Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Sa/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200051
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7022200051.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom v C. D. XX, právne zastúpený: JUDr. Tatiana Jánošiková, advokátka so sídlom
v Košiciach, Rooseveltova 6, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, tá so sídlom
v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 14.10.2021 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd)

dňa 26.01.2022 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa
14.10.2021 ako aj zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa
16.06.2021 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania.

administratívne konanie

2. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.10.2021 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie
alebo preskúmavané rozhodnutie) zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie
Sociálnejpoisťovne,ústredie(akoprvostupňovýsprávnyorgán)č.XXXXXXXXXXXzodňa16.06.2021,
ktorým správny orgán prvého stupňa zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 26.05.2021.

3. Správny orgán prvého stupňa zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok s poukazom na

ustanovenia § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 a § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej aj zákon o SP alebo zákon o sociálnom poistení alebo zákon č. 461/2003 Z.
z.), ako i na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava
zodňa26.05.2021.Správnyorgánprvéhostupňakonštatoval,žežalobcaniejeinvalidnýpodľa§71ods.
1zákonaoSP,pretožeprejehodlhodobonepriaznivýzdravotnýstavnemápoklesschopnostivykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 35 %.

Odborný posudok o invalidite zo dňa 26.05.2021 je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na
vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o SP.
Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca včas odvolanie, v ktoromnamietal mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenú správnym orgánom prvého
stupňa na úrovni 35 %. Žiadal preto rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a nahradiť
ho rozhodnutím, ktorým mu bude priznaný invalidný dôchodok. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný

napadnutým rozhodnutím zo dňa 14.10.2021.

4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že na základe žalobcom podaného odvolania, bol
zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočky Rožňava dňa 13.07.2021, ktorý následne predložil kompletný posudkový spis

posudkovému lekárovi sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne ústredie, so sídlom v Prešove.
Posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne ústredie, so sídlom v Prešove posúdil
zdravotný stav žalobcu, v jeho neprítomnosti, na základe dostupnej lekárskej dokumentácie, dňa
30.09.2021, s týmto záverom o žalobcovi:
„Účastník konania má 18 rokov, nie je zamestnaný, údaj o vzdelaní chýba.
V detstve bol liečený pre kosozvislú nohu obojstranne konzervatívnym spôsobom – sadrovými redresmi.

Opakované odborné ortopedické vyšetrenia dokumentujú stav po preliečení ortopedickej chyby nôh
s výsledným stavom varózneho postavenia ľavej nohy, s našľapovaním na fibulárnu hranu ľavého
chodidla. Dokumentovaná skolióza hrudnej a driekovej chrbtice je I. stupňa s uhlom podľa Cobba =
16 st. Ortopedické ochorenie nôh so stavom po preliečení, je rozhodujúcim zdravotným postihnutím
a odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej MPSVZČ) = 35 % pre

obmedzenie pohyblivosti nôh dorzálnym smerom. Z dôvodu, že sa nejedná o ťažkú deformáciu nôh s
ťažkou poruchou chôdze, bol jeho zdravotný stav zhodnotený porovnaním položky 56, kapitoly XV, t.j.
ako pri stuhnutí horného aj dolného členkového kĺbu v priaznivom postavení. Rehabilitačným vyšetrením
je dokumentovaná normálna pohyblivosť oboch nôh v plantárnej flexii, s ľahším funkčným obmedzením
pohybov v zmysle everzie (addukcie ) a inverzie (abdukcie), t. j. rotácie nohy okolo pozdĺžnej osi navonok

a dovnútra. Pohyblivosť oboch kolien je normálna.
Ostatné ochorenia, ako skolióza chrbtice I. stupňa bez poškodenia miechových koreňov, vazomotorická
nádcha a stav po plastike hydrokély vľavo, neodôvodňujú zvýšenie MPSVZČ.
Posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove preštudovala odborné vyšetrenia,
posudkový spis, vrátane priloženej fotografickej dokumentácie účastníka konania, stotožňuje sa s

vypracovaným posudkom posudkovej lekárky vykonávajúcej lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej
poisťovni, pobočka Rožňava, zo dňa 26.05.2021.“

5. Žalovaný ďalej uviedol, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil ochorenie
podľa prílohy č. 4 k zákonu o SP, zaradené do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu,

oddielu G – postihnutie končatín, položky 56 – stuhnutie horného a dolného členkového kĺbu, písmena a/
– v priaznivom postavení, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
35 %. Za iné ochorenia žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia zvýšenie percentuálnej miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť neurčil. Žalovaný skonštatoval, že miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Žalovaný pokračoval, že zdravotný stav žalobcu bol posudzovaný bez jeho osobnej účasti, a to v
nadväznosti na prijaté opatrenia v súvislosti s pandémiou COVID 19, v záujme vzájomnej ochrany
zdravia a zamedzenia možného šírenia tohto ochorenia.

6. Pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu boli zohľadnené tieto lekárske správy:

ortopedické vyšetrenia, E. F. zo dňa 05.02.2016, 16.04.2018, vyšetrenie v otorinolaryngologickej
ambulancii, E. F. zo dňa 12.03.2019, vyšetrenia na krčnom oddelení, Detská fakultná nemocnica
Košice od 30.09.2018 do 02.10.2018, vyšetrenie v urologickej ambulancii, E. G. zo dňa 04.06.2018,
ortopedické vyšetrenia, E. F. zo dňa 19.03.2021, 23.04.2021, 22.06.2021, 11.01.2019, 28.03.2019,
27.11.2020, vyšetrenie na fyziatricko-rehabilitačnom oddelení, E. E. zo dňa 15.04.2021. Pričom

posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v
Prešovevychádzalzozdravotnejdokumentácie,ktorúpodrobnepopísalvodbornomlekárskomposudku
zo dňa 30.09.2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu tohto rozhodnutia.

7. Ďalej žalovaný uviedol, že nárok na invalidný dôchodok je podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.

z. podmienený invaliditou poistenca, teda tým, že má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Konkrétna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu
č. 461/2003 Z. z., pričom sa určuje podľa rozhodujúceho zdravotného postihnutia so zreteľom nazávažnosť ostatných zdravotných postihnutí a je možné ju za splnenia zákonných podmienok zvýšiť
maximálne o 10 % v prípade výskytu iných závažných ochorení alebo postihnutí.

8. Po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkoví lekári sociálneho poistenia,
organizačných zložiek Sociálnej poisťovne zhodne stanovili celkovú mieru poklesu schopnosti žalobcu
vykonávať zárobkovú činnosť na 35 %. Pretože žalobca nie je invalidný, o jeho nároku na invalidný
dôchodok bolo rozhodnuté v súlade s § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o SP.

9. V závere žalovaný uviedol, že posudkoví lekári sociálneho poistenia, organizačných zložiek Sociálnej
poisťovne vo svojich odborných lekárskych posudkoch posúdili zdravotný stav žalobcu komplexne na
základezdravotnejdokumentácie,predloženýchlekárskychvyšetreníaodbornýchnálezov,svojezávery
dostatočne odôvodnili a vo svojich záveroch sa zhodujú. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil také
relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného
rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok.

10. Vzhľadom na uvedené dospel žalovaný k záveru o správnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa zo dňa 16.06.2021, a preto ho potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu.

súdne konanie

11. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu žalovaného v spojení s rozhodnutím
správneho orgánu prvého stupňa správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia týchto rozhodnutí

a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

12. V správnej žalobe žalobca uviedol, že nesúhlasí s určenou mierou poklesu jeho schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 35 % a poukazuje na to, že nie je schopný fungovať v
zamestnaní, nedokáže dlhšie našľapovať na ľavé chodidlo pre bolesti, jeho chôdza je nepružná, má
problém udržať rovnováhu, má bolesti a kŕče nôh a chrbtice, pri pohybe vonku potrebuje pomoc inej
osoby, a pri niektorých úkonoch sebaobsluhy potrebuje asistenta, je odkázaný na prepravu motorovým

vozidlom a na sprievodcu. Poukázal na lekárske správy ortopedickej ambulancie (E. E. F.) zo dňa
22.06.2021, 19.03.2021, 27.11.2020 a 11.01.2019.

13. Ďalej žalobca namietal nesprávnosť postupu správneho orgánu, nakoľko posudkový lekár Sociálnej
poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove, žalobcu nevidel pri chôdzi, vstávaní, pohybe, nemohol tak

vizuálne posúdiť obťažnosť pohybu žalobcu, posúdil zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti
výlučne podľa dokumentácie, čo považujeme žalobca za nedostatočné.

14. Žalobca ďalej uviedol, že jeho zdravotný stav posudzoval aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v
rámci posúdenia nárokov žalobcu na kompenzačné príspevky a k žalobe priložil komplexný posudok č.

RV1/OOPnKŤZPaPČ/SOC/2019/36146 č. z. 2019/164519 zo dňa 16.07.2019, z ktorého vyplývajú tieto
sociálne dôsledky v oblasti mobility:
- je odkázaný na individuálnu prepravu OMV
- je odkázaný na osobnú asistenciu
- je odkázaný na bezbariérovú úpravu rodinného domu, kúpeľne a WC,

a v oblasti sebaobsluhy – III. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, má obmedzenú
schopnosť vykonávať niektoré úkony sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a niektoré základné
sociálne aktivity.
Podľa lekárskeho posudku zo dňa 11.06.2019 je žalobca z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia
odkázaný na sprievodcu. Rozhodnutím ÚPSVR Rožňava zo dňa 25.02.2019 bol žalobcovi priznaný

príspevok na osobnú asistenciu.
Žalobca pokračoval, že okrem rozhodujúceho zdravotného postihnutia má žalobca diagnostikovanú aj
Idiopatickú skoliózu chrbtice, na základe ktorej mala byť žalobcovi navýšená miera poklesu schopnostiza iné než rozhodujúce postihnutie o ďalších 10 % a to podľa oddielu E, položka 3, príp. položka 5
Prílohy č. 4 k zákonu o SP.

15. Vzhľadom na uvedené, žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

16. Žalobca doplnil správnu žalobu písomným podaním zo dňa 15.03.2022 v ktorom uviedol, že
žiadnu fotografickú dokumentáciu správnemu orgánu nepredkladal a ani správnym orgánom nebola

vyhotovovaná. Pokračoval, že pokiaľ fotografickú dokumentáciu predložila správnemu orgánu nejaká
tretia osoba, žalobca nemal možnosť sa s touto dokumentáciou oboznámiť a vyjadriť sa k nej, čím došlo
k porušeniu procesných práv žalobcu ako účastníka správneho konania. Podotkol, že tak správny orgán
prvého stupňa ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach zatajili fotografickú dokumentáciu ako podklad
svojho rozhodnutia. Uvedené fotografie sú však spomenuté v odbornom lekárskom posudku.
Žalobca zároveň navrhol, aby súd vyzval žalovaného na oznámenie, kto a kedy predložil

fotodokumentácia správnemu orgánu prvého stupňa a žalovanému.

17. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 23.02.2022 v ktorom uviedol,
že záväzným podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.10.2021 bol
odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie

so sídlom v Prešove zo dňa 30.09.2021, podľa ktorého žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 35
%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť, posudkový lekár sociálneho poistenia určil ortopedické ochorenie nôh so stavom
po preliečení, zaradené podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. do kapitoly XV - choroby
podporného a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie končatín, položky 56 - stuhnutie horného
a dolného členkového kĺbu, písmena a/ - v priaznivom postavení, ktoré odôvodňuje mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % pre obmedzenie pohyblivosti nôh dorzálnym smerom.

Z dôvodu, že nejde o ťažkú deformáciu nôh s ťažkou poruchou chôdze, bol zdravotný stav žalobcu
zhodnotený porovnaním položky 56, kapitoly XV, t. j. ako pri stuhnutí horného aj dolného členkového
kĺbu v priaznivom postavení. Posudkový lekár uviedol, že rehabilitačným vyšetrením je dokumentovaná
normálna pohyblivosť oboch nôh v plantárnej flexii, s ľahším funkčným obmedzením pohybov v zmysle
everzie a inverzie, t. j. rotácie nohy okolo pozdĺžnej osi navonok a dovnútra. Pohyblivosť oboch

kolien je normálna. Posudkový lekár sociálneho poistenia tiež skonštatoval, že skolióza chrbtice I.
stupňa bez poškodenia miechových koreňov, vazomotorická nádcha a stav po plastike hydrokély vľavo,
neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár pri
posúdení zdravotného stavu žalobcu vychádzal z kompletnej zdravotnej dokumentácie, preštudoval
odborné vyšetrenia a priloženú fotografickú dokumentáciu žalobcu, vrátane záverov lekárskych správ

ortopéda E. E. F. zo dňa 22.06.2021, 19.03.2021, 27.11.2020 a 11.01.2019, ktoré žalobca pripojil už k
odvolaniu.

18. Žalovaný ďalej uviedol, že nesúhlasí s námietkou žalobcu, že nebol dostatočne zistený skutkový
stav na riadne posúdenie veci. Žalobca v správnej žalobe neuviedol relevantné skutočnosti, ktoré by

mohli mať vplyv na posúdenie jeho zdravotného stavu, zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť a následné rozhodnutie o jeho nároku na invalidný dôchodok. Žalobca neuviedol
konkrétny dôvod, v čom konkrétne nebol zistený skutočný stav veci, ktorá lekárska správa odporuje
rozhodnutiu, prípadne odbornému posudku o invalidite.

19. K námietke žalobcu, že jeho zdravotný stav bol posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho
poistenia v jeho neprítomnosti, žalovaný uviedol, že účastníci konania boli posudzovaní v neprítomnosti
v nadväznosti na prijaté opatrenia v súvislosti s pandémiou COVID 19, v záujme vzájomnej ochrany
zdravia a zamedzenia možného šírenia tohto ochorenia, v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z.

Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Žalovaný preto
považuje námietku žalobcu, že nebol osobne prítomný na posúdení zdravotného stavu za nedôvodnú,
nakoľko jeho neprítomnosť na tomto posúdení nemá medicínsky ani právny vplyv na posúdenie jeho
zdravotného stavu, vyhotovenie odborného posudku o invalidite a následné rozhodnutie.20. V súvislosti s námietkou žalobcu, týkajúcou sa záverov komplexného posudku Úradu práce,
sociálnychvecíarodinyzodňa16.07.2019opriznanínárokovnakompenzačnépríspevkyarozhodnutia

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 25.02.2019 o priznaní peňažného príspevku na osobnú
asistenciu, žalovaný poukázal na rozdielnosť konaní pri posudzovaní invalidity a posudzovaní statusu
občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Na účely priznania invalidity a na účely priznania statusu
občana s ťažkým zdravotným postihnutím prebiehajú dve na sebe nezávislé konania. Rovnako tak
rozhodnutia vychádzajúce z posudkov nebývajú identické, percentuálna miera poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. sa nemusí zhodovať s
percentuálnou mierou funkčnej poruchy, stanovenou podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z.
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný posudzuje mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny posudzuje mieru funkčnej poruchy a stanovuje oblasti kompenzácie ťažkého zdravotného

postihnutia.

21. V závere žalovaný uviedol, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia
žalobcu boli dostatočne ozrejmené zdravotnou dokumentáciou, nachádzajúcou sa v posudkovom spise.
Z hľadiska skutkového sú úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, sú bez

nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Zdravotný stav žalobcu bol
posúdený správne, komplexne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a
predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Žalovaný preto navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

22. V replike zo dňa 08.07.2022 žalobca uviedol, že súdu predkladá Lekársku správu z ortopedickej
ambulancie E. F. E. zo dňa 01.07.2022, kde sa uvádza: „... chôdza nepružná, pomalá, dolné končatiny:
valgozita (t. j. vybočenie) kolien, pri chôdzi vľavo došľapuje na fib. stranu chodidla, nie je schopný práce
s ťažkými bremenami a dlhým státím, využíva ortopedické pomôcky, bedrový pás s pevnou výstužou,
vyžaduje osobnú asistenciu, nie je vhodná preprava MHD, vyžadovaná preprava osobným motorovým

vozidlom.“ Vzhľadom na uvedené, žalobca nesúhlasí so zaradením jeho postihnutia pod kap. XV, oddiel
G, položka 56 Stuhnutie horného a dolného členkového kĺbu, písm. a/ v priaznivom postavení, je
toho názoru, že pohybové obmedzenia žalobcu podľa uvedenej lekárskej správy a výsledkov vyšetrení
odôvodňujú zaradenia hlavného postihnutia žalobcu pod písm. b/ t. j. nepriaznivom postavení s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 45 %.

Žalobca tiež predložil Lekársku správu - nález zo dňa 23.10.2018, ktorú žalovaný nezohľadnil v
odbornom lekárskom posudku ako dôkaz o tom, že žalobca je po operačnom zákroku - turbinoplastiky
a adenotmie, ako aj Prepúšťaciu správu krčného oddelenia zo dňa 02.10.2018, preukazujúcu operačný
zákrok turbinoplastiky, a tiež Lekársku správu E. F. E. zo dňa 15.04.2021.

23. V závere opätovne navrhol, aby súd vyzval žalovaného na oznámenie, kto a kedy predložil
fotodokumentáciu správnemu orgánu prvého stupňa a žalovanému, s ktorou sa žalobca nemal možnosť
pred rozhodnutím správneho orgánu oboznámiť a o takomto podklade rozhodnutia sa dozvedel až z
rozhodnutia žalovaného, čo žalobca považuje za porušenie jeho procesných práv.

24. Na repliku reagoval žalovaný duplikou zo dňa 20.07.2022. Žalovaný v duplike uviedol, že sa
pridržiava vyjadrenia k správnej žalobe zo dňa 23.02.2022 a dodal, že žalobca bol povinný označiť
dôkazy na preukázanie skutočností najneskôr v odvolacom konaní. Žalovaný pokračoval a uviedol, že
zákon nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo zmenené rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa na základe nových dôkazov, v odvolacom konaní však neboli predložené

žalobcom také relevantné dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a
následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. Všetky odborné lekárske správy,
ktoré žalobca pripojil k odvolaniu, boli zohľadnené pri posúdení jeho zdravotného stavu posudkovými
lekármi sociálneho poistenia, pričom poukázal na ustanovenie § 135 Správneho súdneho poriadku.
Žalovaný ďalej uviedol, že je presvedčený o tom, že nová, dodatočne predložená lekárska správa z

Ortopedickej ambulancie E. E. F. zo dňa 01.07.2022, preukazuje také zhoršenie jeho zdravotného stavu,
ktoré by odôvodňovalo zmenu zaradenia jeho zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu
č. 461/2003 Z. z. a stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, môže
kedykoľvek požiadať o opätovné posúdenie invalidity a nároku na invalidný dôchodok.K námietke žalobcu týkajúcej sa fotodokumentácie, ktorá je súčasťou posudkového spisu a s ktorou
sa podľa vyjadrenia žalobcu nemal možnosť pred rozhodnutím správneho orgánu oboznámiť, žalovaný
uviedol,žežalobca,resp.jehoprávnyzástupcamohlivyužiťprávonazrieťdospisu,ktorýobsahujeúdaje

o zdravotnom stave žalobcu, a robiť si z neho výpisy, odpisy, prípadne požiadať o vyhotovenie fotokópie.
Administratívny spis žalobcu bol zaslaný Krajskému súdu v Košiciach na základe jeho výzvy, doručenej
žalovanému dňa 09.02.2022 (dávkový spis dňa 24.02.2022 a posudkový spis dňa 02.03.2022).
V závere žalovaný dodal, že v danom prípade nemožno konštatovať porušenie zákona.

25. Duplika bola žalobcovi doručená dňa 27.07.2022 na vedomie.

názor správneho súdu

26. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP, preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré
predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil
dňa 27.04.2023 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa

21.04.2023), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania
nepriznal.

27. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako správny orgán prvého stupňa, vydala dňa 16.06.2021 rozhodnutie
č. 021 130 7954 0, ktorým zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok, pretože žalobca nie je

podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava zo dňa
26.05.2021 invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o SP, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Posúdenie žalobcovho zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o

invalidite zo dňa 26.05.2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia predmetného rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobca nie je invalidný.
Nazákladežalobcompodanéhoodvolaniaprotitomutorozhodnutiusprávnehoorgánuprvéhostupňabol
zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky

Rožňava dňa 13.07.2021 a lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, so sídlom v
Prešove dňa 30.09.2021, ktorí zotrvali na závere, že žalobca nie je invalidný.
Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove, pri
posudzovaní zdravotného stavu v jeho neprítomnosti, na základe dostupnej lekárskej dokumentácie
zhodne s predchádzajúcimi posudkami konštatoval, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona

o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Žalobcova miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35 %. Žalovaný preto zamietol
odvolaniežalobcuapotvrdilrozhodnutieSociálnejpoisťovne,ústredie(akoprvostupňovýsprávnyorgán)
č. 021 130 7954 0 zo dňa 16.06.2021, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol o zamietnutí žiadosti

žalobcu o invalidný dôchodok.

28. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

29. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

30. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.31. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej

schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

32. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

33. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení.

34. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

35. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

36. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty

sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

37. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového

poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

38. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení, počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142
ods. 6 písm. c/, § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

39. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o

to poistenec alebo poškodený požiada.

40. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia

účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

41.Podľa§196ods.1,6a7zákonaosociálnompoistení,dôkazomjevšetko,čomôžeprispieťkzisteniu
a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov

konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných
fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti
známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich
tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačnázložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak
sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

42. Podľa § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), na
rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

43. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné
orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či

konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.
Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho
vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp. zn. 2 Sžo32/2014).

44. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej
žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a
preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní
bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa
súd stotožňuje.

45. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1
zákona o sociálnom poistení podmienený predovšetkým invaliditou žiadateľa, teda stavom, kedy tento
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti osoby s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a
zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej

liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť.

46. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal toho, aby bol uznaný za invalidného, teda konštatovania
miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou.

47. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v odborných lekárskych posudkoch zo dňa 26.05.2021,

13.07.2021 a 30.09.2021 zhodne, ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určili: varózna noha
vľavo – pes varus I. sin, stav po pes equinovarus obojstranne (Kód MKCH – 10: Q 66.3) s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, konkr. špecifikované a zaradené podľa Prílohy
4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. (Kapitola XV – Choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel G
– Postihnutie končatín, Položka 56 – Stuhnutie horného a dolného členkového kĺbu, Písmeno a) – v

priaznivom postavení). Posudkoví lekári sociálneho poistenia sa zaoberali aj ostatnými ochoreniami
žalobcu, a to skoliózou chrbtice I. stupňa bez poškodenia miechových koreňov, vazomotorickou nádchou
a stavom žalobcu po plastike hydrokély vľavo, pričom konštatovali, že uvedené ochorenia žalobcu
neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.Posudkoví lekári sociálneho poistenia vychádzali z týchto odborných lekárskych nálezov:
ortopedické vyšetrenia E. F. zo dňa 05.02.2016 a 16.04.2018, ORL vyšetrenie E. F. zo dňa 12.03.2019,
vyšetrenia na krčnom oddelení Detskej fakultnej nemocnice Košice od 30.09.2018 do 02.10.2018,

urologické vyšetrenie E. G. zo dňa 04.06.2018, ortopedické vyšetrenia E. F. zo dňa 11.01.2019,
28.03.2019, 27.11.2020, 19.03.2021, 23.04.2021, 22.06.2021, FRO vyšetrenie E. E. zo dňa 15.04.2021.

48. Posudkoví lekári sociálneho poistenia vo svojich odborných lekárskych posudkoch podľa názoru
súdu zohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobcu vychádzajúc z objektívnych odborných lekárskych

nálezov, pričom zhodne vyhodnotili, že ani pre uvedené rozhodujúce zdravotné postihnutie ako ani pre
iné pridružené zdravotné postihnutie, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu
nedosahuje viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, v dôsledku čoho žalobca nie je
podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidný.

49. K námietke žalobcu týkajúcej sa posúdenia jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho

poistenia v neprítomnosti žalobcu súd uvádza, že vychádzajúc z ustanovenia § 153 ods. 5 zákona
o SP je pravdou, že posudkový lekár sociálneho poistenia vykonáva lekársku posudkovú činnosť za
účasti poistenca (v danom prípade žalobcu). Súd poukazujúc na krízovú situáciu v uvedenom období
(pandémia COVID-19) a na ustanovenie § 293eu zákona o SP, podľa ktorého sa počas krízovej situácie
ustanovenie § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňuje, sa stotožnil s názorom žalovaného,

že posudkový lekár žalovaného nepochybil, keď v uvedenom období vykonával lekársku posudkovú
činnosť v neprítomnosti žalobcu, pričom vychádzal z kompletnej zdravotnej dokumentácie žalobcu.

50. Námietku žalobcu o tom, že zdravotný stav žalobcu posudzoval aj Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny (výsledkom bol komplexný posudok zo dňa 16.07.2019) a uznal ho za fyzickú osobu

sťažkýmzdravotnýmpostihnutím,ktorejsasociálnedôsledkyťažkéhozdravotnéhopostihnutianavrhujú
kompenzovať peňažnými príspevkami, považuje súd za nedôvodnú, nakoľko Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu
ŤZP a posudkových činností rozhodoval v inom samostatnom konaní podľa zákona č. 447/2008 Z.
z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom uvedené konanie nie je možné stotožňovať
s administratívnym konaním, ktorého výsledkom je preskúmavané rozhodnutie žalovaného o tom, či je
žalobca invalidný, a teda či má nárok na invalidný dôchodok. Jedná sa o dve na sebe nezávislé konania,
a preto posudky ako ani rozhodnutia, ktoré sú výsledkom týchto konaní nemusia byť a ani nebývajú
identické.

51. K žalobcom namietanej fotografickej dokumentácii súd uvádza, vychádzajúc z administratívneho
spisu správnych orgánov, že zásielka obsahujúca fotodokumenáciu bola správnemu orgánu prvého
stupňa doručená otcom žalobcu dňa 15.03.2021, preto nie je možné posudkovým lekárom sociálneho
poistenia vyčítať, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu z uvedenej fotodokumentácie

vychádzali. Navyše žalobca mal počas celého administratívneho konania ako i súdneho konania
možnosť kedykoľvek do administratívneho spisu nahliadnuť a so všetkými listinami obsiahnutými
v administratívnom spise sa oboznámiť.

52. Súd v závere uvádza, že dňa 08.07.2022 bola žalobcom súdu doručená lekárska správa od E. F.

zo dňa 01.07.2022 o kontrolnom ortopedickom vyšetrení žalobcu. K uvedenému dôkazu súd uvádza,
že tento bol žalobcom predložený až po nadobudnutí právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia
žalovaného, a preto k nemu žalovaný aj s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1 SSP prihliadnuť
nemohol,nakoľkovčaseposudzovaniazdravotnéhostavužalobcutútolekárskusprávuposudkovílekári
sociálneho poistenia k dispozícii nemali.

53. Ak je žalobca toho názoru, že uvedená lekárska správa preukazuje zhoršenie jeho zdravotného
stavu, žalobca má právo kedykoľvek opätovne požiadať správny orgán prvého stupňa o preskúmanie
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

54. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným
rozhodnutím. Ak také rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť
zákonnosť rozhodnutia a žalovaný svoje zistenie presvedčivo odôvodní, niet dôvodu, aby sa súdzaoberal námietkami žalobcu, ktoré sú jeho subjektívnym presvedčením a na základe ktorých žalobca
považuje rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné.

55. Vzhľadom na to, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou
medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd
si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Pokiaľ žalobca hodnotil svoj zdravotný
stav zo svojho subjektívneho pohľadu, nejde o kompetentné a objektívne hodnotenie zdravotného stavu,
nakoľko takéto môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 zákona o SP.

56. Posudok, ktorý spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a
zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

57. S poukazom na uvedené má správny súd za to, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa

svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili a zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zákonnosti. O
objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov lekárskeho posudku súd nemal dôvod pochybovať
a v súdnom preskúmavacom konaní neboli vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke
relevantným spôsobom spochybnili, resp. nabúrali posudkové závery v preskúmavanej právnej veci.
Z uvedených dôvodov považuje súd rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu

za vecne správne a zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

58. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na
náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré

by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo

dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a/másťažovateľaleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,

b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd nadodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.