Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. december 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sa/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200513
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7020200513.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: Y. X., nar.

XX.XX.XXXX, bytom v M., L. Č.. X, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa ústredie, so sídlom v Bratislave,
Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 51493-2/2020-BA zo dňa
29.05.2020 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 05.07.2020 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu
(ďalej aj súd) dňa 15.07.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 51493-2/2020-

BA zo dňa 29.05.2020 ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice (ďalej aj správny orgán
prvého stupňa) č. 5792/2020-KEM-DvN zo dňa 24.03.2020 a vrátenia veci správnemu orgánu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať plnú náhradu trov konania.

administratívne konanie

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice ako správny orgán prvého stupňa, vydala dňa 24.03.2020
rozhodnutie č. 5792/2020-KEM-DvN podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom poistení) a čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj nariadenie),
v ktorom dospela k záveru, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Proti tomuto
rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 51493-2/2020-BA zo

dňa 29.05.2020 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie), a ktorým žalovaná
odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č.
5792/2020-KEM-DvN zo dňa 24.03.2020 potvrdila.

3. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí citovala ustanovenia zákona o sociálnom poistení, články
nariadenia a články Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje
postupvykonávanianariadenia(ES)č.883/2004okoordináciisystémovsociálnehozabezpečenia(ďalej

aj vykonávacie nariadenie), poukázala na Oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice
č. KE2/OSO/KE_III/ZAM/2020/33645 zo dňa 15.01.2020 (ktorým bol žalobca zaradený do evidencie
uchádzačov o zamestnanie dňom 01.01.2020), pričom žiadosť o dávku v nezamestnanosti si uplatnil v
Sociálnej poisťovni, pobočka Košice dňa 30.01.2020, a konštatovala, že v období posledných štyrochrokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 01.01.2016 do 31.12.2019,
žalobca nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na
účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a poukázala na ustanovenie § 104 ods. 1 zákona

o sociálnom poistení. Vychádzajúc z formuláru U1 (bod 2.1.1) a formuláru U002 (bod 4.1) zo dňa
04.03.2020, bol žalobca poistený v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva od 25.04.2015 do
31.12.2019, dôvodom ukončenia zamestnania bola výpoveď zo strany zamestnanca.

4. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o

zamestnanie nedosiahol doby poistenia v nezamestnanosti podľa platnej slovenskej legislatívy, preto by
bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Spojeného kráľovstva
do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 nariadenia, len v prípade
preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu
posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie. V konaní o nároku na dávku
v nezamestnanosti sa posudzuje zachovanie väzieb žalobcu na území Slovenskej republiky na

základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácii, t.j. údajov a skutočností známych z
rozhodovacieho procesu a údajov osvedčených žalobcom v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti a vo
Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov (ďalej aj Vyhlásenie), predložených
dňa 30.01.2020. Žalobca sa podľa Vyhlásenia zdržiaval na území Spojeného kráľovstva od mája 2015
do januára 2020 (vo formulári U1 a U002, zo dňa 04.03.2020, je uvedená doba poisteného zamestnania

už od 25.04.2015) t.j. viac ako 4,5 roka. Podľa informácií z informačného systému Sociálnej poisťovne
žalobca pred odchodom do Spojeného kráľovstva na Slovensku naposledy pracoval od 07.04.2014 do
21.04.2015 a na území Spojeného kráľovstva (podľa Vyhlásenia) bol žalobca naposledy zamestnaný
od 03.01.2016 do 31.12.2019, kde pracoval ako technik a pracovný pomer bol uzavretý na neurčitý
čas a ukončený bol na jeho podnet. Podľa Vyhlásenia sa žalobca zdržiaval v Spojenom kráľovstve bez

blízkych osôb, Slovensko navštevoval šesťkrát ročne na týždeň, letecky (predložil vybrané letenky).
Žalobca podľa Vyhlásenia na Slovensku nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na bývanie, počas návratov zo
zahraničia a aj v súčasnosti býva u rodičov a v Spojenom kráľovstve býval v podnájme, ktorý dvakrát
menil. Žalobca bol zamestnaný na území Spojeného kráľovstva, takže daňové povinnosti si plnil na
tomto území, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t.j.

Spojené kráľovstvo.

5. Žalovaná pokračovala, že v súlade s Rozhodnutím Správnej komisie pre koordináciu systémov
sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12. júna 2009 (o rozsahu pôsobnosti čl. 65 ods. 2 nariadenia) boli
celková dĺžka pobytu a stabilita zamestnania na území Spojeného kráľovstva, vyhodnotené silnejšie

ako ostatné skutočnosti (rodina na Slovensku, návštevy Slovenska, lekári, bankový účet, životné
poistenie, stavebné sporenie, autá), ktoré žalobca uviedol ako väzby k Slovensku. Žalovaný mal zo
spisového materiálu za preukázané, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Spojenom kráľovstve
sa žalobca v tomto čase dlhodobo zdržiaval, býval, trávil pracovný čas aj mimopracovný čas, platil
zákonné odvody i dane na území Spojeného kráľovstva. A preto podľa názoru žalovaného, všetky tieto

skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov žalobcu počas posledného zamestnania práve na
území Spojeného kráľovstva. Žalovaná skonštatovala, že v danom prípade nie je možné považovať
bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované
na území Slovenskej republiky. Žalobca nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov
o zamestnanie poistený v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, preto nie je možné

dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Spojeného kráľovstva zohľadniť na účely vzniku
nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 nariadenia. Žalovaná dodala, že možnosť uplatniť
si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom, ako v štáte posledného zamestnania, je len výnimkou
zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná
osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre

prípad nezamestnanosti. Tým sa podporí rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných nákladov
medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a následne medzi inštitúciami vyplácajúcimi dávky. Cieľom je
podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila
príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky
v nezamestnanosti.

6. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca mal zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na
území Spojeného kráľovstva. Koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti
by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončilizamestnanie, a v prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti má dotknutá osoba podľa čl. 64
nariadenia možnosť požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského
štátu Európskej únie, t.j. aj na územie Slovenskej republiky.

7. Žalovaná tiež uviedla, že v prípade, keď nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok na
dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania, a požiada o dávku v nezamestnanosti
v inom členskom štáte, tento členský štát je podľa koordinačných predpisov povinný skúmať, či je
možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na

dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len podľa čl. 65 nariadenia, t.j. v prípade
zachovania pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku
v nezamestnanosti. Dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území iného členského štátu teda
nemôže Sociálna poisťovňa zhodnotiť automaticky na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti,
ale je povinná dôsledne vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, preukázané v konaní o nároku na
dávku v nezamestnanosti. Žalovaná poznamenala, že podľa britských právnych predpisov je jedným

z dôvodov vylučujúcich priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti ukončenie pracovného pomeru
z podnetu zamestnanca, z čoho je zrejme, že žalobcovi by podľa britských právnych predpisov nárok
na dávku v nezamestnanosti nevznikol. Žalobca nemôže tento fakt zvrátiť tým, že sa domáha vzniku
nároku na dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, hoci aj takom, kde si zachoval isté väzby.
Preto si mal byť žalobca vedomý dôsledkov svojho konania.

8. V závere žalovaná konštatovala, že v súvislosti s námietkou žalobcu, že na Slovensku má rodinu, že
Slovensko pravidelne navštevoval, že navštevoval lekárov na Slovensku, že má na Slovensku bankový
účet, životné poistenie, stavebné sporenie a vlastní autá, žalovaná v konaní o nároku žalobcu na
dávku v nezamestnanosti prihliadla, ale v porovnaní s ostatnými skutočnosťami (najmä v porovnaní

s dlhodobou prítomnosťou žalobcu v Spojenom kráľovstve a stabilnou pracovnou situáciou) nebolo
jednoznačne preukázané zachovanie bydliska žalobcu na Slovensku. Žalovaná preto odvolanie žalobcu
zamietla a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o nepriznaní nároku na dávku v
nezamestnanosti.

správna žaloba, vyjadrenie žalovanej k žalobe, replika žalobcu

9. Žalobca v správnej žalobe namietal, že rozhodnutia správnych orgánov považuje za nezákonné z

dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov, a skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v
rozpore s administratívnym spisom.

10. V odôvodnení správnej žaloby žalobca uviedol, že v jeho prípade ide o definitívne ukončenie

pracovného pomeru v zahraničí a nie je logické, aby si uplatňoval nárok na dávku v nezamestnanosti v
zahraničí, kde by musel byť na tamojšom úrade práce na dobu minimálne štyroch týždňov, po skončení
pracovného pomeru, k dispozícii službám zamestnanosti tohto štátu. Uviedol tiež, že stále mal a má
trvalý pobyt iba na Slovensku a nikde inde. Pokračoval, že nevedel o tom, že pri skončení výkonu
zárobkovej činnosti si ako nezamestnaný mal uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte,

v ktorom práve skončil zamestnanie, dozvedel sa to až teraz. Je presvedčený o tom, že splnil všetky
zákonné podmienky na priznanie dávky v nezamestnanosti na Slovensku.

11. K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 13.08.2020 vyjadrila žalovaná. K námietke žalobcu,
že v jeho prípade išlo o definitívne skončenie pracovného pomeru v zahraničí, a preto nie je logické,

aby si nárok na dávku v nezamestnanosti uplatnil v zahraničí, kde by sa musel následne zdržiavať
minimálne štyri týždne po skončení pracovného pomeru a byť k dispozícii službám zamestnanosti
tohto štátu žalovaná poukázala na čl. 64 ods. 1 písm. a/ nariadenia, podľa ktorého nezamestnaná
osoba musí byť k dispozícii pre služby zamestnanosti príslušného štátu najmenej štyri týždne po tom,
čo sa stala nezamestnaná, avšak príslušné služby alebo inštitúcie zamestnanosti môžu povoliť jej

odchod aj pred uplynutím tejto doby. Žalovaná ďalej uviedla, že v prípade, keď nezamestnaný nevyužije
možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania (napr. ako v
žalobcovom prípade - z dôvodu neochoty zdržiavať sa na tomto území požadovanú dobu) a požiada o
dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát je podľa koordinačných predpisovpovinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v
konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti, podľa čoho žalovaná aj postupovala a v konaní žalobcu
na dávku v nezamestnanosti dospela k záveru, že dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú žalobca

dosiahol na území Spojeného kráľovstva nie je možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v
nezamestnanosti.

12. K námietke žalobcu, že trvalý pobyt má stále na území Slovenska a že jeho pobyt v zahraničí
bol iba dočasný žalovaná opakovane uviedla, že pojem „trvalý pobyt“ nie je možné stotožňovať s

pojmom „bydlisko“. Podľa čl. 1 písm. j/ nariadenia „bydlisko“ je miesto, kde osoba zvyčajne býva.
Pojem „bydlisko“ je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie
zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Žalovaná skonštatovala,
že zo zisteného skutkového stavu je jednoznačné, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Spojenom
kráľovstve žalobca zvyčajne býval a zdržiaval sa na území Spojeného kráľovstva a že bydlisko si na
území Slovenska nezachoval. Poukázala tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 1Sžsk/38/2017 zo dňa 27.11.2018, v ktorom bolo konštatované, že na zachovanie bydliska a centra
záujmov na Slovensku nepostačuje len zachovanie si evidovaného trvalého pobytu, čo je do veľkej miery
len administratívna skutočnosť, ktorá neodzrkadľuje realitu. Dodala, že podľa jej názoru, pobyt žalobcu
v zahraničí trvajúci takmer 5 rokov nie je možné považovať za dočasný.

13. K námietke žalobcu, že žalovaná neinformuje o tom, že pri skončení výkonu zárobkovej
činnosti v zahraničí by si nezamestnaní mali nárok na dávku v nezamestnanosti uplatniť v štáte
posledného zamestnania a o možnosti exportovania priznanej dávky v nezamestnanosti na územie
Slovenska, žalovaná uviedla, že všetky uvedené informácie sú zverejnené na webovej stránke žalovanej
www.socpoist.sk, a to v časti poistenie v nezamestnanosti - dávka v nezamestnanosti a Európska únia

(resp. návrat z práce v zahraničí - ako žiadať dávku v nezamestnanosti).

14. K námietke žalobcu, že bol poistený v zahraničí viac ako 4 roky, čím podľa jeho názoru splnil
podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti žalovaná uviedla, že práve na základe skutočnosti,
že žalobca v posudzovanom období dosiahol doby poistenia v nezamestnanosti na území iného

členského štátu Európskej únie, bolo v konaní o jeho nároku na dávku v nezamestnanosti potrebné
zohľadniť príslušné ustanovenia nariadenia (čl. 61 nariadenia) a posúdiť, či je možné dobu poistenia
v nezamestnanosti dosiahnutú na území Spojeného kráľovstva zohľadniť na účely vzniku nároku na
dávku v nezamestnanosti. Pokračovala, že z čl. 61 a čl. 65 ods. 5 nariadenia vyplýva základná zásada,
ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného

členského štátu Európskej únie, a to že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území
iného členského štátu Európskej únie (v žalobcovom prípade na území Spojeného kráľovstva) môže
byť zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti jedine v prípade, ak bezprostredne
pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v
nezamestnanosti dosiahnuté na Slovensku. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu

poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie pokiaľ je dosiahnutá ako posledná.
Toutovýnimkouzozákladnejzásadyjesituácia,aksižiadateľzachovápočasvýkonuzárobkovejčinnosti
na území iného členského štátu Európskej únie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej
republiky. Otázka bydliska je teda v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostredne
pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti

podľa platnej slovenskej legislatívy (čo je aj žalobcov prípad) zásadná.

15. V závere vyjadrenia žalovaná uviedla, že žalobca si počas výkonu zamestnania v Spojenom
kráľovstve nezachoval bydlisko na Slovensku, a preto dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú
žalobca dosiahol na území Spojeného kráľovstva nebolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku

na dávku v nezamestnanosti. Nakoľko žalobca v posudzovanom období nepreukázal žiadnu dobu
poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku
v nezamestnanosti, podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nesplnil základnú podmienku
priznania nároku na dávku v nezamestnanosti, pričom v konaní boli zohľadnené všetky rozhodujúce
skutočnosti - doba trvania poistenia v nezamestnanosti žalobcu na území dotknutého členského

štátu Európskej únie, charakter vykonávanej činnosti na území Spojeného kráľovstva, jeho rodinná
aj bytová situácia i to ktorý členský štát sa považuje za bydlisko žalobcu na daňové účely. Žalovaná
svoje vyjadrenie k správnej žalobe uzavrela tým, že nakoľko žalobca nemal počas posledného
zamestnaniavSpojenomkráľovstvezachovanébydliskonaúzemíSlovenskejrepublikyabezprostrednepred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol poistený v nezamestnanosti podľa
slovenských právnych predpisov, nebolo možné doby poistenia v nezamestnanosti získané na území
Spojeného kráľovstva zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61

nariadenia. Žalovaná preto navrhla súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

16. V replike doručenej súdu dňa 24.08.2020 žalobca uviedol, že vyjadrenie žalovanej považuje
za účelové a konštatuje, že predložil všetky zákonom stanovené podklady na priznanie dávky v
nezamestnanosti. Pokračoval, že základnou zásadou koordinačných nariadení v súvislosti s dávkou

v nezamestnanosti je zásada úhrnu období poistenia, zamestnania alebo samostatne zárobkovej
činnosti a podľa tejto zásady sa obdobia poistenia, zamestnania alebo samostatne zárobkovej činnosti
dosiahnuté na území ktoréhokoľvek iného členského štátu zohľadnia pri posudzovaní nároku na dávku
v nezamestnanosti v Slovenskej republike tak, akoby boli obdobiami poistenia dosiahnutými podľa
slovenských právnych predpisov za predpokladu, že tieto obdobia sa považujú za obdobia poistenia aj
v členskom štáte, v ktorom boli nadobudnuté. Žiada preto žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.

17. Replika bola žalovanej doručená dňa 25.08.2020, no žalovaná na repliku duplikou nereagovala.

právny názor správneho súdu

18. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP, preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré

predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil
dňa 28.12.2022 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa
09.11.2022), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania
nepriznal.

19. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu je zrejme, že žalobca bol
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa
01.01.2020 a dňa 30.01.2020 si žalobca uplatnil v Sociálnej poisťovni, pobočka Košice (Žiadosťou o
dávku v nezamestnanosti) dávku v nezamestnanosti. V žiadosti uviedol, že v období od 01.01.2015 do
31.12.2019 bol zamestnaný na území iného členského štátu Európskej únie, v Spojenom kráľovstve.

Z vyhlásenia žalobcu vyplýva, že jeho posledným zamestnávateľom v Spojenom kráľovstve bola
spoločnosť R. V., kde pracoval od 03.01.2016 do 31.12.2019, ako technik. Pracovnú zmluvu mal
uzatvorenú na dobu neurčitú a pracovný pomer žalobcu bol ukončený zo strany zamestnanca, teda
žalobcu. Počas dlhodobého výkonu zamestnania v Spojenom kráľovstve žalobca trávil svoj pracovný
i mimopracovný čas, platil zákonné odvody a dane v Spojenom kráľovstve. Býval tam v podnájme.

Návštevy na Slovensko realizoval priemerne 6 krát ročne. Počas návratov na Slovensko býval u rodičov.
Na Slovensko sa vrátil v januári 2020. Na Slovensku nevlastní nehnuteľnosť určenú na vlastné bývanie.
Žalobca zdokladoval, že na území Slovenskej republiky má uzatvorené životné poistenie a stavebné
sporenie. Žalobca tiež tvrdil, že na Slovensku má svojich lekárov a vlastní dve motorové vozidlá, za
ktoré platí povinné zmluvné poistenie.

20. Podľa § 195 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v (ďalej aj zákon o sociálnom poistení),
organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne
zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na
rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako

aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky
rozhodujúceskutočnostibezohľadunato,čisvedčiavprospech,alebovneprospechúčastníkakonania.

21. Podľa § 196 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a

objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z
činnosti Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveďsvedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o
právnych následkoch nepravdivej výpovede.

22. Podľa § 196 ods. 6 a 7 zákona o sociálnom poistení, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa
vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka
Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo

vzájomnej súvislosti.

23.Podľa§209ods.1vetadruháaods.4zákonaosociálnompoistení,rozhodnutiemusíbyťvsúladeso
všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri

hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

24. Podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti,
ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený
v nezamestnanosti najmenej dva roky.

25.Podľa§104ods.6zákonaosociálnompoistení,rokpoisteniavnezamestnanostije365dnípoistenia
v nezamestnanosti.

26. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi

Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná
zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 (čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

27. Slovenská republika vstupom do Európskej únie preniesla časť svojich právomoci na Európsku úniu
v určenej miere a svojim vstupom do Európskeho spoločenstva sa súčasne zaviazala k uplatňovaniu

právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Právne záväznými aktmi na úseku
sociálnehozabezpečeniaprečlenskéštátyEurópskejúnie(tedaajpreSlovenskúrepubliku)súzákladné
nariadenie a vykonávacie nariadenie.

28. Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii

systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj nariadenie), príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého
právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na
dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom
rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa
právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov,

ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb
poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych
predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia
a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

29. Podľa čl. 61 ods. 2 nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a/ sa
uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s
právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:
- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo

- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej
činnosti.

30. Podľa čl. 65 ods. 2 a ods. 5 písm. a/ nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas
svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska

v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydliska v tomto štáte, alebo sa vráti
do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby
bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb
zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebosamostatne zárobkovo činná osoba. Nezamestnaná osoba iná ako cezhraničný pracovník, ktorá sa
nevráti do členského štátu svojho bydliska, sa dá k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte,
ktorého právne predpisy sa naposledy na ňu vzťahovali. Nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej

vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na
ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne
zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

31. Podľa čl. 1 písm. j/ a k/ nariadenia, na účely tohto nariadenia

“bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva,
“pobyt“ znamená prechodné bydlisko.

32. Podľa čl. 11 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje
postupvykonávanianariadenia(ES)č.883/2004okoordináciisystémovsociálnehozabezpečenia(ďalej
aj vykonávacie nariadenie), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov

o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode
určiacentrumzáujmovdotknutejosobynazákladecelkovéhoposúdeniavšetkýchdostupnýchinformácií
súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:
a/ dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;
b/ situáciu dotknutej osoby vrátane:

i. povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto
činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;
ii. jej rodinného stavu a rodinných väzieb;
iii. vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;
iv. v prípade študentov zdroja ich príjmov;

v. jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;
vi. členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.
Ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1,
nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za
rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä

dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

33. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca nezískal pred podaním žiadosti o dávku v
nezamestnanosti obdobie poistenia uvedené v § 104 zákona o sociálnom poistení podľa slovenských
právnych predpisov.

34. Správny súd dáva preto do pozornosti, že podľa základného pravidla obsiahnutého v čl. 61 ods. 1 a
2 nariadenia sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek
členského štátu zohľadnia ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade,
že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby

poistenia dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Z dôvodu, že žalobca takto doby poistenia
podľa slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jeho zaradením do evidencie uchádzačov
o zamestnanie nedosiahol, bolo potrebné posúdiť, či sa doby poistenia získané v Spojenom kráľovstve
môžu zohľadniť podľa čl. 65 ods. 5 písm. a/ nariadenia, ktorý predstavuje výnimku z uvedeného
základného pravidla, a podľa ktorého by žalobca poberal dávky v súlade s právnymi predpismi

Slovenskej republiky, ako keby sa na neho tieto predpisy vzťahovali počas jeho poslednej činnosti
zamestnanca, a to v prípade, ak si na území Slovenskej republiky zachoval bydlisko. Pod pojmom
„bydlisko“ v zmysle úniovom sa nechápe trvalý alebo prechodný pobyt podľa vnútroštátnych predpisov
Slovenskej republiky. Podľa čl. 1 písm. j/ nariadenia pojem „bydlisko“ znamená zvyčajné bydlisko, t.j.
miesto, kde má dotknutá osoba zvyčajné bydlisko a v ktorom sa zároveň nachádza jej obvyklé centrum

záujmov. „Bydlisko“ predstavuje v tomto zmysle autonómny pojem vlastný právu Únie. Kritéria, ktoré
trebavziaťpriurčovanímiestazvyčajnéhobydliskaosobydoúvahyaktorébolisformulovanévjudikatúre
súdneho dvora sú v súčasnosti kodifikované v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.

35. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa

a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených právnych predpisov postupom
podľa Správneho súdneho poriadku dospel súd k záveru, že správne orgány si za účelom riadneho
zistenia skutkového stavu veci zaobstarali dostatok skutkových podkladov, ktoré následne riadne
vyhodnotili a ktoré ich viedli k prijatiu záveru o nezachovaní bydliska žalobcu na území Slovenskejrepubliky. Všetky relevantné kritériá na určenie bydliska osoby boli správnymi orgánmi aplikované a
vyhodnocované, a teda podľa názoru súdu zistený skutkový stav v danej veci postačoval na prijatie
záveru o tom, v ktorom členskom štáte mal žalobca obvyklý pobyt a kde mal vytvorené centrum

záujmov. Súd konštatuje, že zdržiavanie sa žalobcu na území Spojeného kráľovstva počas trvania
jeho pracovného pomeru vyhodnotili správne orgány ako stabilné a to aj bez ohľadu na to, že sa raz
presťahoval, vždy však zotrval na území Spojeného kráľovstva, žalobca mal i stabilné zamestnanie na
území Spojeného kráľovstva, a preto existuje predpoklad, že tam mal bydlisko, aj keď zanechal svoju
rodinu (rodičov, priateľku) v inom štáte. Skutočnosť, že kde má žalobca najpevnejšie väzby a kde sa

do budúcnosti plánuje usadiť, sú podľa názoru súdu pre posudzovanie jeho bydliska počas výkonu
poslednej zárobkovej činnosti aj právne irelevantné, nakoľko preukazovanie zachovania bydliska
sa hodnotí najmä počas posledného výkonu zamestnania na území členského štátu EÚ. Tvrdenie
žalobcu o neprerušení väzieb so Slovenskou republikou bez opory v objektívnych skutočnostiach (čl. 11
vykonávacieho nariadenia) resp. jeho subjektívny pocit nepostačuje k zachovaniu bydliska na Slovensku
a nutne neznamená že z pohľadu právneho poriadku aj ním je. Len sama okolnosť, že osoba považuje

určitý štát za svoje bydlisko, nemôže prevážiť objektívne kritériá vymedzené vo vyššie citovanom
ustanovení čl. 11 vykonávacieho nariadenia. Tým samozrejme nie je vylúčené, že osoba, ktorá má podľa
týchto kritérií bydlisko v určitom štáte, môže subjektívne pociťovať hlbší a bližší vzťah k štátu, v ktorom
sa narodila, vyrástla, v ktorom sa hovorí jej známym jazykom či ktorého kultúra jej je bližšia. To však
môže mať pre určenie jej bydliska na účely nariadenia význam len v tom rozsahu, v akom je to možné

zohľadniť podľa citovaného čl. 11 vykonávacieho nariadenia.

36. Súd tiež uvádza, že sporenie, poistenie alebo vlastníctvo motorových vozidiel v Slovenskej republike
nemajú so strediskom záujmov a bydliskom žiaden súvis už preto, že slobodný pohyb služieb a kapitálu
medzi členskými štátmi, ktorý umožňuje využívať tieto služby kdekoľvek v Európskej únii, je jednou zo

základných slobôd spoločného trhu Európskej únie.

37. V závere súd dodáva, že ak sa osoba rozhodne, že odíde z krajiny svojho pôvodu napríklad kvôli
vykonávaniu zárobkovej činnosti v inom štáte, nemožno premiestnenie bydliska (strediska životných
záujmov) na účely čl. 1 písm. j/ nariadenia stotožňovať s trvalou emigráciou tejto osoby do tohto

štátu. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa odstránili bariéry slobodnému pohybu ľudí
a slovenskí občania majú právo sa pohybovať, pracovať a žiť na území iných členských štátov, čo
nevyhnutne vedie (hoci aj k dočasnému) premiestňovaniu bydliska. Nepriznanie nároku na dávku v
nezamestnanosti automaticky žalobcu nepostaví mimo systém sociálneho zabezpečenia Slovenska
alebo Spojeného kráľovstva. Zmyslom ochrany pred tým, aby sa osoba ocitla mimo určitého systému

sociálneho zabezpečenia, totiž nie je zabezpečiť, aby táto osoba v každom jednom okamihu mala na
určitú dávku nárok. Zmyslom je, aby sa na ňu v každom okamihu vzťahovali právne predpisy niektorého
členského štátu, podľa ktorých (so zohľadnením zamestnaní a dôb získaných v ostatných členských
štátoch) tento nárok môže uplatniť. Nie je však vylúčené, že jej nárok podľa použiteľných právnych
predpisov členského štátu nevznikne, lebo nesplní určitú podmienku podľa nich, a naopak, právne

predpisy, podľa ktorých by jej taký nárok mohol vzniknúť, sa na ňu nebudú vzťahovať.

38. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, po zhodnotení, že rozhodnutia správnych orgánov a tiež ich
postupy zodpovedali obsahu spisovej dokumentácie zhrnutej v administratívnom spise a boli v súlade
s vyššie označenými zákonnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, správny súd dospel

k záveru, že preskúmavanými rozhodnutiami nedošlo k porušeniu zákona ani chránených záujmov
žalobcu a preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

39. Tiež je vhodné dodať, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Pozri judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky,
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu
(napr. M. c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, T. E. c. Španielsko z 21. januára 1999, nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX-XX, uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 03. júla 2003 sp. zn. IV. Ú. XXX/XX-XX, prípadne sp. zn. IV. Ú. XXX/XX, alebo
sp. zn. I. Ú. XXX/XX, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XAsan/X/XXXX zo dňa
29. januára 2020).40.Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§167anasl.SSP,podľaktoréhoúčastníkomprávonanáhradu
trovkonanianepriznal,pretožežalobcanemalvkonaníúspechcelkomanizčastiažalovanémunevznikli
také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a/másťažovateľaleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnom

súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred krajským súdom.