Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 29, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122206561
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3122206561.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne E., proti neuvedenému subjektu, o
neúplnom podaní, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. decembra
2022, č.k. 15C/58/2022-18, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie žalobkyne podané na súde prvej inštancie dňa
10.10.2022, ktoré bolo doplnené podaním podaným na súde prvej inštancie dňa 15.11.2022, odmietol.
Právnesvojerozhodnutieodôvodnilust.§129a§132CSP.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,že
dňa 10.10.2022 bolo súdu doručené podanie žalobkyne o určenie neplatnosti právneho úkonu. Uviedla,
že uznesenie Najvyššieho súdu SR na polovicu domu N. XXX nadobudlo právoplatnosť dňa 27.06.2022

a exekútorka vykonala exekúciu domu dňa 08.02.2022, a preto sa pýta, ako mohla exekútorka začať
exekúciu na polovicu domu N. XXX, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2022. Najprv je
právoplatnosť rozsudku a až potom sa môže vykonať exekúcia. Jednoznačne ide o neplatnosť právneho
úkonu, lebo prejav vôle musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a
s možným predmetom plnenia, inak je právny úkon neplatný. Nič viac uvedené v podaní nebolo.
Keďže v uvedenom podaní nebol označený žalovaný, uvedené podanie nebolo zrozumiteľne skutkovo

odôvodnené tak, aby bolo jasné, z akého dôvodu žalobkyňa žalobu podáva, nebolo jasne vymedzené,
čoho sa žalobkyňa domáha, súd prvej inštancie uznesením č.k. 15C/58/2022-8 zo dňa 12.10.2022
vyzval postupom podľa § 129 ods. 1, 2 CSP žalobkyňu na doplnenie a opravu podania, a to v
lehote 10 dní od doručenia predmetného uznesenia pod následkom odmietnutia podania, nasledovne: -
označením žalovaného s nasmerovaním, aké údaje sa vyžadujú pri jednotlivých druhoch žalovaných, -
zrozumiteľným odôvodnením a opísaním rozhodujúcich skutočností tak, aby súdu bolo zrejmé, z akého

dôvodu žalobkyňa podáva žalobu a čím ju odôvodňuje (z odôvodnenia žaloby musí byť jasné, aký
je dôvod podania žaloby, čo sa vytýka, s čím žalobkyňa nesúhlasí, čo ňou chce docieliť), - jasným
vymedzením toho, čoho sa žalobkyňa žalobou domáha s tým, že je nutné označiť najmä konkrétny
právny úkon, ktorý je považovaný za neplatný a z akého dôvodu má byť určený za neplatný a kto tento
úkon zrealizoval, akého rozhodnutia sa žalobkyňa domáha. - pripojením dôkazov na preukázanie svojich
tvrdení; tie dôkazy, ktoré žalobkyňa nemôže pripojiť bez svojej viny, je potrebné aspoň označiť. Dňa

15.11.2022 doručila žalobkyňa súdu prvej inštancie podanie, v ktorom uviedla, že rozsudok Najvyššieho
súdu SR nadobudol právoplatnosť 27.06.2022. Ako je možné, že exekútorka V. H., R.. A. H. XX/XX,
N. D. začala na polovicu domu exekúciu dňa 08.08.2022, keď rozsudok ešte nebol právoplatný z
Najvyššieho súdu? Exekúcia sa vykonáva, až keď je všetko právoplatné, až keď rozhodnú všetky 3
súdy o právoplatnosti. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu,
alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, alebo ak nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov. Preto žiada, aby súd vyhovel žalobe o neplatnosť právneho úkonu až
do ukončenia právoplatnosti rozsudku súdu 1., 2. a 3. inštancie. Súd prvej inštancie konštatoval, žeaj napriek doplneniu podania, toto naďalej má vady, ktoré bránia, aby súd o tomto podaní, ktoré by
podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou, mohol konať. V prvom rade nebol jednoznačne vymedzený
žalovaný, proti ktorému by mala smerovať táto žaloba. Jediná osoba, ktorá sa spomína v podaní, je

exekútorka, ale táto výslovne ako žalovaná nebola označená. Nie je jasné, či ona má byť žalovaná,
alebo to má byť nejaká iná osoba, napr. na návrh ktorej sa exekúcia začala, resp. iný subjekt, ktorý v
rámci exekúcie vykonával nejaký úkon. Okrem toho nie je vôbec jasné, keďže to nebolo vymedzené
vôbec, akého rozhodnutia sa žalobkyňa domáha. Je jasné, že namieta neplatnosť právneho úkonu,
avšak nekonkretizuje žiaden jednotlivý právny úkon, ktorý by mal byť neplatný. Nie je jasné, kedy, kto

a aký konkrétny právny úkon, ktorý má byť neplatný, učinil. V čom tento právny úkon spočíval, akú má
formu, či to je úkon zachytený na nejakej listine, alebo nejaký faktický úkon, ak áno aký. Spomína sa
opakovane vedenie exekúcie na polovicu domu, ale z takéhoto vymedzenia nie je jasné, aký konkrétny
jednotlivý úkon v procese vedenia exekúcie sa namieta, keď v rámci exekúcie sa vykonáva množstvo
úkonov a viacerými subjektami v rôznom čase. Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť
presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom

má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú
navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností
v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku
súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky
nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné

a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97). Z vyššie uvedených dôvodov, keďže
žalobkyňa nespresnila právny úkon, ktorého sa žaloba má týkať, ktorý má byť predmetom konania a
ktorého platnosť má súd vyhodnocovať, súd dospel k záveru, že podanie žalobkyne
v dotknutej časti trpí vadami, pre ktoré nie je možné pokračovať v konaní. Identifikovať právny úkon
pritom nie je možné ani z obsahu žaloby - jej skutkového odôvodnenia. Súd si nesmie sám vyvodzovať

(resp. hádať či domnievať sa) to, o čom by mal konať, ale uvedené musí byť celkom jednoznačne
vymedzené, a to v konečnom dôsledku aj preto, aby sa i samotný žalovaný mohol k žalobe kvalifikovane
vyjadriť. Okrem toho nezrozumiteľným je žalobný petit (návrh) aj v časti, v ktorej sa domáhala žalobkyňa
určiť neplatnosť (bližšie neurčeného) právneho úkonu až do „skončenia právoplatnosti rozsudku 1., 2.
a 3. inštancie“. Nie je vymedzené, do právoplatnosti akých rozsudkov má žalobkyňa trvanie namysli.

Pričom v tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že ak žalobkyňa žiada vydať rozsudok o neplatnosti
právneho úkonu, tento nie je možné vydať s časovým obmedzením. Uvedené časové ohraničenie by
skôr svedčalo tomu, že žalobkyňa chcela podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, síce s
nejasným predmetom, ale s časovo obmedzeným trvaním. Uvedené tak tiež predstavuje vadu, pre ktorú
je predmet zmätočný a nejednoznačne vymedzený. Aj táto vada bráni tomu, aby súd o podaní žalobkyne

konal. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že bez toho, aby bolo nepochybne zrejmé, čoho presne
a konkrétne sa žalobkyňa domáha a proti komu, nemožno považovať jej podanie (ani po jeho doplnení)
za žalobu so všetkými náležitosťami v zmysle cit. ustanovení CSP. Súd žalobkyňu pritom výslovne
poučil, aké sú nároky na žalobný návrh, na odôvodnenie žaloby, ako podanie treba doplniť. Tiež ju poučil
o možnosti obrátiť sa so žiadosťou o spísanie či doplnenie žaloby na advokáta alebo na Centrum právnej

pomoci. Podľa názoru súdu prvej inštancie vyššie popísané nedostatky podania žalobkyne sú takou
vadou, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie konštatoval
splnenie podmienok na odmietnutie podania v zmysle ust. § 129 CSP.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. V podanom

odvolaní uviedla, že podáva žalobu z dôvodu, že žalovaná X.. V. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom I., konala nezákonne. Vyjadrila pochybnosti nad tým, ako mohla exekútorka vykonať exekúciu na
1 domu N. XXX s tým, že následne zopakovala svoje tvrdenia z predošlých podaní. Záverom uviedla,
že si neželá, aby spis bol pridelený K.. Z. P., nakoľko vždy keď píše na súd, tak spis má ona pridelený
a vždy jej ho zamietne, voči nej pochybila a bola zaujatá.

3. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných podľa
§ 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdiť.

4. Súd prvej inštancie podanie žalobkyne, ktoré by svojím obsahom mohlo byť žalobou, odmietol z
dôvodu, že považoval za splnené zákonné podmienky na postup podľa § 129 ods. 3 CSP, keďže
pre nedostatky podania, ktoré napriek výzve a poučeniu žalobkyňa v stanovenej lehote ani ku dňu
rozhodnutia súdu prvej inštancie neodstránila, nebolo možné vec meritórne prejednať.5. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v čase jeho rozhodovania zistené skutočnosti správne
vyhodnotil a z nich vyvodil správny právny záver o dôvodnosti postupu podľa § 129 ods. 3 CSP pre

nesplnenie procesných podmienok, za ktorých môže vo veci ďalej konať a meritórne rozhodnúť, a
to pre vady konania, ktoré by svojím obsahom mohlo byť žalobou, ktoré žalobkyňa napriek výzve a
poučeniu neodstránila. Svoje rozhodnutie súdu prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnila v súlade s
požiadavkami danými CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP) a v podrobnostiach na tieto poukazuje, aby v

plnom rozsahu neopakoval všetky známe fakty a správne závery posudzovanej veci.

6. Odvolací súd dopĺňa, že v prípade, že podanie strany sporu nemá zákonom stanovené náležitosti,
hovorísaovadách.Zavadupodaniasapovažujepredovšetkýmabsencianiektorejobsahovejnáležitosti
stanovenej zákonom pre podanie. Ide o tzv. neúplné podanie, napr. ak podanie neobsahuje podpis toho,
kto podanie robí, je možné ho následne na výzvu súdu doplniť. Vadou je aj nezrozumiteľnosť alebo

neurčitosť podania. Nezrozumiteľným podaním je najmä také podanie, ktoré vzbudzuje pochybnosti o
obsahu podania, predovšetkým z hľadiska jeho náležitostí. Nezrozumiteľné podanie znamená, že si
ten, kto podanie urobil svojimi tvrdeniami vzájomne odporuje, ponecháva nedokončené vety, uvádza
nezmyselné argumenty nesúvisiace s vecou a pod. Nezrozumiteľným podaním je predovšetkým
také podanie, pri ktorom nie je možné ani pri použití výkladového pravidla podľa § 124 C.s.p. zistiť, ktoré

tvrdenia sú pre rozhodnutie podstatné a čo má byť predmetom konania. Neurčité je také podanie, ktoré
vzbudzuje napr. pochybnosť o individualizácii veci alebo identifikácii strán sporu, alebo pochybnosť o
právnych následkoch, ktoré má spôsobiť (napr. existuje rozpor medzi skutkovými tvrdeniami a návrhom).
Neurčitýmpodanímvovecisamejjenapr.žalobaobsahujúcanatoľkonedostatočnéoznačeniežalovanej
strany, ktoré neumožňuje jej presnú identifikáciu v tom zmysle, či ide o osobu fyzickú alebo osobu

právnickú.

7. V danom prípade odvolací súd po preskúmaní podaní žalobkyne dospel k záveru, že podanie
označené ako žaloba a doplňujúce podanie sú vadnými nezrozumiteľnými a neurčitými podaniami. Tieto
podania vzbudzujú pochybnosti o ich obsahu, nie je z nich zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáha, čo

požaduje, o čom a ako má súd rozhodnúť, o aký právny vzťah v konaní ide (t.j. čo je predmetom
konania). Žalobkyňa v podaní formuluje polemiku týkajúcu sa výkonu súdneho rozhodnutia a definíciu
neplatnosti právnych úkonov. Podania žalobkyne neumožňujú súdu, aby zistil, čo má byť predmetom
konania, aký nárok žalobkyňa voči žalovanej označenej až v podanom odvolaní vyvodzuje a z akého
právneho vzťahu, o čom má rozhodnúť (chýba žalobná žiadosť). Z dôvodu vád nie je možné analyzovať

aprávnekvalifikovaťvzťahmedzioznačenýmisubjektmi, atoanizaspektovvýznamnýchpreposúdenie
otázok procesnej povahy (napr. právomoci, príslušnosti, procesnej subjektivity) a už vôbec nie pre
prípadné posúdenie veci samej, nie je možné identifikovať vec. Pre uvedené nedostatky nemožno
pokračovať v konaní.

8. V konečnom dôsledku odvolací súd dáva žalobkyni do pozornosti, že by bolo vhodné za účelom
riadne podanej žaloby požiadať Centrum právnej pomoci o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, teda
ustanovenie bezplatného právneho zástupcu. Len takýmto spôsobom jej totiž môže byť poskytnutá
kvalifikovaná právna pomoc a predíde tiež vzniku neúčelne a nehospodárne vynaložených trov v
spojitosti s neúplným podaním, ktoré vykazuje vady takého rozsahu a významu, ktoré znemožňujú súdu

o tomto podaní ďalej konať. Je výlučne na žalobkyni, ktorá je „pánom sporu“, aby pokiaľ sama nie je
schopná na základe skutkového deja, ktorého je znalá predovšetkým ona sama, sformulovať rozhodné
skutočnosti a k nim korešpondujúci žalobný návrh aj s označením a predložením listinných dôkazov,
aby využila odbornú právnu pomoc a aby tak následne súd bez ďalšieho mohol v prípade podania
spĺňajúceho všetky formálne náležitosti v budúcnosti o jej žalobe konať a tiež rozhodnúť (keďže túto

možnosť napriek poučeniu v tomto smere doposiaľ nevyužila), pre ktorý postup však v tomto štádiu, ako
už bolo vyššie konštatované, podmienky splnené neboli.

9. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ktorým odmietol podanie žalobkyne, je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Žalobkyňa v odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti,
ktoré by boli spôsobilé k zmene či k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.10. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala zaujatosť konajúcej sudkyne, odvodzovala ju zo skutočnosti,
že sudkyňa rozhodovala aj v iných veciach týkajúcich sa žalobkyne, v ktorých táto nebola úspešná, čím
malazato,žesudkyňavočinejpochybilaabolatakzaujatá,jepotrebnéuviesť,ževzmysleust.§49ods.

1,3CSPjesudcavylúčenýzprejednávaniaarozhodovaniasporu,aksozreteľomnajehopomerksporu,
stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, možno mať odôvodnené pochybnosti o
jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe
sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti, a to tak v konaní o prejednávanej veci, ako aj v iných veciach
účastníkov, ktoré prejednával a rozhodoval. Skutočnosť, že podľa subjektívneho názoru strany sporu

neposúdil sudca danú situáciu podľa jej predstáv a postupoval v konaní inak ako predpokladala strana
sporu, nemôže byť bez ďalšieho dôvodom zaujatosti sudcu. Keďže dôvodom, z ktorého žalobkyňa
odvodzovala dôvody pre vylúčenie sudkyne, bola jej rozhodovacia činnosť v inej veci strany sporu,
odvolací súd konštatuje, že tento dôvod nebol dôvodom spôsobilým pre jej vylúčenie ako zaujatej.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).