ktorásuma
je viac dvojnásobná v porovnaní so sumou, ktorá ostáva matke. Je zrejmé, že takýto prístup súdu prvej

inštancie pri určovaní výživného na maloleté deti nie je a ani nemôže byť vo vzťahu k matke spravodlivý.
V závere odvolania matka vyčerpávajúcim spôsobom zhrnula odvolaciemu súdu jej skutkový a právny
názor na uvedené konanie. Matka navrhla odvolaciemu súdu, aby po vykonanom dokazovaní zmenil
výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie a to tak, že matka je povinná platiť výživné na maloletého C.
vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu,

ktorým je ustanovenie § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, výrok V. zmenil
tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým C. nasledovne: bežnom kalendárnom roku, s
výnimkou sviatkov a školských prázdnin, vyhlásených vyhláškou MŠ SR od piatku v párnom týždni,
kedy si maloletého C. prevezme v školskom zariadení po skončení vyučovania, resp. školského klubu

detí do pondelka v nepárnom týždni do 08.00 h., kedy maloletého C. odovzdá v školskom zariadení,
nepárnom kalendárnom týždni od stredy po skončení vyučovania, resp. školského klubu detí, kedy
matka maloletého C. prevezme v školskom zariadení do štvrtka 08.00 h., kedy maloletého C. odovzdá v
školskom zariadení, matka je oprávnená stretávať sa s maloletým C. počas jarných školských prázdnin
vyhlásených vyhláškou MŠ SR, každý nepárny kalendárny rok v čase od piatka predchádzajúceho

prázdninám, kedy si maloletého C. prevezme v školskom zariadení, po skončení vyučovania, resp.
školského klubu detí do nedele nasledujúceho kalendárneho týždňa do 18.00 h., kedy maloletého C.
odovzdá otcovi v mieste bydliska matky. Matka je oprávnená stretávať sa s maloletým C.Š. počas
veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok vo štvrtok v čase od 10.00 h., ktorý predchádzaveľkonočnému piatku do utorka do 18.00 h., ktorý nasleduje po veľkonočnom pondelku, kedy maloletého
C. odovzdá otcovi v mieste bydliska matky. Matka je oprávnená stretávať sa s maloletým C. počas
letných školských prázdnin každý párny kalendárny rok v čase od 16.07. od 09.00 h. do 31.07. do 19.00

h.aod16.08.od09.00h.do31.08.do19.00h.akaždýnepárnykalendárnyrokvčaseod01.07.od09.00
h. do 15.07. do 19.00 h. a od 01.08. od 09.00 h. do 15.08. do 19.00 h., kedy maloletého C. odovzdá otcovi
v mieste bydliska matky. Matka je oprávnená stretávať sa s maloletým C. počas vianočných sviatkov a
zimných školských prázdnin každý párny kalendárny rok v čase od 23.12. od 17.00 h. do 27.12. do 10.00
h. a každý nepárny kalendárny rok v čase od 02.01. od 10.00 h. do 06.01. do 10.00 h., kedy maloletého

C. odovzdá otcovi v mieste bydliska matky, výrok VI. zmenil tak, že tento sa v celom rozsahu vypúšťa a
výrok VII. zmenil tak, že maloletý Š.W. F., L.. XX.XX.XXXX za zveruje do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov a matka bude osobnú starostlivosť o maloletého Š. zabezpečovať v bežnom kalendárnom
roku, s výnimkou sviatkov a školských prázdnin, vyhlásených vyhláškou MŠ SR, od stredy v párnom
týždni, kedy si maloletého Š. G.revezme v školskom zariadení po skončení vyučovania, resp. školského
klubudetídopondelkavnepárnomtýždnido08.00h.,kedymaloletéhoŠ.odovzdávškolskomzariadení.

V nepárnom kalendárnom týždni bude matka osobnú starostlivosť o maloletého Š. zabezpečovať
od stredy po skončení vyučovania, resp. školského klubu detí, kedy matka maloletého prevezme v
školskom zariadení do piatka 08.00 h., kedy maloletého odovzdá v školskom zariadení. Otec bude
osobnú starostlivosť o maloletého Š. zabezpečovať v bežnom kalendárnom roku, s výnimkou sviatkov a
školských prázdnin, vyhlásených vyhláškou MŠ SR, od piatka v nepárnom týždni, kedy si maloletého Š.

prevezme v školskom zariadení, po skončení vyučovania, resp. školského klubu detí do stredy v párnom
týždni do 08.00 h., kedy maloletého Š. odovzdá v školskom zariadení. V nepárnom kalendárnom týždni
bude otec osobnú starostlivosť o maloletého Š. zabezpečovať od pondelka po skončení vyučovania,
kedy otec maloletého Š. prevezme v školskom zariadení, resp. v školskom klube detí do stredy
do 08.00 h., kedy maloletého Š. odovzdá v školskom zariadení. Matka bude osobnú starostlivosť o

maloletého Š. zabezpečovať počas jarných školských prázdnin vyhlásených vyhláškou MŠ SR, každý
nepárny kalendárny rok v čase od piatka predchádzajúceho prázdninám, kedy maloletého Š. prevezme
v školskom zariadení, po skončení vyučovania, resp. školského klubu detí do nedele nasledujúceho
kalendárneho týždňa do 18.00 h. Otec bude osobnú starostlivosť o maloletého Š. zabezpečovať počas
jarných školských prázdnin vyhlásených vyhláškou MŠ SR, každý párny kalendárny rok v čase od

piatka predchádzajúceho prázdninám, kedy maloletého Š. prevezme v školskom zariadení, po skončení
vyučovania, resp. školského klubu detí do nedele nasledujúceho kalendárneho týždňa do 18.00 h.
Matka bude osobnú starostlivosť o maloletého Š. zabezpečovať počas veľkonočných sviatkov každý
párny kalendárny rok od štvrtka od 10.00 h., ktorý predchádza veľkonočnému piatku do utorka do
18.00 h., ktorý nasleduje po veľkonočnom pondelku. Otec bude osobnú starostlivosť o maloletého Š.

zabezpečovať počas veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od štvrtka od 10.00 h., ktorý
predchádza veľkonočnému piatku do utorka do 18.00 h., ktorý nasleduje po veľkonočnom pondelku.
Matka bude osobnú starostlivosť o maloletého Š. zabezpečovať počas letných školských prázdnin každý
párnykalendárnyrokvčaseod16.07.od09.00h.do31.07.do19.00h.aod16.08.od09.00h.do31.08.
do 19.00 h. a každý nepárny kalendárny rok v čase od 01.07. od 09.00 h. do 15.07. do 19.00 h. a od

01.08. od 09.00 h. do 15.08. do 19.00 h. Otec bude osobnú starostlivosť o maloletého Š. zabezpečovať
počas letných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok v čase od 16.07. od 09.00 h. do 31.07.
do 19.00 h. a od 16.08. od 09.00 h. do 31.08. do 19.00 h. a každý párny kalendárny rok v čase od
01.07. od 09.00 h. do 15.07. do 19.00 h. a od 01.08. od 09.00 h. do 15.08. do 19.00 h. Matka bude
osobnú starostlivosť o maloletého Š. zabezpečovať počas vianočných sviatkov a zimných školských

prázdnin každý párny kalendárny rok v čase od 23.12. od 17.00 h. do 27.12. do 10.00 h. a každý nepárny
kalendárny rok v čase od 02.01. od 10.00 h. do 06.01. do 10.00 h. Otec bude osobnú starostlivosť o
maloletého Š. zabezpečovať počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin každý nepárny
kalendárny rok v čase od 23.12. od 17.00 h. do 27.12. do 10.00 h. a každý párny kalendárny rok v
čase od 02.01. od 10.00 h. do 06.01. do 10.00 h. Rodič, ktorý bude aktuálne zabezpečovať osobnú

starostlivosť o maloletého Š. je povinný prevziať maloletého Š. po skončení vyučovania v školskom
zariadení, resp. v školskom klube detí, resp. v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča. Zároveň matka
žiada, aby odvolací súd zmenil výrok IX., a to tak, že otec je povinný platiť výživné na maloletého Š.
v sume 340,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou
rozsudku, rodičia sú navzájom povinní poskytovať si podstatné informácie o maloletých deťoch a to vždy

najneskôr do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, resp. bez zbytočného odkladu po tom, ako sa
ten ktorý rodič dozvie takúto informáciu. Matka je oprávnená poberať prídavky na obe maloleté deti a
otec je oprávnený uplatniť si daňový bonus na obe maloleté deti. Tiež matka žiada, aby odvolací súd o
náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu.9.OtecpodalvočivýrokomI.,IV.,V.,VI.,VII.,aIX.rozsudkusúduprvejinštancietaktiežvzákonnejlehote
odvolanie, ktoré odôvodňuje tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1) písm. b) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1) písm. f) C.S.P.), rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1) písm. h) C.S.P.), súd prvej
inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav veci (§ 62 ods. 1 C.M.P.). Otec uviedol, že súd
prvej inštancie podľa neho súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že rozvod

manželstva nie je v rozpore so záujmami maloletých detí, pre ktoré nefunkčný a najmä konfliktný vzťah
rodičov nevytvára zdravé rodinné prostredie pre nerušený harmonický vývoj. Je podľa neho nesporné,
že súd prvej inštancie v danom prípade na jednej strane konštatuje, ako príčinu rozvratu manželstva
- nefunkčnú komunikáciu manželov, avšak na druhej strane zveril maloletého Š. do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, čo predpokladá funkčnú komunikáciu manželov - rodičov. Je podľa neho
nesporné, že takéto skutkové zistenie, ktoré si rozporuje zakladá aj vadu konania, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1) písm. b ) CSP)- nezrozumiteľnosť a arbitrárnosť
rozhodnutia. Otec namietal, že pokiaľ súd prvej inštancie konštatuje, že komunikácia manželov je
nefunkčná tak nie sú splnené podmienky, aby zveril maloletého Š. do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, čo predpokladá funkčnú komunikáciu manželov - rodičov a naopak. Otec je toho názoru,
že manželstvo účastníkov konania nie je teda trvalo rozvrátené a rozvod manželstva nie je v záujme

maloletých detí. Ďalej otec v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie ustálil výšku mesačných výdavky
na odôvodnené potreby maloletého C. v sume 470,- EUR mesačne, z ktorých otec má hradiť sumu
270,- EUR a matka 200,- EUR mesačne a v danom prípade neaplikoval ustanovenie § 64 ods. 4)
ZR podľa ktorého, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Otcovi nie je zrejmé ako sa súd prvej inštancie s tým, že sa on

osobne stará o maloletého syna C. vysporiadal, pretože aj napriek tomu, že súd prvej inštancie zveril
maloletého C. do výlučnej osobnej starostlivosti otca, ktorú otec realizoval aj v minulosti, z ustálených
výdavkov na maloletého C. vo výške 470,- EUR ponechal otcovi znášať náklady maloletého vo výške
270,- EUR, čo je o 70,- EUR viac ako určil matke, ktorá nemá maloletého C. zvereného do osobnej
starostlivosti, osobne sa o maloletého C. nestará a naviac ako z vykonaného dokazovania vyplýva

maloletý syn sa s matkou nestretáva, takže nie je možne do výživného započítať ani náklady matky
súvisiace s realizovaním osobného styku. Otec uviedol, že súd prvej inštancie dokazovaním ustálil, že
matka má mesačný príjem vo výške 1035,- EUR, pričom z vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že matkin týždenný pracovný čas nie je 40 hodín ako predpokladá Zákonník práce, ale len 37,5 hod.
čo znamená, že mesačne pracuje o 10 hod. menej ako je Zákonníkom práce určené maximálna dĺžka

týždenného pracovného času, čím má matka menší príjem cca o 95,- EUR mesačne. Namietal, že okrem
toho matka uviedla na pojednávaní, že ani viac pracovať nehodlá. Je podľa neho nesporné, že je v
schopnostiach a možnostiach matky dosahovať vyšší príjem, pričom súd prvej inštancie sa posúdením
tejto skutočnosti a jeho vplyvu na výšku výživného, ktoré ma platiť matka nezaoberal, nezistil dôvody
prečo matka pracuje len 37,5 hodín týždenne a či je schopná a ochotná pracovať aj viac, dosahovať

väčší príjem. Ďalej otec namietal, že v prípade asistovaného styku pre C. súd prvej inštancie rozhodol v
protiklade k odporúčaniam odbornej obce - detských psychológov, ktorí s C. pracovali postupne od roku
2018dovyhláseniarozsudku.Otecvtejtosúvislostipoukázalnato,žepsychológoviasavyjadrili,atoajv
správach,ktorésúsúčasťouspisusúduprvejinštancie,ženútiťC.kstykusmatkoujekontraproduktívne,
jeho vzťah s matkou to len preukázateľne ďalej zhoršuje, nakoľko sú stretnutia, ku ktorým je nútený,

zdrojom silných negatívnych emócii u C. a tým ho takéto stretnutia poškodzujú. Otec je tohto názoru,
že súd prvej inštancie mal daný postup a určenie asistovaného styku matky s C. (vzhľadom na jeho
odmietavý postup a dôvody odmietania, ktoré uvádza znalec a psychológovia) skonzultovať a verifikovať
v rámci dokazovania a ustáliť jeho rozsah so súdnym znalcom, a to formou jeho výsluchu a nie ponechať
na rozhodnutí neziskovej organizácie. Tento názor otec opiera o rozhodnutia ESĽP ktorý konštatoval,

že prijaté opatrenia vo vzťahu k asistovanému styku a jeho vynútenia musia brať ohľad na záujmy,
práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťa a jeho práva, ktoré mu priznáva
článok 8 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, poukázal na prípady ako V. proti ČR,
rozsudok z 18.07.2006, ods.96, G. proti ČR, rozsudok 18.07.2006 , ods. 112. Ďalej otec v jeho odvolaní
namietal, že súd prvej inštancie vo veci starostlivosti o Š. rozhodol vo výroku VII. o zverení maloletého

Š. do striedavej starostlivosti, napriek negatívnemu konštatovaniu súdneho znalca C.. C. J., ako aj
kumulatívneho nesplnenia základných podmienok, s ktorými zákonodarca spája naradenie striedavej
osobnejstarostlivosti.Zvykonanéhodokazovaniajepodľanehopreukázanéazistenýskutočnýstavveci
preukazuje, že medzi rodičmi absentuje akákoľvek vzájomná komunikácia (je prítomná rivalita) tak vočisebe navzájom, ako aj smerom k maloletému C. S. Š., čo je preukázané najmä/nie však výlučne tým, že
matka pravidelne podáva na otca trestné oznámenia, napriek odporúčaniu súdu prvej inštancie doposiaľ
neodstránila hostilné správanie pred deťmi, matka pred deťmi otcovi vulgárne nadáva, matka na otca aj

pred deťmi fyzicky útočí a správa sa spôsobom, ktorý znalec popísal ako hostilný, komunikácia rodičov
je minimálna, zo strany matky agresívna, osočujúca a podozrievavá; schopnosť rodičov dosiahnuť
dohodu v elementárnych otázkach výchovy maloletých detí je bez intervencie odborníka nulová. Otec
má za to, že súd prvej inštancie rozhodnutím o zverení maloletého Š. do striedavej starostlivosti vytvoril
prostredie, v ktorom bude konfliktných situácii viac pričom vzájomná rivalita zo strany matky smerom k

otcovi, ktorú realizuje cez maloleté deti prostriedkami, ktoré boli v konaní dôkazne preukázane (trestné
oznámenia, vulgarizmy, nadávky, fyzické ataky), budú mať negatívny dopad na maloleté deti F.. V tejto
súvislosti otec poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 27.01.2005, sp. zn. I. ÚS.
48/04. Čo do výroku VII. súdu prvej inštancie vo veci určenia rozsahu styku matky a otca s maloletým
Š. počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti otec uviedol, že takto určený styk je neprehľadný,
nejasný a vytvorí chaos v živote Š.. Otec namietal, že prokurátorkou navrhnutý rozsah styku matky a

otca s maloletým Š. je v rozpore s rodičmi realizovaným stykom a aj v rozpore s dohodou rodičov z
Tenenet a odporúčaniami znalca. Otec opätovne konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s
odporúčaním znalca - bez jeho vypočutia a posúdenia dopadov, pričom súd tento svoj odklon dostatočne
a nezdôvodnil. V tejto súvislosti otec namietal, že súd prvej inštancie sa pri hodnotení skutkových zistení
nijako nezaoberal dopadmi takto neodborne a neprehľadne upraveného styku na psychický vývoj Š., ako

ani na súrodenecký vzťah oboch maloletých detí a len konštatuje, že to môže rodičom pomôcť zlepšiť
vzájomnú komunikáciu. Ďalej otec v odvolaní, pokiaľ ide o výrok IX. rozhodnutia súdu prvej inštancie
pri určení výživného na maloletého Š. uviedol rovnaké odvolacie dôvody, ako pri určení výživného na
maloletého C.. Následne otec navrhol vykonať dôkazy - výsluch znalca C.. C. J., aby sa vyjadril ku
rozhodnutiu sudu, výsluch pána M. Š. z TENENET o.z. (pracovník, ktorý naposledy a najdlhšie pracoval

s rodinou); výsluch maloletého Š., (jeho stanovisko k tomu, či chce tráviť ešte menej času s bratom C.);
výsluch maloletého C. (jeho stanovisko k stretávaniu s matkou a dôvodom odmietania stretávania sa s
matkou). Otec žiada, aby odvolací súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie alebo zmenil tak, že návrhu otca v celom rozsahu vyhovie a vo veci trov
konania rozhodol, že tieto nikomu nepriznáva.

10. Matka podaním zo dňa 21.12.2021 zmenila svoje odvolanie, v rámci ktorého žiada odvolací súd,
aby jej predchádzajúce odvolanie považoval za bezpredmetné. Matka žiada, aby odvolací súd v časti
rozvodu manželov rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, v odvolaním napadnutej časti úpravy práv
a povinností rodičov rozsudok zrušil a zmenil tak, že maloleté deti C. F. L.. XX.XX.XXXX S. Š.W. F.,

L.. XX.XX.XXXX zverí do jej osobnej starostlivosti, alternatívne žiada, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na okresný súd na vykonanie dokazovania a rozhodnutia,
zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, otec je povinný prispievať na
výživu maloletého syna C.Ú. F. v sume 600,- eur mesačne a na maloletého syna Š. sumou 500,- eur
mesačne, ktorý je povinný platiť predom k rukám matky maloletých detí, vždy do 15-tého dňa v mesiaci,

počínajúc dňom doručenia rozhodnutia, súd prikáže otcovi zaplatiť zročné na výživnom detí za obdobie
od podania návrhu do právoplatného rozhodnutia, ktoré je povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku k rukám matky maloletých detí, súdne trovy a odmenu znalcom uhradí otec detí a žiaden
z účastníkov n e m á nárok na vzájomnú náhradu trov konania. Matka považuje odvolaním napadnutý
rozsudokvčastiúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinnostízavecnenesprávny,zmätočný,svojvoľný

a arbitrážny, odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje označenie dôkazov, ktoré považoval súd prvej
inštancie za preukázané, hodnoverné a také, na základe ktorých mohol siahnuť na právo maloletých
detí na starostlivosť a výchovu ich biologickou matkou a na právo matky vychovávať svoje vlastné deti.
Namietala, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie, ktoré ako matka s najvyšším záujmom o
maloletédetinavrhovalaaktorémohloobjasniťavniesťzásadnýdôkazoduševnomzdravíotcadetí,ako

osoby ťažko závislej na pervitíne, ktorá u neho vznikla ako dôsledok mnohoročného užívania návykovej
látky. Uviedla, že od počiatku žiadala súd prvej inštancie, aby otcovi nariadil povinnosť vyšetrenia u
znalcazodvetviapsychiatria,ktorýjejedinoulegitímnouosobouvovecizisteniadôsledkovnaduševnom
zdraví otca, aj laik však vie, že žiaden narkoman nedosiahne stav vyliečenia a po zvyšok života zostane
len ako abstinujúca osoba. Podľa matky súd prvej inštancie ignoroval tak zásadnú vec - skúmať duševné

zdravie otca, naopak jeho mnohoročnou nečinnosťou spôsobil alarmujúci stav, ústavne neudržateľný a
svojou nečinnosťou a odmietaním ňou podaných neodkladných opatrení vo veci úpravy práv rodičov
spôsobil sám súd prvej inštancie skutkový stav taký, že otec s pomocou súdu manipuluje staršieho syna
C. k nenávisti voči mne - vlastnej matke. Matka namietala, že súd prvej inštancie určil jej styk s maloletýmC. len v rozsahu 2 hodín týždenne, čím podľa nej došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, keďže bolo
podľa jej názoru rozhodnuté v rozpore s ustanovením § 24 ods. 4 zákona o rodine. Taktiež má za to, že
súd prvej inštancie porušil aj ústavné právo matky, ako aj ústavné právo maloletého C., vyjadrené v čl.

41 Ústavy SR. Podľa matky súd prvej inštancie odignoroval v jeho rozhodnutí aj ustálenú rozhodovaciu
prax Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj čl. 8 ods. 1 Dohovoru. Ďalej matka namietala, že súd
prvej inštancie nebral do úvahy ani najlepší záujem maloletého C., keďže podľa nej v najlepšom záujme
maloletého nemôže byť obmedzenie styku s matkou na absolútne minimum. Matka uviedla, že súd prvej
inštanciesícekonštatujevjehorozhodnutí,ževkonanínebolapreukázanážiadnatakáskutočnosť,ktorá

by matku diskvalifikovala z jej rodičovskej role a napriek uvedenému však rozhodol v príkrom rozpore
s vlastnými zisteniami. Matka nerozumie konštatácií súdu prvej inštancie o tom, že ak nie je podľa
rozhodnutia súdu prvej inštancie hrozba pre mladšieho syna Š., ako jej mohol obmedziť starostlivosť o
staršieho syna C.. Ide podľa nej o absurdnú nerovnosť vo vzťahu ku každému dieťaťu jednotlivo je v
rozhodnutí sudkyne C.. T. Š. niečo natoľko neštandardné, až spochybňujúce justíciu ako celok. Podľa
názoru matky, súd prvej inštancie upravil rozsudkom styk maloletého C. s matkou v minimálnej možnej

miere z dôvodu osobnej pomsty a nevraživosti zákonnej sudkyne C.. T. Š. voči matke, nakoľko táto v
priebehu konania podala predsedovi Okresného súdu Bratislava I sťažnosť na prieťahy v konaní, ktoré
zapríčinila práve zákonná sudkyňa svojou nečinnosťou. Poukázala na to, že uvedená sťažnosť matky
ako účastníčky konania bola predsedom Okresného súdu Bratislava I vyhodnotená ako dôvodná, pričom
náprava vo veci zistených prieťahov v konaní spočívala v tom, že vec vedená pod sp. zn. 3P/63/2018

bola zaradená medzi sledované veci s režimom kontroly vykonaných úkonov v spise, každé tri mesiace,
a to do písomného vyhotovenia rozsudku zákonnou sudkyňou. Matka podala na zákonnú sudkyňu C.. T.
Š. aj trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohýbania práva, čo môže byť ďalší
motív pomsty. Matka tiež podotkla, že vec je o to alarmujúcejšia, že pravidelným odlúčením súrodencov
môže v budúcnosti dôjsť k hrubému narušeniu súrodeneckých väzieb. Podľa názoru matky, v tomto

prípade je to práve otec, kto svojimi podaniami rozdeľuje maloleté deti tým, že maloletého C. úplne
odstavuje od akéhokoľvek kontaktu s matkou a neprináša ho ani len na odovzdávania maloletého Š.. Vo
veci výšky matkou požadovaného príspevku otca na výživu maloletých detí C. S. Š. uviedla, že podľa
ustálenej súdnej praxe výška príspevku predstavuje cca 30 % mesačnej mzdy rodiča s poukazom na
mesačnýpríjemotca,ktorýpodľanímpredloženéhodôkazupredstavujesumu2.162,33euratakmatkou

požadovaná výška príspevku na výživu detí je podľa nej primeraná.
11. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že zopakuje, že trvá na tom (rovnako ako otec), aby
súd vyššej inštancie zrušil odvolaním napadnutý rozsudok a vec vrátil na okresný súd na ďalšie konanie,
eventuálne matka žiada, aby odvolací zveril maloleté detí C. S. Š. F. do jej osobnej starostlivosti, otcovi
prikáže prispievať na výživu detí C. F. sumou 600,-eur mesačne a Š. F. sumou 500,- eur mesačne, ktorý

otec zloží k rukám matky predom vždy do 15-teho dňa v mesiaci na nasledujúci mesiac. Zároveň matka
žiada, aby odvolací súd rozhodol tak, že prikáže otcovi zaplatiť zročné na výživnom od podania návrhu.
Podľa matky súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav a podľa názoru matky sa pri
rozhodnutíodklonilodprávnehoporiadkuaodustálenejrozhodovacejjudikatúrysúdnychautorít,pričom
rozhodnutie je výrazne v neprospech maloletých detí. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uvádza, že

obsah považuje za jeho právo na účinnú obranu s konštatovaním, že žiaden ním uvedený dôvod či
dôkaz nemá právne relevantný význam a dosah na skutočnosť, že odvolaním napadnutý rozsudok bol
vydaný v rozpore s právnym poriadkom a teda nezákonne, rozhodnutie bolo proti záujmom maloletých
detí. Následne matka zopakovala vyčerpávajúcim spôsobom jej odvolacie dôvody. Následne dodala, že
súd prvej inštancie bez riadneho odôvodnenia priamo ohrozil zdravý vývoj detí tým, že staršieho C. zveril

vo osobnej starostlivosti bývalému narkomanovi - aj keď je to jeho otec a stretávanie sa Š. s milujúcou
matkouobmedzilnarozsahzodpovedajúcirozsahustretávaniasasotcom-bývalýmnarkomanom.Ďalej
namietala, že súd prvej inštancie nevysvetlil a neodôvodnil, v čom vidí lepšie perspektívy prospechu
detí u bývalého narkomana ako u bezúhonnej matky, ktorá svoje deti miluje, ktorá sa o ne od narodenia
starala až do doby, kedy ich otec násilne odvliekol do jeho rodiny, do ktorej matku „nepustia“. Matka

žiada, aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vec o úprave práv
a povinností rodičov k maloletým deťom C. S. Š. F. vrátil na ďalšie dokazovanie, alternatívne matka
žiada, aby odvolací súd rozhodol tak, že zverí maloleté detí C. S. Š. F. do jej osobnej starostlivosti, otcovi
prikáže prispievať na výživu detí C. F. sumou 6oo,- eur mesačne a Š. F. sumou 500,- eur mesačne, ktorý
otec zloží k rukám matky predom vždy do 15-teho dňa v mesiaci na nasledujúci mesiac. Zároveň matka

žiada, aby odvolací súd rozhodol tak, že prikáže otcovi zaplatiť zročné na výživnom od podania návrhu.

12. Prokurátorka vo vyjadrení k odvolaniu otca a k odvolaniu matky uviedla, že odkazuje na zápisnicu
z pojednávania vo vyššie uvedenej veci zo dňa 23.06.2021, ako aj na vyhotovený zvukový záznam zpredmetného pojednávania a napokon aj na bod 18. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Na
uvedenom závere prokurátorka v celom rozsahu zotrváva aj po oboznámení sa s obsahom podaných
odvolaní otca a matky proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie a v ňom namietanými nedostatkami

vydaného rozhodnutia. Uviedla, že súd prvej inštancie rozhodol v intenciách ňou predneseného návrhu.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. §
387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 zákona č. CMS ako vecne správny potvrdil.

13. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že považuje odvolanie manželky za nezrozumiteľné,

nezdôvodnené, rozporné a konfrontačné. Podľa otca návrh matky je v rozpore so zákonom a
ustanoveniami CSP a CMP. Otec upriamil pozornosť na to, že ide o konanie o rozvod manželstva a
úprave práv a povinností po rozvode, a preto zročnosť výživného je rozpore so zákonom. Tiež podotkol,
že rovnako ustanovenia CSP a CMP upravujú úhradu trov konania a nie úhradu vzájomných trov
konania. Otec zdôraznil, že manželka navrhuje, aby odvolací súd v časti úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a zmenil, tak, že maloleté deti C. S. Š. zverí

do jej osobnej starostlivosti a súdne trovy a odmenu znalcom uhradí otec detí, avšak manželka podľa
neho tento návrh, ktorý je v rozpore s vykonaním dokazovaním a zistením skutočného stavu veci,
vecne v odvolaní nezdôvodnila. K jednotlivým bodom v manželkinom odvolaní manžel uvádza, že proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal manžel odvolanie, ktoré v tejto veci považuje za svoje vyjadrenie
k manželkinmu odvolaniu. Nad rámec toho manžel poukázal na konfrontačný tón odvolania, ktorý sa

nevymyká z rámca vyjadrení a konania manželky v konaní pred súdom prvej inštancie, kde okrem
iného podala manželka niekoľko sťažností a trestných oznámení na zákonného sudcu, dozorujúceho
prokurátora,kolíznehoopatrovníka,manžela,právnehozástupcumanžela,pričomnatentokonfrontačný
tón otec viackrát upozornil súd prvej inštancie a uviedol to aj vo svojom odvolaní a tvrdí, že toto
manželkine správanie je hlavná príčina stavu, keď maloletý syn C. matku odmieta najmä z dôvodov

jej správania a útokov na otca a aj C.. Argumentácia manželky vo všetkých bodoch jej odvolania,
počnúc úvodom, kde vyslovuje nespokojnosť s prácou vlastnej advokátky, je podľa otca založená
len na obviňovaní všetkých osôb zapojených do rozhodnutia a neprejavuje absolútne žiaden náznak
sebareflexie krokov matky, ktoré viedli k súčasnému stavu, či reflektovanie na skutkový stav veci
samotnej. Otec uviedol, že ho vykresľuje ako „feťáka a manipulátora“, a jej obvinenia, ku ktorým sa

vyjadril už súdom určený znalec pán J., sú mimo vecnú rovinu konania, a matka vyslovuje opakovanie
ako „notorietu“ bez omrzenia už od roku 2018, a tieto jej úvahy a tvrdenia súdny znalec pán J. odmietol
ako neopodstatnené. Dodal, že postoj, ktorý matka spochybňuje, že deti nie sú otcom manipulované,
vyjadrili aj ostatní psychológovia, ktorí s deťmi spolupracovali, ako manžel uviedol vo svojom odvolaní
sa voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Otec zdôraznil, že všetci psychológovia pracujúci s celou

rodinou F. a deťmi komunikovali názor, že pre zmenu súčasného stavu je nevyhnutná zmena spôsobu
komunikácie pani F. s otcom, čoho však matka nie je schopná alebo ochotná a to aj napriek tomu, že
zákonná sudkyňa konštatovala, že došlo k zmene v správaní sa matky, čo ale s odstupom času sa
preukazuje, že nie je pravda a čas dáva za pravdu otcovi, ktorý konštatoval aj v záverečnej reči, že k
zmene správania sa u matky nedošlo. O tomto podľa neho vypovedá aj manželkine odvolanie, ktoré

preukazuje, že nezvláda svoju osobnosť a bezdôvodne obviňuje nielen otca, ale aj tretie osoby o čom
svedčí aj skutočnosť, že podala na zákonného sudcu trestné oznámenie, ktoré uvádza ako odvolací
dôvod. Manžel žiada, aby odvolací súd manželkinmu odvolaniu nevyhovel.

14. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky a k odvolaniu otca uviedol, že sa pridržiava svojich správ

a vyjadrení z jednotlivých pojednávaní. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

15. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu prokurátorky uviedla, že na jej vyjadrenie nebude reagovať, pretože
podľa jej názoru nereflektuje na jej odvolanie zo dňa 21.12.2021. Podľa matky vyjadrenie prokurátorky

tak nie je možné považovať za vyjadrenie sa členky prokuratúry vo veci, keďže sa s podaním matky
neoboznámila.

16. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že trvá na odvolaní a odvolacích dôvodoch tak, ako
je v odvolaní zo dňa 21.12.2021 uvedené a žiada, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok

zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie na súd prvej inštancie, ktorý po dokazovaní rozhodne tak, ako je v
odvolaní uvedené.17. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že trvá na dôvodoch uvedených v
jej odvolaní s poukazom na to, že kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení neuviedol žiaden zásadný
a relevantný dôkaz, ktorým by spochybnil dôvody odvolania. Uviedla, že odvolací súd je v zmysle

povinností chrániť prednostne záujmy maloletých detí povinný skúmať všetky odvolacie dôvody, v
rozhodnutí podať dôveryhodné, preskúmateľné dôvody a označiť dôkazy, na základe ktorých rozhodne
s poukazom na zásadu iura novit curia. Ako biologická matka detí trvá na všetkých dôvodoch odvolania
tak, ako je uvedené v jej odvolaní matky a žiada, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok v
plnom rozsahu zrušil a rozhodol tak, ako je v odvolaní uvedené.

18. Dňa 13.05.2022 podal otec späťvzatie odvolania v časti výroku I. proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie.

19. Otec v podaní zo dňa 25.02.2023 sumárne zhrnul odvolaciemu súdu podstatné situácie, ktoré sa
udiali za dobu posledného roka. Uviedol, že matka sa odmietla podrobiť výchovnému opatreniu pre

rodičovanamiestoporadenstvasarozhodlapodávaťodvolania,otecsrealizáciouvýchovnéhoopatrenia
prostredníctvom psychologičky z UPSVaR súhlasil, avšak pre matkin nesúhlas k realizácii do dnešného
dňa neprišlo. Uviedol, že kurátor p. T. rodičom v júni 2022 navrhol stretnutie v priestoroch UPSVaR, na
tomto stretnutí dňa 16.6.2022 na návrh otca rodičia dohodli ďalšie, pravidelné stretnutia u psychologičky
UPSVaR-u pre oboch rodičov a na matkinu žiadosť sa týchto stretnutí mal zúčastňovať aj p. T., pričom po

ukončenítohtostretnutiamatkasvojsúhlaseštetenistýdeňstiahlaemailomaodmietlaakékoľvekďalšie
stretnutia s otcom, takže ďalšie stretnutie rodičov už sa neuskutočnilo. Ďalej otec uviedol, že v čase
letných prázdnin 2022 sa uskutočnili tri stretnutia C. a matky zorganizované otcom a za otcovej účasti,
zakaždým pri príležitosti odovzdávania Š. do starostlivosti matky, pričom C. tieto stretnutia odmietal,
počas nich s matkou nekomunikoval a daný čas (v rozpätí pol hodiny až hodiny) trávil aktivitou so Š.,

tieto stretnutia k posunu neviedli. Uviedol, že p. I., psychologička z Úsmevu ako dar, takýto formát
stretnutí zhodnotila ako nešťastný, nakoľko boli umelo vytvorené a C. nebolo dané na výber. Ďalej
otec uviedol, že matka počas leta mu pred Š. opakovane vulgárne nadávala, znevažovala otcových
známych a rodinu. Dňa 9.10. sa odovzdávania Š. do starostlivosti otca zúčastnil aj matkin otec, G. D.,
pred oboma maloletými deťmi v mieste bydliska otca otcovi vulgárne nadával a vyhrážal sa fyzickým

útokom. Podľa otca zodpovednosť za vznik tejto situácie nesie matka, nakoľko svojho otca priviedla,
situácii nezabránila. Dňa 11.11. Š. učiteľ informoval otca o problémovom správaní sa Š. E. škole, že
Š. bol vulgárny, spolužiakov zvykol znevažovať, podľa otca predtým takého problémy u Š. nebývali,
pričom učiteľ otcovi povedal, že takéto správanie trvá to asi mesiac. Súvis s opísanou udalosťou je
podľa názoru otca zrejmý. Ďalej otec uviedol, že dňa 20.11. mu matka svojvoľne priviedla Š. o dva a

pol hodiny neskôr bez ohľadu na to, že Š. nemal spravené školské povinnosti na nasledujúci školský
deň, pričom Š. bol svedkom ďalšieho konfliktu rodičov, ktorý bol týmto matkiným konaním spôsobený.
Podľa otca, ako je zrejmé, stretnutia rodičov mali negatívny dopad na Š., a preto otec dňa 29.11. matke
navrhol, aby ďalšie odovzdávanie prebiehali bez kontaktu rodičov, tento návrh otec vopred konzultoval
s UPSVaR aj Úsmev ako dar, matka ho odmietla. Otec uviedol, že maloletý C., matka i on sa každý

samostatne od októbra zúčastňujú pravidelnej a intenzívnej intervencie realizovanej Úsmevom ako dar.
Uviedol, že podľa vyjadrenia p. I., psychologičky tejto organizácie, je pre posun v situácii potrebná
zmena správania matky a ideálne aj naštartovanie komunikácie rodičov na facilitovaných stretnutiach,
ktoré sa p. I. ponúkla organizovať v prípade súhlasu oboch rodičov, ktoré otec opakovane súhlasil a
matka opakovane odmietla. Taktiež otec uviedol, že predmetom rozhodovania odvolacieho súdu bude

aj otázka výživného, pripája aj potvrdenie o príjme pre prípad, že by odvolací súd chcel rozhodovať vo
veci výživného. Na záver otec uviedol, že zotrváva na jeho doterajších návrhoch na rozhodnutie súdu
vo veci samej.

20. Manžel v priebehu odvolacieho konania vzal odvolanie v časti týkajúcej sa výroku I. rozsudku súdu

prvej inštancie späť.

21. Podľa § 369 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP), dokiaľ o
odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať
znova.

22. Podľa § 369 odsek 2 Civilného sporového poriadku ak odvolateľ vezme odvolanie späť,
právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktorémajú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti
uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

23. Podľa § 369 odsek 3 CSP ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

24. Podľa § 369 odsek 4 CSP ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane.

25. Odvolací súd prejednal späťvzatie odvolania v časti týkajúcej sa výroku I. rozsudku súdu prvej
inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že o
odvolaní nebolo ešte odvolacím súdom rozhodnuté, bolo ho možné vziať späť (§ 369 ods. 1 CSP). V
dôsledku účinného späťvzatia odvolania zo strany manžela v časti týkajúcej sa výroku I. rozsudku prvej
inštancie odvolací súd odvolacie konanie v tejto časti zastavil (§ 369 ods. 3 CSP).

26. Odvolací súd následne preskúmal zvyšnú časť výrokov súdu prvej inštancie, ktoré boli
napadnuté odvolaniami rodičov, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§65 a §66
Civilného mimosporového poriadku ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné

podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie ako matky, tak aj otca, nie je dôvodné. Rozsudok verejne
vyhlásil (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku všetci
účastníci konania upovedomení zákonným spôsobom.

27. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV., V., VI., VII.,VIII
a IX., potvrdil. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie,
ustálil skutočný stav veci a jeho rozhodnutie vychádza z takto riadne zisteného skutočného stavu veci a
zohľadňuje v plnej miere výsledky vykonaného dokazovania a záujem maloletých detí. Odvolací súd a v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a konštatuje, že odôvodnenie rozsudku

súdu prvej inštancie spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti, je z odôvodnenia zrejmé akými
úvahami sa súd prvej inštancie rozhodnutí spravoval, a dáva odpoveď na všetky relevantné argumenty
strán.

28. Matka má za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil a nevzal vôbec do úvahy, že za

narušený vzťah maloletého C. s ňou môže jedine správanie otca, jeho negatívny výchovný vplyv na
maloletého. Matka má za to, že otec maloletého C. ovplyvňuje tak, aby mal maloletý odmietavý postoj
k matke. Matka navrhuje v podstate, aby obe deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Odvolací
súd rovnako ako súd prvej inštancie musí konštatovať, že z vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplynulo, že otec neovplyvňuje maloletého C. a nie je otcov vplyv na maloletého C. príčinou, že maloletý

má odmietavý postoj k matke a k stretávaniu sa s ňou. Argument matky uvádzaný počas konania pred
súdom prvej inštancie, ako aj v odvolaní, bol riadnym dokazovaním vyvrátený. Odvolací súd v tomto
smere poukazuje na znalecký posudok č. 18/2020 znalca C.. C. J., z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí a poradenská psychológia (č.l. 525 spisu,
záver znaleckého posudku bod. 9, č.l. 527, záver znaleckého posudku bod. 14.). Ďalej vyplýva zo

záverov znaleckého posudku bodu 6, že mal. C.Š. sa v procese komplikovanej rozvodovej adaptácie
vo zvýšenej miere identifikoval s otcom, čo súviselo nielen so subjektívnym dyskomfortom spojeným
so striedaním domácností rodičov, ale najmä so senzitívnym až vulnerabilným (zraňujúcim) prežívaním
devalvujúcich, vulgárnych a nátlakových prejavov správania matky a jej rodiny voči otcovi a mal.
C. potom, ako tento prezentoval nespokojnosť so striedavou starostlivosťou a otvorene prezentoval

preferenciu otca v rámci rodičovskej diády (č.l. 524 spisu). Znalec ku psychickému stavu maloletého
C. okrem iného skonštatoval, že pri expozícii komplikovanej rodinnej situácii, a zvlášť pri tematike
narušeného vzťahu s matkou, je u neho naznačená úzkostno-depresívna symptomatika so smutnou
náladou, morbidnými myšlienkami, expresívnou komunikáciou, anhedóniou (zníženou schopnosťou
prežívať radosť) a iritabilitou (podráždenosťou) s dopadom na stabilitu jeho emočného ladenia, ako aj s

prítomnými zmenami v socialibilite i hostilnými prejavmi v komunikácii a celkových prejavoch správania,
ktoré sa prejavujú najmä v aktívnom odmietaní osobnej komunikácie s matkou vrátane ich vzájomného
kontaktu. Je zrejmé, že vzťah maloletého C. a jeho odmietavý postoj k matke sa vyvinul z dôvodu
komplikovanej rodinnej situácie ako rozvod rodičov a nezvládnutá komunikácia matky, jej nátlakovéprejavy voči nemu a otcovi maloletého. U maloletého Š. ako vyplýva z odborného posúdenia sa jeho
vzťah s matkou nenarušil ako u C., a to aj z dôvodu jeho inej povahy, iného citového nastavenia. Je
zrejmé, že u maloletého Š. nastala iná reakcia na komplikovaný priebeh rozvodovej adaptácie ako u

maloletého C.. Maloletý Š. má vytvorený i napriek komplikovaným vzťahom medzi rodičmi dobrý vzťah
ako s otcom tak i s matkou. Odvolací súd preto potvrdil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne
v tom smere, že inak upravil starostlivosť o maloletého Š. a inak o C.. Každý prípad je jedinečný,
individuálny a súd musí zohľadniť pri rozhodnutí najmä a v prvom rade najlepší záujem maloletých detí.
Správne súd prvej inštancie vyhodnotil, že v danom prípade je v záujme maloletého Š., aby sa jeho

pozitívny vzťah s matkou utužoval a rozvíjal, a aby aspoň maloletý Š. mal zabezpečený pravidelný a
rovnocenný kontakt s oboma rodičmi, čo je jeho základné právo, mať poskytnutú starostlivosť a výchovu
odobochrodičov.Zozáverovznaleckéhodokazovanianevyplýva,žebymatkanebolaschopnáriadneho
výkonu osobnej starostlivosti o maloletého, ani nebolo zistené žiadne psychické ochorenie matky, ktoré
by ju malo diskvalifikovať z výkonu osobnej starostlivosti o maloletého Š.. Odvolací súd nemá za to,
že nie je možné nariadiť striedavú starostlivosť ak dochádza ku konfliktnej komunikácii medzi rodičmi

a tento názor zastáva i s vedomím, že sú tu aj rozhodnutia súdov, kde sa takýto názor prezentuje.
V danom prípade zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že maloletý Š. má pozitívny vzťah k obom
rodičom. Vyplynulo z priebehu konania pred súdom prvej inštancie, že vzťah maloletého Š. s matkou sa
postupne obnovil do takej miery, že sa maloletý bez problémov stretával s matkou v širokom rozsahu.
Ustanovenia zákona o rodine upravujúce výkon starostlivosti rodičov o maloleté deti je koncipovaný

tak, že stavia striedavú starostlivosť do popredia, teda považuje zákonodarca danú formu starostlivosti
za takú, ktorá najlepšie napĺňa záujem maloletého dieťaťa mať rovnocenný kontakt s oboma rodičmi
a poskytovanú výchovu a starostlivosť od oboch rodičov. Samozrejme, že musia byť k tomu splnené
podmienky a to sú najmä, že obaja rodičia sú schopní výkonu osobnej starostlivosti a dieťa má pozitívny
vzťah k obom rodičom. Komunikácia rodičov je podľa odvolacieho súdu rovnako dôležitá, či ide o

zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti, alebo či je dieťa zverené jednému z rodičov so širokou
úpravou styku. Aj v prípade širokej úpravy styku, je rovnako pre dieťa zaťažujúce, keď dochádza pri
jeho odovzdávaní ku konfliktu medzi rodičmi, rovnako vníma negatívne, ak rodičia nepekne rozprávajú
jeden na druhého a podobne. Na maloletého nevplýva negatívne to ako je starostlivosť pomenovaná,
ale to, že je tu prítomná narušená komunikácia rodičov. Odvolací súd nevidí rozdiel v danom prípade

ak by bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca so širokou úpravou styku s matkou, ktorá
by viac menej znamenala v podstate striedavú starostlivosť. Pomenovanie starostlivosti nemá vplyv
na zlepšenie komunikácie rodičov. Je určite nevyhnutné v záujme maloletého aby rodičia pracovali
na odstránení ich vzájomného konfliktu, k čomu však podľa odvolacieho súdu nepomôže zmena
pomenovania starostlivosti o maloletého Š., ale iba odborná pomoc obom rodičom. Odvolací súd v tomto

smere poukazuje na to, že v danom prípade prebiehalo aj konanie o uloženie výchovného opatrenia.
Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 06.12.2021, č. k. 3P/23/2021-81, rozhodol tak, že nariadil
rodičom maloletých detí C. S. Š. výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa psychologickému
poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, v rozsahu 20 hodín, zameranému na zlepšenie vzájomnej

komunikácie rodičov a redukciu rodičovského konfliktu. Dané uznesenie bolo rozhodnutím odvolacieho
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.02.2023, č.k. 20CoP/159/2022 - 144, potvrdené. Odvolací súd
nariadené výchovné opatrenie považuje za vhodné a účelné opatrenie pre riešenie problematickej
situácie v rodine maloletých. Otec poukazuje vo vyjadrení o aktuálnej situácii, že došlo ku konfliktu pri
odovzdávaní maloletého Š., a malo to vplyv na jeho zhoršené správanie v škole. Odvolací súd poukazuje

jednak na to, že v rozhodnutí majú určené rodičia, že maloletého si majú preberať v školskom zariadení,
čo má práve slúžiť k eliminácii takýchto situácií a jednak poukazuje už na vyššie uvedené zdôvodnenie,
že ani pri úprave širokého styku s matkou, by sa nedalo zabrániť podobným vyhroteným situáciám, a
rovnako by to vplývalo negatívne na prežívanie maloletého a mohlo mať za následok aj jeho zhoršené
správanie v škole. Otec žiadal a poukázal na to, že maloletí majú právo vyjadriť svoj názor a majú

byť vypočutý súdom. Odvolací súd nevzhliadol za potrebné doplniť dokazovanie vypočutím maloletých.
Určite je právom maloletých aby mali v priebehu konania možnosť vyjadriť svoj názor. Názor môže byť
zistený rôznymi spôsobmi a nie iba tak, že sú priamo vypočuté sudcom. V danom prípade bolo vykonané
znalecké dokazovanie a názor maloletí prezentovali v rámci znaleckého dokazovania. Odvolací súd
považuje takto zistený názor detí za dostatočný a je zaznamenaný v znaleckom posudku. Otec namieta

v odvolaní aj, že nemal byť upravený styk maloletého C. s matkou, a to ani formou asistovaného styku,
nakoľko maloletý C. odmieta akýkoľvek kontakt s matkou a nie je v záujme maloletého, aby bol do
kontaktu s matku nútený. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o úprave aspoň
asistovaného styku v prípade maloletého C.. Odvolací súd má za to, že z dokazovania vyplýva, že jenutnésapokúsiťoobnovuvzťahumaloletéhoC.S.matky,čovšakjepotrebnérobiťtrpezlivo,rešpektujúc
prežívanie maloletého. Vyplýva aj z podania otca o aktuálnej situácii, že rodičia nie sú sami schopní
nájsť a vytvoriť vhodný model postupného obnovovania kontaktu maloletého a matky. Odvolací súd

má preto za dôvodné, aby sa kontakt maloletého obnovoval za pomoci odborne spôsobilej osoby, k
čomu práve slúži asistovaný styk. Takáto úprava neznamená, že je maloletý na silu nútený do styku
s matkou. Odvolací súd poukazuje aj na ustanovenia vyhlášky 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, ktorá je koncipovaná tak, že sa zisťujú príčiny
nerealizovania rozhodnutia, a nepristupuje sa k výkonu automaticky a za každých okolností. Je však

v záujme maloletého aby súd prijal opatrenia, ktoré môžu viesť k obnove jeho kontaktu s matkou a
takýmito opatreniami sú už nariadené výchovné opatrenie, a aj nariadený asistovaný styk. V danom
prípade odborná pomoc je nevyhnutná k tomu, aby vzťahy v rodine viedli postupne k náprave. Či sa aj
dosiahnu požadované ciele, však už nezávisí len od súdneho rozhodnutia, ale hlavne od toho, ako sa k
odbornej pomoci postavia rodičia a v danom prípade hlavne matka, ktorá si v prvom rade musí uvedomiť,
že za vzniknutú rodinnú situáciu, za odmietavý postoj jej syna C. voči nej, nie je vinný len otec. Práve aj

nastavená odborná pomoc v rodine súdnym rozhodnutím môže viesť ku zmene postoja matky.

29. Obaja rodičia podali odvolanie aj do výrokov o úprave výživného. Matka namieta, že vzhľadom ku
svojim zárobkovým možnostiam je v jej schopnostiach platiť výživné na maloletého C. len v minimálnom
zákonnom rozsahu a to 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Otec namieta, že

výživné určené v sume 200,- eur pre maloletého C. je nedostatočné a nezohľadňuje jeho oprávnené
náklady a ani to, že všetku osobnú starostlivosť o maloletého vykonáva otec. Namieta, že náklady
na maloletého C. ustálil súd prvej inštancie na 470,- eur mesačne, avšak pri určení výživného matke
len 200,- eur mesačne je tu stav, že otec, ktorý vykonáva osobnú starostlivosť o maloletého, sa
ešte aj podieľa na jeho nákladoch vo väčšom rozsahu ako matka. Odvolací súd sa v otázke určenia

výživnéhovcelomrozsahustotožnilsrozhodnutímaodôvodnenímsúduprvejinštancie.Odvolacísúdna
zdôrazneniesprávnostiaakoodpoveďajnaargumentotcauvádza,ževýživnésaurčujeajsohľadomna
možnosti a schopnosti, pomery povinného rodiča a prihliada sa aj k pomerom druhého rodiča, ktorý má
dieťa v starostlivosti. Výživné sa neurčuje iba tak, že sa oprávnené náklady na dieťa vydelia, zohľadní sa
osobná starostlivosť rodiča a rodičovi, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti sa automaticky dá hradiť

väčší pomer nákladov maloletého. K určeniu výživného ako je vyššie uvedené je potrebné zohľadniť
viacero faktorov a hlavne musí vychádzať ako z oprávnených nákladov na maloleté dieťa, tak aj z
možností a majetkových pomerov povinného rodiča, a zohľadňuje sa najmä to, aby bolo pri určenom
výživnom dosiahnuté, že budú zabezpečené potreby dieťaťa. V danom prípade vzhľadom na pomery
matky, jej príjem, jej možnosti a schopnosti, majetkové pomery, ako aj s ohľadom na pomery otca a

náklady na maloletého, má odvolací súd za to, že pri výživnom od matky 200,- eur mesačne, je výživné
určené primerane k pomerom matky, ako aj nákladom na maloletého a pomerom otca. Čo a týka určenia
výživného na maloletého Š. otcovi vo výške 100,- eur mesačne pri striedavej starostlivosti, odvolací súd
má za to, že je dané rozhodnutie súdu prvej inštancie správne, a riadne odôvodnené práve tým, že je
tu značná disproporcia medzi príjmami rodičov, keď príjem otca je dvojnásobkom príjmu matky. Danú

skutočnosť je pri striedavej starostlivosti pri určení výživného potrebné zohľadniť, hlavne z dôvodu, aby
dieťa u oboch rodičov malo zabezpečenú obdobnú životnú úroveň.

30. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru o dôvodnosti a správnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Považuje vzhľadom na špecifiká daného prípadu za správne aj to, že došlo k inej

úprave rodičovských práv a povinností u maloletého Š. S. T. W. A. C. C.. Odvolací súd poukazuje i na
to, že ako kolízny opatrovník, tak i prokurátor, ktorý vstúpil do konania, sa tiež vyjadrili, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie považujú za súladné zo záujmami maloletých detí. Odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie preto ako vecne a právne správne potvrdil (§387 ods. 1 CSP).

31. Odvolací súd ďalej uvádza, že matka dňa 08.02.2023 podala návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým žiadala, aby boli obe maloleté deti okamžite zverené do jej osobnej starostlivosti.
O danom neodkladnom opatrení z dôvodu, že bolo podané počas odvolacieho konania má právomoc
rozhodovať odvolací súd. Neodkladné opatrenie v odvolacom konaní je opodstatnené nariadiť vtedy,
ak nie je ešte možné rozhodnúť vec samu a pomery neznesú odklad. V danom prípade nastala však

situácia, že odvolací súd prijal už rozhodnutie vo veci samej, ktoré má v podstate prednosť pre návrhom
matky, keď rieši úpravu rodičovských práv a povinností spôsobom, ktorý po doručení účastníkom
nadobudne právoplatnosť. Nakoľko odvolací súd vydal rozhodnutie vo veci samej, dospel k záveru, ženie je už dôvodné, respektíve pominuli dôvody, rozhodovať o návrhu matky na nariadenie neodkladnej
úpravy v rámci odvolacieho konania a preto konanie o nariadení neodkladného opatrenia zastavil.

32. Odvolací súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý
argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr.
m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci E. proti Slovenskej
republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I.
ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp.zn. 5 M Cdo
8/2008).

33. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie,
ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

34. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).