Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 18, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722203424
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6722203424.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, vo veci starostlivosti o maloletú R. T.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí
a rodiny Zvolen, dieťa rodičov: matky: V.. K. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXXX/X, XXX XX
D., zast. Q.. J. D. W.., P., so sídlom D. XX, XXX XX A., a otca V. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y.

V. XXX/XXA, XXX XX A. M., zast. Q.. C. J., P., so sídlom N. B. XX, XXX XX D., v konaní o návrhu matky
na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 20. 02. 2023, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného
súdu Zvolen č. k. 8P/76/2022 - 311 zo dňa 06. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie, vyhovel návrhu matky a nariadil neodkladné opatrenie

v tomto znení: „I. Súd neodkladným opatrením u k l a d á rodičom mal. dieťaťa R. T., nar. XX. XX.
XXXX, otcovi V. T., nar. XX. XX. XXXX a matke V.. K. H., nar. XX. XX. XXXX výchovné opatrenie,
spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu za prítomnosti odborných zamestnancov
E. W. C., so sídlom C. XX, XXX XX C., na mieste určenom odborným zamestnancom za účelom
zlepšenia komunikácie medzi rodičmi, získanie potrebných rodičovských zručností a schopností, na
akceptovanie druhého rodiča vo výchove mal. dieťaťa a zjednotenie výchovného postupu k mal. dieťaťu,

v rozsahu určenom odborným zamestnancom, kolíznym opatrovníkom a rodičmi, najdlhšie po dobu
šiestich mesiacov od právoplatnosti predmetného uznesenia.
II. V prípade, ak sa výchovné opatrenie nebude môcť realizovať, rodičia sú povinní oznámiť túto
skutočnosť odbornému zamestnancovi E. W. C., so sídlom C. XX, XXX XX C. najneskôr 24 hodín pred
začiatkom stretnutia, inak bezprostredne po jej vzniku.“

2. Vyhovel tak podanému návrhu matky, ktorým sa matka mal. dieťaťa domáhala uloženia výchovného
opatrenia rodičom. Právne neodkladné opatrenie odôvodnil poukazom na ustanovenia Civilného
sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) a ustanovenia
Civilného mimosporového poriadku (zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len
„CMP“) upravujúcich neodkladné opatrenia, ustanoveniami § 28 ods. 2, 3, § 37 ods. 1, 2 písm. d) a 5
zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej len „ZoR“) a § 45 ods. 1 písm. b) a 8 zákona č. 305/2005

Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele (ďalej len „ZoSODaSK“).

3. Okresný na základe právneho posúdenia a obsahu podaného návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.
Mal za to, že v danom prípade je potrebné pracovať na úprave konfliktných vzťahov medzi rodičmi
mal. dieťaťa, nakoľko títo nie sú schopní bez odbornej pomoci zvrátiť dlhodobo trvajúci nežiadúci stav,

na základe čoho považoval za potrebné zasiahnuť prostredníctvom výchovného opatrenia za účelom
zlepšenia komunikácie rodičov a ich vzťahov. Za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi ohľadnevýchovymal.dieťaťa,akceptácieúlohydruhéhorodičavovýchodemal.dieťaťa,jevzáujmemal.dieťaťa,
aby sa rodičia podrobili odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení, v ktorom by sa mohla
zlepšiť ich vzájomná komunikácia, naučiť sa akceptovať prítomnosť druhého rodiča, dôležitosť a úlohy

druhého rodiča v živote mal. dieťaťa a tiež naučiť rodičov spolupráci v starostlivosti o mal. dieťa. Nakoľko
majú rodičia mal. dieťaťa vážne problémy v komunikácii súd prvej inštancie im uložil povinnosť podrobiť
sa poradenstvu na časový úsek 6 mesiacov, a to za účelom zlepšenia schopností rodičov navzájom
komunikovať o výchove mal. dieťaťa.

4. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie otec mal. dieťaťa. Žiadal zmeniť uznesenie súdu
prvej inštancie tak, že odvolací súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa
názoru otca napadnuté uznesenie bolo vydané v rozpore s hmotnoprávnymi ustanoveniami ZoR, a preto
povinnosť mu nariadená neodkladným opatrením nie je prípustná. Poukázal na gramatický výklad ust.
§ 37 ods. 2 písm. d) ZoR, v zmysle ktorého možno uložiť výchovné opatrenie zaťažujúce rodičov mal.
dieťaťa len za situácie, že takéto výchovné opatrenie bude určené i samotnému mal. dieťaťu. Bol toho

názoru, že výchovné opatrenie uložené rodičom musí byť predovšetkým uložené samotnému dieťaťu
a nemožno si tak uvedené hmotnoprávne podmienky prispôsobiť a nejakým spôsobom vychovávať
rodičov. Poukázal na znenie ust. § 37 ods. 1 ZoR, pričom v danom prípade nejde ani o nevhodné
správane sa mal. dieťaťa. Rovnako mal za to, že vo veci konajúci súd nie je vecne príslušným
na rozhodnutie takejto veci. Za jediný orgán spôsobilý na uloženie výchovného opatrenia považoval

prípadne orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.
Otcom mal. dieťaťa interpretáciu ust. § 37 ods. 2 písm. d) ZoR považovala za účelovú v snahe zmariť
realizáciuvýchovnéhoopatrenia.Námietkuotcatýkajúcusavecnejnepríslušnostisúdunarozhodovanie

považovala za snahu otca sabotovať proces nápravy komunikácie medzi rodičmi, o ktorý sa snaží nielen
matka, ale aj kolízny opatrovník a súd, pretože to považujú za najlepší záujem mal. dieťaťa.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 65 CMP), bez
viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP), prejedal odvolanie bez nariadenia pojednávania (a contrario
§385ods.1CSP)auznesenieokresnéhosúdupotvrdilakovecnesprávnevzmysle§387ods.1,2CSP.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP počas konania súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery. Súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podľa § 325 ods. 1, inak návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (§ 328 CSP).

11. V prejednávanej veci niet pochybností o tom, že komunikácia rodičov je narušená. Rodičia
mal. dieťaťa sa už raz samostatne rozhodli zúčastniť sa na poradensko-psychologickom procese na
referáte poradensko-psychologických služieb vo D., a to aj za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie.
Predmetný proces však bol ukončený z dôvodu vyslovenia nedôvery zo strany otca zamestnancovi,

ktorý viedol stretnutia s rodičmi. Rovnako o bezproblémovej komunikácii medzi rodičmi nesvedčí ani
obsah úradného záznamu zo dňa 22. 12. 2022 spísaného na ÚPSVaR Zvolen, z obsahu ktorého
vyplýva, že pri stretnutí toho istého dňa, mal otec vyzvať matku, aby vystúpila z jeho vozidla, a to za
prítomnosti maloletej, pričom z jeho strany malo dôjsť aj k podaniu trestného oznámenia na matku. Podľa
názoruodvolaciehosúdutakétokonaniavôbecnenasvedčujetomu,abykomunikáciamedzirodičmimal.

dieťaťa bola bezproblémová. Z obsahu spisu vyplýva, že samotní rodičia majú problém v komunikácii, a
to predovšetkým vo vzťahu k starostlivosti o maloletú. V záujme mal. dieťaťa a na účely riadneho plnenia
rodičovských povinností, ktoré nezanikajú len v dôsledku oddeleného života rodičov, sa vyžaduje, aby
títo boli schopní navzájom konštruktívne a zmysluplne komunikovať.12. Otec namietal možnosť aplikácie hmotnoprávneho ustanovenia § 37 ods. 2 písm. d) ZoR, s tým,
že z tohto ustanovenia vyplýva, že je ho možné uložiť len v prípade, ak je výchovné opatrenie uložené

aj samotnému mal. dieťaťu. Otec tak pri výklade tohto ustanovenia vychádzal výlučne z gramatického
výkladu § 37 ods. 2 písm. d) ZoR, v zmysle ktorého súd môže uložil výchovné opatrenie maloletému
dieťaťu a jeho rodičom vo forme podrobenia sa sociálnemu alebo inému odbornému poradenstvu.
Odvolací súd poukazuje na to, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať
len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý,

ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 zo dňa 01. 07. 2008, podľa ktorého: „Súd môže, ba dokonca
sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov
vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a
ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (č.l. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).“ V
danom prípade je teda na mieste teleologický výklad citovaného ustanovenia. Podľa čl. 4 CMP platí,

že ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme. Citované ustanovenie
korešponduje s Dohovorom o právach dieťaťa (oznámené pod č. 104/1991 Zb.), ako medzinárodný
dokument, ktorý po jeho podpísaní a ratifikovaní zaväzuje aj Slovenskú republiku a rámcovo vymedzuje
základné zásady, ktorých cieľom je poskytovať ochranu dieťaťa v rôznych oblastiach jeho života a
jednou z takýchto oblastí je aj civilné súdne konanie. Podľa čl. 3 dohovoru musí byť pri akejkoľvek

činnosti súdu, ktorá sa týka maloletých detí, prvoradým kritériom záujem dieťaťa. Záujem dieťaťa
zabezpečujú predovšetkým hmotnoprávne ustanovenia, najmä Zákona o rodine. Úlohou súdu je preto
v každom konaní dôsledne skúmať hmotnoprávne predpoklady pre vydanie rozhodnutia. Pri ukladaní
akýchkoľvek výchovných opatrení je vždy prvoradým hľadiskom najlepší záujem mal. dieťaťa. Najlepší
záujem mal. dieťaťa je v prvom rade spojený so zabezpečením o jeho starostlivosť zo strany oboch

rodičov, s čím sú spojené nie len práva, ale aj povinnosti rodičov. K tomu, aby bola zabezpečená čo
najlepšia starostlivosť o mal. dieťa je potrebné, aby rodičia dokázali spolu konštruktívne komunikovať
vo vzťahu k výchove a starostlivosti o mal. dieťa. Ak to totiž nedokážu je potom na mieste, aby im bolo
uložené výchovné opatrenie, ktorého zmyslom je zlepšiť vzájomnú komunikáciu medzi rodičmi s cieľom
zabezpečenia najlepšieho záujmu mal. dieťaťa, ktorého sa neschopnosť rodičov spoločne komunikovať

o jeho najlepších záujmoch priamo dotýka a ovplyvňuje ho.

13. Odvolacísúdpoznamenáva,žeprirozhodovaníonariadeníneodkladnéhoopatreniascieľomzlepšiť
komunikáciu rodičov je dôležité, že rodičia sa nedokážu navzájom oboznamovať so skutočnosťami
potrebnými na riadny výkon svojich rodičovských práv a plnenie rodičovských povinností k maloletému.

Aby sa účel komunikácie dosiahol, je nevyhnutné, aby boli obe strany ochotné svoje názory nielen
vyslovovať, ale aj počúvať toho druhého. Zvládnutie komunikácie vo vypätých situáciách nemusí byť
jednoduché a rodičia mal. dieťaťa majú v tejto oblasti zjavne ťažkosti, čo len opäť potvrdzuje potrebu
zásahu súdu v súčinnosti s odborníkom. Aby mohla komunikácia rodičov prebiehať na potrebnej úrovni,
je nevyhnutné dosiahnuť aj subjektívne zlepšenie komunikačných schopností rodičov. Za okolností

zistených súdom prvej inštancie je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné požadovať, a to od oboch
rodičov, aby v záujme mal. dieťaťa prijali odbornú pomoc. Cieľom nemá byť len zlepšiť vzájomnú
komunikáciu rodičov týkajúcu sa výchovy a starostlivosti o mal. dieťa, ale aj usmerniť rodičov v otázke
ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin ich maloletej dcéry, ale aj rešpektovanie otca v roli
rodiča zo strany matky. Neodkladné opatrenie nariadené napadnutým uznesením sleduje práve tento

cieľ, a preto je podľa odvolacieho súdu vecne správne.

14. Námietka otca týkajúca sa vecnej nepríslušnosti súdu na rozhodnutie o výchovnom opatrení je
absolútne nedôvodná. Je síce pravdou, že výchovné opatrenie môže uložiť okrem súdu aj orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (§ 12 ZoSODaSK), samozrejme, okrem výchovných

opatrení, na základe ktorých sa odníma dieťa z osobnej starostlivosti rodičov alebo osoby, ktorá sa
osobne o dieťa stará a ktoré môže v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR a čl. 9 Dohovoru o právach
dieťaťa uložiť len súd. Súd môže uložiť výchovné opatrenie bez ohľadu na to, či tak predtým urobil
alebo neurobil orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, avšak už v zhodnotení Cpj 19/89
(R 21/1990) sa uvádza, že je potrebná náležitá koordinácia a vzájomná informovanosť medzi súdmi

a orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí o uložení výchovných opatrení, pokiaľ sa o nich tento orgán
nedozvedel už z účasti na pojednávaní. V danom prípade takého výchovne opatrenie zo strany orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nebolo nariadené, a preto súdu nebránilo nič v tom,
aby neodkladným opatrením takéto výchovné opatrenie už aj s ohľadom na vyššie uvedené nariadil.15. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca s ohľadom aj na
ním vznesené námietky nie je dôvodné, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu v

súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

16. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie nekončí, pretože prebieha meritórne konanie vo veci samej,
o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť
konanie vo veci samej (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

17. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).