Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Monday, July 10, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117216002
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2117216002.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a členov: Mgr.
Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová, v exekučnej veci v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného splnomocnencom: Advocate,
s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, pre vymoženie 35 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym

exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 6124/17,
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Trnava č. k. 45Er/1076/2017-14, zo dňa 25.02.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a exekučné konanie z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi priznáva voči oprávnenému nárok na náhradu nevyhnutných trov exekučného

konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancie žiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého,PhD.,
sosídlomZáhradnícka60,Bratislava,oudeleniepoverenianavykonanieexekúcievedenejnatamojšom
súdepodsp.zn.45Er/1076/2017ausúdnehoexekútorapodsp.zn. EX6124/17 zamietol. Rozhodnutie
súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 3, § 4, § 5 ods. 1, 2, § 30 ods. 1, 3, § 44 ods. 2

zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Vecne argumentoval tým, že za exekučný titul
v tomto konaní označil oprávnený rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri Asociácii pre arbitráž v Bratislave, sp. zn. SRSAspA 04993/16 zo dňa 16.08.2016. Na odôvodnenie
uviedol, že súdny exekútor bol pred vymenovaním do funkcie exekútora zamestnancom oprávneného,
pričom túto skutočnosť je potrebné považovať za skutočnosť vylučujúcu ho z vykonávania úkonov

predmetnej exekúcie, aby boli vylúčené akékoľvek pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo
vzťahu k účastníkom exekučného konania, resp. pomeru k veci. S odvolaním na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 322/2010-37 zo dňa 13.04.2011, ktorým je podľa § 193 Civilného
sporového poriadku viazaný, uzavrel, že nemožno poveriť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
PhD. vykonaním exekúcie. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdil, keď prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti potom Zákon o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmanie
exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých jeho formálnych náležitostí tak, ako to vyžaduje

§34Zákonaorozhodcovskomkonaní.Preskúmavanímmateriálnejstránkypotomzisťujeexekučnýsúd,
či splnené hmotnoprávne podklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).Uvedené znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy
k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie,
ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Nemôže sa teda jednať o dôvody právneho posúdenia

veci. V tejto súvislosti poukázal na Nález ÚS SR 5/2000. Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu
konania o žalobách na zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s
obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Ako ďalšiu vadu namietal, že súd prvej inštancie
nesprávne zistil skutkový stav, čoho dôkazom je tvrdenie, že medzi stranami nebola dojednaná žiadna
rozhodcovská doložka, k čomu oprávnený uviedol, že s povinným uzatváral rozhodcovskú zmluvu

podľa ust. § 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou
samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.
Súd prvej inštancie tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne
zisteného skutkového stavu. V danej veci konal súd prvej inštancie nad rámec zákonných ustanovení,
pretože rozhodcovskou doložkou bolo umožnené spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatní svoje práva,

čím nebolo porušené ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Okrem toho namietol,
že nález ÚS SR nemá všeobecnú platnosť a všeobecné súdy ním nie sú viazané. Odkázal na viaceré
rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré JUDr. Rudolfa Krutého poverili vykonaním exekúcie i na ďalšiu
judikatúru. To, že súdny exekútor bol v minulosti radovým zamestnancom oprávneného, podľa neho
nezakladá samo osebe pochybnosť o jeho nezaujatosti. Záverom oznámil meno nového súdneho

exekútora (JUDr. Ivan Nestor).

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania
(§ 359 CSP a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému

zákon odvolanie pripúšťa (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), pričom v súlade s ustanovením
§ 380 ods. 2 CSP prihliadal aj na vady týkajúce sa procesných podmienok, pričom zistil, že ešte pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, došlo k strate procesnej spôsobilosti na

strane povinného z exekučného titulu A. B., z ktorého dôvodu bolo potrebné napadnuté uznesenie podľa
§ 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP exekučné konanie zastaviť.

4. Podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, môže odvolací súd v zásade prihliadať iba na odvolacie
dôvody vymedzené v odvolacej lehote v podanom odvolaní. Avšak podľa ods. 2 cit. ust., musí súd

zároveň z úradnej povinnosti prihliadať aj na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Na splnenie
procesných podmienok je povinný súd prihliadať v zásade v ktoromkoľvek štádiu súdneho konania (§
161 ods. 1 CSP). Medzi procesné podmienky patria aj tie, ktoré musia byť splnené na strane strán sporu,
resp. účastníkov konania. Procesnými podmienkami na strane strany sporu sú procesná subjektivita,
procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia, spôsobilosť byť zástupcom a plnomocenstvo zástupcu

strany.

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

8. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví

9. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

10. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.11. Procesná subjektivita podľa § 61 CSP vyjadruje spôsobilosť byť sporovou stranou, resp. účastníkom
konania. Procesnú subjektivitu má ten subjekt práva, ktorý vo sfére práva hmotného disponuje
spôsobilosťou na práva a povinnosti. Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti svojim

narodením a stráca ju svojou smrťou. Procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku sporovej
strany/účastníka konania, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti počas celého konania.
Neexistencia tejto procesnej podmienky u sporovej strany predstavuje spravidla neodstrániteľnú vadu
konania. Ust. § 62 CSP normatívne pokrýva tie situácie, ak strana/účastník konania nedisponuje
procesnou subjektivitou od samotného začiatku konania. Ak súd zistí, že strana sporu/účastník konania

nedisponuje procesnou subjektivitou v čase začatia konania, indikuje tzv. neodstrániteľnú vadu konania,
ktorej následkom je obligatórne zastavenie konania.

12. V danom prípade odvolací súd z lustrácie v Registri obyvateľov zistil, že povinný zomrel dňa
XX.XX.XXXX, teda ešte pred začatím exekučného konania, ktoré začalo spísaním návrhu na vykonanie
exekúcie do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 06.02.2017. Z toho je zrejmé, že osoba, ktorú

oprávnený označil za povinného už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nežila, a teda nemala
spôsobilosť na práva a povinnosti, teda nemala ani procesnú subjektivitu. Súd prvej inštancie sa preto
dopustil procesného pochybenia, ak napriek tomu v konaní pokračoval a rozhodoval o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. a)
CSP napadnuté rozhodnutie zrušil. Nakoľko je nedostatok procesnej subjektivity pred začatím konania

neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, na ktorú je podľa § 161 ods. 1 CSP súd povinný
prihliadať počas celého konania, odvolací súd podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 62 CSP a § 391
ods. 1 CSP exekučné konanie zastavil.

13. Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd

mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

14. Pretože odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, bolo jeho povinnosťou rozhodnúť aj o náhrade
trov konania (§ 396 ods. 2 CSP).

15. O náhrade trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) potom rozhodol odvolací súd s použitím
§ 396 ods. 1,3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 203 Exekučného poriadku a vzhľadom na to,
že oprávnený podaním návrhu súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie voči povinnému, ktorý bol
už v tom čase mŕtvy, zavinil zastavenie exekučného konania, priznal súdnemu exekútorovi nárok voči
oprávnenému na náhradu nevyhnutných trov exekučného konania.

16. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).