Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 14, 2022

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12Csp/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117201183
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:7117201183.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o. so

sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739 proti žalovaným: 1. A. B., nar.
X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX A., 2. A. D., nar. X.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX A., zastúpená JUDr.
Ľudovítom Didim, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie E. F. G. X, XXX XX H., o zaplatenie
6.106,70 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Priznáva žalovanej 2. náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

III. Žalovanej 1. náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1. a 2. k povinnosti spoločne a
nerozdielne zaplatiť mu sumu 6.106,70 EUR s úrokom z omeškania vo výške 210,74 EUR a s 8,05 %
ročnýmúrokomzomeškaniazosumy5.660,79EURod7.4.2016dozaplateniaaknáhradetrovkonania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa ust. §

524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 23.10.2015 medzi Slovenskou sporiteľňou a.s., Tomášikova
48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 ako postupcom a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu
pohľadávku voči žalovaným 1. a 2. Právny predchodca žalobcu – postupca uzatvoril so žalovanou 1.
dňa 30.11.2009 zmluvu č. 579748738, na základe ktorej poskytol žalovanej 1. peňažné prostriedky,
súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov, podmienky
čerpania peňažných prostriedkov, ich splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie
náležitosti boli upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Zastal názor, že zmluva

obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ust.§ 497 až 507
Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z., resp. zákona č. 129/2010 Z. z. So žalovanou 2.
právny predchodca žalobcu dňa 30.11.2009 uzatvoril dohodu o ručení. Dodal, že žalované nesplnili
v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa zmluvy a pohľadávka žalobcu
predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 6.256,70 EUR, pozostávajúcu
z istiny vo výške 5.810,79 EUR, z riadneho úroku vo výške 359,70 EUR, úroku z omeškania vo
výške 86,21 EUR v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávky. Po postúpení pohľadávky

žalované vykonali úhrady spolu vo výške 150 EUR a preto dlžná suma predstavuje výšku 6.106,70 EUR,
pozostávajúcu z neuhradenej istiny úveru vo výške 5.660,79 EUR, z neuhradeného riadneho úroku
vo výške 359,70 EUR a z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 86,21 EUR. Žalobca sa tieždomáhal úroku z omeškania odo dňa postúpenia pohľadávky do 6.4.2016 vo výške 210,74 EUR a úroku
z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.660,79 EUR od 7.4.2016 do zaplatenia.

3. Na preukázanie svojho nároku žalobca spolu so žalobou doručil zmluvu o splátkovom úvere uzavretú
medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a.s. IČO: 00 151 653 a žalovanou 1. zo
dňa 30. 11. 2009, formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dohodu o ručení
uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu - postupcom Slovenská sporiteľňa a.s., IČO: 00 151
653 a žalovanou 2. zo dňa 30. 11. 2009, všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. s

účinnosťou od 1.8.2002 v znení dodatkov č. 1 až 7, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 10.
2015 postupcom adresované žalovanej 1. a žalovanej 2., podací hárok, z ktorých vyplýva doručovanie
oznámenia o postúpení pohľadávok žalovanej 1. a žalovanej 2., zmluvu o postúpení pohľadávok č.
1237/2015/CE uzavretú medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. IČO: 00 151 653 a žalobcom dňa 23. 10.
2015, prílohu č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru zo dňa 30. 9. 2015 adresované postupcom žalovanej 1., dôkaz o doručení listiny postupcu bližšie

nešpecifikovanej, dôkaz o doručovaní oznámenia o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti žalovanej 2.;
prevzaté dňom 8.10.2015 a žalovanou 1. dňom 5.10.2015, predžalobná výzva žalobcu zo dňa 24. 11.
2016 adresovaná žalovaným 1.. 2.

4.Žalobcapoužilnasledovnéprostriedkyprocesnéhoútoku:skutkovétvrdeniauvedenévžalobe,návrhy

na vykonanie vyššie citovaných listinných dôkazov a dôkazov doručovaných v priebehu konania.

5. Žalovaná 1. sa k žalobe písomne nevyjadrila.

6. Žalovaná 2. sa k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 21.6.2017, v ktorom uviedla, že každý

úver, ktorý poskytuje banka spotrebiteľovi sa spláca v mesačných splátkach a mala zato, že dojednanie
konečnej splatnosti úveru v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy v tomto prípade 10.8.2019 považovala
za zavádzajúce vo vzťahu k spotrebiteľovi, pretože splatnosť prvej splátky istiny bol určený na deň
10.12.2009 a posledná 117 mesačná splátka vo výške 109,10 EUR bola určená na deň 10.8.2019 a takto
dojednaný úver bol na dobu v trvaní 10 rokoch pri 117 mesačných splátkach. Uviedla, že je nepochybné,

že uzavretá zmluva má charakter zmluvy spotrebiteľskej a namietla, že jej nebolo doručené oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky a vzniesla námietku premlčania. Tiež poukázala na
neprijateľné zmluvné podmienky v úverovej zmluve zo dňa 30. 11. 2009, a to konkrétne na čl. 2 bod 2
zmluvy a na čl. 2 záverečné ustanovenia, bod 4 a 5 zmluvy, majúc zato, že tieto dojednania spôsobujú
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

7. K vyjadreniu žalovanej 2. podal vyjadrenie žalobca písomným podaním zo dňa 19. 7. 2017, v
ktorom poukázal na skutočnosť, že pôvodný veriteľ dňa 30.11.2009 uzatvoril so žalovanou 1. zmluvu
o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanej 1. pôvodným veriteľom poskytnutý úver vo výške
8.500 EUR. Žalovaná 2. dňa 30. 11. 2009 podpísala dohodu o ručení, čím sa zaviazala uspokojiť

pohľadávkuzozmluvyvprípade,akdlžník,tedažalovaná1.,neuhradípohľadávkupôvodnémuveriteľovi
riadne a včas a v zmysle čl. 1 zmluvy sa dlžníčka zaviazala splatiť úver s úrokovou sadzbou vo výške
8,50 % ročne od prvého čerpania do 30. 11. 2009 vo výške 5 EUR mesačne k poslednému dňu v mesiaci
a od 10. 12. 2009 vo výške 109,10 EUR vždy k 10-temu dňu, s konečnou splatnosťou dňa 10. 8. 2019
a tiež uhrádzať poplatok za správu úveru vo výške 1,66 EUR a jednorázovo uhradiť spracovateľský

poplatok v sume 189,17 EUR. Poukázal na skutočnosť, že žalované svojím vlastnoručným podpisom na
zmluve potvrdili, že sa pred uzatvorením zmluvy oboznámili so všeobecnými obchodnými podmienkami
a so sadzobníkmi a prejavili súhlas s nimi a zaviazali sa ich dodržiavať. Uviedol, že je nesporné, že dňa
23. 10. 2015 pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovaným 1. a 2. v celkovej výške
6.106,70 EUR, pozostávajúcej z istiny vo výške 5.810,79, riadneho úroku vo výške 359,70 EUR a úroku

z omeškania vo výške 86,21 EUR, čo vyplýva aj z príloh k zmluve o postúpení pohľadávky. Následne
žalobca uviedol platobnú históriu čerpania poskytnutých peňažných prostriedkov v celkovej výške 8.500
EUR, tiež vyšpecifikoval sumu riadneho úroku vo výške 359,70 EUR, poukazujúc na skutočnosť, že
predpis riadneho úroku činil 2.249,89 EUR a z úhrad žalovaných bola na riadny úrok započítaná suma
vo výške 1.890,19 EUR a neuhradený riadny úrok vo výške 359,70 EUR predstavuje rozdiel vyčísleného

riadneho úroku a úhrad započítaných na riadny úrok a vyčíslený za príslušné obdobie (kalendárny
mesiac). K výške istiny žalobca uviedol, že istina predstavuje súčet položiek bezhotovostného čerpania
úveru + zaúčtovania poplatku s kapitalizáciou + zaúčtovanie riadnych úrokov s kapitalizáciou - výška
úhrad žalovaných započítaných na istinu (8.500 EUR + 148,74 EUR + 1.281,99 EUR - 4.119,94 EUR= 5.810,79 EUR). Výška zmluvného úroku z omeškania predstavuje dlžnú sumu 86,21 EUR, pričom z
platobnej histórie vyplýva jeho celková výška 131,06 EUR z úhrad bola na úrok z omeškania započítaná
sumu 93,89 EUR a neuhradený úrok z omeškania tak predstavuje sumu 37,17 EUR a je vyčíslený za

príslušné obdobie (kalendárny mesiac) + zákonný úrok z omeškania činí sumu 49,04 EUR, ktorý bol
vypočítaný nasledovne: výška zosplatnenej dlžnej istine x zákonná sankčná úroková sadzba / počet
dní v roku x počet dní príslušného obdobia (odo dňa nasledujúceho po zosplatnení do postúpenia
pohľadávky) t. j. ku dňu 23.10.2015: 5.810,79 EUR (výška neuhradenej istiny) x 13,5 % (výška úrokovej
sadzby pre príslušné obdobie) : 360 dní v roku x 23 dní príslušného obdobia, t. j. od 1.10. 2015 do

23.10.2015, t. j. do postúpenia pohľadávky = 49,04 EUR. Výška zmluvného úroku 1.281,99 EUR tiež
vyplýva z platobnej histórie a predstavuje jeho vyčíslenie za príslušné obdobie (kalendárny mesiac)
z dlžnej istiny vynásobenej výškou zmluvného úroku – 8,5 % a počtom dní príslušného obdobia. K
námietke premlčania žalobca uviedol, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená dňa 29.9.2015 a
keďže žaloba bola podaná na súde dňa 18.1.2017 k premlčaniu uplatňovaného nároku nedošlo. Dodal,
že aj žalovanej 2. bolo doručené vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, o čom svedčí vykázané doručenie.

8. Žalobca spolu s týmto vyjadrením súdu doručil ako dôkaz výpis z úveru č. 0579748738 za obdobie
od 1. 1. 2009 do 15. 10. 2011 od 15.10.2011 do 26.4.2017, výzvu pôvodného veriteľa – postupcu
adresovanú žalovaným 1., 2., zo dňa 9. 9. 2015, doručenku podpísanú žalovanou 2. dňa 8.10.2015.

9. Žalovaná 2. zaujala stanovisko k vyjadreniu žalobcu písomným podaním zo dňa 15. 1. 2018, v
ktorom poukázala na skutočnosť, že v zmluve o spotrebiteľskom splátkovom úvere uzatvorenej so
žalovanou 1. nebola uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, namietla zosplatnenie
úveru pôvodným veriteľom, poukazujúc na list zo dňa 30. 9. 2015 označeným ako oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti, pretože tento list jej nebol doručený, zotrvala na námietke premlčania

poukazujúc na premlčateľnosť jednotlivých splátok, ktorá nastala odo dňa ich zročnosti a nárok žalobcu
je premlčaný za dobu od 23. 1. 2014 do 23. 1. 2017.

10. Žalobca v podaní došlom súdu dňa 9. 3. 2018 uviedol, že námietka žalovanej 2. o neuvedení celkovej
čiastky, ktorú mali žalovaní zaplatiť, t. j. výška úveru + celkové náklady spojené s úverom je nedôvodná

poukazujúc na znenie zmluvy. Dodal, že žalované z poskytnutého úveru uhradili celkovo sumu 6.637,50
EUR, ktorá bola započítaná na splátky úveru splatné od 10. 12. 2009 do 10. 12. 2014 v počte 61. Dodal,
že žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 10. 1. 2015 do 10. 8. 2019 v počte 56 a
celkovej výške 6.106,70 EUR (55 × 109,10 + 1 x 106,20). Zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii
o nepremlčateľnosti práva.

11. Žalobca vyjadrením k predmetu konania zo dňa 14. 6. 2018 bližšie vyšpecifikoval platobnú históriu,
z ktorej je zrejmá výška predpísanej splátky k tomu ktorému dátumu splátky, dátum a výška úhrad
žalovanými a zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii k predmetu konania.

12. Žalovaná 2. vo vyjadrení zo dňa 14. 11. 2018 navyše uviedla, že má zato, že je potrebné poskytnutý
úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový, pretože tento neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm.
a), b) d), až l) zákona č. 258/2001 Z. z.

13. V spore bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 16.11.2018 sp. zn. 12CSP/110/2017- 206 tak, že

žalovaným 1. a 2. bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.106,70 EUR, úrok z omeškania vo
výške 210,74 EUR, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.660,79 EUR od 7. 4. 2016 do
zaplatenia (výrok I. ), v prevyšujúcej časti úroku z omeškania bola súdom žaloba zamietnutá (výrok II.) a
žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania proti žalovaným 1. a 2. v rozsahu 100 % (výrok III.)

14. Žalovanou 2. voči predmetnému rozsudku bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v
Košiciach uznesením zo dňa 27. 5. 2020, sp. zn. 5Co/315/2019-254 v spojení s opravným uznesením
zo dňa 15. 10. 2020 sp. zn. 5Co/315/2019-265 tak, že zrušil rozsudok vo výroku I. a III. a v rozsahu
zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach s poukazom na uvedenie odvolacích
námietok, resp. dôvodov žalovanej 2., bolo ustálené, že súd prvej inštancie dospel k správnym záverom
o nepremlčateľnosti práva. Z dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že právny predchodca žalobcu
vyhlásilmimoriadnusplatnosťúveru29.9.2015,očommalžalovanú2.upovedomiťdoručenímzásielkyspodacím č. 3956341; prevzatá žalovanou 2. dňa 8.10.2015 a zároveň žalobca pripojil výzvu z 9. 9. 2015,
ktorú mal žalovanej 2. podľa návratky doručiť 8. 9. 2015, pričom táto návratka má totožné podacie č.
3956341 ako vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Dôvodil, že na základe týchto pochybností s poukazom

na tvrdenia žalovanej 2., že jej nebola doručovaná výzva, ktorou by bola upozornená na predčasnú
splatnosť v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nie je možné dospieť k záveru, že bola
splnená druhá kumulatívna podmienka predčasného zosplatnenia a teda ani, že došlo k platnému
zosplatneniu pohľadávky. Uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancii po vrátení veci bude spoľahlivo
zistiť, či žalovanej 2. bola doručená zásielka obsahujúca upozornenie na výkon práva veriteľa o možnosti

zosplatnenia pohľadávky s prihliadnutím na skutočnosť, že túto pohľadávku mala postúpiť banka na
nebankový subjekt, pričom na zistenie platnosti zosplatnenia je potrebné posúdiť, či došlo k platnému
postúpeniu celej pohľadávky alebo jej časti na žalobcu podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách v znení
účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky. Až následne, keď súd dôjde k záveru, že došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky, bude povinnosťou súdu posúdiť zmluvu v súlade so zákonom č. 248/2001 Z. z.
v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, a teda či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

16. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutia, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

17. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

18. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu a za preukázané považuje nasledovné
skutočnosti: dňa 30.11.2009 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenská sporiteľňa a.s.,

Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľom a žalovanou 1. ako dlžníkom uzatvorená
zmluva o splátkovom úvere, v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu žalovanej poskytol za
podmienok dohodnutých v zmluve splátkový úver 8.500 EUR a žalovaná sa zaviazala úver splácať v
mesačných splátkach, a to od prvého čerpania do 30. 11.2009 vo výške 4 EUR mesačne k poslednému
dňukalendárnehomesiacaaod10.12.2009vovýške109,10EURmesačnek10-temudňukalendárnom

mesiaci, t.j. v počte splátok 117 od 10.12.2009 s konečnou splatnosťou úveru ku dňu 10.8.2019.
Žalovanej 1. bol poskytnutý spotrebný úver na čokoľvek pre vysokoškolákov s fixnou výškou úrokovej
sadzby 8,5 % ročne, s poplatkom za správu úveru vo výške 1,99 EUR, s výškou spracovateľského
poplatku v sume 189,17 EUR. V zmluve bola stanovená výška RPMN na hodnotu 10,05 %, priemerná
hodnota RPMN na 14,74 %, celkové náklady spojené s úverom boli vyčíslené na sumu 4.457,82 EUR

a bolo požadované bankou zabezpečenie ručením. Súčasťou zmluvy bol aj formulár o zmluvných
podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý obsahoval tie isté údaje, ako sú vyšpecifikované v
zmluve o splátkovom úvere. Žalovaná 2. dňa 30.11.20019 uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu
dohoduoručení,vzmyslektorejvyhlásila,žeakoručiteľkamávedomosťotom,žespôvodnýmveriteľom
žalovaná 1. uzatvorila dňa 30.11.2009 zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie

úveru vo výške 8.500 EUR a žalovaná 2. vyhlásila, že uspokojí pohľadávky banky, a to v prípade, ak
dlžníkneuhradíbankepohľadávkuriadneavčas,atoajbezdoručeniavýzvynaplneniedlžníkovi(článok
2. dohody o ručení). Je nesporné, že pôvodný veriteľ výzvou zo dňa 9.9.2015 adresovanou tak žalovanej
1., ako aj žalovanej 2. oznámil omeškanie so splácaním pohľadávky banky ku dňu 8.9.2015 vo výške
1.399,54 EUR s upozornením, že ak dlžná suma nebude v lehote 15 dní od doručenia výzvy uhradená,

banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, čím sa stane splatnou celá pohľadávka banky. K
doručovaniutýchtovýzievžalobcadoručilpodaciehárky.Tiežjenepochybné,že,pôvodnýveriteľvyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 29. 9. 2015 a oznámením zo dňa 30. 9. 2015 túto skutočnosť oznámil
žalovanej 1. a žalovanej 2., pričom žalovaná 1. predmetné oznámenie prevzala dňom 5. 10. 2015 a
žalovaná2.dňom8.10.2015.Jenepochybné,žepôvodnýveriteľpostúpilpohľadávkuvovýške6.256,70

EUR na žalobcu v zmysle zmluvy o postúpení uzavretej dňa 23.10.2015 medzi postupcom - Slovenskou
sporiteľňou a.s. a žalobcom, pričom oznámenie o postúpení pohľadávky zrealizoval postupca listom zo
dňa 30. 10. 2015, a tento bol tak žalovanej 1., ako aj žalovanej 2. zasielaný, čo vyplýva z podacieho
hárku č. EPH 005672742.

18. Súd vykonal dokazovanie prednesom advokáta žalobcu, advokáta žalovanej 2., vyššie uvedenými
dôkazmi, z ktorých dôkazov súd vychádzal a vyhodnotil skutkový stav tak ako bolo vyššie uvedené.19. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom, ktorá
sa v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného
zákonníka (§ 479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný

spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy ide jednoznačne
o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje špeciálna úprava obsiahnutá v § ust. 52 ods. 2, posledná
veta Obč. zákonníka a v osobitnom zákone č. 258/2001 Z.z., resp. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch.

20. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014.

21. S poukazom na vyššie uvedené, právny vzťah medzi stranami sporu sa riadi ustanoveniami

Občianskeho zákonníka a ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z., a právna úprava Občianskeho
zákonník sa dotýka aj ručiteľského záväzku žalovanej 2. (§ 546 a nasl.) a z akcesorickej povahy záväzku
vyplýva, že ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal dlžník voči veriteľovi
a veriteľ môže uplatniť právo voči ručiteľovi len vtedy, ak písomne vyzval dlžníka, aby plnil (§ 548 ods. 1).

22. Vzhľadom na námietku žalovanej 2., o nedoručení výzvy, ktorou mala byť upozornená na predčasnú
splatnosť úveru (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) a aj na závery obsiahnuté v uznesení odvolacieho
súdu,súdnajprvskúmal,čiveriteľprizosplatneníúverudodržalzákonomstanovenýpostup(podmienky)
ako aj platnosť postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa – banky na žalobcu – ust. § 92 ods. 8
zákona o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky.

23. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

24. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

25. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplývajú podmienky, za ktorých môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,ktorýmisúvzmysleust.§565Občianskeho
zákonníka: 1) možnosť straty výhody splátok bola výslovne určená v dohode medzi veriteľom a dlžníkom
alebo v súdnom rozhodnutí, 2) dlžník nesplní niektorú zo splátok v deň jej splatnosti a 3) veriteľ požiada
dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

26. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, k vyššie uvedeným podmienkam pristupujú ešte ďalšie
dve podmienky v zmysle citovaného ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a to:
1) veriteľ má právo na tzv. stratu výhody splátok (možnosť požadovať zaplatenie celého dlhu naraz pred
jeho konečnou splatnosťou) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky

a 2) veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

27. Podmienkou účinného zosplatnenia úveru teda je, že veriteľ pred zosplatnením pohľadávky má
povinnosť upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie (výkon) tohto práva.
Upozornenieveriteľavovzťahukspotrebiteľovinauplatnenieprávapodľa§565Občianskehozákonníka

je teda podmienkou pre účinný výkon tohto práva. Ak táto podmienka nie je splnená, je zosplatnenie
neúčinné a veriteľ nemá právo na zaplatenie celého dlhu naraz.

28. Podľa ust. § 92 ods. 8 zák. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom do 31.10.2015, ak je
napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočkazahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči

banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

29. Uvedené zákonné ustanovenie stanovuje predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky inému
subjektu, a to aj nebankovému subjektu bez súhlasu klienta, pričom musí ísť o postúpenie písomnou
zmluvou, postúpená môže byť iba tá časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu a ktorá je
splatná (teda musia byť splnené predpoklady na predčasné zosplatnenie úveru podľa ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka) a podmienkou postúpenia je aj omeškanie dlžníka nepretržite dlhšie ako 90

kalendárnych dní so splnením čo len časti peňažného záväzku voči banke, a to napriek písomnej výzve
banky. Dané predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia
byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

30. Súdna prax je vzácne jednotná v závere, že v prípade nesplnenia týchto osobitným zákonom

stanovených predpokladov pre postúpenie bankovej pohľadávky na nebankový subjekt ide o postúpenie
v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle ust. § 525 ods. 2 Občianskeho
zákonníka zakázané (vylúčené). Ide teda o neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho
zákonníka, keďže zmluva o postúpení pohľadávok je v rozpore so zákonom o bankách v prípade
nesplnenia stanovených podmienok (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.04.2018 sp.zn.

1 Cdo 147/2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.03.2018 sp.zn. 7 Cdo 26/2017, uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2019 sp.zn. 1Obdo/92/2018 etc).

31. Splnenie podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zák. 483/2001 Z.z. o bankách je teda potrebné pre
platnépostúpeniepohľadávkybankynainúosobu,aibavprípadesplneniatýchtozákonnýchpodmienok

je daná aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie bankovej pohľadávky.

32. V prípade nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, o aký ide aj v prejednávanej veci, súd je povinný ex offo
skúmať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zák. 483/2001 Z.z. a či
je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

33.Zcitovanéhozákonnéhoustanoveniavyplýva,žebankaakoúčastníkzmluvyoúveremáobmedzené
možnosti postúpenia svojej pohľadávky voči svojmu klientovi zo zmluvy o úvere a to v tom, že môže
postúpiť bez súhlasu klienta iba splatnú pohľadávku, resp. jej splatnú časť. Postúpením nesplatnej
pohľadávky inému subjektu ako je banka by totiž došlo k neprípustnému vstupu iného subjektu do

aktívneho právneho vzťahu, ktorého účastníkom v zmysle zákonnej úpravy zákona o bankách môže
byť iba banka. Z uvedeného zároveň vyplýva, že mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru nemôže
úspešne uplatniť iný subjekt ako banka (na základe zmluvy o postúpení pohľadávky), keďže tomu bráni
vyššie uvedená prekážka v možnosti postúpiť nesplatnú pohľadávku.

34. Rozborom ustanovenia ust. § 92 ods. 8 zák. 483/2001 Z.z treba dospieť k záveru, že jednoznačne
definuje podmienky, za akých (ne)možno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo
aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta citovaného ust. definuje dve takéto podmienky (nad rámec
písomnejformyzmluvyopostúpeníanepotrebnostisúhlasuklientastakýmtokrokom,ktorépredpokladá
už § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka), z ktorých prvou je písomná výzva banky, uvažujúcej

o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky, klientovi, aby pohľadávku splnil, a druhou je
nepretržite viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného
záväzku, zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej
(napriek splneniu podmienok postúpenia) banka nebude môcť uplatniť právo postúpiť pohľadávku, a to
vtedy, ak klient ešte pred postúpením svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho

príslušenstva, splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať
nebude - vtedy, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného
záväzku trval viac než jeden rok. Tretia veta cit. ust. vymedzuje povinnosť odovzdania postupníkompostupcovi dokumentácie o záväzkovom vzťahu, na základe ktorého vznikla postúpená pohľadávka a
úpravu týkajúcu sa samotného bankového tajomstva a jeho prelomenia.

35. V prejednávanom prípade ide o nárok žalobcu ako postupníka, ktorý má hmotnoprávny základ
v pôvodnom právnom vzťahu medzi pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovanými 1.
a 2. V konaní nebolo sporné, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou 1. bola dňa 30. 11. 2009
uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanej 1. poskytnutý úver vo výške
8.500 EUR. Tiež nebolo sporné, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou 2., bola uzatvorená

dohoda o ručení ( § 546 a nasl. Občianskeho zákonníka). Žalovaný ako dôkaz predložil výzvu zo
dňa 9.9.2015, ktorou právny predchodca žalobcu vyzval žalované 1. a 2. k úhrade dlžnej čiastky vo
výške 1.399,54 EUR s upozornením na oprávnenie vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, v prípade
márneho uplynutia 15 – dňovej lehoty poskytnutej veriteľom žalovaným na splnenie dlhu (č.l.110.
súdneho spisu). Táto výzva je pôvodným veriteľom označená ručne písaným číslom: 3.956.341 a tiež
číslom: 0292/108/2015-1508 (strojovo, resp. cez PC). Doručenie tejto výzvy žalobca preukazoval

kópiu doporučenej zásielky s označením 3956341, obsahujúcou údaje adresáta – žalovanej 2. (meno,
priezvisko, bydlisko), s číselným označením: 0292/119/2015-1329, s dátumom uloženia zásielky dňa
5.10.15, s podpisom“ Gáborová“ a s dátumom prevzatia 08.1.2015. Táto výzva je identická, až na
dátum prevzatia, keď sa vizuálne javí dátum 8.10.2015; číslica 0 akoby bola dopisovaná ceruzkou,
s dôkazom, ktorý žalobca predkladal k preukázaniu doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti zo dňa 30.9.2015, v ktorom je obsiahnuté aj číslo pôvodného veriteľa: 0292/119/2015-1329,
ktoré číselné označenie sa zhoduje s číselným označením na doporučenej zásielke (čl. 39 súdneho
spisu). Vychádzajúc z týchto dôkazov má súd zato, že žalovanej 2. bolo doručené iba oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 30.9.2015, ktoré bolo ňou prevzaté dňa 8.10.2015. Súd
vychádzal z doporučenej zásielky (čl. 39, čl. 110), z ktorej vyplýva doručenie oznámenia o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti, pretože je nepochybné, že číslo uvedené na „doručenke“ 0292/119/2015 –
1329 sa zhoduje s číslom uvedeným v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.9.2015.
Súd zastáva názor, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo žalovanou 2. prevzaté
dňom 8.10.2015, pričom dátum prevzatia je potrebné odvodiť odo dňa uloženia zásielky – 5.10.2015
a z pečiatky dodacej pošty – 8.10.2015.

36. Z vyššie uvedeného plynie záver o nesplnení predpokladov (podmienok) na predčasné zosplatnenie
úveru, keď pôvodný veriteľ nedodržal zákonom stanovené podmienky podľa ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, t.j. nebola splnená podmienka existencie písomnej výzvy (upozornenia)
veriteľa – banky pred zosplatnením úveru, resp. jej doručenie žalovanej 2., a preto je zosplatnenie je

neúčinné.

37 Pokiaľ žalobca doručenie upozornenia (výzvy) pred zosplatnením preukazuje podacím hárkom (čl.
322 súdneho spisu) a dôvodí s poukazom na ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že je právne
irelevantné, či žalované aj skutočne prevzali výzvu zo dňa 9.9.2015, súd uvádza nasledovné:

38. Podľa ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od
okamihu, keď jej dôjde.

39. V zmysle uvedeného ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď

jej dôjde. V danom prípade sa jedná o tzv. teóriu dôjdenia, a teda pri hmotnoprávnych úkonoch
sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti, zachytávajúcej právny úkon. Účinnosť
adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka predpokladá,
že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j., že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto
okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane.

40. Slovné spojenie „dostane sa do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať v zmysle
procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby
zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe
nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy

doručením listu, či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta, či do jeho
poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky,
nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky.
Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu,postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Rozhodujúce je teda objektívne hľadisko, t.j.
ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky
jednostranného právneho úkonu, obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát

skutočne oboznámil (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.1.2011 sp. zn. 5Cdo/129/2010, rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 15.12.2020 sp. zn. 5Cdo/36/2020).

41. V prejednávanom prípade by sa mohlo aplikovať citované ustanovenie, avšak len vtedy, ak by
skutočne (preukázateľne) veriteľ výzvu pred zosplatnením žalovanej 2. doručoval. Doručovanie výzvy

zo dňa 9.9.2015 nevyplýva zo žiadnych listinných dôkazov predložených žalobcom, ani z podacieho
hárku, z ktorého nie je vôbec zrejmý názov odosielateľa, dátum podania zásielok, adresa pre vrátenie
zásielky, je sporná pečiatka pošty, nie je možná identifikácia zásielky adresovaných žalovaným, a teda
predložený podací hárok nemá dostatočnú dôkaznú silu na preukázanie doručovania a doručenia výzvy
zo dňa 9.9.2015.

42. Na margo vyššie uvedeného súd už len poznamenáva, že aj keby výzva pred zosplatnením mala byť
doručovaná napr. v deň jej vyhotovenia (9.9.2015), resp. podľa pečiatky na podacom hárku – 10.9.2015
a uplatnilo by sa pre doručovanie ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nebola by však splnená druhá
podmienka pre postúpenie ( § 92 ods. 8 zákona o bankách), a to nepretržité omeškanie žalovaných 90
dní od doručenia výzvy. Z obsahu listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že k postúpeniu pohľadávky

došlo dňom 23.10.2015 a s prihliadnutím na dátum na výzve pred zosplatnením – 9.9.2015, je
nepochybné, že ku dňu postúpenia pohľadávky ešte neuplynulo 90 dní. Súd dodáva, že aj zo samotnej
výzvy zo dňa 9.9.2015 nemožno s istotou vyvodiť začiatok vzniku omeškania žalovaných so splácaním
dlhu(pôvodnýveriteľžalovanýmibaoznamuje,žesúvomeškanísosplácanímpohľadávkybankykudňu
8.9.2015 vo výške 1.399,54 EUR), a takúto výzvu nemožno považovať za kvalifikovanú. Vychádzajúc zo

zmyslu a účelu výzvy ako zákonnej podmienky pre postúpenie pohľadávky sa javí legitímnym očakávať
a predpokladať, že už táto výzva bude obsahovať také údaje, ktoré sú spôsobilé privodiť jednoznačný
záver o vzniku momentu omeškania so splácaním pohľadávky. Predovšetkým vypracovanie a doručenie
kvalifikovanej výzvy je v záujme veriteľa, aby sa predchádzalo vzniku pochybností.

43. Predmetom konania je pohľadávka, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha ako postupník pôvodného
veriteľa – Slovenská sporiteľňa, a.s. zo zmluvy o postúpení pohľadávok z 23.10.2015. V tomto prípade
žalobcuzaťažovalodôkaznébremenopreukázaťaktívnuvecnúlegitimáciu,tedalegitímnenadobudnutie
v žalobe uplatnených práv od pôvodného veriteľa. Ide o vyriešenie kardinálnej otázky, zodpovedaním
ktorej je súd ex offo viazaný (porovnaj aj nález Ústavného súdu SR zo dňa 12.12.2017 sp. zn. 1 ÚS

407/2016, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29.6.2010).

44. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobca preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s. (postupca) a ním (postupníkom) dňa 23.10.2015.

45. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj
procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) ma pasívnu legitimáciu. Vecná
legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca zažaluje osobu, ktorá
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom

o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a legitimácii žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie,
že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého žalobca za žalovaného neoznačil.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
ale pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
sporového konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z

účastníkov konania nenamieta Vzhľadom na charakter prejednávaného sporu súd sa zaoberal otázkou
vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom
práva (povinnosti), ktorého je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten,
kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorých sa koná.

46. V prejednávanom spore žalobca splnenie povinnosti v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení pre platné postúpenie pohľadávky právnym predchodcom žalobcu preukazuje výzvou zo dňa9.9.2015, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 30. 9. 2015 a oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 30. 10. 2015, ktoré doručoval žalovaným 1., 2.

47. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, upravuje špeciálne podmienky, za ktorých môže byť
banková pohľadávka alebo jej časť postúpená, a to je, že musí ísť o pohľadávku splatnú, a to až
po prechádzajúcej písomnej výzve a kumulatívne musí byť splnené omeškanie dlžníka so splnením
postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Teda prvým predpokladom pre
cesiubankovejpohľadávkyalebojejčastinainúosobujepísomnávýzvabanky.Medzivýzvouazmluvou

o postúpení pohľadávky musí uplynúť 90 kalendárnych dní.

48. V spore nebolo preukázané účinné zosplatnenie pohľadávky, t.j. ku dňu postúpenia pohľadávky úver
splatným nebol, a preto banka (pôvodný veriteľ, postupca) nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku
z úveru vrátane príslušenstva inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 je
preto neplatným právnym úkonom podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka – pre rozpor so

zákonom (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/26/2017).

49. Ak by aj súd pripustil záver o účinnom zosplatnení, (viď. bod 42), je nepochybné, že právny
predchodcažalobcupostúpilžalobcovipohľadávkuvočižalovanýmuplatňovanúvtomtokonanízmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015, pričom s poukazom na ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách,

nebola splnená druhá kumulatívna podmienka, a to následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní
nasledujúce po zaslaní písomnej výzvy banky a aj v tomto prípade postúpenie pohľadávky je neplatné
podľa ust. § 39 Občianskeho zákona – pre rozpor so zákonom.

50. V danom prípade bolo na žalobcovi nielen tvrdiť ale aj preukázať splnenie podmienok v zmysle ust.

§ 92 ods. 8 Zákona o bankách, a teda bol na žalobcovi ako postupcovi, ktorý postúpenú pohľadávku v
súdnom konaní uplatňuje tvrdiť a dokázať splnenie predpokladu svojej aktívnej legitimácie na podanie
žaloby, teda splnenie podmienok platného postúpenia podľa zákona o bankách.

51. V súhrne vyššie uvedeného súd dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu

v konaní, ktorý nepreukázal, že je nositeľom ním v konaní uplatňovaného práva voči žalovaným 1. a 2.

52. Vzhľadom na zamietnutie žaloby pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore,
sa súd už ďalšími námietkami žalovanej 2. nezaoberal.

53. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

55. V spore boli úspešné žalované 1. a 2. v celom rozsahu, ktoré tak majú nárok na náhradu
preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania. V prejednávanom prípade trovy
konania vznikli iba žalovanej 2., ktorej ich náhradu súd priznal proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu
100%. Žalovanej 1. žiadne trovy konania v spore nevznikli, preto súd jej ich náhradu proti v spore

neúspešnému žalobcovi nepriznal.

56. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah,v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
(§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).