Rozsudok Judgement was issued on Friday, June 23, 2006

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6C/164/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5305205972
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hozáková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2006:5305205972.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľa J. K., nar.

X.X.XXXX,. bytom S. č. XXXX,. právne zast. JUDr. M. S., advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie
v Č., P. č. XXXX/XA,. proti odporcovi P. S., nar. X.X.XXXX,. bytom S. č. XXX,. právne zast. JUDr. C. S.,
advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Č., ul. F. K. č. XXXX,. za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu A. - S. P., a.s., D. R. č. X,. B., o náhradu škody z ublíženia na zdraví s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý navrhovateľovi zaplatiť sumu 157.901,- Sk do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku 964.736,- Sk súd návrh z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý hradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 25.512,- Sk do 3 dní po
právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. M. S., advokáta so sídlom
Advokátskej kancelárie v Č., vedený vo V. Č., číslo účtu: XXXXXXXXX/XXXX.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu v Čadci titulom súdneho poplatku 9.360,-
Sk do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa pôvodne podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 1.022.925,- Sk s

príslušenstvom z titulu náhrady škody z ublíženia na zdraví. Svoj žalobný navrhovateľ upravil naposledy
dňa 21.6.2006, keď súd pre čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľom zastavil konanie čo do 10.260,-
Sk z titulu bolestného a časti liečebných nákladov vo výške 9.258,- Sk so 7% úrokom od 29.3.2006 do
zaplatenia. Teda takto upraveným návrhom zo dňa 21.6.2006 sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal
zaplatenia 922.647,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uvádzal, že si je vedomý zodpovednosti za škodu,

ktorá vznikla navrhovateľovi, avšak navrhovateľ spoluzavinil dopravnú nehodu a teda tým spoluzavinil
aj vzniknutú škodu a to tak, že napriek tomu, že videl, že sa k nemu blíži motorové vozidlo, vstúpil
do vozovky a v čase, keď došlo ku tejto udalosti, mal v krvi 1,78‰ alkoholu. Tiež poukázal na
tú skutočnosť, že z hľadiska posúdenia sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa nemohla
vzniknúť navrhovateľovi taká škoda, akej sa domáha, pretože nevykonával žiadnu športovú ani inú
kultúrnu a spoločenskú činnosť, v dôsledku dopravnej nehody a jej následkov, z ktorej by bol zásadným
spôsobom vylúčený. Tiež poukázal na ustanovenie §-u 7 ods. 3 Vyhl. č. 32/65 Zb. z. v znení novely

a primeranom zvýšení bodového hodnotenia.

Vedľajší účastník namietal bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Poukázal na
tú skutočnosť, že nemožno prehliadnuť, že už samotné základné bodové hodnotenie sťaženiaspoločenského uplatnenia na základe ustanovenia §-u 7 ods. 1 Vyhl. 32/65 Zb. z. v znení novely,
zohľadňuje skutočnosť, že poškodený navrhovateľ je vplyvom negatívnych následkov utrpeného
zranenia obmedzený vo svojich možnostiach. Tiež poukázal na ustanovenie §-u 6 ods. 2 citovanej

vyhlášky, ktoré sa dotýka primeraného zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Vedľajší účastník
tiež poukázal na výpoveď samotného navrhovateľa, z ktorého vyplynulo, že navrhovateľ sa pred
dopravnou nehodou nezúčastňoval na športovom živote, z čoho vyplýva záver, že z tejto oblasti
života nie je vylúčený ani obmedzený. Taktiež sa nezúčastňoval na politickom živote ani v inom
spoločenskom živote. Poukázala na výsluch svedkov, ktorí boli v konaní vypočutí a vyjadrovali sa

k realizácii sa navrhovateľa po skončení práceneschopnosti a liečenia. Poukázala na právny názor
vyslovený Najvyšším súdom SR v rozhodnutí zo dňa 29.11.2005 pod č. 3Cdo/182/2005. Vedľajší
účastník uviedol, že v dôsledku predmetnej dopravnej nehody navrhovateľ nie je vylúčený ani z jednej
oblasti života. Tiež poukázal vedľajší účastník na porušenie viacerých ustanovení Zák. č. 315/1996 o
premávke na pozemných komunikáciách zo strany samotného navrhovateľa. Teda z uvedeného vedľajší
účastník uviedol, že navrhovateľ porušil viaceré ustanovenia, ktoré výslovne prikazujú chodcom určité

povinnosti, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví. Z tohto dôvodu žiadal vedľajší účastník žalobný
návrh navrhovateľa zamietnuť s poukazom už na odškodnenie, ktoré v tomto prípade bolo poukázané
navrhovateľovi.

Súd z vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov A. K., J. C., A. L., J. M., A.

L., M. S., MUDr. K. K., MUDr. S. S., listinných dôkazov a to posudku o sťažení spoločenského uplatnenia
zo dňa 1.7.2005, prílohy k posudku o bolestnom zo dňa 10.11.2004, ďalších dokladov predložených
navrhovateľom, v ktorých špecifikoval jednotlivé náklady dotýkajúce sa cestovných, poštovných a
ďalších výdavkov na liečenie a na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový
a právny stav:

Dňa 27.10.2003 došlo k skutku, pre ktorý bol odporca rozsudkom Okresného súdu v Čadci 1T/75/2004
právoplatne odsúdený a to za skutok, ktorého sa odporca dopustil ako vodič motorového vozidla zn.
Ford Sierra, EČ: CA 399-AO, keď došlo k stretu navrhovateľa s uvedeným motorovým vozidlom, pri
ktorom boli spôsobené navrhovateľovi zranenia predstavujúce otvorenú trieštivú etážovú zlomeninu

oboch kostí pravého predkolenia s posunom, zlomeninu lakťovej kosti pravého predlaktia s posunom,
narazeniepanvyapravejobličky,zlomeninupravejlopatkyvoblastikrčka,mnohopočetnéodreninytváre
a nosa s tržnou ranou na nose v dĺžke 3 cm, poranenie kmeňovej nervovej pletene pre pravú hornú
končatinu, zlomeniny rebier na pravom hrudníku a odreniny v oblasti pravého bedrového kĺbu. Odporca
bol právoplatne odsúdený za uvedený skutok a navrhovateľ ako poškodený bol v zmysle §-u 229 ods.

l Trestného poriadku odkázaný so svojimi nárokmi na náhradu škody na konanie o veciach občiansko-
právnych.

Navrhovateľ sa domáhal náhrady škody vo výške 1.022.925,- Sk a to ako sumu pozostávajúcu z
bolestného za 798,75 boda po 60,- Sk za 1 bod, čo predstavuje 47.925,- Sk a sťaženia spoločenského

uplatnenia za 650 bodov po 60,- Sk zvýšené na 25-násobok, predstavujúce 975.000,- Sk. Tvrdil, že
sťaženie spoločenského uplatnenia žiada zvýšiť na 25-násobok z dôvodu, že pred nehodou vykonával
práce okolo domu, kúril, v dôsledku čoho v súčasnej dobe nemôže vykonávať žiadne práce. Nevydrží
dlhšie sedieť ani ležať, čím sa vylučuje akákoľvek športová, kultúrna a iná spoločenská činnosť. V
porovnanísozdravoufyzickouosobounastalunehovdôsledkunepriaznivéhozdravotnéhostavupokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 65%. Bol uznaný za plne invalidného, v dôsledku ktorej
skutočnosti sú tuna dané dôvody osobitného zreteľa na zvýšenie bodového hodnotenia a tým aj celkovej
náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia na 25-násobok.

Súd ako svedkyňu vypočul manželku navrhovateľa A. K., ktorá žije s navrhovateľom v spoločnej

domácnosti a uvedená svedkyňa tvrdila, že spôsob života a kvalita života pred utrpeným úrazom a v
súčasnej dobe sa vôbec nedá porovnať, pretože žijú na dedine, majú veľký dom, je potrebné vykonávať
rôzne opravy a údržbu, ktoré predtým vykonával navrhovateľ a v súčasnej dobe tieto práce nemôže
vykonávať. Rovnako dom vykurujú na tuhé palivo. Pri týchto prácach, či už pri zadovážení paliva alebo
pri týchto prácach, či už pri zadovážení paliva alebo pri konkrétnom kúrení nemôže na rozdiel od

predchádzajúceho obdobia navrhovateľ tieto práce vykonávať. Ona osobne je obmedzená vo výkone
prác okolo domu, pretože má vo svojej starostlivosti ťažko chorých prestárlych rodičov. Tiež tvrdila, že v
minulosti navrhovateľ mal veľa záľub, rád chodil na turistiku, za hríbmi, mal rád prírodu, v zime lyžoval,
ktoré činnosti sú v súčasnej dobe vylúčené. Ako rodina chodievali spolu na dovolenky k moru, čo prezdravotný a estetický stav navrhovateľa je vylúčené. Celá rodina sa musí navrhovateľovi v bežných
životných činnostiach prispôsobovať. Majú dve nezaopatrené deti, z ktorých jedno dieťa chodí na
základnú školu a jedno na strednú školu, teda aj po ekonomickej stránke je rodina postihnutá podstatne

zníženým príjmom navrhovateľa.

Ďalší vypočutí svedkovia J. C., J. M., A. L. a M. S. sú svedkovia, ktorí boli navrhnutí žalovaným. Sú to
jeho príbuzní, ktorí sa vyjadrovali k zdravotnému stavu navrhovateľa v tom smere, že pokiaľ tvrdí, že je
vo svojich aktivitách a činnostiach obmedzovaný, mali možnosť presvedčiť sa o opaku, keď svedok J.

C. tvrdil, že videl navrhovateľa pri rôznych činnostiach okolo domu. Videl ho kosiť, pretože chovajú asi
päť kusov dobytka. Tiež tvrdil, že ho videl pri žatve, pri mlátení obilia, ako nakladal obilie do vriec.

Svedkyňa A. L. tvrdila, že pracuje v reštaurácii v mieste bydliska navrhovateľa a potvrdila, že na druhý
rok po utrpenom úraze videla navrhovateľa, ktorý sa zúčastnil na svadbe svojho príbuzného, kde sa bez
problémov zabával a tancoval. Svedkyňa J. M. zasa potvrdzovala výpoveď svedka C., že navrhovateľa

videla pri rôznych hospodárskych činnostiach, najmä kosení a nosení trávy.

Svedkyňa M. S., ktorá je sestrou odporcu, tiež potvrdzovala účasť navrhovateľa a jeho bezproblémovú
zábavu na svadobnej hostine jeho príbuzných.

MUDr. K. K. a MUDr. S. S. boli do konania pribratí ako znalci pre toto konanie a po poučení o následkoch
krivéhoznaleckéhoposudkuobajasavyjadrovalikzdravotnémustavunavrhovateľa,najmäpoutrpenom
úraze. MUDr. K. K. uvádzala, že ako neurológ ošetrovala navrhovateľa po prepustení z hospitalizácie
po utrpenom úraze a konštatovala, že pokiaľ ide o následky zranenia, ktoré navrhovateľ utrpel a to
na pravej hornej končatine, kde došlo k trvalému poškodeniu nervového pletenca, čím vlastne funkcia

tejto hornej pravej končatiny je u navrhovateľa obmedzená. Teda končatina nie je plne funkčná, čo bolo
potvrdené aj elektromiografiou. Navrhovateľom uvádzaná bolestivosť hornej končatiny je evidentná a
vlastne ide o trvalú bolesť, ktorá môže byť určitým spôsobom liečby zmierňovaná, ale ide o bolesti,
ktorú sú dá sa povedať celoživotné. U bolesti v krížoch a chrbtici, ktoré uvádza žalobca, tieto môžu byť
spojené ako dôsledok zranenia pri nevzpriamenom držaní tela a v pohybe v dôsledku zranenia, ktoré

mohlo zanechať aj bolesť chrbtice, avšak v tejto oblasti sú pridružené aj ďalšie vplyvy a to práca, vek a
možno ďalšie vplyvy u poškodeného. Konštatovala, že navrhovateľ mal zranenú aj hlavu a prechodné
ochrnutienervov,poškodeniamozguspoškodenímcelejľavejpolovicetela.NáslednebolovykonanéCT
vyšetrenie, ktoré potvrdilo zlepšenie tohto stavu, ktorý nezanechal vážnejšie zmeny, avšak pohyblivosť,
stabilita, môže byť ľahším spôsobom narušená alebo porušená.

MUDr. S. S. uvádzal, že navrhovateľa ako pacienta začal ošetrovať v apríli roku 2004 v stave po
úraze, ktorého odoslala na kontrolné chirurgické vyšetrenie. Bol vyšetrený MUDr. J., aby toto vyšetrenie
bolo základom pre ďalšie jeho pokračovanie v ambulantnej liečbe. Navrhovateľ bol liečený po úraze
chirurgicky, neurologicky, rehabilitačne a na ortopédii. Prvé tri liečenia prebiehali v Ž. a vzhľadom na

vzdialenosť medzi miestom bydliska a uvedeným zdravotníckym zariadením na ortopédii sa liečil v
NemocnicivČ..NavrhovateľchodípravidelnenakontrolykpraktickémulekárovipredospelýchMUDr.S.
a podľa tvrdenia MUDr. S. naposledy pred výsluchom lekára bol v jeho ambulancii zdravotne vyšetrený
19.4.2006. V súčasnej dobe kvalifikuje jeho stav ako stabilizovaný. V priebehu poúrazovej liečby sa
objavili problémy endokrinologické , ktoré podľa jeho osobného názoru nesúvisia s utrpeným úrazom. Je

pravdou,žesasťažujenaproblémysprehĺtaním,pohybompravejruky,čoobjektívnemôžebyťpravdivé.
Pokiaľ ide o schopnosť práce, on sám nie je posudkovým lekárom, aby mohol hodnotiť percentuálne
alebo inou stupnicou rozsah možnosti pracovať, avšak vzhľadom na stav po úraze jeho pravej hornej
končatiny je objektívne pravdivé to, že nemôže vykonávať prácu v takom rozsahu, ako pred utrpeným
úrazom vzhľadom na to, že pred úrazom bol zamestnancom Ž. S., kde vlastne na základe rezortného

predpisu OP5 z roku 1986 musel sa pravidelne podrobovať preventívnym prehliadkam a vlastne z toho
obdobia má záznamy, že išlo o zamestnanca, u ktorého pred úrazom neboli zistené nejaké závažnejšie
zdravotné problémy.

Podľa §-u 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa §-u 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia.V súdenom prípade bolo preukázané, že škoda vznikla zavineným konaním odporcu, ktorý ako vodič
motorového vozidla spôsobil škodu na zdraví navrhovateľa, za ktoré konanie bol v trestnom konaní

právoplatne odsúdený.

Podľa §-u 135 ods. 1 O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný
trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov o tom, kto ich
spáchal alebo rozhodnutím o osobnom stave.

V trestnom konaní bol navrhovateľ s jeho nárokom na náhradu škody odkázaný na konanie o veciach
občiansko-právnych.

Súd pri rozhodovaní o výške škody vychádzal z ustanovenia §-u 444 Občianskeho zákonníka, keď
navrhovateľ súdu predložil bodové hodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, podľa

ktorého bodového hodnotenia navrhovateľ utrpel zranenia, ktoré boli vyčíslené bodovým hodnotením
MUDr. R. J. z 10.11.2004, určené na 798,75 boda a podľa uplatnenia navrhovateľa v hodnote 60,- Sk
za jeden bod, čo predstavuje 47.925,- Sk.

Občiansky zákonník nevymedzuje pojmy bolesť ani pojem sťaženia spoločenského uplatnenia, ani to, v

akom rozsahu a na základe čoho sa tieto práva priznávajú. Uvedené otázky sú upravené s účinnosťou
od 1.8.2004 v zák. č. 437/2004 Zb. z. o náhrade škody za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia,ktorýnahradilvyhl.č.32zroku1965Zb.z.oodškodňovaníbolestiasťaženiaspoločenského
uplatnenia.

Zákon č. 437/2004 Z. z. ustanovuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa uvedeného zákona bolesťou je ujma spôsobená poškodením
na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je
stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné
úkony poškodeného na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho

spoločenských úloh. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
jednorázovo. Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotilo v lekárskom posudku. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa peňažná hodnota jedného
bodu určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky

zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na
náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa bodového hodnotenia bolestného v
znaleckomposudkuresp.bodovomhodnoteníbolestnéhovystavenéhoMUDr.R.J.predstavujenáhrada
v súlade s horecitovanou úpravou sumu 47.925,- Sk.

Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo vyčíslené MUDr. J. na 650 bodov. Navrhovateľ si uplatňuje
zvýšenie tejto bodovej hodnoty na 25-násobok s prihliadnutím na vyššie špecifikované a ním tvrdené
následky spôsobenej ujmy na zdraví.

Pri posudzovaní viacnásobku bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia súd sa

stotožnil s názorom vyjadreným vedľajším účastníkom, že základné bodové hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia na základe ustanovenia §-u 7 ods. 1 Vyhlášky o náhradách za sťaženie
spoločenského uplatnenia zohľadňuje skutočnosť, že poškodený je vplyvom negatívnych následkov
utrpeného zranenia obmedzený vo svojich možnostiach. Teda už samotné toto ustanovenie v bodovom
vyjadrení predpokladá toto znevýhodnenie v dôsledku poškodenia zdravia. Ustanovenie §-u 6 ods.

3 citovanej vyhlášky potom predpokladá, že je možné primerane zvýšiť sťaženie spoločenského
uplatnenia až na dvojnásobok za predpokladu ďalších skutočností umožňujúcich záver o tom,
že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením. Teda že základné
odškodnenie nepostačuje na kompenzáciu dôsledkov zhoršeného zdravotného stavu.

Podľa §-u 7 ods. 3 citovanej vyhlášky, zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia na
viacnásobok zákon predpokladá v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, keď
aktivity poškodeného v oblasti športovej, kultúrnej a inej spoločenskej činnosti pred úrazom boli na
osobitne vysokej a mimoriadnej úrovni. Takýto právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí3Cdo/182/2005 zo dňa 29.11.2005, v ktorom zaujal právny názor, že prípad hodný osobitného zreteľa je
za takýto prípad možné považovať také vážne poškodenie zdravia, ktoré výrazným spôsobom vyraďujú
poškodeného z činností, ktoré vykazoval pred poškodením zdravia na výnimočnej úrovni v politickom,

kultúrnom, športovom a inom spoločenskom živote. Teda ak by sa toto ustanovenie §-u 7 ods. 3
Vyhlášky o náhradách za sťaženie spoločenského uplatnenia malo vykladať tak široko, ako to uvádza
navrhovateľ, potom by v praxi musela byť takmer každá poškodená osoba na zdraví charakterizovaná
ako prípad hodný osobitného zreteľa, pretože len ťažko si je možné predstaviť osobu, ktorá by nebola
z hľadiska obmedzenia v jeho činnosti prípadom hodným osobitného zreteľa. Zákonodarca a z toho

vychádzajúce stanovisko NS SR, ktoré si prvostupňový súd osvojil aj v tomto prípade, by v konečnom
dôsledku viedol k tomu, že ustanovenie §-u 7 ods. 3 by nemalo opodstatnenie vo vyhláške, rovnako ako
ani ustanovenie §-u 6 ods. 2 v bodovom systéme. V tomto probléme sa prvostupňový súd stotožnil s
právnym názorom vedľajšieho účastníka.

Teda ak posudzujeme v súdenom prípade mieru sťaženia spoločenského uplatnenia u navrhovateľa,

podľa názoru súdu nejde o taký prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý by si vyžadoval zvýšenie
bodového hodnotenia a sťaženia spoločenského uplatnenia na 25-násobok, tak ako si ho
uplatňoval navrhovateľ.

Súd preto pri úvahe o výške zvýšenia bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia zaujal

stanovisko, že zvýšenie o 5-násobok je primerané obmedzeniam a dôsledkom z hľadiska sťaženia
spoločenského uplatnenia u navrhovateľa, ktorý je pravdou, že vzhľadom na dôsledky zranenia nemôže
vykonávať pracovnú činnosť v takom rozsahu, ako pred utrpeným úrazom, avšak z vykonaných dôkazov
je preukázané, že to absolútne vylúčenie, ktoré prezentoval navrhovateľ a jeho manželka, nie je až
takého širokého rozsahu, pretože predsa i keď nie celkom pravidelne, ale podieľa sa na určitých prácach

okolo domu, hospodárstva a podobne. Teda priznaný 5-násobok bodového hodnotenia predstavuje vo
finančnom vyjadrení za 650 bodov x 60,- Sk x 5 = 195.000,- Sk. Hodnota sťaženia spoločenského
uplatnenia spolu s bolestným vo výške 47.925,- Sk predstavuje sumu 242.925,- Sk.

Podľa§-u450OZzdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľasúdnáhraduškodyprimeranezníži,keďvezme

na zreteľ najmä to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné, majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju
spôsobila. Prihliadne pri tom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená.

Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliadal najmä na to, že navrhovateľ ako
poškodený spoluzavinil škodu tým, že vstúpil na vozovku v čase, keď mohol v primeranej vzdialenosti

vidieť prichádzajúce motorové vozidlo, ktoré viedol odporca, pričom v tom čase mal navrhovateľ v krvi
1,78‰ alkoholu. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva zo spisu Okresného súdu v Čadci 1T/75/2004,
ktorým bol odporca odsúdený v trestnom konaní v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline
1To/14/2005 zo dňa 15.2.2005.

Na rozdiel od trestného konania je súd pri skúmaní zodpovednosti škodcu za spôsobenú škodu povinný
skúmať, či aj zo strany poškodeného bola účasť alebo spoluvina na spôsobenej škode v zmysle §-u 441
Občianskehozákonníka.Vtejtosúvislostijepravdou,žeodporcasasprávalvrozporesoZák.č.315/96o
premávkenapozemnýchkomunikáciách,podľaktorejmimopriestoruprechoduprechodcovsasmiecez
vozovku prechádzať iba kolmo na jej os, pričom chodec sa musí pred vstupom na vozovku presvedčiť, či

môže prejsť bez nebezpečenstva. Pokiaľ vstúpi na vozovku, nesmie sa na tejto bezdôvodne zdržiavať,
ani zastavovať. Smie cez vozovku prechádzať len s prihliadnutím na vzdialenosť a rýchlosť jazdy
prichádzajúcich motorových vozidiel, ktoré nedonúti zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Chodci nesmú
pri zníženej viditeľnosti ohroziť alebo obmedziť cestnú premávku.

V súdenom prípade bolo preukázané v trestnom konaní a vyplynulo to aj z viacerých skutočností, ktoré
v značnej miere zbavili odporcu zodpovednosti za škodu vo forme spoluviny samotného navrhovateľa.
K udalosti došlo v októbri asi okolo 18.00 hod., kedy už bola značne znížená viditeľnosť a podľa tvrdenia
odporcuužbolatma.TedazatakejtoviditeľnostiZákonopremávkenapozemnýchkomunikáciáchkladie
zvýšené nároky na opatrnosť chodcov v cestnej premávke. Z uvedeného vyplynulo, že navrhovateľ

nielentýmžepožilalkoholickénápoje,aleajzastavuzníženejviditeľnostinacestevmieste,ktorénebolo
vyznačené ako prechod pre chodcov, vstúpil na vozovku, čím vlastne spoluzavinil stret s motorovým
vozidlom a škodu, ktorá mu vznikla. Toto zníženie súd stanovil na 35% a vo finančnom vyjadrení
to predstavuje z celkovej sumy priznanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a bodovéhodnoteniebolestného242.925,-Sksumu85.023,75Sk.Tedasúdpriznalnavrhovateľovináhraduškody
vo výške 157.901,- Sk a vo zvyšku 764.736,- Sk návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa §-u 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na uplatňovanie a účelné bránenie svojho práva proti neúspešnému účastníkovi.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V súdenom prípade miera úspechu a neúspechu navrhovateľa bola 20% oproti 85% neúspechu. Teda
súd primerane rozhodol aj o náhrade škody a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške
20%. Právny zástupca navrhovateľa špecifikoval trovy právneho zastúpenia, keď vychádzal z hodnoty
predmetu sporu zo sumy 922.637,- Sk, z ktorej hodnoty odmena za jeden úkon právnej pomoci podľa
Vyhl. 655/2004 Zb. z. predstavuje 14.150,- Sk za jeden úkon právnej pomoci. Právny zástupca vo veci

vykonal 7 meritórnych úkonov a jedno zastúpenie na pojednávaní, na ktorom bol iba vyhlásený
rozsudok, kde odmena predstavuje 1-icu hodnoty odmeny za právny úkon. Boli vykonané právne úkony:
prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, zastupovanie navrhovateľa pred súdom na
pojednávaniach konaných dňa 30.11.2005, 29.3.2006, 3.5.2006, 13.6.2006, 21.6.2006 a vyhlásenie
rozhodnutia 23.6.2006. Režijný paušál k trom úkonom po 150,- Sk a k piatim úkonom po 164,- Sk

predstavuje spolu s 19% DPH trovy právneho zastúpenia celkom 127.559,- Sk. Z toho priznaných
20% predstavuje 25.512,- Sk, ktorú sumu zaviazal súd odporcu uhradiť na účet právneho zástupcu
navrhovateľa v súlade s §-om 149 ods. 1 O.s.p. JUDr. M. S., advokáta so sídlom Advokátskej kancelárie
v Č., do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov, preto súd zaviazal na zaplatenie
súdneho poplatku v zmysle zák. č. 71/1992 Zb. z. v znení zák. č. 621 z roku 2005 Zb. z. odporcu. Podľa
položky 1) písm. a) Sadzobníka - prílohy k zákonu o súdnych poplatkoch, predstavuje výška súdneho
poplatku z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, 6% z ceny predmetu
konania alebo z hodnoty predmetu sporu, najmenej 500,- Sk, najviac 500.000,- Sk. V súdenom prípade

súd zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku z priznanej hodnoty 157.901,- Sk, čo predstavuje sumu
9.360,- Sk, ktorú sumu zaviazal súd odporcu uhradiť do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie písomne trojmo v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.