Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Tos/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8420010491
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8420010491.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 27.06.2023, v trestnej veci proti odsúdenému A. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona, o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/108/2020 zo dňa 10.05.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 419 ods. 1 Tr. poriadku
vyslovil, že odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. XXXX/XX, sa v skúšobnej dobe
neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní pätnásť mesiacov uložený trestným rozkazom Okresného
súdu Kežmarok č. k. 7T/108/2020-113 zo dňa 23.09.2020, právoplatný dňa 09.06.2021, sa vykoná.

Podľa § 50 ods. 8 Tr. zákona v spojení s § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho zaradil na výkon
trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí, po vyhlásení
uznesenia, sťažnosť, ktorú bližšie písomne neodôvodnil.

Krajský súd v Prešove, ako sťažnostný súd, na podklade včas podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods.
1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal
sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto uzneseniu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť

nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené,
súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje
aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak sa
odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia
slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať
podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu

na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo
primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.

Rozhodovanie o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobre podmienečného odsúdenia osvedčil, závisí
predovšetkým od posúdenia, či odsúdený počas skúšobnej doby viedol riadny život, či splnil prípadnéuloženépodmienkyapovinnosti,resp.dodržiavalstanovenéobmedzenia.Zavedenieriadnehoživotasa
všeobecne považuje bezúhonnosť odsúdeného; skutočnosť, že odsúdený dodržiava právny poriadok,
ako aj ďalšie normy občianskej spoločnosti, plní si svoje pracovné a rodinné povinnosti, nezneužíva

svoje práva, nevybočuje z pravidiel stanovených spoločnosťou, nenarušuje občianske spolunažívanie
a hlavne sa nedopúšťa žiadnej protiprávnej činnosti.

Vychádzajúc z obsahu spisu tak, ako to konštatuje aj súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého
uznesenia, je zrejmé, že odsúdený bol trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn.

7T/108/2020 zo dňa 23.09.2020, právoplatným dňom 09.06.2021, uznaný vinným zo spáchania -
úmyselným konaním - prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr.
zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
15 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov.
Odsúdenému tak začala plynúť skúšobná doba podmienečného odsúdenia odo dňa 10.06.2021a mala
uplynúť teda dňa 10.12.2023.

Na verejnom zasadnutí dňa 10.05.2023 rozhodoval prvostupňový súd o tom, či sa v skúšobnej dobe
odsúdenýosvedčilalebosamuvýkonpôvodnepodmienečneodloženéhotrestunariadi.Prirozhodovaní
súd vychádzal z vykonaných dôkazov, pričom rozsah vykonaného dokazovania je zrejmý z obsahu
zápisnice o verejnom zasadnutí, rovnako tiež z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Ako správne konštatoval súd prvého stupňa, je z obsahu dôkazov zrejmé, že odsúdený v priebehu
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia spáchal ďalšiu úmyselnú trestnú činnosť, za ktorú už bol aj
právoplatne odsúdený, pričom ide o totožný skutok, akého sa dopustil prv, za ktorý mu bol uložený trest
odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Kežmarok č. k. 11T/56/2022-100 zo dňa 13.01.2023 vyplýva,
že odsúdený bol uznaný vinným zo spáchania – úmyselným konaním – prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zákona, pričom rozhodným obdobím pre uznanie viny je júl
2022 až január 2023. Za tento skutok bol odsúdenému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody

v trvaní 12 mesiacov, ktorý odsúdený momentálne vykonáva v ÚVTOS Prešov, a to od 27.02.2023,
s predpokladaným dňom jeho vykonania ku 27.02.2024.

Z uvedeného je nepochybné, že odsúdený sa v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia
preukázateľne dopustil úmyselnej trestnej činnosti, pre ktorú bol aj právoplatne odsúdený, pričom išlo

o totožný trestný čin. Nie je preto možné v jeho prípade urobiť záver o tom, že by bol v skúšobnej
dobe viedol riadny život, t. j. hrozba výkonu trestu odňatia slobody nezabezpečila v prípade odsúdeného
výchovný efekt a účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona.

Krajský súd konštatuje, že odsúdený nevyužil príležitosť danú mu súdom, aby v prípade vedenia

riadneho života v skúšobnej dobe nemusel podmienečne uložený trest odňatia slobody vykonať.
Vyjadrenieodsúdeného,žekebymalmožnosťzamestnaťsa,splácalbydlžnévýživné,všaknepostačuje
ako ospravedlnenie pre skutočnosť, že k úhrade dlžného výživného nedošlo a že sa opakovane dopustil
skutku, prečinu zanedbania povinnej výživy vo vzťahu k svojim deťom, F. B. a mal. G. B., pričom si musel
byť vedomý hrozby premeny podmienečne uloženého trestu.

Ani skutočnosť, že z centrálnej evidencie priestupkov vyplýva, že odsúdený sa v čase plynutia skúšobnej
doby nedopustil žiadneho priestupku, nepostačuje pre hodnotenie, že odsúdený viedol riadny život.
Krajský súd konštatuje, že právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin spáchaný v čase plynutia
skúšobnej doby, samo osebe postačuje na to, aby mal súd daný zákonný podklad pre rozhodnutie

o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe.

Ak podmienečne odsúdená osoba v skúšobnej dobe závažným spôsobom poruší právne normy, najmä
ak spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčila, t.j. neviedla riadny život.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
o neosvedčení sa odsúdeného a o povinnosti vykonať uložený trest odňatia slobody, vrátane
rozhodnutia o zaradení odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestus minimálnym stupňom stráženia (§ 50 ods. 8 v spojení s § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona), je zákonné
a správne.

Nezistiac procesné pochybenia v konaní krajský súd preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú
postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.