Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 24, 2023

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8C/30/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4622201379
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Krausová

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2023:4622201379.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany, sudkyňou JUDr. Máriou Krausovou, v právnej veci žalobkyne: Y. U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, XXX XX R., štátny občan SR, právne zastúpenej JUDr. Mgr. Lukáš
Grežďo, advokát so sídlom Streďanská 1537/14, 955 01 Topoľčany, IČO: 42 370 175, proti žalovanému:
Slovenská republika - v zastúpení Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17
335 345, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že výlučným vlastníkom v podiele 1/1 k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č.
XXXX . okres Topoľčany, obec Kuzmice, katastrálne územie Kuzmice, parcely reg. E, evidované na
mape určeného operátu, parcela č. XXX/XXX o výmere 5754 m2, druh pozemku orná

pôda, parcela č. XXX/XXX o výmere 3620 m2, druh pozemku lesný pozemok je žalobkyňa.

II. Žalobkyni súd nepriznáva proti žalovanému náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Topoľčany dňa 22.06.2022, sa žalobkyňa domáhala určenia,
že je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX okres Topoľčany,
obec Kuzmice, katastrálne územie Kuzmice, parcely reg. E, evidované na mape určeného operátu,
parcela č. XXX/XXX o výmere 5754 m2, druh pozemku orná pôda, parcela č. XXX/XXX o výmere 3620
m2, druh pozemku lesný pozemok.

1.1. Žalobu zdôvodnila s tým, že nadobudla spoluvlastnícky podiel 1/1 zapísaný na LV č. XXXX
na základe dedičského konania vedeného na Okresnom súde Topoľčany sp.zn. 10D/379/2020 po
poručiteľovi Y. H. rod. Y., jej matke a to uznesením č. 10D/379/2020-7 zo dňa 18.01.2022. Pôvodným
vlastníkom bola poručiteľka Y. daňová a právnym titulom k vlastníctvu pôdy je Výmer o vlastníctve
pôdy zo dňa 19.03.1948, ktorý svedčí o tom, že pôvodným vlastníkom bola práve poručiteľka a
ktorý nadobudla na základe uvedeného výmeru. Vo výmere pôdy zo dňa 19.03.1948 je uvedené, že
poručiteľky Y. H. boli dané do vlastníctva pôdohospodárske nehnuteľnosti v kat. úz. Kuzmice o celkovej

výmere 1.7264ha, ktoré v prídelovom pláne boli označené ako vl. 74 psr.č. XXX/X roľa o výmere
1.1509ha, vl. XX, p.č. XXX/X roľa o výmere 0.5755ha. Označené nehnuteľnosti boli pridelené v celosti
1/1 bez pozemkovoknižných tiarch. Žalobkyňa požiadala Okresný úrad Topoľčany, katastrálny odbor, o
vyhotovenie identifikácie pôvodnej prídelovej parcely. Z Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor
prišla Odpoveď k prešetreniu zo dňa 29.12.2020, z ktorého je zrejmé, z akého dôvodu sa v LV č. XXXX
už nenachádzajú pôvodné parcely č. XXX/X a XXX/X, ale sú tam zapísané aktuálne parcely č. XXX/
XXX a XXX/XXX (predmet žaloby). Výsledkom prešetrenia Okresného úradu Topoľčany, katastrálny

odbor je odporúčanie dotknutým stranám riešiť vec napr. inominátnou zmluvou v zmysle ust. § 51
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka s následným vkladom do katastra nehnuteľností, resp.
s poukazom na § 59 ods. 2 písm. c) zákona NR SR č. 162/1995 o katastri nehnuteľností je možné
údaje o viacnásobnom vlastníctve opraviť aj na Okresnom úrade, katastrálnom odbor, ak s tým súhlasiavšetky osoby zapísané v katastri ako vlastníci a iné osoby, ktorým svedčí vlastnícke právo k tej istej
nehnuteľnosti podľa verejnej listiny alebo podľa inej listiny. Žalobkyňa mala za dostatočne preukázané,
že skorším vlastníkom, ktorému v plnom rozsahu svedčí vlastnícke právo (právny predchodca) je Y.

H., rod. Y., ktorej nástupcom a momentálne výlučným vlastníkom (právny nástupca) je žalobkyňa.
Na základe listu - Výzva na uzatvorenie mimosúdnej dohody a o odstránenie duplicity vlastníctva zo
dňa 19.05.2022 bol žalovaný zo strany žalobkyne vyzvaný riešiť uvedenú záležitosť, pričom zároveň
žalobkyňa žiadala o uzatvorenie dohody v podobe inominátnej zmluvy v zmysle § 51 OZ, ktorou bude
odstránené duplicitné vlastníctvo žalovaného z LV č. XXXX, pričom vec o viacnásobnom vlastníctve by

bolo možné opraviť priamo na Okresnom úrade Topoľčany, katastrálny odbor, na ktorý bola žalobkyňa
ochotná sa dostaviť osobne. Žalovaný zareagoval na vyššie uvedenú výzvu listom zo dňa 25.05.2022
- žiadosť o doplnenie podania, v ktorom žalovaný žiadal doložiť:
„- doklad týkajúci sa prípadného zrušenia výmeru č. XXXX/XX-II/B (bývalý vlastník X. O. - Y.) vydaný v
prospech H. Y., r. Y., príp. potvrdenie, že nebolo vydané zrušenie výmeru;
- dokument, ktorý sa viaže s menom H. Y. r. Y. (zápisnica o odovzdaní nehnuteľnosti do držby a úžitku,

potvrdenie o zaplatení, príp. iné doklady viažuce sa k prídelcom);
- konečný prídelový plán na pozemky - parc. čísla XXX a XXX/X k.ú. Kuzmice, okres Topoľčany, resp.
prídelový plán pre k.ú. Kuzmice;
- PK vl.č. XX k.ú. Kuzmice. Vzhľadom na to, že žalovaný vo svojej odpovedi na list žalobkyne žiadnym
spôsobom nepreukázal vlastnícke právo k žalovanej nehnuteľnosti a nedôvodne, ba priam nezmyselne

žiada predloženie dokladov, ktoré žalobkyňa považuje za vymyslené a s najväčšou pravdepodobnosťou
neexistujúce, považujeme komunikáciu žalovaného za účelovú, aby sa natiahol čas (30 kalendárnych
dní)avecousanemuseliďalejzaoberať.Podotýkam,žežalovanýmstanovená30dňoválehotaaninieje
nikde v zákone uvedená, a preto postup žalovaného žalobkyňa vyhodnotila ako nezáujem o uzatvorenie
mimosúdnej dohody, resp. uzatvorenie navrhovanej inominátnej zmluvy v zmysle § 51 OZ.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril s tým, že z hľadiska pasívnej legitimácie zastupujú Slovenskú republiku
v konaní pred súdom, nakoľko SPF vo vzťahu k nehnuteľnostiam je vždy iba v úlohe správcu a nikdy
nie vlastníka. K žalobe uviedol, že ju žiada zamietnuť a to z dôvodu, že nie je preukázané, že Slovenský
pozemkový fond je vlastníkom sporného pozemku, nakoľko v tomto prípade vystupuje len ako správca

majetku patriaceho do vlastníctva Slovenskej republiky.

3. Uznesením Okresného súdu Topoľčany č.k. 8C/30/2022-143 zo dňa 27.02.2023 súd pripustil zmenu
na strane žalovaného a do konania vstúpil žalovaný Slovenská republika - v zastúpení Slovenský
pozemkový fond.

4. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, LV č. XXXX, Uznesením Okresného súdu
Topoľčany č.10D/379/2020-71zodňa18.01.2022,VýmeromovlastníctvepôdyzodňaXX.XX.XXXX,PK
vl. č. XX kat. úz. Kuzmice, Zápisnicou zo dňa 23.01.1958, Listom Štátnej sporiteľne v Bratislave zo
dňa 23.04.1963,Zápisnicou zo dňa 4.6.1963, Výpisom z účtu zo dňa 09.03.1957, Návrhom prídelového

plánu zo dňa 12.01.1948, Upovedomením zo dňa 05.03.1948, Zápisnicou zo dňa 30.04.1946,
Zápisnicou zo dňa 5.12.1947, Dotazníkom zo dňa 30.06.1965, Rozhodnutím zo dňa 08.09.1965,
Prídelovou listinou zo dňa 17.12.1959, spisom Okresného úradu Topoľčany odboru PPaLH č. PÚ XXX/
XX, potvrdenie Správy JRD zo dňa 06.05.1963 a zistil skutkový stav:

4.1. V PK vl. č. XX kat. úz. Kuzmice je evidovaná par.č. XXX vo výmere 164,06ha a par.č. XXX vo
výmere 52,40ha.

4.2. Výmerom vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 19.03.1948
podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia č.

104/1945Sb.n.SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n.SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, bol
prídelcovi Y. H. rod. Y. v kat. úz. Kuzmice, okres Topoľčany č. XXXX/XX, býv. vlastníka X. O. u. Y.,
vydaný Výmer a pridelené do vlastníctva pôdohospodárske nehnuteľnosti v kat. úz. Kuzmice o celkovej
výmere 1,7264ha, ktoré v prídelovom pláne boli označené ako vl.č. XX par.č. XXX/X, roľa o výmere

1.1509ha, par.č. XXX/X roľa vo výmere 0,5755ha, podľa bodu II. výmeru bolo uvedené, že konečno
platnávýškaprídelovejcenybudeurčenávprídelovejlistine,ktorúvydáPovereníctvopôdohospodárstva
a pozemkovej reformy.4.3.PodľaZápisnicezodňa23.01.1958spísanejnaMNVvKuzmiciachousporiadanípohľadávkyMPPR
za pôdohospodársky majetok nadobudnutý Y. H., člena JRD v Kuzmiciach, bol pridelená majetok v
hodnote 2.084Kčs, majetok vnesený do JRD vo výške 1.604Kčs, rozdiel na zaplatenie 480Kčs, bolo

zaplatené 340Kčs, na osobnom majetku zostalo zaplatiť 140Kčs.

4.4. Podľa potvrdenia Správy JRD zo dňa 06.05.1963, Y. H. vstúpila do JRD v roku 1957, kedy vniesla
i pôdu do JRD a taktiež živý a mŕtvy inventár prislúchajúci na vnesenú pôdu, slamu v hodnote 420Kčs.

4.5. Zo zápisnice napísanej na ONV v Topoľčanoch - odbore vodného hospodárstva pre veci
poľnohospodárske a lesníctvo zo dňa 04.06.1963 vyplynulo, že Y. H. vyúčtoval ONV - finančný odbor v
TopoľčanochpodľaspisovŠtátnejsporiteľneMPPRvBratislavenedoplatok480Kčszaobrobenúobsiatu
pôdu v kat. úz. Kuzmice- osada Vítkovce, ktorú dostala pridelenú so skonfiškovaného majetku O. u.
Y.. Dňa 27.01.1958 bolo s ňou urobené vyúčtovanie v tom smere, že pôda v hodnote 1.264Kčs bola
prevedená na JRD spolu s užívacím poplatkom nakoľko JRD prevzalo od nej role celkom na JRD bolo

preúčtované 1.604Kčs, nedoplatok zostal vo výške 480Kčs za obsiatu pridelenú pôdu. Na prídel bolo
zaplatené 340Kčs, takže nedoplatok podľa zápisnice zostal vo výške 140Kčs. Ďalej JRD v Kuzmiciach
potvrdilo, že Y. H. sústredila do JRD nad plán 420Kčs v hodnote slamy, ktorú nemala vyplatenú a
pohľadávku MPPR prebralo JRD na seba.

4.6. V Návrhu prídelového plánu zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov v Kuzmiciach
vlastníka X. O. u. Y., vyd. T. a X. O. u. Y. bola Y. H. uvedená v bode 15 s navrhovaným prídelom par.č.
XXX/X vo výmere 1ha 15a 09m2, par.č. XXX/X vo výmere 57a 55 m2.

4.7. Podľa Zápisnice spísanej na schôdzi Okresnej roľnícke komisií v Topoľčanoch dňa 30.04.1946 bol

predložený návrh prídelového plánu schválený.

4.8. Podľa Zápisnice zo dňa 05.12.1947 došlo k odovzdaniu skonfiškovaných nehnuteľností do držby a
úžitku novým, nadobúdateľom podľa prídelového plánu a to i Y. H., uvedenej v bode 15, ktorá prevzatie
vlastnoručne podpísala.

4.9. Dňa 17.12.1959 Okresný národný výbor v Topoľčanoch vydal prídelovú listinu na prídel v kat. úz.
Kuzmice bývalých vlastníkov X. O. u. Y., vyd. T. a X. O. u. Y., ktorým pridelil konfiškované nehnuteľnosti
podľa nar. 104/45Zb.n SNR do správy Štátneho majetku, išlo o vl. č. XX a to i par.č. XXX a par.č. XXX.

4.10. Uznesením Okresného súdu Topoľčany č. 10D/379/2020-71 zo dňa 18.01.2022, Dnot 28/2021
bolo rozhodnuté, že žalobkyňa nadobudla po poručiteľke Y. H. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX
kat. úz. Kuzmice, par.č. XXX/XXX a par.č. XXX/XXX.

4.11. Zo zabezpečeného spisu Okresného úradu Topoľčany odboru PPaLH č. PÚ 117/92 bolo

preukázané, že pôvodná vlastníčka X. T. rod. O. u. Y. požiadala o prinavrátení vlastníctva v kat. úz.
Kuzmice- Vítkovce dňa 09.03.1994 Pozemkový úrad Topoľčany. Dňa 28.07.1994 bolo Pozemkovým
úradom Topoľčany č. pÚ 117/1992-Ž vydané Rozhodnutie o Schválení dohody o vydaní nehnuteľností
podľa § 9 ods. 2 zák. č. 229/91Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku v znení neskorších predpisov s X. T. rod. O.-Y., ktorej bolo priznané vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam podľa § 6 ods. 2 zákona v kat. úz. Kuzmice vo vl. XX par.č. XXX,XXX/
X,XXX,XXX,XXX,XXX,XXX,XXX,XXX,XXX/X,XXX/X,XXX,XXX.

5. Súd vec právne posúdil:

5.1. Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho
plody a úžitky a nakladať s ním. ( § 123 Občianskeho zákonníka)

5.2. Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho
plody a úžitky a nakladať s ním. ( § 124 Občianskeho zákonníka)

5.3. Vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje,
najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadlžuje určení vlastníctva, ak je na
určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) OSP) ( § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka)5.4. Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov ak ide
o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť. ( § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka)

5.5. Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo seba. ( § 129
Občianskeho zákonníka)

5.6. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí,

je držiteľom oprávnený. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. ( §130 ods. 1
Občianskeho zákonníka)

5.7. Podľa zák. č. 64/1946 Zb.n. SNR , Nariadenie Slovenskej národnej rady, zo dňa 14. mája
1946, ktorým sa mení nariadenie o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku
Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, nariadenia Čl. I., § 1, s okamžitou

platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na
území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve:
a) osôb nemeckej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť,
b) osôb maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť,
c) zradcov a nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky akejkoľvek

národnosti a štátnej príslušnosti,
d) účastinných a iných spoločností a právnických osôb, v ktorých kapitálovú alebo majetkovú účasť ku
dňu 1. marca 1945 prevažne vlastnili alebo mali v držbe osoby nemeckej alebo maďarskej národnosti
akejkoľvek štátnej príslušnosti, pokiaľ tieto osoby nepreukážu, že sa činne zúčastnili na protifašistickom
boji, alebo osoby, ktoré spadajú pod ustanovenia ods. 6,

e) účastinných alebo iných spoločností a právnických osôb, ktorých správa zámerne a aktívne slúžila
nepriateľskému vedeniu vojny alebo fašistickým účelom. Výnimky z tohto ustanovenia povoľuje Sbor
povereníkov.

Podľaods.2,vyššiecit.zákonnéhoustanovenia,konfiškáciipodliehajúajpodielynapôdohospodárskom

majetku (§ 2), ktorých vlastníkmi sú osoby uvedené v ods. 1.
Podľa ods. 3, vyššie cit. zákonného ustanovenia, konfiškácii podliehajú aj vlastnícke podiely
pôdohospodárskych majetkov rodinných príslušníkov v priamej línii a manžela (manželky) osôb
uvedených v ods. 1, pokiaľ boli na nich z týchto osôb prevedené po 29. septembri 1938. Podľa ods. 5,
vyššie cit. zákonného ustanovenia, pre posúdenie príslušnosti k nemeckej alebo maďarskej národnosti

jerozhodujúcimnajmäjazykpoužívanývrodinnomstyku,alebopríslušnosťkmaďarskejalebonemeckej
politickej strane po 29. septembri 1938, alebo priznanie národnosti pri niektorom sčítaní ľudu po roku
1929.

6. V konaní nebolo sporné, že Výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 19.03.1948 Povereníctvo

pôdohospodárstva a poz. reformy v Bratislave pridelilo právnej predchodkyni žalobkyne prídel v kat.
úz. Kuzmice, bývalého vlastníka X. O. u. Y.. Z listiny vyplynulo, že z vl. č. XX bola pridelená Y. H.
par.č. XXX/X roľa vo výmere 1,1509ha a par.č. XXX/X roľa vo výmere 0,5755ha. Podľa Zápisnice zo
dňa 30.04.1946 bol prídel odovzdaný do držby a úžitku prídel novým nadobúdateľom, t.j. i právnej
predchodkyni žalobkyne. Prídelová cena bola zaplatená vnesením do JRD Kuzmice pôdy v hodnote

1264 Kčs, zaplatením 340 Kčs a odovzdaním slamy v hodnote 480 Kčs a JRD prevzalo pohľadávku Y.
H. voči Štátnej sporiteľne. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prídelu, boli Prídelovou listinou vydanou
ONV Topoľčany zo dňa 17.12.1959 pridelené Štátnemu majetku a neboli predmetom prinavrátenia
pôvodnej vlastníčke X. O. u. Y. na základe jej žiadosti v roku 1994.

7. Predmetné nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XX kat. úz. Kuzmice boli predmetom
prídelu, parcely č. XXX//X a XXX/X boli pridelené právnej predchodkyni žalobkyne, ktorá podľa
predložených dokladov uhradila i prídelovú cenu. U nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prídelu,
nebolo potrebné prevádzať vklad vlastníckeho práva pre štát, keďže na návrh pozemkového úradu
bolo vlastnícke právo pozemkovým úradom prevedené priamo na nadobúdateľa. Z ustanovenia § 28

náhradového zákona č. 329/1920 Sb. vyplýva, že ak rozhodol pozemkový úrad už skôr o prídele do
vlastníctva osôb iných, nie je potrebné previesť skôr príslušný vklad vlastníckeho práva priamo na
nadobúdateľa pozemkovým úradom. Zákon č. 142/1947 Sb. v ustanovení § 17 odkazoval na procesný
postup konania podľa záborového zákona, ktorý vydanie rozhodnutia k prechodu vlastníctva na štátnevyžadoval,stačilotedapriamekonanieštátu.Inakpovedané,akbolaprevzatánehnuteľnosťpridelená
do vlastníctva iných osôb, t.j. prídelcov, nebolo potrebné vykonať skôr, ako boli nehnuteľnosti pridelené,
vklad vlastníckeho práva na štát a súdy prevádzali vlastnícke právo priamo na prídelcu.

8. Na základe Výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 19.03.1948, zaplatením prídelovej ceny a odovzdaním
prídelu doúžitku,sastalaY.H.jejvlastníkom,pričomtotovlastníckeprávopodľarozhodnutiaOkresného
súdu Topoľčany č. 10D/379/2020-71 zo dňa 18.01.2022 prešlo na žalobkyňu.

9. V konaní bolo preukázané, že právna predchodkyňa žalobkyne, ako aktívna členka JRD Kuzmice,

pridelenú pôdu vniesla do družstva a dňa 17.12.1959 Okresný národný výbor v Topoľčanoch vydal
prídelovú listinu na prídel v kat. úz. Kuzmice bývalých vlastníkov X. O. u. Y., vyd. T. a X. O. u. Y., ktorou
pridelil konfiškované nehnuteľnosti podľa nar. 104/45Zb.n SNR do správy Štátneho majetku, išlo o vl. č.
XX a to i par.č. XXX a par.č. XXX, teda i pozemky pridelené pôvodne Výmerom o vlastníctve pôdy zo
dňa 19.03.1948, o odňatí prídelu Y. nebolo rozhodnuté.

10. Skutočnosť, že si právna predchodkyňa žalobkyne nedala Výmer o vlastníctve zapísať do
pozemkovej knihy neznamenala, že sa prestala cítiť byť vlastníkom sporných pozemkov a neznamenala
ani to, že svoje vlastnícke právo k týmto pozemkom stratila. Súd poukazuje na závery rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/123/2003, v zmysle ktorého, „Výmery a prídelové
listiny ako verejné listiny boli a aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným

nehnuteľnostiam a sú vkladu schopnými listinami, spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú
správnosť správneho aktu; môže ho preskúmavať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný (ničotný).
Nulitným aktom je správny akt, vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého
nevznikajú žiadne právne následky, na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho

správnosti až do doby zrušenia jeho účinkov (zrušením alebo zmenením). Súd je viazaný rozhodnutím
správneho orgánu o prídele nehnuteľnosti potiaľ, že je povinný vychádzať z jeho účinkov, ktoré sa
prejavujú v tom, že právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je rozhodnutie o ich prídele.“ V
zmysle posudzovania ochrany vlastníckeho práva k prideleným nehnuteľnostiam, na základe právnych
predpisov spred roka 1948, bol potom súd podľa § 194 ods. 2 CSP (do 30. júna 2016 podľa § 135 ods. 2

OSP) viazaný rozhodnutím príslušného správneho orgánu o tom, že pre určitú osobu je právnym titulom
nadobudnutia vlastníckeho práva rozhodnutie o prídele nehnuteľností, že prídelca získal vlastníctvo
k nehnuteľnostiam v prídele označeným a že prídel bol uskutočnený za cenu uvedenú v rozhodnutí.
Povaha účinkov správnych rozhodnutí (aktov) závisí od rozlišovania chybných (vadných) a nulitných
správnych aktov, hlavne s dôrazom na dôvody vedúce k nulite a na zásadu prezumpcie správnosti

správneho aktu. Pokiaľ pôjde o akt nulitný (ničotný alebo tzv. paakt), nevznikajú z neho žiadne právne
následky, na rozdiel od neplatného aktu, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti, až do doby
zrušenia jeho účinkov. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že Výmer o vlastníctve z 19.3.1948 bol
vydaný orgánom, ktorý mal na to, podľa ustanovenia § 1 odsek 1 nariadenia č. 104/1946 Zb., právomoc.
Uvedený akt nebolo možné považovať za akt nulitný. Výmer o vlastníctve je verejnou listinou vydanou

príslušným štátnym orgánom, ktorej správnosť sa prezumuje. Nešlo o zmluvný vzťah medzi dvoma
súkromnými osobami, ktorým sa prevádzalo vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ale išlo o akt mocenskej
autority, ktorý už sám o sebe v zmysle ustanovenia § 1 odsek 2 nariadenia č. 104/1946 Zb. preukazoval
vlastnícke právo prídelcu k pridelenému pozemku (§ 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1946 Zb.). Z uvedeného
súd následne vyvodil, že záznam vlastníckeho práva vykonaný knihovým súdom, nemal v danom

prípadekonštitutívne,aleibadeklaratórneúčinky.Vprípadenadobúdaniavlastníckehoprávanazáklade
Výmerov o vlastníctve pôdy sa tak intabulačný princíp neuplatnil.

11. Právnapredchodkyňažalobkyneodprideleniaspornýchpozemkovtietoskutočneobhospodarovala,
mala ich vo faktickej držbe. Skutočnosť, že ich odovzdala v roku 1958 do užívania JRD v obci Kuzmice,

neznamenalo, že ich už nemala vo faktickej držbe. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 117/1994 z 28. februára 1995, v zmysle ktorého
„Odovzdanie poľnohospodárskych pozemkov do užívania JRD, neprerušuje plynutie vydržacej lehoty
(§ 18 ods. 3 zák. SNR č. 293/1992 Zb.)“ Bolo tiež preukázané, že predchodkyňa žalobkyne za sporné
pozemky v zmysle Výmeru, Zápisnice a Konečného prídelového plánu zaplatila požadovanú sumu.

12. Sporné pozemky neboli právnej predchodkyne žalobkyne nikdy skonfiškované, odobraté, resp.
znárodnené, táto sa stala ich vlastníkom na základe Výmeru o vlastníctve pozemkov, po vydaníktorého jej pozemky neboli odňaté žiadnym ďalším autoritatívnym rozhodnutím a preto žalobkyňa bola
oprávnená podať žalobu o určenie vlastníckeho práva k nim.

13. Pokiaľ ide o listinu vydanú ONV v Topoľčanoch dňa 17.12.1959, ktorou boli predmetné nehnuteľnosti
pridelené Čsl. Štátu - Štátnemu majetku n.p. Partizánske, nebolo v konaní preukázané, že by sa
právna predchodkyňa žalobkyňa vzdala prídelu. Nariadenie č. 104/1946 Zb. SNR o vydávaní výmerov
o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. upravovalo, ako to vyplýva z jeho
názvu, vydávanie výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. Podľa

§ 1 ods. 1 nariadenia vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy bolo oprávnené Povereníctvo
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer definuje ako verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke
právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd
urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia (§ 1
ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb.). Z uvedeného je zrejmé, že ak výmer bol vydaný k tomu oprávneným
subjektom a obsahuje všetky podstatné náležitosti, má povahu verejnej listiny so všetkými z toho

vyplývajúcimiprávnymidôsledkami.Okresnýnárodnývýbor neboloprávnenýmorgánomnarozhodnutie
o odňatí a pridelení prídelu. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo 157/2007
zo dňa 04.10.2008, súd vyslovil názor, že v zmysle ust. § 3 ods. 3 vyhl. č. 507/1950 Ú.v. na okresné
národné výbory prešlo vykonávanie vyúčtovaní s odchádzajúcimi prídelcami a dozor nad hospodárením
prídelcov, aj podľa ust. § 23 nar. vyhl. č. 507/1950 Sb. Toto ustanovenie je potrebné vykladať tak, že na

národné výbory prešla právomoc vyúčtovania s odchádzajúcimi prídelcami a dozor nad hospodárením
prídelcov v zmysle § 23 ods. 1 nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR a citácia celého ustanovenia § 23 nar. č.
104/1945 Sb. n. SNR znamená len právo národného výboru vyjadriť sa k rozhodovaciemu procesu o
odňatí prideleného majetku.“ a nar.č. 104/1945Zb. v zmysle ust. 6 ods. 1 neumožňovalo ONV vydávať
prídelové listiny a prideliť už nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prídelu Štátnemu majetku.

14. Vzhľadom na zhora uvedené, súd žalobe ako dôvodnej vyhovej a určil, že výlučným vlastníkom v
podiele 1/1 k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX okres Topoľčany, obec Kuzmice, katastrálne
územie Kuzmice, parcely reg. E, evidované na mape určeného operátu, parcela č. XXX/XXX o výmere
5754 m2, druh pozemku orná pôda, parcela č. XXX/XXX o výmere 3620 m2, druh pozemku lesný
pozemok je žalobkyňa.

15. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní (§ 255 C.s.p.). Aplikácia ustanovenia § 257 C. s. p. pri rozhodovaní o náhrade
trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania podľa §255 a nasl. C.s.p., súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitého zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Preskúmaním rozhodujúcich

skutočností súd dospel k záveru, že na strane žalobcu je existencia skutočností odôvodňujúcich záver
o uplatnení moderačného práva vyplývajúceho z ust. § 257 C. s. p. pokiaľ ide o náhradu trov konania
medzi stranami sporu. Podľa názoru súdu existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa možno
opodstatnenevzhliadnuťpredovšetkýmvokolnostiachdanejveci.Konkrétnevto,žežalobkyňapôvodne
označila žalovaného Slovenský pozemkový fond, ktorý nebol v konaní pasívne legitimovaný a až po

vyjadrení k žalobe a vznesenej námietke žalovaným bolo upravené označenie žalovaného; žalobkyňa
podaladňa23.09.2022Návrhnapripusteniezmenyžaloby-rozšíreniežalobnéhonároku,ktorýnásledne
07.10.2022 zobrala späť; ako jediný dôkaz na preukázanie žaloby bol predložený Výmer o vlastníctve
pôdy zo dňa 19.3.1948, ktorý nebol ako jediný postačujúci dôkaz na preukázanie nároku žalobkyne,
o čom bola upovedomená žalovaným už v jeho vyjadrení k výzve žalobkyne dňa 25.05.2022 a

to potrebu doložiť doklady týkajúce sa prípadného zrušenia výmeru č. 9463/48-II/B, potvrdenie o
zaplatení, zápisnicu o odovzdaní nehnuteľnosti do držby a úžitku, konečný prídelový plán a PK vl.č. XX
k.ú. Kuzmice. Žalobkyňa uvedené doklady nepredložila, podala obratom žalobu, v ktorej požiadavku
žalovaného označila ako nezmyselne žiadanie predloženia dokladov, ktoré považovala za vymyslené
a s najväčšou pravdepodobnosťou neexistujúce, komunikáciu žalovaného za účelovú, aby sa natiahol

čas (30 kalendárnych dní) a vecou sa nemusel žalovaný ďalej zaoberať. Toto tvrdenie žalobkyne
bolo absurdné. Bolo preukázané, že žalovaným požadované listiny sú platné, existujúce listiny, ktoré
mali preukázať práve opodstatnenosť nároku žalobkyne a jej žaloby, ktoré boli následne z archívu
zabezpečené súdom a to na základe dôkazného návrhu nie žalobkyne, ktorá bola povinná preukázať
svoje tvrdenia, ale žalovaného, ktorého povinnosťou nebolo tieto dôkazy predkladať a preukazovať

vlastnícke právo žalobkyne. Bola to práve žalobkyňa, ktorá bola povinná na preukázanie svojho nároku
listiny predložiť spolu so žalobou resp. navrhnúť v žalobe ako dôkaz ich zabezpečenie súdom, pokiaľ
ich sama nemohla zabezpečiť. Pokiaľ by tieto doklady predložila riadne už pred podaním žaloby podľa
požiadavky žalovaného, s veľkou pravdepodobnosťou by nedošlo ani k súdnemu sporu. S poukazomna tieto skutočnosti mal súd za to, že sú tu dôvody hodné osobitého zreteľa, pre ktoré žalobkyni náhradu
trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Nitre, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).