Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 22, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/45/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120207630
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2120207630.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: MIRAVEL s.r.o., Mikovíniho 10, Trnava,
IČO: 36 279 552, zastúpený splnomocnencom SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária,
Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXX/X, D., zastúpený JUDr. Romanom Cibulkom, advokátom, Hlavná 13, Trnava, o nahradenie
prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 8. februára 2022, č.k.
38C/56/2020-107, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobcu a rozhodol, že
žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Z odôvodnenia rozsudku
vyplynulo, že žalobca sa žalobou domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného, že ako predávajúci
uzatvára kúpnu zmluvu so žalobcom ako kupujúcim na prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 3/10
vzhľadom k celku k nehnuteľnostiam, a to za podmienok kúpnej zmluvy uzavretej medzi C. D., A. A. a E.
F. G. ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam pod č. V 6376/2017 dňa 05.10.2017, ako aj náhradu trov konania. Dôvodil,
že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 1/10 zapísaných na LV č. XXXX,
v katastrálnom území H. I. J. ako pozemok parc. č. 168/1, a parc. č. 168/2. Žalovaný je podielovým
spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností vo výške 3/10. Žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel
kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 14.07.2014 a žalovaný nadobudol spoluvlastnícky
podiel na uvedených nehnuteľnostiach kúpnou zmluvou zo dňa 13.09.2017 uzavretou s E. F. G., C.
D. a A. A. ako predávajúcimi, ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený dňa 05.10.2017.

Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 140, § 603 ods. 3, § 40a, § 100, § 101 OZ.
Občiansky zákonník nevyžaduje k predaju spoluvlastníckeho podielu súhlas ostatných spoluvlastníkov.
Ak porušil niektorý z podielových spoluvlastníkov povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel
ku kúpe ostatným spoluvlastníkom ako prvým a skutočne vykonal prevod svojho spoluvlastníckeho
podielu na tretiu osobu, vystavuje sa spolu s treťou osobou osobitnej forme postihu uvedenej v §
40a OZ. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX k.ú. H. I. J., pričom pri nadobúdaní spoluvlastníckeho podielu

žalovaným došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu ako podielového spoluvlastníka. Tiež nebolo
sporné, že medzi podielovými spoluvlastníkmi neexistovala žiadna dohoda o výkone predkupného
práva. Nebolo spochybnené, že ostatní podieloví spoluvlastníci sa nevzdali v prospech žalobcu svojich
zákonných práv a ani to, že ostatní podieloví spoluvlastníci boli zo strany prevodcu pred predajomspoluvlastníckeho podielu oslovení. Sporným bola otázka premlčania žalobcom uplatneného nároku
a možnosti prirastenia pomernej časti spoluvlastníckych podielov ostatných, opomenutých podielových
spoluvlastníkov. Námietka žalovaného týkajúca sa premlčania žalobcu nebola dôvodná. Žaloba bola na

súde podaná dňa 02.10.2020. Vklad kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel
bol povolený dňa 05.10.2017, takže trojročná premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po
dni, kedy vznikli účinky vkladu práva do katastra. Predmetom potom zostalo posúdenie, či je možné
prirastenie pomernej časti spoluvlastníckych podielov ostatných spoluvlastníkov, ktorí neprejavili záujem
o kúpu. Súd tu poukázal na rozhodnutia NS SR, sp.zn. 2 Cdo 91/2008 z 12.05.2009 a sp.zn. 8 Cdo

124/2018 z 18.09.2019, ktoré dospeli k záveru, že dotknutý podieloví spoluvlastníci sa musia v každom
prípade dohodnúť o výkone predkupného práva ak sa chcú odchýliť od základného pravidla o pomernom
uplatňovaní nárokov z predkupného práva, resp. nárokov z jeho porušenia, to znamená, že ak má
záujem jeden spoluvlastník o celý prevedený podiel, musia s tým vysloviť súhlas ostatní podieloví
spoluvlastníci, inak je oprávnený požadovať iba to, čo pripadá pomerne na jeho podiel. Vychádzajúc
z ustanovenia § 140 OZ možno dospieť k záveru, že v prípade predkupného práva je potrebné

uprednostniť dohodu podielových spoluvlastníkov, ak ich je viac, je potrebné aby sa na konkrétnom
spôsobe výkonu predkupného práva dohodli. Pokiaľ sa dohodnú, žiadny spôsob vykúpenia podielu nimi
nie je vylúčený. Druhá veta § 140 OZ rieši situáciu pokiaľ k dohode nedôjde. V takom prípade majú
právo odkúpiť pomernú časť prevádzaného podielu podľa veľkosti vlastných spoluvlastníckych podielov.
Takáto situácia nastala aj v tu prejednávanej veci. Z gramatického a logického výkladu ust. § 140 druhej

vety OZ vyplýva, že toto ustanovenie rieši prípad, keď sa spoluvlastníci nedohodnú, pričom nerozlišuje
situáciu, kedy chcú podiel odkúpiť všetci, ale nedohodli sa na podieloch v akých ho vykúpia, alebo chcú
podielodkúpiťlenniektorí.Pretakétosituácieplatí,žetí,ktorímajúospoluvlastníckypodielzáujem,majú
právo odkúpiť pomernú časť prevádzaného podielu podľa veľkosti vlastných spoluvlastníckych podielov.
Neuzavretie dohody medzi spoluvlastníkmi v konečnom dôsledku znamená, že v prípade, ak chcú

podiel odkúpiť všetci, po nadobudnutí časti prevádzaného podielu podľa veľkosti podielov, bude mať
každý zo spoluvlastníkov väčší podiel, ale pomer zostávajúcich podielových spoluvlastníkov zostane
nezmenený a nepribudne žiadny nový podielový spoluvlastník. V prípade, ak nechcú odkúpiť podiel
všetci, práve tí, ktorí sa podiel rozhodli neodkúpiť, svojim rozhodnutím spôsobia, že nevykúpenú časť
podielu môže nadobudnúť tretia osoba, pričom spoluvlastnícky podiel toho, kto sa rozhodol prevádzaný

podiel nevykúpiť, zostane zachovaný. Súd prvej inštancie v súlade s rozhodovacou činnosťou NS SR
dospel k záveru, že aktívny spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky
podiel len pomerne, teda len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných
spoluvlastníkov. Keďže žaloba bola podaná o nahradenie prejavu vôle, pričom žalobca sa domáhal
odkúpenia väčšieho podielu, na aký mal nárok a súd v takomto prípade nie je oprávnený zasahovať

do textu požadovanej zmluvy, rozsudkom môže len nahradiť prejav vôle žalovaného alebo žalobu
zamietnuť, modifikovať zmluvu za účelom ustálenia spoluvlastníckeho podielu nemôže, preto žalobu
v celom rozsahu zamietol. Súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou prezentovanou žalobcom
ohľadom možnosti prirastania spoluvlastníckeho podielu, mal za to, že nie je dôvod odkloniť sa od
ustálenej judikatúry a súdnej praxe. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP,

keď žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca.
Uviedol, že súd prvej inštancie mu procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a napadnutý rozsudok

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca kategoricky odmieta právne posúdenie
vykonané súdom prvej inštancie z dôvodov, že kľúčovou otázkou, ktorá sa riešila bolo zistenie, či
sa v prípade porušenia predkupného práva môže opomenutý spoluvlastník domáhať dodatočného
prevodu celého spoluvlastníckeho podielu prevedeného bez vykonania ponukovej povinnosti voči
nemu, alebo len pomernej časti. Žalovaný sa konkrétne nevyjadril k argumentácii žalobcu, najmä

k tomu, že žalovaným presadzovaný právny názor sa prieči historickému a teologickému výkladu ust.
§ 140 OZ, je v rozpore so základnou podstatou inštitútu predkupného práva v zmysle § 606 OZ
a z komparatívneho hľadiska je v rozpore s právnym stavom v iných právnych poriadkoch v rámci
európskeho priestoru. Súd prvej inštancie nielenže nevyvodil voči žalovanému negatívne dôsledky
spojené s nereagovaním na legitímnu argumentáciu žalobcu, ale rovnako sa v odôvodnení rozsudku

nevysporiadal s predmetnými podstatnými argumentami žalobcu. Nesplnil tak povinnosť riadneho
odôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Pri riešení otázky, či môže spoluvlastník nadobudnúť celý
prevádzaný podiel, je kľúčové priblížiť historický úmysel zákonodarcu, keď dôvodom zakotvenia tohto
inštitútu do právneho poriadku je snaha predísť nežiaducim sporom a susedským rozbrojom, ktorévýmena spoluvlastníka obvykle so sebou prináša. Ide o nástroj proti drobeniu nehnuteľností. Za jeden
z účelov zákonného predkupného práva možno považovať aj záujem podielových spoluvlastníkov na
zachovaní určitej známej spoluvlastníckej štruktúry, čo môže byť významné pre nerušené užívanie

spoločnej veci patriacej viacerým spoluvlastníkom. Žalobca výkonom predkupného práva k celému
prevádzanému podielu v prípade pasivity ostatných spoluvlastníkov práve napĺňa predmetný účel
sledovaný zákonom, t.j. zabraňuje negatívnym aspektom spojeným so vstupom tretej osoby do
spoluvlastníckeho vzťahu. Poukázal na názor K. A. A., L., advokáta, ktorý je uverejnený v Bulletine
slovenskej advokácie č. 10/2018. Právne závery vyjadrené v rozhodnutiach NS SR smerujú k tomu,

že neumožňujú zabrániť vstupu nového neznámeho nadobúdateľa do spoluvlastníckeho vzťahu, čím
dochádza k sťaženiu užívania spoločnej veci, rozhodovaniu o hospodárení so spoločnou vecou, čo
má rovnako dopad na zníženie hodnoty spoločnej veci. K rozporu so základnou podstatou inštitútu
predkupného práva v zmysle § 606 OZ, uviedol, že uvedené ustanovenie neumožňuje v prípade
realizácie predkupného práva zaplatiť len časť kúpnej ceny. Ponuka iného by nebola vyrovnaná,
čím by došlo k zániku predkupného práva. V kontexte zdôraznenia významu inštitútu predkupného

práva a súvisiacu rozdielnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR poukázal na uznesenie NS
SR, sp.zn. 7 M Cdo 1/2013, ktorý v otázke prirastania pomerných častí spoluvlastníckych podielov
pri výkone predkupného práva uviedol, že dohodu o výkone predkupného práva, s ktorou počíta
§ 140 OZ veta druhá, môžu po realizácii ponuky uzavrieť všetci oprávnení spoluvlastníci a ak sa
oprávnení spoluvlastníci nedohodnú, právo vykúpiť spoluvlastnícky podiel svedčí tým z oprávnených

spoluvlastníkov, ktorí majú o kúpu záujem a súčasne predkupné právo aj vykonali. Pretože ponuka
povinného spoluvlastníka sa vzťahuje na celý podiel, ktorý zamýšľa previesť, je tým oprávneným
spoluvlastníkom, ktorí predkupné právo vykonali, k dispozícii celý tento podiel. Prirastie im aj časť
podielu, ktorá by pripadala na tých spoluvlastníkov, ktorí ponuku neprijali. K nesúladu s ponímaním
v iných právnych poriadkoch európskej právnej kultúry odvolateľ uviedol, že nedeliteľnosť predkupného

práva, ktorej sa bližšie venovali aj vo vyjadreniach, je potvrdená aj v rozhodovacej praxi súdov štátov
vychádzajúcich z rovnakej civilistickej právnej kultúry. Vyplýva napr. z nemeckej judikatúry, z rozhodnutí
Rakúskeho Najvyššieho súdu a kasačného dvora, z § 682 ods. 1 Švajčiarskeho občianskeho zákonníka.
Ďalejdôvodil,ženapadnutérozhodnutieneobsahujeriadneodôvodnenie.Odvolateľmázato,ženapriek
skorším rozhodnutiam NS SR by s prihliadnutím na uvedené argumenty, ako aj s prihliadnutím na

ďalšie argumenty uvedené v odvolaní a v podaní žalobcu zo dňa 19.01.2022, bolo možné dospieť
k právnemu záveru, v zmysle ktorého by sa žalobca mohol úspešne domáhať výkonu predkupného
práva v celom rozsahu spoluvlastníckeho podielu, nielen jeho pomernej časti. Takýmto postupom by
zároveň nedošlo k zásahu do predkupného práva ostatných pasívnych podielových spoluvlastníkov.
K mnohým podstatným argumentom žalobcu sa súd prvej inštancie vôbec nevyjadril. Súd vychádzal

z právnych záverov uvedených v rozhodnutiach NS SR, s ktorými žalobca nesúhlasí a má za to, že by
mali byť prekonané. Znenie druhej vety § 140 OZ nezabraňuje aktívnemu spoluvlastníkovi nadobudnúť
celý prevádzaný spoluvlastnícky podiel, ale len upravuje spôsob realizácie predkupného práva medzi
aktívnymi spoluvlastníkmi, ktorí majú záujem na odkúpení prevádzaného spoluvlastníckeho podielu.
Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a vyhovieť žalobe a nahradiť prejav vôle žalovaného

uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu, ktorá je uvedená v navrhovanom petite, kde predmetom kúpy je
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/10 na predmetných nehnuteľnostiach za kúpnu cenu 3.066 eur.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné,
navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu

trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že i v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu
SR nemusí odôvodnenie súdneho rozhodnutia reagovať na všetky argumenty predkladané stranou
konania, ale iba na také, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné. To platí o to viac v takých prípadoch keď sa
tieto argumenty týkajú zodpovedania takej otázky, na zodpovedanie ktorej existuje ustálená konštantná
judikatúra NS SR ako je tomu v tomto prípade. Úlohou judikatúry NS SR je predovšetkým výklad práva.

Ak na zodpovedanie otázky, či má alebo nemá spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené
právo požadovať v zmysle § 603 a nasledujúce OZ odkúpenie celého prevedeného spoluvlastníckeho
podielu, alebo len jeho pomernej časti, existuje ustálená a nemenná judikatúra NS SR, je súd pri svojom
rozhodovanítakoutojudikatúrouNSSRviazaný. Takýtopostupzostranysúdupodporujeprincípprávnej
istoty a ochrany legitímnych očakávaní účastníkov konania, v takýchto prípadoch preto podľa názoru

žalovaného úplne postačí, ak súd v odôvodnení rozhodnutia na predmetnú judikatúru NS SR poukáže.
Iné by bolo v prípade, že by sa konajúci súd chcel od takejto ustálenej judikatúry NS SR odkloniť.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku takýmto spôsobom postupoval, keď poukázal na
rozhodnutia NS SR, sp.zn. 2 Cdo 91/2008 a sp. zn. 8 Cdo 124/2018, v ktorých rozhodnutiach sanajvyšší súd zaoberal rovnakou právnou otázkou. Odôvodnenie napadnutého rozsudku preto treba
považovať za dostatočné a nemohlo ním preto dôjsť k závažnému porušeniu práva žalobcu na
spravodlivý proces. Z odvolania žalobcu je zrejmé, že súdu prvej inštancie vytýka nesprávny výklad

inak správne použitého právneho predpisu. Žalobca fakticky polemizuje s výkladom už spomínaného
právneho predpisu, ktorý súd prvej inštancie aplikoval na zistený skutkový stav, ako tento výklad
vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe NS SR. Znenie druhej vety § 140 OZ vraj nezabraňuje
takému aktívnemu spoluvlastníkovi nadobudnúť celý prevádzaný spoluvlastnícky podiel v prípadoch,
kedy z akéhokoľvek dôvodu nedošlo medzi dotknutými spoluvlastníkmi k uzavretiu dohody o výkone

predkupného práva. Tvrdenie žalobcov o tom, že sa ostatní dotknutí spoluvlastníci vraj rozhodli svoje
zákonné predkupné právo nevykonať, je pritom nelogické a zavádzajúce. Rozhodnúť sa o niečom
znamenámaťmožnosťvoľby,priktorejten,ktosarozhodujepreniektorúzalternatív,nutnepredpokladá,
že osoba, ktorá rozhoduje, má dôvod pre takéto rozhodovanie. O takéto rozhodovanie však nemôže
ísť pokiaľ nebol zo strany predávajúceho spomínaným spoluvlastníkom ponúknutý v rámci zákonného
predkupného práva prevádzaný spoluvlastnícky podiel ku kúpe. Preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že

sa spomínaní spoluvlastníci rozhodli svoje predkupné právo nevykonať, keď si predávajúci voči nim
ponukovú povinnosť nesplnil. Predmetná argumentácia žalobcu nemôže obstáť, keďže táto obsahuje
vnútorný rozpor, keď na strane jednej je predpokladom rozhodovania existencia vôle, ktorá tu absentuje
v prípade, že osoba majúca sa rozhodnúť nemá vedomosť o tom, o čom sa má rozhodovať. Spomínaná
argumentácia žalobcu tak nemôže spochybniť výklad ustanovenia § 140 ods. 2 OZ ako je tento

obsiahnutý v spomínaných rozhodnutiach NS SR.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie
nemožno považovať za rozhodnutie súdu obsahujúce dostatočné odôvodnenie základnej otázky
a pre toto konanie kľúčové posúdenie právnej otázky rozsahu nadobúdania spoluvlastníckeho podielu

opomenutého podielového spoluvlastníka pri uplatnení žaloby o nahradenie prejavu vôle. Postup
okresného súdu pri odôvodnení, pri hodnotení kľúčových rozporných právnych otázok nemožno
zpohľadužalobcuakceptovať,nakoľkosajednostrannýmzjednodušenýmspôsobompriklonilkjednému
právnemu názoru bez toho, že by daný právny názor prezentovaný súdnymi autoritami bol zhmotnený
vo forme publikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Pokiaľ súd dospel k záveru, že nahradenie

prejavu vôle možno pri výkone predkupného práva opomenutého podielového spoluvlastníka realizovať
iba v pomernej na neho pripadajúcej časti, tak mal pristúpiť k vyhoveniu žalobe sčasti a nahradiť prejav
vôle žalovaného v zmysle žalobného petitu žalobcu, v rámci ktorého by však súd podľa svojho právneho
názoru znížil požadovaný spoluvlastnícky podiel, ktorý by žalobca právoplatným rozsudkom nadobudol.
Tento postup je možný a prípustný a nevyžadoval by zmenu žaloby.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že k tvrdeniu žalobcu, že súd mal
pristúpiť k vyhoveniu žalobe sčasti a nahradiť prejav vôle žalovaného tak, že by znížil požadovaný
spoluvlastnícky podiel, je nesprávny a nemá oporu v zákone. Žalobca sa v predmetnej veci svojou
žalobou domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného tak, že tento bude zaviazaný previesť na žalobcu

celý nadobudnutý spoluvlastnícky podiel za kúpnu cenu 3.066 eur. Týmto žalobným petitom bol súd
viazaný. Nemohol v súlade s § 216 ods. 2 CSP rozhodnúť tak, že by prejav vôle nahradil inak, než sa
žalobca v predmetnej veci domáhal. Taký postup zo strany súdu by znamenal, že by súd prvej inštancie
zasiaholdožalobnéhonávrhu, zmenilbyvpožadovanomnávrhuzmluvy,vktoromsamalanahradiťvôľa
žalovaného jednak výšku spoluvlastníckeho podielu i výšku kúpnej ceny. Takýto postup zo strany súdu

by bol možný iba vtedy, ak by určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýval z osobitného
predpisu. O takýto prípad v danej veci nejde. Ak chcel žalobca, aby súd rozhodol tak, že by žalovaného
zaviazal previesť na žalobcu iba pomernú časť nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu, mohol svoj
žalobný návrh v tomto smere zmeniť, čo však neurobil.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363
CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),

ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 38C/56/2020 je nahradenie prejavu
vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu so žalobcom ako kupujúcim na prevodspoluvlastníckeho podielu o veľkosti 3/10 vzhľadom k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXXX v k.ú. H. I. J. a to z dôvodu porušenia predkupného práva pri prevode spoluvlastníckeho podielu
voči žalobcovi. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu

prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

8. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok žalobcu sa odvolací súd plne stotožnil so
skutkovými aprávnymi závermiprvoinštančnéhosúdu,ktorývykonaldokazovanievrozsahupotrebnom

pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pričom odvolací súd v celom
rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil.
Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, podľa ktorého má žalobca ako
spoluvlastník právo vykúpiť sporný podiel pomerne podľa veľkosti svojho podielu. Dôvody pre takýto

záver, ktoré uviedol prvoinštančný súd, súd vyložil dostatočne jasne a zrozumiteľne, pričom v spôsobe
jehorozhodnutianebolaodvolacímsúdomzistenážiadnanezákonnosťapretoodvolacísúdspoukazom
na ust. § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Iba na
zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné :

9. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, použil správne zákonné ustanovenia a tieto
aj správne vyložil. Spornou skutočnosťou v tomto spore je, či v prípade porušenia predkupného
práva má opomenutý spoluvlastník právo od nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu vykúpiť len
takú časť prevedeného spoluvlastníckeho podielu, ktorá zodpovedá pomernej časti k výške jeho
spoluvlastníckeho podielu, alebo má právo na vykúpenie celého spoluvlastníckeho podielu od

nadobúdateľa. Uvedenú problematiku už riešili viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky akosprávnepoukázalsúdprvejinštancievodôvodnenísvojhorozsudku(sp.zn.2Cdo/91/2008
a sp.zn.8Cdo/124/2018) a to tak, že ak podielový spoluvlastník prevedie svoj spoluvlastnícky podiel
k nehnuteľnosti na iného bez toho, aby ho písomne ponúkol ďalšiemu spoluvlastníkovi, resp.
spoluvlastníkom, môže sa oprávnený domáhať toho, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na predaj,

avšak len pomerne do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho
súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú
ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do tohto
pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach
najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré

neskôr vydané nepublikované rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí
nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. Takže v danom prípade
mal odvolací súd za to, že uvedená otázka bola riešená vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu
a to rovnakým spôsobom, preto možno mať za to, že je riešená ustálenou rozhodovacou praxou
najvyššieho súdu. Žalobcom tvrdené skutočnosti, prečo by mali byť tieto rozhodnutia prekonané,

odvolací súd nepovažoval za relevantné, ktoré by mohli privodiť odklon od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu. Pokiaľ sa týka žalobcom uvádzaného rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 7
M Cdo 1/2013, v ktorom by mal byť uvedený iný právny názor k otázke prirastania časti podielov pri
výkone predkupného práva v rámci podielového spoluvlastníctva, tak odvolací súd má za to, že toto
rozhodnutie takisto nemožno považovať za odklon od rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu, pretože

neupravuje problematiku veľkosti vykúpenia prevedeného podielu opomenutým spoluvlastníkom,
nakoľko v prípade riešenom v tomto rozhodnutí bola realizovaná ponuka, sporné bolo, či je ponuka
riadna a spôsobilá vyvolať zákonom predpokladané účinky. Vo všetkých uvedených rozhodnutiach
a aj v tomto rozhodnutí najvyšší súd skonštatoval, že Občiansky zákonník obsahuje jednoznačnú
právnu úpravu nároku oprávnených spoluvlastníkov na vykúpenie ponúkaných podielov a je len na ich

slobodnej vôli ako sa na vykúpení podielov dohodnú. Povinný spoluvlastník má povinnosť ponúknuť
celý podiel, ktorý zamýšľa predať a je na rozhodnutí oprávnených spoluvlastníkov či a v akom
rozsahu ponuku prijmú. V § 140 OZ je v prvej vete zakotvená povinnosť spoluvlastníka ponúknuť
svoj spoluvlastnícky podiel ostatným spoluvlastníkom. Títo sa majú predovšetkým dohodnúť o výkone
predkupného práva, iba v prípade, ak k takejto dohode medzi nimi nedôjde, majú následne právo

vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Takáto postupnosť- po realizácii
ponuky dohoda a podmienenosť práva výkupu podielu pomerne podľa veľkosti podielov skutočnosťou,
že sa vlastníci nedohodnú, zodpovedá zneniu druhej vety tohto ustanovenia. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozsudku postupoval takýmto spôsobom, pričom poukázal aj na rozhodnutiaNajvyššieho súdu SR, v ktorých sa najvyšší súd takouto právnou otázkou zaoberal. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku odvolací súd považoval za dostatočné a v súlade s ustanovením § 220 CSP.
V danom prípade ponuka zo strany spoluvlastníka, ktorý sa rozhodol predať svoj spoluvlastnícky

podiel voči ostatným spoluvlastníkom realizovaná nebola, dohoda medzi spoluvlastníkmi o výkone
spoluvlastníckeho práva takisto neexistovala, resp. nebola preukázaná jej existencia, preto správne súd
prvej inštancie postupoval v súlade s ust. § 140 veta druhá OZ. Odvolací súd má za to, že správne súd
prvej inštancie zamietol celú žalobu a to z dôvodu, že súd nemohol vstupovať do textu navrhovaného
petitu žaloby a meniť tak znenie kúpnej zmluvy, ktorá bola súčasťou petitu, pretože navrhovaný výrok

spĺňalnáležitosti,jejasný,stručný,určitý,zrozumiteľný,avykonateľný.Navyšeodvolateľtútoskutočnosť
v odvolaní nenamietol, namietol ju prvýkrát až vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, teda po uplynutí
odvolacej lehoty.

10. Vzhľadom k všetkých vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď súd prvej inštancie

správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal ich náhradu
v celom rozsahu.

12. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).