Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 7, 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20C/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120350068
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Libuša Záthurecká

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6120350068.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBanskáBystricavkonanípredsudkyňouJUDr.LibušouZáthureckouvprávnejvecižalobcu

1/ H. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXXX/X, L. L., žalobcu 2/ H. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom W. XXXX/X, L. L., žalobcu 3/ J. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXXX/X, L. L., všetci v
konaní právne zastúpení AK Pekár, s. r. o., so sídlom Kukučínova 24, Banská Bystrica, IČO: 47 233 940
proti žalovanému 1/ K. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. 11, L. L., právne zastúpený Advokátska
kancelária Hrežďovič a Mulder, so sídlom Rudlovská 2, Banská Bystrica, IČO: 37 893 858 a žalovanému
2/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o
náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/, 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi 1/ sumu vo výške 5 000 Eur, žalobcovi 2/ sumu vo
výške 5 000 Eur a žalobcovi 3/ sumu vo výške 5 000 Eur, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia s tým, že v rozsahu plnenia, ktoréhokoľvek zo žalovaných zaniká povinnosť druhého
žalovaného.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ majú nárok na náhradu trov tohto konania voči žalovaným 1/, 2/ vo výške 100
% z priznanej sumy, ktoré sú žalovaní 1/, 2/ povinní zaplatiť žalobcom 1/, 2/, 3/ v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov tohto konania na účet právneho zástupcu žalobcov 1/, 2/, 3/
vedený vo O. banka, a. s., pobočka zahraničnej banky, A.: R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ až 4/ navrhli, aby súd uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť každému žalobcovi
sumu 20 000 Eur ako nemajetkovú ujmu, ktorá je len určitou satisfakciou na zmiernenie následkov
neoprávneného zásahu do práva na súkromie a rodinný život a vynaložené náklady na pohreb.

2. Žalovaní 1/, 2/ navrhli žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

3. Žalobcovia v žalobe uviedli, že žalovaný 1/ bol rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
4T/8/2020-214 zo dňa 22. 06. 2020 uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 TZ na
skutkovom základe, že dňa 18. 09. 2019 v čase okolo 17.50 h v L. L. na ulici F. X. uviedol rýchlosťou cca
58 km za hodinu v smere od centra mesta do mestskej časti O. osobné motorové vozidlo značky O. J.
ev. č. L. XXX O. tak, že sa plne nevenoval vedeniu motorového vozidla a dostatočne nesledoval situáciu

v cestnej premávke a neprispôsobil rýchlosť jazdy ani rozhľadovým pomerom, ktoré boli v smere jeho
jazdy zhoršené vplyvom ostrosvietiaceho zapadajúceho slnka, v dôsledku čoho oneskorene reagoval na
pohyb chodca E. P., v krvi ktorého sa nachádzalo 2,75 g na kg alkoholu a ktorý prechádzal cez vozovku
z pohľadu vodiča zľava doprava šikmým smerom, a to mimo priechodu pre chodcov a ktorý vstúpil navozovku bez toho, aby sa dostatočne presvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a aj napriek
tomu, že vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúceho vozidla nemohol cez vozovku bezpečne
prejsť a nútil tak vodiča k zmene smeru a rýchlosti jazdy, pričom v dôsledku všetkých uvedených

skutočností došlo k nárazu vozidla do E. P., ktorý pri náraze utrpel viac početné zranenia, ktorým po
prevoze do nemocnice dňa 18. 09. 2019 v čase o 18.40 h podľahol.

4. Žalobcovi 1/ vznikla škoda titulom náhrady nákladov za pohreb zosnulého otca vo výške 1 165,80 Eur,
o čom svedčí objednávka pohrebných služieb č. XXX/BB/XX k čomu bol predložený pokladničný doklad

vo výške 986 Eur zo dňa 23. 09. 2019 a pokladničný doklad vo výške 179,80 Eur zo dňa 28. 09. 2019.

5. Žalobcovia uviedli, že im vznikla konaním žalovaného 1/ nemajetková ujma. Sú synmi zosnulého,
blízke osoby, mali k nemu srdečný a vrúcny vzťah a neoprávneným konaním žalovaného 1/ došlo k
neoprávnenému zásahu práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby. Poukázali na rozhodnutie
Krajského súdu Bratislava č. k. XCo/XXX/XXXX, podľa ktorého medzi fyzickými osobami existujú

vzájomné, sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného
života a porušením práva na život jednej z nich môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na
súkromie k druhej z týchto fyzických osôb. Právo na súkromie zahŕňa aj právo fyzickej osoby vytvoriť
a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami najmä v citovej oblasti, aby tak fyzická osoba mohla
rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť.

6. V dôsledku neoprávneného zásahu majú právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko
morálna satisfakcia nie je postačujúca a náhrada nemajetkovej ujmy predstavuje len určitú satisfakciu,
ktorej úlohou je odškodniť stratu žalobcom. Aj podľa názoru NS SR je zásah do osobnostných práv a
následná ujma na živote a súkromí tak traumatizujúca, že morálna satisfakcia v danom prípade nie je

postačujúca. Poukázali na rozhodnutie NS SR č. k. 5Cdo/265/2009, ktorý odôvodnil zaradenie práva na
súkromný a rodinný život do nemajetkovej sféry s tým, že ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného
vzťahu pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto
aj spoločenstva s blízkou osobou. Mali za to, že zadosťučinenie s poukazom na ustanovenie § 13 ods. 2
OZ vzhľadom na usmrtenie blízkej osoby je nepostačujúca. Smrť otca je o to závažnejším zásahom do

ich osobnostných práv, keďže vzťahy medzi nimi boli intenzívne, boli silno vyvinuté citové väzby, došlo
k nezvratnej deštrukcii týchto medziľudských vzťahov tvoriacich základ súkromného života žalobcov.
Strata otca je neodčiniteľná ujma, ktorá dopadá aj na zostávajúcich členov rodiny a ochudobnenie
žalobcov je nenapraviteľné. Ide o násilné pretrhnutie citových väzieb a žalobca 1/ aj býval v spoločnej
domácnosti s otcom.

7. Pasívna vecná legitimácia žalovaného 2/ je daná nakoľko je poisťovateľom škody spôsobenej
osobným motorovým vozidlom podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný 2/ je nositeľom
hmotnoprávnejzodpovednostizpoistnéhoprávnehovzťahuajvprípade,akjepredmetomkonanianárok

pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 OZ. Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o
PZP sa poistenie zodpovednosti vzťahuje aj na nároky pozostalých po obetiach dopravných nehôd na
náhradu im spôsobenej nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 a pozostalí môžu svoje nároky uplatniť
priamo proti poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP.

8. Žalobca 1/ na pojednávaní uviedol, že s otcom žilv spoločnej domácnosti od narodenia v rodičovskom
byte aj so svojou rodinou. Ide u neho o strašnú stratu s ktorou sa nedá vyrovnať. Otec bol dobrý
človek. Vždy keď vidí jeho izbu spomenie si, že tam nie je tak ako aj jeho deti. Otec bol na predčasnom
starobnom dôchodku, brigádnicky si privyrábal. Je pravdou, že požíval alkohol, ale nie nonstop, stalo
sa, že mal vypité aj viac. Otec chodil s kamarátmi, stalo sa, že do mesiaca mal vypité aj viac, avšak

v ich spolužití s tým problémy neboli. Bol priamo pri nehode, videl otca zomierať, čo ho psychicky
poznačilo, nemôže spávať, začala viac požívať alkohol po jeho smrti, čo má vplyv na jeho rodinný život.
Takéto problémy do smrti otca nemal. Uvedené sa odohralo pred bytovkou. Jeho deti boli vždy radi,
keď starkého videli doniesol im sladkosti, rozprávali sa, chodili na výlety, riešili bežné veci. K fungovaniu
spoločnej domácnosti uviedol, že nájomné platil otec, keď nemal, dával on. Keď sa navarilo bolo aj pre

otca alebo otec nakúpil. Prispievali mu na bývanie, ale nie rovnakou sumou. V predmetnom byte mal
otec samostatnú izbu, ráno odišiel, mal kamarátov, vypomáhal na tržnici, potom sa vrátil domov najesť,
večer chodil upratovať do posilňovne. Otec sa neliečil na žiadne choroby.9. Žalobca 3/ uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ sú jeho nevlastní bratia. Rodičia sa rozišli, keď mal tri roky,
vyrastal s matkou a jej manželom a s nevlastným bratom. Keď mal šesť rokov mama mu povedala, kto
je jeho biologický otec, dovtedy si myslel, že to je jeho kamarát. Chodieval za ním do škôlky aj do školy,

nosil mu darčeky. Vtedy ušiel z domu, chcel byť s ním. Otec robil šoféra, chodieval s ním aj na aute,
mal ho veľmi rád. Mama nevedela, že sa s otcom stretáva. Potom ako sa oženil s otcom sa stretával
sporadicky. Keď sa v roku 2006 presťahoval na O., stretávali sa často. Má jednu dcéru, ktorá chodila
venčiť otcovho psa. Na Vianoce vždy spolu varili kapustnicu, robili šalát, bol s ním aj v C. za bratom.
Potvrdil, že otec si vypil aj viackrát do mesiaca, aj tak, že bol opitý, nebol agresívny, väčšinou plakal,

smútil za životom. O. na sebe neboli závislý, otec sa o seba vedel postarať. Uviedol, že otec bol jeho
jediný rodič, s mamou sa nebaví 25 rokov. Keď mal asi 30 rokov nejaký čas žil v jeho domácnosti. Mal
problém s drogami, po smrti otca sa opustil, znovu začal užívať heroín vo väčšej miere, odišla od neho
žena, bol aj na liečení, v súčasnej dobe je v poriadku.
10. Žalobca 2/ sa vyjadril písomne z dôvodu dlhodobého pobytu v Spojenom kráľovstve a vzhľadom na
pandemickú situáciu. S otcom mal veľmi dobrý vzťah. Od malička sa im venoval, chodievali na výlety,

opekačky, stanovačky, mali o zábavu a dobrodružstvá postarané. Otec im bol oporou vo všetkom, keď
mal osem rokov, zachránil mu život, lebo mu prasklo doma slepé črevo. Keď mal sedemnásť rokov odišla
od nich mama, otec to mal s dvoma tínedžermi ťažké, ale všetko zvládal. Mali všetko čo potrebovali. Po
povinnej vojenskej službe odišiel do C., kde žije. Otec aj s bratom J. ho chodieval do C. navštevovať,
páčilo sa mu tam. Často si volali, vyrozprávali sa. Mali pravidelný kontakt. Keď mu otec po nehode

zavolal, zrútil sa mu svet, bolo to pár dní po jeho narodeninách, prežíval obrovský šok, beznádej, mal
výčitky, že nebol pri ňom, keď ho potreboval. Smútok a žiaľ bude pociťovať vždy.

11. Žalovaný 1/ uviedol, že je mu ľúto čo sa stalo, bol to zlomok sekundy, chodca na ceste nevidel,
keď sa to stalo, bol v šoku a nevedel podať ani prvú pomoc. Najprv volal tiesňovú linku, potom políciu,

vyšiel aj syn nebohého, skôr ako prišla polícia. Najprv si mysleli, že ide o bezdomovca, syn sa vyjadril,
že začul náraz s tým, že uviedol, že dúfa, že to nie je otec. Od neho vie, že pomáhal na tržnici, potom si
kúpil víno a pri garáži s partiou víno konzumoval. Cez cestu išiel domov, čiže najkratšou cestou. Napísal
list, ktorý však odoslal oveľa neskôr, keďže sa s tým nevedel vysporiadať, je to pre neho tiež na celý
život. Potvrdil, že nevykonal žiadnu úhradu.

12. Z písomného vyjadrenia žalovaného 1/ bolo zistené, že je pravdou, že bol účastníkom dopravnej
nehody zo dňa 18. 09. 20919 a že bol uznaný vinným bez ohľadu na následok, ktorý vznikol pri dopravnej
nehode a úmrtie je potrebné zobrať do úvahy aj výrazné spoluzavinenie nebohého na vzniku dopravnej
nehody. Už zo skutkovej vety výrokovej časti trestného rozsudku vyplýva, že nebohý sa pohyboval

na vozovke, respektíve vstúpil na vozovku bez toho, aby sa dostatočne presvedčil, ti tak môže urobiť
bez nebezpečenstva a aj napriek tomu, že vzhľadom na rýchlosť prichádzajúceho vozidla nemohol cez
vozovku bezpečne prejsť a nútil vodiča žalovaného 1/ k zmene smere a rýchlosti jazdy. E. P. sa tak
správal pod výrazným vplyvom alkoholu. Znaleckým skúmaním a dokazovaním bolo preukázané, že v
čase dopravnej nehody mal v krvi 2,75 g na kg alkoholu. Žalovaný 1/ pravdivo opísal techniku a spôsob

svojejjazdypridopravnejnehodeavšetkytietodôkazyviedlisúdktomu,abyzohľadnilokolnostiprípadu,
čo bolo vyjadrené vo výroku o treste pre žalovaného 1/. Žalovaný 1/ prejavil ľútosť nad celou udalosťou,
čo prezentoval vo výpovediach pred orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom a zaslal pozostalým
žalobcom 1/ až 3/ list, v ktorom prezentoval ľútosť, ospravedlnenie s tým, že následky dopravnej nehody
bude znášať po celý zvyšok svojho života a požiadal pozostalých o odpustenie.

13. Zároveň sa žalovaný 1/ pripojil k vyjadreniu žalovaného 2/. Poisťovňa pristúpila k likvidácii poistného
plnenia, ktoré krátila o 50 % z titulu spoluzavinenia E. P. na dopravnej nehode a spornou zostáva otázka
náhrady nemajetkovej ujmy. Vzťahy a spolunažívanie nebohého a žalobcov nebolo takého charakteru,
aby usmrtenie znamenalo taký zásah do osobnostných práv ako to prezentujú. Žalovaný 1/ nechce

zasahovať do rodinných a vzťahových otázok, avšak má vedomosti, že nebohý viedol svojský spôsob
života. Väčšinu dňa trávil vypomáhaním predajcom trhoviska na W. ulici s čím bolo spojené aj požívanie
alkoholu. V danej lokalite sa pohyboval často pod vplyvom alkoholu, ktorý mnohokrát predstavoval
odmenu od trhovníkov za jeho výpomoc.

14. Z vyjadrenia žalovaného 2/ bolo zistené, že motorové vozidlo L. XXX O. malo v čase dopravnej
nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorovéhovozidlaužalovaného2/.Výškanáhradynemajetkovejujmysajavíakoznačneneprimeraná,
neodôvodnená a nepreukázaná. Žalobcovia výšku uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy nijakýmspôsobom riadne nezdôvodnili a nepreukázali. V žalobe sa síce uvádza, že ide o synov zosnulého.
K podaniu neboli priložené žiadne listiny, ktoré by príbuzenský vzťah preukazovali. Samotný obsah
žalobyjevšeobecnýmopisomzásahudosúkromnéhoživota,žalobcovscitáciouzákonnýchustanovení.

Aj s ohľadom na rozhodovaciu prax súdov SR v prípade, že by došlo k preukázaniu základu nároku
suma, ktorú si uplatňujú žalobcovia sa javí ako neprimeraná. Žalovaný poukázal na rozhodnutia súdov
v obdobných sporoch s poukazom na výšku nemajetkovej ujmy, ktorá bola priznaná z čoho vyplýva,
že sa priznáva v rádovo nižších sumách ako si žalobcovia uplatňujú. Podľa Článku 2 ods. 2 CSP
právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade

s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Ak takej ustálenej rozhodovacej praxe
niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Pokiaľ nie je splnená podmienka existencie rovnakého alebo analogického skutkového stavu nie je
splnený základný predpoklad na to, aby všeobecný súd na účel dodržania princípu právnej istoty a
predvídateľnosti súdneho rozhodnutia musel dať na určitú právnu otázku rovnakú odpoveď (uznesenie
ÚS SR zo dňa 09. 02. 2018 č. k. IV.ÚS 99/2018). Výška peňažnej satisfakcie nesmie byť prostriedkom

bezdôvodného obohatenia a ako vyplýva z § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Zákon presne
nedefinuje, v akej výške môže byť ujma priznávaná, keďže sa vychádza z individuálnych okolností k
prejednávanej veci, avšak ako pomocné kritérium pri určení výšky môžu poslúžiť iné právne predpisy,
ktoré upravujú odškodňovanie osôb. Takým predpisom je zákon o obetiach trestných činov č. 274/017

a jeho ustanovenie § 12 ods. 2 podľa ktorého ak bola trestným činom spôsobená smrť, obeť násilného
trestného činu má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume 50-násobku minimálnej mzdy ak je obetí
násilného trestného činu viac suma odškodnenia sa rozdelí medzi nich rovnakým dielom. V § 13 zákona
je uvedené celková suma odškodnenia nesmie presiahnuť 50-násobok minimálnej mzdy. Minimálna
mzda v roku 2019 bola 520 Eur a 50-násobok predstavoval sumu 26 000 Eur, pričom táto suma by sa

rozdelila medzi všetkých poškodených. Ide o maximálne finančné odškodnenie v prípade úmyselného
trestného činu. V danom prípade nemožno hovoriť o úmyselnom ale nedbanlivosťou trestnom čine a
netreba opomínať aj závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Žalovaný
zároveň poukázal na § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré upravuj limit pre výšku nemajetkovej
ujmy v súvislosti s nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom tak, že výška

nemajetkovej ujmy nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými
trestnými činmi s odkazom na ustanovenie zákona č. 274/2017 Z. z.. Uvedené právne predpisy môžu
slúžiť ako určité merítko pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v využitím analógie práva
a uvedený postup potvrdzuje aj rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 13Co/424/2017. K
rovnakému záveru dospel aj Krajský súd Prešov č. k. 9Co/56/2019.

15. Žalobcovia výšku uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy, ale ani samotný vznik nemajetkovej
ujmy riadne nezdôvodnili a nepreukázali. Na strane poškodeného je potrebné skúmať intenzitu vzťahu
žalobcu so zomretým, vek zomrelého a pozostalých, otázku hmotnej závislosti pozostalého na usmrtenej
osobe, prípadne poskytnutie inej satisfakcie a na strane zodpovednej osoby pôvodcu zásahu je potrebné

skúmať postoj žalovaného (ľútosť, náhrada škody, ospravedlnenie, dopad udalostí do duševnej sféry
pôvodcu, majetkové pomery a mieru zavinenia, eventuálne mieru spoluzavinenia usmrtenej osoby).
Zosnulý mal v čase dopravenej nehody 66 rokov, žalobcovia mali 35 rokov, 34 rokov a 43 rokov. V
súčasnej dobe sú vo veci 36 rokov, 35 rokov a 44 rokov. Ide o dospelé osoby, zrejme samostatné osoby,
pričom nie je preukázané, či boli na zosnulom závislý výživou, starostlivosťou, finančne ani nijakým iným

spôsobom. Výška nemajetkovej ujmy sa javí ako nepreukázaná, nedôvodná a neprimeraná vzhľadom
na skutkové okolnosti sporu, vnútroštátne predpisy a rozhodovaciu prax súdov.

16. Žalovaný 2/ poukázal na skutočnosť, že z opisu skutkového stavu vyplýva, že zosnulý svojím
konaním prispel, resp. je spoluzodpovedný za vznik dopravnej nehody. V čase dopravnej nehody bol pod

vplyvom alkoholu. Pri prechádzaní cez vozovku mimo priechodu pre chodcov sa nepresvedčil, či môže
cezvozovkuprejsť,prechádzalšikmýmsmerom,čímporušilustanovenia§53ods.3,4zákonač.8/2009
Z. z. o cestnej premávke. S poukazom na § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného
znáša ju pomerne, ak bola spôsobená výlučne jeho zavinením znáša ju sám. Z rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 4T/8/2020 vyplýva, že žalovaný 1/ bol uznaný vinným zo spáchania trestného

činu, čím bola preukázaná zodpovednosť žalovaného avšak spoluzavinenie má význam pri určovaní
výšky náhrady škody, resp. nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 3 OZ. Aj keď je výrokom
rozsudku trestného súdu civilný súd v zmysle § 193 CSP viazaný a musí z neho vychádzať ako z
celku a brať do úvahy jeho právnu aj skutkovú časť, ktorá rieši naplnenie znakov skutkovej podstatytrestného činu konkrétneho konania páchateľa. To sa však týka výlučne konania obvineného. Pokiaľ
skutkovéokolnostinasvedčujú,ženavznikuškodysamohlapodieľaťajďalšiaosobanapr.zosnulýnieje
civilný súd pri skúmaní spoluzainenia viazaný výrokom o vine, ktorý konštatuje iba zavinenie páchateľa,

nie však aj spoluzavinenie poškodeného prípadne inej neznámej osoby. Smrteľný následok dopravnej
nehody nebol iba dôsledkom porušenia dopravných predpisov zo strany žalovaného 1/, ale na vzniknutej
situácii sa podieľal aj pán P., a to spôsobom prechádzania cez cestu, kedy došlo k porušeniu práva.
Žalovaný 2/ poukázal na vykonané dokazovanie v trestnom konaní, kde bola skúmaná aj zodpovednosť
zosnulého na vzniku dopravnej nehody, kde bolo vykonané aj znalecké dokazovanie.

17. Žalovaný 2/ uviedol, že od uplatňovanej náhrady škody je potrebné odpočítať štátny príspevok
na pohreb 79,67 Eur a teda náklady predstavujú 1 086,13 Eur. Z uvedenej sumy žalovaný 2/ poskytol
plnenie žalobcovi 50 % t. j. 543,07 Eur, keďže mal za to, že je tu daná spoluzodpovednosť zosnulého
na vzniku dopravnej nehody.

18. Žalobcovia 1/ až 3/ v replike uviedli, že nepochybne je základ nároku žalobcov daný, keďže zásah do
ich osobnostných práv vyplýva z rozsudku OS BB č. k. 4T/8/2020 zo dňa 22. 06. 2020. Nepochybne bolo
zasiahnuté do práva rodiny a súkromný život. Ide o zásah trvalý a nenapraviteľný. Žalobcovia zotrvali
v podstate na skutočnostiach uvedených v žalobe. Poukázali na to, že emocionálna ujma žalobcu 1/ je
umocnená tým, že s nebohým otcom žil v jednej domácnosti, čo preukazuje aj jeho výpoveď z trestného

konania zo dňa 10. 01. 2020 čo vyplýva z predmetnej zápisnice. K neprimeranosti požadovanej náhrady
uvedená hranica by mala slúžiť iba ako pomocné kritérium a argumentácia týmito ustanoveniami nie je
správnaauvedenýzákonupravujeinésituácieakovýškunemajetkovejujmyapoukazovanienazákonč.
514/2003 Z. z., ide o špecifické prípade a síce keď je škodcom štát alebo samospráva. Cieľom je chrániť
finančné záujme verejnoprávnych inštitúcii. Zároveň mali za to, že poukazovanie na to, že žalobcovia

sú samostatné dospelé osoby a neboli odkázaní na nebohého výživou či starostlivosťou je uvedené pre
posúdenie zásahov do osobnostných práv irelevantné. Uvedené by malo relevanciu v prípade náhrady
škody pri usmrtení osoby, ktorá mala vyživovaciu povinnosť voči pozostalým.

19. Žalovaný 2/ k republike žalobcov uviedol, že zotrváva na svojich námietkach uvedených

vo svojom vyjadrení k žalobe. Tvrdenia žalobcu nie sú preukázané, sú iba tvrdeniami bez
objektívneho preukázania, čo nie je dostatočné, pretože samotné úmrtie automaticky neodôvodňuje
vznik nemajetkovej ujmy. Zároveň zotrval na spoluzavinení nebohého, čo vyplýva zo skutkového stavu
opísanéhovpredmetnomtrestnomkonaníspoukazomnaustanoveniazákona§53ods.1až4ocestnej
premávke. Je nepochybné, že zosnulý pán P. porušil viaceré ustanovenia zákona, čím aktívne prispel

k vzniku dopravnej nehody a žalovaný uvedenú zodpovednosť premietol v rámci plnenia za pohrebné
náklady v rozsahu 50 % po odpočítaní štátneho príspevku na pohreb.

20. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 20C/41/2020-113 zo dňa 21. 10.
2021 tak, že žalobu žalobcov 1/, 2/, 3/.

21. V dôsledku odvolania žalobcov 1/, 2/, 3/ Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k.
17Co/23/2022-216 zo dňa 15. 12. 2022 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

22. Druhoinštančný súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobu o náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy podali traja žalobcovia, synovia nebohého E. P., ktorý zomrel 18. 09. 2019 po tom,
čo bol žalovaný 1/ ako vodič motorového vozidla právoplatne uznaný vinným z prečinu usmrtenia E. P.
podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona a rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 22. júna 2020 č.
k. 4T/8/2020-214 odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, výkon ktorého sa podmienečne

odložil na skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov. Žalovanému 1/ súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť
akýkoľvek druh motorového vozidla v trvaní 18 mesiacov a poškodených žalobcov so svojimi nárokmi
na náhradu škody odkázal na civilný proces. Skutok je v rozsudku sp. zn. 4T/8/2020 popísaný tak,
že 18. 09. 2019 v čase okolo 17.50 hod. v L. L. na ulici F. X. viedol žalovaný 1/ rýchlosťou cca 58
km/hod osobné motorové vozidlo tak, že sa plne nevenoval vedeniu vozidla a dostatočne nesledoval

situáciu v cestnej premávke a neprispôsobil rýchlosť svojej jazdy ani rozhľadovým pomerom, ktoré boli v
smere jeho jazdy zhoršené vplyvom ostro svietiaceho zapadajúceho slnka, v dôsledku čoho oneskorene
reagoval na pohyb chodca E. P., v ktorého krvi sa nachádzalo 2,75 g/kg alkoholu a ktorý prechádzal cez
vozovku mimo priechodu pre chodcov a vstúpil na vozovku bez toho, aby sa dostatočne presvedčil, čitak môže urobiť bez nebezpečenstva. V dôsledku všetkých uvedených okolností došlo k nárazu ľavej
prednej časti vozidla žalovaného 1/ do E. P., ktorý pri dopravnej nehode utrpel viacpočetné zranenia,
ktorým po prevoze do X. F. D. K. v L. L. dňa 18. 09. 2019 v čase o 18.40 hod. podľahol. Bezprostrednou

príčinou jeho smrti bola centrálna smrť - smrť mozgu a miechy pri mnohonásobných poraneniach hlavy,
hrudníka a končatín. Žalovaný 1/ tým inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, čím spáchal prečin usmrtenia.
Okrem nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 000 Eur pre každého zo žalobcov zvlášť,
žiadal žalobca 1/ aj náhradu škody rovnajúcu sa vynaloženým pohrebným trovám a pohostenia na kare,
o čom predložil kópie dokladov. Vzťah k zosnulému E. P. preukázali žalobcovia kópiami rodných listov, z

ktorých vyplýva, že žalobca 1/ H. P. a žalobca 2/ H. P. mali spoločnú matku aj otca a prvorodený žalobca
3/ je synom E. P., ale má odlišnú matku. Žalobcovia 1/ a 2/ sa narodili v krátkom čase po sebe, ale s
odstupom 8 a 9 rokov po narodení žalobcu 3/. Napriek vekovému rozdielu a neplnorodému rodinnému
vzťahu udržiavali žalobcovia súrodenecké vzťahy a pojítkom medzi nimi bol práve ich otec nebohý E.
P., ktorého každý z troch synov popisuje ako veľmi dobrého, starostlivého a zábavného otca kľudnej
povahy, napriek občasnému požívaniu alkoholických nápojov. Žalobca 2/ vo svojej písomnej výpovedi

uviedol, že mama od nich odišla, keď mal on 17 rokov a „oco to mal s nami dvoma tínedžermi ťažké,
ale všetko zvládal, vždy sme mali všetko, čo sme potrebovali“, čím je jednoznačne potvrdená osobná
starostlivosť nebohého E. P. o žalobcov 1/ a 2/ aj bez ich matky, čo muselo v deťoch vyvolať veľmi
vrúcny vzťah k otcovi. Žalobca 1/ dokonca od svojho narodenia až do smrti otca s ním zdieľal spoločnú
domácnosť a so žalobcom 2/ nestratil otec kontakt napriek veľkej vzdialenosti ich bydlísk. Žalobcovia

zhodne uviedli, že H. P. cestoval na Slovensko každý rok na Vianoce a okrem týchto stretnutí realizovali
osobný kontakt aj pri návštevách otca v C.. Nebohý E. P. navštevoval žalobcu 3/ v jeho útlom veku aj po
tom, čo sa s jeho matkou rozišiel a žalobca 3/ si ho zamiloval kvôli jeho návštevám v škôlke a v škole
nevediac o tom, že ide o jeho vlastného otca. Keď sa žalobca 3/ dozvedel, že E. P. je jeho biologickým
otcom, utiekol z domu, aby mohol byť so svojím otcom a aj v dospelosti udržiaval vzťah s otcom, nie

s matkou a to práve kvôli tomu, že styk s otcom udržiaval. Tieto tvrdenia žalobcov neboli v konaní
žiadnym spôsobom vyvrátené. Nič z obsahu spisu nenasvedčuje tomu, že by sa žalobcovia v dospelosti
a po osamostatnení otcovi odcudzili. Z ničoho nie je možné vyvodiť, že by požívanie alkoholických
nápojov nebohým E. P. ovplyvnilo jeho spolužitie so synom H. a jeho rodinou, práve naopak, dlhodobé
spolužitie v jednom byte so synom, jeho priateľkou a vnukmi vypovedá o nich dobrom vzťahu. Iný záver

nie je možné vyvodiť ani z informácie, že E. P. mal vlastnú izbu, čo je vzhľadom na vek a zloženie
domácnosti (syn s priateľkou a maloletými deťmi) pochopiteľné. Všetci traja žalobcovia majú rovnakú
adresutrvaléhopobytuakonebohýE.P..Ajtátoinformáciapodľaodvolaciehosúdunapovedá,ževzťahy
medzi otcom a synmi boli intenzívne, keď súhlasil, aby v jeho byte mali žalobcovia 2/ a 3/ evidovaný
trvalý pobyt, aj keď v skutočnosti tam nebývali. Žalovaným 2/ tvrdený vplyv užívania drog žalobcom 3/

na „prežívanie vzťahu so zosnulým“ v konaní zistený nebol. Súd prvej inštancie zrejme pod vplyvom
obrany žalovaného 2/ pripisuje iný význam skutočnostiam uvádzaným žalobcami v konaní, než z nich
podľa odvolacieho súdu bolo potrebné vyvodiť. Ak žalobcovia opisujú šťastné detstvo s otcom (bez
matky), na ktoré nezabudli ani v dospelosti, keď už každý zabezpečuje svoju existenciu samostatne
vzhľadom na novovytvorené rodinné väzby žalobcov, môže to potvrdzovať vyjadrenia žalobcov o ich

doteraz srdečnom vzťahu s otcom, v ktorom videli oporu v minulosti a jeho pretrvávajúci záujem o synov
až do svojej smrti. To, že každý zo synov i otec boli sebestační a neboli odkázaní na seba výživou
a starostlivosťou neznamená, že rodičovská (synovská) láska vymizla, iba toľko, že nateraz jeden
druhého nepotrebovali (z hľadiska materiálneho) a pocit rodinnej súdržnosti im dával istotu, že v prípade
potreby sa navzájom podporia. Žalobca 1/ zdieľal s nebohým E. P. spoločnú domácnosť, dennodenne

sa stretávali, stravovali sa spoločne. Žalobca 2/ sa s otcom navštevoval a tvrdí častý telefonický kontakt,
aby sa „vyrozprávali“. Žalobca 3/ uvádzal v konaní, že každoročne slávil s otcom Vianoce, spoločne varili
kapustnicu a robili šalát. Z výpovedí žalobcov vyvodil podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie
o ich vzťahu s nebohým E. P. nesprávne skutkové zistenia. Zo zápisnice o pojednávaní nevyplýva, že
by si súd prvej inštancie splnil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 181 ods. 2 Civilného sporového

poriadku a oznámil stranám, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia
považuje za nesporné a predbežné právne posúdenie veci, preto nemohli žalobcovia predpokladať, že
popis ich zväzku s otcom nie je pre úspešnosť v spore dostatočná a je potrebné svoje tvrdenia rozvinúť
či dokazovať. Zo strany žalovaných a súdu prvej inštancie zostalo nevysvetlené, akým spôsobom mali
žalobcovia preukázať svoj smútok a strádanie za otcom či šok z jeho smrti a prečo súdu nepostačovali

ichvyjadrenia,žesmrťotcapociťujúakostrašnústratu,sktorousanevediavyrovnať,žežalobca1/,ktorý
bol prítomný pri nehode, videl otca zomierať, čo ho psychicky poznačilo, v dôsledku čoho nevie spávať a
začal požívať alkoholické nápoje, žalobca 3/, ktorý mal problém s drogami sa po smrti otca opustil, začal
užívať heroín vo väčšej miere, musel sa podrobiť aj liečeniu, že žalobca 2/ pociťuje výčitky, že nebolpri otcovi, keď ho potreboval, pociťuje smútok, ktorý mu nedovoľuje spať, prečo neboli pre preukázanie
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy opisy ich emocionálneho a citového rozpoloženia postačujúce.

23. Žalobca 1/ predložil súdu prvej inštancie kópiu zápisnice o jeho výsluchu v trestnom konaní z
10. januára 2020, v ktorom opísal zážitok zo dňa, keď došlo k dopravnej nehode a jeho otec umrel.
K dopravnej nehode došlo blízko bydliska žalobcov a E. P., žalobca 1/ počul náraz a videl ležať
človeka na zemi. Podľa výpovede žalovaného 1/ prišiel na miesto dopravnej nehody skôr ako polícia.
Svedkom tejto situácie bol aj so svojimi maloletými deťmi. Už v rámci trestného konania si žalobca

1/ uplatnil nárok na náhradu škody z titulu pohrebného a náhrady nemajetkovej ujmy a popísal svoj
vzťah k otcovi, že sa mali veľmi radi, nie je zmierený so situáciou, ktorá nastala, otec chýba celej
rodine a nevie spávať. K ospravedlňujúcemu listu žalovaného 1/ predloženého do súdneho spisu sp.
zn. 20C/412/2020 žalovaným 1/ (č. l. 79 spisu) vyjadril žalobca 1/ už pri výsluchu na polícii dňa 10.
januára 2020 pochybnosti. Z jeho odpovede na otázku obhajcu žalovaného 1/ vyplýva, že očakával
osobné ospravedlnenie žalovaného 1/, ospravedlnenie formou krátkeho listu považoval za účelové

konanie, nie za prejav úprimnej ľútosti žalovaného 1/. Odvolací súd zhodne ako žalobcovia hodnotí
ospravedlňujúci list žalovaného 1/ v kópii na č. l. 79 spisu, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva,
že ho nepísal žalovaný 1/ z prejavu úprimnej ľútosti a vyjadrenia sústrasti žalobcom, o čom svedčí
podpis na tomto liste ako „pán Z.“, pretože by sa žalovaný 1/ sám neoslovoval „pán Z.“, ale by sa
podpísal len Z. alebo celým svojím menom. Odvolací súd súhlasí so žalobcami, že list doručený iba

žalobcovi1/predVianocamiroku2019počasprebiehajúcehotrestnéhostíhaniažalovaného1/nemožno
považovať za dostatočnú morálnu satisfakciu, ktorá by vylučovala nárok žalobcov 1/ až 3/ na náhradu
nemajetkovej ujmy. Žalobcovia opakovane dávali do pozornosti súdu, že žalovaný 1/ pred súdom
v trestnom konaní neurobil vyhlásenie, že je vinný, iba nepoprel spáchanie skutku, čo si súd prvej
inštancie z trestného spisu neoveril a túto argumentáciu žalobcov nevyhodnotil. Žalovaný 2/ poukazuje

na výpoveď žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 14. 09. 2021 v podstate dva roky po úmrtí E. P.. Napriek
uznaniu viny žalovaného 1/ súdom a jeho odsúdeniu, kým nebol žalovaný 1/ predvolaný na súd spolu
so žalobcami, tento sa nepostavil pred žalobcov, aby im zoči voči predniesol ospravedlnenie a prejavil
úprimnú ľútosť nad svojím konaním či vyjadril sústrasť a nebyť konania o náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy, asi by tak ani neurobil, preto ani túto jeho výpoveď nie je možné považovať za

postačujúce odškodnenie traumy žalobcov zo smrti otca v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej
žalovaným1/.Správnyjenázoržalobcov,žespoluzavinenieE.P.navznikudopravnejnehodynevylučuje
nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy, môže mať vplyv iba na výšku priznanej náhrady, ak
protiprávne konanie u žalovaného 1/ preukázané bolo.

24. Aký vplyv môže mať správanie sa osoby poškodenej pri dopravnej nehode na výšku náhrady
nemajetkovej ujmy uplatňovanej príbuznými nebohého usmrteného pri dopravnej nehode sa vyjadril
NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvrozsudkuz27.októbra2010sp.zn.1Cdo/77/2009tak,že„nato,aby
žalobcovia mohli byť úspešní pri uplatňovaní nároku na ochranu ich osobnosti podľa § 13 OZ v prípade,
keď žalovaný neoprávnene (protiprávne) zasiahol do ich osobnostných práv zavinením dopravnej

nehody, pri ktorej zahynul ich blízky príbuzný, nie je zásadne nutné, aby konanie samej dotknutej osoby
(nebohého) muselo byť po právnej stránke bezzávadné. V súlade s citovaným ustanovením § 13 ods.
1 OZ na to, aby oprávnená osoba mala právo domáhať sa ochrany osobnosti, sa vyžaduje a zároveň
stačí, aby išlo o neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti. V prípade existencie takéhoto
neoprávneného zásahu ide potom o objektívnu zodpovednosť, bez ohľadu na zavinenie. Správanie

samej dotknutej osoby pri neoprávnenom zásahu sa stáva právne významným až pri určení výšky
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 OZ), ktorú výšku určuje súd podľa závažnosti
ujmy a podľa okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 OZ). Týmito okolnosťami sú
nielen okolnosti na strane samotného škodcu, ale súčasne sú tu aj okolnosti na strane dotknutej osoby,
na ktoré okolnosti správne súdy nižších stupňov prihliadali.“ Rozhodnutie sp. zn. 1Cdo/77/2009 spolu

s rozhodnutím sp. zn. 1Cdo/89/1997 (R 29/2001) považuje dovolací súd za ustálenú rozhodovaciu
prax v riešení otázky zohľadnenia miery spoluzavinenia poškodeného pri určovaní výšky nemajetkovej
ujmy v peniazoch (porovnaj uznesenie NS SR z 31. marca 2022 sp. zn. 7Cdo/252/2021, podľa ktorého
súdy musia určiť percentuálny podiel poškodeného na vzniku dopravnej nehody). Žalobcovia oprávnene
vytýkajú súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci, ak percentuálny podiel poškodeného

E. P. na vzniku dopravnej nehody ustálil iba na 50 %, napriek tomu žalobe o náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch nevyhovel ani čiastočne a svoje úvahy vedúce k takémuto rozhodnutiu ani v dôvodoch
neuviedol. Ak súd prvej inštancie nevyhodnotil všetky skutočnosti rozhodné pre posúdenie mieryspoluzavinenia poškodeného na vzniknutej škode, jeho záver o podiele poškodeného E. P. na vzniku
dopravnej nehody v rozsahu 50 % považuje odvolací súd za predčasný a preto nesprávny.

25. Na základe týchto skutočností vyplývajúcich zo súdneho spisu odvolací súd konštatuje, že základ
nároku je daný, sporná je len výška nároku uplatňovaná žalobcami. Keďže súd prvej inštancie žalobu
ako celok zamietol a výškou náhrady sa nezaoberal, bolo by predčasné vysloviť odvolacím súdom
názor k tejto otázke, preto odvolací súd iba pre ďalšie efektívne konanie súdu prvej inštancie upriamuje
jeho a pozornosť strán sporu na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzťahujúcu sa

k výške náhrady nemajetkovej ujmy konkrétnou sumou, v zmysle ktorej je výška vždy závislá od
výsledku posúdenia takých individuálnych, jedinečných okolností každej prerokovávanej veci, ktoré sú
spravidla neopakovateľné a nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, preto k otázke
primeranosti konkrétnej výšky tejto náhrady nie je vytvorená ustálená rozhodovacia prax dovolacieho
súdu (podľa uznesenia NS SR sp. zn. 7Cdo/204/2018, uznesenia NS SR sp. zn. 7Cdo/215/2020 z
31.01.2022, uznesenia NS SR z 24.03.2022 sp. zn. 4Cdo/278/2021 a iné).

26. Podľa § 391 ods. 3 C. s. p. odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie musí vykonať dôkaz spisom
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/8/2020 (pre prejednávanú vec relevantnými časťami)
spôsobom podľa § 204 Civilného sporového poriadku, umožniť stranám vyjadriť sa k dokazovaniu, po
vyhodnotení vykonaných dôkazov v súlade s § 441 OZ ustáliť mieru zodpovednosti nebohého Jozefa

Homišana na vzniku dopravnej nehody a škode v percentuálnom vyjadrení a pri posúdení dôvodnosti
nároku vziať do úvahy iba podmienky vyplývajúce z § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka. Pri rozhodovaní
o výške primeraného zadosťučinenia vezme súd do úvahy závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za
ktorých k porušeniu práva došlo, závažnosť ujmy na strane žalobcov vyhodnotí z hľadiska objektívnych
kritérií, najmä z hľadiska príbuzenského pomeru s prihliadnutím na vzťahy popísané žalobcami, pretože

hĺbku smútku a traumy zo smrti rodiča nie je možné konkrétnymi dôkaznými prostriedkami preukázať,
keď ide o vnútorný psychický stav jednotlivca. Žalobcovia ponúkli dôkazy o spôsobe prežívania smútku
za otcom (zvýšené požívanie alkoholických nápojov, návrat k omamným látkam aj s potrebou liečenia,
vplyv takéhoto konania rodinné vzťahy), iba neoznačili dôkazné prostriedky, ktorými svoje tvrdenia
dokážu preukázať. Bude na žalobcoch, aby si svoju povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia splnili

(§ 132 ods. 1 C. s. p.). Súd prvej inštancie zistí, či sa žalobca 2/ zdržujúci v C. zúčastnil pohrebu
otca, čo môže tiež napovedať o pravdivosti jeho tvrdení o zachovanom vzťahu k otcovi napriek veľkej
vzdialenosti a o existujúcich výčitkách z dôvodu, že nebol pri otcovi, keď ho potreboval. Žalobcovia
opakovane zdôrazňujú, že žiadaná náhrada nemajetkovej ujmy má zmierniť následky neoprávneného
zásahu do ich práva na súkromie a rodinný život, mali by však konkretizovať, ako vyplatené (ak

bude prisúdené) primerané zadosťučinenie zmierni tieto následky, na čo majú slúžiť tieto peniaze, čím
naplnenia vyplatené finančné prostriedky satisfakčnú funkciu.

27. Okrem náhrady nemajetkovej ujmy bola žalobcom 1/ uplatnená aj škoda, ktorá vznikla iba jemu
vyplatením pohrebných trov. O výške trov predložil žalobca 1/ objednávku pohrebných služieb, doklad o

ich úhrade a doklad o úhrade pohostenia na kare. Žalovaný 2/ preukázal, že pozostalým po zomretom
E. P. v rámci tohto prebiehajúceho súdneho konania z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu žalovaného 1/ vyplatil „zálohu“ v rozsahu 50 % z vyčíslenej náhrady škody zdokladovanej vo
výške 1 165,80 € mínus štátny príspevok na pohreb 79,67 € = 1 086,13 €, z toho 50 % = 543,07 €. V
podaní z 29.10.2020 na č. l. 47 vzali žalobcovia čiastočne späť žalobu o rozsah poskytnutého plnenia

543,07 € požadovaných žalobcom 1/ titulom nákladov na pohreb, žiadnym spôsobom sa však nevyjadrili
k tomu, či im bol vyplatený štátny príspevok na pohreb v žalovaným 2/ tvrdenej výške 79,67 €, ak nie, z
akého dôvodu, keďže toto skutkové zistenie má vplyv na výšku uplatňovanej náhrady škody žalobcom 1/
vovýškezostávajúcich622,73€.Oprávnenosťtohtonárokubudesúdposudzovaťpodľa§449ods.2OZ
a ich primeranosť podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka.

28. Po vrátení veci na ďalšie konanie na pojednávaní právny zástupca žalobcov 1/, 2/, 3/ uviedol, že
vzhľadom na bod 15 uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici predložil do konania uznesenie č. k.
5Nt/63/2022 tunajšieho súdu zo dňa 20. 01. 2023 na preukázanie vo vzťahu k žalobcovi 1/, že absolvoval

ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, ktoré mu bolo uložené rozsudkom Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 1T/4/2021 zo dňa 18. 03. 2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 5To/49/2021 zo dňa 01. 06. 2021 a vo vzťahu k žalobcovi 3/ doklad o absolvovaní
PAL, že bol prepustený z liečenia diagnóza F11.2 prijatý na liečenie dňa 08. 11. 2021, prepustenýdňa 04. 02. 2022, takéto liečenie absolvoval dvakrát už aj v roku 2020 tri mesiace. Ide o poruchy
psychiky a správania zapríčinené užívaním opijátov. Pokiaľ v zmysle rozhodnutia druhoinštančného
súdu mal preukázať účasť na pohrebe otca túto skutočnosť potvrdzujú žalobcovia 1/ a 3/ a zároveň bola

predložená kópia letenky z Z. do L. a späť.

29. Právny zástupca žalovaného 1/ k predloženým listinným dôkazom zo strany žalobcov 1/, 2/, 3/ na
preukázanie,žeuvedenásituáciaichpriviedla,čiužknadmernémupoužívaniualkoholickýchlátokalebo
omamných látok nie je spôsobom riešenia v ťažkej životnej situácii, keďže sú aj iné spôsoby terapeutické

alebo psychologicko-poradenské služby s tým, že závislosť sa vyvíja postupne, nevzniká zo dňa na deň
a nie je v príčinnej súvislosti s úmrtím otca. Z predloženého uznesenia č. k. 5Nt/63/2022, ktorým bolo
uložené ochranné liečenie žalobcovi 1/ bolo uložené z dôvodu spáchania trestného činu a z rozhodnutia
č. k. 1T/4/2021 vyplýva, že išlo o ublíženie na zdraví, kedy sa skutok mal stať dňa 22. 09. 2020 družke
žalobcu. Z výpovede družky v tomto konaní vyplýva, že dochádzalo medzi nimi k hádkam od septembra
2019, potom ako zomrel otec žalobcu, keďže bol nervóznejší a začal požívať alkoholické nápoje.

30. Žalobca 3/ uviedol, že sa liečil v roku 2020 a v roku 2022, predtým liečený nebol, užíval marihuanu
asi jedenkrát do týždňa. Uviedol, že vo svojom živote v dôsledku užívania nemal problém, keďže ju
začal užívať od 30 roku veku, v tom čase bol ženatý, má dcéru, šesť rokov je rozvedený. Začal potom
užívať heroín, keďže nepil, tak to riešil týmto spôsobom, čo ho zničilo, lebo ide o rýchlu návykovú látku a

pokiaľ došlo k recidíve bolo to krátko. Sám išiel dobrovoľne na liečenie od posledného liečenia neužíva
omamné látky, absolvuje lekárske kontroly. Uviedol, že asi po roku opätovne začal s recidívou z dôvodu,
že sa mu ozval díler kúpil si drogu, túto užil, stalo sa to.

31. Právny zástupca žalobcov k výške nemajetkovej ujmy uviedol, že žalobcovia trvajú na takej výške,

akú si uplatnili v žalobe s poukazom na ustanovenie § 13 ods. 3 OZ, kedy sa pri náhrade nemajetkovej
ujmy skúma závažnosť ujmy a okolnosti prípadu. Závažnosť ujmy bola v konaní preukázaná, došlo k
nezvratnej deštrukcii rodinných vzťahov medzi zosnulým a žalobcami ako synmi s tým, že žalovaný
1/ sa úprimným spôsobom neospravedlnil, čo vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici. Taktiež ani na hlavnom pojednávaní neurobil vyhlásenie vo vzťahu k poškodeným o vine.

Len uviedol, že nepopiera spáchanie skutku. Pre žalobcu 1/ to bolo horšie z dôvodu, že žil s otcom
v spoločnej domácnosti a v čase nehody sa na miesto nehody dostavil a videl svojho otca umierať.
Nebohý bol jediným rodičom žalobcov, matka opustila spoločnú domácnosť, keď boli v teenagerskom
veku. Žalobcovia predložili do konania doklad o kúpe letenky zo dňa 22. 09. 2019 na preukázanie, že
žalobca 2/ pricestoval na pohreb svojho otca. Na letenke je uvedené meno G. P., ide o manželku H.

P. a predložili vyhlásenie jeho manželky na preukázanie, že bol žalobca 2/ so svojím otcom pred jeho
smrťou v pravidelnom kontakte. Žalobcovia predložili fotografie s otcom, z ktorých je zrejmé, že medzi
nimi existovali silné rodinné a sociálne väzby.

32. Žalovaný v 2/ rade k vyjadreniu žalobcov zo dňa 18. 04. 2023 uviedol, že žalobcovia predkladajú

nové dôkazy, ktoré predtým nenavrhovali a na pojednávaní dňa 28. 03. 2023 uviedli, že ďalšie dôkazy
nenavrhujú. Poukázal na ustanovenie § 153 ods. 1, 2 CSP s tým, aby súd na tieto dôkazy neprihliadal.
K predloženému dôkazu - letenke na meno G. P. uviedli, že neznie na meno žalobcu 2/, na letenke
je uvedené kvantity 1, čo znamená počet 1 kus, z čoho nevyplýva, že by žalobca 2/ mal cestovať
lietadlom na pohreb svojho otca alebo vôbec, že by mal niekde cestovať, pretože by mal disponovať

obdobnou letenkou ako G. P., takúto nepredložil. K čestnému prehláseniu jeho manželky uviedli, že
vyjadrenie je nepreskúmateľné, neurčité, nie je zrejmé, akú frekvenciu kontaktu má predstavovať slovné
spojenie pravidelný telefonický kontakt. Ak chcel žalobca preukázať pravidelný alebo nejaký telefonický
kontakt mohol predložiť výpis zoznamu hovorov od mobilného operátora, čo neurobil. Rozporujú,
že medzi žalobcom 2/ a zosnulým bol telefonický kontakt, ktorý by bol spôsobilý preukázať nárok

na náhradu nemajetkovej ujmy v uplatnenom rozsahu. Navrhol, aby súd neprihliadol na toto čestné
prehlásenie, pretože by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, dopyt na príslušného mobilného
operátora. Žalobcovia predložili 11 fotografií, ktorými preukazujú silné rodinné a sociálne väzby. Podľa
názoru žalovaného 2/ predmetné fotografie preukazujú jeden výlet zosnulého so žalobcom 3/ v C., o
ktorom žalobcovia na výsluchoch hovorili. Žalobca 1/ sa má nachádzať len na jednej fotke č. 5, ktorá

pochádza z dávnej minulosti, pretože žalobca má v súčasnosti 39 rokov, na fotke je zjavne malým
chlapcom. Fotografie je obtiažne posúdiť, väčšina z nich je rozmazaná, osoby sú ťažko identifikovateľné.
Fotodokumentácia nepreukazuje silné rodinné a sociálne väzby, pochádza z dávnejšej minulosti a z
jedného výletu zosnulého v C..33. Právny zástupca žalobcov k namietanému dôkazu - letenke a skutočnosti, či sa žalobca 2/ zúčastnil
pohrebu uviedol, že sa zúčastnil pohrebu spolu s manželkou a s dcérou. Letenka bola vystavená

na meno jeho manželky a pokiaľ právny zástupca žalovaného 2/ poukazuje na bod 15 rozhodnutia
odvolacieho súdu ustálená súdna prax uvedené nerieši a je irelevantné ako poškodený použije priznané
finančné zadosťučinenie, či to bude na charitu, rodinu, zakúpenie tovaru, vecí, služieb s tým, že sa ich
osobne pýtal ako peniaze použijú, na čo uviedli, že časť by dali na charitu, väčšiu časť použijú pre rodinu.

34. Žalovaný 1/ uviedol, že je živnostníkom, vykonáva obchodnú činnosť s mesačným príjmom 850 Eur,
je slobodný, bezdetný, vlastní dvojizbový byt a motorové vozidlo, má hypotekárny úver na byt 28 000
Eur je jeho zostatok a ďalší úver 2 500 Eur, iný majetok nemá, iné dlhy, pôžičky nemá, nemá úspory.

35. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy.

36. Podľa § 15 Občianskeho zákonníka po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho
osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

37. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

38. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

39. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

40. Podľa Článku 2 ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho

spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.

41. Nemajetkovou ujmou v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 OZ je ujma v nemajetkovej sfére života

fyzickej osoby, ktorá sa bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity ani do majetkovej sféry fyzickej
osoby a treba ju dôsledne odlišovať od majetkovej ujmy vrátane ujmy na zdraví s majetkovými
dôsledkamiainejnemajetkovejujmyvzniknutejakopriamydôsledokzásahudotelesnejintegrityfyzickej
osoby, za ktorú sa poskytuje náhrada podľa § 444 OZ. Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa § 13 ods. 2 OZ je dosiahnuť vyváženosť medzi ujmou na hodnotách ľudskej dôstojnosti a jej

konkrétnym finančným vyjadrením. Cieľom je zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu a
poskytnúť čo najúplnejšiu a najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby.

42. Povinnosťou súdu podľa § 441 OZ bolo zistiť, či k škode a k nemajetkovej ujme došlo aj zavinením
poškodeného a či škoda nebola spôsobená výlučne jeho zavinením.

43. Žalovaný 1/ bol rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4T/8/2020-214 zo dňa 22. 06.
2020 uznaný vinným, že dňa 18. 09. 2019 v čase okolo 17.50 hod v L. L. na ulici F.. X. za križovatkou
s ulicou W. viedol rýchlosťou cca 58 km/h v smere od centra mesta do mestskej časti O.osobné motorové vozidlo O. J., U.: L tak, že sa plne nevenoval vedeniu vozidla a dostatočne nesledoval
situáciu v cestnej premávke a neprispôsobil rýchlosť svojej jazdy ani rozhľadovým pomerom, ktoré boli v
smere jeho jazdy zhoršené vplyvom ostro svietiaceho zapadajúceho slnka, v dôsledku čoho oneskorene

reagoval na pohyb chodca E. P., nar. XX. XX. XXXX, v ktorého krvi sa nachádzalo 2,75 g/kg alkoholu
a ktorý prechádzal cez vozovku z pohľadu vodiča zľava doprava mierne šikmým smerom, a to mimo
priechodu pre chodcov, hoci tento sa v blízkosti nachádzal a ktorý vstúpil na vozovku bez toho, aby
sa dostatočne presvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a aj napriek tomu, že vzhľadom na
rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúceho vozidla nemohol cez vozovku bezpečne prejsť a nútil tak vodiča

k zmene smeru a rýchlosti jazdy, pričom v dôsledku všetkých uvedených okolností došlo k nárazu ľavej
prednej časti vozidla do E. P., ktorý pri dopravnej nehode utrpel viacpočetné zranenia, ktorým po prevoze
do Nemocnice F. D. K. v L. L. dňa 18. 09. 2019 v čase o 18.40 hod podľahol, pričom bezprostrednou
príčinou jeho smrti bola centrálna smrť - smrť mozgu a miechy pri mnohonásobných poraneniach hlavy,
hrudníka a končatín a teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, čím spáchal prečin usmrtenia podľa §
149 ods. 1 Trestného zákona. Týmto je daná pasívna legitimácia žalovaného v 1/ rade.

44. Žalovaný 2/ je vecne pasívne legitimovaný v konaní, keďže žalovaný 1/ mal v čase dopravnej nehody
uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla u žalovaného 2/ a za škodu pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa považuje aj nemajetková ujma

spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody aj s poukazom na
rozsiahlu judikatúru a ustálenú rozhodovaciu činnosť. Vecná legitimácia žalovaných 1/, 2/ nebola sporná.

45. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia 1/, 2/, 3/ sú synovia nebohého E. P. a uvedeným konaním
žalovaného 1/ bolo nepochybne zasiahnuté do práva rodiny a súkromného života s tým, že ide o

zásah trvalý a nenapraviteľný a došlo k nezvratnej deštrukcii rodinných vzťahov medzi zosnulým a
žalobcami synmi s tým, že žalobcovia udržiavali súrodenecké vzťahy a pojítkom medzi nimi bol práve
ich nebohý otec. Žalobcovia uviedli, že otec bol veľmi dobrý, starostlivý, zábavný, kľudnej povahy,
napriek občasnému požívaniu alkoholických nápojov. Uvedené vzťahy sú popísané v bode 8, 9, 10,
22 predmetného rozsudku. Na základe zistených rodinných vzťahov medzi žalobcami 1/, 2/, 3/ a ich

otcom mal súd za to, že v dôsledku neoprávneného zásahu žalovaného 1/ došlo k násilnému pretrhnutiu
rodinných a citových väzieb vyplývajúcich zo vzťahov medzi žalobcami a ich otcom a jeho úmrtie malo
negatívny dopad na ich súkromný život. Základ nároku v danom konaní bol daný vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti a súd mal za to, že priznanie náhrady v danom prípade nemôže byť považované
za prostriedok slúžiaci na bezdôvodné obohatenie žalobcov, ale náhrada nemajetkovej ujmy žalobcom

v zmysle zásad slušnosti a naplnenia požiadavky morálnej správnosti je spôsobilá naplniť reštitučnú
podstatu kompenzácie. Priznaná nemajetková ujma v peniazoch nemôže byť nikdy náhradou za život,
ale slúži na minimálne zmiernenie následkov vzniknutej ujmy.

46. V konaní medzi stranami sporu vzhľadom na danosť základu nároku zostala sporná výška

uplatňovanej nemajetkovej ujmy žalobcami. Povinnosťou súdu bolo zistiť, či ku škode a k nemajetkovej
ujme došlo aj zavinením poškodeného a či škoda nebola spôsobená výlučne jeho zavinením. S
poukazom na rozsudok NS SR zo dňa 27. 10. 2010 č. k. 1Cdo/77/2009 na úspešnosť žalobcov pri
uplatňovaní nároku na ochranu osobnosti podľa § 13 OZ v prípade, keď žalovaný neoprávnene zasiahol
do ich osobných práv zavinením dopravnej nehody, pri ktorej zahynul jej blízky príbuzný nie je zásadne

nutné, aby konanie samej dotknutej osoby (nebohého) muselo byť po právnej stránke bezzávadné. Na
to,abyoprávnenáosobamalaprávodomáhaťsaochranyosobnostisavyžadujeazároveňstačí,abyišlo
o neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti. Ide potom o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu
na zavinenie. Správanie samej dotknutej osoby pri neoprávnenom zásahu sa stáva právne významným
až pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ, ktorú výšku určuje

súd podľa závažnosti ujmy a podľa okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 OZ).
týmito okolnosťami sú nielen okolnosti na strane samotného škodcu, ale súčasne aj okolnosti na strane
dotknutej osoby. Z rozhodnutia R 29/2001 vyplýva ,,samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku
neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie
výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení výšky súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých

k porušeniu práva došlo. Tieto okolnosti môžu byť významné tak u osoby postihnutej ako aj u osoby,
ktorá neoprávnený zásah spôsobila. Uvedené rozhodnutia predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax v
riešení otázky zohľadnenia miery spoluzavinenia poškodeného pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy.
Je potrebné určiť percentuálny podiel poškodeného na vzniku dopravnej nehody, keďže aj v danomprípade zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v trestnom konaní vyplýva, že sa poškodený
objektívne podieľal na vzniku nehodového deja.

47. Z dokazovania v trestnom konaní a tak ako vyplýva aj z rozsudku č. k. 4T/8/2020 bolo zistené, že
poškodený prechádzal cez vozovku mimo priechod pre chodcov, čím z jeho strany došlo k porušeniu
§ 53 ods. 1 až 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. V čase prechádzania cez vozovku bol
pod vplyvom alkoholu tak ako bolo vyššie uvedené čo vyplýva aj zo znaleckého dokazovania, kde
bola skúmaná zodpovednosť zosnulého na vzniku dopravnej nehody. Zo znaleckého posudku, ktorý bol

oboznámený i na pojednávaní č. 7/19 a č. 97/19 bolo zistené, že znalci uviedli, že úmrtie je v priamej
časovej a príčinnej súvislosti s poraneniami, ktoré E. P. utrpel dňa XX.. XX. XXXX pri dopravnej nehode,
kde bol v ťažkom stupni opitosti zrazený mimo prechodu pre chodcov osobným motorovým vozidlom,
pričom utrpel poranenia na následky ktorých po prevoze do nemocnice zomrel. Chemickým vyšetrením
vzoriek v krvi a moči bola stanovená koncentrácia alkoholu 2,75 g/kg alkoholu v krvi a 3,80 g/kg alkoholu
v moči. Uvedená koncentrácia alkoholu znamená ťažký stupeň opitosti, pri tejto koncentrácii dochádza k

ťažkejporuchekoordináciepohybovažneschopnosťsamostatnejchôdze,pozornosťjeznačneznížená,
reakcie na vonkajšie podnety sú značne spomalené, nastáva ťažká dezorientácia o mieste a situácii,
neskôr až chorobná spavosť. Vnímanie a rozpoznávanie podnetov z okolia je povrchné, spomalené,
nepresné, reakčná odpoveď na ne je oneskorená, často úplne neadekvátna danej konkrétnej situácii.
Dochádza ku zjavnému preceňovaniu vlastných schopností a podceňovaniu reálneho nebezpečenstva

z vlastného konania čím celé konanie je odbrzdené, ľahkovážne a nezodpovedné. Schopnosť pevného
vzpriameného postoja a chôdze je závažným spôsobom narušená, chôdza je neistá, dochádza k
preklápaniu ťažiska, ľahko môže dôjsť k náhlej zmene smeru pohybu, úkroku do strán, zatackaniu.
Výraznéoslabenéatýmneúčinnésúajobrannéaochrannéreflexnépohyby.Významnýmjeajzhoršenie
presného hĺbkového priestorového videnia a odhadu vzdialenosti. Pravdepodobnosť, že takto alkoholom

ovplyvnená osoba v dôsledku opitosti spôsobí kolíznu situáciu je mnohonásobne vyššia oproti triezvemu
človeku.

48. Zo znaleckého posudku v konaní ČVS:ORP:85/DI-BB-2019 č. 7/2019 a č. 97/2019 bola určená
príčina a čas smrti, a to centrálna smrť - smrť mozgu a miechy pri mnohonásobných poraneniach hlavy,

hrudníka s končatín utrpených pri dopravnej nehode ako chodec zrazený motorovým vozidlom, k smrti
došlo dňa 18. 09. 2019 o 18.40 hod s tým, že sa jedná o násilnú smrť, ktorá je v priamej časovej a
príčinnej súvislosti s poraneniami, ktoré poškodený utrpel dňa 18. 09. 2019 o 17.50 hod na ul. F.. X. za
križovatkou W. v L. L. pri dopravnej nehode, kde bol v ťažkom stupni opitosti zrazený mimo prechodu
pre chodcov osobným motorovým vozidlom, pričom utrpel poranenia na následky ktorých po prevoze

do nemocnice zomrel. Chemickým vyšetrením vzoriek krvi a moču odobratých pri pitve bola vyšetrením
stanovená koncentrácia alkoholu 2,75 g/kg alkoholu v krvi a 3,80 g/kg alkoholu v moči, uvedená
koncentrácia alkoholu podľa orientačného delenia znamená ťažký stupeň opitosti, čím pri takejto
koncentrácii dochádza k ťažkej koordinácii pohybov až neschopnosť samotnej chôdze. Pozornosť je
značne znížená, reakcie na vonkajšie podnety sú značne spomalené. Nastáva ťažká dezorientácia

o mieste a situácii, neskôr až chorobná spavosť. Vnímanie a rozpoznávanie podnetov z okolia je
povrchné, spomalené, nepresné, reakčná odpoveď je oneskorená, ťažko úplne neadekvátna danej
konkrétnejsituácii.Dochádzakuzjavnémupreceňovaniuvlastnýchschopnostíapodceňovaniureálneho
nebezpečenstva z vlastného konania, čím celé konanie je odbrzdené, ľahkovážne a nezodpovedné.
Schopnosť pevného vzpriameného postoja a chôdze je závažným spôsobom narušená, chôdza je

neistá, vrávoravá, dochádza k preklápaniu ťažiska, ľahko môže dôjsť ku náhlej zmene smeru pohybu
do strán a zatackaniu. Výrazne oslabené a tým neúčinné sú aj obranné a ochranné reflexné pohyby.
Zjavným a významným je aj zhoršenie presného hĺbkového priestorového videnia a odhadu vzdialenosti.
Pravdepodobnosť, že takto alkoholom ovplyvnená osoba v dôsledku opitosti spôsobí kolíznu situáciu je
mnohonásobne vyššia oproti triezvemu človeku.

49. Zo znaleckého posudku č. 41/19 vypracovaného znalcom Dipl. Ing. Igorom Harachom bolo zistené,
že príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska možno za príčinu dopravnej nehody z technického
hľadiska je možné považovať nevhodný spôsob prechádzania vozovky chodcom mimo priechodu pre
chodcov rýchlosťou, ktorá vytvárala potenciálny zdroj vzniku kritickej nehodovej situácie, nevhodnú

techniku jazdy vodiča vozidla a to aj napriek tomu, že zhoršené rozhľadové podmienky spôsobené
slnečným svitom je možné považovať za prvok, ktorý je v príčinnej súvislosti s oneskorenou reakciou.
Či za takýchto podmienok mal znížiť rýchlosť, resp. zastať a dôslednejšie vyhodnotiť situáciu pred
vozidlomjeskôrotázkuprávnehoposúdeniaakotechnického.Zcharakterudopravnejnehodyosobnéhomotorového vozidla s chodcom vyplýva, že ku kolíznej situácii došlo na vozovke, kde nie je vyznačený
priechod pre chodcov. Z výpočtu samotnej zrážky ako aj komplexného posúdenia celého nehodového
deja vyplýva, že vodič vozidla začal reagovať na chodca, ktorý prechádzal vozovku v čase, keď sa

už tento nachádzal v jazdnom pruhu pohybujúceho sa vozidla, resp. až v čase samotnej zrážky.
Rýchlosť vozidla bola okolo hodnoty 58 km/h v úrovni rýchlosti vyššej ako povolená. Z posúdenia
možností, ktoré by viedli k zabráneniu dopravnej nehode okrem iného vyplýva, že ak by vodič vozidla
najneskôr reagoval na chodca v okamihu, keď sa tento nachádzal približne v strede vozovky k zrážke
by nemuselo dôjsť. K zrážke by nedošlo aj v prípade, ak by rýchlosť vozidla bola nižšia ako 43

km bez brzdenia. Súčasne však uviedol, že prípadná skoršia reakcia mohla byť determinovaná aj
možnosťouoslneniaintenzívnymslnečnýmsvitom.Technikajazdyvovzťahukuvedenýmskutočnostiam
nezodpovedala vzniknutej situácii aj napriek tomu, že výrazné zhoršenie rozhľadových pomerov bolo
spôsobené slnečným svitom. Na situáciu vodič reagoval oneskorene a rýchlosť bola mierne vyššia ako
povolená. Aký vplyv malo oslnenie na oneskorenú reakciu vodiča nie je možné súčasnými technickými
prostriedkami zistiť. Či mal predpokladať, že chodec bude prechádzať vozovku výrazne za vodorovným

dopravným značením (vzdialenosť 42 m) teda mimo vyznačeného priechodu pre chodcov a teda v danej
situácii oslnenie mal povinnosť výrazne znížiť rýchlosť prípadne zastať je otázkou právneho posúdenia.
Z charakteru dopravnej nehody vyplýva, že ku kolíznej situácii došlo na priamom úseku, pričom tento
úsek je možné považovať za prehľadný. Znalec uviedol, že chodec vytvoril vodičovi vozidla prekážku.
Z posúdenia nehodového deja a analýz vyplýva, že chodec prechádzal komunikáciu zľava doprava, do

vozovky vstúpil mimo vyznačeného priechodu pre chodov, jeho chôdza mohla byť mierne šikmá, čo mu
zhoršovalo podmienky na kontrolovanie situácie sprava zo smeru prichádzajúceho vozidla a zrážke by
zabránil len rýchlejšou chôdzou. Spôsob prechádzania vozovky chodcom je možné hodnotiť ako spôsob
nezodpovedajúcivznikajúcejsituácii,ktorýviedolkukritickejnehodovejsituácii.Čimalchodecpovinnosť
reagovať na sprava prichádzajúce vozidlo, najneskôr ešte pri vstupe do pravého jazdného pruhu je

otázkou právneho posúdenia. Ako právnu otázku je nutné posudzovať aj to, či dostatočne vyhodnotil
vzdialenosť vozidla pri vstupe do vozovky (68 až 86 m) a tomu prispôsobil rýchlosť chôdze. Spôsob
prechádzania vozovky poškodeným je možné hodnotiť ako spôsob nezodpovedajúci vznikajúcej situácii.
Viedol k vzniku kritickej nehodovej situácii. Zo znaleckého posudku bolo zistené, že vodič vozidla by
zrážke s chodcom zabránil, ak by sa pohyboval pri dopravnej nehode, nebrzdil by rýchlosťou nižšou ako

43 km/h a podmienkou je, aby sa chodec pohyboval spôsobom a rýchlosťou chôdze ako pri dopravnej
nehode. Za takto definovaných podmienok by chodec prešiel popred nebrzdiace vozidlo, ide o časové
zabránenie. Zároveň by vodič zrážke s chodcom zabránil, ak by sa pohyboval rýchlosťou mierne nižšou
ako pri dopravnej nehode 56 km/h a na chodca by reagoval intenzívnym brzdením s reakčnou dobou 1,0
s v čase, keď sa tento nachádzal približne v strede vozovky a podmienkou je, aby sa chodec pohyboval

spôsobom a rýchlosťou chôdze ako pri dopravnej nehode. Vodič vozidla by zrážke zabránil ak by sa
pohyboval povolenou rýchlosťou 50 km/h a na chodca by reagoval intenzívnym brzdením s reakčnou
dobou 1,3 s v čase, keď sa tento nachádzal približne v strede vozovky a chodec by sa pohyboval
spôsobom a rýchlosťou chôdze ako pri dopravnej nehode. Chodec by zrážke s vozidlom zabránil, ak
by plynulo prechádzal komunikáciu, t. j. pohyboval by sa rýchlosťou v úrovni minimálne 1,8 m/s (6,5

km/h), t. j. rýchlejšie a vozidlo by sa pohybovalo spôsobom a rýchlosťou ako pri dopravnej nehode.
Chodecbyprešielpoprednebrzdiacevozidlo,ideočasovézabránenie.Chodecbyzrážkezabránil,akby
predpokladal, že sa vozidlo bude pohybovať povolenou rýchlosťou a plynulo by prechádzal komunikáciu
rýchlosťou 1,2 m/s (4,4 km/h), t. j. rýchlejšie ako pri dopravnej nehode, normálna chôdza a vozidlo by sa
pohybovalo rýchlosťou 50 km/h bez brzdenia tak by chodec prešiel popred nebrzdiace vozidlo. Chodec

by zrážke zabránil, ak by v čase, ak sa nachádzal približne v strede vozovky, resp. keď sa chystal vkročiť
do jazdného pruhu, v ktorom sa pohybovalo vozidlo zastal a nepokračoval v chôdzi. Vozidlo sa mohlo
nachádzať vo vzdialenosti 44 m.

50. Súd vzhľadom na takto zistené skutkové okolnosti dopravnej nehody vyplývajúce zo záverov vyššie

uvádzaných znaleckých posudkov vzal do úvahy, že nebohý otec žalobcov prechádzal cez vozovku
mimoprechoduprechodcov.Uvedenémiestomuboloznáme,keďžetakakouviedolžalobca1/pomáhal
na tržnici a chodieval vypomáhať predajcom na trhovisku na uvedenej ulici s čím uviedol, že bolo aj
spojené požívanie alkoholu, v danej lokalite sa často pohyboval. Zároveň bol pod značným vplyvom
alkoholu a posúdenie vstupu na vozovku pod vplyvom alkoholu 2,75 g/km, čo je ťažký stupeň opitosti,

kedy dochádza k ťažkej poruche koordinácie pohybov až neschopnosti samotnej chôdze zníženej
pozornosti a reakcie. Zároveň prechádzal mimo priechodu pre chodcov, čím porušil ustanovenie § 53
zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávke,keďžemalprednostnepoužiťpriechodprechodcovazároveň
chodecnesmievstupovaťnavozovku,atoanipripoužitípriechoduprechodcov,aknemôžecezvozovkubezpečne prejsť vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel a mimo priechodu pre
chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os a tiež ak s ohľadom na vzdialenosť a
rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy a musia

sa pri vstupe na vozovku presvedčiť, či tak môžu urobiť bez nebezpečenstva, čo však vzhľadom na stav
poškodeného a na jeho ovládacie schopnosti nebolo možné urobiť. Je teda zrejmé, že poškodený, že
je na strane poškodeného spoluzavinenie, keďže vstúpil na vozovku mimo priechod pre chodcov nešiel
kolmo na jej os, nepoužil priechod pre chodcov a teda vzhľadom na stav opitosti sa nepresvedčil, či môže
bezpečne vstúpiť na vozovku a nedonúti vodičov vozidiel k zmene smeru a rýchlosti jazdy. Vzhľadom

na závery znaleckého posudku znalca Ing. P. je nepochybné, že žalovaný 1/ ako vodič sa nepohyboval
povolenou rýchlosťou 50 km/h, ale rýchlosťou vyššou 58 km/h a išlo o nevhodnú techniku jazdy vodiča
aj napriek tomu, že mal zhoršené rozhľadové podmienky spôsobené slnečným svitom, čo je v príčinnej
súvislosti s oneskorenou reakciou a je zrejmé, že v prípade, že by išiel povolenou rýchlosťou a reagoval
by na chodca intenzívnym brzdením, keď sa nachádzal približne v strede vozovky mohol zabrániť zrážke
s chodcom za podmienky, že by sa chodec pohyboval spôsobom a rýchlosťou ako pri dopravnej nehode.

Zároveň by zrážke zabránil aj keby išiel nižšou rýchlosťou ako 43 km/h a v prípade rýchlosti 56 km/h a
reagoval by na chodca intenzívnym brzdením.

51. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že podľa § 441 OZ bola škoda spôsobená aj zavinením
poškodeného, a to v rozsahu 50 % a teda škodu znáša pomerne s tým, že súd potom rozhodoval o

výške nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na zavinenie a priznal nemajetkovú ujmu žalobcom 1/, 2/, 3/
vo výške 50 %.

52. Čo sa týka náhrady škody za pohrebné trovy, tieto vzhľadom na zavinenie poškodeného žalovaný
2/ plnil v uvedenej výške, táto skutočnosť v konaní nebola sporná a súd v časti pohrebných nákladov

žalobu zamietol. Žalovaný 2/ čiastočne plnil pohrebné náklady vo výške 50 %.

53. Žalobcovia po vrátení veci na nové konanie predložili uznesenie č. k. 5Nt/63/2022 na preukázanie
vo vzťahu k žalobcovi 1/, že absolvoval ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, ktoré
mu bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1T/4/2021 zo dňa 18. 03. 2021

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 5To/49/2021 zo dňa 01. 06. 2021 a
vo vzťahu k žalobcovi 3/, ktorý v roku 2020 a 2022 bol na liečení pre užívanie návykových látok, čím
preukazoval vo vzťahu k žalobcovi 1/ výpoveďou jeho družky, že po smrti otca začalo medzi nimi
dochádzať k intenzívnejším hádkam, bol nervóznejší a po smrti otca začal požívať alkoholické nápoje a
žalobca 3/ sa po smrti otca opustil a užíval omamné látky. Uvedené žalobcovia 1/, 3/ vo svojej výpovedi

potvrdili. Žalobca 1/ uviedol, že s družkou žije v spoločnej domácnosti, spolu sa starajú o deti, alkohol
už nepožíva a žalobca 3/ uviedol, že užíval marihuanu asi od 30 roku veku. V tom čase bol ženatý,
má dcéru, šesť rokov je rozvedený, začal užívať heroín, nepožíval alkohol, riešil to týmto spôsobom
čo ho zničilo, keďže ide o rýchlu návykovú látku a krátko po sebe došlo k recidíve, dobrovoľne sa
liečil. Právny zástupca žalovaného 1/ poukazoval, že minimálne vzhľadom na vykonané dokazovanie

oboznamovaním z trestného spisu sp. zn. 1T/4/2021, kedy bol žalobca 1/ uznaný za vinného, že
úmyselne ublížil blízkej osobe na zdraví, svojej družke, za čo bol odsúdený pre prečin ublíženia na
zdraví na trest odňatia slobody dva roky s podmienečným odkladom s probačným dohľadom a bolo mu
uložené ochranné protialkoholické liečenie, že mal minimálne od roku 2016, 2017 sklony k požívaniu
alkoholických nápojov, čo sa prejavovalo aj v spolužití s jeho družkou, ale aj v spolužití s jeho otcom,

že boli tam fyzické konflikty, verbálne konflikty, nadávky hrubého vulgárneho charakteru, čím mal za
to, že sú vyvrátené tvrdenia žalobcu 1/ o obrovskej citovej strate, keďže tam sa objavujú aj zmienky o
tom, že E. P. bol dennodenne pod vplyvom alkoholu. Vo vzťahu k žalobcovi 3/, ktorý dokazuje, že sa
dostal do závislosti na heroíne v dôsledku straty otca, z jeho výpovede vyplynulo, že išlo o narkomanovú
recidívu, čo by sa mohlo zdať, že sa do tohto problému dostal v čase smrti otca, avšak on to odôvodnil

tým, že sa mu po predchádzajúcej liečbe ozval díler a on jednoducho droge podľahol. Zároveň žalovaný
1/ namietal, že vzťah žalobcu 3/ k otcovi pokladajú za vlažný, nedochádzalo k takým väzbám, aby bol
nárok na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. K žalobcovi 2/, ktorý žije 20 rokov v Anglicku, bol
ho otec navštíviť za túto dobu trikrát. Žalovaný 2/ k predloženým dôkazom uviedol, že ku každému zo
žalobcov je potrebné pristupovať osobitne, žalobca 1/ je osoba možno prchkejšej povahy s návykom

aj na alkohol. Z trestného spisu vyplynulo, že jeho vzťah s otcom zjavne nebol idylický, objavovali sa
tam vulgarizmy aj násilie. Sám sa vyjadril, že po smrti otca začal viac požívať alkohol, zbil svoju družku,
ktorú síce bil aj predtým a takéto prežívanie strádania si nezaslúži priznať žiadnu satisfakciu. Žalobca
2/, v jeho písomnom vyjadrení sú len všeobecne uvedené skutočnosti ohľadom jeho strádania a nebolopreukázané hodnoverným spôsobom, že sa zúčastnil pohrebu otca a čo sa týka žalobcu 3/ ako opisoval
svoj vzťah s otcom, bolo to veľmi vlažné, po smrti otca prešiel z ľahkých drog na ťažké, čo nepovažujú
za strádanie alebo prežívanie smrti otca, ktoré by si zaslúžilo finančnú kompenzáciu. Neveria tvrdeniam

žalobcov,žepeniazedajúnacharitualeborodine.Peniazebuďskončiavalkohole,vdrogách,čoprinesie
celej rodine ešte väčšiu stratu alebo budú použité na exekučné konania, ktoré má žalobca 1/ a nenaplnia
tým satisfakčnú funkciu.

54. Súd pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy prihliadol aj na uvedené skutočnosti, avšak mal za

to, že skutočnosť, že žalobca 1/ požíval alebo požíva alkoholické nápoje a žalobca 3/ požíva omamné
látky neznamená, že základ nároku nie je daný a že zásahom žalovaného 1/, t. j. v príčinnej súvislosti
s konaním žalovaného 1/ nedošlo k zásahu do práva na súkromie žalobcov. Bolo preukázané, že došlo
k nenávratnej deštrukcii rodinných vzťahov. Nebohý E. P. bol otcom žalobcov, jediným rodičom ako
vyplynulo z ich výpovedí. Prežili s ním najkrajšie chvíle detského a dospelého života. Mali so svojím
otcom od ranného detstva vyvinuté silné rodinné vzťahy, ktoré udržiavali aj v dospelom živote. Žalobca

1/ s ním žil v spoločnej domácnosti a bol bezprostredne pri otcovi pri nehode a videl ho zomierať. Súd
mal za to, že pokiaľ bolo poukazované na excesy vo vzťahu k žalobcom 1/ a 3/ nevylučuje, že počas
života zosnulého existovali medzi nimi silné rodinné väzby a došlo k nenapraviteľnému zásahu do práv
žalobcov a pokiaľ žalobcovia 1/, 3/ potvrdili, že žalobca 2/ sa zúčastnil pohrebu i vzhľadom na námietky
k predloženej listine, a to letenke nebolo v konaní preukázané, že by sa pohrebu nezúčastnil alebo že

by aj v prípade, že sa pohrebu nezúčastnil nemal s otcom vzťah a pravidelný kontakt.

55. Súd priznal žalobcom 1/, 2/, 3/ nemajetkovú ujmu každému vo výške 5 000 Eur, pričom ide už o
sumu po zohľadnení spoluzavinenia vo výške 50 % (10 000 - 5 000 = 5 000). Mal za to, že takáto suma je
primeraná a zodpovedá aj rozhodovacej praxi súdov pri odškodňovaní, priznávaní nemajetkovej ujmy v

prípade usmrtenia člena rodiny pri dopravnej nehode. Súd mal za to, že takto určená výška nemajetkovej
ujmy nie je prostriedkom bezdôvodného obohatenia, nebude pôsobiť na škodcu likvidačne, keďže súd
prihliadol na závažnosť vzniknutej ujmy ako aj na spoluzavinenie poškodeného a nemajetková ujma má
zmierniť nepriaznivé následky neoprávneného zásahu.

56. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, keďže priznal žalobcom 1/, 2/, 3/ nemajetkovú ujmu
každému vo výške po zohľadnení spoluzavinenia 5 000 Eur pohrebné trovy boli uhradené žalovaným 2/
vo výške tak ako by súd priznal po zohľadnení spoluzavinenia 50 %.

57. Žalobcom 1/, 2/, 3/ súd priznal nárok na náhradu trov tohto konania voči žalovaným 1/, 2/ vo výške

100 % z priznanej sumy podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP ako úspešnej strane sporu v konaní.
O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti vo veci samej podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle
zvláštneho predpisu.