Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4Er/926/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211205898
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8211205898.4

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v právnej veci oprávneného PRETTY Trading, spol. s r.o., Cesta mládeže 18, 901
01 Malacky, IČO: 31 331 700 proti povinným 1/ Premathydraulic, s.r.o., Hurbanova 18, 085 01 Bardejov,
IČO: 36 511 889, 2/ W. M. - M., D. XX, XXX XX S., Y.: XX XXX XXX, o vymoženie 3.349,20 € s prísl.,
o námietkach povinných proti exekúcii, takto

r o z h o d o l :

Námietkam povinných v 1. a 2. rade proti exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom

Šutliakom, Exekútorsky úrad so sídlom M. M. Hodžu 4058/28, Liptovský Mikuláš na základe poverenia
č. 5701 043442* vydaného Okresným súdom Bardejov dňa 28.12.2011 v y h o v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného a exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku č. P-15310-SRS-4 zo dňa
25.7.2011 vydaného rozhodcom Rozhodcovského súdu ad hoc, Lenkou Tomaníčkovou, v Zürichu,
sa dňa 19.8.2011 začalo exekučné konanie proti povinnému. Podľa vyznačenej doložky rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 1.8.2011 a vykonateľnosť dňa 3.8.2011.

Okresný súd Bardejov na základe žiadosti súdneho exekútora vydal poverenie na vykonanie exekúcie
dňa 28.12.2011.

Povinní podaním zo dňa 16.1.2012 vzniesli včas u súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie

námietky proti exekúcii. Povinní námietky odôvodnili tým, že dňa 17.8.2011 podali na Okresný súd Žilina
návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad jeho vykonateľnosti. Rozsudok rozhodcovského
rozsudku v predmetnej veci je treba považovať za neplatný právny úkon a to z dôvodu, že tu absentuje
písomný prejav vôle povinných k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, ako to stanovuje § 4 ods. 2 zák.
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“). Ďalej, že medzi účastníkmi nebol žiaden
zmluvný vzťah a rad iných dôvodov.

Súd šetrením zistil, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku prebieha na Okresnom súde Žilina
pod sp.zn. 20Cb/179/2011 a do dnešného dňa nebolo právoplatne skončené.

K námietkam povinných sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že námietky sú v celom rozsahu
nedôvodné. Cudzí rozhodcovský rozsudok sa uznáva vydaním poverenia na vykonanie exekúcie (§ 42,

ods. 4 EP), pričom v zmysle ust. § 50 ZRK exekučný súd odoprie uznanie cudzieho rozhodcovského
rozsudku z dôvodov rozporu s verejným poriadkom alebo nedostatku arbitrability ex offo, kým z iných
dôvodov, vrátane takých, ktoré sú predmetom
podaných námietok, iba na návrh povinného, ktorý musí preukázať dôvodnosť takého návrhu. Takýto
návrh na odopretie uznania podaný nebol a konajúci súd nezistil dôvody zakladajúce odopretie uznania
ex offo a preto vydal predmetné poverenie. Dôvodenie podanou žalobou o zrušenie rozhodcovského

rozsudku nemá miesto, keďže žaloba bola podaná na nepríslušný súd s absolútnym nedostatkom
právomoci. Súdy v obdobných prípadoch opakovane posúdili, že na zrušenie cudzích rozhodcovskýchrozsudkov nemá slovenský súd právomoc (v zmysle § 40 ZRK možno podať žalobu iba o zrušenie
tuzemského rozhodcovského rozsudku). Návrh
na odklad vykonateľnosti, ktorému dosiaľ konajúci Okresný súd Žilina nevyhovel, nemôže byť

úspešný už s ohľadom na doterajšiu prax krajského súdu, ktorý v obdobných prípadoch zrušil
v rozpore so zákonom vydané uznesenia o odklade vykonateľnosti v prípadoch, keď žalobca
podal žalobu na slovenský súd o zrušenie cudzieho rozhodcovského rozsudku. Táto nemožnosť
vyplýva z toho, že v prípade cudzieho rozhodcovského rozsudku, akým exekučný titul nado všetku
pochybnosť je (tu oprávnený poukázal podporne na uznesenia Krajského súdu v Žiline, č.k.

5Co/180/2010-117, 8Co/149/2012-III a 6CoE25/2012-62, ako aj uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 16CoE/26/2012-66), je možné odložiť vykonateľnosť iba vtedy, ak navrhovateľ preukáže, že v
cudzine (mieste konania) podal návrh na zrušenie cudzieho rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský
rozsudok bol vydaný vo Švajčiarsku a preto sa naň uplatňujú stanovenia švajčiarsko-československého
Dohovoru o výkone a uznávaní súdnych rozhodnutí č. 23/1929 Sb.. Tento dohovor obmedzuje v čl.
3. skúmanie dôvodov odopretia uznania a výkonu rozhodnutia iba na ex offo dôvody stanovené v čl.

1-4 Dohovoru a samom čl. 3 Dohovoru. Predmetný Dohovor tak vôbec nepripúšťa odopretie uznania
a výkonu na základe návrhu účastníka, pričom má prednosť pred ustanoveniami ZRK (§ 53 ZRK).
Neexistencia alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, posudzovaná podľa slovenskej právnej úpravy
právnych úkonov a ich platnosti, resp. osobitné náležitostí platnosti rozhodcovskej zmluvy, sa považuje
v súdnej praxi za dôvod, pre ktorý je exekúcia tuzemského rozhodcovského rozsudku neprípustná.

Je teda na mieste, ak exekučný súd neviazaný účinkami rozhodcovského rozsudku skúma právomoc
tuzemského rozhodcovského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci, avšak v prípade cudzieho
rozhodcovského rozsudku toto skúmanie prebieha nie v rámci konania o námietkach, ale už pred
vydaním poverenia, a to v rozsahu ex offo skúmania existencie dôvodov na odopretie uznania a výkonu
rozhodnutia. Takéto skúmanie už bolo súdom vykonané, a jeho výsledkom bolo vydanie poverenia na

exekúciu,ktorýmbolrozhodcovskýrozsudokuznaný.Cudzírozhodcovskýrozsudok,ktorýjeexekučným
titulom v prerokovávanom prípade, vyhovuje požiadavke, podľa ktorej kolízne normy slovenského práva
(t.j. krajiny, kde sa má rozhodnutie vykonať) nevylučujú príslušnosť súdov druhej (švajčiarskej) strany.
Ďalej obsah pojmu verejného poriadku vylučuje taký výklad, ktorý by umožnil pod rozpor s verejným
poriadkom subsumovať prípadný nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na základe neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy. Ustanovenie § 50 v ods. 1 upravuje návrhom podmienené odopretie uznania
a v ods. 2 odopretie uznania ex offo. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že
ak rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s dohodnutým právnym poriadkom, alebo právnym
poriadkomštátu,kdebolrozhodcovskýrozsudokvydaný,nepredstavujetorozporsverejnýmporiadkom.
Okrem toho úprava, ktorá kladie na roveň rozhodcovské rozsudky súdnym rozhodnutiam (Dodatkový

protokol k Dohovoru č. 23/1929 Sb.) a neupravuje žiadne osobitné podmienky ani prílohy pre uznanie a
výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku v relácii švajčiarsko-československej, preukazuje, že otázka
právomoci (ak nejde o prekážku výlučnej právomoci slovenského súdu) nepredstavuje podmienku
uznania a výkonu. Návrh na odopretie uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku je nástroj
procesnej obrany povinného, upravený špeciálnou úpravou § 50 ods. 1 ZRK, ktorý v prípade úspechu

vedie k vydaniu uznesenia o odopretí uznania cudzieho rozhodcovského rozsudku. Hoci také uznesenie
vydáva exekučný súd, je proti nemu prípustné odvolanie i dovolanie. Následkom právoplatného
uznesenia o odopretí uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku je obligatórne zastavenie
exekúcie podľa § 57, ods. 1 písm. b/ (strata účinnosti rozhodnutia uznaním rozhodnutia vydaním
povereniabolimupriznanénaúzemíSRúčinkysúdnehorozhodnutia,odopretímuznaniatedadochádza

k strate takto priznaných účinkov). Voči uzneseniu o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 je v súlade
s § 58, ods. 4 prípustné odvolanie. Preto námietky podané podľa § 50 Exekučného poriadku, ktorých
dôsledkom má byť zastavenie exekúcie bez možnosti odvolania a dovolania (inak ex lege prípustného
na zvýšenie ochrany účastníkov v prípade právne zložitých sporov súvisiacich s aplikáciou rozhodného
práva pri uznávaní, odopieraní a výkone cudzích rozhodnutí) nemožno podľa obsahu považovať ani za

návrh na odopretie uznania. K odopretiu uznania podľa § 50 ods. 1 ZRK nemožno pristúpiť, a potiaľ,
pokiaľ námietky uvádzajú ako svoj dôvod skutočnosti, ktoré by prípadne mohli byť uplatnené v žalobe o
zrušenie cudzieho rozhodcovského rozsudku v štáte kde bol vydaný (teda v konaní pred Bundesgericht
Lausanne, ktorý má výlučnú právomoc na zrušenie rozhodcovských rozsudkov vydaných tribunálmi
s miestom konania, resp. sídlom vo Švajčiarsku) nemožno pristúpiť v konaní o námietkach. Povinný

využil svoje procesné práva tým spôsobom, že podal námietky voči upovedomeniu o začatí exekúcie,
avšak nepodal ani samostatne ani ako ich súčasť návrh na odopretie uznania a výkonu cudzieho
rozhodcovského rozsudku.Tunajší súd uznesením zo dňa 11.1.2013, č.k. 4Er/926/2011-33, námietky povinného proti exekúcii
zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku
možno odoprieť na návrh účastníka konania, proti ktorému návrh smeruje (povinného v konaní o

námietkach proti exekúcii), a to z dôvodov uvedených taxatívne v § 50 ods. 1 ZRK resp. § 50
ods. 2 ZRK. Pred týmito ustanoveniami zákona však majú prednosť ustanovenia Dohovoru medzi
republikou Československou a Švajčiarskom o uznanie a výkon súdnych rozhodnutí vyhlásený v Zbierke
zákonov pod č. 23/1929 Zb., ktorý kladie na roveň súdne rozhodnutia a rozhodcovské rozhodnutia.
V danom prípade súd nezistil a povinní nepreukázali existenciu skutočností uvedených v Dohovore,

v dôsledku ktorých by cudzí rozhodcovský rozsudok nebolo možné vykonať na území SR. Súd ďalej
uviedol, že uzavretím kúpnej zmluvy, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky, či už
zaslaním elektronickej resp. písomnej objednávky, účastník právneho vzťahu súhlasil aj s uzavretím
rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky nachádzajúcej sa vo všeobecných obchodných
podmienkach tvoriacich súčasť kúpnej zmluvy sprístupnených na webovej stránke oprávneného (). Okrem toho z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že povinní

sa rozhodcovského konania zúčastnili tým spôsobom, že sa k žalobe vyjadrili, pričom nespochybnili
svoje oboznámenie sa so všeobecnými obchodnými podmienkami. Podanie žaloby na zrušenie
cudzieho rozhodcovského rozsudku nie je dôvodom ani na odklad exekúcie, keďže rozhodcovský
rozsudok vydaný v cudzine nemôže byť predmetom preskúmania všeobecným súdom v SR (§ 40 ZRK).

Proti tomuto uzneseniu podali povinní včas odvolanie, v dôsledku čoho sa rozhodnutie o zamietnutí
námietok proti exekúcii vydané vyšším súdnym úradníkom zrušilo v zmysle § 374 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku, pričom o námietkach povinného má znovu rozhodnúť sudca. Povinní
v odôvodnení svojho odvolania poukázali na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 429/2011-16
zo dňa 3.11.2011, podľa ktorého je súd oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v

ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné
už začaté exekučné konanie zastaviť. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez

návrhu zastavená. Dňa 23.5.2011 rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu JSM, so sídlom Mariánske
námestie 26/53. 010 01 Žilina, v právnej veci žalobcu: PRETTY Trading, spol. s r.o., proti žalovaným:
1./ PREMAT, s.r.o., 2./ PREMATHYDRAULIC, s. r. o. a 3./ W. M. - M., v konaní o návrhu odporcu
na náhradu bezdôvodného obohatenia v sume 3.349,20 € a náhradu škody formou ušlého zisku vo
výške 0,2 % dlžnej sumy za každý deň omeškania vydal rozhodcovský rozsudok sp.zn. P-15310-

SRS-2, ktorým žalobný návrh zamietol. Dňa 25.7.2011 rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu JSM.
so sídlom Mariánske námestie 26/53, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie rozhodcovského rozsudku
uvedeného vyššie vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. P-15310-SRS-4, ktorým zmenil vyššie uvedený
rozhodcovskýrozsudoktak,žežalovaných2a3(navrhovatelia1.a2.)súpovinníspoločneanerozdielne
vydať dlžnú kúpnu cenu tovaru. Stály rozhodcovský súd JSM bol zriadený zriaďovateľom - Jednota

slovenskej mládeže, Mariánske námestie 26/53, 010 01 Žilina, IČO: 30 791 421, ktorý úplné znenie
štatútu SRS JSM a Rokovacieho poriadku SRS JSM zverejnil v obchodnom vestníku SR pod č. OV
37A/2010 uverejnenom dňa 24.2.2010. Ako vyplýva zo zoznamu zverejneného na internetovej stránke
označeného rozhodcovského súdu, do zoznamu jeho rozhodcov patrí aj Lenka Tomančíková, s adresou
trvalého bydliska Raková 62, 023 51 Raková, Slovenská republika. Celé vyššie uvedené rozhodcovské

konanie bolo vedené na území Slovenskej republiky, čoho potvrdením je aj oznámenie súdu zo dňa
22.2.2011atiežkorešpondenciadoručovanánavrhovateľomatiežsúduzichstrany,doručenánaadresu
sídla daného rozhodcovského súdu Mariánske námestie 26/53, 010 01 Žilina. Z týchto skutočností
je viac než zrejmé, že nejde o cudzie rozhodcovské rozhodnutie, ale rozhodnutie. ktoré len vyvoláva
zdanie cudzieho rozhodnutia a to len preto, aby bolo možné mariť realizáciu práva na jeho žalovanie a

prieskum súdom. Povinní zastávajú názor, že sú dané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozhodnutia.
Predovšetkým je nutné poukázať na to, že rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu (§ 4 ods.
2 ZRK) čo v danom rozhodcovskom rozhodnutí nebolo zohľadnené a to napriek výslovným písomným
výhradám žalobcov adresovaným rozhodcovskému súdu. V rámci dokazovania pred rozhodcovským
súdom nebola vykonaná žiadna listina, ktorá by osvedčovala platné uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy,

pričom nebolo preukázané uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy spoločnosťou Premat, s.r.o. v konkurze,
so spoločnosťou PREMATHYDRAULIC, s.r.o. a ani so živnostníkom W. M. - M.. Za daného stavu
ak absentuje písomný prejav vôle povinných smerujúcich k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, ktorej
písomnú formu predpisuje zákon, ide o neplatný právny úkon. Okrem toho povinní neboli účastníkmižiadneho zmluvného vzťahu k oprávnenému, od oprávneného nekúpili žiadny tovar a na jeho úkor sa
nemohli bezdôvodne obohatiť. Ak teda neexistoval žiadny vzťah medzi účastníkmi, nemohlo dôjsť ani
k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy. Povinní sú samostatnými subjektmi právnych vzťahov,

medzi ktorými neexistuje žiadny právny vzťah ani vzájomne a ani voči osobe oprávneného. Tieto
subjekty nie sú právnymi nástupcami Premat, s.r.o. v konkurze, nepristúpili k záväzkom tejto spoločnosti,
neprevzali jej záväzky a ani neprevzali záväzok ručenia za záväzky tejto spoločnosti. Z namietaného
rozhodcovského
rozhodnutiajezrejmé,žeaniPremat,s.r.o.vkonkurzeneuzatvorilsoprávnenýmpísomnúkúpnuzmluvu.

Premat,s.r.o.vkonkurzeibaobjednaldodanietovaru,pričomjehoštatutárnyzástupcanepodpísalkúpnu
zmluvu v písomnej forme, a už vôbec nepodpísal všeobecné obchodné podmienky súčasťou ktorých
má byť rozhodcovská zmluva. V danom prípade absentuje jednak písomná dohoda oprávneného a
povinného o rozhodcovskej zmluve, ako aj dohoda o tom, že by bolo možné rozhodcovský rozsudok
preskúmať na základe žiadosti účastníka rozhodcovského konania iným rozhodcom v zmysle § 37 ZRK.
Je nutné poukázať aj na to, že v rozhodnutí zo dňa 25.7.2011 (exekučnom titule) sa oprávnenému priznal

nárok nielen na vydanie kúpnej ceny (pričom žalované bolo vydanie bezdôvodného obohatenia teda nie
zaplatenie kúpnej ceny), ale navyše aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 11.792,-€, hoci
žalovaný bol ušlý zisk vo výške 0,2 % z dlžnej sumy, resp. škody na ušlom zisku v sume 0,2 % denne
z dlžnej sumy. Aj v tomto smere je nutné poukázať na to, že dohoda o zmluvnej pokute si vyžaduje
existenciu písomnej formy (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka), žiadny zo žalobcov neuzatvorili so

žalovaným písomnú zmluvu, ktorej súčasťou by bola dohoda o zmluvnej pokute v písomnej forme.
Konajúci rozhodca teda v konečnom dôsledku rozhodol o niečom inom než čo bolo predmetom
konania zavŕšeného rozhodnutím zo dňa 23.5.2011. Navyše rozhodol bez toho, aby mal preukázaný
súhlas povinných v platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluve s právom druhého účastníka domáhať sa
preskúmania rozhodcovského rozhodnutia. Z tohto pohľadu je nutné uviesť, že rozhodnutie opísané v

čl. I., bolo konečným rozhodcovským rozhodnutím vydaným v danej veci. Navyše zmluvná pokuta vo
výške 0,2 % denne je neprimerane vysoká, zodpovedá 77 % ročne, čo je v rozpore z dobrým mravmi a
preto ide o neplané ustanovenie ak by aj bolo podpísané stranami. Vo vzťahu k porušeniu rovnosti je na
mieste poukázať aj na doslova právne nezmyselný záver o existencii solidárnej zaviazanosti povinných
voči osobe oprávneného, ktorý nemá oporu v žiadnom z vykonaných dôkazov a ani v § 511 Občianskeho

zákonníka. Medzi povinnými neexistuje žiadny právny vzťah, nemajú uzatvorenú zmluvu o združení,
zmluvu o tichom spoločenstve a ani iný zmluvný akt, ktorý by zakladal ich solidárnu zaviazanosť voči
tretím subjektom právnych vzťahov. Osoba povinného v 2. rade je síce konateľom povinného v 1. rade,
avšak na povinnom v 1. rade nemá žiadnu majetkovú účasť. Porušenie práva na rovnosť je dané aj
tým, že namietané rozhodcovské rozhodnutie je doslova nepreskúmateľné, pričom účastníkom daného

konania mal byť podľa návrhu aj Premat, s.r.o. v konkurze, hoci rozhodca vedel, že ide o subjekt voči
ktorému bolo začaté konkurzné konanie a preto žalovaným s ohľadom k § 47 zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a vyrovnaní mohol byť len správca konkurznej podstaty. Napriek uvedenej vade konania
sa v danej veci konalo s účelovým odôvodnením o chybe v označení účastníka konania, hoci ide o
zjavnú procesnoprávnu nesprávnosť, ktorá mala mať za následok zastavenie daného konania. Správca

konkurznej podstaty Premat, s.r.o. je jedinou osobou oprávnenou konať za tento subjekt, napriek tomu
nebol oslovený v danom konaní a nebolo mu umožnené sa k veci vyjadriť.

K odvolaniu povinných sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že v žiadnom prípade nemožno brať do
úvahy spochybnenie povahy cudzieho rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu na takom

základe, že bola doručovacia adresa pobočky súdu v Žiline, najmä v situácii, keď v skutkovo obdobných
sporoch nie raz, ale opakovane a ustáleným spôsobom, súdy na Slovensku rozhodli, že ide o cudzí
rozsudok, a že na takýto cudzí rozsudok sa nevzťahuje § 40 ZRK a ani následné ustanovenia o výkone
tuzemskýchrozhodcovskýchrozsudkov,aležehomožnonapadnúťvýhradnepostupompodľa§50ZRK,
k čomu vôbec procesne nedošlo. Rovnako je úplne irelevantným tvrdenie povinných o nedostatku

písomnej formy, a to práve s ohľadom na to, že dôvody, ktoré by mohli byť predmetom odopretia uznania
cudzieho rozhodcovského rozsudku v zmysle § 50 ods. 1 ZRK, kam spadá aj prípadná neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy pre nesúlad s rozhodným právom (odhliadnuc od toho, či by rozhodným právom
bolo právo slovenské alebo švajčiarske ako lex fori), sú priamo vylúčené švajčiarsko-slovenským
dohovorom. Povinní namietajú platnosť elektronicky prijatej rozhodcovskej doložky, pričom absolútne

ignorujú ustanovenia Zákona o elektronickom obchode a jeho § 5 ohľadne elektronickej kontraktácie.
Pritom i v prípade tuzemského rozhodcovského rozsudku by obstál ako písomný úkon vykonaný
elektronicky prostredníctvom kontraktačného formuláru oprávnených, ale aj napr. výmenou e-mailov.
Právny vzťah, ktorý je základom nároku, nebol vzťahom spotrebiteľským a v obchodných vzťahochaj úvahy de lege ferenda vrátane verejných výstupov ministra spravodlivosti SR zdôrazňujú úlohu
rozhodcovského konania. Povinní mali dostatok prostriedkov nápravy a procesnej obrany počas
samotného konania pred rozhodcovským súdom, ako aj možností na zmierlivé ukončenie sporu.

Okrem toho v iných ako spotrebiteľských sporoch nemôže exekučný súd preskúmavať právomoc
rozhodcovského súdu a nariadiť odklad vykonateľnosti. Odklad by súd mohol nariadiť pri cudzom
rozhodcovskom rozsudku iba na návrh a iba v prípade ak by povinní preukázali, že podali žalobcu
v cudzine, teda v mieste konania vo Švajčiarsku. Oprávnený priznal, že obchodné podmienky sú
starostlivo navrhnuté práve tak, aby zvýšili vymožiteľnosť pohľadávok.

Tunajší súd uznesením zo dňa 9.9.2013, č.k. 4Er/926/2011-50, námietkam povinného proti exekúcii
vyhovel. V odôvodnení uviedol, že účastníci konania neuzavreli platnú rozhodcovskú zmluvu. Exekučný
súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2011, sp.zn. 2Cdo 245/2010, v
zmysle ktorého rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami

alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej
zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma. Písomná forma je zachovaná,
ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Z tohto dôvodu bolo potrebné ustáliť,
či možno považovať rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach

(„VOP“) tvoriacich súčasť zmluvy za platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd mal za to, že
úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je
striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy nie je dodržaná, ak
nedôjde k podpisu VOP obidvoma zmluvnými stranami, ktoré by takto založili rozhodcovskú doložku. Ani
zo samotného technického spojenia zmluvy a VOP nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav

vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia. Zároveň je potrebné uviesť, že
účastníkmi konania, v ktorom Najvyšší súd SR vydal uvedené rozhodnutie, boli právnické osoby, teda
nie spotrebitelia. Je síce pravdou, že v zmysle § 4 ods. 2 ZRK možno rozhodcovskú zmluvu uzavrieť
aj prostredníctvom telekomunikačných zariadení, avšak len takým spôsobom, ktorý zachycuje jej obsah
a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Takto možno uzavrieť rozhodcovskú zmluvu napr. prostredníctvom

e-mailovej komunikácie resp. faxu. V danom prípade je preukázané, že rozhodcovská zmluva nebola
uzavretá vyššie uvedeným spôsobom. Z tohto dôvodu ani rozhodcovský súd nemal právomoc na
rozhodnutie sporu vzniknutého medzi účastníkmi. Vzhľadom k tomu, že úprava uvedená v Dohovore má
prednosť pred ustanoveniami ZRK, súd skúmal splnenie podmienok pre uznanie a výkon predmetného
cudzieho rozhodcovského rozhodnutia uvedených v čl. 1 Dohovoru a dospel k záveru, že výkon

predmetného rozhodnutia sa prieči verejnému poriadku SR, t.j. takým zásadám jeho právneho poriadku,
na ktorých je potrebné bez výhrad trvať, nakoľko rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v zmysle
záverov vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spôsobom, ktorý upravuje ZRK. Kúpnu
zmluvu s oprávneným bolo možné uzavrieť nielen písomnou formou, ale aj elektronickou objednávkou.
Samotné upozornenie oprávneného o tom, že zaslaním elektronickej objednávky sa objednávateľ resp.

kupujúci oboznámil aj s VOP oprávneného, nezakladá automaticky predpoklad, že s nimi aj súhlasí a
teda, že súhlasí s rozhodcovskou doložkou. Okrem toho VOP obsahujúce rozhodcovskú doložku boli v
zmysle čl. II. bod 2.2. súčasťou len písomne uzavretej kúpnej zmluvy, teda nie v prípade elektronickej
objednávky. Na záver súd dodáva, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nebráni tomu, aby
exekučný titul bol v priebehu ďalšieho konania preskúmavaný v súvislosti s tým, či spĺňa všetky

podmienky potrebné pre uskutočnenie jeho výkonu. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená (Zo súdnej praxe č. 15/1997).

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia a opätovne poukázal najmä na právoplatné rozhodnutia súdov SR,
ktoré sa týkali povahy rozhodnutia ako cudzieho rozhodcovského rozsudku, osobitných pravidiel pre
uznanie a výkon rozhodnutí v Dohovore medzi SR a Švajčiarskom a súčasne aj na najnovšiu judikatúru
NS SR, kde súd výslovne prijal právny záver, že súd príslušný na uznanie a výkon rozhodnutia

môže platnosť a existenciu rozhodcovskej zmluvy skúmať výlučne v spotrebiteľských sporoch. Ďalej
uviedol, že dôvody na odopretie uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku podľa Dohovoru,
avšak odhliadnuc od toho, že tieto podmienky neboli splnené, nebol ani podaný návrh na odopretie
uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia. Neuzavretie rozhodcovskej zmluvy je dôvodom na odopretieuznania nie ex offo, ale len na návrh toho, voči komu sa exekučný titul uplatňuje. Režim uznania a
výkonu rozhodnutí ani nepripúšťa, aby po uznaní rozhodnutia inak ako uznesením došlo k zrušeniu
tohto formalizovaného aktu štátu, hoci spojeného s vydaním poverenia na výkon exekúcie. Písomná

forma rozhodcovskej zmluvy, ba ani existencia prostej dohody strán o rozhodcovskom konaní nie je
takou podmienkou nášho právneho poriadku, na ktorej je potrebné bez výhrady trvať, čo je zrejmé zo
skutočnosti, že predmetná zásada je pravidelne prelamovaná inými zásadami nášho právneho poriadku,
napríklad prednosťou medzinárodných zmlúv. Slovenská republika je signatárom niekoľkých zmlúv,
ktoré garantujú rozhodcovské konanie bez výslovnej dohody strán (napríklad Moskovský dohovor,

desiatky dohovorov o ochrane investícií), ale aj uznanie cudzích rozhodcovských rozsudkov bez ohľadu
na právomoc rozhodcovského súdu, ale len s výhradou absencie výlučnej právomoci slovenských
súdov (Dohovor so Švajčiarskom, Dohovor o výkone rozhodnutí s ČR). Nielen rozbor dohovoru, ale aj
judikatúra (oprávnený odkazoval na judikatúru českú, vykladajúcu rovnaké znenie článku o dôvodoch
na odopretie výkonu rozhodnutí) jednoznačne svedčia pre záver, že nemôže byť porušením verejného
poriadku neuzavretie rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku, podľa ktorého sa mala uzavrieť, a

toosobitnevsituácii,keďnarozdielodsúdomcitovanéhoojedineléhojudikátuNSSR(nenasledovaného
ďalšou judikatúrou všeobecných súdov ani NS SR v obdobných veciach) nejde o tuzemský, ale o
cudzí rozhodcovský rozsudok. Pokiaľ súd konštatoval neuzavretie rozhodcovskej zmluvy z toho dôvodu,
že nebola uskutočnená výmenou e-mailov a nedošlo k prejavu súhlasu odberateľa s rozhodcovskou
zmluvou, skutkové okolnosti zistil nesprávne, a nesprávne ich tiež následne posúdil. Nesprávnym

skutkovým zistením je najmä to, že ak už okresný súd posudzoval spôsob uzatvorenia rozhodcovskej
zmluvy objednávkou na základe Všeobecných obchodných podmienok, skutkové zistenie, že obchodné
podmienky neboli prijaté elektronickými prostriedkami, nijako neodôvodnil vykonaným dokazovaním.
Pritom v konaní pred rozhodcom bolo preukázané, že konajúce osoby objednávali tovar elektronicky,
čo sami povinní nespochybnili. Taktiež bolo preukázané, že predávajúci zverejnil svoje obchodné

podmienky na svojom webovom sídle, a že objednávkové rozhranie obsahuje odkaz na tieto
podmienky a na stránke sú zverejnené, teda že sú splnené všetky podmienky podľa zákona o
elektronickom obchode na to, aby súčasťou zmluvy uzavretej elektronicky boli tieto zmluvné podmienky.
Zákon o elektronickom obchode vôbec konajúci súd na skutkové zistenia neaplikoval, obmedzil sa
iba na uzavretie rozhodcovskej doložky elektronickými prostriedkami na základe ZRK. Písomným

úkonom podľa ZRK sa inak rozumejú úkony spĺňajúce podmienky popísané vo všeobecnom predpise
občianskeho práva - Občianskom zákonníku a v špeciálnom predpise o elektronickom obchode.
Oprávnený ďalej uviedol, že kým v spotrebiteľských sporoch je prípustné preskúmanie podmienok
vydania exekučného titulu (napríklad platnosť rozhodcovskej zmluvy) v prípade obchodného vzťahu
tomu bránia ustanovenia ZRK ohľadne námietok a žaloby o zrušenie rozsudku vychádzajúce zo

zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“).
Exekučný súd nedisponuje legitimácie určovať neprijateľnosť zmluvných podmienok a vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku.

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 23.5.2014, č.k. 27CoE/4/2014-68, zrušil uznesenie súdu

prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V jeho odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa
nemal preukázané akou formou došlo ku komunikácii medzi účastníkmi zmluvy, nakoľko nemal k
dispozícii spis z konania pred rozhodcovským súdom. Súd prvého stupňa zároveň bude musieť
precíznejším spôsobom odôvodniť aká forma dohadovania rozhodcovskej zmluvy prostredníctvom
telekomunikačného zariadenia je v súlade s definíciou písomnej formy uzavretia rozhodcovskej zmluvy

podľa § 4 ods. 2 ZoRK, a prečo e-mailová forma spĺňa tieto požiadavky, ale vo veci zistená, zvolená
stranami zmluvy nie, to všetko v stave keď je zrejmé, že právny vzťah medzi stranami mal komplexne
vzniknúť použitím telekomunikačných zariadení, teda nielen vedľajšie zmluvné dojednania, ale samotná
zmluva.

Na Okresnom súde Žilina súd zistil, že vo veci vedenej pod sp.zn. 20Cb/179/2011 tamojší súd odložil
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, na základe ktorého sa vedie predmetná exekúcia. Uvedené
uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, keďže oprávnený podal proti nemu odvolanie.

Z predloženého rozhodcovského spisu súd zistil, že v žalobe doručenej Stálemu rozhodcovskému

súdu sa na jeho prvej strane a v prvom odseku uvádza, že medzi stranami nebola dojednávaná
písomná zmluva, ani písomná objednávka. Na strane druhej v piatom odseku sa uvádza slovné spojenie
„telefonickou objednávkou prejaviť“. V doplnení žaloby zo dňa 7.3.2011 sa na strane tri uvádza, že hocižalobca nevie preukázať, že v danom prípade bola objednávka písomná, podpisom prepravného listu
došlo k naplneniu písomnej formy súhlasu s podmienkami, ktoré boli žalovanému známe.

Podľa § 46 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZRK) cudzí rozhodcovský rozsudok
je na účely tohto zákona rozhodcovské rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo v rozhodcovskom konaní o veci
samej a bolo vydané na území iného štátu ako Slovenskej republiky.

Uznanie a výkon cudzích rozhodcovských rozhodnutí (nálezov) v Slovenskej republike sa spravuje

zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení zmien a doplnkov. Podľa § 49 tohto
zákona sa uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku nevyslovuje osobitným rozhodnutím. Cudzí
rozhodcovský rozsudok sa uzná tým, že súd, ktorý je príslušný na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok. Tomu zodpovedá
ustanovenie § 42 ods. 4 Exekučného poriadku. Zákon o rozhodcovskom konaní (na rozdiel od §
67 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom) neumožňuje

účastníkovi podať samostatný návrh na uznanie/neuznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia.
Námietky proti uznaniu a výkonu sa riešia v rámci exekučného konania po doručení upovedomenia o
začatíexekúcie,pretonemožnonarozhodcovskérozhodnutieuplatniť§44ods.5Exekučnéhoporiadku.
Pred podmienkami uznania cudzieho rozhodcovského rozhodnutia upravenými v zákone má prednosť
úprava v medzinárodnej zmluve (§ 53 zákona č. 244/2002 Z.z.). Takouto medzinárodnou zmluvou je

predovšetkým Dohovor o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí (New York 10.6.1958,
vyhl. č. 74/1959 Zb.). Okrem toho vzájomné uznávanie rozhodcovských rozhodnutí upravujú aj niektoré
dvojstranné zmluvy. V prípade, že niektorý štát, s ktorým je SR viazaná aj dvojstrannou zmluvou, je
zmluvnou stranou aj vyššie uvedeného dohovoru, použije sa prednostne dvojstranná zmluva. V danom
prípade je takouto zmluvou Dohovor medzi Republikou Československou a Švajčiarskom o uznanie a

výkon súdnych rozhodnutí uzatvorenom dňa 21.12.1926 v Berne, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov
pod č. 23/1929 Zb. (ďalej len „Dohovor“).

Podľa čl. 1 Dohovoru súdne rozhodnutia vydané v jednom zo zmluvných štátov vo veciach občianskych
alebo obchodných budú uznané v druhom štáte, ak vyhovujú týmto podmienkam:

1. že predpisy o medzinárodnej súdnej príslušnosti platné podľa práva štátu, kde rozhodnutie je
uplatňované, nevylučujú príslušnosť druhého štátu k rozhodovaniu vo veci, o ktorú sa jedná;
2. že uznanie rozhodnutia sa neprieči verejnému poriadku alebo zásadám verejného práva štátu, kde
je rozhodnutie uplatňované;
3. že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť podľa zákona štátu, kde bolo vydané;

4. že v prípade rozsudku pre zmeškanie strane v omeškaní, proti ktorej je rozhodnutie uplatňované,
bolo riadne doručované podľa zákona štátu, kde bolo rozhodnutie vydané, a že zásielka jej bola včas
doručená.
Skúmaniesúdmištátu,kderozhodnutiejeuplatňované,sabudevzťahovaťlennapodmienkyvypočítané
pod číslom 1-4. Tieto súdy budú z úradnej povinnosti skúmať, či zmienené podmienky boli splnené.

Podľa čl. 3 Dohovoru súdne rozhodnutia vydané v jednom zo zmluvných štátov budú môcť byť vykonané
v druhom štáte, pokiaľ sú vykonateľné v štáte, kde boli vydané a vyhovujú podmienkam uvedeným v
článku 1., č. 1-4.

Skúmanie súdmi štátu, kde sa žiada o výkon, sa bude vzťahovať len na požiadavky uvedené v
predchádzajúcom odseku. Tieto súdy sú povinné skúmať z úradnej povinnosti, či zmienené podmienky
boli splnené.

Podľa čl. 5 Dohovoru rozhodcovské výroky vydané v jednom zo zmluvných štátov, ktoré tam majú

rovnakú platnosť ako rozhodnutia súdov, budú uznané a vykonateľné v druhom štáte, ak vyhovujú
predpisom predchádzajúcich článkov, pokiaľ ich možno použiť.

Podľa bodu I Dodatkového protokolu k Dohovoru za súdne rozhodnutia podľa tohto Dohovoru možno
považovať rozhodnutia vydané v občianskych alebo obchodných veciach, či už sporovom alebo

nesporovom v konaní riadnymi súdmi, osobitnými, rozhodcovskými či poručenskými úradmi (sirotskými).

Podľa § 37d zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom právomoc
slovenského súdu je výlučne danáa) v konaní, ktorého predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, ak je
nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky.
b) v konaní týkajúcom sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných známok, dizajnov alebo iných

práv, ktoré sa musia registrovať alebo pri ktorých sa musí žiadať o ochranu, ak sa žiadosť o registráciu
alebo ochranu podala na území Slovenskej republiky alebo sa za podanú na území Slovenskej republiky
považuje podľa noriem medzinárodného práva.

Verejný poriadok je definovaný v § 36 zák. č. 97/1963 Zb., podľa ktorého právny predpis cudzieho

štátu nemožno použiť (v tomto prípade cudzie rozhodnutie nemožno uznať a vykonať), pokiaľ by sa
účinky tohto použitia (uznania a výkonu rozhodnutia) priečili takým zásadám spoločenského a štátneho
zriadenia Slovenskej republiky a jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrady trvať.

Podľa § 50 ods. 1 ZRK uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku môže súd odoprieť na
návrh účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, len vtedy, ak tento

účastník konania preukáže súdu príslušnému na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, že
a) ako zmluvná strana rozhodcovskej zmluvy (§ 3 ods. 1) nemohol uplatňovať svoje práva alebo že
rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe
dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo ak takáto dohoda nebola uzavretá
podľa právneho poriadku štátu, kde bol rozhodcovský rozsudok vydaný

b) nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o rozhodcovskom konaní alebo z iných
závažných dôvodov, ktoré výslovne uvedie, nemohol sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý rozhodcovská zmluva nepredvídala alebo nespĺňa
dohodnuté podmienky na predloženie sporu na rozhodcovské konanie, alebo sa ním rozhodlo o veci,
ktorá je podľa právneho poriadku, ktorým sa podľa dohody strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť,

alebo ak takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku štátu, kde bol rozhodcovský rozsudok
vydaný, vylúčená z rozhodcovského konania,

d) rozhodcovský súd nebol ustanovený alebo rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom
dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania; ak sa táto dohoda neuzavrela a ak ustanovenie

rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s právnym poriadkom štátu,
kde sa rozhodcovské konanie konalo, alebo
e) rozhodcovský rozsudok sa nestal právoplatným a záväzným pre účastníkov rozhodcovského konania
alebo jeho výkon odložil súd štátu, v ktorom alebo podľa ktorého právneho poriadku bol rozhodcovský
rozsudok vydaný alebo týmto súdom zrušený.

Podľa § 50 ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a
výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí
rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno
predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným

poriadkom.

Podľa § 53 ZRK ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná a ktorá je súčasťou jej právneho poriadku, neustanovuje inak.

Podľa § 4 ods. 1 a 2 ZRK účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy Rozhodcovská zmluva môže
mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie

obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách telekomunikačné zariadenie je
technické zariadenie na vysielanie, prenos, smerovanie, príjem, prepojenie alebo spracovanie signálov
a informácií vo forme obrazu, zvuku alebo dát (ďalej len „signál“) prostredníctvom vedení, rádiovými,

optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, ako aj pridružené prostriedky.

Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 22/2004 Z.z. o elektronickom obchode na uzatváranie zmlúv prostredníctvom
elektronických zariadení sa vzťahujú osobitné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 22/2004 Z.z. ak sa vyžaduje, aby písomný právny úkon bol prezentovaný alebo
uchovaný v origináli, elektronický dokument (t.j. digitálny dokument uchovávaný na fyzickom nosiči,

prenášaný alebo spracúvaný pomocou technických prostriedkov v elektrickej, magnetickej, optickej
alebo inej forme) túto požiadavku spĺňa, ak sú vytvorené podmienky jeho nezmeniteľnosti a spoľahlivosti
od jeho prvého prezentovania v konečnej podobe a možno ho v tejto podobe vždy prezentovať osobe,
ktorej je určený.

Podľa § 5 ods. 3 písm. b/ bod 3. zák. č. 22/2004 Z.z. poskytovateľ služieb je povinný príjemcu služieb
pred odoslaním jeho objednávky jednoznačne a zrozumiteľne informovať o tom, či zmluva bude uložená
u poskytovateľa služieb a či je príjemcovi služieb dostupná.

Podľa§5ods.5písm.a/zák.č.22/2004Z.z.poskytovateľslužiebjepovinnýpríjemcuslužiebinformovať
o zmluvných lehotách a zmluvných podmienkach tak, aby si príjemca služieb mohol podstatné náležitosti

zmluvy v elektronickej podobe reprodukovať.

Podľa § 5 ods. 6 zák. č. 22/2004 Z.z. poskytovateľ služieb je povinný elektronicky potvrdiť objednávku
bezodkladne po jej doručení; objednávka a potvrdenie o prijatí sa považujú za doručené, ak zúčastnené
osoby, ktorým sú adresované, majú k nim na svojich elektronických zariadeniach prístup.

Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený
telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak
právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa čl. II. bod 2.1. veta prvá Všeobecných obchodných podmienok PRETTY Trading, spol. s.r.o.

pre kúpu tovaru (znenie platné a účinné do 31.12.2010) kupujúci objednáva tovar prostredníctvom e-
mailových kontaktov zverejnených na webovej stránke predávajúceho, alebo písomne.

Podľa čl. II. bod 2.2 Všeobecných obchodných podmienok PRETTY Trading, spol. s.r.o. pre kúpu
tovaru (znenie platné a účinné do 31.12.2010) zmluva uzatvorená formou elektronickej alebo písomnej

objednávky sa riadi Obchodným zákonníkom, týmito podmienkami, a pokiaľ v nich nie je obsiahnutá
odchýlna úprava, aj Občianskym zákonníkom. Súčasťou písomne uzavretej kúpnej zmluvy sú ako
nepriame zmluvné dojednania aj tieto Všeobecné obchodné podmienky.

Podľa čl. VII. Všeobecných obchodných podmienok PRETTY Trading, spol. s.r.o. pre kúpu tovaru

(znenie platné a účinné do 31.12.2010) všetky spory medzi stranami tejto rozhodcovskej doložky
alebo v súvislosti s ňou, vrátane sporov o jej platnosť, porušenie, výklad a zrušenie, ako aj spory
týkajúcej sa arbitrability sporu, budú riešené rozhodcovským súdom tvoreným jedným rozhodcom,
ustanoveným v prípade sporu ad hoc, postupom podľa Rozhodcovských pravidiel UNCITRAL, platným
ku dňu podpísania objednávky alebo prevzatia tovaru. Vybranou osobou je občianske združenie JSM

so sídlom v Bratislave, miestom rozhodcovského konania je Zürich, pričom strany podľa čl. 192 IPRG
dojednali vylúčenie preskúmania rozhodcovského rozsudku Švajčiarskym spolkovým súdom, strany sa
dohodli na práve požiadať o preskúmanie rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom, ustanoveným
vybranou osobu podľa Rozhodcovský pravidiel UNCITRAL.

Podľa čl. IX. bod 9.2 Všeobecných obchodných podmienok PRETTY Trading, spol. s.r.o. pre kúpu tovaru
(znenie platné a účinné do 31.12.2010) Všeobecné obchodné podmienky platia v tom rozsahu a znení,
v ktorom sú uvedené na internetovej stránke predávajúceho v deň odoslania objednávky kupujúcim.

Podľa čl. IX. bod 9.3 Všeobecných obchodných podmienok PRETTY Trading, spol. s.r.o. pre kúpu

tovaru (znenie platné a účinné do 31.12.2010) odoslaním objednávky potvrdzuje kupujúci, že akceptuje
cenu tovaru, ak je určená, a Všeobecné obchodné podmienky predávajúceho v znení platnom ku dňu
odoslania objednávky.Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) povinný môže vzniesť u exekútora
poverenéhovykonanímexekúciedo14dníoddoručeniaupovedomeniaozačatíexekúcienámietkyproti
exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To
isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v
exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Z vyššie uvedených skutočností súd zistil, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu kúpnej
zmluvy a to na základe telefonickej objednávky. Uvedená forma elektronickej komunikácie medzi
účastníkmi právneho vzťahu síce umožňuje zachytenie a uchovanie prejavu vôle osoby, ktorej mal byť
adresovaný návrh oprávneného na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, oprávnený však v rozhodcovskom
a ani exekučnom konaní nepreukázal existenciu nosiča, ktorý by uchoval prejav vôle povinných uzavrieť
rozhodcovskú zmluvu, resp. že s takouto zmluvou súhlasia, teda nepredložil žiadnu relevantnú zvukovú

nahrávku. Okrem toho, ak by aj bol povinným adresovaný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
resp. by vedeli o rozhodcovskej doložke nachádzajúcej sa vo všeobecných obchodných podmienkach,
vzhľadom na uvedené skutočnosti by takáto zmluva bola absolútne neplatná pre nedostatok formy,
pričom na absolútnu neplatnosť súd prihliada ex offo. Keďže v danom prípade neboli splnené podmienky
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, tak ako to požaduje § 4 ZRK, rozhodcovský súd nemal právomoc

vydať vo veci rozhodcovský rozsudok a tým pádom toto rozhodnutie ani nemohlo nadobudnúť
právoplatnosť a vykonateľnosť tak ako to predpoklad čl. 1 bod 3 Dohovoru.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd námietkam povinných proti exekúcii vyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde
Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.