Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. jún 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 13Saz/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200297
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Berežná

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:7023200297.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkynˇou JUDr. Zuzanou Berežnou, v právnej veci žalobcu: V. V.' P. V. P.-A.,

nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Q. S. K., bez cestovného dokladu, toho cˇasu umiestnený v Útvare
policajného zaistenia pre cudzincov Secˇovce, ul. Bitúnková 14, 078 01 Secˇovce, Slovenská republika,
právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, so sídlom Racˇianska 1523/71, Bratislava, ICˇO: 30 798
841, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného
zboru Banská Bystrica, Skuteckého 19, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného cˇ. PPZ-HCP-BB4-719-031/2023-AV, zo dnˇa 21. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Nárok na náhradu trov konania sa úcˇastníkom konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 1.6.2023 sa žalobca domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného o predĺžení zaistenia, bezodkladného prepustenia zo zaistenia a
priznania náhrady trov konania.

Administratívne konanie

2. Dňa 13.2.2023 bol žalobca pre neoprávnený pobyt predvedený na Mobilnú jednotku Policajného
zboru Banská Bystrica, boli vykonávané aj lustrácie vrátane komunikácie s Národnou ústredňou
SIRENE. Dňa 14.2.2023 bol žalobca zaistený na účel zabezpečenia a prípravy alebo výkonu
jeho prevozu. Dňa 21.3.2023 vydalo Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra SR
rozhodnutie o zastavení konania v zmysle § 46 ods. 1 písm. b) zákona o azyle, nakoľko odpadol dôvod
konania. V odôvodnení je uvedené, že Nemecko dňa 17.3.2023 po odvolaní zamietlo prijatie cudzinca
späť z dôvodu, že 21.6.2023 preukázateľne dobrovoľne opustil Nemecko. Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.3.2023.

3. Dňa 24.3.2023 o 11:05 bol žalobca predvedený na útvar MJ PZ BB pre podozrenie z neoprávneného
pobytu na území Slovenskej republiky, zároveň bola potvrdená pozitívna lustrácia v CLK a bolo začaté
konanie vo veci jeho administratívneho vyhostenia. V rámci svojho vyjadrenia v administratívnom konaní
žalobca ako účastník konania uviedol, že pochádza zo Sýrie, je moslimom, jeho rodný jazyk je arabský,
ježenatýamádvochsynovvoveku8a11rokov.JehomanželkaadetižijúvSýrii.Vkrajinepôvodunemá

žiaden majetok, domovskú krajinu opustil z dôvodu zlej situácie, hlavne z ekonomických dôvodov, chcel
lepší život pre svoju rodinu. Má ukončené základné vzdelanie, v Jordánsku nemal žiadne zamestnanie,
nikdy sa nedopustil trestného činu, nie je členom politickej strany, ani politického hnutia. Jeho cieľovou
krajinou je Holandsko a chce tam požiadať o azyl, pracoval by ako vodič. Prenasledovanie v domovskejkrajine mu nehrozí, ani trest smrti. Na území Slovenskej republiky nemá žiadnych rodinných príslušníkov
a administratívne vyhostenie sa závažným spôsobom nedotkne jeho rodinného a súkromného života.
Neprejavil záujem požiadať o azyl na území Slovenskej republiky.

4. Dňa 24.3.2023 Mobilná jednotka PZ Banská Bystrica vydala rozhodnutie o administratívnom
vyhostenížalobcupodľa§82ods.1písm.b)zákonaopobytecudzincov,zároveňdňa24.3.2023Mobilná
jednotka PZ Banská Bystrica vydala rozhodnutie o zaistení žalobcu na účel výkonu administratívneho
vyhostenia.Zodôvodneniarozhodnutiavyplýva,žežalobcajenežiaducouosobou,nakoľkobolonaneho

vydané upozornenie na odopretie vstupu, čo bolo v konaní preukázané platným záznamom Nemeckej
republikyevidovanomvSchengenskominformačnomsystéme.OpatrenieNemeckejspolkovejrepubliky
má platnosť do 30.6.2025. Dňa 11.4.2023 ÚPZC Sečovce odoslalo žiadosť o vydanie náhradného
cestovného dokladu.

5. V súvislosti so začatím konania o predĺžení zaistenia žalobca vo vyjadrení dňa 21.4.2023 uviedol,

že v prípade prepustenia zo zaistenia by šiel do Španielska, kde má bratrancov, a tí by mu pomohli. Na
území Slovenskej republiky nemá nikoho, nevie si zabezpečiť ubytovanie ani zdravotnú starostlivosť,
nemá peniaze na vycestovanie. Zároveň uviedol, že bude spolupracovať a chce sa vrátiť do Jordánska.

6. Žalovaný správny orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB4-719-031/2023-AV zo dňa 21.4.2023 rozhodol

opredĺženízaisteniažalobcuododňa24.4.2023do24.6.2023naúčelzabezpečeniavýkonurozhodnutia
o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky. Rozhodnutie odôvodnil na tom
skutkovom základe, že rozhodnutím zo dňa 24.3.2023 bolo rozhodnuté o zaistení žalobcu dňom
24.3.2023 na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 23.4.2023 na účel výkonu administratívneho
vyhostenia. Následne rozhodnutím zo dňa 21.4.2023 žalovaný rozhodol o predĺžení lehoty zaistenia do

24.6.2023 na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Konanie vo veci administratívneho vyhostenia
do Jordánskeho kráľovstva, teda do krajiny pôvodu bolo začaté z dôvodu, že žalobca nepredložil
správnemu orgánu žiaden doklad totožnosti, a ani žiadnym spôsobom nepreukázal svoju totožnosť a
oprávnenosťpobytunaúzemíSlovenskejrepubliky,nakoľkožiadnymdokladomtotožnostinedisponoval.

Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

7. Žalobca v žalobe argumentoval tým, že pracovníci ÚPZ Sečovce zaslali žiadosť o vydanie
náhradného cestovného dokladu do ÚPZS Medveďov a tento má následne odovzdať žiadosť na
príslušný zastupiteľský úrad, pričom tento doposiaľ náhradný cestovný doklad nevydal. Z uvedeného

vyplýva, že už nie je ani len predpoklad naplnenia účelu zaistenia a z toho dôvodu považuje za neúčelné
aj predĺženie jeho lehoty zaistenia na základe napadnutého rozhodnutia žalovaného. Vo veci žalobcu
nedošlo po dobu niekoľkých mesiacov od doby jeho zaistenia k žiadnemu posunu smerujúcemu k
zabezpečeniu náhradného cestovného dokladu pre žalobcu zo strany zastupiteľského úradu domovskej
krajiny. Odo dňa posledného predĺženia lehoty zaistenia dňa 24.4.2023 došlo iba k opätovnému

odoslaniu urgencií zo strany ÚPZC Medveďov na zastupiteľský úrad a odoslaniu vyplneného formuláru
o vydanie náhradného cestovného dokladu. Zo strany pracovníkov ÚPZC Medveďov bola doručená
odpoveď, v ktorej uviedli, že nedisponujú informáciami, na základe ktorých by bolo možné vybavenie
náhradného cestovného dokladu žalobcovi, teda nedošlo k žiadnemu posunu vo veci vybavenia
náhradného cestovného dokladu.

8. Žalobca zdôraznil, že poskytol zariadeniu pre cudzincov všetky svoje osobné údaje nevyhnutné k
jeho stotožneniu v domovskej krajine a s prípadným návratom do jeho domovskej krajiny nesúhlasí.
Navyše, ak odo dňa 28.3.2023 nedošlo k vystaveniu náhradného cestovného dokladu, pričom po dobu
niekoľkých mesiacov nedošlo zo strany zastupiteľského úradu či jeho domovského štátu k žiadnemu

konkrétnemuúkonusmerujúcemukvystaveniutohtodokladu,tútodlhodobúnečinnosťštátnychorgánov
krajiny pôvodu žalobcu nemožno dávať na ťarchu žalobcu a to spôsobom dlhodobého držania žalobcu
v zaistení. Mal za to, že vo veci žalobcu existujú faktické prekážky jeho vyhostenia, čo spôsobilo
zánik účelu zaistenia a má to teda za následok aj nemožnosť predĺženia lehoty zaistenia. Podľa
jeho názoru žalovaný bližším spôsobom nešpecifikuje, aké ďalšie úkony ešte plánujú policajné útvary

vykonať za účelom vystavenia náhradného cestovného dokladu pre žalobcu, aby tak zabezpečili výkon
administratívneho vyhostenia žalobcu, a ktoré by zároveň odôvodňovali záver žalovaného o účelnosti a
efektívnosti predĺženia zaistenia žiadateľa do 24.6.2023.9. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 29.5.2023 uviedol, že zaistenie žalobcu bolo potrebné
na účel výkonu administratívneho vyhostenia, nakoľko v konaní vo veci neoprávneného pobytu bolo
žalobcovi dňa 24.3.2023 jednoznačne preukázané, že sa nachádzal na území Slovenskej republiky a

členských štátov Schengenskej dohody neoprávnene, a to tým, že sa na tomto území zdržiaval bez
platného cestovného dokladu a víza, resp. povolenia na pobyt. V konaní bolo taktiež preukázané,
že účastník konania je nežiaducou osobou, nakoľko na neho bolo vydané upozornenie na odopretie
vstupu, čo bolo v konaní jednoznačne preukázané platným záznamom Nemeckej republiky evidovaným
v Schengenskom informačnom systému.

10. Lustráciou v systéme bolo potvrdené, že Nemecká republika dňa 30.6.2022 vytvorila na účastníka
konania v Schengenskom informačnom systéme záznam po ID F., z dôvodu existencie rozhodnutia o
vyhostení pre nelegálny vstup a pobyt na jej národnom území. Následnou intenzívnou komunikáciou s
orgánmi polície Nemeckej republiky prostredníctvom Národnej ústredne SIRENE Úradu medzinárodnej
policajnej spolupráce Prezídia Policajného zboru formou dožiadania bolo zistené, že žalobca bol dňa

30.6.2022 nemeckou políciou vyhostený. Doba platnosti opatrenia je na obdobie 3 rokov odo dňa
odchodu, resp. vyhostenia. Z uvedeného vyplýva, že toto opatrenie Nemeckej spolkovej republiky voči
účastníkovi konania má platnosť do 30.6.2025.

11. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 21.3.2023 Dublinské stredisko vydalo rozhodnutie o zastavení

konania, nakoľko odpadol dôvod konania. Dôvodom zastavenia konania bola skutočnosť, že dňa
17.3.2023 Nemecká spolková republika po odvolaní zamietla prijatie späť žalobcu z dôvodu, že dňa
21.6.2022 dobrovoľne opustil nemecké územie, čo potvrdil aj zaslaním evidencie o vycestovaní. V
konaní o administratívnom vyhostení existuje reálny predpoklad, že cestovný doklad bude možné
vystaviť v časovom horizonte 3 až 4 mesiace. Po umiestnení do ÚPZC Sečovce bol dňa 28.3.2023 so

žalobcom vykonaný pohovor za účelom zistenia jeho totožnosti, pričom uviedol, že sa chce do svojej
domovskej krajiny vrátiť čím skôr.

Citácie dotknutých právnych predpisov

12. Podľa § 2 odsek 1 písm. h) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, neoprávneným pobytom
je zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom
alebo medzinárodnou zmluvou.

13. Podľa § 2 odsek 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, štátnym príslušníkom tretej krajiny

je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom
tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.

14. Podľa § 82 odsek 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, policajný útvar
administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu,

alebo sa úmyselne vyhne, alebo sa odmietne podrobiť hraničnej kontrole pri prekročení vonkajšej
hranice.

15. Podľa § 88 odsek 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený
zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu

trestu vyhostenia.

16. Podľa § 88 odsek 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny
môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený
počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas

zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom
potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej
krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje,
alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety,
môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba

predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak
ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania
rozhodnutia o zaistení.17. Podľa § 32 odsek 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.

18. Podľa § 47 odsek 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

19. Podľa čl. 5 odsek 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na slobodu
a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak
stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody
osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie
o vyhostenie alebo vydanie.

Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu

20. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach
zaistenia preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.4.2023 o predĺžení zaistenia žalobcu,

oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a na pojednávaní konanom dňa 9.6.2023
dospel k záveru o potrebe zamietnutia žaloby ako nedôvodnej podľa § 229 SSP.

21. V súlade s ustanovením § 206 ods. 3 a 4 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach
zaistenia neformálne, nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je

rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

22. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaného bolo rozhodnuté o predĺžení zaistenia žalobcu od
24.4.2023 do 24.6.2023 v súvislosti so zabezpečovaním náhradných cestovných dokladov. Dĺžka doby
zaistenia bola stanovená na čas nevyhnutne potrebný najviac do 24.6.2023 podľa § 88 ods. 4 zákona

o pobyte cudzincov a žalobca bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce
podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov.

23. Zaistenie v konaní o administratívnom vyhostení je prísne normatívne obmedzené. Policajný
útvar nemôže držať cudzinca v zaistení s zdĺhavom konaní o administratívnom vyhostení bez vydania

rozhodnutia o administratívnom vyhostení. To by znamenalo neprimeranú neistotu pre zaisteného
cudzinca, preto požiadavka existencie prebiehajúceho konania o administratívnom vyhostení je
základnou podmienkou pre vydanie rozhodnutia o zaistení. Ak štátny príslušník tretej krajiny nesúhlasí s
administratívnym vyhostením, môže napadnúť rozhodnutie o ňom. Zaistenie na účely odsunu umožňuje
zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie zo SR na základe

rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo na základe súdneho rozhodnutia vydaného v trestnom
konaní, v ktorom mu bol uložený trest vyhostenia.

24. Na rozdiel od účelu zaistenia, ktorý má povahu zákonného dôvodu zaistenia, účelnosť zaistenia
predstavuje existenciu reálneho predpokladu, že bude možné realizovať výkon vyhostenia osoby

z územia SR. V praxi pôjde o prípady, keď napr. štátny príslušník tretej krajiny bude pochádzať
zo štátu, ktorý nevydáva náhradné cestovné doklady a nie je možné zabezpečiť vycestovanie na
cudzinecký pas alebo neexistuje štát, do ktorého by mohol byť cudzinec vyhostený, resp. zdravotný
stav cudzinca neumožňuje realizovať jeho vyhostenie. Pri hodnotení účelnosti zaistenia policajný útvar
skúma predovšetkým skutočnosť, či v prípade zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny existuje

reálny predpoklad, že bude možné realizovať výkon jeho vyhostenia z územia SR v rámci maximálnej
zákonnej dĺžky zaistenia, resp. v rámci predĺženej lehoty zaistenia (napr. existuje reálna možnosť
získania náhradného cestovného dokladu). Účelnosť zaistenia musí policajný útvar skúmať tak pred
vydaním rozhodnutia o zaistení (čo uvedie aj v odôvodnení rozhodnutia o zaistení), ako aj po celý čas
zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny.

25. Preto pokiaľ odporca rozhodol o predĺžení doby zaistenia tak, ako je uvedené vo výroku jeho
rozhodnutia, pričom táto doba neprekročila po sčítaní doby zaistenia pre jeden a ten istý dôvod právne
subsumovaný pod rovnakou literou zákona zákonom povolenú maximálnu dobu zaistenia, odporca aj spoukazom na okolnosti daného prípadu, ktoré spočívali v uprednostnení záujmu spoločnosti na ochrane
verejného poriadku a bezpečnosti pred záujmami a právom jednotlivca na osobnú slobodu, a tieto
okolnosti uprednostnenia pri kolízii dvoch práv aj náležite odôvodnil, rozhodol v súlade so zákonom

(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10SZa/7/2016 zo dňa 18.3.2016).

26. Hoci správne orgány v konaní o administratívnom vyhostení cudzinca nesú zodpovednosť za riadne
obstaranie podkladov pre rozhodnutie (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku), s ohľadom na špecifiká daného
správneho konania nie sú schopné zabezpečiť dôkazy v prospech cudzinca bez jeho predchádzajúceho

tvrdenia o existencii prekážok jeho administratívneho vyhostenia. Je to predovšetkým cudzinec, kto
disponuje relevantnými informáciami zo svojho života a kto najlepšie môže objasniť, z čoho plynie v
krajine, do ktorej má byť administratívne vyhostený, ohrozenie jeho života alebo slobody (rozsudok
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžak/14/2020 zo dňa 29.9.2021).

27. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že predĺženie lehoty jeho zaistenia je neúčelné a neefektívne, a

preto aj nezákonné, pretože nie je predpoklad, že bude možné zrealizovať vyhostenie žalobcu a naplniť
účel zaistenia, žalovaný trval na dôvodnosti predĺženia zaistenia.

28. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného, nakoľko v konaní vo
veci neoprávneného pobytu bolo žalobcovi dňa 24.3.2023 jednoznačne preukázané, že sa nachádzal

na území Slovenskej republiky a členských štátov Schengenskej dohody neoprávnene, a to tým, že
sa na tomto území zdržiaval bez platného cestovného dokladu a víza, resp. povolenia na pobyt. V
konaní bolo taktiež preukázané, že účastník konania je nežiaducou osobou, nakoľko na neho bolo
vydanéupozornenienaodopretievstupu,čobolovkonaníjednoznačnepreukázanéplatnýmzáznamom
Nemeckej republiky evidovaným v Schengenskom informačnom systéme. Lustráciou v tomto systéme

bolo potvrdené, že Nemecká republika dňa 30.6.2022 vytvorila na účastníka konania v Schengenskom
informačnom systéme záznam z dôvodu existencie rozhodnutia o vyhostení pre nelegálny vstup a
pobyt na jej národnom území. Následne bolo zistené, že žalobca bol dňa 30.6.2022 nemeckou políciou
vyhostený, toto opatrenie Nemeckej spolkovej republiky má platnosť do 30.6.2025. Pokiaľ žalovaný
rozhodol o predĺžení doby zaistenia z dôvodu, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon

administratívneho vyhostenia mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad, pričom táto
doba neprekročila po sčítaní doby zaistenia zákonom povolenú maximálnu dobu zaistenia, rozhodol v
súlade so zákonom.

29. Správnysúduvádza,ževaplikačnompostupežalovanéhoprirozhodovaníozaistenížalobcunezistil

nedostatky právneho posúdenia v merite veci, ani odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, ako ani
nedostatočne zistený skutkový stav veci. Podľa názoru správneho súdu žalovaný v súlade s vyššie
citovanými zákonnými ustanovenia, ako i s poukazom na zápisnicu o vyjadrení účastníka konania zo
dňa 24.3.2023 a zo dňa 21.4.2023, ktorá je súčasťou administratívneho spisu žalovaného, dospel k
správnemu záveru o zaistení žalobcu.

30. Reálnumožnosťvýkonuvyhosteniaúčastníkakonaniadodomovskéhoštátupotvrdzujeajexistencia
Rozhodnutia asociačnej rady EÚ - Jordánsko č. 1/2016 z 19. decembra 2016 o dohode o prioritách
partnerstva EÚ a Jordánska (2016/2388), ktorá sa okrem iného zaoberá aj otázkami mobility a
migrácie, pričom uvádza, že navracanie neregulárnych migrantov je pre riadenie migračných tokov

dôležité. Z verejne prístupných štatistík uvádzaných v Ročenkách Úradu hraničnej a cudzineckej polície
Prezídia Policajného zboru Bratislava za minulé roky vyplýva, že zo Slovenskej republiky bol v roku
2019 zrealizovaný 1 návrat do Jordánskeho hášimovského kráľovstva, Česká republika v roku 2021
realizovala 2 dobrovoľné návraty do Jordánska.

31. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne
v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, Správnym poriadkom, európskymi právnymi predpismi i
medzinárodnými zmluvami o ochrane ľudských práv. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že
žalobné dôvody uplatnené žalobcom v podanej správnej žalobe vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že žalovaný
rozhodol na základe nesprávnych skutkových zistení a vec nesprávne právne posúdil, nie sú dôvodné.

Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného
nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, a preto podľa § 229 SSP žalobu ako
nedôvodnú zamietol.32. Podľa § 167 odsek 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, správny súd prizná žalobcovi
voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal
žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

33. Podľa § 168 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, žalovanému prizná správny súd
podľapomerujehoúspechuvovecivočižalobcoviprávonanáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania
iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia
možno priznať len výnimočne.

34. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 168 odsek 1
SSP tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a
žalovanému nevznikli žiadne trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v

lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do

uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.