Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. marec 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/243/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201533
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1022201533.2

Uznesenie

Krajsky´ súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Slovenská plavba a prístavy a.s.,
so sídlom Horárska 12, 815 24 Bratislava, IČO: 35 705 671, zastúpený: JUDr. Michaela Töröková,
advokátka so sídlom Ulica 29. augusta, 811 08 Bratislava, IČO: 30 848 679, proti žalovanému: Verejné
prístavy, a. s., so sídlom Prístavná 10, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 541, zastúpený advokátskou
kanceláriou: GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, v

konaní o preskúmanie 1. Faktúry OF22022509 zo dňa 01.09.2022, 2. Faktúry OF 3 2022 228 zo dňa
12.09.2022, 3. Faktúry OF 2 2022 574 zo dňa 13.09.2022, 4. Faktúry OF 2 2022 575 zo dňa 13.09.2022,
5. Faktúry OF 2 2022 576 zo dňa 13.09.2022, 6. Faktúry OF 3 2022 255 zo dňa 28.09.2022, 7. Faktúry
OF 2 2022 651 zo dňa 12.10.2022, 8. Faktúry OF 2 2022 652 zo dňa 12.10.2022, 9. Faktúry OF 2 2022
653 zo dňa 12.10.2022, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajsky´ súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Krajský súd v Bratislave v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 254,70 EUR prostredníctvom
Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975

99 Banská Bystrica, po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Žalovaný, ktorý vyberá poplatky na základe zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe v
znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoVP“) a na základe Sadzobníka vyberania úhrad za používanie
verejných prístavov na vodných cestách Slovenskej republiky, účinného od 01.08.2022, (ďalej len

„Sadzobník“) vydaný na základe ZoVP, vystavil a doručil žalobcovi nasledovné faktúry:
1.1. Faktúra OF 2 2022 509 zo dňa 01.09.2022, doručená žalobcovi dňa 05.09.2022. Predmetom tejto
faktúry sú poplatky za obdobie 01.09.2022 - 30.09.2022, v zmysle ZoVP a na základe Sadzobníka:
Poplatky za prístavnú polohu bez uzatvorenej zmluvy za polohy P-l, P-2, P-3, P-4, P-5, P-6, P-8, P-9,
HDT 52, HDT 53, HDT 54, ČB 70 v územnom obvode nákladného prístavu Bratislava v cene celkom
6.480,- Eur s DPH.

1.2. Faktúra OF 3 2022 228 zo dňa 12.09.2022, doručená žalobcovi dňa 12.09.2022. Predmetom tejto
faktúry sú poplatky za obdobie 31.08.2022 - 31.08.2022, v zmysle ZoVP a na základe Sadzobníka:
Denný pobyt plavidiel vnútrozemskej plavby v územnom obvode nákladného prístavu Komárno v cene
38,66 Eur s DPH.
1.3. Faktúra OF 2 2022 574 zo dňa 13.09.2022, doručená žalobcovi dňa 14.09.2022. Predmetom tejto
faktúry sú poplatky za obdobie 01.08.2022 - 31.08.2022, v zmysle ZoVP a na základe Sadzobníka:

Denný pobyt plávajúcich zariadení v územnom obvode nákladného prístavu Bratislava v cene 1.569,65
Eur s DPH. Mesačný pobyt neprevádzkovaných plavidiel v územnom obvode nákladného prístavuBratislava v cene 627,10 Eur s DPH. Denný pobyt plavidiel vnútrozemskej plavby v územnom obvode
nákladného prístavu Bratislava v cene 47.317,48 Eur s DPH.
1.4. Faktúra OF 2 2022 575 zo dňa 13.09.2022, doručená žalobcovi dňa 14.09.2022. Predmetom tejto

faktúry sú poplatky za obdobie 01.08.2022 - 31.08.2022, v zmysle ZoVP a na základe Sadzobníka:
Denný pobyt plávajúcich zariadení v územnom obvode nákladného prístavu Bratislava v cene 459,- Eur
s DPH.
1.5. Faktúra OF 2 2022 576 zo dňa 13.09.2022, doručená žalobcovi dňa 14.09.2022. Predmetom tejto
faktúry sú poplatky za obdobie 01.08.2022 - 31.08.2022, v zmysle ZoVP a základe Sadzobníka: Denný

pobyt plávajúcich zariadení v územnom obvode nákladného prístavu Bratislava v cene 449,38 Eur s
DPH.
1.6. Faktúra OF 3 2022 255 zo dňa 28.09.2022, doručená žalobcovi dňa 12.10.2022. Predmetom tejto
faktúry sú poplatky za obdobie 01.09.2022 - 13.09.2022, v zmysle ZoVP a na základe Sadzobníka:
Denný pobyt plavidiel vnútrozemskej plavby v územnom obvode nákladného prístavu Komárno v cene
857,59 Eur s DPH.

1.7. Faktúra OF 2 2022 651 zo dňa 12.10.2022, doručená žalobcovi dňa 13.10.2022. Predmetom tejto
faktúry sú poplatky za obdobie 01.09.2022 - 30.09.2022, v zmysle ZoVP a na základe Sadzobníka:
Denný pobyt plávajúcich zariadení v územnom obvode nákladného prístavu Bratislava v cene 1.519,02
Eur s DPH. Mesačný pobyt neprevádzkovaných plavidiel v územnom obvode nákladného prístavu
Bratislava v cene 1.992,- Eur s DPH. Denný pobyt plavidiel vnútrozemskej plavby v územnom obvode

nákladného prístavu Bratislava v cene 47.286,65 Eur s DPH.
1.8. Faktúra OF 2 2022 652 zo dňa 12.10.2022, doručená žalobcovi dňa 13.10.2022. Predmetom tejto
faktúry sú poplatky za obdobie 01.09.2022 - 30.09.2022, v zmysle ZoVP a na základe Sadzobníka:
Denný pobyt plávajúcich zariadení v územnom obvode nákladného prístavu Bratislava v cene 398,66
Eur s DPH.

1.9. Faktúra OF 2 2022 653 zo dňa 12.10.2022, doručená žalobcovi dňa 13.10.2022. Predmetom tejto
faktúry sú poplatky za obdobie 01.09.2022 - 30.09.2022, v zmysle ZoVP a na základe Sadzobníka:
Denný pobyt plávajúcich zariadení v územnom obvode nákladného prístavu Bratislava v cene 434,88
Eur s DPH.

II. Žaloba

2. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 08.11.2022, sa žalobca
domáha preskúmania zákonnosti vyššie špecifikovaných faktúr ako individuálnych správnych aktov
vydaných žalovaným a navrhuje, aby ich správny súd zrušil, nakoľko ich považuje za nezákonné.

Žalovaný vystavuje žalobcovi faktúry, ktorých prílohou je aj dodací list, avšak v danom prípade
nedochádza k dodaniu žiadneho tovaru ani k dodaniu žiadnej služby zo strany žalovaného, a preto
žalobca nepovažuje za správnu formu, akou žalovaný vyberá od žalobcu poplatky na základe ust.
§ 5 ods. 14 ZoVP a Sadzobníka. Medzi žalobcom a žalovaným neexistuje žiaden súkromnoprávny
vzťah, poplatky účtované napadnutými faktúrami, vyberá žalovaný od žalobcu na základe zákona. Z

uvedeného dôvodu faktúry, bez ohľadu na ich formu, predstavujú podľa žalobcu individuálne správne
akty, ktoré zaväzujú žalobcu, a ktoré sú výsledkom aplikácie práva zo strany žalovaného v rámci
výkonu jeho zákonom zverenej pôsobnosti na základe ZoVP. Žalovaný v tomto prípade vystupuje
v úlohe vykonávateľa štátnej moci, a nie v pozícii dodávateľa. Žalobca má za to, že preskúmanie
zákonnosti uvedených faktúr spadá pod právomoc správneho súdu, pretože sa jedná o správny akt

vydaný postupom podľa ZoVP, v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného v oblasti verejnej správy, a to v
oblasti vnútrozemskej plavby a prístavov.

3. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný je právnickou osobou, ktorej ZoVP zveril rozhodovanie o
právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej

správy - vyberanie úhrady za používanie verejných prístavov, a teda spadá pod legálnu definíciu orgánu
verejnejsprávyzakotvenúvust.§4písm.d)SSP.Žalovanýjeprávnickáosobazaloženápodľa§6ods.1
ZoVP, ktorá bola založená, okrem iného, aj na účely vyberania úhrad za používanie verejných prístavov,
čo vyplýva z ust. § 6 ods. 2 písm. d) ZoVP. Žalovaný je podľa Prístavného poriadku verejných prístavov,
prevádzkovateľom verejných prístavov. Jediným zakladateľom žalovaného je Slovenská republika, v

mene ktorej koná Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

4. Touto žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti jednotlivých faktúr, ako individuálnych
správnych aktov vydaných na základe ZoVP a Sadzobníka. Vzhľadom na absenciu súkromnoprávnehoprvku sa podľa žalobcu nejedná o súkromnoprávny spor ani inú súkromnoprávnu vec, na ktorú by bola
daná právomoc súdu v civilnom procese, a preto faktúry spadajú pod prieskumnú právomoc správneho
súdu.

5. Žalobca má za to, že faktúry vystavené žalovaným, sú v rozpore s ust. § 5 ods. 14 ZoVP, pretože
nimi nie je účtovaná úhrada za používanie verejných prístavov, ale sú nimi účtované poplatky, ktoré
žalovaný svojvoľne bez opory v zákone zakotvil, do Sadzobníka. Žalobca považuje za nezákonný aj
Sadzobník, ktorý obsahuje množstvo poplatkov, ktoré nemajú oporu v ust. § 5 ods. 14 ZoVP. Z faktúr

dokonca nie je ani zrejmé, že sa nimi účtuje úhrada za používanie verejných prístavov žalobcom,
a nie je z nich zrejmé ani to, v čom malo spočívať používanie verejných prístavov žalobcom. Tieto
faktúry neobsahujú náležitosti individuálneho správneho aktu, pretože neobsahujú žiadne odôvodnenie
ani poučenie o možnosti opravného prostriedku a nie je z nich zrejmé, z akých podkladov žalovaný
pri vystavení faktúr vychádzal a ako vec právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca je povinný
uhradiť žalovanému čiastku uvedenú vo faktúrach. Žalobca má za to, že obsah faktúr nezodpovedá

požiadavkám preskúmateľnosti, čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti. Žalobca nebol oboznámený
ani s podkladmi, na základe ktorých žalovaný vydal faktúry, ktorými zaviazal žalobcu na úhradu
fakturovanej čiastky. Má za to, že sú splnené predpoklady na zrušenie faktúr podľa ust. § 191 ods. 1
písm. d), e), g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“).

III. Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 09.12.2023, doručenom správnemu súdu dňa 12.12.2023,
žiada žalobu odmietnuť ako neprípustnú, alternatívne zamietnuť. Poukázal na to, že žalovaný nie je
založený ZoVP, ale jedná sa o akciovú spoločnosť zriadenú (založenú) v zmysle príslušných ustanovení

zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný
zákonník“). Práve na Obchodný zákonník odkazuje aj ZoVP.

7. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný je právnickou osobou, ktorej ZoVP zveril rozhodovanie o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy

(určenie výšky úhrady za používanie verejných prístavov), a teda spadá pod legálnu definíciu orgánu
verejnej správy zakotvenú v ustanovení § 4 písm. d) SSP, sú podľa žalovaného účelové a tendenčné a
nemajú oporu v žiadnom právnom predpise.

8. Má za to, že nie je štátnym orgánom, orgánom územnej samosprávy, orgánom záujmovej samosprávy

a ani právnickou osobou, ktorej by zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Žalovaný nevykonáva
žiadnu pôsobnosť a ani nevydáva žiadne rozhodnutia alebo iné správne akty v oblasti verejnej správy.

9. Predmetnú skutočnosť potvrdzuje podľa žalovaného aj jeho zaradenie Štatistickým úradom

Slovenskej republiky v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z
21.05.2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (ďalej len
„Nariadenie ESA 2010“) použitím metodiky ESA 2010 medzi verejné nefinančné korporácie a nie medzi
subjekty verejnej správy. Zaradenie žalovaného medzi verejné nefinančné korporácie bolo vykonané
Štatistickým úradom SR po zohľadnení viacerých kritérií, najmä kritéria týkajúceho sa trhovej/netrhovej

produkcie. Nakoľko žalovaný poukazuje na to, že spĺňal kritérium trhovej produkcie v zmysle Nariadenia
ESA 2010, bol zaradený medzi korporácie a nie do verejnejsprávy, t.j. žalovaný pri výkone svojej činnosti
postupuje ako podnikateľ, ktorý sa snaží maximalizovať svoje zisky a nerozhoduje o žiadnych právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Ak by žalovaný mal postavenie právnickej osoby, ktorá by vykonávala svoju pôsobnosť v oblasti verejnej

správy a v tejto súvislosti vydávala rozhodnutia alebo iné správne akty, tak by bol Štatistickým úradom
SR zaradený medzi subjekty verejnej správy, čo však nie je.

10. Konštatoval, že vydaním Sadzobníka nerozhodol o právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a vydanie Sadzobníka nie

je výsledkom žiadneho administratívneho konania, ktoré by podliehalo súdnemu prieskumu v rámci
správneho súdnictva. Vydaním Sadzobníka žalovaný vykonáva svoju vykonáva svoju podnikateľskú
činnosť, ktorú má zapísanú aj v predmete činnosti v obchodnom registri.IV. Relevantné právne predpisy

11. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 3 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje

alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka,

14.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 7 písm. b) SSP, správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy,
ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej

osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia
upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za

následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

17. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

18. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

19. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

20. Podľa § 5 ods. 14 zákona č. 338/2000 Z. z., používanie verejných prístavov podlieha úhrade. Výšku
úhrady za používanie verejných prístavov určí a vyberá akciová spoločnosť (ďalej len „spoločnosť“)
podľa § 6 na základe sadzobníka schváleného ministerstvom. Výnosy z úhrad sú príjmom spoločnosti.

V. Právne posúdenie

21. Krajský súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd na konanie vo veci (§ 10, §
13 ods. 1 SSP), predtým ako podrobil prejedávanú vec meritórnemu prieskumu, zisťoval, či v danom
prípade je vôbec daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci preskúmania predmetných

faktúr.

22. Správny súd primárne skúmal, či napadnute´ faktúry majú povahu rozhodnutí/opatrení vydaných
v správnom konaní podliehajúcich prieskumu podľa tretej časti Správneho súdneho poriadku a či je v
danom prípade daná právomoc krajského súdu na konanie a rozhodovanie v tejto veci.

23. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly
s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutiaalebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon

výslovnezprieskumuvylučuje(§7SSP). Niejepritomrozhodujúce,akojenapadnutérozhodnutiealebo
opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval orgán verejnej správy podľa
zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu.
Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy
je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka

základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo
príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. Súdnemu preskúmaniu
preto podliehajú aj také správne akty (opatrenia) orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne
náležitosti rozhodnutia, za predpokladu, že sa nimi právne záväzným spôsobom (bez možnosti nápravy
prostredníctvom riadnych opravných prostriedkov) zakladajú, menia alebo rušia práva alebo povinnosti
fyzických či právnických osôb, alebo sa ich priamo dotýkajú. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho

preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad v prejednávanej veci
nejde.

24. Správny súd konštatuje, že z obsahu žaloby a napadnutých faktúr vyplýva, že správnou žalobou sa
žalobcadomáhapreskúmaniafaktúr,ktorýmižalovanývyberápoplatkyzapoužívanieverejnéhoprístavu

v zmysle sadzobníka.

25. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa správnou žalobou domáha preskúmania nemeritórneho
rozhodnutia žalovaného, nakoľko faktúry nemajú povahu rozhodnutia, ale sú vystavené na základe
sadzobníka schváleného Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky v zmysle § 6 ZoVP.

Správny súd má za to, že vystavené faktúry nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho
súdnictva, keďže nie sú rozhodnutím/opatrením správneho orgánu v zmysle SSP.

26. Správny súd nie je oprávnený na základe individuálnych správnych úkonov konajúceho orgánu
verejnej správy, ktoré sú predbežnej povahy, prezumovať prípadné možné správne konanie, ktorého

výsledkombymohlobyťrozhodnutiezasahujúcedosféryprávaoprávnenýchzáujmovžalobcu.Takýmto
postupom by správny súd zasiahol do zákonom zverených kompetencií orgánu verejnej moci, pričom
úlohou správneho súdu nie je nahrádzať či dopĺňať jeho činnosť; zákon totiž zveruje súdom až následnú
ochranu porušených práv a právom chránených záujmov rozhodnutím orgánu verejnej správy.

27.Správnysúdkedykoľvekpočaskonaniaprihliadanato,čisúsplnenéprocesnépodmienky,zaktorých
môže správny súd konať a rozhodnúť. V danom prípade ide o nedostatok podmienky konania, ktorú
nemožno odstrániť.

28. V nadväznosti na vyššie uvedené, zároveň správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Szˇfk/25/2018 zo dňa 03.07.2018, v ktorom najvyšší súd zaujal
názor: „Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, čo v zásade znamená, že
súdnemu prieskumu zákonnosti podliehajú v zásade všetky rozhodnutia vydane´ správnymi orgánmi
s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomoci´ pri preskúmaní
správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy

nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 7
SSP, ktoré obsahujú taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho
prieskumu.“

29. Správny súd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6Szˇfk/21/2017 zo dňa 21.11.2017,

v ktorom konštatoval: „Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený
tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa
rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí
byť právoplatné rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu. Ďalšou podmienkou je,
že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť, že bola ukrátená na svojich právach. Súdna prax

trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich právach“ treba
vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne
právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu.“30. Podľa § 5 ods. 14 ZoVP, používanie verejných prístavov podlieha úhrade, pričom v rámci zákonom
vymedzenej pôsobnosti, žalovaný v súlade s § 6 ods. 2 písm. d) ZoVP, vyberá úhrady za používanie
verejných prístavov. Výška týchto úhrad je stanovená Sadzobníkmi vyberania úhrad za používanie

verejných prístavov na vodných cestách Slovenskej republiky, ktoré v zmysle § 38 písm. p) ZoVP
schvaľuje Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. V zmysle
uvedeného, úprava výšky úhrad za používanie prístavov je plne v kompetencii žalovaného.

31. Správny súd poukazuje, že všeobecné súdy ako orgány súdnej moci sú viazané čl. 2 ods. 2

Ústavy Slovenskej republiky, teda môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Správne súdnictvo nie je nelimitovaným nástrojom uplatňovania a
ochrany práv, ale nástrojom, ktorý podlieha určitej ústavnej a zákonnej právnej úprave, ktorá určuje jej
medze. Úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytovať
ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodovať v ďalších veciach ustanovených SSP.

V preskúmavanej veci však nejde rozhodnutie/opatrenie v správnom konaní, a preto nemôže ani dôjsť k
založeniu, zmene alebo zrušeniu subjektívnych práv a povinností účastníkov administratívneho konania,
pričom pred vystavením napadnutých faktúr žiadne administratívne konanie nepredchádzalo. Preto
napadnuté faktúry nemôžu byť predmetom samostatného súdneho prieskumu v správnom súdnictve.

32. Konanie, ktorého výsledkom bolo vystavenie faktúr, je osobitný druh konania, v ktorom žalovaný v
rámci jednej zo svojich kompetencií (§6 ods. 2 písm. d) ZoVO) vyberá úhrady za používanie verejných
prístavov. Podľa názoru súdu, konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutých faktúr, nemožno
považovať za administratívne konanie v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP a žalobcu za účastníka takéhoto
administratívneho konania, ako to vyžaduje ust. § 178 ods. 1 SSP.

33. Rovnako treba poukázať na právomoc súdov v správnom súdnictve, keď správnom súdnictve súdy
rozhodujú o zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy na základe žaloby proti orgánu verejnej
správy, pričom sa orgánmi verejnej správy rozumejú - orgány moci výkonnej (štátne orgány), orgány
územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy, fyzické a právnické osoby a iné orgány, ktorým je

zverené rozhodovanie v oblasti verejnej správy o právach a povinnostiach právnických alebo fyzických
osôb (rozhodnutia orgánov výkonnej moci preskúmava súd na základe generálnej klauzuly, rozhodnutia
ostatných orgánov preskúmava, ak to ustanovuje zákon); o opatreniach orgánov verejnej správy a
iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy
a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. V zmysle uvedeného je nepochybné, že

v prípade žalobou napadnutých vystavených faktúr žalovaným, o takéto rozhodnutie orgánom verejnej
správy nejde.

34. Žalovaný nie je štátnym orgánom, orgánom územnej samosprávy, orgánom záujmovej samosprávy
a ani právnickou osobou, ktorej by zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch

alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Žalovaný nevydáva
žiadne rozhodnutia a ani iné správne akty v oblasti verejnej správy. Je zaradený Štatistickým úradom
Slovenskej republiky v zmysle Nariadenie ESA 2010 použitím metodiky ESA 2010 medzi verejné
nefinančné korporácie a nie medzi subjekty verejnej správy. Vydaním Sadzobníka žalovaný vykonáva
svoju podnikateľskú činnosť, ktorú má zapísanú aj v predmete činnosti v obchodnom registri. Povinnosť

používania verejných prístavov konkrétnym spôsobom, ktorý je spoplatnený v zmysle Sadzobníka,
nie je žiadnemu užívateľovi verejného prístavu direktívne uložená, ale je na ich úvahe, či budú svoju
podnikateľskú činnosť vykonávať v prístavoch, ktorých prevádzkovateľom je žalovaný, alebo nie.

35. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností konštatuje, že neboli naplnené všetky

podmienky na preskúmanie rozhodnutia v rámci správneho súdnictva a s poukazom na ust. § 98 ods.
1 písm. g) SSP žalobu odmietol.

36. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

37. Podľa § 11 ods. 3 tretia veta zákona cˇ. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov (ďalej aj „zákon o súdnych poplatkoch“), v konaní pred správnym súdom sa poplatokvráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania
odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.

38. Podľa § 11 ods. 4 prvá veta zákona cˇ. 71/1992 Zb., okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva
a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%,
najmenej však 6,70 eura.

39. Z obsahu spisu súd zistil, že žalobca na výzvu súdu uhradil súdny poplatok za žalobu za 9 faktúr

vo výške 315,- EUR dňa 22.11.2022, prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. Nakoľko vo veci došlo k
odmietnutiu žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, súd v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 a 4 zákona cˇ.
71/1992 Zb. vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok o 6,70 EUR za každú jednotlivú faktúru, vo výške
254,70 EUR, prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenskej pošty, a.s.

40. Toto rozhodnutie senát Krajského sudu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení

s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa ma´ popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnute´ rozhodnutie doručene´ sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejme´, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostne´ body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí bytˇ sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia bytˇ spísané advokátom. Povinne´ zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej

pomoci.