Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší Správny súd

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Hatalová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sak/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200463
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:1023200463.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Hatalovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny
Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobcu): M. E., nar. XX.XX.XXXX, štátny
príslušník Ruskej federácie, č. cestovného dokladu XXD..XXXXXXX, t.č. Útvar policajného zaistenia
pre cudzincov Medveďov, právne zastúpený Centrom právnej pomoci, kancelária Komárno, Dunajské
nábrežie 14, 945 01 Komárno, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru
Trnava, Paulínska 13, 917 01 Trnava, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č.k. 8Sa/30/2023-52 zo dňa 29.03.2023 o správnej žalobe vo veci nariadenia

prepustenia zo zaistenia, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Rozhodnutím zo dňa 25.01.2023, č.p. PPZ-HCP-BA9-10-078/2023-AV žalovaný predĺžil zaistenie

žalobcu za účelom konania o udelení azylu do 25.07.2023. V skutkových dôvodoch poukázal na zistenia
OCP PZ Trnava, ktorý dňa 25.01.2022 zaistil žalobcu pred ÚPZC Medveďov, z dôvodu, že zistil,
že žalobcovi bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II. sp.zn. 0T/107/2021 uložený trest
vyhostenia na dobu 5 rokov za trestný čin krádeže, a že žalobca je žiadateľom o azyl na území SR,
u ktorého vzniklo dôvodné podozrenie, že cieľom jeho žiadosti je oddialiť alebo zmariť uložený trest
vyhostenia z územia SR.

2. Zo získaných podkladov ku konaniu a na základe vlastného dokazovania žalovaný zistil, že :
- dňa 20.03.2021 sa žalobca dopustil priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o priestupkoch“), za čo mu bola uložená
bloková pokuta,
- rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.04.2021 sp.zn. 0T/16/2021 bol uznaný vinným z
prečinu krádeže podľa ust. § 212 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona,
- rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.04.2021 sp. zn. 0T/107/2021 bol uznaný vinným

z prečinu krádeže podľa ust. § 212 ods. 1 písm. g/ a ods. 2 písm. b/ Trestného zákona,
- podľa § 65 ods. 1 a 4 Trestného zákona mu bol okrem iného uložený aj trest vyhostenia z územia
SR na dobu 5 rokov,- dňa 07.05.2021 vydal Okresný súd Bratislava II k rozsudku sp. zn. 0T/107/2021 Nariadenie výkonu
trestu vyhostenia s pokynom na vykonanie ihneď,
- dňa 24.10.2021 žalobcovi uplynul trest odňatia slobody a bol prepustený na slobodu,

- dňa 24.10.2021 bol žalobca zaistený do 23.11.2021 na účel výkonu trestu vyhostenia,
- dňa 08.11.2021 žalobca požiadal o udelenie azylu na území SR,
- dňa 08.11.2021 bola žalovanému doručená informácia z ÚPZC Sečovce, že žalobca bol v roku 2007
súdne vyhostený z územia Českej republiky, pričom bol odsúdený aj na trest odňatia slobody za trestné
činy sprenevery, podvodu, vydierania a atď.

- dňa 23.11.2021 bolo zaistenie žalobcu na výkon trestu vyhostenia predĺžené do 23.02.2022,
- dňa 02.12.2021 podal žalobca správnu žalobu vo veci zaistenia, ktorú Krajský súd v Košiciach
rozsudkom sp.zn. 3Sa/27/2021zo dňa 23.12.2021 zamietol,
- dňa 04.01.2022 podal žalobca proti tomuto rozsudku kasačnú sťažnosť,
- dňa 25.01.2022 Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NSS SR“) napadnutý rozsudok
zmenil tak, že rozhodnutie správneho orgánu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nariadil

bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia,
- dňa 25.01.2022 v čase o 14.00 hod. bol zo zaistenia prepustený a v čase o 14.05 hod. bol pred
ÚPZC Medveďov kontrolovaný hliadkou Oddelenia cudzineckej polície Trnava, pričom bolo zistené, že
máuloženýtrestvyhostenianadobu5rokov, uloženýOkresnýmsúdomBratislavaIIsp.zn.0T/107/2021
za trestný čin krádeže. Ďalej bolo zistené, že je žiadateľom o azyl na území SR a vzniklo dôvodné

podozrenie, že o azyl požiadal výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho súdne vyhostenie,
- dňa 25.1.2022 bol žalobca rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA9-25-010/2022 zaistený na čas
nevyhnutne potrebný, najviac do 25.03.2022 a umiestnený do ÚPZC Medveďov,
- dňa 21.03.2022 bolo zistené, že migračný úrad stále preveruje okolnosti uvedené žalobcom a je
potrebné vykonať jeho ďalší výsluch, a preto žiadal o predĺženie jeho zaistenia, pričom nevedel určiť

presnú dobu kedy bude možné v jeho veci rozhodnúť,
- dňa 25.03.2022 bolo podľa § 88a ods. 1 písm. c) a § 88a ods. 1 písm. d) v spojení s § 88a ods. 2
zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov predĺžené zaistenie žalobcu na dobu nevyhnutne potrebnú,
najviac do 25.07.2022,
- dňa 09.05.2022 podal žalobca správnu žalobu voči rozhodnutiu o predĺžení zaistenia, ktorú Krajský

súd Bratislava rozsudkom zo dňa 25.05.2022 v celom rozsahu zamietol,
- dňa 06.05.2022 bolo vydané rozhodnutie o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany
žalobcovi, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.05.2022,
- dňa 21.06.2022 bolo na migračnom úrade zistené, že dňa 20.06.2022 podal žalobca správnu žalobu
voči rozhodnutiu o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany, pričom až do právoplatného

rozhodnutia súdu sa žalobca považuje za žiadateľa o azyl,
- dňa 22.07.2022 bola žalobcovi predĺžená lehota zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. d) v spojení s
§ 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov na dobu nevyhnutne potrebnú, najviac však do 22.10.2022,
pričom zostal umiestnený v ÚPZC Medveďov,
- dňa 18.08.2022 Krajský súd v Bratislave rozsudkom zamietol žalobu voči rozhodnutiu o neudelení

azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany, voči ktorému podal žalobca kasačnú sťažnosť,
- dňa 14.10.2022 bola predĺžená lehota zaistenia žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. d) v spojení s § 88a
ods. 2 a § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov na dobu nevyhnutne potrebnú najviac do 25.01.2023,
pričom žalobca zostal umiestnený v ÚPZC Medveďov,
- dňa 23.11.2022 podal žalobca voči rozhodnutiu o predĺžení zaistenia správnu žalobu, ktorú Krajský

súd Bratislava dňa 08.12.2022 v celom rozsahu zamietol,
- do dňa vydania rozhodnutia o predĺžení zaistenia, t. j. 25.01.2023 nie je rozhodnutie migračné úradu
o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany vykonateľné a teda žalobca sa stále považuje za
žiadateľa o azyl.

II.
Konanie na krajskom súde

3. Žalobca v žalobe podanej na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd) podľa § 221 ods. 2 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (S.s.p.) žiadal o nariadenie prepustenia žalobcu zo zaistenia.

4. V správnej žalobe namietal predovšetkým neodôvodnenie stanovenej doby zaistenia na čas
nevyhnutne potrebný, najviac do 25.07.2023. Poukázal na to, že aktuálne je zaistený na základe
rozhodnutiažalovanéhoč.PPZ-HCP-BA9-25-010/2022z25.01.2022podľa§88aods.1písm.d)zákonao pobyte cudzincov, ktoré bolo predĺžené už v poradí štvrtým rozhodnutím žalovaného, čím doba jeho
zaistenia dosiahne maximálnu povolenú dĺžku. Žalobca tiež poukázal na to, že pred jeho zaistením
podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov ako žiadateľa o azyl bol v zaistení na účel výkonu trestu

vyhostenia od 24.10.2021. Krajský súd by mal podľa žalobcu vziať do úvahy faktickú dĺžku pozbavenia
jeho osobnej slobody, ktorá v prípade zaistenia do 25.07.2023 bude trvať 21 mesiacov. Dôvodom jeho
zaistenia ako žiadateľa o azyl je, že by žalobca mal byť hrozbou pre verejný poriadok, pričom žalovaný
poukázal iba na jeho predchádzajúce odsúdenia, pričom ide o obdobie rokov 2007 a 2021, neuviedol
konkrétne skutočnosti, ktoré by sa odohrali za posledných 17 mesiacov. V zaistení žalobca dodržiava

poriadokÚPZC,nedopustilsažiadnehopriestupku,trestnéhoaaniinéhokonania.Žalobcatiežnamietal,
že žalovaný sa nedostatočne zaoberal možnosťou uloženia miernejšieho opatrenia a skúmaním účelu
zaistenia, ktoré má byť až posledným, najzávažnejším opatrením.

5. Krajský súd v konaní podľa § 221 a nasl. S.s.p. preskúmal rozhodnutie žalovaného o zaistení a pri
neformálnom posudzovaní žaloby (§ 206 a nasl. S.s.p.) dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v

správnej žalobe nie je dôvodná a správnu žalobu je potrebné podľa § 229 S.s.p zamietnuť.

6. Podľa názoru krajského súdu, žalovaný určil dobu predĺženia zaistenia v súlade s § 88 ods. 4 zákona
o pobyte cudzincov na dobu 6 mesiacov, zaistenie precizoval profilom osoby žalobcu a poukázal na
jeho priestupky a trestné konania, v rámci ktorého mu bol uložený aj trest vyhostenia. Námietky žalobcu

o nedostačujúcom a nenáležitom odôvodnení doby predĺženia jeho zaistenia, s použitím chronológie
zaistenia a jeho predlžovania z rôznych dôvodov, považuje správny súd za irelevantné, nakoľko počas
lehoty jeho celkového zaistenia sa menili dôvody z konania o výkone trestu vyhostenia uloženého
rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. OT/107/2021 zo dňa 27.04.2021 na dobu 5 rokov s
pokynom na vykonanie ihneď, na zaistenie pre potreby konania migračného úradu o jeho žiadosti o

udelenie medzinárodnej ochrany na území SR, ktorú podal dňa 08.11.2021.

7. K námietkam žalobcu k argumentácii žalovaného, ktorou odôvodňuje reálnosť hrozby jeho osoby pre
verejný poriadok s poukazom na jeho predchádzajúce odsúdenia za páchanie trestnej činnosti, ktoré sa
vzťahujú k rokom 2007 a 2021, bez uvedenia konkrétnych okolností, ktoré by sa udiali za posledných

17 mesiacov, súd uvádza, že podstatným pre konanie o zaistení je celkový profil jeho osoby, z ktorého
žalovaný vychádzal a nielen jeho správanie počas zaistenia. Účelom jeho zaistenia bol výkon trestu
vyhostenia za páchanie trestnej činnosti, čo odôvodňuje patričnosť argumentácie žalobcu o hrozbe
jeho osoby pre verejný poriadok a jeho ďalšie zaistenie a jeho predĺženie má za cieľ mať jeho osobu k
dispozícii pre účely azylového konania aj z uvedeného dôvodu a naviac keď jedno konanie o udelenie

medzinárodnej ochrany sa skončilo v jeho neprospech a ihneď inicioval začatie nového. Krajský súd k
pojmu verejný poriadok poukázal na jeho definíciu podľa § 2 ods. 1 písm. j) zákona o pobyte cudzincov
a nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 297/2014-17 zo dňa 23.05.2014.

8. V osobe žalobcu, aj pri jeho nesúhlase s postojom žalovaného, prisudzujúceho mu charakter osoby

ohrozujúcej verejný poriadok, nemožno takúto hrozbu prehliadať, práve pre jeho trestnú minulosť, ktorú
síce tiež z časového hľadiska namieta, ktorá však založila dôvod jeho prvotného zaistenia, na účely
súdneho vyhostenia. Existenciu dôvodného nebezpečenstva, že by mohol byť hrozbou pre verejný
poriadoktaknemožnoignorovať užajprenekonzistentnosťjehovýpovedí,ktorévyšlinajavovazylovom
konaní, ktoré zakladá jeho terajšie zaistenie.

9. Krajský súd dodal, že žaloba bola podaná len na účely jeho prepustenia zo zaistenia podľa § 221
ods. 2 S.s.p., pričom zmenu okolností, ktoré by mohli založiť dôvod jeho prepustenia žalobca neuviedol.
Uvedené potom odôvodňuje aj nereálnosť uloženia miernejších opatrení podľa § 89 ods. 1 písm. a)
zákona o pobyte cudzincov, a to hlásením pobytu. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného je podľa

názoru krajského súdu zrejmé, prečo v jeho prípade podmienky na uloženie miernejších opatrení nie sú
vzhľadomnajehotrestnúminulosťsplnenéatým,žežalobcanemánaúzemíSRžiadnublízkurodinuani
žiadne záväzky odôvodnil aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života v zmysle v článku
8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Krajský súd uzavrel, že
žalobca svojimi námietkami nedokázal spochybniť zákonnosť rozhodnutia o predĺžení jeho zaistenia,

prípadne zákonnosť konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzal.

III.
Konanie na kasačnom súde10. Proti rozsudku krajského súdu, uvedenému v záhlaví tohto rozhodnutia, podal žalobca (sťažovateľ)
v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd

rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia.

11. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti opäť poukázal na celkovú dĺžku svojho zaistenia, a to že je fakticky
zaistený od 24.10.2021. Žalovaný dôvod jeho zaistenia, t.j. hrozbu pre verejný poriadok, odvodzuje
od jeho predchádzajúceho odsúdenia za spáchané trestné činnosti, neuvádza však žiadne konkrétne

okolnosti, ktoré by sa udiali za posledných 17 mesiacov a ktoré by svedčili o tom, že správanie
žalobcu naozaj zakladá reálnu hrozbu pre verejný poriadok. Sťažovateľ má za to, že v súčasnej dobe
nepredstavuje hrozbu pre verejný poriadok, nemá v úmysle sa skrývať, ani opustiť územie Slovenskej
republiky. Žalovaný sa reálne nezaoberal možnosťou využitia miernejších opatrení, pričom zaistenie má
byť až posledným najzávažnejším opatrením, ktoré sa aplikuje, ak iné opatrenia nahrádzajúce zaistenie
zlyhajú. Sťažovateľ kasačnému súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že preskúmavané

rozhodnutie zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie a nariaďuje bezodkladné prepustenie
sťažovateľa zo zaistenia.

12. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti
neuviedol žiadne nové skutočnosti ako tie v podanej žalobe a má za to, že krajský súd rozhodol

správne, keď podanú žalobu zamietol. K posúdeniu sťažovateľa ako hrozby pre verejný poriadok
uviedol, že sťažovateľa za hrozbu pre verejný poriadok považoval už Okresný súd Bratislava II, keď
mu uložil trest vyhostenia z územia SR na dobu 5 rokov. Sťažovateľ bol právoplatne odsúdený za
trestnú činnosť a účel zaistenia, tak ako ho stanovil správny orgán je zákonný a rovnako je zákonné
trvanie jeho zaistenia. Poukázal tiež na závery migračného úradu v azylovom konaní, keď uviedol, že

vo výpovedi sťažovateľa sa nachádzajú rozpory, ktoré neboli nepatrné ani omylom, najvyšší správny
súd v rozsudku 2Sak/18/2022 tiež uviedol, že sťažovateľ v priebehu administratívneho konania postráda
znaky konzistentnosti a dôveryhodnosti. Žalovaný tiež v priebehu administratívneho konania zistil, že
sťažovateľ zavádzal správny orgán keď tvrdil, že nebol vyhostený zo žiadnej krajiny Európskej únie,
pritombolvyhostenýzČeskejrepublikyanajejúzemítiežpoužívalcestovnýdokladinejosoby.Žalovaný

má preto za to, že sťažovateľ je reálnou hrozbou pre verejný poriadok.

IV.
Právny názor kasačného súdu

13. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2
S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť
kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť
podal sťažovateľ v skrátenej lehote včas [§ 443 ods. 2 písm. b) S.s.p.] s prihliadnutím na neformálnosť
posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý

rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

14. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09.05.2023 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

15. Podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o
udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky, ak
je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku.

16. Podľa § 88a ods. 2 tretej vety zákona o pobyte cudzincov celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie
azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa § 88 ods. 4.

17. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov môže byť štátny príslušník tretej krajiny zaistený na

čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia
opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie
presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon
administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkonpredĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu
zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar
rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty

zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi
alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

18. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho
vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a)

hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.

19. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas
zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

20. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má každý právo

na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov,
pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie
slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha
konanie o vyhostenie alebo vydanie.

21. Podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý, kto bol
pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by
súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie
slobody nezákonné.

22. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok
krajského súdu, ktorým postupom podľa § 229 S.s.p. zamietol žalobu vo veci nariadenia prepustenia zo
zaistenia podľa § 221 ods. 2 S.s.p. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd
prejednávanú vec nesprávne právne posúdil, pričom argumentoval faktickou dĺžkou svojho zaistenia,
nedostatočným skúmaním možnosti využitia miernejších opatrení a účelu zaistenia. Sťažovateľ ďalej

namietal dôvod svojho zaistenia ako hrozby pre verejný poriadok, s čím nesúhlasí.

23. Kasačný súd sa po preštudovaní súdneho a administratívneho spisu nestotožnil s argumentáciou
sťažovateľa. Sťažovateľ sa nachádza v zaistení od 25.01.2022 ako žiadateľ o azyl, zaistený podľa §
88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že predstavuje hrozbu pre verejný poriadok.

V takom prípade je dĺžka doby zaistenia daná § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Z uvedeného
vyplýva, že maximálna doba predĺženia zaistenia, práve v prípade zaisteného cudzinca u ktorého
možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom sa výkon predĺži z dôvodu, že nespolupracuje
alebo mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote šiestich mesiacov, nemôže
presiahnuť 12 mesiacov. Spolu s prvotnou maximálnou dobou zaistenia šiestich mesiacov môže byť

takýto štátny príslušník zaistený spolu 18 mesiacov. Táto maximálna doba zaistenia nebola doposiaľ v
prípade sťažovateľa prekročená, pričom pri posudzovaní dĺžky doby zaistenia sa berie iba dĺžka jeho
zaistenia ako žiadateľa o azyl, nie doba, kedy bol zaistený na účel výkonu trestu vyhostenia.

24. Kasačný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ sa správnou žalobou podľa § 221 ods. 2 S.s.p. domáhal

prepustenia zo zaistenia, to znamená, že predmetom súdneho prieskumu nebolo preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia o zaistení, resp. predĺžení zaistenia, ale posúdenie, či nastali v prípade
sťažovateľa také okolnosti, pre ktorého jeho zaistenie prestalo byť zákonné, čo by odôvodňovalo jeho
prepustenie zo zaistenia. Tu kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ nepredostrel jediný argument, ktorý
by svedčil pre jeho prepustenie zo zaistenia z dôvodu, že jeho zaistenie nie je účelné a nevyhnutne

potrebné. Jeho námietka, že podľa jeho názoru nezakladá hrozbu pre verejný poriadok, nie je podľa
názoru kasačného súdu dôvodná. Žalovaný a krajský súd jasne poukázali na celkový profil sťažovateľa,
osoby, ktorá bola odsúdená za trestnú činnosť a ktorej bol uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej
republiky, celkovú nedôveryhodnosť jeho osoby, rozpory a zamlčiavanie podstatných skutočností, na
ktorébolzostranysprávnehoorgánudotazovaný.Uvedenénemôže„zhojiť“skutočnosť,žepočassvojho

zaistenia v ÚPZC dodržiava ústavný poriadok.

25. Napokon, kasačný súd považuje za potrebné zmieniť, že sťažovateľ sa nachádza uvedenú
dobu v zaistení vlastným konaním, keď účelovo vstupuje do azylovej procedúry s cieľom oddialiťvýkon trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Jeho žiadosť o udelenie azylu bola riadne
preskúmaná, pričom medzinárodná ochrana mu na území Slovenskej republiky nebola udelená práve
pre nedôveryhodnosť jeho osoby a jeho azylového príbehu, čo konštatoval Najvyšší správny súd v

rozsudku sp. zn. 2Sak/18/2022 z 30.01.2023, ktorým zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa, ktorou
sa domáhal súdnej ochrany voči rozhodnutiu o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany.
Sťažovateľ následne opätovne vstúpil do azylovej procedúry.

26. Najvyšší správny súd SR po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou

je aj administratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa týkajúce sa
nesprávneho posúdenia krajského súdu neboli dôvodné a nespochybnili vecnú správnosť napadnutého
rozsudku krajského súdu. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú
zamietol.

27. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd SR tak, že

sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a
analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade
s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.
28. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.