Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 8, 2020

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1720200193
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Vícenová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2020:1720200193.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci žalobcu: Y. K., I.. XX.XX.XXXX, Z.

Z. XX, B. proti žalovaným: 1/ B. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. XX, M. V., X/ B. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. XX, M.
V., za účasti intervenienta: FactoFin Plus spol. s r.o., IČO: 46 335 021, Šamorínska 10, Bratislava, zast.
JUDr. Tomáš Balážik, Šamorínska 10, Bratislava o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Súd intervenientovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 04.02.2020 sa žalobca domáhal voči žalovaným určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti stavby / rodinného domu stojaceho v meste M. V., B. XX, I. B. Č. XX O. N. Ú. I.,
na pozemku umiestnenom v zastavanom území obce M. V. T. O. XXX m2.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní sú spoluvlastníci pozemku, na ktorom sa nachádza rodinný dom,
ktorý je predmetom tejto určovacej žaloby. Tento rodinný dom svojpomocne postavili žalovaní, pričom
prácou, ale najmä peniazmi výrazne pomohol žalobca (preinvestoval najmenej 115.000,- Kčs). Žalobca

sa minimálne od dokončenia stavby v r. 1988 považuje za jej vlastníka, pričom umožnil žalovaným
objekt užívať. Pre prípad, že by sa originárne nadobudnuté vlastnícke právo žalobcu spochybňovalo,
žalobca uvádza, že už v r. 1999-2000 objekt vydržal. K vydržaniu navrhol vypočuť žalovaných a svedka
W. V.. Odvolával sa na Dohodu o postúpení práv, povinností a nárokov stavebníka, doklad o uznanom
vlastníctve žalobcu zo dňa 06.06.1989, čestné prehlásenie žalovaných zo dňa 20.05.2013 a zo dňa
18.08.2014.

3. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili tak, že uznali nárok žalobcu v plnom rozsahu a boli si vedomí možnosťou
rozhodnutia sporu rozsudkom pre uznanie.

4. Podaním doručeným súdu dňa 08.06.2020 vstúpila z vlastného podnetu do konania spoločnosť
FactoFin Plus, spol. s r.o. ako intervenient na strane žalovaných a žiadal žalobu zamietnuť. V podaní
uviedol, že má právny záujem na výsledku vykonštruovaného súdneho konania, nakoľko vlastníkom
rodinného domu postaveného na pozemku s parc. č. XX vrátane pozemku, katastrálne územie I., T.

M. V., T. B., zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, nie sú žalovaní a taktiež
už vôbec nie žalobca, ale vlastníkom predmetného rodinného domu nezapísaného na liste vlastníctva
č. XXX Katastrálneho úradu v Bratislava, Správa katastra Pezinok, T. M. V., N. Ú. I.: rodinný dom
nachádzajúci sa na parcele č. XX, je intervenient na základe privilegovaného nadobudnutia vlastníckehopráva v exekučnej dražbe, kde z Uznesenia Okresného súdu Pezinok č.k. XXEr XXXX/XXXX-XXX zo
dňa 03.04.2013 (právoplatné dňa 06.05.2014), príslušný súd schválil príklep udelený poverenou súdnou
exekútorkou k nehnuteľnostiam pozemok parc č. XX, vrátane rodinného domu postaveného na pozemku

s parc. č. XX, katastrálne územie I., T. M. V., T. B..

5. Intervenient mal za to, že spor bol umelo vyvolaný a dohodnutý medzi žalobcom a žalovanými a je
reakciou na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. XXCo/XXX/XXXX - XXX zo dňa 05.11.2019, ktorý
potvrdil rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 15.03.2016, ktorým uložil

žalovaným (manž. Z.) povinnosť vypratať nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto sporu. V odôvodnení
tohto rozsudku súd, okrem iného, uviedol, že zo všetkých tvrdení žalobcu napokon vyplynulo, že
sa podaným návrhom snažil iba oddialiť výkon rozhodnutia proti povinnému B. Z. s vopred zjavným
neúspechom vo veci a že intervenient na základe príklepu udeleného súdnym exekútorom, ktorý
bol neskôr právoplatne schválený súdom, sa stal vlastníkom predmetných vydražených nehnuteľností,
ktoré v súčasnosti ešte stále užívajú žalovaní (B. F. B. Z.), čím intervenientovi (pôvodne žalobcovi v

konaní o vypratanie nehnuteľnosti) bránia vo výkone jeho vlastníckeho práva v súlade s § 123 OZ a
intervenient nemôže predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať
s ním. Intervenient poukázal na viaceré účelové žaloby žalobcu Ľ. K., ktoré boli príslušnými súdmi
zamietnuté. Ide najmä o súdne konania vo veci podávanej žalobcom Ľ. K. proti oprávnenému GOLD
EDEN spol s.r.o. o vylúčenie veci (sporného rodinného domu) z exekúcie vedenej súdnou exekútorkou

vo veci oprávneného, S.. Predmetný spor bol vedený na Okresnom súde v Pezinku a z rozhodnutí č.
k. XXC/XXX/XXXX -XX zo dňa 27.03.2013 a Krajského súdu Bratislava č. k. XCo/ XXX/XXXX - XX zo
dňa 27.03.2013 s právoplatnosťou zo dňa 15.12.2015 bola žaloba žalobcu zamietnutá. Žalobca Ľ. K. sa
pokúsil aj o obnovu konania a podal opakovane žalobu „Na obnovu konania“ a príslušné súdy Okresný
súd Pezinok Rozsudkom č.k. XC/X/XXXX-XX zo dňa 14.03.2018, v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 15.08.2018, sp. zn. 7Co/l80/2018. bola žaloba na obnovu konania zamietnutá.
V predmetných rozhodnutiach súdov je uvedené, že žalobca Ľ. K. nepreukázal a ani z dokazovania
nevyplynulo, že k rodinnému domu nachádzajúcemu sa na parc. č. XX O. N.. Ú.. I., zapísanému na
LV č. XXX má vlastnícke právo, alebo iné vecné právo nepripúšťajúce exekúciu, čo zhodne potvrdili aj
súdy druhej inštancie.

6. Podľa § 81 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na
konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania.

7. Podľa § 82 CSP ods.1 intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe

oznámenia o spore podľa § 86 písomným podaním. Ods. 2) vstup intervenienta je prípustný počas
celého konania. Ods. 3) v podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných
náležitostí podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania. Ods. 4)
vstup intervenienta do konania súd oznámi stranám.

8. Podľa § 83 ods. 1 CSP súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný.

9. Podľa § 84 CSP ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný, tvoria
intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.

10. Podľa § 85 CSP ak intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, netvoria nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77, vyžadujú prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
podľa § 149 až 154 uplatnené intervenientom súhlas tejto strany; inak na ne súd neprihliada.

11. Podľa § 228 ods. 1 CSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa

stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Ods. 2) výrok
právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej
dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva
k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o
súdnom konaní.

12. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhoduje len vtedy, ak niektorý z účastníkov namietne
neprípustnosť jeho vstupu do konania. (rozhodnutie NS SR, sp.zn. X H. XX/XXXX).13. Intervenient vstúpil do konania z vlastného podnetu podaním doručeným súdu dňa 08.06.2020,
v ktorom okrem všeobecných náležitostí uviedol tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem
na výsledku konania. Vstup intervenienta do konania súd oznámil žalobcovi aj žalovaným, ktorí

neprípustnosť jeho vstupu do konania nenamietli a preto súd o jeho prípustnosti nerozhodoval a
spoločnosť FactoFin Plus, spol. s r.o. sa stala intervenientom dňom 08.06.2020, teda doručením podania
o vstupe do konania.

14. V zmysle § 84, § 85 a § 228 CSP rozsudok v tejto veci nie je pre intervenienta záväzný, preto

netvorí so žalovanými nerozlučné spoločenstvo, teda vyžaduje sa súhlas žalovaných s prostriedkami
procesnej obrany uplatnenými intervenientom, inak na ne súd neprihliada. Žalovaná 2/ vyjadrila súhlas
s vyjadrením intervenienta, ktorým vstúpil do konania, a to podaním doručeným súdu dňa 15.06.2020,
v ktorom výslovne uviedla, že „Návrh firmy FactoFin Plus, spol. s r.o. vítam.“, preto súd na tvrdenia
intervenienta ako prostriedok procesnej obrany prihliadal.

15. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom
súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú
legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho
práva(aktívnavecnálegitimácia)alebonositeľomsubjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

16. K skúmaniu dôvodnosti žalovaného nároku pristupuje súd až po ustálení, že sporovým stranám
prislúcha aktívna a pasívna vecná legitimácia. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je súčasťou každého súdneho konania a súd ju skúma vždy aj bez návrhu (ex offo). Z

toho vyplýva, že súd by bol povinný danosť vecnej legitimácie skúmať aj bez ohľadu na námietku o
neexistencii pasívnej vecnej legitimácie žalovaných vznesenú intervenientom v rámci procesnej obrany.

17. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny

nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. X H. XXX/XXXX)

18. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v
procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,

ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so
záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.
(Uznesenie NS SR zo dňa 18. januára 2012, sp. zn. X H. XXX/XXXX)

19. Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré sa žalobca ani žalovaní nedostavili, svoju neúčasť
neospravedlnili, ani nepožiadali o odročenie pojednávania, preto súd pojednával v ich neprítomnosti. Na
pojednávanie sa dostavil V.. W. B., plnú moc na zastupovanie žalobcu v konaní však nepredložil, ani sa
nenachádza v súdnom spise. Na pojednávanie sa tiež dostavil B. Z. ako splnomocnenec žalovaných,
splnomocnenie však nepredložil, ani sa nenachádza v súdnom spise.

20. Skúmajúc existenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaných súd vykonal vo veci dokazovanie
listinnými dôkazmi, a to uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. XXEr/XXXX/XXXX - 203 zo dňa
03.04.2013, rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. XC/XXX/XXXX - XX zo dňa 15.03.2016,
rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. XXC/XXX/XXXX - XX zo dňa 27.03.2013, rozsudkom

Okresného súdu Pezinok č.k. XC/X/XXXX - XX zo dňa 14.03.2018 a zistil nasledovné:

21. Uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. XXEr/XXXX/XXXX - XXX zo dňa 03.04.2013 právoplatným
dňa 06.05.2013 súd schválil príklep udelený poverenou súdnou exekútorkou W.. N. M. na dražbenehnuteľností dňa 25.02.2013 k nehnuteľnostiam pozemok parc č. XX, vrátane rodinného domu
postaveného na pozemku s parc. č. XX, katastrálne územie I., T. M.Ý. V., T. B..

22. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. XC/XXX/XXXX - XX zo dňa 15.03.2016 (potvrdeným
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 05.11.2019), súd na návrh
spoločnosti FactoFin Plus, spol. s r.o. (intervenient v tomto konaní) uložil žalovaným povinnosť vypratať
spornú nehnuteľnosť.

23. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. XXC/XXX/XXXX - XX zo dňa 27.03.2013 (potvrdeným
rozsudkomKrajskéhosúduvBratislaveč.k.XCo/XXX/XXXX-XXzodňa30.09.2015)súdzamietolžalobu
Y. K. o vylúčenie veci (spornej nehnuteľnosti) z exekúcie.

24. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. XC/X/XXXX - XX zo dňa 14.03.2018 (potvrdeným
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 15.08.2018) súd zamietol žalobu

Y. K. na obnovu konania o vylúčenie veci z exekúcie.

25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že sporná nehnuteľnosť bola vo vlastníctve
žalovaných, súd však schválil príklep udelený dňa 25.02.2013 na dražbe k spornej nehnuteľnosti a
vlastníkom spornej nehnuteľnosti sa v zmysle § 150 ods. 2 Exekučného poriadku stal dňom udelenia

príklepu vydražiteľ spoločnosť FactoFin Plus, spol. s r.o. (intervenient). Keďže vlastnícke právo k
spornej nehnuteľnosti svedčí intervenientovi, žalovaní nemôžu byť v spore o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti pasívne vecne legitimovaní a preto súd žalobu zamietol. Meritom veci sa súd v rozsudku
nezaoberal, keďže nebola splnené požiadavka pasívnej vecnej legitimácie.

26. Podľa § 150 ods. 2 Exekučného poriadku ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie
príklepu schválil, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu.

27. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

28. Žalobný návrh uplatnený žalobcom je tzv. určovacím návrhom. Určovacím návrhom sa žalobca
domáha autoritatívneho výroku súdu, že tu určitý právny vzťah, právo je alebo nie je. Takéhoto určenia
sa môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne

postavenie žalobcu by bez autoritatívneho rozhodnutia súdu zostalo neisté a ohrozené. Z uvedeného
vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej
neistoty medzi žalobcom a žalovanými.

29. Súd pri určovacom návrhu je vždy povinný skúmať otázku naliehavého právneho záujmu. Naliehavý

právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným
určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva žalobcu alebo neistoty v ich právnom
vzťahu.

30. Pre úplnosť súd uvádza, že v konaní tiež absentuje naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho

práva, keďže rozhodnutím vo veci by sa neodstránila spornosť práva a neistota v právnom vzťahu
týkajúcom sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keď vyhovenie žalobe by znamenalo vyvolanie
ďalšieho súdneho sporu medzi žalobcom a intervenientom, ktorí obaja deklarujú vlastnícke právo k
nehnuteľnosti, teda by nebola definitívne vyriešená otázka vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti.

31. Podľa § 282 CSP ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na
návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

32. Napriek skutočnosti, že žalovaní uznali nárok uplatnený žalobcom, súd nemohol rozhodnúť
rozsudkom pre uznanie nároku kvôli nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných. Žalobca

napokon ani návrh na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku nepodal, čo je jedna z podmienok
rozhodnutia podľa § 282 CSP.33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní
a intervenient boli vo veci úspešní, keď súd žalobu v plnom rozsahu zamietol, preto im patrí náhrada trov
konania v plnom rozsahu, ktorú súd intervenientovi priznal, keďže mu vznikli trovy právneho zastúpenia
a ktorú súd žalovaným nepriznal, keďže im žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov