Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 13, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121206078
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8121206078.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcov: 1/ A. A., nar. X.X.XXXX,
bytom B. XX, XXX XX C., 2/ A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, XXX XX C., zast. JUDr. Zuzanou
Karaffovou, advokátkou, so sídlom Námestie Slobody 50, 083 01 Sabinov, IČO: 51669625, proti
žalovaným: 1/ E. F., nar. X.X.XXXX, bytom E. G. X, XXX XX C., 2/ H. F., nar. XX.X.XXXX, bytom E. G.
X, XXX XX C., zast.: PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s. r. o., so sídlom Puškinova
16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 20C/60/2021-225 zo dňa 26.10.2022 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaní majú proti žalobcom spoločný a nerozdielny nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali, aby súd zriadil
vecné bremeno spočívajúce v umiestnení kanalizačného potrubia s prípojkami na pozemku parcely
registra C KN č. XXXX/XX, druh pozemku záhrada o výmere 381 m2 a parcely registra C KN č. XXXXX/
XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 30 m2 zapísané na LV č. XXXXX, katastrálne

územie C. v zmysle Geometrického plánu č. XX/XXXX, vyhotoviteľ GEOKART PREŠOV s.r.o., úradne
overený Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor zo dňa 6.5.20210, pod. č. I./XXXX v prospech
žalobcov na dobu neurčitú a uložil žalovanému povinnosť strpieť vstup, vjazd žalobcov na pozemok
parcely registra C KN č. XXXX/XX, druh pozemku záhrada o výmere 381 m2 a parcely registra C KN
č. XXXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 30 m2 zapísané na LV č. XXXXX,
katastrálne územie C. pri prevádzke, údržbe a opravách kanalizačného potrubia s prípojkami v prospech
žalobcov, zamietol. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd tak, že žalobcovia sú povinní nahradiť

žalovaným trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľnosti - parcela registra C KN č. XXXXX/
XX, druh pozemku záhrada o výmere 267 m2 v podiele 1/1 a parcely registra C KN č. XXXXX/XX, druh
pozemku záhrada o výmere 28 m2 v podiele 1/1 zapísané na LV č. XXXXX, vedený Okresným úradom
Prešov, okres Prešov, obec C., katastrálne územie C.. Žalovaní sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti

- parcela registra C KN č.XXXXX/XX, druh pozemku záhrada o výmere 381 m2 v podiele 1 a parcely
registra C KN č. XXXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 30 m2 v podiele 1
zapísanénaLVč.XXXXX,vedenýOkresnýmúradomPrešov,okresPrešov,obecC.,katastrálneúzemie
C.. Rozhodnutím Mesta Prešov zo dňa 30.11.2020, mesto Prešov rozhodlo o umiestnení inžinierskejstavby-„PrešovE.,ul.J.rozšíreniekanalizáciesprípojkami“napozemkochparc.č.KNEXXXX/X,KNC
XXXXX/XX, KN C XXXXX/XX, KN C XXXXX/XX. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 7.1.2021. Rozhodnutím K. L. C., odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody

a vybraných zložiek životného prostredie zo dňa 30.12.2020 na základe žiadosti stavebníkov Okresný
úrad povolil uskutočnenie vodnej stavby: Prešov, E., ul. J., rozšírenie kanalizácie s prípojkami, SO 02
Splašková kanalizácia, na pozemkoch s parcelnými číslami M. N. XXXX/X (M. G. XXXXX/X), M. G.
XXXXX/XX, M. G. XXXXX/XX, M. G. XXXXX/XX, M. G. XXXXX/XX, M. G. XXXXX/XX, M. G. XXXXX/
XX, k.ú. C.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 9.2.2021. Dňa 11.1.2021 bola

uzatvorená Zmluva o dielo č. XX/XXXX medzi žalobcami, žalovaným 1/ a M. so spoločnosťou VT-
KANAL s.r.o. Predmetom zmluvy bola montáž kanalizačného potrubia s prípojkami. Dielo bolo riadne
zrealizované a odovzdané na základe preberacieho protokolu dňa 22.02.2021. Žalobcovia predložili
vyhotovený Geometrický plán č. XX/XXXX na vyznačenie práva uloženia inžinierskych sietí na parcelách
KN E XXXX/X zo dňa 22.02.2021, vyhotovený spoločnosťou GEOKARI Prešov s.r.o., IČO: 45332746,
autorizačne overil B. O. P., úradne overený Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor zo dňa

26.2.2021, č. overenia I./XXXX a Geometrický plán na vyznačenie práva uloženia inžinierskych sietí na
parcelách KN C XXXXX/XX a parcele KN C XXXXX/XX zo dňa 27.4.2021, vyhotovený spoločnosťou
GEOKART Prešov s.r.o., IČO: 45332746, autorizačne overil B. O. P., úradne overený Okresným úradom
Prešov, katastrálny odbor zo dňa 6.5.2021, č. overenia I./XXXX. Medzi žalobcami a žalovaným došlo
k podpísaniu dohody o umiestnení inžinierskych sietí - kanalizácie v zmysle projektovej dokumentácie

zo dňa 15.6.2020 a zároveň v predmetnej dohode žalovaný súhlasil so zriadením vecného bremena „in
rem“ v prospech žalobcov. Žalobca 1/ pri svojom výsluchu uviedol, že pripravil projektovú dokumentáciu.
Vybavil stavebné povolenie, položili sa potrubia, pričom k spojeniu hlavnej šachty došlo firmou VT. So
synom ďalej položil potrubia od v-čka a dokončila to firma VT. V decembri prišla za ním žalovaná s tým,
že má dať za vecné bremeno 3.000,- eur na 10 rokov. S týmto nesúhlasil, a to aj vzhľadom k tomu, že

sa mu to zdalo veľa, keďže im viackrát aj pomohol. V júni 2021 došlo k prerušeniu kanalizácie. Vtedy
aj zavolal políciu. Následne začali spory. K zmluve nedošlo, nakoľko geometrický plán bol vyhotovený
až v máji 2021. Kanalizácia je umiestnená, ale je prerušená asi dva metre od ich hranice, keďže tam
bol bager, ktorý tam nemal čo robiť. Došlo ku poškodeniu potrubia. Toto sa odstránilo a zalepilo sa. To
nemôže opraviť. A takto to ostalo, nakoľko sa to môže spojiť až po kolaudácii. Chceli sa dohodnúť aj

tak, aby potrubie išlo iným smerom, avšak so žalovanými sa to nedá. Žalobkyňa 2/ pri svojom výsluchu
uviedla, že to neriešila, nakoľko sa do toho nerozumie. Všetko vybavoval manžel, avšak stálo ho to
veľa námahy. Súhlasila by s 3.000,- eurami, avšak nie na 10 rokov, keďže manžel je invalid a majú aj
syna. Žalovaný 1/ uviedol, že všetkému sa venovala jeho manželka a cíti sa byť podvedený žalobcom
1/, nakoľko ho zavádzal a špekuloval. Žalovaná 2/ pri svojom výsluchu uviedla, že prišiel žalobca 1/ s

tým, že ako budú riešiť odpady. 50 m od nich bola šachta. Mohlo to byť riešené cestou kanálu alebo to
mohlo byť riešené čističkou odpadových vôd. Im to však nesúrilo. Žalobca 1/ chcel, aby to bolo riešené
kanálom. Pozreli sa, kadiaľ by mal tento kanál ísť. Po dlhšej dobe, keď prišli na chatu, už boli vykopané
rúry na pozemku žalobcov, ale aj na ich pozemku. Vzhľadom na dobré susedské vzťahy začali aj oni
kopať rúry na ich pozemku. Vybavila spoločnosť VT kanal, ktorá robila hlavnú trasu, 50 metrov. Žalobcu

žiadala, aby bola uzavretá zmluva o vecnom bremene. Viackrát ho vyzývala a žiadala 3.000,- eur na
10 rokov. Mala za to, že takáto suma je primeraná. Už v čase, keď to zameriaval geodet, mohla byť
uzavretá zmluva o vecnom bremene, avšak žalobca s tým nesúhlasil. Stále to odkladal. Dala mu termín
do konca apríla a to aj z dôvodu toho, že tento vypúšťal z čističky odpadových vôd do kanálu. Nakoľko
k uzavretiu zmluvy nedošlo, objednala bager a prerušili potrubie. To sa zalepilo. Zalepilo sa aj zhora.

Potrubie sa odstránilo a pozemok sa vyrovnal. Žalobcovia sa predmetnou žalobou domáhajú zriadenia
vecného bremena v zmysle § 151o OZ spočívajúceho v umiestnení kanalizačného potrubia s prípojkami
na pozemku žalovaných.

3. Súd skúmal, či sú splnené zákonné podmienky pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods.

3 OZ. Podľa tohto ustanovenia možno zriadiť len vecné bremeno cesty, avšak vecné bremeno s iným
obsahom nie je možné zriadiť a to ani za použitia analogickej aplikácie a teda podľa tohto ustanovenia
nemožno zriadiť vecného bremeno spočívajúceho v umiestnení kanalizačného potrubia s prípojkami.
V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť, že rozhodnutie o zriadení vecného bremena je rozhodnutím
konštitutívnym, pretože sa ním zriaďuje hmotnoprávny vzťah, ktorý tu dosiaľ nebol. Konštitutívne

súdne rozhodnutie však nemožno vydávať na základe analogickej aplikácie ustanovenia OZ. Analógiu
upravuje už citované ustanovenie § 853 OZ a konštitutívny rozsudok vydaný v občianskosúdnom konaní
je právnou skutočnosťou občianskeho práva hmotného. Pred jeho vydaním tu nie je hmotnoprávny
vzťah medzi účastníkmi, ktorý by bolo možné posúdiť analogicky. Samotné splnenie podmienok prevydanie rozhodnutia o zriadení vecného bremena nemá za následok vznik právnych vzťahov, pretože
tu vznikli už v dôsledku súdneho rozhodnutia a preto pred vydaním rozhodnutia tu nie je právny vzťah,
ktorý by bolo možné posudzovať analogicky. Konštitutívne rozhodnutie teda nedeklaruje už existujúce

práva a povinnosti, ale zasahuje do hmotnoprávnej sféry účastníkov tak, že zakladá, mení alebo ruší
subjektívne práva a povinnosti, pričom k takémuto zásahu je potrebné výslovné ustanovenie zákona,
ktorý výnimočne dovoľuje súdu z podnetu navrhovateľa zasiahnuť do súkromných práv a povinností.
V iných prípadoch, než ktoré sú upravené v zákone, nemôže súd svojim rozhodnutím zriadiť vecné
bremeno a to ani vtedy keby vzhľadom na okolnosti prípadu by sa javilo zriadenie vecného bremena

nutným východiskom k jeho riešeniu (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR č. k. 22Cdo 1438/2004).
Pokiaľ ide o žalobcami namietané dobré mravy tak v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené ustanovenie
umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými
mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto

ustanovenia umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych
vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Ustanovenie § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka nemá totiž vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie
a interpretácie iných ustanovení (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. 3 Cdo
144/2010). Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262
ods. 1 a 2 CSP s tým, že existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania v zmysle
§ 257 CSP nebola žalobcami tvrdená ani zo spisu nevyplynula.

5. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia a navrhli, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe
v celom rozsahu vyhovie.

6. Odvolanie podali z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

7. Namietali, že konštitutívne rozhodnutie súdu by deklarovalo už existujúce práva a povinnosti
na základe dohody strán sporu a na základe zákona o vodách - ustanovenia zákona, na základe

Občianskeho zákonníka § 135c ods. 3 OZ, ktoré dovoľuje súdu zasiahnuť do súkromných práv a
povinností žalovaných, pričom sa jedná o vodnú stavbu, a teda zákonné vecné bremená vznikajú
spravidla v spojitosti s oprávneným účelovým vstupom na pozemky a zriaďovaním rôznych účelových
zariadení na nich, napríklad aj § 26 ods. 7 zákona č. 364/2004 o vodách. Predmetné rozhodnutie, ktorým
súd v odôvodnení rozhodnutia argumentuje, je prekonané. Súdy v obdobných veciach postupujú tak, že

zriadia vecné bremeno. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal len ne/zriadením vecného
bremena, pričom absolútne nezdôvodnil, prečo neposkytol ochranu vlastníckemu právu k vodnej stavbe.
Vlastník má v zmysle ústavy SR čl. 20 a Občianskeho zákonníka § 126 právo na ochranu voči tomu,
kto do jeho práva neoprávnene zasahuje. Konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi, žalovaný
zneužíva svoje postavenie vlastníka pozemku, keďže sám navrhol a prišiel s myšlienkou spoločne

sa podieľať na nákladoch spojených s vytvorením kanalizácie s prípojkami, vedúcich až k pozemku
žalobcov, a teraz keď je dielo dokončené, odmieta uzatvoriť zmluvu o zriadení vecného bremena a
vyhlasuje, že nesúhlasí s tým, aby žalobcovia boli pripojený ku kanalizácii cez jeho pozemok, pričom inú
možnosť žalobcovia nemajú. Stavba bola zriadená v súlade s vôľou vlastníka pozemku, preto vlastník
pozemku nemôže zamedziť jej všeobecnému užívaniu jednostranným vyhlásením, že viac vodnú stavbu

a kanalizačné prípojky na svojom pozemku nechce mať. Je nepochybné, že vodná stavba - kanalizačné
potrubie - splašková kanalizácia - objekt - stavba je k dnešnému dňu umiestnená a riadne dokončená
v zmysle projektovej dokumentácie, právoplatného stavebného povolenia a územného rozhodnutia. V
prípade ochrany vlastníckeho práva sa súd nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom a zároveň
jeho právne posúdenie je nesprávne.

8. Žalovaní nielenže nerešpektujú predchádzajúce dohody o spoločnej kanalizácii - trasovaní, ale
nerešpektujú ani súdne rozhodnutia, keď porušili povinnosť im uloženú neodkladným opatrením strpieť
umiestnenie kanalizačného potrubia, nenakladať a zdržať sa konania, ktoré by bránilo užívať kanalizáciua svojvoľne zasiahli do kanalizačného potrubia. Nie je spravodlivé, že súd má poskytnúť ochranu
tím, ktorí porušujú dohody a súdne rozhodnutia. Aj vlastnícke právo žalobcov k vodnej stavbe je
obmedzované a to práve konaním žalovaných, preto je potrebné vysporiadať sa s otázkou koho

vlastnícke právo sa zriadením vecného bremena resp. ochranou vlastníckeho práva obmedzuje viac -
žalobcov, ktorí bez súdneho rozhodnutia nemôžu ich vlastnícke právo využívať vôbec alebo vlastnícke
právo žalovaných, ktorí s trasovaním kanalizácie podľa GP súhlasili - len si to rozmysleli, ale naďalej
môžu vlastnícke právo k pozemku aj kanalizácii užívať. Ani s týmto sa súd nijako nevysporiadal, len
konštatoval, že by išlo o zásah do vlastníckeho práva žalovaných. Súd prvej inštancie na zistený

skutkový stav nesprávne a neúplne aplikoval príslušné právne predpisy, a riadne svoje rozhodnutie
neodôvodnil.

9. Odvolanie podali aj voči výroku o trovách konania s tým, že je spravodlivé požadovať v prípade ich
neúspechu, aby súd rozhodol tak, že nikomu zo strán sporu náhradu trov konania nepriznáva. Existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov žalovaným a to z dôvodu, že žalobcovia boli

povinní podať žalobu v lehote 30 dní od nariadenia neodkladného opatrenia. Pokiaľ by žaloba nebola
podaná, neodkladné opatrenie by súd zrušil. Žalobcovia pred podaním žaloby opätovne žalovaných
vyzvali na mimosúdne rokovania, pričom žalovaní na písomnú výzvu nijako nereagovali.

10. Žalovaní navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

11. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedli, že predmetnou žalobou sa žalobcovia domáhali
zriadenia vecného bremena spočívajúceho v umiestnení kanalizačného potrubia s prípojkami na dobu
neurčitú, krížom cez pozemok žalovaných a zároveň sa domáhali uloženia povinnosti žalovaným –
strpieť vstup a vjazd žalobcov cez pozemok, v súkromnom vlastníctve žalovaných. Žalovaní majú

za to, že podaná žaloba nie je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcov z dôvodu,
že rozhodnutím súdu vzniká vecné bremeno len v taxatívne stanovených prípadoch. Konštitutívne
rozhodnutie súdu, teda v žiadnom prípade nedeklaruje už existujúce práva a povinnosti (ako sa to snažia
prezentovať žalobcovia), ale významným spôsobom zasahuje do hmotnoprávnej sféry účastníkov tak,
že mení alebo ruší základné subjektívne práva a povinnosti.

12. Jediný zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcami a žalovanými sa odvíja od Zmluvy o dielo, ktorej
predmetom bola stavba 50 metrov kanalizácie, pričom k týmto 50 metrom kanalizácie sporové strany
nadobudli podielové spoluvlastníctvo vo výške podielu 1/3. Zvyšné prípojky (na pozemku žalovaných)
si žalovaní zabezpečili sami, a to ku svojej nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza na ich pozemku, pričom

žalobcovia sa neoprávnene napojili na cudziu stavbu, ktorá nie je vo vlastníctve žalobcov a ani k
nej nemajú žiadne iné vecné právo. Pod prístupom k stavbe nie je možné chápať pripojenie sa k
cudzej stavbe a na cudzom pozemku. V ostatných prípadoch nie je súd ani správny orgán oprávnený
zriadiť vecné bremeno. Právny poriadok totiž štátnemu orgánu nedovoľuje, aby vecné bremeno zriadil
na základe vlastnej úvahy. Súd môže zriadiť vecné bremeno na základe výslovného zákonného

splnomocnenia, pričom analógia je v tomto prípade vylúčená.

13. V následnom vyjadrení žalobcovia uviedli, že súdu predložili všetky dokumenty preukazujúce
ich vlastnícke právo k predmetnej kanalizácii s prípojkami, preto poukazovanie žalovaného na
to, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi len kanalizácie, je absolútne irelevantné. Všetka

dokumentácia s ktorou boli aj žalovaní oboznámení, ktorú podpísali, zahŕňa aj prípojku vedúcu cez
pozemok žalovaných k ich rodinnému domu, a teda popierajú tvrdenia žalovaných, že konali svojvoľne
a bez súhlasu žalovaných. Tvrdenia žalovaných uvádzané vo vyjadrení o ich svojvoľnom konaní bez
ich súhlasu sú absolútne v rozpore s dôkazmi a dokumentáciou nachádzajúcou sa v súdnom spise.
Zdôraznili, že nekonali svojvoľne, ale na základe súhlasu žalovaného a dohody medzi nimi, pričom

nemali dôvod hľadať iné riešenie alebo trasu. Žalovaní súhlasili s trasou uloženia prípojky v čase keď
sa prípojky umiestňovali, pričom teraz poukazujú na znehodnotenie pozemku.

14. Stavba kanalizácie s prípojkami bola realizovaná s vedomým a súhlasom žalovaných. Stále majú
záujem sa so žalovanými dohodnúť a kompenzovať im ich obmedzenie vlastníckeho práva uložením

potrubia na ich pozemku a zriadením vecného bremena. V tejto súvislosti si dali vypracovať aj znalecký
posudok, pričom navrhli vyššiu sumu ako kompenzáciu ako bola stanovená znaleckým posudkom. Pre
obe strany by bolo jednoduchšie, keby sa na zriadení vecného bremena dohodli, pričom by došlo aj
ku kompenzácii žalovaných. Keďže mali záujem o zriadenie vecného bremena, žalobou sa domáhaliokrem iného aj zriadenia vecného bremena, pričom následne žalobu rozšírili o ochranu vlastníckeho
práva. Súd zamietnutím žaloby im bezdôvodne odoprel ochranu vlastníckeho práva, ktorej sa nemôžu
domôcť inak ako súdnym konaním.

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcov nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

16. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je žaloba o zriadenia vecného bremena
spočívajúceho v umiestnení kanalizačného potrubia s prípojkami na pozemku parcely registra C KN

č. XXXX/XX, druh pozemku záhrada o výmere 381 m2 a parcely registra C KN č. XXXXX/XX, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 30 m2 zapísané na LV č. XXXXX, katastrálne územie
C. v zmysle Geometrického plánu č. XX/XXXX, vyhotoviteľ GEOKART PREŠOV s.r.o., úradne overený
Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor zo dňa 6.5.20210, pod. č. I./XXXX v prospech žalobcov na
dobu neurčitú a uložení žalovaným povinnosť strpieť vstup, vjazd žalobcov na pozemok parcely registra

C KN č. XXXX/XX, druh pozemku záhrada o výmere 381 m2 a parcely registra C KN č. XXXXX/XX, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 30 m2 zapísané na LV č. XXXXX, katastrálne územie C.
pri prevádzke, údržbe a opravách kanalizačného potrubia s prípojkami v prospech žalobcov. Rozsudkom
napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že
žalobcovia sú povinní nahradiť žalovaným trovy konania v rozsahu 100 %.

17. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie v celom rozsahu.

18. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý

vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcami uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza

dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľom a k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

19. Podľa § 151o zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vecné bremená
vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou

dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému
bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na
nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností
(ods. 1). Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva
toto právo aj ďalším osobám (ods. 2). Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a

prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné
bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok (ods. 3).

20. Ustanovenie § 151 o ods. 3 OZ rieši stret dvoch vlastníckych práv, a to práva vlastníka stavby
nehnuteľnosti, ktorý nemá zabezpečený prístup k svojej stavbe a práva vlastníka pozemku priľahlého.

Prvou podmienkou zriadenia vecného bremena v zmysle uvedeného ustanovenia vo forme práva cesty
je, že stavba stojí na pozemku vlastníka stavby, avšak priľahlý pozemok, ktorý umožňuje prístup k stavbe
z verejnej komunikácie, je vo vlastníctve inej osoby. Druhou podmienkou na zriadenie vecného bremena
spočívajúceho v práve cesty je, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Zriadenie nevyhnutnej
cesty je vážnym zásahom do práva vlastníka pozemku, preto je potrebné zvážiť výhodu, ktorú cesta

poskytuje vlastníkovi stavby zriadením vecného bremena s ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty pre
vlastníka vecným bremenom zaťaženej nehnuteľnosti. Pri úvahe súdu o tom, či zriadi alebo nezriadi
vecné bremeno sa súd vždy zaoberá aj princípom proporcionality platným pri obmedzení základnýchpráv, pretože zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty podľa § 151o ods. 3 OZ, je
významným zásahom do vlastníckeho práva k pozemku.

21. Podľa § 151o ods. 3 OZ ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníkakstavbenemožnozabezpečiťinak,súdmôženanávrhvlastníkastavby,zriadiťvecnébremeno
v prospech vlastníka stavby, spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Vo všeobecnosti je
možné vecné bremeno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci v
prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vyznačuje

sa teda tým, že spočíva v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie
nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka, alebo na prospech určitej fyzickej alebo právnickej osoby,
toto obmedzenie je späté so zaťaženou nehnuteľnosťou (obmedzenie vlastníka) v prospech panujúcej
nehnuteľnosti. Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho práva
zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. V zmysle § 151o ods. 3 OZ môže
súd na návrh vlastníka stavby a v jeho prospech zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez

priľahlý pozemok. Keďže takého zriadenie vecného bremena súdnym rozhodnutím predstavuje nútené
obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka priľahlého pozemku, môže sa udiať len za primeranú náhradu
a v nevyhnutnej miere (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR).

22. Práva vyplývajúce z vecných bremien vznikajú predovšetkým zo zmlúv. Vznik vecného bremena

môže založiť aj rozhodnutie súdu, ale musí sa opierať o konkrétny dôvod, ktorý vyplýva z ustanovenia
príslušného zákona. V ostatných prípadoch nie je súd oprávnený zriadiť vecné bremeno. Rozhodnutie o
zriadení vecného bremena má konštitutívne účinky a následný zápis, do katastra nehnuteľnosti formou
záznamu má len deklaratívny charakter. Súd môže zriadiť vecné bremeno iba na základe výslovného
zákonného splnomocnenia. Analógia je v tomto prípade vylúčená. Občiansky zákon umožňuje súdu

zriadiť vecné bremeno iba v prípade: neoprávnenej stavby, ak je vecné bremeno nevyhnutné na výkon
vlastníckeho práva k stavbe (§ 135c ods.3 OZ), zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti, ktoré sa uskutočnilo reálnym rozdelením spoločnej nehnuteľnosti (§ 142 ods.3 OZ) a
zriadenia práva cesty vlastníkovi stavby (§ 151o ods.3 OZ).

23. V predmetnej právnej veci sa však žalobcovia domáhajú zriadenia vecného bremena spočívajúceho
v umiestnení kanalizačného potrubia s prípojkami v ich prospech, a to na dobu neurčitú, cez pozemok
žalovaných a zároveň sa domáhajú, aby súd uložil žalovaným povinnosť strpieť vstup a vjazd žalobcov
(pri prevádzke, údržbe a opravách) cez pozemok v ich výlučnom vlastníctve. Podaná žaloba nie je
procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcov z dôvodu, že rozhodnutím súdu vzniká vecné

bremeno len v taxatívne stanovených prípadoch uvedených vyššie. V ostatných prípadoch nemôže súd
svojím rozsudkom zriadiť vecné bremeno, a to ani vtedy, keby sa z okolností prípadu javilo zriadenie
vecného bremena nutným východiskom na jeho riešenie.

24. „Rozhodnutie o zriadení vecného bremena je rozhodnutím konštitutívnym, pretože sa ním zriaďuje

hmotnoprávny vzťah, ktorý tu doposiaľ nebol. Konštitutívne súdne rozhodnutie však nie je možné
vydávať na základe analogickej aplikácie ustanovení občianskeho zákonníka. Analógiu upravuje §
853 OZ, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto, ani iným
zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie. Konštitutívny rozsudok vydaný v občiansko-súdnom konaní je (na rozdiel od rozsudku

deklaratórneho) právnou skutočnosťou občianskeho práva hmotného. Pred jeho vydaním neexistuje
hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi, ktorý by bolo možné posúdiť analogicky. Samotné splnenie
podmienok pre vydanie rozhodnutia o zriadení vecného bremena nemá za následok vznik právnych
vzťahov, pretože tie vzniknú až v dôsledku súdneho rozhodnutia, preto pred vydaním rozhodnutia
tu nie je právny vzťah, ktorý by bolo možno posudzovať analogicky. Konštitutívne rozhodnutie teda

nedeklaruje už existujúce práva a povinnosti, ale zasahuje do hmotnoprávnej sféry účastníkov tak, že
zakladá, mení alebo ruší subjektívne práva a povinnosti. K takémuto zásahu je nevyhnutné výslovné
ustanovenie zákona, ktoré výnimočne dovoľuje súdu z podnetu žalobcu zasiahnuť do súkromných práv
a povinností. Takto však nie je možné zasahovať do práv účastníkov podľa primeraného použitia zákona.
V prípade vlastníckeho práva by takýto postup súdu bol v rozpore s čl. 11 ods. 4 Listiny základných

práv a slobôd. Najvyšší súd ČR v tejto súvislosti opakovane vyslovil, že v iných prípadoch než ktoré sú
upravené v zákone, nemôže súd svojim rozsudkom zriadiť vecné bremeno, a to ani vtedy, keby sa z
okolnostíprípadujavilozriadenievecnéhobremenanutnýmvýchodiskomkjehovyriešeniu.Rozhodnutie
o zriadení vecného bremena, teda nemožno vydať na základe analogickej aplikácie zákona. Preto §151o ods. 3 OZ nie je možné ani za použitia analógie aplikovať na iný prípad než ten, ktorý je v ňom
uvedený“ (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 1438/2004 zo dňa 16.5.2005)

25. Podľa § 151o ods. 3 OZ možno zriadiť vecné bremeno cesty, nie však vecné bremeno s iným
obsahom, a to ani pri použití jeho analogickej aplikácie. Najvyšší súd Českej republiky aj v konaní
vedenom pod sp. zn. 22Cdo 4211/2011 zo dňa 15.5.2013 poukázal na svoje skoršie rozhodnutie zo dňa
16.5.2005, sp. zn. 22Cdo 1438/2004, pričom vyložil a odôvodnil právny názor, že súd nemôže svojim
rozhodnutím zriadiť vecné bremeno na základe analogickej aplikácie zákona. Vo veci riešenej citovaným

rozhodnutímbolosúdomprvejinštanciezriadenévecnébremenovodovodnéhopotrubiacezpozemok,v
prospech domu ..., v rozsahu geometrického plánu ..., a to za jednorazovú náhradu. Najvyšší súd Českej
republiky v citovanom rozsudku uviedol, že podľa § 151o ods. 3 OZ je možné zriadiť vecné bremeno
cesty, nikdy však vecné bremeno s iným obsahom, a to ani za použitia jeho analogickej aplikácie.

26. Na základe žalobcami právne vymedzeného ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 151o ods.

3) nie je možné zriadiť vecné bremeno s iným obsahom, ako to umožňuje zákon. V ustanovení §
151o ods. 3 OZ je zakotvené oprávnenie súdu zriadiť vecné bremeno vlastníkovi stavby (panujúca
nehnuteľnosť) spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby
(zaťažená nehnuteľnosť). Z dôvodu, že analógia je v tomto prípade vylúčená a súd môže obmedziť
vlastnícke právo len v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne stanovené v zákone, zriadenie vecného

bremena ako sa domáhajú žalobcovia, t. j. spočívajúceho v práve uloženia kanalizačného potrubia s
prípojkami cez pozemok žalovaných, vrátane povinnosti žalovaných strpieť neobmedzený vstup a vjazd
žalobcov na ich pozemok, súdnym rozhodnutím nie je možné. Za týchto okolností súd prvej inštancie
správne žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol, pričom skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcov
neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej

inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalobcov z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

32. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje zásadou úspechu v spore, ktorá
je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada úspechu vo veci je vyjadrená v cit.
§ 255 ods. 1 CSP. V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten, kto dôvodne bránil svoje subjektívne

právo, alebo právom chránený záujem, by mal mať právo na náhradu trov konania, ktoré pri tejto
procesnej činnosti účelne vynaložil proti procesnej strane, ktorá do jeho právnej sféry bezdôvodne
zasahovala. Právo úspešnej procesnej strane voči neúspešnej strane konania na náhradu trov vychádza
zo základného štrukturálneho princípu, ktorý sa v civilnom sporovom procese uplatňuje, t. j. zo systému
dvoch strán v kontradiktórnom postavení, ktorého rámci strany vystupujú ako vzájomný odporcovia

uplatňujúci v konaní protichodné záujmy. Úspech jednej procesnej strany je tak zároveň neúspechom jej
procesného odporcu, pričom každá strana sa v medziach daných Civilným sporovým poriadkom snaží
pomocou prostriedkov procesného útoku a obrany docieliť vlastného víťazstva a prehry protistrany. Ak je
procesná strana úspešná, mala by jej protistrana nahradiť trovy, ktoré pritom účelne vynaložila, lebo by
bolo v rozpore s ochrannou funkciou civilného práva procesného, pokiaľ by civilný proces neumožňoval

odstrániť zmenšenie majetkovej sféry strany spôsobené len tým, že bola nútená dôvodne hájiť svoje
práva, do ktorých niekto iný nedôvodne zasahoval. Také poňatie civilného procesu by bolo v rozpore s
požiadavkou plnej a efektívnej súdnej ochrany a teda aj v rozpore s čl. 46 Ústavy SR. Úspech v spore
sa pritom zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Akmala strana sporu plný úspech v konaní, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Ak mala strana v spore
úspech len čiastočný, potom sa náhrada trov konania pomerne rozdelí. V prípade, ak strana zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady

trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane náhradu tých trov konania, ktoré
účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom
by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla
musíustanoviťzákon,pričomtietosamusiauplatňovaťlenzasplneniavšetkýchzákonomustanovených
podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257

CSP (por. napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 zo dňa 17.12.2004).

33. Súd je však povinný vždy vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a zohľadňovať všetky
relevantné skutočnosti z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania. Ustanovenie § 257 CSP
predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie.
Aplikácia tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch,

keď sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP,
avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom
alebo sčasti neprizná. Zákonná dikcia vyžaduje pre aplikáciu moderačného oprávnenia súdu naplnenie
dvoch podmienok a to, musí ísť v danom prípade o dôvody hodné osobitného zreteľa a súčasne musí
ísť o výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť použitia tohto zákonného ustanovenia.

Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v charaktere určitého druhu konania alebo môžu byť
dané charakterom určitej procesnej situácie, prípadne sa môže týkať celkom špecifických skutkových
či sociálnych aspektov strán sporu. V zásade však je nutné zdôrazniť, že aplikácia moderačného
oprávnenia súdu v zmysle ustanovenia § 257 CSP by mala mať charakter ojedinelosti a výnimočnosti.
Nakoľko použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na

náhradu trov konania, musí aplikácia predmetného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (viď. R 34/1982). Nepriznať trovy konania
je teda prípustné len výnimočne a v prípade, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na strane
strán, pričom má súd vychádzať z posúdenia všetkých okolností v danej veci. Pri skúmaní, či dôvody
hodné osobitného zreteľa existujú, súd prihliada k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom

všetkých strán konania. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať strana
inak povinná zaplatiť náhradu trov konania. Významné z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú rovnako
okolnosti,ktoréviedliksúdnemuuplatneniunároku,postojstránvpriebehukonaniaaďalšieskutočnosti.

34. Podľa názoru odvolacieho súdu, s prihliadnutím na vyššie uvedené, v predmetnej veci nie sú

splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, t. j. nie sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by nemal byť v spore úspešným žalovaným proti žalobcom priznaný nárok na náhradu
trov konania. Citované ustanovenie má slúžiť na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, a to
pokiaľ ide o vedenie súdneho konania, ako aj jeho výsledok. Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného
zreteľa, odvolací súd takéto dôvody nezistil, keďže ust. § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo

odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami, pričom pri ich hodnotení je potrebné zohľadniť aj
podiel strán na vzniku a priebehu sporu. V danom prípade mali rozhodujúci podiel na vzniku a priebehu
sporu žalobcovia. V danom prípade povinnosť žalobcov zaplatiť náhradu trov konania žalovaným
nepredstavuje neprimeranú tvrdosť voči žalobcom, ani nie je v rozpore s dobrými mravmi. Naopak
nespravodlivým za daných okolností by bolo nepriznanie náhrady trov konania žalovaným, ktorí sa

s úspechom bránili voči bezdôvodne podanej žalobe zo strany žalobcov. Správny bol preto záver súdu
prvej inštancie, že žalovaní majú voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

35. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (vo výroku vo veci
samej ako i výroku o náhrade trov konania) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

36. Žalovaní boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešní (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol im nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným žalobcom. O nároku na náhradu trov odvolacieho
konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).