Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/52/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8418201094
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8418201094.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyne: M.. W. B., nar. X.X.XXXX,
bytom L. XXXX/X, C., zastúpenej JUDr. Milanom Križalkovičom, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova
11, Spišská Nová Ves, proti žalovanému : G. Dr. Z. Q. v C. n. o., T.: XX XXX XXX, so sídlom I. XX,
C., za účasti Q. - A. poisťovňa, a.s., so sídlom V. rad 4, K., T.: XX XXX XXX, ako intervenienta na
strane žalovaného o náhradu škody na zdraví žalobkyne s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 3C/10/2018 - 180 zo dňa 25.05.2022, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti t.j. okrem výroku I. o zastavení konania v časti o

zaplatenie sumy 594,80 eur a výroku IV. o nepriznaní trov konania intervenientovi.
II. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu
s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že I. Konanie v časti o zaplatenie sumy
594,80 eur z a s t a v u j e. II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.959,93 eur,
z toho sumu 3.220,- eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, sumu 220,19 eur titulom náhrady
za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti a sumu 519,74 eur titulom nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalobkyni p r i z n á

v a voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo sumy jej prisúdenej, o
výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením. IV. Intervenientovi
náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, § 121
ods. 3, § 420 ods. 1, 2, 3, § 444, § 446 Občianskeho zákonníka, podľa ust. § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2,
§ 7 ods. 1, 3, 4, 6 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského

uplatnenia, podľa § 16 ods. 1 a § 18 ods. 1, 2 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch a tlmočníkoch, a o
prekladateľoch, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1, § 209 ods.
1, 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP").

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozsudkom č.k. 3C/65/2015-185 zo dňa 16.03.2018 v spojení
s opravným uznesením č. k. 3C/65/2015-190 zo dňa 10.04.2018, právoplatným dňa 01.05.2018 súd
zaviazal žalovaného uhradiť žalobkyni sumu 27.692,- eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a

zároveň II. výrokom nárok žalobkyne nad sumu 27.692,- eur vylúčil na samostatné konanie, rovnako ako
aj nárok žalobkyne na bodové ohodnotenie vo výške 200 bodov, ktoré boli priznané v ďalšom znaleckom
posudku a rovnako ako aj mzdové nároky žalobkyne uplatnené v pôvodnom návrhu. V III. výroku uviedol,že o trovách konania bude rozhodnuté v záverečnom rozhodnutí súdu. Predmetná vec bola vylúčená
na samostatné konanie a v priebehu ďalšieho konania vedená pod sp. zn. 3C/10/2018.

4. V odôvodnení rozsudku súd neakceptoval námietku žalovaného a vedľajšieho účastníka o tom, že
ide o premlčaný nárok, nakoľko aj z predloženého znaleckého posudku z roku 2017 bolo zistené,
že žalobkyňa trpí ďalšími a ďalšími komplikáciami, teda jej zdravotný stav zrejme nie je ešte stále
stabilizovaný a vznikajú ďalšie komplikácie. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka
právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,

kto za ňu zodpovedá. O tom kedy sa žalovaná dozvedela o škode svedčí aj skutočnosť, že žalovaný
spochybnil posudok M.. T. a tým aj istú mieru istoty žalobkyne, kedy sa dozvedela o škode a o tom, kto
za ňu zodpovedá, a preto bolo potrebné vypracovať ďalší znalecký posudok, ktorý stabilizoval jednak
zdravotný stav a jednak výšku uplatneného nároku, t. j. bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia.

5. Písomným podaním zo dňa 07.09.2018 zaslaným súdom žalovanému aj intervenientovi, spresnila
žalobkyňa podanú žalobu, ktorá bola vylúčená na samostatné konanie tak, že v priebehu ďalšieho
konania uplatnila nárok na náhradu sumy vo výške 4.549,46 eur, pozostávajúcej zo sumy 3.220,-
eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, zo sumy 809,72 eur titulom straty na zárobku počas
trvania PN a zo sumy 519,74 eur, ktorá bola vynaložená ako náklady v súvislosti s vypracovaním

znaleckého posudku č. 29/2014 znalcom M.. V. T. a nárok na náhradu trov konania. Uviedla, že v
ďalšom konaní netrvá na uplatňovanom nároku v sume 516,80 eur, ktorý predstavuje rozdiel medzi
uplatňovaným nárokom za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe znaleckého posudku M.. T.
vo výške 22.412,80 eur a uznaným nárokom zo strany žalovaného vo výške 21.896 eur, ktorý rozdiel
vznikol v dôsledku nesprávneho určenia hodnoty bodu a vzhľadom k tomu v časti sumy 516,80 eur berie

svoj žalobný návrh späť a žiada v tejto časti konanie zastaviť. Vzhľadom k tomu, že trvala na nároku z
titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, konkrétne položky č. 310, o ktorý rozšírila svoj žalobný návrh
podaním zo dňa 27.02.2018, doručeným súdu dňa 02.03.2018, nie však vo výške 3.296 eur (200 bodov
x 16,48 eur) ale vo výške 3.220,- eur (200 bodov x 16,10 eur), v časti 76,- eur zobrala svoj žalobný
návrh späť a žiadala aj v tejto časti konanie zastaviť. Taktiež upravila aj výšku náhrady za stratu na

zárobku počas PN zo sumy 811,72 eur na sumu 809,72 eur (176,43 eur strata na zárobku január 2013 +
237,21 eur strata na zárobku február 2013/ 190,31 eur strata na zárobku marec 2013 + 206,01 eur strata
na zárobku apríl 2013), a preto netrvala na sume 2,- eur, ktorá predstavovala rozdiel medzi pôvodne
uplatňovanou sumou 811,72 eur a sumou 809,72 eur.

6. Uplatnenie nároku sťaženia spoločenského uplatnenia podľa položky č. 310 odôvodnila tým, že si
ho uplatnila po tom čo sa o ňom dozvedela na základe vypracovaného znaleckého posudku znaleckej
organizácie.Tvrdila,ževprípadeuplatňovaniasinárokunanáhraduškodynazdravíneplynieobjektívna
lehota ale plynie subjektívna lehota, ktorá začína plynúť odkedy sa poškodený dozvie o škode a kto
za ňu zodpovedá. Nakoľko sama nedisponuje takými odbornými vedomosťami, ktoré by jej umožňovali

adekvátne a odborne posúdiť jej zdravotný stav, bola odkázaná na toto posúdenie odborníkmi, a to
či už M.. T. alebo znaleckou organizáciou L. Q., ktorá v podstate odobrila v plnom rozsahu bodové
ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia M.. T., pričom ho naviac rozšírila o položku č. 310.
Podľa nej pripustenie námietky premlčania uplatňovanej žalovaným by bolo okrem iného i v rozpore
s dobrými mravmi nakoľko škoda na zdraví a poškodenia, ktoré utrpela v súvislosti s vykonaným

operačným zákrokom dňa 18.01.2013 a následnou pooperačnou starostlivosťou zo strany žalovaného
významne zhoršili kvalitu jej života. Nárok na náhradu škody na zdraví uplatnila na súde riadne a včas a
uplatnenie námietky premlčania zo strany žalovaného považovala za zneužitie práva na jej úkor, nakoľko
ona žiadnym spôsobom nezavinila prípadné márne uplynutie premlčacej doby a v tomto prípade by sa
jednalo o neprimerane tvrdý postih už vzhľadom na jej zdravotný stav, ktorý je dôsledkom nesprávneho

postupu žalovaného.

7. Žalovaný so spresneným, resp. vyšpecifikovaným návrhom v rámci konania sp. zn. 3C/10/2018
nesúhlasil a žiadal žalobu v tejto časti zamietnuť v plnom rozsahu a priznať mu náhradu trov konania.
Trval na vznesenej námietke premlčania k položke č. 310, keďže žalobkyňa tento návrh uplatnila

relevantne až 02.03.2018, teda po subjektívnej premlčacej dobe s poukazom na ustanovenie § 100
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a § 106 ods. 1 OZ. Namietal aj priznanie náhrady za stratu na
zárobku počas trvania PN v celkovej výške 809,72 eur za obdobie od 17.01.2013 do 31.04.2013, pretože
považoval práceneschopnosť za neprimeranú a žiadal zamietnuť aj náklady spojené s vypracovanímsúkromného znaleckého posudku. Znalecký posudok bol vypracovaný MUDr. V. T. pod č. XX/XXXX zo
dňa 08.02.2015 a žalobkyňa podala žalobu na súd oneskorene, pričom pokiaľ ide o náklady znaleckého
posudku uviedol, že s poukazom na § 252 Civilného sporového poriadku každý platí výdavky, ktoré mu

v konaní vzniknú.

8. Intervenient navrhoval taktiež zamietnuť vyšpecifikovanú žalobu, a to tak v časti spoločenského
uplatnenia, ako aj v časti náhrady za práceneschopnosť a rovnako aj v časti priznania nákladov na
vypracovanieznaleckéhoposudku.Podľanehonajneskôr08.02.2017došlokuplynutiupremlčacejdoby,

pričom žalobkyňa rozšírila žalobný návrh dňa 02.03.2018.

9. Z dôvodu spochybňovania uplatnenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa položky č. 310
žalovaným a intervenientom, súd prvej inštancie nariadil vykonanie doplnenia znaleckého dokazovania
znaleckou organizáciou L. Q. znalecká organizácia, s. r. o. k znaleckému posudku č. XX/XXXX.
Zo záverov znaleckého úkonu č. XX/XXXX vyplynulo, že položka č. 310- poškodenie brušnej steny

sprevádzané porušením brušného lisu bola teoreticky hodnotiteľná najskôr rok po ukončení liečby, ale v
danom prípade vzhľadom na opakované operácie, hnisanie v rane a ambulantnú liečbu do 13.10.2013
je optimálne považovať až rok 2015 za dátum, kedy bolo možné považovať stav žalobkyne sa ustálený
na hodnotenie rozsahu sťaženia spoločenského uplatnenia. Na otázku, či bolo možné ohodnotiť túto
položku už v čase vypracovania posudku, ktorý žalobkyňa predložila do konania, znalecká organizácia

uviedla, že v otázke nie je síce exaktne definované, o ktorý posudok ide, ale pokiaľ sa jedná o posudok
M.. T., ktorý bol vypracovaný dňa 08.02.2015, čiže v tom čase z retrospektívneho pohľadu bolo možné
plniť položku č. 310.

10. K doplnku znaleckého posudku žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 16.09.2019 uviedla, že

vzhľadom na opakované operácie a iné zdravotné komplikácie počas liečby, je veľmi ťažké u nej
hovoriť o nejakom optimálnom stave. Okrem fyzických komplikácií trpela a aj trpí vážnymi psychickými
problémami v dôsledku jej zhoršenia zdravotného stavu. Mala za to, že znalci v odpovedi na otázku
č. 1 iba teoreticky uvažujú nad optimálnymi možnosťami ustálenia zdravotného stavu, a preto ani
samotní znalci nedokážu a nemôžu jednoznačne a presne určiť konkrétny dátum ustálenia zdravotného

stavu žalobkyne. Jej zdravotný stav sa stále vyvíjal. M.. V. T. vo svojom odbornom stanovisku zo dňa
10.10.2018 jednoznačne uviedol, že jeho posudok, ktorý vypracoval ku dňu 08.02.2015, neobsahoval
položku č. 310- poškodenie brušnej steny sprevádzané porušením brušného listu, pretože tento
následok sa vyvinul až neskôr, teda až po podaní znaleckého posudku, v priebehu rokov 2015 až
2017. M.. V. T. bol s ňou v odbornom kontakte opakovane, sledoval jej zdravotný stav a podrobil ju

klinickému lekárskemu vyšetreniu aj dňa 03.10.2018, t. j. pred podaním tohto odborného stanoviska. Na
podklade tohto vyšetrenia zo dňa 03.10.2018 konštatoval, že ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku
nemoholobodovaťpoložkuč.310,keďževčasevypracovaniaznaleckéhoposudkuneboleštezdravotný
stav žalobkyne ustálený. Nakoľko sa tento stav vyvíjal, nestotožnila sa s názorom znalcov, ktorí uviedli
v Doplnku č. XX/XXXX, pretože bol urobený len na základe teoretických vedomostí znalcov, ktoré

nezohľadnili konkrétny individuálny prípad žalobkyne, a to predovšetkým individuálny priebeh jej liečenia
a to či už po fyzickej alebo psychickej stránke, čo malo a má určite vplyv na celkový zdravotný stav z
hľadiska jeho ustálenia. Pred rozhodnutím súdu zobrala ešte späť žalobu v časti uplatneného nároku
na stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti a trvala na tomto nároku vo výške 265,65 eur.

11. Rozsudkom č. k. 3C/10/2018-94 zo dňa 21.11.2019 súd I. výrokom zamietol žalobu žalobkyne na
sumu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 3.220,- eur, v časti nároku za stratu na zárobku
počas trvania PN ohľadne sumy 265,65 eur a v časti nároku na náklady súvisiace s vypracovaním
znaleckého posudku č. 29/14 v sume 519,74 eur, II. výrokom zastavil konanie v časti ohľadne istiny vo
výške544,07euraIII.výrokomvyslovil,žežalovanýmpriznávaprávonanáhradutrovkonaniavovzťahu

ku žalobkyni v rozsahu 90%, o ktorom bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti
rozsudku vo veci samej.

12. Krajský súd Prešov uznesením č. k. 5Co/39/2020-148 na základe odvolania podaného žalobkyňou
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti t. j. okrem výroku II. o zastavení konania ohľadne

sumy 544,07 eur a časti výroku I. čo do nároku za stratu na zárobku počas trvania PN nad sumu 220,19
eur a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia
uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o zastavení konania v časti ohľadne istiny vo
výške 544, 07 eur, a v časti výroku I. čo do nároku za stratu na zárobku počas PN nad sumu 220,19Eur, odvolaním napadnutý nebol, preto v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť (dňa 28.02.2020)
a odvolací súd ho nepreskúmaval. V ostatnej časti podstatnú časť nárokov ako aj výrok o trovách
konania súd nijako právne neodôvodnil, pričom právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Zároveň súd prvej inštancie ani neodôvodnil, prečo nevykonal dokazovanie navrhované žalobkyňou na
preukázanie jej skutkových tvrdení, čo do včasnosti rozšírenia žaloby o sumu 3.220,- eur za sťaženie
spoločenského uplatnenia týkajúcej sa položky č. 310 v znaleckom posudku za 200 bodov. Úlohou
súdu prvej inštancie bude odstrániť pochybenia vytýkané odvolacím súdom, vec opätovne prejednať,

vysporiadaťsasovšetkýmiodvolacíminámietkamiarozhodnutienáležiteodôvodniťvsúladesust.§220
ods.2 Civilného sporového poriadku tak, aby bolo preskúmateľné. Odvolací súd zároveň podotkol, že
otázka včasnosti uplatnenia nároku pri rozšírení žaloby o ďalšie bodové hodnotenie v priebehu konania
na súde bola opakovane riešená odvolacím súdom.

13. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko ani prvoinštančný ani odvolací súd nerozhodli o

späťvzatiach žalobkyne v písomnom podaní zo dňa 07.09.2018, súd pre úplnosť uviedol, že žalobkyňa z
pôvodneuplatňovanejnesprávnevypočítanejsumysťaženiaspoločenskéhouplatneniapodľapoložkyč.
310 netrvala na uplatňovanom nároku v sume 516,80 eur, ktorý rozdiel vznikol v dôsledku nesprávneho
určenia hodnoty bodu a vzhľadom k tomu v časti sumy 516,80 eur a sumy 76,- eur vzala žalobu späť.
Rovnako tak vzala žalobu späť aj v časti straty na zárobku počas PN zo sumy 811,72 eur na sumu 809,72

eur (176,43 eur strata na zárobku január 2013 + 237,21 eur strata na zárobku február 2013/ 190,31 eur
strata na zárobku marec 2013 + 206,01 eur strata na zárobku apríl 2013), a preto netrvala na sume 2,-
eur, ktorá predstavovala rozdiel medzi pôvodne uplatňovanou sumou 811,72 eur a sumou 809,72 eur.
Nakoľko v sume 594,80 eur netrvala na podanej žalobe, žiadala, aby súd konanie v tejto časti zastavil.

14. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa vzala svoju žalobu sčasti späť a žalovaný ani intervenient neuviedli,
že by so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasili, súd prvej inštancie postupujúc podľa
citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku I. výrokom konanie v rozsahu späťvzatia žaloby
zastavil.

15. Predmetom posúdenia v spore tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobkyňou ostal nárok na
zaplatenie sumy 3.959,93 eur, z toho suma 3.220,- eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, suma
220,19 eur titulom náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti a suma 519,74 eur
titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a na trovy konania.

16. Medzi stranami po právoplatných rozhodnutiach nebolo sporné, že zo strany žalovaného voči
žalobkyni došlo k postupu non lege artis, a preto jej voči žalovanému vznikol nárok na náhradu škody na
zdraví. Sporným medzi stranami po vypracovaní znaleckého posudku č. 26/2017 ostal nárok žalobkyne
na úhradu položky č. 310 - poškodenie brušnej steny sprevádzané porušením brušného lisu 200 bodov
vo výške 3.220,- eur v dôsledku vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného a intervenienta

a ostatné súdom vylúčené nároky.

17. V pôvodnom konaní vo veci sp. zn. 3C/65/2015 žalobkyňa spolu so žalobou predložila súkromný
znalecký posudok č. 29/2014 zo dňa 08.02.2015 vypracovaný MUDr. V. T., v ktorom nebola ohodnotená
položka č. 310 - poškodenie brušnej steny sprevádzané porušením brušného lisu. Znalecký posudok

bol vypracovaný ku dňu 08.02.2015 na základe podkladov- zdravotnej dokumentácie M.. W. B. a
anamnestického a klinického vyšetrenia M.. W. B.. V závere znaleckého posudku, v bode 7. znalec
uviedol, že po uplynutí dvoch rokov od posudzovanej operácie je možné určiť, že popísané trvalé
následky sú trvalé, nemenné a ďalšou liečbou neovplyvniteľné. Následne na návrh žalovaného bolo
nariadené znalecké dokazovanie, ktorým bola poverená spoločnosť L. Q., znalecká organizácia s.r.o., C.

XX, C. a ktorá vypracovala znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 19.12.2017, ku dňu od 17.01.2013 do
21.09.2017, a to na základe súdneho spisu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3C/65/2015, zdravotnej
dokumentácie, odbornej gynekologickej a chirurgickej literatúry a klinického vyšetrenia pani M.. B..
Na čl. 29 znaleckého posudku je uvedené, že práve na základe klinického vyšetrenia pani M.. B.
stanovila znalecká organizácia v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia okrem iného aj položku č.

310 poškodenie brušnej steny sprevádzané porušením brušného lisu v počte bodov 200. Uvedené
následkysúzchirurgickéhohľadiskatrvalé,bezočakávateľnéhozlepšeniaaichstavužniejechirurgicky
korigovateľný. S rastúcim vekom poškodenej možno očakávať miernu progresiu následkov. Uvedené
následky M.. B. hendikepujú vo všetkých aspektoch bytia, ako v spoločenskom, rodinnom aj pracovnombytí.Znaleckýposudokč.XX/XXXXprevzalpodľadoručenkynačl.229spisuprávnyzástupcažalobkyne
dňa 18.01.2018. Písomným podaním zo dňa 27.02.2018, doručeným súdu dňa 02.03.2018 žalobkyňa
rozšírila svoj nárok o sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky č. 310.

18. Ako už bolo vyššie uvedené z dôvodu spochybňovania žalobkyňou uplatneného nároku žalovaným
a intervenientom na strane žalovaného bol vypracovaný Doplnok ku znaleckého posudku č. XX/XXXX
zo dňa 19.12.2017, č. XX/.XXXX, z ktorého vyplynulo, že bodové ohodnotenie pod položkou č. 310 -
poškodenie brušnej steny sprevádzané porušením brušného lisu, bolo možné zahrnúť do znaleckého

posudku, resp. za toto poškodenie bolo možné uplatňovať nárok skôr, pretože zdravotný stav žalobkyne
bol ustálený v roku 2015.

19. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že všetky súdu predložené znalecké posudky boli spracované
a vydané podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia v znení neskorších predpisov a obsahujú znaleckú doložku.

20. To, že žalovaný nekonal lege artis bolo ustálené medzitýmnym rozsudkom č. k. 3C/65/2015-83
zo dňa 17.12.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov č. k. 14Co/67/2016-158 zo dňa
20.04.2017, právoplatným dňa 11.08.2017. Dôležitý predpoklad pre priznanie náhrady škody na zdraví
je, že medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody musí byť úplne preukázaná príčinná

súvislosť. V tomto prípade je potrebné konštatovať, že príčinnú súvislosť pri poskytnutí zdravotnej
starostlivosti non lege artis a poškodením zdravia žalobkyňa je bezpochyby možné uzavrieť, nakoľko
to vyplýva zo všetkých predložených dôkazov a už právoplatných rozhodnutí. Znalci v znaleckých
posudkoch, vedomí si následkov nepravdivého znaleckého posudku sa vyjadrili k veci jasne a
identifikovali aj príčinnú súvislosť medzi pochybením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a škodou

na zdraví žalobkyne, pacientky.

21. Ako už bolo vyššie uvedené, pri právnom posúdení veci, súd vychádzal z ustanovenia § 444
Občianskeho zákonníka platného v čase vzniku a uplatnenia škody, podľa ktorého pri škode na zdraví sa
jednorazové odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Tieto nároky

sa priznávajú jednorazovo, a to na základe lekárskeho posudku a pri určení výšky týchto nárokov
sa vychádza z celkového počtu, ktorými sa bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v lekárskom
posudku ohodnotili.

22. V súčasnej dobe platí zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov. Predmetom v tomto konaní bol zostávajúci nárok žalobkyne
na náhradu škody na zdraví spôsobenej žalovaným postupom non lege artis pozostávajúci zo sťaženia

spoločenského uplatnenia podľa položky č. 310.

23. V tomto prípade žalobkyňou uplatňovaná položka vyplynula zo znaleckého posudku č. 26/2017
vypracovaného spoločnosťou L. Q., znalecká organizácia s.r.o., C. XX, C., v ktorom je uvedené, že na
základeklinickéhovyšetreniapaniM..B.stanovilaznaleckáorganizáciavrámcisťaženiaspoločenského

uplatnenia okrem iného aj položku č. 310 poškodenie brušnej steny sprevádzané porušením brušného
lisu v počte bodov 200. Uvedené následky sú z chirurgického hľadiska trvalé, bez očakávateľného
zlepšenia a ich stav už nie je chirurgicky korigovateľný. S rastúcim vekom poškodenej možno očakávať
miernu progresiu následkov. Uvedené následky M.. B. hendikepujú vo všetkých aspektoch bytia, ako v
spoločenskom, rodinnom aj pracovnom bytí. Tento znalecký posudok bol vypracovaný v súlade s § 18

zákona č. 382/2004 Z. z., pretože druh znaleckého úkonu určoval súd.

24. Nárok na náhradu škody na zdraví vzniká dátumom vyhotovenia lekárskeho posudku, ktorý sa podľa
§ 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať
za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od

poškodenia na zdraví. Jednoročná lehota od poškodenia na zdraví je len orientačná, keďže proces
regenerácie ľudského organizmu je u každého individuálny a často sa doba liečenia dá predpokladať
len orientačne. Možno konštatovať, že k ustáleniu zdravotného stavu dochádza v okamihu, v ktorom
má posudzujúci lekár k dispozícií objektívne skutkové okolnosti, na základe ktorých možno prvýkrátposúdiť rozsah škody a vyčísliť výšku škody. Ustálenie zdravotného stavu predstavuje okamih, odkedy
možno po prvýkrát stanoviť a bodovo ohodnotiť rozsah vzniknutej škody a taktiež okamih, odkedy
začína poškodenému plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku voči škodcovi. V tomto prípade

bol znalecký posudok vypracovaný dňa 19.12.2017, t. j. viac ako rok po uplynutí jedného roka od
poškodenia na zdraví dňa 18.01.2013, a preto je možné konštatovať, že znalecká organizácia mala
k dispozícií objektívne skutkové okolnosti, na základe ktorých mohla posúdiť rozsah škody a vyčísliť
výšku škody v časti sťaženia spoločenského uplatnenia. Nie je však vylúčené, že v niektorých prípadoch
môže dôjsť k situácii, keď po skončení liečenia v súvislosti s poškodením na zdraví vznikne ďalšie

zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov tiež nepredpokladal. Pri
týchto nepredpokladateľných zhoršeniach zdravotného stavu poškodeného nie je možné konštatovať,
že zdravotný stav poškodeného nebol pri pôvodnom posúdení ustálený, ale naopak, uvedené zakladá
dôvod k odškodneniu tohto nepredpokladaného zhoršenia zdravotného stavu, ktorý nastal. Znamená to,
že poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ustanovenej
v § 10 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z.

25. K námietke premlčania vznesenej žalovaným a intervenientom na strane žalovaného súd prvej
inštancie uviedol, že účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby
v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po
časovo neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia

doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe
oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým dosiahnuť stav, v rámci ktorého sa už oprávnená osoba
nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Následkom účinne vznesenej námietky premlčania
v súdnom konaní je, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta
Občianskeho zákonníka). S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania súd posudzuje prednostne

opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania ešte pred prípadným zisťovaním výšky škody a pod.
(porovnaj R 29/1983).

26. Objektívna premlčacia doba vôbec neplatí pri práve na náhradu škody spôsobenej na zdraví. Uplatní
sa tu len subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá začne plynúť od okamihu, keď sa poškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ak právo na náhradu škody z ublíženia na zdraví
tvorí niekoľko zložiek súčasne (napr. právo na bolestné, právo na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia, právo na náhradu liečebných nákladov), súdna prax (na rozdiel od právnej teórie) vychádza
z názoru, že jednotlivé zložky práva na náhradu škody sa prejavujú ako samostatné dielčie nároky.
Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že o škode spočívajúcej v bolestnom a sťažení spoločenského

uplatnenia sa poškodený dozvie v okamihu, keď došlo k ustáleniu zdravotného stavu poškodeného.
V tomto konkrétnom prípade súd prvej inštancie vychádzal z toho, že znalecký posudok č. XX/XXXX
M.. V. T. zo dňa 08.02.2015 síce neobsahoval položku č. 310 k sťaženiu spoločenského uplatnenia,
ale v závere znalec uviedol, že po uplynutí dvoch rokov od posudzovanej operácie je možné určiť,
že popísané trvalé následky sú trvalé, nemenné a ďalšou liečbou neovplyvniteľné. To znamená, že

zdravotný stav žalobkyne možno považovať za ustálený najneskôr 31.12.2015 (čo vyplýva aj z doplnku
č. 20/2019, v ktorom znalecká organizácia uviedla, že až rok 2015 možno považovať za dátum, kedy
je možné považovať stav žalobkyne za ustálený na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia).
Následne na návrh žalovaného, ktorý nesúhlasil so znaleckým posudkom č. 29/2014 bol vypracovaný
nový znalecký posudok č. 26/2017 zo dňa 19.12.2017, v ktorom znalecká organizácia na základe

klinického vyšetrenia žalobkyne stanovila v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia okrem iného aj
položku č. 310 poškodenie brušnej steny sprevádzané porušením brušného lisu v počte bodov 200.
Podľa znaleckej organizácie uvedené následky sú z chirurgického hľadiska trvalé, bez očakávateľného
zlepšenia a ich stav už nie je chirurgicky korigovateľný. S rastúcim vekom poškodenej možno očakávať
miernuprogresiunásledkov.Uvedenénásledkyhendikepujúžalobkyňuvovšetkýchaspektochbytia,ako

v spoločenskom, rodinnom aj pracovnom bytí. Znalecký posudok č. XX/XXXX prevzal podľa doručenky
načl.229spisuprávnyzástupcažalobkynedňa18.01.2018anáslednehneďpísomnýmpodanímzodňa
27.02.2018, doručeným súdu dňa 02.03.2018 žalobkyňa rozšírila svoj nárok o sťaženie spoločenského
uplatneniapodľapoložkyč.310.Súdsícenerozhodolozmenepetitužaloby,alekonalďalejozmenenom
nároku žalobkyne, ktorý sa správoplatnil vylučujúcim výrokom rozsudku č. k. 3C/65/2015-185 zo dňa

16.03.2018, čo nie je možné považovať za vadu v konaní.
27. Súd prvej inštancie sa vyporiadal aj s námietkou žalovaného intervenienta, ktorí tvrdili, že žalobkyňa
mala aj s poukazom na doplnok znaleckého posudku č. 20/2019, najneskôr do 31.12.2017 uplatniť
nárok z položky č. 310. Súd prvej inštancie položil otázku, ako mohla uplatniť tento nárok, keď sa oňom dozvedela až dňa 18.01.2018, a bezprostredne potom reagovala podaním návrhu na zmenu petitu
žaloby.

28. Ďalej podľa názoru súdu prvej inštancie bolo potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že síce obidva
znalecké posudky boli vypracované po klinickom, t. j. osobnom vyšetrení žalobkyne, avšak niet žiadnej
pochybnosti o tom, že v rozpätí viac ako dvoch rokov (znalecký posudok č. XX/XXXX dňa 08.02.2015 a
znaleckýposudokč.XX/XXXXdňa19.12.2017),čoužsamoosebe,pritakrozsiahlychnásledkoch,ktoré
zasiahli žalobkyňu na jej zdravotnom stave svedčí o tom, že hoci podľa Doplnku č. XX/XXXX bolo možné

z retrospektívneho hľadiska plniť položku č. 310 už v roku 2015, je potrebné aj na základe predloženej
zdravotnejdokumentáciežalobkyne,podľaktoreještekoncomroka2015,kedysapodrobilarehabilitácii,
bola jazva brucha stále aktívna, prisvedčiť k odbornému stanovisku M.. V. T. zo dňa 10.10.2018 (čl. 30 a
čl.107 spisu), v ktorom jednoznačne uviedol, že jeho posudok neobsahoval položku č. 310- poškodenie
brušnej steny sprevádzané porušením brušného listu, pretože tento následok sa vyvinul až neskôr, teda
až po podaní znaleckého posudku, v priebehu rokov 2015 až 2017, čo na druhej strane zodpovedá

tomu, že ho znalecká organizácia práve v roku 2017 vo svojom znaleckom posudku uviedla. Navyše
znaleckáorganizáciapodrobilažalobkyňuklinickémuvyšetreniudňa07.12.2017aM..T.kpredloženému
odbornému stanovisku dňa 03.10.2018, t. j. pred podaním tohto odborného stanoviska, čo zodpovedá
spresneniu nároku žalobkyne.

29.Zuvedenéhobezakýchkoľvekpochybnostívyplývazáver,žeajkeďvznaleckomposudkuč.29/2014
z roku 2015, na základe ktorého žalobkyňa uplatnila v konaní svoj nárok na súde nebola obsiahnutá
položkač.310,niejemožnésastotožniťsnázoromžalovanéhoaintervenienta,žeaknásledneznalecká
organizácia na základe predloženej lekárskej dokumentácie a vyšetrenia žalobkyne v roku 2017 zistila
aj poškodenie zdravia obsiahnutého v položke č. 310, ide o nový nárok žalobkyne, vo vzťahu ku ktorému

je dôvodne vznesená námietka premlčania. V súdenom prípade ide o ustálenie rozsahu poškodenia
zdravia žalobkyne, vo vzťahu ku ktorému jej nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia prináleží.
Žalobkyňa si žalobou uplatnila sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 22.412,80 eur, ktorú výšku
odôvodnila poukazom na dôkaz - znalecký posudok, ktorý bol v priebehu konania ďalším znaleckým
posudkom vypracovaným na návrh žalovaného spresnený - opravený. Nebolo preto možné zo strany

súdu zohľadniť námietku premlčania vznesenú žalovaným a intervenientom vo vzťahu k tejto položke
(obdobne pozri aj rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 15Co/23/2019 zo dňa 21.01.2020).

30. Zároveň súd prvej inštancie poukázal aj na to, že v odôvodnení rozsudku č.k. 3C/65/2015 - 185 zo
dňa 16.03.2018 súd taktiež neakceptoval námietku žalovaného a vedľajšieho účastníka o tom, že ide o

premlčaný nárok, nakoľko aj z predloženého znaleckého posudku z roku 2017 mal zistené, že žalobkyňa
trpí ďalšími komplikáciami a jej zdravotný stav zrejme nie je ešte stále stabilizovaný a vznikajú ďalšie
komplikácie. Vzhľadom k uvedenému súd II. výrokom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.220,-
eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyni.

31. Ďalším nárokom, ktorý si uplatnila žalobkyňa bol nárok na náhradu za stratu na zárobku počas
pracovnej neschopnosti po jeho úpravách v konečnej sume 764,26 eur za obdobie od 17.01.2013 do
30.04.2013, z ktorej sumy intervenient uhradil časť vo výške 544,07 eur a zostávajúci nárok predstavuje
sumu 220,19 eur. Nárok odôvodnila tým, že táto suma predstavuje rozdiel, ktorý vznikol počas jej
práceneschopnosti medzi mzdou, na ktorú by mala inak nárok, v prípade že by nebola PN v dôsledku

nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovaným a nemocenskou dávkou, ktorá jej bola počas
PN vyplácaná.

32. V tomto konkrétnom prípade žiadna zo strán nerozporovala, že PN žalobkyne trvala od 17.01.2013
do 30.04.2013. V znaleckom posudku č. 26/2017 v odpovedi na otázku č. 6 v znení: „uviesť celkovú

dobu liečenia a práceneschopnosti žalobkyne a aká dlhá by bola doba liečenia v prípade, ak by bol
lekársky postup lege artis", znalecká organizácia uviedla, že odpoveď na danú otázku je hypotetická.
Akurát skoršia diagnostika poranenia hrubého čreva mohla viesť ku kratšej dobe liečby. Nedá sa
z retrospektívneho pohľadu určiť, o koľko by reálna doba liečby poškodenej bola kratšia v prípade
skoršej diagnostiky a liečby poranenia hrubého čreva. Je možné uviesť, že akurát v prípade skoršej

diagnostiky bola očakávateľná výrazne kratšia doba liečby, bez možnosti presnej špecifikácie. Z tohto
záveru vyplýva, že nespochybniteľným je fakt, že zákrok, za ktorý v celom rozsahu nesie zodpovednosť
žalovaný, nebol vykonaný lege artis, v dôsledku čoho bola žalobkyňa PN od 17.01.2013 do 30.04.2013,
pričom skutočnosť, či by pri priebehu zákroku lege artis bola skutočne PN ako tvrdí intervenient 28- 31,t. j. cca 4 týždne, menej alebo viac, nebolo preukázané (možno, ak by po zákroku nemala vôbec žiadne
komplikácie, nastúpila by do práce aj po dvoch týždňoch, čo je tak, ako uviedla znalecká organizácia
veľmi hypotetická otázka). Je preto nutné, ba dokonca podľa názoru súdu až nevyhnutné pristupovať

k jedinému nespochybniteľnému faktu, a to, že v dôsledku non lege artis postupu žalovaného PN
žalobkyne trvala 104 dní a za tieto dní má nárok na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti po úhrade intervenienta v sume 544,07 eur v zostávajúcej výške 220,19 eur, na úhradu
ktorej súd zaviazal žalovaného II. výrokom rozsudku.

33. Čo do znaleckého posudku M.. V. T. pod č. XX/XXXX zo dňa 08.02.2015 poukázal súd prvej
inštancie na záver odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, keď odvolací súd konštatoval, že tento
znalecký posudok spĺňa všetky náležitosti súkromného znaleckého posudku podľa ust. § 209 CSP,
vrátanenáležitostipodľa§17zákonač.382/2004Z.z.oznalcochatlmočníkoch.Žalovanýaintervenient
namietali, že znalecký posudok neobsahuje znaleckú doložku, čo nie je pravda, nakoľko znalecká
doložka je obsiahnutá na strane 10 znaleckého posudku na čl. 18 spisu. Navyše súd prvej inštancie

dal za pravdu žalobkyni, že aj znalecká organizácia L. Q. sa v celom rozsahu stotožnila so spôsobom
bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v tomto znaleckom posudku.

34. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou vyplýva vynaloženie nákladov na znalečné v
celkovej výške 519,74 eur ako nákladov v súvislosti s uplatnením predmetnej pohľadávky, pretože bez

vypracovania znaleckého posudku, by nevedela určiť výšku škody na zdraví, ktorú si v tomto konaní
uplatnila. Vzhľadom na uvedené a taktiež vzhľadom k tomu, že znalecký posudok obsahuje všetky
zákonné náležitosti má súd za to, že žaloba žalobkyne je aj v tejto časti dôvodná, a preto jej priznal II.
výrokom rozsudku aj sumu 519,74 eur titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

35. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že konanie z titulu náhrady škody,
keď rozhodnutie záviselo od znaleckého posudku, žalobkyňa bola v základe nároku plne úspešná.
Rozhodnutie o výške nároku záviselo len od znaleckého posudku, a preto súd III. výrokom priznal
žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % z jej prisúdenej sumy, t. j.
zo sumy 31.651,93 eur. Suma 27.692,- eur bola priznaná rozsudkom č.k. 3C/65/2015-185 v spojení s

opravným uznesením č.k. 3C/65/2015-190 a suma 3.959,93 eur priznaná týmto rozsudkom. Súd prvej
inštancie poukázal nielen na ust. § 255 ods. 2 CSP, na predchádzajúce ust. § 142 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku, ale aj na článok 3 a 4 ods. 2 CSP. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že o výške
náhrady trov konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2CSP, po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Vo vzťahu k intervenientovi na strane žalovaného

súd prvej inštancie uviedol, že ten si nárok na náhradu trov konania síce uplatnil, avšak u neho zo
spisu žiadne vyčísliteľné a preukázateľné trovy konania nevyplývajú. Preto intervenientovi súd prvej
inštancie IV. nárok na náhradu trov konania nepriznal aj vzhľadom na dispozičný princíp a článok 7 ods.
1 základných princípov CSP.

36. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný, a to proti výrokom II. a III. rozsudku.
Právne odôvodnil svoje odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. K otázke premlčania
poukázal na body 33. a 59. rozsudku, rovnako aj na záver znaleckého posudku bod 7. MUDr. V. T.
zo dňa 08.12.2015, kde má byť jasne konštatované, že po uplynutí 2 rokov od posudzovanej operácie
je možné určiť, že popísané trvalé následky sú trvalé, nemenné a ďalšou liečbou neovplyvniteľné.

Preto akékoľvek ďalšie modifikovanie otázky premlčania položky, ktorú opomenul ohodnotiť prvotne
znalec, ktorého si vybral žalobca nemôže byť otázka dôvodne vzneseného premlčania, posúdená v
neprospechžalovaného,lenzdôvoduzachovaniadobrýchmravov.Uvedenépodporujeajkonštatovanie
súdu v bode 58. rozsudku, kde sa uvádza, že na začiatok plynutia premlčacej lehoty nemá vplyv,
kedy si poškodený zabezpečí dôkazy na to, aby skutkové okolnosti o ktorých má vedomosť mohol aj

preukázať, teda kedy si dá vypracovať lekársky posudok, no pri rozhodovaní súdu túto zásadu poprel.
Žalovaný sa nestotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie uvedeným v bode 53. odôvodnenia,
nakoľko k zhoršeniu zdravotného stavu môže dôjsť aj niekoľko rokov po ustálení, avšak v takom
prípade je potrebné vždy posudzovať všetky okolnosti, ktoré mohli mať zhoršenie za následok.
Ako napríklad iné pridružené ochorenia, poskytovanie zdravotnej starostlivosti u iného poskytovateľa

zdravotnej starostlivosti, a podobne. Preto práve účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov tak, aby uplatnili svoje práva v primeraných lehotách. K nároku na náhradu
za stratu na zárobku počas PN v zostávajúcej výške 220,19 eur, žalovaný uviedol, že poškodená
bola PN od 17.01.2013 do 30.04.2013 (104 dní), a za toto celé obdobie si uplatnila stratu na zárobkupočas PN. Prijatá bola dňa 17.01.2013 na oddelenie NSP, za účelom plánovanej operácie pravého
vaječníka pre krvavú cystu. Operácia bola vykonaná 18.01.2013, kedy došlo k poškodeniu hrubého
čreva. Zmluvný lekár uviedol, že podľa štatistického úradu zdravotníckych informácií, dočasná pracovná

neschopnosť po nekomplikovanom laparoskopickom zákroku je cca 28 - 31 dní. Pri komplikáciách
a zákrokoch na hrubom čreve je trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti cca v rozpätí 91 - 112
dní. Posudzovaná bola dočasná pracovná neschopnosť od 18.01. do 30.04.2013, t.j. 104 dní, z toho
71 pracovných. Úhrada za stratu na zárobku počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti je z
hľadiska medicínskeho posudkového plnenia odôvodnená, lebo dočasná pracovná neschopnosť bola

spôsobená pochybením zdravotníckeho zariadenia. Pokiaľ by nedošlo k poškodeniu hrubého čreva, je
predpokladaná dočasná pracovná neschopnosť pri nekomplikovanom laparoskopickom zákroku 28-31
dní, a pracovná neschopnosť od 17.01.2013 do 16.02.2013, t.j. 31 dní. Preto intervenient uhradil
žalobkyni stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti za dobu od 17.02.2013 do 30.04.2013,
t.j. za 73 dní vo výške 544,07 eur. Náhradu príjmu počas PN upravuje zákon č. 462/2003 Z.z., o
náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, a nemocenské upravuje zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov. Parametrom na určenie výšky náhrady príjmu pri dočasnej
pracovnej neschopnosti a nemocenského je denný vymeriavací základ, ktorý sa určí ako podiel súčtu
vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom
období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Zamestnávateľ mal uviesť denný vymeriavací základ podľa

§ 84 zákona č. 461/2003 Z.z, čo je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca neobmedzených
podľa § 138 ods. 13 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodného
obdobia, nie denný vymeriavací základ pre určenie dĺžky dočasnej pracovnej neschopnosti. Tieto
skutočnostižalovanýakoajintervenientvkonaníniekoľkokrátnamietali,avšaksúdvrozsudkulenstroho
konštatoval uvedené skutočnosti, ako dôvod výpočtu uviedol postup non lege artis žalovaného, pričom

sasnímriadnenevysporiadal.Čodonárokuvsume519,74eurztitulunákladovspojenýchsuplatnením
pohľadávky v celom rozsahu považuje žalovaný tento nárok ako nedôvodný s poukazom na ust. zákona
č. 437/2004 Z.z., ktoré stanovujú podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho posudku a jeho náležitostí ako aj zásady
hodnotenia týchto požiadaviek. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na § 7 ods. 1, 6 zákona č. 437/2004

Z.z, z ktorých citoval. Preto žalovaný žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti a odvolaniu vyhovel. Zároveň žiadal priznať žalovanému proti žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, alebo aby odvolací súd alternatívne rozsudok v
napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

37. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril intervenient na strane žalovaného. Plne sa stotožnil s podaným
odvolaním žalovaného a s dôvodmi uvádzanými v odvolaní, na základe ktorých žalovaný žiada zrušiť
rozsudok v napadnutej časti. Intervenient tiež žiadal rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, alebo
alternatívne zmeniť a žalobu zamietnuť.

38.Kodvolaniužalovanéhosavyjadrilažalobkyňa.Plnesastotožnilasrozhodnutímsúduprvejinštancie
ajsjehoodôvodnením.Malazato,žesúdprvejinštanciesanáležitevyporiadalsovšetkýmirelevantnými
skutočnosťami a argumentáciami oboch procesných strán. Vzal pri svojom rozhodovaní do úvahy
všetky dôkazy v konaní vykonané, a na podklade vykonaných dôkazov vec správne právne posúdil,
a pri svojom rozhodovaní správne aplikoval a interpretoval právne normy, ako aj rozhodnutia v rámci

súdnej praxe. Žalobkyňa mala za to, že súd prvej inštancie v súlade s požiadavkou Európskeho súdu,
ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, kladenými na rozhodnutia ich odôvodnenia, dostatočne
a hodnoverne odôvodnil svoje rozhodnutie. Z obsahu odvolania žalovaného je zrejmé, že odvolacie
dôvody, ktoré uviedol v zmysle CSP sú iba formálne. Z celého odvolania totiž nevyplýva v čom mal
vlastne súd prvej inštancie pochybiť. Vo vzťahu k § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, nie je v odvolaní žalovaného

uvedená žiadna konkrétna vada, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Žalobkyňa mala preto za to, že odvolací súd sa ani nemôže týmto odvolacím dôvodom zaoberať,
ani rozsudok riadne preskúmať. Vo vzťahu k písm. f/ § 365 ods. 1 taktiež v odvolaní žalovaného sa
nenachádza konkretizácia toho, čo podľa žalovaného viedlo k nesprávnym skutkovým zisteniam, a na
základe akých vykonaných dôkazov súdu prvej inštancie. Nie je možné z obsahu odvolania zistiť, ktoré

konkrétnevykonanédôkazybolizostranysúduprvejinštanciehodnotenénesprávne,atočiužjednotlivo
alebo vo vzájomných súvislostiach. Vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, a súd prvej inštancie
v konaní správne aplikoval všetky ustanovenia CSP, týkajúce sa vykonávania a následného hodnotenia
dôkazov. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia je zo strany súdu prvej inštancie vidieť logický postup,ktorým sa súd prvej inštancie riadil pri hodnotení dôkazov, a ich následnej aplikácie na danú vec. O
nesprávnych skutkových zisteniach na strane súdu prvej inštancie, nie je možné hovoriť iba preto, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá predstavám žalovaného. Žalobkyňa mala za to, že ani

tentoodvolacídôvodniejerelevantný,lebojeuvedenývodvolanílenformálne.Vovzťahukodvolaciemu
dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP žalobkyňa uviedla, že v celom odvolaní žalovaného sa
nenachádza ani len zmienka o tom, aký právny predpis, či konkrétne ustanovenie konkrétneho právneho
predpisu boli pri rozhodovaní súdu prvej inštancie nesprávne aplikované na danú vec. Uviedla, že
súd prvej inštancie dôsledne aplikoval nielen ustanovenia CSP, ale správne vyhodnotil a aplikoval aj

hmotnoprávne predpisy v tejto veci, pričom pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z právnej praxe iných
súdov. Žalovaný vo svojom odvolaní opakovane poukazuje na ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Snaží sa navodiť dojem, že znalec, ktorý vypracoval pre žalobkyňu znalecký posudok prvotne opomenul
ohodnotiť položku č. 310, a preto vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného je dôvodné,
a nie je možné len z ohľadu na dobré mravy posúdiť vznesenú námietku v neprospech žalovaného.
Žalobkyňa k tomu uviedla, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v danom jej konkrétnom prípade

je značne obtiažné zistiť, kedy skutočne došlo k ustáleniu jej zdravotného stavu a či vôbec. MUDr.
V. T. vo svojom odbornom stanovisku zo dňa 10.10.2018 jednoznačne uviedol prečo položka č. 310
neobsahovala ním vypracovaný znalecký posudok, a zo záverov dodatku č. XX/XXXX k Znaleckému
posudku č. XX/XXXX, Znaleckej organizácie L. Q. je zrejmé, že tá len teoreticky uvažovala nad
optimálnymi možnosťami ustálenia zdravotného stavu, pričom ani ona jednoznačne a presne nevedela

určiť dátum ustálenia zdravotného stavu žalobkyne. Žalobkyňa má preto za to, že súd prvej inštancie sa
správne vyporiadal s námietkou žalovaného a intervenienta ohľadom premlčania jej nároku pri položke
č. 310, kde tento nárok za premlčaný nepovažoval. Žalobkyňa po tom, čo sa dozvedela o sťažení
spoločenského uplatnenia, podľa položky č. 310 si nárok následne riadne uplatnila. Súd prvej inštancie
pod bodmi 59., 60., 61., a najmä pod bodom 62. a 63. napadnutého rozsudku hodnoverne, jasne a

zrozumiteľne odôvodnil, prečo nezohľadnil námietku premlčania nároku žalobkyne pri položke č. 310 zo
strany žalovaného a intervenienta. Žalobkyňa sa taktiež stotožnila s rozhodnutím súdu prvej inštancie
ohľadne ďalších nárokov, ktoré si uplatnila, a to nároku na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti v zostávajúcej výške 220,19 eur, ako aj nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
znalečného za Znalecký posudok č. XX/XXXX vo výške 519,74 eur. Rozhodnutie považuje za zákonné

a správne. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že práceneschopnosť žalobkyne trvala
104 dní, práve v dôsledku postupu non lege artis žalovaného od počiatku. Súd prvej inštancie správne
zohľadnil túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní. Žalobkyňa nemôže súhlasiť s tvrdeniami žalovaného
uvedenými v odvolaní, že súd len stroho konštatoval uvedené skutočnosti, ako dôvod výpočtu uviedol
postup non lege artis žalovaného, pričom sa s nimi riadne vyporiadal. Konštatovala, že súd prvej

inštancie aj v tomto prípade hodnoverne odôvodnil svoje rozhodnutie, a to v bodoch 64., 65., 66.,
a 67. napadnutého rozsudku. Ohľadne žalovaným počas celého konania namietaného znaleckého
posudku č. XX/XXXX zo dňa 08.02.2015 a s ním spojeného nároku žalobkyne na náhradu nákladov
spojených s jeho vypracovaním, ako aj k tvrdeniu žalovaného uvedeného v jeho odvolaní, že predmetný
znalecký posudok nemá zákonom predpísané náležitosti a uvedené mal potvrdiť aj Krajský súd v

Prešove v zrušujúcom uznesení, poukázala žalobkyňa na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v
Prešove sp.zn. 5Co/39/2020 zo dňa 31.08.2020. Krajský súd sám jednoznačne uviedol, že vo vzťahu
k znaleckému posudku, tento podľa jeho názoru spĺňa všetky náležitosti súkromného znaleckého
posudku, podľa § 209 CSP, vrátane náležitostí podľa § 17 zákona č. 382/2004 Z.z. Tento znalecký
posudok obsahuje znaleckú doložku, ako aj všetky zákonné náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o znalcoch

a tlmočníkoch. Ide o bod 71. napadnutého rozsudku. Ohľadne opakovaného namietania zo strany
žalovaného, že žalobkyňa mala postupovať podľa ust.§ 7 ods. 1 a 6 zák. č. 437/2004 Z.z., a nemala si
nechať vypracovať znalecký posudok žalobkyňa opakovane uviedla, že v konaní o nároku na náhradu
škody na zdraví, bolo na žalobkyni uniesť dôkazné bremeno, že žalovaný nesie zodpovednosť za
spôsobenú škodu na zdraví žalobkyne, ako aj existenciu príčinnej súvislosti medzi jeho konaním non

lege artis, a škodou na zdraví žalobkyne. Je zrejmé, že lekársky posudok by na rozdiel od znaleckého
posudku, ktoré predložila žalobkyňa určite nepostačoval, pričom žalovaný odmietal svoju zodpovednosť
za spôsobenú škodu na zdraví žalobkyne. Súd prvej inštancie aj v tomto prípade hodnoverne a
dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým priznal žalobkyni nárok na náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky, teda znalečného vo výške 519,74 eur, a to najmä v bodoch 70., 71., 72. a

73. napadnutého rozsudku. Ohľadne napadnutého výroku III. rozsudku o priznaní nároku na náhradu
trov konania žalobkyni voči žalovanému k tomu žalobkyňa v celom rozsahu poukázala na odôvodnenie
bode 74., 75. a 76. rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj na odôvodnenie k trovám v bode 37. uznesenia
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/39/2020 zo dňa 31.08.2021. Žalobkyňa má preto za to, že súdprvej inštancie správne rozhodol o jej nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 3.220,-
eur, ako aj o nároku na náhradu za stratu zárobku počas pracovnej neschopnosti vo výške 220,19
eur, ako aj o nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 519,74 eur.

Taktiež súd správne rozhodol o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobkyni v rozsahu 100% voči
žalovanému. Preto žalobkyňa navrhla v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok v napadnutých výrokoch
II. a III. potvrdiť ako vecne správny a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

39. Žalobkyňa sa vyjadrila aj k vyjadreniu intervenienta na strane žalovaného k odvolaniu žalovaného.

Opakovane uviedla, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s jeho
odôvodnením. Žalovaný síce vo svojom odvolaní uvádza odvolacie dôvody, na základe ktorých žiada
zrušiť napadnutý rozsudok, na ktoré dôvody odkazuje aj intervenient vo svojom vyjadrení, avšak z
obsahu odvolania je zrejmé, že tieto odvolacie dôvody sú uvedené iba formálne. Súd prvej inštancie sa
náležite vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, argumentáciami oboch procesných strán.
Vzal pri rozhodovaní do úvahy všetky dôkazy v konaní vykonané, a na podklade vykonaných dôkazov

vec správne právne posúdil. Preto žalobkyňa v ďalšom odkázala už na podané vyjadrenie z jej strany k
odvolaniu žalovaného, ktorého vyjadrenia sa pridržala v celom rozsahu.

40. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril intervenient na strane žalovaného. Oznámil, že nie je možné
sa stotožniť s právnym názorom žalobkyne v otázke nepremlčania nároku, konkrétne položky č. 310

bolestného, nakoľko súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s názorom znaleckej organizácie
L. Q., ktorá danú položku určila, a zároveň aj uviedla dátum ustálenia zdravotného stavu žalobkyne
od ktorého sa odvíja dvojročná lehota premlčania nároku. Na jednej strane súd danú položku, ktorú
určila znalecká organizácia akceptoval pre posúdenie nároku, no na druhej strane druhú časť daného
posudku, ktorým sa daná organizácia vyjadrila k otázke ustálenia zdravotného stavu pre túto položku

neakceptoval, ale akceptoval názor M.. T., ktorý vypracoval súkromný znalecký posudok pre žalobkyňu.
Pretomáintervenientnastranežalovanéhozato,žesúdprvejinštanciedospelknesprávnymskutkovým
zisteniam. Zároveň súd prvej inštancie nesprávne priznal aj nárok za stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti, ktorá by trvala aj v prípade, ak by zákrok žalobkyne bol bez komplikácií. Preto jej tento
nárok, ako aj nárok za vypracovanie súkromného znaleckého posudku nepatrí.

41. K vyjadreniu intervenienta na strane žalovaného zaslala znova vyjadrenie žalobkyňa. V súvislosti s
intervenientom namietanou akceptáciou názoru M.. T. súdom, oproti organizácií L. Q. ohľadne ustálenia
zdravotného stavu žalobkyne, žalobkyňa poukázala na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie pod
bodom 61., s ktorým sa plne stotožnila. Zároveň opakovane upozornila na to, že pri osobe M.. T.,

ide o znalca s dlhoročnou praxou v odbore, ktorý je si plne vedomý následkov podania nepravdivého
znaleckého posudku, ako aj nepravdivých stanovísk. Žalobkyňa nechápe prečo neustále dochádza zo
strany tak žalovaného, ako aj intervenienta k spochybňovaniu ním vypracovaného znaleckého posudku,
ako aj odborného stanoviska zo dňa 10.10.2018. Ohľadne namietaného nároku na stratu na zárobku
počas PN, a taktiež aj nároku na vypracovanie znaleckého posudku, žalobkyňa odkázala na podané

vyjadrenie k odvolaniu žalovaného. Konštatovala, že súd prvej inštancie sa náležite vyporiadal so
všetkými relevantnými skutočnosťami a argumentáciami oboch procesných strán. Vzal do úvahy všetky
dôkazy, ktoré boli vykonané a na podklade vykonaných dôkazov vec správne právne posúdil a vo veci
správne rozhodol a svoje rozhodnutie hodnoverne odôvodnil.

42. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

43. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario s tým. že miesto a čas vyhlásenia rozsudku

oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 24.03.2023 a zistil, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

44. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.45. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, a to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

46. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v

rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti čo do merita veci, a na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej.

47. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, a že rozsudok

spočíva aj na nesprávnom právnom posúdení veci. K otázke premlčania poukázal na body 33. a 59.
rozsudku, ako aj na záver znaleckého posudku bod 7. M.. V. T. zo dňa 08.12.2015, kde má byť jasne
konštatované, že po uplynutí 2 rokov od posudzovanej operácie je možné určiť, že popísané trvalé
následky sú trvalé, nemenné a ďalšou liečbou neovplyvniteľné. Preto akékoľvek ďalšie modifikovanie
otázky premlčania položky, ktorú opomenul ohodnotiť prvotne znalec, ktorého si vybral žalobca, nemôže

byť otázkou dôvodne vzneseného premlčania posúdená v neprospech žalovaného len z dôvodu
zachovania dobrých mravov. Uvedené má podporovať aj konštatovanie súdu v bode 58. rozsudku, kde
súd prvej inštancie uvádza, že na začiatok plynutia premlčacej lehoty nemá vplyv, kedy si poškodený
zabezpečí dôkazy na to, aby skutkové okolnosti o ktorých má vedomosť mohol aj preukázať. Teda kedy
si dá vypracovať lekársky posudok, no pri rozhodovaní mal súd prvej inštancie túto zásadu poprieť. S

uvedeným názorom odvolací súd nesúhlasí. Vykonané dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej
voľnej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov
súd uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom neznamená ľubovôľu, ale súd
hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Potom hodnotí všetky dôkazy
vo vzájomnej súvislosti. Podľa názoru odvolacieho súdu pravidlám formálnej logiky zodpovedá názor

súdu prvej inštancie, že aj keď v znaleckom Posudku č. XX/XXXX zo dňa 08.02. 2015, na základe
ktorého žalobkyňa uplatnila v konaní svoj nárok na súde, nebola obsiahnutá položka č. 310, nie je
možné sa stotožniť s názorom žalovaného aj intervenienta, že ak následne znalecká organizácia na
základe predloženej lekárskej dokumentácie a vyšetrenia žalobkyne v roku 2017 zistila aj poškodenie
zdravia obsiahnuté v položke č. 310, ide o nový nárok žalobkyne vo vzťahu ku ktorému je dôvodne

vznesená námietka premlčania. I podľa názoru odvolacieho súdu v súdenom prípade ide o ustálenie
rozsahu poškodenia zdravia žalobkyne vo vzťahu ku ktorému jej nárok na sťaženie spoločenského
uplatnenia skutočne prináleží. Žalobkyňa si žalobou uplatnila sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške 22.412,80 eur, ktorú výšku odôvodnila s poukazom na dôkaz, a to znalecký posudok, ktorý
bol v priebehu konania ďalším znaleckým posudkom vypracovaný na návrh žalovaného spresnený -

opravený. Správne preto súd prvej inštancie nezohľadnil námietku premlčania vznesenú žalovaným a
intervenientom vo vzťahu k tejto položke. Možno prisvedčiť súdu prvej inštancie, že obdobne rozhodol i
Krajský súd v Prešove vo veci sp.zn. 15Co/23/2019 dňa 21.01.2020. S týmto názorom sa odvolací súd
plne stotožňuje.

48. Žalovaný zároveň namietal aj priznanú stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
žalobkyne v zostávajúcej výške 220,19 eur. Žalovaný uviedol, že poškodená bola práceneschopná od
17.01.2013 do 30.04.2013, t.j. 104 dní, a za toto celé obdobie si uplatnila stratu na zárobku počas
pracovnej neschopnosti. Zmluvný lekár uviedol, že podľa štatistického úradu zdravotníckych informácií,
dočasná pracovná neschopnosť po nekomplikovanom laparoskopickom zákroku je cca 28-31 dní. Pri

komplikáciách a zákrokoch na hrubom čreve je trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti cca v rozpätí
91-112 dní. I odvolací súd má za to, že práceneschopnosť žalobkyne trvala 104 dní práve v dôsledku
postupu non lege artis žalovaného. Preto súd prvej inštancie správne zohľadnil túto skutočnosť pri
svojom rozhodovaní. Na odôvodnenie nároku vo výške 220,19 eur v rozsudku súdu prvej inštancie v
bodoch 64-67 napadnutého rozsudku poukazuje i odvolací súd.

49. Čo sa týka nároku na zaplatenie nákladov spojených s vypracovaním Znaleckého posudku č.
29/2014 zo dňa 08.02.2015 vyslovil svoj právny názor už odvolací súd v zrušujúcom uznesení sp.zn.
5Co/39/2020 zo dňa 31.08.2021. Odvolací súd vo vzťahu k znaleckému posudku znalca MUDr. V.T. uviedol, že znalecký posudok podľa jeho názoru spĺňa všetky náležitosti súkromného znaleckého
posudku podľa ust. § 209 CSP, vrátane náležitostí podľa § 17 zákona č. 382/20044 Z.z. o znalcoch
a tlmočníkoch. Na tomto svojom právnom názore zotrváva odvolací súd i v tomto odvolacom konaní.

Znalecký posudok obsahuje znaleckú doložku, ako aj všetky zákonné náležitosti, ktoré vyžaduje zákon
o znalcoch a tlmočníkoch. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že aj znalecká
organizácia L. Q. sa v celom rozsahu stotožnila so spôsobom bodové hodnotenia bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia v znaleckom posudku znalca M.. V. T.. Zo zistených dôkazov predložených
žalobkyňou vyplýva vynaloženie nákladov na znalečné v celkovej výške 519,74 eur, ako nákladov

súvisiacich s uplatnením predmetnej pohľadávky. Bez vypracovania znaleckého posudku tak, ako
správne uviedol súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia by žalobkyňa nevedela určiť výšku
škody na zdraví, ktorú si v konaní uplatnila.

50. Možno teda napriek nesúhlasu žalovaného uzavrieť, že podľa právneho názoru odvolacieho súd dal
súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty

strán. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného (ani intervenienta
na strane žalovaného), teda že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom
neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej
inštancie podľa názoru odvolacieho súdu, rešpektoval základné právo strán sporu na súdnu ochranu a
túto stranám poskytol v požadovanej kvalite.

51. Súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol i o trovách konania, pričom svoje rozhodnutie aj v tejto
časti riadne odôvodnil. I odvolací súd má za to, že rozhodnutie o výške nároku záviselo od znaleckého
posudku, a preto správne súd prvej inštancie priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti
žalovanému v rozsahu 100% z jej prisúdenej sumy, t.j. 31.651,93 eur. Správne súd prvej inštancie

poukázal nielen na ust. § 255 ods. 2 CSP, ale na ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, a
na článok 3 a 4 ods. 2 CSP.

52. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku I. o zastavení konania
v časti o zaplatenie sumy 594,80 eur a výroku IV. o nepriznaní trov konania intervenientovi, podľa ust.

§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny.

53. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie

samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

54. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania

dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).