Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 3, 2021

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/158/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716206257
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Vícenová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2021:1716206257.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci žalobkyne: M.. N. G., G..

XX.XX.XXXX,K.U.M.XXXX/XX,O.,zastúpenejadvokátom:JUDr.JurajHadrbulec,Riečna2,Bratislava
proti žalovanému: T.. O. G., G.. XX.XX.XXXX, K. U. M. XXXX/XX, O., zastúpenému advokátom: JUDr.
Roman Klimek, Radničné námestie 5, Pezinok o určenie vlastníckeho práva a určenie neplatnosti
kúpnych zmlúv takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 12.10.2016 domáhala proti žalovanému určenia vlastníckeho

práva, určenia neplatnosti kúpnych zmlúv a náhrady trov konania s odôvodnením, že matka žalobkyne a
žalovaného Z. G., G.. XX.XX.XXXX, J.. XX.XX.XXXX uzatvorila ako predávajúca dve kúpne zmluvy (zo
dňa26.03.2004a12.10.2006)sožalovanýmakokupujúcim,ktorýchpredmetombolprevodvlastníckeho
právaknehnuteľnostiamnachádzajúcimsavokreseO.,U.O.,C..Ú..O.,N.Z.C.G.G.,J.G.L.Č..XXXQ.
O. P. R. Č.. XXXX, O. P. R. Č.. XXXX Q. A. A. A. Č.. XXXX O. G. O. Č.. XXXX, v podiele 1 každá zmluva.
Na základe znaleckého posudku, ktorý si žalobkyňa dala vypracovať M.. N. Ž. dospela žalobkyňa k
názoru, že právne úkony vykonané matkou žalobkyne, ktorá v čase ich vykonania trpela duševnou

poruchou,súabsolútneneplatnýmiprávnymiúkonmi(podľa§38ods.2Občianskehozákonníka).Kúpne
zmluvy teda považovala za neplatné, preto žalovaný nie je spoluvlastníkom sporných nehnuteľností v
podiele 1. Žalobkyňa mala za to, že spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností v podiele 1 bola ku dňu
smrti matka žalobkyne. Naliehavý právny záujem odôvodnila tým, že bez určenia neplatnosti kúpnych
zmlúv a bez určenia vlastníckeho práva svedčiaceho matke žalobkyne by bolo ohrozené jej vlastnícke
právo.

2. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol. Znalecký posudok M.. N. Ž. podľa jeho názoru vykazuje
závažné nedostatky a pochybenia a to najmä z hľadiska zvolenia metodiky posudzovaniam resp. z
hľadiska nevyužitia všetkých dostupných medicínskych prameňov pre posúdenie zdravotného stavu
posudzovanej osoby. Žalovaný predložil znalecký posudok M.. T. Q., ktorý podľa žalovaného zásadným
a kvalifikovaným spôsobom vyvracajú závery znaleckého posudku M.. Ž..

3. Žalobkyňa navrhla doplniť dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku na ocenenie

nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv, nakoľko mala za to, že kúpne zmluvy boli uzavreté
za nápadne nevýhodných podmienok pre predávajúcu Z. G.. Celá nehnuteľnosť bola ohodnotená na
4.455.550,- Sk a štvrtina, ktorú matka žalobkyne vtedy predávala predstavovala čiastku 1.113.890,- Sk.
Žalobkyňa si dala v lete 2006 vyhotoviť znalecký posudok, podľa ktorého nehnuteľnosti boli ocenenéna 6.700.000,- Sk, čo je takisto dôkazom, že matka žalobkyne nebola sama schopná posúdiť nápadnú
nevýhodnosť predaja. V čase uzavretia prvej kúpnej zmluvy matka žalobkyne síce ešte bola spôsobilá
prečítať si kúpnu zmluvu, ale táto bola po závažnom infarkte, keď bola niekoľko dní aj v kóme a nebola

schopná zo zdravotných dôvodov zisťovať, aká je reálna hodnota nehnuteľností. Pri druhej kúpnej
zmluve už nebola schopná si zmluvu ani prečítať a podľa stanovených diagnóz, ani jej porozumieť.
Rovnako nemala možnosť overiť ani skutočnosť, či kúpna cena bola zaplatená vopred, ako je uvedené
v zmluve, pretože finančný denník v tomto období jej viedla už švagriná. Žalobkyňa ďalej navrhla, aby
žalovaný predložil výpisy účtu G.. Z. G. vedeného vo VÚB pobočka Pezinok, nakoľko na dedičskom

konaní zo zápisnice zo dňa 30.09.2014 vyplýva, že kúpna cena za polovicu nehnuteľností bola
poukázaná na účet poručiteľky. Ak totiž kúpna cena by bola zaplatená tieto značné finančné prostriedky
mali byť predmetom dedičského konania. Navrhla ďalej, aby súd vyžiadal z Okresného úradu Pezinok,
katastrálny odbor spisy týkajúce sa oboch právnych úkonov z roku 2004 a 2006. Poručiteľka totiž musela
podpísať aj návrh na vklad, pričom samotný právny úkon sa uskutočnil pár dní po prepustení z ďalšej
hospitalizácie na I. neurologickej klinike s opakovanou mozgovou príhodou, kde jej bola diagnostikovaná

okrem iných aj expresívna afázia, ale už ťažkého stupňa. Žalobkyňa vyjadrila názor, že znalecký
posudok M.. Q. a jeho posudzovanie zdravotného stavu na základe toho, že v zdravotnej dokumentácii
sa nenachádza priamo stanovená diagnóza závažnej duševnej poruchy a teda metodika vyhotovenia
znaleckého posudku na základe neprítomných diagnóz v zdravotnej dokumentácii je nesprávna. M..
Q. podľa názoru žalobkyne podal posudok na základe neúplnej zdravotnej dokumentácie poručiteľky.

Požiadala o zaujatie stanoviska I. neurologickej kliniky LFUK a UNB Nemocnica Staré mesto, kde je
zamestnaná neurologička M.. Z. Z., ktorá vystavila dňa 20.10.2006 potvrdenie o spôsobilosti neb. Z. G.
na právne úkony po neurologickej stránke ku skutočnostiam, či sú neurológovia oprávnení vystavovať
potvrdeniaospôsobilostinaprávneúkony,keďžeideokategóriupsychiatrickúanieneurologickúačiM..
M. M. O.., klinický logopéd sa zaoberá iba rečou a teda učí pacientov rozprávať, alebo na I. neurologickej

klinike pôsobí, ako klinický logopéd a predmetom jeho pracovnej náplne je vykonávanie diagnostiky a
terapie osôb s narušenou schopnosťou u pacientov aj s afáziou. Žalobkyňa navrhla vypočuť svedka M..
M. M. O.., klinického logopéda T.. G. C. L. Q. F. G. A. M., kde bola poručiteľka opakovane hospitalizovaná
v roku 2006 a kde jej vyslovil klinicko-logopedický diagnostický záver globálnej afázie, ktorá sa prejavuje
ťažkými poruchami v oblasti expresívnej aj impresívnej zložky reči. Afázia je totiž získaná porucha

produkcie a porozumenia reči v jej hovorenej aj písomnej forme, ktorá vzniká pri ložiskovom poškodení
mozgu. Pri akomkoľvek právnom úkone ktorého podmienkou je písomná forma je totiž potrebné si
obsah právneho úkonu prečítať a prečítanému porozumieť. Žalobkyňa navrhla, aby žalovaný predložil
finančný denník neb. Z. G. vedený Q. G. z ktorého bude vyplývať, že kúpnu cenu žalovaný neb. Z. G.
nezaplatil ani v hotovosti. Ako dôkaz o nezaplatení kúpnej ceny žiadala dôkaz uznesením z dedičského

konania po neb. Z. G., keďže žalovaný sa v dedičskom konaní vyjadril, že po poručiteľke zostali iba
pasívaanezaplatenéúčty.Nadrámecdôvodovneplatnostiobochprávnychúkonovzdôvodunedostatku
slobodnej tvorby vôle u poručiteľky Z. G. pri uzatváraní oboch právnych úkonov v roku 2004 a 2006
a teda neplatnosť týchto právnych úkonov z dôvodu § 37 odst. 1 Obč. zák., je tu daná neplatnosť
oboch právnych úkonov aj z dôvodu § 39 Obč. zák., podľa ktorého neplatný je ten právny úkon, ktorý

svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Z vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že poručiteľka v rozhodujúcom období trpela afáziou a teda
nebola schopná porozumieť obsahu právneho úkonu a ani si ho prečítať a táto nemala žiadny úmysel
svoje nehnuteľnosti odpredávať. Tvrdíme, že ani žalovaný nemal vážny úmysel sporné nehnuteľnosti
odkupovať, pretože doteraz nepreukázal, že by kúpnu cenu poručiteľke zaplatil a že by čiastkou vo výške

kúpnej ceny disponoval.

Skutkový stav:

4. Medzi stranami sporu nebolo sporné uzavretie kúpnych zmlúv medzi Z. G. ako predávajúcou a

žalovaným ako kupujúcim, a to dňa 26.03.2004 a dňa 12.10.2006, ktorých predmetom bol prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. O. evidovaným v katastri nehnuteľností
zapísaným na LV č. XXX, C. O. P. „. Č.. XXXX, J. O. Q. G. U. Z. XXX M., O. P. „. Č.. XXXX, Z. U. Z. XXX
M., A. A. A. Č.. XXXX O. G. O. P. „. Č.. XXXX (každá kúpna zmluva v spoluvlastníckom podiele 1/4).

5. Medzi stranami sporu bol sporný zdravotný stav Z. G. v čase uzavretia kúpnych zmlúv, keď žalobkyňa
tvrdila, že Z. G. v čase vykonania právnych úkonov trpela duševnou poruchou, nebola schopná
plnohodnotne vyjadriť svoju vôľu a je aj pochybnosť o slobodnosti jej prejavu vôle, nakoľko nedokázala
čítať a ani pochopiť text zmluvy. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa doložila do spisu znaleckýposudok M.. N. Ž.. Žalovaný namietol skutkové tvrdenia žalobkyne týkajúce sa zdravotného stavu Z.
G., k čomu doložil do spisu znalecký posudok M.. T. Q., ktorý podľa názoru žalovaného zásadným a
kvalifikovaným spôsobom vyvracajú závery znaleckého posudku M.. Ž..

6. Závery znaleckého posudku M.. N. Ž. Č.. XX/XXXX zo dňa 29.08.2016:
6.1. trpela posudzovaná duševnou poruchou a ak áno, akou a odkedy? Či bola na tieto ochorenia
liečená? V pozitívnom prípade opísať ochorenie, ktorým menovaná trpela, ako sa
prejavovalo v jej správaní, aká bola jej úsudková schopnosť a aký mali na jej správanie vplyv lieky, ktoré

užívala?
Z. G. trpela organickou poruchou jej osobnosti pri cievnom ochorení jej mozgu. Klinicky manifestné
začiatky ochorenia boli v roku 1998, diagnostikované boli v roku 2003; ochorenie malo kolísavý priebeh;
okrem mozgových tepien boli postihnuté tepny v celom organizme - ochorenie koronálnych tepien
viedlo k dvom srdcovým infarktom. Ochorenie mozgu v zmysle artériosklerózy sa manifestovalo v
roku 2003 pseudoneurasténiou a spomalenou dynamikou psychických dejov, depresiou a v roku 2006

mozgocievnou príhodou s pravostranným ochrnutím končatín, ale najmä s poruchou reči a ostatných
symbolických funkcií /čítanie, písanie, počítanie, vykonávanie praktických úkonov- obsluha prístrojov
napr./ A to najmä na jeseň 2006, kedy došlo k opakovaným nedokrveniam jej mozgu, aj pre ochorenie
predsieňových chlopní a pre poruchy srdcového rytmu. Pacientka trpela nielen fyzicky, ale aj psychicky
- poruchou komunikácie a depresiou. Užívala na to psychofarmaká, nevedno koľko, psychiatrická liečba

napriek odporučeniu neurológa bola zahájená neskoro a nebola kontinuálna. Na cievne ochorenie jej
mozgu užívala Piracetam a vazoaktívne lieky. Vplyv podávaných liekov či už pozitívny, alebo negatívny
na jej úsudkové schopnosti bol malý, z forenzného hľadiska zanedbateľný. Jej správanie a úsudok boli
chorobne ovplyvnené oslabenou a spomalenou psychickou činnosťou, depresiou, poruchami úsudku
a neschopnosťou vyjadriť sa rečou. Bola labilná, neistá. V takomto stave chorí podliehajú ľahko

manipulácii, sú sugestibilní, ovplyvniteľní a neistí vo svojich rozhodnutiach. Zaiste, pri jej pôvodných
intelektových predpokladoch by sa pred takým vážnym rozhodnutím s niekým radila, konzultovala obsah
zmluvy a upovedomila by dcéru.
6.2. v dobe uzavretia Kúpnej zmluvy zo dňa 26. 03. 2004, ktorú podpísala ako predávajúca s kupujúcim
pánom T.. O. G., P.. G., G.. XX. XX. XXXX, P.. Č..: XXXXXX/XXXX, K. O., U. M. XXXX/XX, bola schopná

pochopiť a posúdiť následky svojho konania a význam tohto právneho úkonu?
Zodpovedanie tejto otázky je vecou dokazovania. Kontext tohto právneho úkonu znalkyňa nepozná,
t.j. aká bola motivácia , aký zámer predávajúca mala pre budúcnosť, ako sa rozhodovala- či dlhodobo
po zvažovaní všetkých pre a proti, alebo konala unáhlene? 26. marca 2004 však už bola liečená pre
cievne ochorenie jej mozgu a mala preto v predchádzajúcom období podávané lieky na zlepšenie

činnosti mozgu - nootropikum piracetam a vazoaktívne látky. Znalkyňa sa prikláňa k tomu, že jej stav už
vtedy zadáva pochybnosti o slobodnom rozhodovaní bez manipulácie inou osobou, a či práve cievne
ochorenie jej mozgu nezvýšilo mieru jej katatýmneho uvažovania a sugestibility pre rozhodnutie sa
uprednostniť pri predaji 1. štvrtiny svojho domu syna pred dcérou.
6.3. v dobe uzavretia Kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2006, ktorú podpísala ako

predávajúca s kupujúcim pánom T.. O. G., P.. G., G.. XX. XX.
XXXX, P.. Č..: XXXXXX/XXXX, K. O., U. M. XXXX/XX, bola schopná
pochopiť a posúdiť následky svojho konania a význam tohto právneho úkonu?
Ako bolo uvedené a závere psychopatologického rozboru, posudzovaná už v čase právneho úkonu
nebola schopná plnohodnotne vyjadriť svoju vôľu - možno pochybovať o slobodnosti prejavu jej vôle,

keďže jej musel zákonite unikať kontext - nedokázala čítať a ani pochopiť zložitý text kúpnopredajnej
zmluvy, postarať sa o svoje zabezpečenie na dožitie, ktorú pôvodnú predstavu slovne vyjadrila pred
dcérou v roku 2004. Slovné vysvetlenie, pretlmočenie textu predmetnej zmluvy nemohlo postačovať,
keďže aj porozumenie zložitejších formulácií viet bolo narušené. Kontext právneho skutku nezapadal
ani do jej slobodného rozhodnutia pred manifestáciou choroby, resp. nie sú na to svedkovia, žeby

chcela vydediť svoju dcéru zo svojej 2. časti nehnuteľnosti, čo sa de facto stalo, keďže nezostali
peniaze z predaja. Starostlivosť dcéry podľa zdravotných záznamov je nespochybniteľná, sprevádzala
matku pri vyšetreniach, podrobne ovládala realitu jej zdravotného stavu a venovala sa jej toľko,
koľko jej to možnosti samoživiteľky dovoľovali. Tak isto možno spochybniť vážnosť vykonania - ak
by si uvedomovala, čo urobila, zaiste by o tom niekoho informovala a starala sa, aby obsah zmluvy

bol dostatočný v jej prospech a peniaze vyplatené. Napokon aj jej neomylnosť pri PÚ je úplne
spochybniteľná, vzhľadom na jej deteriorované intelektuálne schopnosti v čase právneho úkonu. Určite
nebola iniciátorkou PÚ a ani autorkou hlavných téz kúpnopredajnej zmluvy.
6.4. v dobe uzavretia Kúpnej zmluvy zo dňa 26. 03. 2004 a uzavretia Kúpnej zmluvy zodňa 12. 10. 2006 trpela duševnou poruchou (hoci aj prechodnou), ktorá ju robila na
tieto právne úkony neschopnou (hoci aj dočasne) nespôsobilou?
Zistená duševná porucha- organické poškodenie mozgu, sprievodná depresia a narušenie symbolických

funkcií bolo takého rozsahu, že nebola vôbec spôsobilá predmetného právneho úkonu. Nešlo iba o
dočasnú poruchu, priebeh ochorenia po právnom úkone je presvedčivo
progredientný do pokročilej demencie a preto ani pre jej nakladanie so svojím majetkom -financiami,
ktoré ešte mala, nebola právne spôsobilá.
6.5. či je možná (negatívna/pozitívna) zmena duševného stavu posudzovanej v časovom horizonte - od

podpisu predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 26. 03. 2004 do podpisu predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa
12. 10. 2006.
Ako bolo uvedené, pri cievnych ochoreniach mozgu je priebeh ochorenia skokovitý a môže dôjsť k
rôznemu rozsahu reštitúcie neurologického i psychopatologického nálezu. V jej prípade, vzhľadom na
poškodenie strategicky významných centier a v takom rozsahu, takáto reštitúcia v plnej miere nenastala,
zlepšila sa do istej miery jej motorika a čiastočne s prechodnými zlepšeniami i reč, ale v zásade sa stav

progredientne už iba zhoršoval - na čo je dostatok relevantných údajov v jej zdravotnej dokumentácii,
ktorú si znalkyňa prevzala od praktického lekára a ktorú poskytol ošetrujúci logopéd.

7. Závery znaleckého posudku M.. T. Q. Č.. XX/XXXX zo dňa 16.09.2019:

7.1/ Aké bolo duševné zdravie nebohej pani Z. G. dňa 26. 03.2004 kedy podpísala kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/4 na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, C.. Ú.. O..
Nebohá pani Z. G. dňa 26. 03. 2004 trpela predovšetkým na telesné choroby, mala vysoký krvný tlak,
cukrovku, ischemickú chorobu srdca. Z psychiatrického hľadiska jej nález zodpovedal jej telesnému

stavu, pravdepodobne sa u nej rozvíjal organický psychosyndróm cievnej genézy, ktorého závažnosť,
či hĺbka však vyhodnotené neboli. Demencia vaskulárneho pôvodu u nej diagnostikovaná nebola.
7.2/ Aké bolo duševné zdravie nebohej pani Z. G. dňa 12.10.2006 kedy podpísala kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1 na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, C.. Ú.. O..

Dňa 12. 10. 2006, kedy podpísala nebohá Z. G. druhú kúpnu zmluvu nebola psychiatrická porucha
v popredí jej lekárskych záznamov. Psychiatrickým vyšetrením bola stanovená diagnóza organickej
afektívnej lability FOG, o demencii cievneho pôvodu, teda poruche, kde je v popredí porucha
kognitívnych a intelektových funkcií sa nehovorí. Psychiatrická liečba bola prevažne orientovaná na
afektívnu symptomatológiu. Na základe popisovaných nálezov nemôže byť o Alzheimerovej chorobe

žiadna reč. Nie sú teda žiadne relevantné dáta o tom, že by kúpnu zmluvu zo dňa 12.10. 2006
nebola schopná podpísať. Podľa žalobkyne bol zo zdravotného hľadiska prekážkou k podpísaniu zmlúv
hlavne neurologický stav poručiteľky. V r. 2006 (28.05.2006 a 20.10.2006) sa však uvádza postupné
zlepšovanie, zlepšenie reči i ochrnutia, obnovenie cieľavedomej aktivity v domácom prostredí. Dôležité
je konštatovanie skúsenej neurologičky M.. Z. Z., O.. zo dňa 20. 10. 2006, kedy uviedla že pani Z. G.,

G.. XXXX je po neurologickej stránke schopná právnych úkonov.
7.3/ Dá sa po smrti nebohej p. Z. G. s určitosťou povedať, že dňa 26.03.2004 a dňa 12.10.2006 nebola
v potrebnej miere schopná adekvátne vyhodnotiť závažnosť aj následky situácie, kedy podpísala vyššie
uvedené kúpne zmluvy.
Nebohá Z. G. bola v čase podpísania kúpnych zmlúv (26. 04. 2004 a 12.10. 2006) a v období pred

právnymiúkonmiťažkochorápredovšetkýmpotelesnejstránke,psychickáporuchaneboladominujúcim
prejavom jej celkového chorobného stavu. Poručiteľka, žalobkyňa i žalovaný žili dlhodobo spolu v tom
istom prostredí, teda nešlo o situáciu, kedy by bola nebohá vystavená novej, či neočakávanej životnej
situácii.

8. Znalkyňa M.. N. Ž. v Stanovisku znalca č. XX/XXXX - doplnenie k podanému znaleckému posudku
č. X/XXXX uviedla, že v občianskoprávnej oblasti je veľký rozdiel v posudzovaní právnej spôsobilosti
žijúceho človeka a posudzovaní konania už zomrelej osoby. Práve to, že znalec posudzuje duševný stav
ibanazákladepredloženýchdôkazovrobítútooblasťznaleckejpsychiatrickejexpertízytakouobtiažnou.
Na základe poznatkov zo zdravotnej dokumentácie je možné vysloviť predpoklad a znalec má (je priam

povinný) byť autentický a uznať hranice svojich možností. Keď nemôže na 100% exaktne postulovať
diagnózu a môže sa opierať iba o nálezy špecialistov (ak vôbec sú) a svedeckých výpovedí, musí sa
pohybovať v rovine pravdepodobnosti a nepovyšovať svoj názor za autentickú pravdu. K potvrdeniu M..Z. Z. k právnej spôsobilosti Z. G. uviedla, že sa jednalo o právnej spôsobilosti z hľadiska neurologického
a nie psychiatrického.

9. Z vyjadrenia klinického logopéda M.. M. M., O.., ktoré je súčasťou znaleckého posudku M.. N.
Ž., súd zistil, že v období 7.4. - 5.5.2006 a 3.9.-7.9.2006 (počas hospitalizácie Z. G. na klinike)
pôsobil ako klinický logopéd na I. Neurologickej klinike a predmetom jeho pracovnej náplne bolo
vykonávanie diagnostiky a terapie osôb s narušenou komunikačnou schopnosťou ľahkého aj ťažkého
stupňa,predovšetkýmvoblastidiagnostikyaintervencieupacientovsafáziou.Afáziajezískanáporucha

produkcie a porozumenia reči (jej hovorenej ako aj písanej formy), ktorá vzniká pri ložiskovom
poškodení mozgu a niekedy je prvým
I
symptómom, ktorý môže poukazovať na cerebrálne lezie. Vyskytuje sa spolu s inými neurologickými
deficitmi. Miera poruchy reči môže byť rôzna, pričom najrozhodujúcejším faktorom je rozsah lezie
mozgu. Na základe odbornej diagnostiky, pomocou diagnostických nástrojov a metód na hodnotenie

typu a stupňa fatických funkcií u pacientov s neurogénnymi poruchami reči, som u Z. G., P..O., vyslovil
klinicko- logopedický diagnostický záver globálnej afázie, ktorá sa prejavuje ťažkými poruchami tak
v oblasti expresívnej ako aj impresívnej zložky reči. Spontánna verbálna produkcia je u pacientov
s globálnou afáziou minimálna, neplynulá, častokrát je zredukovaná na opakovanie izolovaných
verbálnych automatizmov bez sémantickej náplne. Výrazne sú narušené aj ostatné modality reči,

ako jej nominatívna zložka, opakovanie, spontánna reč, písanie, čítanie a kalkulické schopnosti.
Počas doby trvania hospitalizácie, t.z. v dňoch 7.4. - 5.5.2006 a 3.9.-7.9.2006 pretrvávali u pacientky
Z. G. ťažké deficity fatických funkcií s takmer absentujúcou spontánnou verbálnou produkciou s
diagnostickým záverom globálna afázia. Klinický obraz afázie však nie je stacionárny a v čase sa
mení. Zmeny sa môžu týkať všetkých oblastí reči a jazyka, ktoré boli v dôsledku náhlej cievnej

mozgovej príčiny narušené. Rozsah týchto, hypotetických zmien, je však nemožné stanoviť bez ich
adekvátnej diagnostiky. Po uvedených dňoch, počas ktorých bola pacientka Z. G. hospitalizovaná na I.
Neurologickej klinike, som nebol nikým oslovený za účelom rediagnostiky, resp. opakovanej, kontrolnej
diagnostiky úrovne rečových a jazykových schopností pacientky a preto sa na tomto základe neviem
jednoznačne a úprimne, vyjadriť na akej úrovni a na akom stupni, resp. aký bol t.č. klinický obraz

rečových, jazykových a kognitívnych schopností pacientky v období od ukončenia hospitalizácie do
samotnej realizácie uvedeného právneho úkonu dňa 12.10.2006. Bez adekvátneho diagnostického
zhodnotenia aktuálnej úrovne rečových, jazykových a kognitívnych funkcií Z. G. by moje ostatné
vyjadrenia sa k jednotlivým bodom žiadosti, boli zavádzajúce a neplnili by podmienku odborného a
nezaujatého posúdenia typu a stupňa rečových a jazykových schopností pacientky. Na základe osobnej

profesionálnej skúsenosti si však myslím, že rozsah deficitu rečových a jazykových funkcií u pacientky
Z. G. bol natoľko rozsiahly, že klinický obraz sa počas uvedeného obdobia nemohol upraviť natoľko, aby
vedela v plnej miere porozumieť obsahu a následkom svojho konania v čase právneho úkonu.

10. Z výpovede znalkyne M.. N. Ž. súd zistil nasledovné: k úplnosti zdravotnej dokumentácie znalkyňa

uviedla, že zdravotnú dokumentáciu jej predložila žalobkyňa, navyše si znalkyňa od žalobkyne vyžiadala
aj nález od logopéda. Výpis zo zdravotnej dokumentácie sa nachádza na str. 15-24 znaleckého posudku.
Keďže je podrobne vypísaná, nebola prílohou znaleckého posudku. K rozsahu zdravotnej dokumentácie
v znaleckom posudku M.. Q. uviedla, že do detailov rozsah podkladov neporovnávala. Pre znalkyňu
bolo zaujímavé, že rozsah výpisov zo zdravotnej dokumentácie v posudku M.. Q. bol na necelých

troch stranách. K metodike vypracovania znaleckého posudku uviedla, že zo zdravotnej dokumentácie
vypísala najmä tie chorobné prejavy, ktoré sú relevantné, postavila svoj názor na pozitívnych zisteniach.
Z posudku M.. Q. vyplývalo skôr, že vychádza z toho, čo v zdravotnej dokumentácii nie je. Čiže, že
tam nie je napr. zmienka o demencii. O negatívne zistenia sa nedá oprieť, nie je to podporný bod
dokazovania, zvlášť aj pre to, že nie vždy sa pacient s demenciou dostane k lekárovi. Mala za to, že je

potrebné vnímať aj psychologické momenty celého deja a či konanie už nebohého poručiteľa zodpovedá
jemu prirodzenému spôsobu myslenia, z rodinných vzťahov, z kontextu jeho životných postojov a je
veľmi užitočné, ak sú svedkovia, ktorí potvrdia, že aký zámer nebohý za života mal. Ten psychologický
momentjetieždôležitý.Z toho,čomalakdispozícii,nevycítilazámerporučiteľkykpredmetnýmprávnym
úkonom. K subjektívnemu posudzovaniu znalca uviedla, že je odborne korektné a čestné vyhlásiť, že

ide o pravdepodobnosť, resp. že to je názor toho znalca na základe získaných podkladov atď. a vo
svojom stanovisku č. 20 to znalkyňa aj uviedla, že znalec Q., so 100% istotou tiež neuvádza a nemôže
to očakávať ani od znalkyne, zo strany znalca nie je čestné tvrdiť niečo na 100 %, ak nevyšetril osobu
v čase vykonania právneho úkonu. čiže vždy je na rozhodnutí súdu, k čomu sa z kontextu životačloveka prikloní, ale ani posudok M.. Q. nezmenil jej postoj a považuje svoj posudok za správny. Postup
znalca vychádzajúci z pozitívnych diagnóz je podľa znalkyne normálny medicínsky postup, nie sú na
to usmernenia pre znalcov ako postupovať, pretože každý prípad je odlišný. Informácie vypísané v

časti A znaleckého posudku sú informácie získané od žalobkyne, teda od zadávateľa. Odpovede na
otázky č. 2, 3 a 4 zodpovedala po dôkladnom štúdiu početnej zdravotnej dokumentácie, čím chcela
vyzdvihnúť, že údaje zadávateľky nepovažovala za oporné body posúdenia, pretože je pochopiteľné,
že sporiace sa strany majú na tú istú vec iné názory. V bode 2 uvádza, že zodpovedanie tejto otázky
je vecou dokazovania. Tu znalkyňa len vyslovila svoj názor, že už vtedy jej stav zadával pochybnosti o

jej slobodnom rozhodovaní bez manipulácií. Tiež pri tom chcela poukázať na odbornú literatúru, kde sa
veľa píše o cievnych ochoreniach mozgu, kde ešte nemusí ísť o demenciu, ale tí ľudia už bývajú zvýšene
sugestibilní a uvažujú katatívne, teda na základe práve prítomného nejakého psychického rozpoloženia,
nálady. K právnemu úkonu zo dňa 26.3.2004 sa teda nevedela jednoznačne vyjadriť vzhľadom na
nedostatočné podklady, ale už tam bolo to cievne ochorenie mozgu. V bode 3 už brala do kontextu ďalšie
ochorenia a lekárske nálezy a tam znalkyňa mohla povedať niečo o starostlivosti dcéry o matku, pretože

bola sprevádzajúcou osobou pri jednotlivých vyšetreniach a je to tam zaznamenané. Podrobne ovládala
realitu jej zdravotného stavu. Čo sa týka presnej diagnózy, o ktorú opiera svoj názor uvedený v záveroch
znaleckého posudku, uviedla, že vo forenznom rozbore tučným písmom tieto nálezy popísala, tak isto sa
to zhoduje aj s odborným stanoviskom klinického logopéda M.. M. a tak isto v zdravotnej dokumentácii z
rokov 1999-2003 sú opakované údaje o spomalenom myslení aj o depresii poručiteľky. Boli tam viaceré

veci, napr. v septembri 2006 bola zmätená, videla pavúky, mala aj delírium pri ateroskleróze, bolo tam
toho veľa. To bola hospitalizácia na prvej neurologickej. K diagnóze vzťahujúcej sa k prvému právnemu
úkonu (2004) uviedla, že už v roku 1999, keď mala 65 rokov, bolo diagnostikované cievne ochorenie
mozgu a vaskulárna encefalopatia a neurológ tam predpokladal, že išlo o dlhšie trvajúce nedokrvenie
mozgu. Už v roku 2002 užívala pirabene, čo je liek na zlepšenie činnosti mozgu ako aj nootropil, čo je

rovnaký liek inej firmy. V roku 2003 bola na kontrastnom vyšetrení na vonkajších a vnútorných karotíd,
kde bolo konštatované hrubé okrajové aterosklerotické zmeny, čím je povedané, že prietok krvi v mozgu
bolnedostatočný.Tokonštatujeajneurológ.Potomnapr.žezabudlanadiabetologickúkontrolu,čosamo
osebe by nebolo významné, avšak v danom kontexte to o niečom svedčí. Napriek uvedenému, v otázke
č. 2 iba spochybnila právny úkon, nebola o tom presvedčená. Na otázku, či lieky, ktoré nebohá užívala,

spôsobujú a sú dôkazom toho, že nemohla po ich užití posúdiť následky svojho konania znalkyňa
uviedla, že závery jej posudku nevychádzajú z toho, aké lieky nebohá užívala. Znalkyňa nebola názoru,
že samotné užívanie liekov by spôsobovalo, že nebohá si neuvedomovala svoje správanie a ani nie
sú jednoznačným dôkazom prítomnosti nejakej závažne duševnej poruchy, ale v tomto prípade, pri
zistených ochoreniach je to len oporný bod toho, že ošetrujúci lekári vedeli o jej oslabených psychických

funkciách a jej psychických problémoch. Užitie ktoréhokoľvek z týchto liekov je hypotetická záležitosť,
nakoľko nevieme s určitosťou povedať, či v čase vykonania právnych úkonov akýkoľvek liek užila. Je
to hypotetická otázka. Znalkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, či by užitie niektorého z liekov spôsobilo
neplatnosť právneho úkonu, napr. ak by užila 3 lexauriny po 3 mg, nebola by schopná rozpoznať
následky svojho konania. Čas užitia liekov nebrala znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku do

úvahy, nakoľko o žiadnom užívaní liekov nemala žiadne podklady. Na otázku, či vie s určitosťou uviesť,
že G.. G. nebola schopná posúdiť právny úkon z roku 2006 aj 2004 uviedla, že právny úkon z roku
2004 nevie s určitosťou a na vykonanie právneho úkonu z roku 2006 vzhľadom na podklady zdravotnej
dokumentácie nebola spôsobilá. Mala za to, že vo forenznej praxi je možné niečo predpokladať. K
potvrdeniu M.. Z. uviedla, že neurológ sa nemôže vyjadriť k duševnému stavu, je to otázka na psychiatra.

11. Z výpovede znalca M.. T. Q.V. súd zistil nasledovné: k úplnosti zdravotnej dokumentácie, ktorú
mal k dispozícii pri vypracovaní znaleckého posudku uviedol, že nevie s istotou povedať, či bola
úplná, ale mal dostatok relevantných nálezov na zodpovedanie otázok. Je to uvedené v znaleckom
posudku pod bodom „výpis zo zdravotnej dokumentácie“ a mal k dispozícií aj znalecký posudok M..

Ž.. Zdravotnú dokumentáciu mal od objednávateľa, teda od žalovaného. Znalec nemal vedomosť o
mozgovej príhode zo septembra 2006. K priebehu vypracovania znaleckého posudku len na základe
zdravotnejdokumentácieuviedol,žeakideonebohúosobu,ktoránemohlabyťvyšetrenápriamo,znalec
vychádza z dokumentácie, ktorú mu poskytne zadávateľ, vychádza teda zo zdravotnej dokumentácie,
výpovede svedkov berie s rezervou, nakoľko bývajú protichodné. Závisí od toho, aká tam je situácia.

Tu bol úkon uskutočnený, nebohá nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. V prípade, že by
chcel spochybniť spôsobilosť zo zdravotného hľadiska, musel by mať jednoznačné lekárske nálezy,
poukazy na neschopnosť vykonať právny úkon. V danom prípade sa nemôžeme pohybovať v rovine
pochybností, pravdepodobností. Znalec by nemal použiť termín „pravdepodobne“. Jeho posudok nie jepostavený na tom, že v posudzovanom období nebohá nebola liečená psychiatricky. Znalec mal iné
lekárske nálezy, inú zdravotnú dokumentáciu, o ktorú opieral svoj názor. Poukázal na to, že dňa 7.7.2006
bola nebohá psychiatricky vyšetrená a bola aj stanovená diagnóza. Znalec poprel, že by jeho znalecké

posudok bol postavený na tom základe, že neboli prítomné chorobné príznaky a prejavy v zdravotnej
dokumentácii, pretože chorobné prejavy boli popísané, čo však neznamená, že nebohá nebola schopná
uskutočniť tie dva právne úkony. Trval na svojom vyjadrení vyplývajúcom zo znaleckého posudku, že
zdravotná dokumentácia nebohej neobsahuje také údaje, ktoré by jednoznačne spochybnili spôsobilosť
na vykonanie oboch právnych úkonov. Znalec sa nevyjadril, že bola schopná, on sa vyjadril, že nebolo

preukázané, že by nebola schopná. Vedomosť o mozgovej mŕtvici v septembri 2006 by neovplyvnil
závery jeho znaleckého posudku, nakoľko mal vyjadrenie skúsenej neurologičky M.. Z. z 20.10.2006, v
ktorom sa jednoznačne vyjadrila. Mal zachytenú hospitalizáciu v decembri 2006, čo tiež nie je podklad
na záver, že nie je spôsobilá právnych úkonov. Znalec nemal k dispozícii vyjadrenie klinického logopéda
M.. M., ale ani to by neovplyvnilo jeho záver, nakoľko logopéd sa zaoberá rečou, ale nie je primárne
odborník čo do psychiatrie a neurológie. Nepredpokladal, že v ďalšej dokumentácii by sa objavilo niečo,

čo by ho viedlo k inému záveru, mal dostatočnú zdravotnú dokumentáciu na vypracovanie znaleckého
posudku. K svojmu vyjadreniu, že nie je možné vylúčiť, že nebohá konala v súlade s vlastnou životnou
líniou uviedol, že znalec netvrdil, že to bola jej životná línia. Len uviedol, že nie je možné vylúčiť, že
nebola.Znalecpoukázalnavyjadreniesamotnejžalobkynetýkajúcejsa„opičejlásky“ksynovi,čosvedčí
o dobrom vzťahu k synovi. Znalec to nerozvíjal, len to skonštatoval. Znalec mal za to, že vo forenznej

praxi nie je možné niečo predpokladať.

12. V rámci konfrontácie znalcov M.. Ž. k odlišnému prístupu k podaniu znaleckého posudku, čo sa
týka určitosti a pravdepodobnosti, uviedla, že je korektné napísať do akej miery je určitá skutočnosť
pravdepodobná. K prvému úkonu sa vyjadrila, že je vysoko nepravdepodobné, že konala slobodne,

určite a že bola iniciátorom toho právneho úkonu, ale pri druhom právnom úkone by znalkyňa vylúčila jej
spôsobilosť. M.. Q. k tomu uviedol, že akceptuje názor M.. Ž., ale nezdieľa ho. V tejto otázke sa líšia. V
zdravotnej dokumentácii nie je zmienka o demencii, ani o zdravotnom stave, ktorý by podľa jeho názoru
jednoznačnevylúčilspôsobilosť.M..Ž.ktomuuviedla,žejejznaleckýposudokniejepostavenýnavode.
Poukázala aj na vyjadrenie logopéda M. a na ostatné vyšetrenia. Bolo treba vzniesť vážne pochybnosti

o jej spôsobilosti. M.. Q. uviedol, že presná metodika na posúdenie duševného stavu pacienta nebola
stanovená, on postupuje podľa logiky, svoju metodiku považuje za korektnú a prispôsobil ju dlhoročnej
znaleckej skúsenosti a praxi. Ak by aj postupoval metódou M.. Ž., netrúfol by si tvrdiť, že nebohá nebola
spôsobilá. Vychádzal len z faktov. M.. Ž. k tomu uviedla, že je zrejmé, že nebohá zdravá nebola, celkový
kontext je na zvážení súdu, ide aj o to, čo ju motivovalo, či vedela, čo predáva, či sa presvedčila, že

peniaze nabehli na jej účet a podobné fakty, ktoré nie sú vecou posúdenia znalcom, ale sú logické.

13. M.. Z. Z., neurológ na I. neurologickej klinike Fakultnej nemocnice Bratislava dňa 20.10.2006 vydala
potvrdenie, že Z. G. je po neurologickej stránke schopná právnych úkonov.

14. Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave - okolie, Úrad justičnej a kriminálnej
polície, Odbor justičnej polície, Oddelenie všeobecnej kriminality Pezinok Č.: U.-XX/X-U.-K.-XXXX bol
v trestnej veci podozrivej Q.Ž. G. zo zločinu lúpeže vykonaný dňa 02.03.2010 výsluch Z. G. ako
poškodenej. Zo zápisnice o výsluchu vyplýva, že Z. G. odpovedala súvisle, obsiahle, celými, rozvitými
vetami na otázky vyšetrovateľa PZ.

15. Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave - okolie, Úrad justičnej a kriminálnej
polície, Oddelenie skráteného vyšetrovania Pezinok Č.: U.-XXX/X-U.-K.-XXXX bol vo veci trestného
oznámenia M.. N. G. pre podozrenie zo spáchania prečinu krádeže, ktorého sa mala dopustiť Q.K. G.
vykonaný dňa 11.01.2010 výsluch Z. G.. Zo zápisnice o výsluchu vyplýva, že Z. G. vypovedala súvisle,

obsiahle, celými, rozvitými vetami.

16. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že bolo preukázané najmä znaleckým
posudkom M.. Ž., že poručiteľka v čase vykonania obidvoch právnych úkonov nebola z hľadiska §
37 Občianskeho zákonníka spôsobilá rozpoznať následky svojho konania, čo vyplýva aj z toho, že jej

zdravotný stav bol taký, že mala znížené kognitívne rozpoznávacie funkcie. V priebehu konania okrem
dôvodu uvedeného v žalobe, a teda nedostatočnej slobodnej tvorby vôle poručiteľky poukázali aj na
ďalší právny dôvod svedčiaci o dôvodnosti podanej žaloby z hľadiska špecifikovaného žalobného návrhu
a to je zastieraný právny úkon, resp. fiktívny právny úkon zo strany žalovaného, keďže akým spôsobomprevedie na seba vlastnícke právo k nehnuteľnostiam malo pre neho zásadný význam z hľadiska
budúceho dedičského konania. V prípade, ak by žalovaný na seba previedol sporné nehnuteľnosti
darovacou zmluvou, z dedičského práva by vyplývalo právo žalobkyne na započítanie daru na jej

dedičský podiel a teda v dedičskom konaní by musel žalobkyňu, svoju sestru, vyplatiť z hodnoty
nadobudnutého daru. Žiadna skutočnosť nenasvedčuje tomu, že by žalovaný skutočne mal v úmysle
vyplatiť svojej matke akúkoľvek kúpnu cenu, navyše čiastkami 1.113.890,- Sk a ďalších 630.000,-
Sk, čo je skoro 1.700.000,- Sk ani nedisponoval. Nemožno potom hovoriť o vážnosti úmyslu uzavrieť
kúpnu zmluvu, pokiaľ už pred jej podpisom je zrejmé, že takúto zmluvu, teda dvojstranný právny úkon

nebude schopný ani naplniť. Preto podľa obsahu a podľa všetkých skutkových okolností tu fakticky išlo
o prevod vlastníckeho práva darovacou zmluvou, ktorý prevod bol zastretý formálne kúpnu zmluvou.
Tak isto v dedičskom konaní po nebohej poručiteľke sa žalovaný vyjadril, že po nebohej matke nič
nezostalo a znie takisto neuveriteľne, že by takéto čiastky, ktoré vo vtedajšej mene predstavovali aj
určitý fyzický objem peňažných prostriedkov vyplácal v hotovosti a takisto z vyjadrení žalovaného nijako
nevyplynulo, kde údajne malo dôjsť k vyplateniu kúpnej ceny. V poslednom vyjadrení sa tento snažil od

tohto ďalšieho právneho dôvodu pre vyhovenie žalobe odviesť pozornosť tým, že tvrdil, že sa údajne
domáhame zaplatenia kúpnej ceny, čo je po uplynutí premlčacej lehoty a v tejto lehote bola možnosť
odstúpiť od zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny. Žalobkyňa sa však nedomáha zaplatenia kúpnej ceny
a samozrejme akýkoľvek takýto úkon je dávno po uplynutí všeobecnej premlčacej lehoty ale žalobkyňa
sa domáha,abysúdvyhovelžalobeokremvžalobeuvedenéhoprávnehodôvoduajzďalšiehoprávneho

dôvodu s tým, že obidva tieto kumulované právne dôvody odôvodňujú žalobe vyhovieť. Čo sa týka
ďalšieho právneho dôvodu vyhovenia zdôraznil, že nejde o zmenu žaloby, ktorá predpokladá zmenu
žalobného návrhu, ale iba o ďalší právny dôvod, s tým, že právna kvalifikácia v civilnom konaní je vecou
súdu. Niet žiadneho dôvodu sa obmedziť len na právny dôvod pre vyhovenie žalobe, pokiaľ na to existuje
aj ďalší s tým, že v časti vážnosti uzavrieť kúpnu zmluvu a jej spôsobilosti v materiálnom slova zmysle

ako aj čo do zaplatenia kúpnej ceny dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného.

17. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že predmetom sporu od samého začiatku
bolo určenie neplatnosti právnych úkonov a to kúpnych zmlúv určených v žalobe a to z dôvodu
neschopnosti urobiť predmetné právne úkony zo strany nebohej Z. G. pre jej nepriaznivý zdravotný

stav. Na základe takto kvalifikovaného právneho dôvodu bolo súdom započaté dokazovanie vo veci.
Poukázal na rozpor v tvrdeniach žalobkyne čo sa týka skutkového stavu. Žalobkyňa postavila žalobu
len na domnienkach, čo sa týka uzatvárania právnych úkonov, tieto úkony boli dlhodobo zamýšľané zo
strany Z. G. a to z dôvodu, že žalovaný sa o ňu staral, pomáhal jej v domácnosti, pomáhal jej v rámci
možností s jej zdravotným stavom, vozil ju k lekárovi. Z odbornej literatúry vyplýva, že „V psychiatrickej

praxi je zaužívané, že nespôsobilosť v oblasti občianskoprávnej by mala byť pozitívna a jednoznačne
preukázania. Pochybnosti o duševnom zdraví posudzovaného nestačia“ Právny zástupca mal za to,
že všetky tvrdenia žalobkyne sú len v rovine domnienky a takisto aj znalecký posudok. Mal za to, že
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, preto žiadal žalobu zamietnuť.

18. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho

úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.Podľa § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

19. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 1Cdo/43/2007,

3Cdo/44/2008,5Cdo/147/2007) je prípustná žaloba o určenie, že konkrétna vec (nehnuteľná) patrí
do dedičstva po poručiteľovi (resp. že ku dňu smrti bol poručiteľ vlastníkom nehnuteľnosti), ktorou
žalobou sa môže v sporovom konaní takéhoto určenia domáhať ten, kto je dedičom poručiteľa a
takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom v konaní o dedičstve. Medzi sporovými stranami nebolo
sporné, že ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy deti poručiteľky Z.
G., teda žalobkyňa a žalovaný. Žalobkyňa má na určení, že poručiteľka Z. G. bola spoluvlastníčkou

nehnuteľností v 1/2 naliehavý právny záujem, nakoľko je dedičkou po poručiteľke (a teda je aktívne
vecne legitimovaná) a v prípade vyhovenia žalobe sa tento spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach
stane predmetom dedičského konania. Ako vlastník nehnuteľnosti v podiele 3 (teda vrátane sporného
spoluvlastníckeho podielu vo výške 1) je v katastri nehnuteľností zapísaný žalovaný (a teda je pasívne
vecne legitimovaný), preto je podaná žaloba spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty

v právnych vzťahoch medzi stranami sporu. V konaní o určenie, že poručiteľka bola ku dňu smrti
spoluvlastníčkounehnuteľnostísúdakopredbežnúotázkuskúmalplatnosťnapadnutýchkúpnychzmlúv.

20.Neplatnosťprávnehoúkonupodľa§38ods.2Občianskehozákonníkavyžadujezistenie,žeúčastník
tohto právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo nedokáže svoje konanie

ovládnuť, alebo že takýto právny úkon bol urobený v duševnej poruche, ktorá robí osobu na tento
právny úkon neschopnou. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných
disciplín (z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie) a musí sa viazať na okamih urobenia právneho
úkonu. Absolútne neplatný je teda aj právny úkon, ktorý urobila osoba v duševnej poruche (dokonca iba
prechodnej) ak išlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila nespôsobilosť (neschopnosť) tejto osoby

naurobenieprávnehoúkonu,pričomsanevyžaduje,abytakáosobabolasúdompozbavenáspôsobilosti
na právne úkony, alebo aby bola vo svojej spôsobilosti obmedzená. Absolútna neplatnosť právneho
úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný
právny úkon tak, ako keby nikdy nebol urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne
následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona
už v čase jeho urobenia. Dôkazné bremeno o tom, či konajúci konal v konkrétnej situácii pod vplyvom
duševnej poruchy, majú tí, ktorí sa na základe určovacej žaloby dovolávajú neplatnosti právneho úkonu
urobeného takou osobou.

21.Neplatnosťprávnehoúkonu,ktorýurobilafyzickáosobavkonkrétnomprípadepodvplyvomduševnej
poruchy, môže konštatovať iba súd. Keďže neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 38 ods.2
Občianskeho zákonníka vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť
následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť, je vylúčené robiť záver v konaní o duševnej
poruche na základe pravdepodobnosti, či za skutkových okolností, ktoré aj napriek dôkaznej verifikácii

súdu v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku neumožňujú urobiť v uvedenom
smere úplne jednoznačný skutkový záver, na ktorý by bolo možné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

22. Pre posúdenie platnosti kúpnych zmlúv bolo rozhodujúcim zistenie, či predávajúca Z. G. vzhľadom

na svoj duševný stav bola schopná posúdiť následky svojho konania. Sporové strany predložili
na podporu svojich tvrdení súkromné znalecké posudky, ktoré potvrdili tvrdenia toho - ktorého
predkladateľa: žalobkyňa predložila znalecký posudok vypracovaný M.. N. Ž. a žalovaný predložil
znalecký posudok M.. T. Q..

23. Čo sa týka Kúpnej zmluvy zo dňa 26.03.2004 samotná znalkyňa uvádza, že zodpovedanie tejto
otázky je vecou dokazovania. Ďalej uvádza, že v čase vykonania tohto právneho úkonu však už bola
Z. G. liečená pre cievne ochorenie jej mozgu a mala preto v predchádzajúcom období podávané lieky
na zlepšenie činnosti mozgu. Znalkyňa sa priklonila k tomu, že jej stav už vtedy zadával pochybnosti oslobodnom rozhodovaní bez manipulácie inou osobou, a či práve cievne ochorenie jej mozgu nezvýšilo
mieru jej katatýmneho uvažovania a sugestibility pre rozhodnutie sa uprednostniť pri predaji jednej
štvrtiny svojho domu syna pred dcérou. Záver znaleckého dokazovania v časti zdravotného stavu v

čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 26.03.2004 podľa názoru súdu nepreukazuje duševnú poruchu
predávajúcej Z. G.. Samotná znalkyňa uvádza, že odpoveď na otázku, či Veroniky Nevedelová bola
schopná pochopiť a posúdiť následky svojho konania a význam kúpnej zmluvy zo dňa 26.03.2004 je
vecou ďalšieho dokazovania, avšak žiadne iné návrhy na doplnenie dokazovania preukazujúce duševnú
poruchu v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 26.03.2004 žalobkyňa nepredložila. Predávajúca Z. G. bola

v tom čase liečená pre cievne ochorenie mozgu a mala v predchádzajúcom období podávané lieky na
zlepšenie činnosti mozgu, čo však samo o sebe duševnú poruchu nepreukazuje. Znalkyňa sa priklonila k
tomu, že jej stav už vtedy zadával pochybnosti o slobodnom rozhodovaní bez manipulácie inou osobou.
Pochybnosti znalkyne o slobodnom rozhodovaní Z. G. však prítomnosť duševnej poruchy, teda stavu,
kedy by nedokázala posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť, nepreukazujú. Inak
povedané, len pochybnosti znalkyne o slobodnom rozhodovaní Z. G. nie sú dostatočným podkladom na

vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 26.03.2004.

24. Súd poukazuje na rozpor znaleckého posudku v časti posúdenia zdravotného stavu Z. G. pri uzavretí
kúpnej zmluvy zo dňa 26.03.2004, keď v odpovedi na otázku č. 2 uvádza, že odpoveď na otázku, či Z. G.
bola schopná pochopiť a posúdiť následky svojho konania a význam kúpnej zmluvy je vecou ďalšieho

dokazovania, avšak v odpovedi na otázku č. 4 či v dobe uzavretia Kúpnej zmluvy zo dňa 26.03.2004
a uzavretia Kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2006 trpela duševnou poruchou (hoci aj prechodnou), ktorá ju
robila na tieto právne úkony neschopnou (hoci aj dočasne) nespôsobilou uvádza, že zistená duševná
porucha- organické poškodenie mozgu, sprievodná depresia a narušenie symbolických funkcií bolo
takého rozsahu, že nebola vôbec spôsobilá predmetného právneho úkonu.

25. Podľa znalkyne M.. Ž. v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2006 predávajúca Z. G. nebola
schopná plnohodnotne vyjadriť svoju vôľu - možno pochybovať o slobodnosti prejavu jej vôle, keďže
jej musel zákonite unikať kontext - nedokázala čítať a ani pochopiť zložitý text kúpnopredajnej zmluvy.
Tento svoj názor znalkyňa zakladá na diagnóze, ktorá bola stanovená Z. G., ktorou bola afázia, pričom

sa odvoláva najmä na názory M.. M. M., klinického logopéda. M.. M. vo svojom vyjadrení uviedol, že na
základe osobnej profesionálnej skúsenosti si myslí, že rozsah deficitu rečových a jazykových funkcií u
pacientky Z. G. bol natoľko rozsiahly, že klinický obraz sa počas uvedeného obdobia nemohol upraviť
natoľko, aby vedela v plnej miere porozumieť obsahu a následkom svojho konania v čase právneho
úkonu. Zároveň však uviedol, že klinický obraz afázie nie je stacionárny a v čase sa mení. Zmeny sa

môžutýkaťvšetkýchoblastírečiajazyka,ktorébolivdôsledkunáhlejcievnejmozgovejpríčinynarušené.
Rozsah týchto, hypotetických zmien, je však nemožné stanoviť bez ich adekvátnej diagnostiky. Po
uvedených dňoch, počas ktorých bola pacientka Z. G. hospitalizovaná na I. Neurologickej klinike, nebol
nikým oslovený za účelom rediagnostiky, resp. opakovanej, kontrolnej diagnostiky úrovne rečových a
jazykových schopností pacientky a preto sa na tomto základe nevedel jednoznačne a úprimne, vyjadriť

na akej úrovni a na akom stupni, resp. aký bol t.č. klinický obraz rečových, jazykových a kognitívnych
schopností pacientky v období od ukončenia hospitalizácie do samotnej realizácie uvedeného právneho
úkonu dňa 12.10.2006. Bez adekvátneho diagnostického zhodnotenia aktuálnej úrovne
rečových, jazykových a kognitívnych funkcií Z. G. by jeho ostatné vyjadrenia sa k jednotlivým bodom
žiadosti, boli zavádzajúce a neplnili by podmienku odborného a nezaujatého posúdenia typu a stupňa

rečových a jazykových schopností pacientky. Samotný M.. M. ako klinický logopéd sa teda nevedel
jednoznačne vyjadriť k rečovým, jazykovým a kognitívnym schopnostiam pacientky ku dňu vykonania
právneho úkonu 12.10.2006, jeho ostatné vyjadrenia by boli zavádzajúce, preto súd nepovažoval za
preukázaný taký zdravotný stav Z. G., že by nedokázala posúdiť následky svojho konania. Vyjadrenie
znalkyne teda nie je v súlade s vyjadrením klinického logopéda. Súd tiež dáva do pozornosti viaceré

vyšetrenia (07.04.2006, 28.05.2006 a 20.10.2006) v ktorých je konštatované okrem iného zlepšenie reči
i ochrnutia, zlepšenie stavu globálnej afázie po liečbe, čiastočné obnovenie rečových funkcií. Expresívna
afázia ťažkého stupňa bola u Z. G. diagnostikovaná dňa 11.12.2006, teda až dva mesiace po vykonaní
druhého právneho úkonu. S ohľadom na vyjadrenie klinického logopéda M.. M. M., že klinický obraz
afázie nie je stacionárny a v čase sa mení, nie je možné uzavrieť, že expresívnou afáziou ťažkého stupňa

trpela už dva mesiace pred diagnostikovaním choroby, teda v čase vykonania druhého právneho úkonu.

26. Výsluch M.. M. M., ktorý navrhla žalobkyňa, súd nepovažoval za potrebné vykonať vzhľadom na
jeho vyjadrenie, ktoré je obsahom znaleckého posudku M.. N. Ž., podľa ktorého sa nevie jednoznačnevyjadriť, na akej úrovni a na akom stupni, resp. aký bol t.č. klinický obraz rečových, jazykových
a kognitívnych schopností pacientky v období od ukončenia hospitalizácie do samotnej realizácie
uvedeného právneho úkonu dňa 12.10.2006, keď bez adekvátnej diagnostiky by jeho ostatné vyjadrenia

sa k jednotlivým bodom žiadosti žalobkyne o vyjadrenie, boli zavádzajúce a neplnili by podmienku
odborného a nezaujatého posúdenia typu a stupňa rečových a jazykových schopností pacientky. Z tohto
dôvodu súd považoval vykonanie výsluchu za nadbytočné.

27. Súd tiež nevykonal výsluch neurologičky M.. Z. Z., ktorá vydala potvrdenie o spôsobilosti Z. G. na

právne úkony, keďže na tento listinný dôkaz pri posudzovaní dôvodnosti žalobného návrhu neprihliadal,
keď sa stotožnil s názorom žalobkyne a znalkyne M.. Ž., že posúdenie spôsobilosti na právne úkony má
byť predmetom psychiatrického vyšetrenia a nie neurologického.

28. Súd v ďalšom poukazuje na vyjadrenie znalkyne: „Mala som za to, že je potrebné vnímať aj
psychologickémomentyceléhodejaačikonanieužnebohéhoporučiteľazodpovedájemuprirodzenému

spôsobu myslenia, z rodinných vzťahov, z kontextu jeho životných postojov a je veľmi užitočné, ak
sú svedkovia, ktorí potvrdia, že aký zámer nebohý za života mal. Ten psychologický moment je tiež
dôležitý. Z toho, čo som mala k dispozícii, nevycítila som zámer poručiteľky k predmetným právnym
úkonom.“ Súd má za to, že predmetom znaleckého dokazovania v danom prípade malo byť posúdenie
zdravotného stavu Z. G. z dostupnej zdravotnej dokumentácie. Ostatné okolnosti ako prirodzený spôsob

myslenia Z. G., jej rodinné vzťahy, jej životné postoje, zámer Z. G. k vykonaniu kúpnych zmlúv nemala
znalkyňa posudzovať a zohľadňovať ich pri vypracovaní záveru znaleckého posudku, čo evidentne
urobila, keď uviedla, že z toho, čo mala k dispozícii, nevycítila zámer poručiteľky k predmetným právnym
úkonom. Všetky ostatné okolnosti sú predmetom dokazovania v súdnom konaní a znalkyňa sa nimi pri
vypracovaní znaleckého posudku nemôže nechať ovplyvniť.

29. Napokon súd uvádza, že sa stotožnil s vyjadrením M.. T. Q. zo znaleckého posudku, že vo forenzne
psychiatrickej praxi je pravidlom, že nespôsobilosť musí byť pozitívne a jednoznačne preukázaná.
Pochybnosti o duševnom zdraví posudzovanej osoby nestačia. Nie je možné uvažovať len v rovine
predpokladov a pravdepodobností. Znalec skonštatoval, že nie je možné jednoznačne preukázať, že Z.
G. nebola v potrebnej miere schopná adekvátne vyhodnotiť závažnosť a následky predmetných situácií,

kedy podpísala kúpne zmluvy. Nie je možné jednoznačne spochybniť, že úkon vykonala slobodne a bez
nátlaku.

30. Pre neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje
bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokázal posúdiť následky svojho konania alebo svoje

konanie ovládnuť, čo sa v prejednávanej veci úplne jednoznačne nezistilo. Z. G. bola síce tri mesiace
pred uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2006 psychiatrom diagnostikovaná duševná porucha -
organická afektívna labilita, avšak nebola u nej zistená klinicky rozvinutá demencia. Nebolo preukázané,
že by uvedená duševná porucha v danom čase zabraňovala Z. G. pochopiť podstatu a súvislosti -
dôsledky uzavretia kúpnych zmlúv.

31. Je nesporné, že Z. G. sa v čase vykonania právnych úkonov nachádzala fyzicky v ťažkom
zdravotnomstave,čovšakneznamenáženepochopilakontextažekúpnymizmluvaminebolovyjadrené
jej autentické stanovisko. Aj keď nekomunikovala, neznamená to, že mala zmenené vedomie. Netrpela
žiadnou duševnou poruchou či chorobou, ktorá by mala akýkoľvek určujúci dopad na jej schopnosť

vykonávať právne úkony. Jej fyzický stav nevylučoval schopnosť vykonať predmetné právne úkony.
Niet dôvodov predpokladať, že menovaná nedokázala pochopiť význam a zmysel úkonov. Nekonala v
poruche vedomia, ani netrpela demenciou.

32. V konaní nebolo preukázané, že by napriek znalkyňou konštatovanému organickému poškodeniu

mozgu v čase podpisovania kúpnych zmlúv dosahoval takého stupňa, že by Z. G. nebola schopná
prejaviť svoju vôľu alebo že by vylučoval jej spôsobilosť k uskutočneniu týchto zmlúv. Vzhľadom na
uvedené, keď sa v konaní úplne jednoznačne nepreukázalo, že by Z. G. nedokázala v čase podpisu
kúpnych zmlúv posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie v tom čase ovládnuť, pričom je v
tomto smere vylúčené urobiť záver o konaní Z. G. v duševnej poruche iba na základe pravdepodobnosti,

súd nepovažoval dôvod neplatnosti kúpnych zmlúv v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka za
preukázaný.33. Rozhodnutie NS SR sp.zn. 8 Sžo 17/2007: Platný právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka
je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s možným plnením. Sloboda a
vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho

subjektu. Vôľa bez jej prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa,
ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť
právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na
vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah,
alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.:

34. Rozhodnutie NS SR sp.zn. 5 Cdo 429/2014: Náležitosťou každého právneho úkonu musí byť
samozrejme aj vôľa smerujúca k uskutočneniu tohto úkonu. K tomu, aby bol úkon platný a vyvolal
právne následky, je nevyhnutné, aby vôľa bola bezvadná, teda mala zákonom požadovanú kvalitu v
podobe jej slobody, vážnosti, určitosti a zrozumiteľnosti. Vôľa konajúceho subjektu musí zahŕňať nielen
rozhodnutie k učineniu právneho úkonu, ale aj predstavu o reálnom obsahu tohto úkonu vrátane jeho

právnych následkov. Iba v takomto prípade je možné hovoriť o znaku ,,vážnosti“ vôle konajúceho
subjektu. Pri posudzovaní vážnosti vôle pritom treba vychádzať predovšetkým z princípu právnej istoty
a princípu ochrany dobrej viery účastníka zmluvného vzťahu. Princíp právnej istoty vyžaduje, aby sa
pochybnosti o vážnosti vôle konajúceho, ktorý konal len na ,,oko“ teda úkon nemienil vážne, pričítali na
ťarchu konajúceho v prospech platnosti úkonu. Princíp ochrany dobrej viery adresáta právneho úkonu

potom poskytuje ochranu druhého účastníka právneho úkonu, za predpokladu, že mu nemohlo byť
subjektívne alebo z objektívnych okolností, za ktorých bol úkon urobený, známe, že právny úkon nie
je mienený vážne. Vzhľadom k tomu, že vôľu nie je možné objektívne skúmať, o jej obsahu svedčí len
jej vonkajšia manifestácia, teda jej prejav, ktorým konajúci subjekt urobí svoju vôľu rozpoznateľnú pre
okolie. Vonkajší prejav vôle potom v súhrne s konkrétnymi okolnosťami, za ktorých bol urobený, dáva

v prípade pochybností odpoveď na otázku, či úkon bol urobený vážne a či konajúca osoba skutočne
chcela vyvolať účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája. Pre spochybnenie vážnosti vôle však
nepostačuje subjektívne presvedčenie konajúceho subjektu, že sú tu okolnosti, z ktorých je zrejmé,
že jeho vôľa nebola vážna, ale existencia takých okolností, z ktorých druhá strana musela rozpoznať,
že vôľa konajúceho nie je vážna. O nedostatok vážnosti vôle by teda nešlo, aj keby konajúci subjekt

skutočne nechcel úkon urobiť, pretože k vnútornej výhrade sa pri posudzovaní vážnosti vôle a platnosti
právneho úkonu neprihliada.

35. R 53/2010: Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti,
ktoré existovali v čase jeho urobenia. Znamená to, že právny úkon, ktorý v čase urobenia zodpovedal

všetkým zákonným požiadavkam a bol preto platný, sa v dôsledku skutočností, ktoré nastali po jeho
vzniku, nemôže dodatočne stať neplatným (a naopak). Dôvodom neplatnosti zmluvy nemôže preto byť
ani neplnenie zmluvných povinností, vyplývajúcich zo samotnej posudzovanej zmluvy.

36. Okrem neplatnosti právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobkyňa poukázala

aj na neplatnosť kúpnych zmlúv podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v dôsledku nedostatku
slobody a vážnosti vôle Z. G. smerujúcej k vykonaniu právnych úkonov. V konaní nebolo preukázané,
že by uzavretie kúpnych zmlúv Z. G. bolo následkom fyzického alebo psychického donútenia, teda
že by nebol naplnený atribút slobody vôle pri vykonaní právnych úkonov. Súd ďalej uvádza, že pre
spochybnenie vážnosti vôle Z. G. nepostačuje subjektívne presvedčenie žalobkyne. V konaní nebolo

preukázané, že by právne úkony neboli Z. G. vykonané vážne, teda že by nechcela vyvolať následky,
ktoré s takýmto prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú. V konaní nebol preukázaný rozpor
medzi vôľou Z. G. a jej prejavom ani rozpor medzi vôľou žalovaného a jeho prejavom (výsluch
žalovaného nebol v konaní navrhnutý).

37. Platnosť kúpnych zmlúv súd posudzoval so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase ich
urobenia. Skutočnosť, či kúpna cena bola alebo nebola zaplatená, nemá vplyv na posúdenie platnosti
kúpnych zmlúv, preto súd dôkazy navrhnuté žalobkyňou, ktorými chcela preukázať ne/zaplatenie kúpnej
ceny prípadne skutočnosť, či žalovaný ako kupujúci finančnými prostriedkami vo výške kúpnej ceny
disponoval, nevykonal.

38. Súd považuje za potrebné uviesť, že z vyšetrovacích spisov OR PZ v Pezinku vyplýva, že v r. 2010
bola Z. G. vypočutá ako svedok/poškodená v trestnom konaní a teda vyšetrovateľ PZ s ňou konal ako
so subjektom trestného konania. Ak by existovali pochybnosti o jej spôsobilosti na právne úkony alebopochybnosti o jej neschopnosti vypovedať pred orgánmi činnými v trestnom konaní, z vyšetrovacieho
spisu by to vyplývalo. Práve naopak, Z. G. vypovedala súvisle, zrozumiteľne, jednoznačne. Z toho súd
vyvodil, že jej zdravotný stav vrátane rečových a jazykových schopností sa výrazne zlepšil. Súd má

za to, že ak by Z. G. s kúpnymi zmluvami, ktoré uzatvorila, nebola stotožnená, mohla a bola schopná
nesúhlas s nimi vyjadriť akýmkoľvek spôsobom, čo neurobila. Zo žiadneho jej následného konania však
nevyplýva, že by v čase vykonania právnych úkonov nekonala slobodne a vážne.

39. V súvislosti s výpoveďou Z. G. pred orgánmi činnými v trestnom konaní vyznieva nepresvedčivo

tvrdenie znalkyne M.. Ž., že: „Nešlo iba o dočasnú poruchu, priebeh ochorenia po právnom úkone je
presvedčivo progredientný do pokročilej demencie a preto ani pre jej nakladanie so svojím majetkom
-financiami, ktoré ešte mala, nebola právne spôsobilá.“ Zo zápisníc o výsluchu jednoznačne vyplýva,
že rečové, jazykové a kognitívne schopnosti Z. G. sa obnovili a tiež súd poznamenáva, že „pokročilá
demencia“ ako to s istotou uvádza znalkyňa, u nej nebola nikdy diagnostikovaná.

40. Súd tiež nevykonal dôkaz navrhnutý žalobkyňou spočívajúci v ocenení nehnuteľnosti, ktorá bola
predmetom kúpnej zmluvy, nakoľko aj v prípade ak by sa preukázalo, že Z. G. uzavrel kúpne zmluvy
v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, táto skutočnosť nemá za následok neplatnosť kúpnych
zmlúv, ale jej oprávnenie od zmluvy odstúpiť, čo neurobila. (Súd poukazuje na skutočnosť, že Z.
G. predávala spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam svojmu synovi, čo mohlo byť zohľadnené pri

určení výšky kúpnej ceny). Žalobkyňa navrhla vyžiadať spisy týkajúce sa vkladov vlastníckeho práva
k prevádzaným nehnuteľnostiam, ktorý dôkaz súd nevykonal, nakoľko by nemal vplyv na rozhodnutie
súdu.

41. Žalobkyňa tiež poukázala na neplatnosť kúpnych zmlúv podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý

konkrétny dôvod ale bližšie nešpecifikovala. Súd žiaden dôvod neplatnosti spočívajúci v nedovolenosti
právneho úkonu nevzhliadol.

42. V konaní nebol žalobkyňou preukázaný žiaden dôvod neplatnosti právnych úkonov, preto súd žalobu
o určenie, že poručiteľka bola spoluvlastníčkou nehnuteľností označených v žalobe zamietol.

43. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Súd priznal žalovanému právo na náhradu trov konania, keďže bol plne
úspešný vo veci, keď súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov