Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoKR/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120206756
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Šlesarová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3120206756.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčíneakoodvolacísúdvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.IvanyŠlesarovej

a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: JUDr. Bohuslav
Gelatka, Moyzesova 816/100, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 43 870 058, správca konkurznej podstaty
úpadcu LIŠKA Slovakia, s.r.o. v konkurze
so sídlom 913 31 Skalka nad Váhom 131, IČO: 36 324 850, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o. (skrátený názov AK JUDr. Eckmann, s. r. o.), Mierové
námestie 14, 911 01 Trenčín, IČO: 47 241 110 proti žalovanému:
LIŠKA TRANS, s.r.o., Dolná Súča 965, Dolná Súča, IČO: 46 792 686, právne zastúpenému: SOJKA

LEGAL s.r.o., so sídlom A. Kmeťa 357/1, 018 41 Dubnica nad Váhom,
IČO: 54 810 141, o určenie odporovateľnosti právnych úkonov voči konkurzným veriteľom
a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cbi/11/2020-283
zo dňa 13. mája 2022, v spojení s opravným uznesením zo dňa 13. októbra 2022
č.k. 36Cbi/11/2020-328 a v spojení s opravným uznesením zo dňa 18. októbra 2022
č.k. 36Cbi/11/2020-332, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1/, 2/ sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal,
aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 01.10.2015, uzatvorená dňa 08.10.2015 medzi predávajúcim
LIŠKA Slovakia, s.r.o. so sídlom 913 31 Skalka nad
Váhom 131, IČO 36 324 850 a žalovaným ako kupujúcim a opravená dňa 25.11.2015 je voči veriteľom
úpadcu LIŠKA Slovakia, s.r.o. v konkurze so sídlom 913 31 Skalka nad

Váhom 131, IČO 36 324 850, v konkurze, vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn.
38K/11/2019 zo dňa 16.10.2019, právne neúčinná. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
vydaťvprospechkonkurznejpodstatyúpadcuLIŠKASlovakia,s.r.o.vkonkurzesosídlom91331Skalka
nad Váhom 131, IČO 36 324 850, nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXX, k.ú. B., a to pozemky CKN
parc. č. XX/X - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 1500 m2; parc. č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 723 m2; parc. č.
XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 598 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 732 m2; stavba súp. č. XXX - rodinný dom, postavená na pozemku CKN parc. č. XXX/X a
stavba súp. č. XXX, postavená na pozemku parc. č. XX/X, a strpieť ich súpis a speňaženie. Výrokom II.
rozsudku súd prvej inštancie priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu 100 % trov konania1.2. Opravným uznesením zo dňa 13. októbra 2022 pod č. k. 36Cbi/11/2020-328 a opravným uznesením
zo dňa 18. októbra 2022 pod č. k. 36Cbi/11/2020-332 opravil súd prvej inštancie záhlavie napadnutého
rozsudku podľa ustanovenia § 224 CSP.

1.3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v podanej žalobe uviedol, že Okresný súd
Trenčín uznesením zo dňa 16.10.2019, spis. zn. 38K/11/2019, ktoré bolo dňa 23.10.2019 zverejnené v
Obchodnom vestníku č. 205/2019, vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a žalobcu ustanovil do funkcie
správcu. Úpadca bol výlučným vlastníkom (podiel 1/1) nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č.

XXXprekatastrálneúzemieB.,obecB.nadM.,okresC.,ato:pozemokCKNparcelač.XX/X-zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 1500 m2; pozemok CKN parcela č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 723 m2; pozemok CKN parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 598 m2;
pozemok CKN parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 732 m2; stavba - rodinný dom
súpisné č. XXX, ktorý je postavený na CKN parcele č. XXX/X; stavba - rodinný dom súpisné č. XXX,
ktorý je postavený na CKN parcele č. XX/X. Úpadca v postavení predávajúceho previedol na základe

kúpnej zmluvy zo dňa 01.10.2015 predmetné nehnuteľnosti na žalovaného. K skutočnému uzatvoreniu
zmluvy však zrejme došlo až 08.10.2015, kedy bol overený podpis Q. R. ako konateľa úpadcu. Žalobca
sa domnieval, že Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor vyzval zmluvné strany na opravu zmluvy,
nakoľko obsahovala viacero chybných údajov, čo vykonal priamo Q. R. ako konateľ predávajúceho a
kupujúceho dňa 25.11.2015, teda až týmto dňom sa, podľa názoru žalobcu, stala zmluva perfektnou.

Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra
nehnuteľností dňa 07.12.2015 pod
č. V 5669/15 - 215/15. Kupujúci je vlastníkom prevedených nehnuteľností doposiaľ. V čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy bol jediným konateľom a spoločníkom predávajúceho
ikupujúcehoQ.R..Spoukazomnaustanovenie§9ods.1písm.a),e),ods.3zákonač.7/2005Z.z.(ďalej

len „ZKR“) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (01.10.2015) sa jedná o právny úkon vykonaný
medzi spriaznenými osobami, pretože Q. R. ako konateľ predávajúceho mal kvalifikovanú účasť (100
%-ný obchodný podiel) v kupujúcom. Úpadca predal nehnuteľnosti žalovanému za kúpnu cenu vo
výške 309.000,- Eur, ktorú cenu považoval žalobca za neprimerane nízku, nakoľko nehnuteľnosti
tvoria obchodno-riemyselný areál s dostupnosťou na diaľnicu D1 vo vzdialenosti 8,3 km. Súhrnná

výmera prevedených pozemkov predstavuje 3553 m2. Pri uvažovanej cene 50,- Eur/m2 by ich hodnota
predstavovala 177.650,- Eur. Žalobca uskutočnil na mieste samom obhliadku a zistil, že stavba,
označená v kúpnej zmluve ako rodinný dom, je v skutočnosti trojpodlažná budova, ktorá slúži ako
administratívne a skladové priestory. Pri celkovej výmere podlahovej plochy 4365 m2 mali v čase
uzatvorenia kúpnej zmluvy stavby, podľa názoru žalobcu, hodnotu najmenej 700.000,- Eur. Úpadca mal

v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 01.10.2015
(resp. jej opravy dňa 25.11.2015) viacerých veriteľov, napr. spoločnosť PARADISSE s. r. o., ktorá
vystavila faktúru č. 10462012 na sumu 27.642,24 Eur s dňom zdaniteľného plnenia 30.07.2012 a
faktúru č. 10492012 na sumu 43.630,40 Eur s dňom zdaniteľného plnenia 15.08.2012, tiež spoločnosť
RENEGAR s. r. o., ktorá vystavila faktúru č. 20120047 na sumu 53.913,60 Eur s dňom zdaniteľného

plnenia 18.04.2012 a spoločnosť molton, s. r. o., ktorá vystavila faktúru č. FV15231 na sumu 5.292,- Eur
s dňom zdaniteľného plnenia 30.09.2015
afaktúruč.FV15284nasumu18.546,-Eursdňomzdaniteľnéhoplnenia26.11.2015.Spoločnosťmolton,
s. r. o. na základe pohľadávky vyplývajúcej z faktúry č. FV15284 podala veriteľský návrh na vyhlásenie
konkurzu na majetok úpadcu a pohľadávku si riadne prihlásila do konkurzu. Z konania úpadcu, podľa

názoru žalobcu, vyplýva, že mal úmysel ukrátiť svojich veriteľov, pretože previedol svoj vyššie opísaný
majetok na kupujúceho, pričom
v obidvoch účastníkoch kúpnej zmluvy pôsobil ako jediný konateľ a spoločník Q. R. (úmysel ukrátiť
veriteľov sa v prípade spriaznenej osoby predpokladá), a to za neprimerane nízku kúpnu cenu vo výške
309.000,- Eur, hoci ich trhová hodnota mohla byť cca

870.000,- Eur. Napadnutý právny úkon ukracuje pohľadávku veriteľa molton, s. r. o.,
IČO: 26 201 267, Heřmanova 597/61, 17000 Praha 7 - Holešovice, Česká republika vyplývajúcu z faktúry
č. FV15284 na sumu 18.546,- Eur, preto sa žalobca žalobou domáhal vyslovenia jeho neúčinnosti a
vydania scudzených nehnuteľností do konkurznej podstaty úpadcu za účelom ich speňaženia a rozvrhu
výťažku veriteľom.

1.4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 11.11.2020 uviedol, že
nevyhnutným predpokladom úspešnosti žaloby o neúčinnosť právneho úkonu podľa ust.§ 60 ZKR je, že dlžník konal v úmysle ukrátiť svojho veriteľa. Podľa ust. § 60 ods. 2 ZKR, dôkazné
bremeno prechádza zo žalobcu na žalovaného. V tejto súvislosti žalovaný poukazoval na skutočnosť,
že v čase, keď medzi úpadcom a žalovaným bola uzatvorená kúpna zmluva, teda dňa 08.10.2015,

neexistovali pohľadávky veriteľa molton, s. r. o., ktoré si tento veriteľ prihlásil do konkurzu. Jedná sa o
neuhradený zostatok faktúry č. 15284 zo dňa 26.11.2015 vo výške 16.152,30 Eur a neuhradený zostatok
faktúry č. 16182 zo dňa 07.11.2016 vo výške 10.491,84 Eur. Konkurznou prihláškou si veriteľ molton, s.
r. o. uplatnil pohľadávky v celkovej výške 26.644,14 Eur, a tiež úroky z omeškania vo výške 7.400,39 Eur
a náklady z uplatnenia vo výške 3.989,50 Eur, ktoré taktiež vznikli až po uzatvorení predmetnej kúpnej

zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný, ani úpadca nemohli mať
v úmysle ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľa molton, s. r. o., pretože tie ešte neexistovali. Ďalším
predpokladom úspešnosti žaloby o neúčinnosť právneho úkonu podľa ust. § 60 ZKR je, že musí i fakticky
dôjsť k ukráteniu pohľadávky veriteľa. K faktickému ukráteniu uspokojenia pohľadávky konkrétneho
veriteľa by mohlo dôjsť vtedy, keby sa
v dôsledku tohto úkonu zmenšil majetok úpadcu takým spôsobom, že to znemožnilo, alebo sťažilo

uspokojenie konkrétneho veriteľa. Úpadca previedol vlastníctvo k predmetu kúpnej zmluvy zo dňa
08.10.2015 na žalovaného za kúpnu cenu 309.000,- Eur, táto kúpna cena bola úpadcovi vyplatená, čiže
majetok úpadcu sa nezmenšil. Išlo o tržnú kúpnu cenu, čo žalovaný preukazoval znaleckým posudkom
znalca Ing. Jiřího Fišáreka č. 231/2020, zo dňa 09.11.2020, ktorým bola tržná cena nehnuteľností ku dňu
03.09.2015 stanovená na čiastku 312.000,- Eur. Okrem toho, zo zoznamu prijatých faktúr, predloženého

do spisu žalobcom vyplýva, že ku dňu 31.12.2015 mal úpadca neuhradené záväzky v celkovej výške
892.959,67 Eur. Všetky tieto záväzky, s výnimkou faktúry č. 15284 na sumu 18.546,- Eur od veriteľa
molton, s. r. o., úpadca uhradil. Záväzok z faktúry č. 15284 v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, a to
dňa 08.10.2015, ešte neexistoval. Dôvodom, prečo nebol tento záväzok uhradený bol spor vedený
na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 37Cb/87/2017. Čiže ani tento predpoklad odporovateľnosti

právneho úkonu - reálne zmenšenie majetku úpadcu, nie je v danom prípade naplnený. Úpadca len
zmenil formu majetku - nehnuteľnosti vymenil za finančné prostriedky. Ďalším argumentom proti úmyslu
krátiť uspokojenie veriteľa molton, s. r. o. je skutočnosť, že podľa účtovnej závierky za rok 2015 bolo
vlastné imanie úpadcu 2.412.339,- Eur (riadok č. 80 účtovnej závierky), pohľadávka veriteľa MOLTON
s. r. o. bez úrokov a nákladov z uplatnenia bola 26.644,14 Eur a predstavuje približne 1 % z vlastného

imania úpadcu. Vzhľadom na túto skutočnosť je ťažké predpokladať, že úpadca mal v skutočnosti v
úmysle ukrátiť uspokojenie veriteľa. Skutočným dôvodom, prečo úpadca neuhradil svoje záväzky voči
veriteľovi
molton, s. r. o. bola skutočnosť, že dodávkou nekvalitného tovaru spôsobil veriteľ úpadcovi škodu a
odmietol sa podieľať na úhrade tejto škody.

1.5. Z vykonaného dokazovania zistil súd prvej inštancie nasledovný skutkový stav.

1.6. Dňa 08.10.2015 uzavrel predávajúci LIŠKA Slovakia, s.r.o. so žalovaným ako kupujúcim kúpnu
zmluvu, ktorou predávajúci predal žalovanému nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. B., a to

pozemky CKN parc. č. XX/X . - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 1500 m2; parc. č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 723 m2; parc. č. XXX/X -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 598 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 732 m2; stavba súp. č. XXX - rodinný dom, postavená na pozemku CKN parc. č.
XXX/X a stavba súp. č. XXX, postavená na pozemku parc. č. XX/X. Na základe tejto kúpnej zmluvy bol

povolený vklad vlastníckeho práva rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor č. vkladu
V 5669/15 zo dňa 07.12.2015.

1.7.UznesenímOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.38K/11/2019zodňa16.10.2019,ktorébolopublikované
v Obchodnom vestníku 205/2019 zo dňa 23.10.2019, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu LIŠKA

Slovakia, s.r.o. v konkurze so sídlom 913 31 Skalka nad Váhom 131, IČO 36 324 850, pričom do funkcie
správcu konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený žalobca.

1.8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 57 ods. 1, 4, § 60 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 62 ods.
1, § 63 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, podľa §

19 ods. 1, § 78 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov, podľa § 2 písm. e), f), § 68 ods. 4, 5, 6 zák. č. 563/2009 Z.z.
o správe daní (Daňový poriadok).1.9. Prvoinštančný súd dôvodil, že odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúži
na ochranu veriteľov. Právnym dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu. Jedným
zo zákonných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle § 57 ods. 1 zák. č. 7/2005

Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov je existencia platného a účinného
právneho úkonu dlžníka. Osobitným predpokladom odporovateľnosti v konkurznom konaní je ukrátenie
pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku v zmysle § 57 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Právnym úkonom dlžníka musí dôjsť
k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, existujúcej v čase urobenia právneho úkonu dlžníka a

zároveň prihlásenej a zistenej v konkurze. Správca je teda oprávnený podať odporovaciu žalobu vtedy,
ak v čase, keď dlžník urobil právny úkon, ukrátil ktorúkoľvek, čo aj len jednu (riadne prihlásenú)
pohľadávku, ktorá existovala v čase (pohľadávka vznikla
a nemusela byť splatná), keď bol právny úkon dlžníka urobený. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od
toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal na
uspokojenie predmetnej pohľadávky. Avšak aj keď právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu jeho

majetku, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti voči konkurzným veriteľom, ak majetok
dlžníka, ktorý mu zostal v čase urobenia úkonu, postačoval na uspokojenie predmetnej pohľadávky,
pretože týmto úkonom dlžníka nedošlo
k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, existujúcej v čase urobenia právneho úkonu dlžníka a
zároveň prihlásenej a zistenej v konkurze.

1.10. Vzhľadom k záverom plynúcim z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie žalobu v celom
rozsahu zamietol, nakoľko v spore nebolo preukázané ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky
niektorého z veriteľov dlžníka podľa § 57 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
neskorších predpisov. V spore neboli preukázané také záväzky dlžníka (úpadcu), ktoré by existovali

v čase uzatvorenia žalovanej kúpnej zmluvy (08.10.2015) a zároveň boli riadne prihlásené (zistené) v
predmetnom konkurze, vyhlásenom na majetok úpadcu (38K/11/2019).

1.11. Žalobca v konaní označil ako pohľadávky, ktoré mali byť ukrátené žalovaným právnym úkonom
úpadcu (kúpna zmluva uzatvorená 08.10.2015) v zmysle § 57 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze

a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, pohľadávky veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s.,
uvedené v tabuľke nachádzajúcej sa na č.l. 146-150 súdneho spisu pod por. č. 35 až 65 a 67 až 78,
v súhrnnej výške 3.629.846,34 Eur, ktorých právnym dôvodom vzniku je nezaplatená daň z pridanej
hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia od januára 2012 do januára 2015. V spore však nebolo
preukázané, že tieto pohľadávky existovali v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy uzatvorenej

dňa 08.10.2015 (príp.
v čase povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností).

1.12. Z vyjadrení strán sporu, predmetnej tabuľky, ako aj predložených rozhodnutí Daňového úradu
Trenčín bolo zrejmé, že uvedené pohľadávky predstavujú úpadcom nezaplatenú daň (§ 2 písm. b)

Daňového poriadku), ktorá bola v zmysle § 68 ods. 4 Daňového poriadku vyrubená rozhodnutiami
správcu dane vydanými v rokoch 2017-2019 (počínajúc dňom 08.03.2017). Tieto pohľadávky teda
vznikli až dňom právoplatnosti príslušných rozhodnutí Daňového úradu v Trenčín, t.j. až v období
po účinnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov, daňová povinnosť síce vzniká dňom dodania tovaru, týmto dňom

však v spornom prípade nevznikla daňová pohľadávka (§ 2 písm. e) Daňového poriadku), ani daňový
nedoplatok (§ 2 písm. f) Daňového poriadku). V tomto prípade, keďže daň bola vyrubená rozhodnutím
správcu dane v zmysle § 68 ods. 4 Daňového poriadku, daňová pohľadávka vzniká dňom právoplatnosti
takéhoto rozhodnutia, v ktorom, podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane určí sumu alebo
rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil

nárok podľa osobitných predpisov. Právnou skutočnosťou vzniku verejnoprávneho záväzkového vzťahu,
založenom na zákonnom oprávnení správcu dane požadovať od daňového subjektu splnenie daňových
povinností, je splnenie podmienok v zmysle ust. § 68 ods. 4 Daňového poriadku. Citované ustanovenie
rozlišuje okamih vzniku tohto zákonného oprávnenia správcu dane, ktorý môže nastať momentom
podania daňového priznania (vrátane dodatočného daňového priznania) alebo zaplatením dane, pri

ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie alebo rozhodnutím správcu dane vo vyrubovacom konaní
(v rámci uplatňovania zákonných oprávnení správcu dane). V tejto súvislosti prvoinštančný súd poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Obo/16/2017 zo dňa 21.02.2018.1.13. Žalobca v žalobe označil ako ukrátenú pohľadávku aj pohľadávku veriteľa
molton, s.r.o. Z listu obchodnej spoločnosti molton, s.r.o. zo dňa 06.10.2021 vyplývalo, že veriteľ molton,

s.r.o. vzal späť jeho prihlášku predmetnej pohľadávky v označenom konkurze, a preto ani pri tejto
pohľadávke nebolo preukázané ukrátenie jej uspokojenia podľa § 57
ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov.

1.14. V spore nebola preukázaná právna neúčinnosť žalovaného právneho úkonu (kúpna zmluva) voči

konkurzným veriteľom v označenom konkurze, a preto prvoinštančný súd,
v zmysle § 63 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
zamietol žalobu i v časti o uloženie povinnosti žalovanému vydať v prospech konkurznej podstaty
úpadcu LIŠKA Slovakia, s.r.o. v konkurze so sídlom 913 31 Skalka nad Váhom 131, IČO 36 324 850,
nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXX, k.ú. B., a to pozemky CKN parc. č. XX/X - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 1500 m2; parc. č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 723 m2; parc. č.

XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 598 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 732 m2; stavba súp. č. XXX - rodinný dom, postavená na pozemku CKN parc. č. XXX/X a
stavba súp. č. XXX, postavená na pozemku parc. č. XX/X, a strpieť ich súpis a speňaženie.

1.15. Súd prvej inštancie vzhľadom k dôvodom rozhodnutia vo veci, pre ktoré žalobu zamietol nevykonal

dokazovanie výsluchom znalca Ing. Ľuboša Haviera, ani znalecké dokazovanie za účelom preukázania
ceny predmetných nehnuteľností, nakoľko tieto dôkazy posúdil ako nadbytočné. Z rovnakého dôvodu
sa nezaoberal ostatnými predpokladmi odporovateľnosti právnych úkonov upravenými v § 60 zák. č.
7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov.

1.16. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd prvej inštancie, v zmysle § 255 ods. 1 CSP, proti
žalobcovi priznal náhradu 100 % trov konania.

2.1. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal nesprávne

právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zmeniť,
žalobe vyhovieť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania.

2.2. Uviedol, že považuje za nesprávny záver súdu prvej inštancie uvádzaný v odsekoch 8, 9.1 a 9.2
odôvodnenia rozsudku, že v spore nebolo preukázané ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky

niektorého z veriteľov dlžníka, keďže v spore neboli preukázané také záväzky úpadcu, ktoré by
existovali v čase uzatvorenia žalovanej kúpnej zmluvy a zároveň boli riadne prihlásené v predmetnom
konkurze. Podľa prvoinštančného súdu žalobcom označené pohľadávky vznikli až v období po účinnosti
predmetnej kúpnej zmluvy, a to dňom právoplatnosti príslušných rozhodnutí Daňového úradu Trenčín.
Takýto výklad považoval za nesprávny, pretože rozhodnutia správcu dane, ktorými vyrubil úpadcovi

rozdiel dane, majú podľa jeho názoru len deklaratórny charakter, čo možno vyvodiť z toho, že úpadcovi
nevyruboval daň, ale len jej rozdiel. Podľa jeho názoru mal súd prvej inštancie na danú vec aplikovať
ustanovenia § 77 ods. 1, 2, § 78 ods. 1 zákona o DPH. Vzhľadom na výšku dosiahnutých obratov bol
úpadca mesačným platiteľom DPH, preto bol povinný platiť DPH do 25 dní po skončení zdaňovacieho
obdobia (príslušného kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť), čiže pohľadávky v

čase uskutočnenia napadnutého právneho úkonu existovali.

2.3. Úpadca podával po uplynutí jednotlivých zdaňovacích období daňové priznania, ale uvádzal v nich
nižšiu daňovú povinnosť, nakoľko si neoprávnene uplatňoval vyššiu daň na vstupe, než mal. Domnieval
sa, že verejnoprávne záväzkový vzťah spočívajúci v práve správcu dane požadovať od daňového

subjektu splnenie daňovej povinnosti nastal momentom podania jednotlivých daňových priznaní k DPH.
Na podporu svojho tvrdenia, že jednotlivé záväzky vznikali úpadcovi postupne, ako plynuli zdaňovacie
obdobia, poukázal na rozhodnutie Daňového úradu Trenčín zo dňa 18.05.2021, ktorým bola úpadcovi
uložená pokuta za to, že v daňovom priznaní za apríl 2015 uviedol nižšiu daň, ako mal. Na strane 2
tohto rozhodnutia je uvedený výpočet pokuty, z ktorého je zrejmé, že správca dane si ju uplatnil spätne

aj za roky 2015 a 2016, teda za obdobie predchádzajúce vyrubovaciemu rozhodnutiu správcu dane, od
ktorého súd odvodzoval splatnosť pohľadávky. Súdu prvej inštancie predložil listinný dôkaz, vytlačený
email od zamestnankyne Daňového úradu Trenčín zo dňa 06.04.2022, v ktorom sa uvádza, že u úpadcu
prebiehali viaceré daňové kontroly v rokoch 2013 a 2015.2.4. Výsluchom konateľa úpadcu bolo tiež preukázané, že u úpadcu boli vykonávané daňové kontroly
už od roku 2012, 2013, pričom mu boli vyraďované DPH, v dôsledku čoho sa bál exekúcie, blokácie

majetku a nakoniec likvidácie firmy správcom dane. Samotný konateľ úpadcu priznal úmysel, ktorý
sledoval napadnutým právnym úkonom, a to uchrániť nehnuteľný majetok úpadcu pred prepadnutím v
prospech správcu dane. V tomto smere poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
25CoKR/9/2014 zo dňa 08.04.2015, podľa ktorého ZKR upustil od termínu vymáhateľná pohľadávka a
viaže možnosť odporovateľnosti len na prihlásenú pohľadávku niektorého konkurzného veriteľa. Musí

ísť o pohľadávku, ktorá v čase vykonania odporovaného právneho úkonu existovala, resp. o vzniku
pohľadávky dlžník vedel a následne si ju v konkurze veriteľ prihlásil.
V konkrétnych súvislostiach nemožno vylúčiť poskytnutie právnej ochrany prostredníctvom odporovacej
žaloby aj pre takú pohľadávku, ktorá vznikla po vykonaní právneho úkonu (pohľadávka sa navyše
stane splatnou až po určitej dobe) a dlžník o vzniku pohľadávky vedel a budúci veriteľ o právnom
úkone dlžníka nemohol vedieť. S poukazom na toto uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici pre

posúdenie odporovateľnosti napadnutých právnych úkonov je irelevantné, či pohľadávky daňového
úraduvznikliuplynutímtej-ktorejlehotynapodaniedaňovéhopriznaniaaleboažnazákladejednotlivých
vyrubovacích konaní
a rozhodnutí vydaných správcom dane, pretože sa jedná o pohľadávky prihlásené v konkurze úpadcu,
preto je nepodstatné, či v čase vykonania sporných úkonov existovali, alebo boli vymáhateľné. Úpadca

vedel, že jeho protiprávnym konaním, nesprávnym vypočítaním
a zaplatením DPH, vzniknú voči správcovi dane pohľadávky. Súd prvej inštancie mal týmto pohľadávkam
poskytnúť právnu ochranu, lebo boli prihlásené do konkurzu úpadcu, ale neurobil tak, pretože si
nesprávne vyložil a aplikoval ust. § 57 ods. 4 ZKR.

3.1. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Napadnutý
rozsudok považoval za vecne správny.

3.2. V úvode akcentoval skutočnosť, že na vznik, trvanie, zánik daňových pohľadávok ako pohľadávok

verejnoprávneho charakteru nemožno nahliadať cez prizmu súkromnoprávneho vymedzenia
pohľadávok. Právna povaha a všetky charakteristiky daňovej pohľadávky sú vymedzené v zákone č.
563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok). Len v prípadoch, keď to Daňový poriadok výslovne
upravuje, možno aplikovať explicitne určené ustanovenia iných právnych predpisov. Zdôraznil, že je
potrebné rozlišovať medzi vznikom povinnosti daňovníka podať daňové priznanie za predchádzajúce

zdaňovacie obdobie a vyrubením dane správcom dane. Zákon o DPH neupravuje, kedy sa pohľadávka
z titulu DPH považuje za pohľadávku pre účely konkurzu. Osobitné ustanovenia pre konkurz a
reštrukturalizáciu upravuje Daňový poriadok. Pokiaľ zákon o DPH neobsahuje osobitné ustanovenia
pre konkurz, vrátane definície daňového nedoplatku ako pohľadávky pre účel konkurzu a tieto upravuje
Daňový poriadok, je potrebné pri definícii konkurznej pohľadávky z titulu DPH postupovať podľa

Daňového poriadku. Za pohľadávku pre účel konkurzu sa potom považuje daňový nedoplatok (§ 158
ods. 1 Daňového poriadku), ktorým je dlžná suma dane po lehote splatnosti dane § 2 písm. f) Daňového
poriadku ).

3.3. V ďalšom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obo/16/2017 zo dňa 21.02.2018,

podľa ktorého daňový nedoplatok ako pohľadávka pre účely konkurzu nie je totožný so vznikom
daňovej povinnosti, pretože daňovým nedoplatkom je až dlžná suma po lehote splatnosti dane. Právnou
skutočnosťou vzniku verejnoprávneho záväzkového vzťahu, založenom na zákonom oprávnení správcu
dane požadovať od daňového subjektu splnenie daňových povinnosti, je splnenie podmienok v zmysle
§ 68 ods. 4 Daňového poriadku.

3.4. Ako preukázateľne vyplýva zo súhrnných prihlášok č. 1, 2 veriteľa Slovenská republika - Daňový
úrad Trenčín a príloh, s výnimkou pohľadávky č. 1 v súhrnnej prihláške č. 1 žiadna z prihlásených
pohľadávok nepredstavuje nezaplatenú vlastnú daňovú povinnosť DPH úpadcu. S poukazom na
uvedené daňový nedoplatok (pohľadávka na účely konkurzu)

z titulu nezaplatenia DPH podľa jednotlivých daňových priznaní DPH nevznikla.

3.5. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie daňového úradu zo dňa 18.05.2021o uložení pokuty, mal za to, že dochádza k dezinterpretácii ustanovení Daňového poriadku. Ako vyplýva
zustanovení§154ods.1písm.e),155ods.1písm.f),155ods.2Daňovéhoporiadkupokutajeukladaná
za spáchanie správneho deliktu, nejde o príslušenstvo pohľadávky. Sankcia sa ukladá nie od vzniku

pohľadávky, ale odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, a to
preto, že takýto spôsob výpočtu sankcie definuje priamo Daňový poriadok. Spôsob výpočtu pokuty nemá
nič spoločné s domnelou existenciou daňových pohľadávok ani so žalobcom tvrdeným omeškaním.
Následky omeškania s úhradou peňažných daňových povinností explicitne upravuje § 156 Daňového
poriadku. Ako nakoniec bez pochybností vyplýva aj z obsahu prihlášok Daňového úradu Trenčín,

úpadcovi žiaden úrok z omeškania z dovyrubenej dane, odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty
na podanie daňového priznania, vyrubený nebol.

3.6. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 25CoKR/2/2014 zo dňa 01.07.2014.
Podľa vedomosti žalovaných úpadca si všetky záväzky v rozhodnom období riadne a včas plnil, nebol
platobne neschopný ani predĺžený. Daňovým kontrolám sa nevyhýbal, s pracovníkmi správcu dane plne

spolupracoval. Obavu mal zo svojvôle správcu dane.

4. Ďalšie písomné vyjadrenia podané neboli.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

6. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu
nariaďovať pojednávanie.

7. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380

ods. 1 CSP).

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Žalobca v odvolaní namietal odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, spočívajúci v tom, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že odvolacie námietky žalobcu nie sú dôvodné a rozsudok

súdu prvej inštancie je vecne správny.

14. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že
v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a) CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v sporeo procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za
účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

15. V rozhodovanej veci odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového
materiálu a vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany, skonštatoval, že
prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal
dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191
ods. 1 CSP a v napadnutom rozsudku sa riadne vysporiadal so skutkovou i právnou argumentáciou

strán vznesenou v prvoinštančnom konaní. Popísané skutkové a právne závery súd prvej inštancie
náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods.
2 až 4 CSP i rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít.

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením.

17. Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že žalobca v konaní označil ako pohľadávky, ktoré mali

byť ukrátené žalovaným právnym úkonom úpadcu (kúpna zmluva uzatvorená 08.10.2015) pohľadávky
veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s. v súhrnnej výške
3.629.846,34 Eur, ktorých právnym dôvodom vzniku je nezaplatená daň z pridanej hodnoty za
jednotlivé zdaňovacie obdobia od januára 2012 do januára 2015. Na základe vykonaného dokazovania
podľa názoru odvolacieho súdu správne konštatoval, že v spore nebolo preukázané, že tieto

pohľadávky existovali v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 08.10.2015 (príp.
v čase povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností). Predmetné pohľadávky totiž
predstavujú úpadcom nezaplatenú daň
(§ 2 písm. b) Daňového poriadku), ktorá bola v zmysle § 68 ods. 4 Daňového poriadku vyrubená
rozhodnutiami správcu dane vydanými v rokoch 2017-2019 (počínajúc dňom 08.03.2017). Tieto

pohľadávky vznikli až dňom právoplatnosti príslušných rozhodnutí Daňového úradu v Trenčín, t.j. až v
období po účinnosti predmetnej kúpnej zmluvy.

18. Treba prisvedčiť argumentácii žalovaného v konaní, že v súdenej veci je potrebné rozlišovať
medzi vznikom povinnosti daňovníka podať daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie a

vyrubením dane správcom dane. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že daňová povinnosť podľa
§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH síce vzniká dňom dodania tovaru, ale tento vznik daňovej
povinnosti je potrebné odlíšiť od vzniku daňovej pohľadávky, resp. daňového nedoplatku. Keďže zákon
o DPH pojmy daňová pohľadávka, resp. daňový nedoplatok neupravuje, správne súd prvej inštancie v
tomto smere vychádzal z ust. § 2 písm. e), f) Daňového poriadku. Osobitné ustanovenia pre konkurz

a reštrukturalizáciu upravuje Daňový poriadok, ktorý vo všeobecnosti upravuje správu daní, práva a
povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní, pričom v
odkaze k ust. § 1 ods. 2 Daňového poriadku zákonodarca výslovne (okrem iných) uvádza aj zákon č.
222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov. Pokiaľ teda zákon č. 222/2004 Z.z. o DPH ako
lex specialis neobsahuje osobitné ustanovenia pre konkurz, vrátane definície daňového nedoplatku ako

pohľadávkypreúčelkonkurzuatietoupravujeDaňovýporiadokakolexgeneralis,jepotrebnépridefinícii
konkurznej pohľadávky z titulu dane z príjmu právnickej osoby postupovať podľa Daňového poriadku.
Za pohľadávku pre účel konkurzu sa potom považuje daňový nedoplatok (ust. § 158 ods. 1 Daňového
poriadku), ktorým je dlžná suma dane po lehote splatnosti dane (ust. § 2 písm. f/ Daňového poriadku)
s tým, že ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo po vyhlásení konkurzu,

považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu (ust. § 158 ods. 3 Daňového poriadku).
Daňový nedoplatok ako pohľadávka pre účely konkurzu nie je totožný so vznikom daňovej povinnosti,
pretožedaňovýmnedoplatkomjeaždlžnásumapolehotesplatnostidane.Právnouskutočnosťouvzniku
verejnoprávneho záväzkového vzťahu, založenom na zákonnom oprávnení správcu dane požadovať
od daňového subjektu splnenie daňových povinností, je splnenie podmienok v zmysle ust. § 68 ods. 4

Daňového poriadku (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obo/16/2017 zo dňa 21.02.2018). V
súdenej veci tak, s poukazom na to, že daň bola vyrubená rozhodnutím správcu dane v zmysle § 68
ods. 4 Daňového poriadku, daňová pohľadávka vznikla dňom právoplatnosti takéhoto rozhodnutia,
v ktorom, podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane určí sumu alebo rozdielv sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok
podľa osobitných predpisov. Uvedený záver súdu prvej inštancie je tak plne v súlade s ustálenou súdnou
praxou vyššej súdnej autority (čl. 2 ods. 2 CSP), pričom žalobca v konaní neprodukoval žiadne skutkové

či právne argumenty, odôvodňujúce odklon od popísaných záverov najvyššieho súdu.

19. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o trovách konania, keď s poukazom na § 255 ods. 1 CSP
rozhodol tak, že vyslovil, že plne úspešnému žalovanému patrí voči neúspešnému žalobcovi nárok na
ich náhradu v rozsahu 100 %.

20.Žalobcavodvolacomkonaníneprodukovalžiadneskutkovéaniprávneargumenty,spôsobiléprivodiť
zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho prospech.
S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny § 387
ods. 1 CSP potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 2 CSP, s ktorým sa stotožňuje.

21. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, ktorému voči neúspešnému žalobcovi patrí nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne
v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).