Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. jún 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/55/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3623200425
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3623200425.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov Mgr.
Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu DESTINY INVESTMENT s. r. o., so sídlom
Zvolen, Rákoš 10192/40, IČO: 51 153 360, zastúpeného JUDr. Norbertom Hubinským, advokátom so
sídlom Bratislava, Šoltésovej 12 proti žalovanej A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, o návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu

Partizánske zo dňa 16. mája 2023, č. k. 4C/13/2023-147 takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol návrh žalobcu na nariadenie

neodkladného opatrenia. Vo výroku II. nepriznal žalovanej náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol,
že žalobca sa návrhom podaným proti žalovanej domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým
súd uloží žalovanej povinnosť, aby sa zdržala prevodu vlastníckeho práva, zriadenia záložného práva
v prospech tretích osôb ako aj zaťaženia právami v prospech tretích osôb, pokiaľ ide o nehnuteľnosti:
pozemky parcely registra "C' a) parc. č. XXX o výmere 129 m2, zastavaná plocha a nádvorie; b) parc .č.
XXX o výmere 265 m2, zastavaná plocha a nádvorie; c) parc .č. XXX o výmere 415 m2, orná pôda;

d) parc .č. 118 o výmere 782 m2, orná pôda; ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX, Okres:
F., Obec: Kolačno, katastrálne územie G. a stavby, popis stavby: rodinný dom so súpisným číslom
XX na pozemku s parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 129 m2, ktorá je
evidovaná na LV č. XXX, Okres : Partizánske, Obec: Kolačno, katastrálne územie G.. Z predložených
listín súd zistil, že dňa 18.07.2022 a následne aj dňa 23.07.2022 poslal žalobca H. B. I. ponuku na
spoluprácu, na základe ktorej si spoločnosť Polianka, s.r.o. Horná Lehota objednala u žalobcu službu

diamond 5C power systém, ktorý zahŕňal aktivity smerujúce k predaju nehnuteľností evidovaných na
LV č. XXXX, J. XXXX, J. XXXX, J. XXXX, J. XXXX, J. XXX, J. XXXX, J. XXXX, J. XXXX, J. 3311, J.
XXXX, J. XXXX, J. XXX, J. XXX. H. B. I. oznámila žalobcovi, že p. C. by uvažoval aj s odpredajom
koliby pri jazere, kde je vlastníčkou žalovaná, no len účelovo, predaj je možný okamžite. Z emailovej
komunikácie žalobcu súd zistil, že žalobca poslal návrh sprostredkovateľskej zmluvy za účelom predaja
koliby H. B. I.. Z obsahu písomnej exkluzívnej zmluvy o sprostredkovaní obchodu zo dňa 06.02.2023

vyplýva, že sprostredkovateľom podľa zmluvy je žalobca a záujemcom žalovaná, ktorú však podľa
písomného vyhotovenia zmluvy pri uzatváraní zmluvy zastupovala H. B. I., ktorá zmluvu aj podpísala.
K tejto zmluve však nebolo pripojené písomné plnomocenstvo, z ktorého by vyplývalo oprávnenie H.
B. I. konať za žalovanú a nadobudnúť tak v jej mene a na jej účet práva a povinnosti vyplývajúce zo
zmluvy. Žalobca tvrdil, že ho H. B. I. pri uzatváraní zmluvy viackrát a aj za účasti K. L. M. ubezpečovala
o existencii plnomocenstva od žalovanej na zastupovanie žalovanej pri uzatváraní zmluvy. Súd mal

za to, že z pripojených listín vyplývalo, že žalobca mal už pri podpise zmluvy vedomosť o tom, že H.
B. I. nedisponuje plnomocenstvom od žalovanej na predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXpre kat. úz. M. N. a tiež vedomosť o tom, že H. B. I. nie je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré mali byť
predmetom predaja podľa zmluvy. Predaj nehnuteľností v kat. úz. M. N. zapísaných na LV č. XXXX,
ktoré mali byť predmetom predaja podľa tejto zmluvy zo 6.2.2023 napokon na základe zmluvy žalobcom

nebol realizovaný. Faktúrou z 21.03.2023 č. 20230003 fakturoval žalobca žalovanej zmluvnú pokutu
v sume 30 000 €, ktorá mu do podania návrhu nebola uhradená. Z predložených listín podľa súdu
nevyplývalo, že by žalobca komunikoval a konal so žalovanou, nakoľko celá elektronická komunikácia
bola a je vedená len s H. B. I.. Žalovaná neudelila H. B. I. plnomocenstvo a ani jej konanie bez
zbytočného odkladu neschválila. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal

proti žalovanej nariadenia neodkladného opatrenia v podstate z tých istých dôvodov aj na OS Brezno .
Konanie o tomto návrhu je vedené na OS Brezno pod sp. zn. 3C/19/2023. V tomto návrhu sa však
domáhal nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k iným nehnuteľnostiam žalovanej a to v kat.
úz. M. N. zapísaným na LV č. XXXX. Uznesením OS Brezno zo dňa 11.04.2023 č. k. 3C/19/2023-88 bol
návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Právne vec súd posúdil podľa § 324
ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c) a d), § 327, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, ods. 2, § 332 ods. 1, §

343, § 344 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku; § 31 ods. 1, 2, ods. 4, § 33 ods. 2 a 3
zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Súd dospel k záveru, že návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť. K tomuto záveru dospel súd z
viacerých dôvodov. Vychádzal z toho, že neodkladné opatrenie je možné nariadiť vtedy ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, teda vtedy,

ak je potrebné zabezpečenie výkonu existujúceho, príp. ešte nevykonateľného alebo očakávaného
rozhodnutia. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a oprávnený
účastníkhomusívždynavyšeosvedčiť.Zdoterazpredloženýchlistinnýchdôkazovvyplývalo,žežalobca
fakturoval žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 30 000 € fa. č.20230003 z 21.03.2023 , ktorá ku dňu
podania návrhu nebola uhradená. Právo /nárok/, ktorého ochrany a zabezpečenia sa žalobca domáhal

však nebolo doteraz žiadnym spôsobom proti žalovanej osvedčené v rozsahu potrebnom pre vyhovenie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd nemal žiadnou z predložených listín osvedčenú
existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, ktorého existencia by vyplývala zo zmluvy,
z právneho predpisu, zo zodpovednosti za škodu alebo bezdôvodné obohatenie. Žalovaná zmluvu so
žalobcom neuzavrela a nie je preto so žalobcom v žiadnom právnom vzťahu a nie je v tejto veci pasívne

vecne legitimovaná. Keďže žalovaná so žalobcom zmluvu zo dňa 06.02.2023 neuzavrela, podľa súdu
nevyplývajú žalovanej z tejto zmluvy vo vzťahu k žalobcovi žiadne práva a povinnosti. Exkluzívna zmluva
o sprostredkovaní obchodu bola uzavretá síce v mene žalovanej, nie však žalovanou, ale H. B. I., nar.
XX.XX.XXXX, ktorá v čase uzatvárania a podpisu zmluvy ale ani neskôr nemala plnomocenstvo, ktoré
by ju oprávňovalo konať v mene žalovanej. Z uvedeného vyplývalo, že nebol osvedčený nárok žalobcu

voči žalovanej a preto súd návrh zamietol. Okrem toho súd poznamenal, že ak by aj bola osvedčená
existencia práva, ktorému by sa mala formou nariadenia neodkladného opatrenia poskytnúť ochrana,
najmä z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená, nebolo by podľa súdu možné návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovieť, keďže podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi
iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Z návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia vyplývalo, že dôvodom podania návrhu žalobcu bolo zabezpečiť
peňažnú pohľadávku 30 000 € voči žalovanej. Tento účel by bolo možné dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením vo vzťahu k nehnuteľnostiam označeným v návrhu podľa § 324 ods. 3 CSP, § 343 a § 344
CSP. Účel, pre ktorý žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného oparenia, v prípade, ak by bola
osvedčená existencia ohrozeného práva, by bolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Aj to

by bolo dôvodom, pre ktorý by návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nemohol vyhovieť.
Okrem toho súd bral do úvahy aj skutočnosť, že žalobca sa už zabezpečenia svojho práva /nároku /
domáhal návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným na OS Brezno dňa 03.04.2023, vo
vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť predmetom zmluvy o sprostredkovaní obchodu, preto by súd /
za predpokladu osvedčenia nároku žalobcu/ nepovažoval ďalší návrh podaný na súde 13.04.2023, s

prihliadnutím na hodnotu nehnuteľností v kat. úz. M. N. zapísaných na LV č. XXXX aj z tohto dôvodu
za podaný dôvodne. Dôvodom, pre ktorý sa žalobca nariadenia neodkladného opatrenia domáhal je
v podstate skutočnosť, že žalovaná mu nezaplatila zmluvnú pokutu vyplývajúcu z exkluzívnej zmluvy
o sprostredkovaní obchodu. Žalobca však nepreukázal, či faktúru č. 20230003 na meno žalovanej,
ktoroufakturovalžalovanejzmluvnúpokutupodľaexkluzívnejzmluvyosprostredkovaníobchodu doručil

žalovanej, nakoľko v tom čase už s určitosťou vedel, že H. B. I. nemá oprávnenie konať za žalovanú.
Z doteraz predložených listín nebolo zrejmé, či má žalovaná vedomosť o tom, že žalobca si voči nej
pohľadávkuuplatňuje.Spoukazomnavšetkyzistenéskutočnostisúdnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia ako nedôvodný zamietol. Úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej
žiadne trovy konania nevznikli.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že žalobca má
voči žalovanej pohľadávku vo výške 30.000,- €, ktorá vznikla na základe právneho dokumentu “
Zmluva o exkluzívnom sprostredkovaní obchodu” zo dňa 06.02.2023, ktorej predmetom bol predaj
nehnuteľnosti (vrátane ich súčastí a príslušenstva) nachádzajúcej sa v katastrálnom území (ďalej len
„Nehnuteľnosť“), Horná Lehota, okrese Brezno, vedenej Katastrálnym odborom Okresného úradu Horná

Lehota, zapísaných na LV č. XXXX v časti A LV: parcely registra “C“ evidované na katastrálnej mape
ako Stavby: koliba súp č.786 parc. č. 2913, Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 174 m2 a Ostatná
plocha parc. č 2912 o výmere 195 m2, Trvalý trávny porast parc. č. 2916 o výmere 463 m2 za počiatočnú
stanovenú predajnú cenu vo výške 600.000,- eur, ktorého vlastníkom bola dňa 19.04.2023 žalovaná
(prílohu LV č. XXXX C. pred dátumom 19.04.2023 a príloha LV č. XXXX C. po dátume 19.04.2023).
Na základe uvedeného bolo preukázané, že žalobca a žalovaná mali medzi sebou platne uzavretý

zmluvný vzťah, z ktorého pre obe zmluvné strany vyplývali určité práva a povinnosti. Dňa 21.03.2023
žalobca vystavil žalovanej v zmysle uzavretej zmluvy faktúru číslo 20230003 na zmluvnú pokutu vo
výške30.000,-€,atonazákladeporušeniapríslušnýchustanovenízmluvy.Tátofaktúrabolaelektronicky
doručená pani I. ako splnomocnenej zástupkyni ako aj pani C.. Rovnako táto skutočnosť bola pani
C. aj oznámená telefonicky. Z uvedeného podľa žalobcu vyplývalo, že pani C. o uvedenom právnom

vzťahu, t. j. o zmluve vedela rovnako ako aj o doručení predmetnej faktúry. Žalobca odmietol, že v
čase podpísania zmluvy vedel o skutočnosti, že pani I. nedisponuje splnomocnením od pani C.. Keby
o tom žalobca vedel, nevykonával úkony smerujúce k predaju koliby, nemrhal by svoj čas, energiu
a peniaze, keďže by mal vedomosť, že zmluva je neplatná. Túto skutočnosť sa dozvedel od pani
I. až podstatne neskôr, ako to vyplýva z sms komunikácie, ktoré je uvedená v prílohe pôvodného

návrhu. Okrem toho existenciu splnomocnenia potvrdil aj sám právny zástupca pani I. a pani C. a
to vo svojom emaily zo dňa 02.05.2023 (príloha e-mail N.). Posledná výzva p. N. bola zaslaná dňa
22.05.2023, avšak doposiaľ bez odozvy (príloha e-mail výzva Lelák). Pri podpise exkluzívnej zmluvy
ohľadom predaja koliby pri jazere Krpáčovo, ktorá bola pani H. B. I. podpísaná a doručená elektronicky
formou emailu dňa 06.02.2023, žalobca mal vedomosť o tom, že H. B. I. nie je vlastníčkou nehnuteľnosti,

ktoré mali byť predmetom predaja a že disponuje splnomocnením na predaj nehnuteľnosti. Ubezpečili
žalobcu, že splnomocnenie pošle, avšak po opakovanom vyžiadaní ho neposlala. H. I., v koordinácii so
žalovanou konala podľa žalobcu už pri podpise zmluvy s úmyslom, že v prípade povinnosti zaplatenia
provízie, by bola spochybnená platnosť zmluvy, čo sa aj stalo. Žalobca nemal žiaden dôvod H. I.
nedôverovať. O neexistencii splnomocnenia sa žalobca dozvedel až dňa 17.03.2023 po doručení sms

od pani I.. Pani I. celý čas počas trvania platnosti zmluvy tvrdila, že splnomocnením disponuje, pani
C. v telefonickom rozhovore túto skutočnosť nerozporovala, a skutočnosť, že splnomocnenie existuje
potvrdil písomne aj A. N. právny zástupca pani C. a I.. Poukázal na to, že sprostredkovateľovi vzniká
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 30.000,- € (slovom: tridsaťtisíc eur) v prípade, že sa
záujemca rozhodne predmetný objekt v dobe trvania zmluvy nepredať. Žalobca mal za to, že v tomto

konkrétnom prípade vydanie samotného zabezpečovacieho nariadenia nechráni záujem žalobcu ani z
ďaleka v takom rozsahu, ako neodkladné opatrenie a preto žalovaný v prvom kroku podal návrh na
neodkladné opatrenie. Namietal, že súd postupoval len formalisticky, bez riadneho zistenia skutkového
stavu a preto aj dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu danej veci. Zabezpečovacie opatrenie v
tomto prípade nemôže zabezpečiť sledovaný účel, a to v tom zmysle, že toto opatrenie nemôže zabrániť

žalovanému v scudzení nehnuteľnosti, v jej zaťažení právami tretích osôb a respektíve zriadeniu iných
práv v prospech tretích osôb ako napr. vecné bremená, právo nájmu, záložné právo a pod, ktoré znižujú
cenu nehnuteľnosti, a tak zaťažujú a znemožňujú veriteľovi uspokojenie pohľadávky. Účel sledovaný
žalobcom (predovšetkým zabezpečenie jeho pohľadávky, nakoľko sa žalovaná zbavuje svojho majetku)
nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Žalobca vyjadril názor, že aj v prípade, že záložné

právo zriadené zabezpečovacím opatrením je prvé a jediné záložné právo na zálohu (majetku dlžníka),
nemá veriteľ úplnú istotu, že jeho pohľadávka bude nakoniec uspokojená speňažením zálohu. Podľa
žalobcu, ak súd na návrh veriteľa nariadi neodkladné opatrenie, teda zakáže dlžníkovi nakladať so
zálohom a dlžník tento zákaz poruší, právne postavenie veriteľa bude omnoho istejšie. Judikatúra
prijala záver, podľa ktorého úkony uskutočnené v rozpore s vykonateľným predbežným opatrením

(dnes neodkladným opatrením) sú absolútne neplatné. Zabezpečovacie opatrenie nebráni nariadeniu
neodkladného opatrenia. Z právnej úpravy zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia vyplýva ich
subsidiárny vzťah. Ich kombinácia však nie je vylúčená. Vzhľadom na uvedené, žalobca navrhoval,aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vydal uznesenie, ktorým nariadi
neodkladné opatrenie tak, ako navrhoval.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa ust. § 379 a § 380 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1

CSP ako vecne správne potvrdiť z nasledovných dôvodov:

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
založil na tom právnom závere, že nebol žiadnou z predložených listín osvedčený právny vzťah medzi
žalobcom a žalovanou, keď nebolo preukázané, že by žalovaná splnomocnila H. B. I. k uzavretiu
zmluvy o sprostredkovaní obchodu zo dňa 06.02.2023, ktorá by ju oprávňovala konať v mene žalovanej.

Súd mal za to, že žalovaná so žalobcom zmluvu zo dňa 06.02.2023 neuzavrela, a teda žalovanej
nevyplývajú z tejto zmluvy vo vzťahu k žalobcovi žiadne práva a povinnosti. Súd zároveň dospel
k záveru, že účel sledovaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia bolo možné dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením, keďže podľa súdu dôvodom podania návrhu žalobcom bolo zabezpečenie
peňažnej pohľadávky 30.000,- eur. Žalobca zároveň nepreukázal, či faktúru č. 20230003 na meno

žalovanej, ktorou jej fakturoval zmluvnú pokutu, doručil žalovanej, nakoľko v tom čase už vedel, že H.
B. I. nemá oprávnenie konať za žalovanú. Z týchto dôvodov súd návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s

odôvodnením napadnutého uznesenia v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia, ako vyplýva aj z vyššie uvedených ustanovení

Civilného sporového poriadku je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochranaaosvedčeniepotrebyneodkladnejúpravypomerovstránsporu,t.j.osvedčenienebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva
dokazovanie ako v konaní vo veci samej, ale je povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia
právoochrany,ktoréhosadomáha,osvedčiť.Osvedčeniebezodkladnejpotrebyupraviťpomerystrántak

nemožno zamieňať z riadnym dokazovaním, ku ktorému by došlo vo veci samej. Úpravou neodkladného
opatrenia zákon umožňuje rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je v záujme rýchlej a účinnej
ochrany práv a oprávnených záujmov občanov, či právnických osôb, potrebný okamžitý zásah súdu.
Zároveň takýmto opatrením nemôže dôjsť k neprimeranému zásahu do páv osôb, proti ktorým návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.

10. Z obsahu spisu vyplývalo, že medzi žalobcom a H. I., ktorá mala konať v mene žalovanej, bola
uzatvorená zmluva o exkluzívnom sprostredkovaní obchodu zo dňa 06.02.2023 (ďalej len „predmetná
zmluva“), ktorej predmetom bol predaj nehnuteľnosti, vrátane ich súčastí a príslušenstva nachádzajúcej
sa v katastrálnom území, Horná Lehota, okrese Brezno, vedenej Katastrálnym odborom Okresného

úradu Horná Lehota, zapísaných na LV č. XXXX v časti A LV: parcely registra “C“ evidované na
katastrálnej mape ako stavby: koliba súp č.XXX parc. č. 2913, Zastavaná plocha a nádvorie o výmere
174 m2 a Ostatná plocha parc. č 2912 o výmere 195 m2, Trvalý trávny porast parc. č. 2916 o výmere
463 m2 (ďalej len „nehnuteľnosť“). Vlastníkom tejto nehnuteľnosti bola žalovaná (do 18.04.2023). Dňa
21.03.2023 žalobca vystavil faktúru číslo 20230003 na zmluvnú pokutu vo výške 30.000,-€ žalovanej, a

to na základe porušenia čl. VII. ods. 7.1 ustanovení predmetnej zmluvy.

11. Predmetnou zmluvou zo dňa 06.02.2023 mal vzniknúť záväzkový vzťah podľa § 488 Občianskeho
zákonníka. Základným prvkom záväzkového vzťahu, čím sa tento odlišuje od vzťahov vecnoprávnychje, že záväzok je vzťahom relatívnym, pôsobiacim len medzi stranami (inter partes). Záväzok vo
všeobecnosti nemôže zaväzovať toho, kto nie je účastníkom tohto vzťahu. Žalobca namietal, že H. I.,
ktorá s ním uzatvorila predmetnú zmluvu konala v mene žalovanej na základe plnomocenstva. Podľa

názoru odvolacieho súdu, v konaní o nariadení neodkladného opatrenia žalobca neosvedčil, že by H. I.,
s ktorou uzatvoril predmetnú zmluvu, konala v mene žalovanej na základe udeleného plnomocenstva.
Odvolací súd poukazuje na to, že zo žalobcom osvedčených skutočností vyplývalo, že žalobca pri
uzatváraní predmetnej zmluvy plnomocenstvom, ktoré mala udeliť žalovaná H. I., nedisponoval. O tom
svedčí aj to, že žalobca H. I. viackrát vyzýval na predloženie plnomocenstva (žalobcom predložený

mail zo dňa 14.03.2023 adresovaný H. I.). Ako uviedol aj súd prvej inštancie, žalobca už pri podpise
predmetnej zmluvy vedel, že H. I. nie je vlastníčkou nehnuteľnosti.

12. Občiansky zákonník vo svojom ustanovení § 32 ods. 1 upravuje nevyvrátiteľnú domnienku, že ak z
právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene. S tým
úzko súvisí jeden zo základných princípov zastúpenia, ktorým je princíp publicity. Splnomocnenec v

rámci konania za splnomocniteľa musí tretím osobám dať zreteľne najavo, že nekoná vo svojom mene,
ale jeho konanie je konaním v mene inej osoby, a teda tento princíp vyžaduje zverejnenie priameho
zastúpenia tak, aby sa druhá osoba mohla dozvedieť o tom, že konajúci nekoná sám za seba. Pokiaľ
žalobca mal záujem vstúpiť do záväzkového vzťahu so žalovanou, bolo jeho povinnosťou dostatočne
si overiť, či osoba s ktorou koná, je aj oprávnená zastupovať žalovanú a túto skutočnosť v konaní

o nariadení neodkladného opatrenia aspoň osvedčiť. Už v rímskom práve platila zásada, „vigilantibus
iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým,
ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú
včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. 11. 2011,
sp. zn. 1Sžr/38/2011).

13. V čase podpisu zmluvy sa teda žalobca mal domáhať predloženia plnomocenstva, čo mohol
následne preukázať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. V tomto smere preto neobstojí
argumentácia žalobcu o tom, že tento sa na základe iných skutočností domnieval, že takéto
plnomocenstvo existuje, keď žalobca uvádzal, že sa tak domnieval na základe toho, že H. I. je blízkou

priateľkou žalovanej, že s H. I. mal uzatvorenú obdobnú zmluvu na priľahlý hotel a že táto pripravovala
a riadila celú komunikáciu ohľadne predaja nehnuteľnosti (koliba) a zaplatila žalobcovi sumu vo výške
1500,- eur za prípravnú fázu predaja koliby. Toto podľa názoru odvolacieho súdu neosvedčovalo, že
by H. I. bola splnomocnená žalovanou. Ani prípadná vedomosť žalovanej o tom, že došlo k uzavretiu
zmluvy,akouvádzalžalobca,ateda,žežalovanávtelefónejejuzavretienerozporovala,niejerelevantná

vo vzťahu k posúdeniu toho, či H. I. bola oprávnená za žalovanú na základe písomného plnomocenstva
konať. Žalobca neosvedčil, že žalovaná taký právny úkon dodatočne schválila. Rovnako neobstojí,
že existenciu plnomocenstva potvrdzoval právny zástupca žalovanej a H. I. A. N.. Ak žalobca konal
v omyle z toho dôvodu, že bol presvedčený o tom, že H. I. plnomocenstvom disponuje, ako namietal,
takýto omyl môže viesť len k tomu, že právny úkon bude neplatný. Ak by vzhľadom na princíp publicity

a vyššie uvedený princíp bdelosti vo svojich právach, nebol omyl žalobcu ospravedlniteľným omylom
a právny úkon by bol platný, tento by v zmysle § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka (konanie za iného
bez plnomocenstva) zaväzoval len H. I. s tým, že žalobca môže od nej požadovať buď splnenie záväzku,
alebo náhradu škody spôsobenej jej konaním. Žalobca tiež uviedol, že sa dňa 17.03.2023 dozvedel, že
H. I. nemala plnomocenstvo. Súd prvej inštancie preto správne poznamenal, že žalobca tiež neosvedčil,

že faktúru č. 20230003 na meno žalovanej, ktorou jej fakturoval zmluvnú pokutu, doručil žalovanej,
keďže dňa 21.03.2023 (vystavenie faktúry) už vedel, že H. I. nemá oprávnenie konať za žalovanú.

14. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nebolo osvedčené, že by uzatvorenie predmetnej
zmluvy akokoľvek zaväzovalo žalovanú, a preto aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým

sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej, aby sa zdržala prevodu vlastníckeho práva,
zriadenia záložného práva v prospech tretích osôb ako aj zaťaženia právami v prospech tretích osôb
pokiaľ ide o nehnuteľnosti: pozemky parcely registra "C' a) parc. č. XXX o výmere 129 m2, zastavaná
plocha a nádvorie; b) parc .č. XXX o výmere 265 m2, zastavaná plocha a nádvorie; c) parc .č. XXX o
výmere 415 m2, orná pôda; d) parc .č. XXX o výmere 782 m2, orná pôda; ktoré sú zapísané na liste

vlastníctva č. XXX, Okres: F., Obec: Kolačno, katastrálne územie G. a stavby, popis stavby: rodinný dom
so súpisným číslom 30 na pozemku s parc.č. 110, zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 129
m2, ktorá je evidovaná na LV č. XXX, Okres : Partizánske, Obec : Kolačno, katastrálne územie G., nie
je dôvodný.15. Okrem vyššie uvedeného, podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť
len za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Z podaní

žalobcu je zrejmé, že tento chce uložením povinnosti žalovanej zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorú
odvodzuje z porušenia povinnosti predmetnej zmluvy titulom zmluvnej pokuty. Sledovaný účel návrhom
žalobcu je preto možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením v zmysle § 343 ods. 1 CSP. Zriadením
záložného práva na špecifikovaných nehnuteľnostiach žalovanej na zabezpečenie pohľadávky žalobcu
by bol sledovaný účel žalobcu plne zabezpečený. Preto aj z tohto dôvodu bolo potrebné návrh žalobcu

na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Odvolací súd má za potrebné poukázať na to, že
pokiaľ žalobca podaným návrhom žiadal vydať neodkladné opatrenie, nebolo možné tento návrh,
hoci ním sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, posúdiť ako návrh na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia a následne posúdiť podmienky na jeho vydanie. V takom prípade je
naopak potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

16. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie a dospel
k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdiť.

17. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255

ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná. Z obsahu spisu nevyplývalo, že by
žalovanej vznikli trovy odvolacieho konania a preto odvolací súd žalovanej nepriznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).