Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, February 27, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoCsp/23/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2621204114
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2621204114.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. XXXX/XX, D. E., zastúpená JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, J. Kráľa 5/A, Lučenec, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému
splnomocnencom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO:
47 233 516, o zaplatenie sumy 935,78 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Senica zo dňa 7. marca 2022, č.k. 9Csp/40/2021-108, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku vo veci samej o zaplatenie

379,96 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 29.6.2021 do zaplatenia m e n í tak, že návrh v tejto
časti zamieta.

II. Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov tohto konania v rozsahu 18,8%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 935,78 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 29.6.2021 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a žalovanému určil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu
100%, pričom o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobkyňa sa domáhala na žalovanom
zaplatenia sumy 935,78 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 29.6.2021 do zaplatenia titulom
vydania bezdôvodného obohatenia. Dôvodila, že dňa 26.6.2015 uzavrela so žalovaným zmluvu o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, na základe ktorej jej mal byť poskytnutý úver vo výške 1.140
Eur. Reálne jej však bola poskytnutá suma 1.026 Eur, znížená o poplatok za poskytnutie úveru 114
Eur. Zaviazala sa úver splatiť v 42 mesačných splátkach po 35,71 Eur. Mesačná platba však bola
stanovená na sumu 62,18 Eur, ktorá suma okrem mesačnej splátky úveru bola tvorená ešte platbou

podľa dohody o poskytovaní služieb, ktorá je závislou zmluvou od zmluvy o úvere, keďže služby v
zmysle dohody by nebolo možné poskytovať bez existencie zmluvy o úvere. Obe zmluvy teda treba
posudzovať ako jeden celok. Žalobkyňa poukázala na absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere. Prijatie
návrhu musí byť úplné, bez akýchkoľvek zmien a výhrad. V prípade, že odpoveď na návrh obsahuje
zmenu obsahu, považuje sa za odmietnutie návrhu ako celku a za splnenia podmienok podľa § 43a
ods. 1 OZ za nový návrh. Bod 5 zmluvy o úvere je návrhom zmluvy. Tento vypĺňala žalobkyňa dňa
24.6.2015. Bod 6 doplnil žalovaný dňa 26.6.2015. V tomto bode, ktorý má byť považovaný za prijatie

návrhu, uviedol RPMN v inej výške ako v návrhu. Návrh zmluvy a prijatie návrhu tak nie sú zhodné, zo
strany žalovaného došlo k zmene v návrhu. Nedošlo tak k platnému uzavretiu zmluvy. Napriek tomu, že
žalobkyňa považuje zmluvu o úvere za neplatnú, namieta aj absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy,
a to dobu trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti, celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľskéhoúveruapodmienkyupravujúcejehočerpanie,odplatu,RPMN.Namietaabsenciuvýšky,počtuatermínov
splátok istiny a právo na odstúpenie od zmluvy, ktorý údaj v zmluve absentuje. Tiež uviedla, že veriteľ
nekonal s odbornou starostlivosťou, napokon sa úver považuje aj za úžeru. Bol jej poskytnutý úver vo

výške 1.026 Eur, k 12.3.2021 zaplatila sumu 2.824,60 Eur, z čoho vyplýva, že žalovaný sa bezdôvodne
obohatil o sumu 1.798,60 Eur. Žalobkyňa si ale uplatňuje len nárok na sumu úhrad za obdobie od
16.7.2018 do 16.7.2021 vo výške 935,78 Eur spolu s úrokom z omeškania od nasledujúceho dňa po
poskytnutej lehote v predžalobnej výzve zo dňa 23.6.2021. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom,
proti ktorému bol podaný žalovaným odpor, v ktorom uviedol, že zmluva o úvere mohla vzniknúť a

existovať nezávisle od toho, či by došlo alebo nedošlo k uzavretiu dohody o poskytovaní služieb.
Preto úhrady v zmysle dohody o poskytovaní služieb nie sú a nemusia byť zarátané do celkových
nákladov spotrebiteľa. RPMN sa v zmluve nedohaduje, ide o údaj, ktorý sa vypočíta spôsobom určeným
v zákone a počíta sa v čase uzavretia zmluvy. Uvádzanie odplaty, konečnej splatnosti sú požiadavky
nad rámec zákona v zmysle eurokonformného výkladu. Adresa veriteľa sa nachádza pri jeho označení.
Deň poslednej splátky je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru. Tu je aj určenie splatnosti

jednotlivých splátok. Pokiaľ ide o RPMN, žalobkyňa do nej započítala aj celkové náklady podľa dohody o
poskytnutí služieb, čo nemá oporu v zákone. Dohoda je fakultatívna, nemusela byť uzavretá. Žalovaný
skúmal bonitu žalobkyne, k čomu doložil doklady. Žalobkyňa za obdobie od 16.7.2018 do 16.7.2021
uhradila sumu 864,78 Eur a nie 935,78 Eur. Platby vo výške 864,78 Eur neboli len úhradou úrokov
alebo platieb podľa dohody o poskytovaní služieb, ale aj istiny. V mesačnej splátke 35,71 Eur je časť

na istinu 27,14 Eur, na úrok 8,57 Eur, popri tom uhrádzala žalobkyňa 26,47 Eur na základe dohody
o poskytovaná služieb. To znamená, že pri úhrade sumy 864,78 Eur pripadá na úhradu istiny suma
379,96 Eur, ktorá čiastka netvorí bezdôvodné obohatenie. Súd vo veci konal v neprítomnosti strán
sporu. Zistil, že dňa 24.6.2015 bola žalobkyňou podpísaná žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského
úveru, v ktorej boli uvedené základné údaje predpokladaná RPMN vo výške 25,41%. Dňa 26.6.2015

podpísal žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovaný, pričom do údajov o spotrebiteľskom
úvere, doplnil údaj RPMN vo výške 25,10%. Dňa 24.6.2015 bola žalobkyňou podpísaná tiež dohoda
o poskytovaní služieb, žalovaným podpísaná dňa 26.6.2015, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala
platiť mesačne 2,58% zo sumy schváleného spotrebiteľského úveru za informácie o zostávajúcich
záväzkoch a možnosť odkladu splatnosti splátok. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §

39 ods. 4, § 43a ods. 1, § 44 ods. 2, § 52, § 53, § 451, § 456 OZ, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), §
9 ods. 1, ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch,
podľa § 517 ods. 1 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Z vykonaného dokazovania
mal súd za zrejmé, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli žalovanej poskytnuté finančné
prostriedky vo výške 1.026 Eur. Po preskúmaní náležitostí predmetnej zmluvy bolo zistené, že údaj

o predpokladanej RPMN obsiahnutý v žiadosti zmluvy je iný, než údaj o RPMN uvedený v schválení
spotrebiteľského úveru, teda v prijatí návrhu zo strany žalovaného. Nemožno teda hovoriť o akceptácii
návrhu zmluvy žalovaným, ale o novom návrhu, ktorý mal byť následne žalobkyňou buď písomne prijatý,
alebo odmietnutý. Nebola preukázaná existencia dvoch vzájomných obsahovo zhodných písomných
prejavov vôle zmluvných strán, v dôsledku čoho pre nedodržanie obligatórnej písomnej formy zmluvy

je táto neplatná. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) sa preto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť vyplýva aj z ďalšej skutočnosti. Žalobkyni bol reálne
poskytnutý úver 1.026 Eur namiesto deklarovaných 1.140 Eur, čo potvrdil aj sám žalovaný. Vzhľadom
na spôsob výpočtu RPMN, kde jednou zo vstupných veličín je aj výška úveru, je potom v dôsledku
takéhoto postupu RPMN vypočítaná nesprávne. Obdobným prípadom sa zaoberal aj Súdny dvor vo

veci Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti Finway, a.s. (C-377/14). Neoprávnené zahrnutie
súm tvoriacich celková náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne
viesť k podhodnoteniu RPMN. Ak žalovaný do celkovej výšky úveru zahrnul aj poplatok za poskytnutie
úveru, ktorý reálne nikdy poskytnutý nebol, prišlo k skresleniu RPMN v neprospech žalobkyne. Pokiaľ
ide o dohodu o poskytovaní služieb, jedná sa o zmluvu spotrebiteľskú bez možnosti spotrebiteľa

ovplyvniť jej obsah. Nejedná sa o individuálne dojednané zmluvné podmienky. Ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
súneprijateľnýmizmluvnýmipodmienkami.Nerovnováhaspočívavtom,žepovinnosťžalobkynezaplatiť
navyše sumu dosahuje takmer výšku poskytnutého úveru 1.111,74 Eur, t.j. časť splátky predstavujúca
poplatok za službu 26,42 Eur x 42 mesiacov, nie je vyvážená zodpovedajúcim protiplnením, za ktoré

nemožno považovať poskytnutie informácie o zostávajúcej výške záväzkov formou sms, alebo mailom
raz mesačne, ani možnosť odkladu troch úverových splátok v prípade dlhodobej PN. Spotrebiteľský
úver zo zmluvy tak treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa mala povinnosť zaplatiť
žalovanému len sumu zodpovedajúcu poskytnutej istine, zvyšná časť plnenia nad rámec istiny zakladábezdôvodné obohatenie. Žalobkyňa ku dňu 12.3.2021 zaplatila sumu 2.824,60 Eur. Nakoľko jej bola zo
stranyžalovanéhoreálneposkytnutálensuma1.026Eur,jezrejmé,žežalovanýsabezdôvodneobohatil
o 1.798,60 Eur. Žalobkyňa si však žalobou uplatnila len nárok na vydanie sumy úhrad za obdobie od

16.7.2018 do 16.7.2021 vo výške 935,78 Eur spolu s úrokom z omeškania. Súd preto žalobe vyhovel
v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal ich
nárok v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalovaný

a to proti označenému rozsudku v časti výroku I. čo do priznania nároku na zaplatenie sumy 379,96
Eur s úrokom z omeškania a proti celému výroku II. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f)
a h) CSP. Navrhol napadnutý rozsudok v tejto časti zmeniť a žalobu zamietnuť a o náhrade trov
konania rozhodnúť pomerne. Zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa si uplatnila nárok na vydanie sumy
935,78 Eur, o ktorej tvrdila, že ide o bezdôvodné obohatenie a zodpovedá úhradám realizovaným
v období od 16.7.2018 do 16.7.2021, v ktorom období prijal žalovaný od žalobkyne sumu 864,78

Eur, čo vyplýva aj z listín predložených žalobkyňou. V časti žaloby o zaplatenie sumy 71 Eur bola
žaloba nedôvodná a v rozpore s predloženými listinami. Uvedenú námietku súd žiadnym spôsobom
nevyhodnotil. Žalobkyňa nepredložila dôkazy preukazujúce úhradu sumy 935,78 Eur. Súd neodôvodnil,
akým spôsobom dospel k skutkovému záveru o uhradení sumy 935,78 Eur. Žalovaný namieta aj
nesprávne závery súdu pokiaľ ide o hodnotenie sumy uhradenej v spornom období ako bezdôvodné

obohatenie. Jednotlivé platby spolu tvoriace čiastku 864,78 Eur neboli len úhradou úrokov, alebo platieb
podľa dohody o poskytovaní služieb, ale išlo o úhradu časti istiny a časti úroku zahrnutého do splátky
a popritom aj úhradu platby podľa dohody o poskytovaní služieb. Jednotlivými platbami nedochádzalo
najskôr k úhrade istiny, až potom úroku, ale súbežne k úhrade istiny a úroku. To znamená, že v prípade
úhrad v období od 16.7.2018 do 16.7.2021, suma spolu 864,78 Eur ide o úhradu 14 platieb po 35,71

Eur na záväzok podľa dohody o poskytovaní služieb, 13 platieb á 26,47 Eur a časť 14. platby 20,73
Eur. Na základe toho na istinu bolo v spornom období uhradených 379,96 Eur, na úrok bolo uhradených
119,98 Eur a na záväzok podľa dohody bolo uhradených 364,84 Eur. Na základe toho z čiastky 864,78
Eur pripadá na úhradu istiny úveru suma 379,96 Eur, táto čiastka nie je bezdôvodné obohatenie. V tejto
časti bol žalovaný nárok zjavne nedôvodný.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje
za vecne správny, založený na náležitom zistení skutkového stavu a na správnom právnom posúdení
veci. Argumentácia žalovaného týkajúca sa skutkovej okolnosti výšky bezdôvodného obohatenia je
s poukazom na riadne odôvodnenie rozsudku právne irelevantná. Výška uplatňovaného bezdôvodného

obohatenia je 935,78 Eur. Žalovaný do svojho prehľadu úhrad neuviedol úhradu zo dňa 20.3.2020 vo
výške 50 Eur a úhradu zo dňa 14.1.2021 vo výške 21 Eur, čo je spolu 71 Eur, pričom tieto položky
úhrad sú jasne uvedené v listine prehľad platieb a čerpania úveru č. 8500120740. Tvrdenie žalovaného
o nesprávnej výške uplatňovaného bezdôvodného obohatenia je bezpredmetné. Navrhla rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti, že odvolateľ použil zákonom

prípustnéodvolaciedôvody,preskúmalnapadnutérozhodnutie vmedziachdanýchrozsahomadôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím na ex offo prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil
súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 9Csp/40/2021 je určenie povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 935,78 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 29.6.2021 do

zaplatenia, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré vzniklo v období od 16.7.2018
do 16.7.2021.6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.

7. Súd prvej inštancie posúdil úver pre nedodržanie obligatórnej písomnej formy zmluvy
o spotrebiteľskom úvere ako neplatnú zmluvu v zmysle § 40 ods. 1 OZ v uvedenej náležitosti a to v údaji
o výške RPMN. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľský úver preto považoval
za bezúročný a bez poplatkov. Voči tomuto právnemu posúdeniu žalovaný v odvolaní nenamietal.
Namietal len výšku priznaného bezdôvodného obohatenia a to v sume 379,96 Eur. Odvolací súd tu mal

za to, že odvolanie je dôvodné.

8. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne určil výšku bezdôvodného obohatenia
sumou 935,78 Eur, že táto suma mala byť správne vyčíslená sumou 864,78 Eur. Uviedol rozpis
platieb, o ktorom tvrdil, že suma 864,78 Eur z neho vychádza a že táto suma vychádza aj z listinných
dôkazov predložených žalobkyňou. Z prehľadu platieb a čerpania úveru zo dňa 12.3.2021 podpísaného

a opečiatkovaného žalovaným, doloženého do spisu žalobkyňou (č.l. 15, 16) však vyplýva, že za
predmetné obdobie 16.7.2018 až 16.7.2021 uhradila žalobkyňa sumu 935,78 Eur. Žalovaný nezahrnul
do svojho prehľadu platby z 20.3.2020 v sume 50 Eur a zo 14.1.2021 v sume 21 Eur, neuviedol však
dôvod, prečo tieto platby nezapočítal, ani nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by tieto platby neboli
uhradené. Odvolací súd tak považoval za preukázané, že žalobkyňa zaplatila za uvedené obdobie

žalovanému sumu 935,78 Eur.

9. Ďalšiu odvolaciu námietku, že bezdôvodné obohatenie netvorila úhrada istiny, ale len úhrada úrokov
a poplatkov, odvolací súd považoval za dôvodnú. Žalobkyňa v žalobe požadovala vrátenie sumy úhrad
bez právneho titulu prijatých bezdôvodne žalovaným za obdobie od 16.7.2018 do 16.7.2021. Keďže

úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov, tak za predmetné obdobie mal žalovaný nárok len na
zaplatenie istiny. Žalovaný uviedol vo vyjadrení v priebehu konania, aj v odvolaní, že zo splátky úveru
v sume 35,71 Eur predstavovala suma 27,14 Eur splátku istiny a suma 8,57 Eur splátku na úrok, ktorú
skutočnosť žalobkyňa nerozporovala. Pri uhradenej sume žalobkyňou 935,78 Eur a výške predpísanej
splátky62,18Eur(35,71Eursplátkaúverua26,47Eursplátkanazákladedohodyoposkytovaníslužieb)

žalobkyňa zaplatila v uvedenom období 15 splátok (935,78:62,18) z toho na istine zaplatila sumu 407,1
Eur (15x27,14) ktorú nie je možné považovať za bezdôvodné obohatenie a ktorú tak žalovaný nie je
povinný žalobkyni vydať. Keďže však žalovaný tvrdil, že bezdôvodné obohatenie netvorí suma 379,96
Eur, teda suma nižšia, odvolací súd odvolaniu vyhovel.

10. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v časti priznaného nároku vo výške 379,96 eur s príslušenstvom podľa § 388 CSP
zmenil a v tejto časti návrh zamietol, keď vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 555,82 eur zostal rozsudok
právoplatný, nakoľko v tejto časti nebolo podané odvolanie.

11.Onárokunanáhradutrovtohto(prvoinštančnéhoiodvolacieho)konaniaodvolacísúdrozhodolpodľa
§ 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď v konaní čiastočne úspešnej žalobkyni priznal nárok
na ich náhradu v rozsahu 18,8% (úspech žalobkyne 59,4% - úspech žalovaného 40,6%).

12. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).