Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Dagmar Snopeková

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoNeplatnosť skončenia pracovného pomeru

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: TO-5Cpr/9/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4621201255
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dagmar Snopeková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4621201255.13

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci žalobkyne: H. D., R.. XX.X.XXXX,
D. H. XXX, XXX XX J., právne zastúpená: JUDr. Hedviga Gallová, advokátka so sídlom Račianska
66, 831 02 Bratislava-Rača, proti žalovanému: N.A.P., s.r.o., so sídlom Novozámocká cesta 5, 945 01
Komárno, IČO: 34 137 301, zastúpený: Mgr. Barnabás Balázs, bytom Roľnícka 12, 946 03 Kolárovo,
v konaní o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 17.184,75 eur v hrubom za obdobie
od 01.05.2021 do 30.04.2022 spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% od 17.7.2022 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku, v časti o zaplatenie náhrady mzdy za deň 01.05.2022 s prísl., žalobu z a m i e t a.

III. Súd konanie o zaplatenie náhrady mzdy nad sumu 17.184,75 eur z a s t a v u j e.

IV. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

V. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdnej znalkyni znalečné v sume 848,58eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovanému domáhala určenia neplatnosti výpovede zo dňa
23.02.2021 a náhrady mzdy z titulu neplatne rozviazaného pracovného pomeru so žalobkyňou za
obdobie 12 mesiacov od 01.05.2021 do 01.05.2022 v sume 29.261,76eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% od 17.07.2022 do zaplatenia.

2. Súd vo veci rozhodol čiastočným rozsudkom pod sp. zn. XCpr/X/XXXX - XXX zo dňa 29.06.2022,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.07.2022 tak, že:

I. Súd určuje, že výpoveď žalovaného z pracovného pomeru zo dňa 23.02.2021 daná žalobkyni je
neplatná a pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá.
II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením.
III. O zvyšku nárokov uplatnených v žalobe súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.

3. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní po právoplatnosti čiastočného rozsudku sp. zn. XCpr/
X/XXXX - XXX zo dňa 29.06.2022 uviedla, že žalobkyňa trvá na nárokoch z neplatného ukončenia

pracovného pomeru s tým, že trvá na tom, že jej priemerná mzda je vo výške 1.425,59 eur s prihliadnutím
na jej nárok o zvýšenie minimálnej mzdy o 1,6 koeficient podľa stupňa náročnosti práce, ktorú vykonávala
u zamestnávateľa. Žalobkyňa súhlasí s vyplatením tohto nároku za obdobie 12 mesiacov od mája 2021
a pokiaľ so zamestnávateľom nevie túto záležitosť ukončiť dohodou o urovnaní z dôvodu odlišnosti
vypočítania priemerného zárobku, keď zamestnávateľ tvrdí, že jej mzda sa má navýšiť o 1,3 koeficient,
teda zaradiť ju do 3. triedy, tak navrhuje súdu vyžiadať od IP Nitra, ktorý vykonával kontrolu u
zamestnávateľa, stanovisko k tejto otázke, teda k priemernej mesačnej hrubej mzde žalobkyne, ktorú
mala dosahovať u zamestnávateľa. Následne by vedeli vynásobiť 12 mesiacmi túto mzdu. K tomu, čo
uviedol pred pojednávaním zástupca žalovaného, žalobkyňa nemá vedomosť o tom, že by jej mala byť
doručená výpoveď zamestnávateľa z organizačných dôvodov a preto navrhuje ukončenie pracovného
pomeru zamestnávateľom dohodou niektorým zo zákonných dôvodov. Žiada, aby žalovaný doručil
čím skôr doručenku o prevzatí výpovede žalobkyňou, keď tvrdí, že disponuje takouto doručenkou. Im
vypočítaval mzdu ekonóm, pre nich nie je podstatné rozhodné obdobie pre výpočet mzdy, nakoľko mala
žalobkyňa rovnakú mzdu. Jej minimálna mzda je 623 eur a navýšená o 1,6 koeficient, bola 971 eur. Do
priemernej mzdy započítal ekonóm cestovné náhrady, príplatok za nadčasy, ktorý bol vypočítavaný z
minimálnej mzdy.

4. Právna zástupkyňa žalobkyne na ďalšom pojednávaní uviedla, že žiadajú, aby výška náhrady mzdy
za obdobie 12 mesiacov od 01.05.2021 do 01.05.2022 bola priznaná vo výške určenej znalkyňou,
vychádzajúc z hrubej mzdy žalobkyne vo výške 2.438,48 eur. Po prenásobení 12 mesiacmi je to
29.261,76 eur a po odpočítaní vyplatenej sumy za 9/2022 k rukám žalobkyne, a to vo výške 12.077,01
eur v hrubom ,je to suma 17.184,75 eur. Túto sumu žiada žalobkyňa priznať ako náhradu mzdy z titulu
neplatne skončeného pracovného pomeru a žiada, aby súd priznal aj úroky z omeškania z tejto sumy vo
výške 5% od 17.7.2022 do zaplatenia a v prípade úspechu si uplatňuje trovy konania vo výške 100%.
Vo zmätočnej výplatnej páske za 9/2022, kde sa uvádza obdobie od 7/2022 do 30.09.2022, nevedela
ustáliť, ktorá časť tejto vyplatenej zložky patrí do rozhodného obdobia, avšak po ustálení s klientkou tak
sa rozhodli započítať celú túto sumu do rozhodného obdobia a preto v prevyšujúcej časti berú žalobu
späť. Zakladá do spisu výplatnú pásku za mesiac 9/2022, kde je uvedená hrubá mzda 12.077,01 eur,
ktorá bola vyplatená žalobkyni žalovaným. K vyjadreniu zástupcu žalovaného uvádza, že už základ
mzdy žalobkyne bol zle stanovený zo strany zamestnávateľa, čo riešil inšpektorát práce a preto vo
výplatných páskach za obdobie, ktoré spomína zástupca žalovaného, nemôže byť vyššia hrubá mzda
ako uvádza, lebo celá tá mzda bola zle určená, preto sú aj na súde. V mesiaci január, február, marec
2021 nemohla mať žalobkyňa navýšenú mzdu, lebo IP vykonával kontrolu po podaní výpovede. Takže
v žiadnom prípade žalovaný nemohol zohľadniť výsledky IP v mesiaci január, február, marec 2021.

5. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že chce opraviť skutočnosť, že žalobkyňa bola
zaradená do 3. triedy náročnosti práce, kde je platný koeficient 1,4 a týmto koeficientom bol vyrátaný
aj obnos mesačného priemerného zárobku, ktorý navrhujú. Smerom na IP Nitra, pokiaľ sa teda
so žalobkyňou nedokážu dohodnúť na výške náhrady mzdy, žiada súd smerovať otázku o správnom
zaradení práce vykonávanej v minulosti žalobkyňou do stupňa náročnosti práce a toto by mala byť
jediná otázka, ktorá im bráni v správnom vypočítaní priemernej mzdy žalobkyne. Poštovú doručenku
doručí súdu aj PZ žalobkyne.

6. Zástupca žalovaného na ďalšom pojednávaní uviedol, že rád by uviedol, že 12-mesačné obdobie
končí 30.04.2022 a nie 01.05.2023 ako žiada žalobkyňa. Čo sa týka poslednej žiadosti alebo požiadavky
žalobkyne, tak v rámci dnešného rána bola vyvrátená tá čiastka, ktorú žiadala ešte deň dozadu v rámci
toho podania, ktoré dostali a je úplne evidentné, že určitú čiastku jej vyplatili už so septembrovou
výplatou vlani a nemôže dôjsť k duplicitnej výplate náhrady škody, na tom trvajú a naďalej trvajú na tom,
že celý výsledok znaleckého posudku je absurdný, ničím nepodložený okrem všeobecného postupu,
že to bolo spravené v súlade so zákonom. Znalkyňa žiadnym spôsobom nevysvetlila, ako došla k
tomuto absurdnému výsledku, keď opakuje, hrubá mzda určená žalobkyni je čiastka, ktorá ani v jednom
jedinom mesiaci počas trvania jej zamestnaneckého vzťahu nebola dosiahnutá, vždy to boli rádovo
nižšie sumy. Dokonca ani v rozhodnom období, keď sa už dostala k tomu, že nejaké rozhodné obdobie
stanovila, ani v rozhodnom období jej mesačná hrubá mzda ani v jednom z tých mesiacov január,
február a marec 2021 nedosiahla čiastku, ktorá je uvedená vo výsledku znaleckého posudku a preto
považujú znalecký posudok za nesprávny, za absurdný a v podstate za nepoužiteľný. Naďalej trvajú
na tom, že rozhodné obdobie malo byť posledný kvartál 2020 ,tak ako e to uviedli s ich písomnom
podaní, ktoré aj podložili skutočnosťou, že žalobkyňa žiadala to, aby jej práca bola udeľovaná ,a to od

23.02.2021. Tá práca jej nebola udeľovaná vďaka tomu, že bolo obdobie covidu a bola možnosť počas
obdobia covidu ponechať zamestnancov doma po vyplatení náhrady mzdy a práve táto náhrada mzdy u
nej absurdným spôsobom ovplyvnila výsledok znaleckého posudku. Znalkyňa celkovo rátala aj čiastky,
ktoré tam úplne zjavne nemali byt rátané. Naďalej trvajú na vyplatení čiastky a aby spravili kompromis
z ich strany 12.039,28 eur, táto čiastka je suma 12-mesačných hrubých miezd žalobkyne z obdobia
01.04.2020 a 30.03.2021, to znamená presne tých 12 mesiacov, ktoré sa udiali naposledy po akceptácii
určenia rozhodného obdobia znalkyňou ak zoberú posledných 12 mesiacov predchádzajúcich k tomuto
dátumu, tak suma hrubých miezd, ktoré stanovila žalobkyňa, je 12.039,28 eur, túto čiastku sú ochotní
v kompromise navrhnúť ako náhradu škody a majú za to, že je úplne spravodlivá a v súlade s dobrými
mravmi stanovená čiastka, ktorá sleduje presne to, čo má sledovať a to je poskytnúť určitú náhradu za 12
mesiacov trvania zamestnaneckého vzťahu z titulu, že došlo k neplatnému podaniu výpovede žalobkyni.
Súhlasia so späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie sumy, ktorú už vyplatili. Tvrdenie PZ žalobkyne
je zavádzajúce tvrdenie, lebo inšpektorát práce po zistení, ktoré zistil v určitom období, následne bola
upravená základná mzda žalobkyne a upravená základná mzda bola vzatá a je to preukázateľné z
výplatných pások. Upravená základná mzda bola použitá jednoznačne v období január, február a marec
2021. Naťahujú sa tu o koeficient 1,6, naťahujú sa o to, že jej základná mzda bola nesprávne stanovená,
len aby sa dozvedeli, že j priemerná mzda žalobkyne bola cca. 2.430 eur, pričom je úplne preukázateľné,
že ani za jeden mesiac toľko nezarobila, neexistuje v rámci celej histórie jej zamestnaneckého vzťahu
štvrťročné obdobie, kedy sa priemer priblížil k tej čiastke a keď zoberie ročné vyjadrenie čiastky rok 2020
alebo hoci i tých 12 mesiacov od 01.04.2020 do 31.03.2021, to znamená vrátane toho rozhodného
obdobia, ktoré stanovila znalkyňa na základe jej úvah, ani v tom období nezarobila ani len blízku čiastku,
zarobila 12.039 eur, presne tú čiastku, ktorú navrhujú ako náhradu škody a len pre úplnú jasnosť, tá
čiastka, ktorá je teraz v znaleckom posudku, predstavuje 2,43 násobok tej ročnej sumy, to znamená,
že sa nerozprávame o zaokrúhľovacích rozdieloch, nerozprávame sa ani o základných mzdách, ale
rozprávame sa o tom, že niekto má za to, že 2,43 násobok je tá čiastka, ktorá má byť vyplatená ako
náhrada mzdy na základe posledných 12 mesiacov predchádzajúcich koncu rozhodného obdobia. Boli
tie čiastky zohľadnené a boli zohľadnené v tej čiastke, ktorá sa tu ráno spomínala a to úplne nevhodne a
nesprávne, tá čiastka 4.881 eur, ktorá bola vyplatená po zistení IP, je presne to zúčtovanie tej navýšenej
základnej mzdy, o ktorej rozprávajú z koeficientu 1,4 a nie 1,6.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so Znaleckým posudkom č. X/XXXX, mzdovými listami
žalobkyne, prílohami k ZP, s písomným vyjadrením súdnej znalkyne k vyjadreniu žalovaného,
oznámením IP Nitra ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil, že:

8. Zo Záveru Znaleckého posudku č. X/XXXX súdnej znalkyne Ing. Jany Janáčovej vyplýva,
že vychádzala zo zistení, že pracovný pomer žalobkyne mal byť ukončený k 30.04.2021, čiže v
2Q/2021, za rozhodné obdobie, t.j. 1Q/2021 zamestnankyňa odpracovala 23 dní + 2 dni sviatky/184
hodín odpracované + 16 hodín sviatky. Zamestnankyňa - žalobkyňa mala na základe posúdeného
priemerného hodinového zárobku v hrubej sume ku dňu 30.04.2021 z titulu neplatne skončeného
pracovného pomeru zo strany žalovaného výpoveďou zo dňa 23.02.2021 nárok na priemerný mesačný
zárobok v hrubej sume 2.438,48 eur.

9. Z Oznámenia Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 18.10.2022 bolo zistené, že vyplýva z ich zistení,
že pracovnému miestu žalobkyne prináleží mzda najmenej v sume minimálneho mzdového nároku
určeného pre 3. stupeň náročnosti práce.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k Znaleckému posudku č. X/XXXX uviedol, že žalobkyňa v
jednotlivých obdobiach trvania jej pracovného pomeru dostala nasledovné čiastky hrubej mzdy v ročnom
vyjadrení: - 2.332,43 EUR v neúplnom roku 2017,- 9.490,39 EUR v roku 2018,- 8.782,03 EUR v
roku 2019,- 10.287,01 EUR v roku 2020,- 12.039,28 EUR v období 1.4.2020 až 31.3.2021 (ktoré
obdobie predstavuje 12 mesiacov spätne od konca rozhodného obdobia, stanoveného znalcom). Oproti
týmto čiastkam hrubej mzdy stanovil predmetný znalecký posudok priemerný mesačný zárobok vo
výške 2.438,48 eur, t.j. ročne sumu 29.261,76 eur. Čiastka stanovená v znaleckom posudku sa javí
absurdná z viacerých dôvodov: - čiastku hrubej mzdy vo výške 2.438,48 eur žalobkyňa nezarobila
ani v jednom jedinom mesiaci počas trvania jej pracovného pomeru pred neplatnou výpoveďou, jej
mesačná hrubá mzda predstavovala vždy nižšiu čiastku počas tohto obdobia; - čiastku hrubej mzdy vo
výške 2.438,48 eur nezarobila žalobkyňa ani v jednom mesiaci počas rozhodného obdobia stanoveného
znalcom (1. štvrťrok 2021); - (vo svete nezáporných čísiel, pričom hrubá mzda žalobkyne nezápornou

veličinou je) je matematicky nemožné, aby priemerná hodnota mesačného zárobku presahovala hodnotu
zárobku v mesiaci, kedy došlo k vyplateniu najvyššej hrubej mzdy. Výsledok stanovený v znaleckom
posudku považujeme preto za matematický a logický nezmysel; - ročná suma znalcom stanovenej
výšky priemerného mesačného zárobku predstavuje takmer trojnásobok (2,84-násobok) ročnej výšky
hrubej mzdy vyplatenej žalobkyni v roku 2020; - ročná suma znalcom stanovenej výšky priemerného
mesačného zárobku predstavuje takmer dvaapolnásobok (2,43-násobok) ročnej výšky hrubej mzdy
vyplatenej žalobkyni v období 1.4.2020 až 31.3.2021 (ktoré obdobie predstavuje 12 mesiacov spätne od
konca rozhodného obdobia stanoveného znalcom). V rámci prebiehajúceho súdneho sporu sa počas
veľkej časti sporu žalobkyňa domáha zaradeniu jej práce do stupňa náročnosti práce 4 s koeficientom
minimálnej mzdy 1,6x a s prislúchajúcou výškou minimálnej mzdy v roku 2021 vo výške 971eur (namiesto
správneho zaradenia do stupňa 3 s koeficientom minimálnej mzdy 1,4x a s prislúchajúcou výškou
minimálnej mzdy v roku 2021 vo výške 855 eur) len na to, aby sa v rámci znaleckého posudku
dozvedeli, že jej priemerná (!) mesačná mzda predstavovala 2.438,48 eur. Len pre ilustráciu, minimálna
mzda v roku 2021 v kategórii najnáročnejších prác s koeficientom minimálnej mzdy 2,0x predstavovala
1.203 eur t.j. žalobkyňa mala podľa znaleckého posudku zarábať v priemere čiastku, ktorá prevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy najkvalifikovanejších pracovníkov v hospodárstve. Na jednej strane teda
žalobkyňa tvrdí, že neboli splnené jej požiadavky na minimálnu mzdy a zároveň má platiť skutočnosť,
že jej priemerný zárobok predstavoval vyše dvojnásobok minimálnej mzdy prislúchajúcej prácam ako je
napr. riaditeľ obrovského priemyselného holdingu, top manažér banky a pod. Dôvodov, prečo dospela
znalkyňa v znaleckom posudku k takémuto absurdnému stanoveniu výšky priemerného mesačného
zárobku je podľa ich názoru viacero: - znalkyňa pri svojich výpočtoch neprihliadla na skutočnosť, že
žalobkyňa od 23.2.2021 prácu nevykonávala, pričom dňa 24.02.2021 žalobkyňa oznámila žalovanému,
že naďalej trvá na vykonávaní jej práce; - z dôvodu neprihliadnutia na skutočnosť, že žalobkyňa od
23.2.2021 prácu nevykonávala, jej hrubú mzdu rozrátavala na úplne absurdný, umelo stanovený časový
fond práce, ktorý z pohľadu správneho a spravodlivého stanovenia priemerného zárobku žalobkyne
nemá žiadne opodstatnenie. Úplne jasným dôkazom toho je, že hrubú mzdu žalobkyne za odpracovaný
čas vo výške 540 eur (odmenu) za mesiac marec 2021 rozrátala na 0 (slovom: nula) hodín, čím dospela
k absurdnému výsledku, že priemerný hodinový zárobok žalobkyne predstavoval nekonečno eur; -
v rámci znaleckého posudku sa znalkyňa nevysporiadala s otázkou vyplatených odmien a žiadnym
spôsobom neskúmala otázku časovej príslušnosti vyplatených odmien, pričom pri odmenách, ktoré
časovo neprináležia iba jedinému mesačnému obdobiu (viď úplne rukolapný prípad mesiaca marec
2021, kedy žalobkyňa vôbec nepracovala a teda nemala odpracovanú ani jedinú hodinu, ale znalecký
posudok sa napriek tomu tvári, že odmenu vyplatenú v mesiaci marec 2021 dostala žalobkyňa vo vzťahu
k tomuto obdobiu), ale sa vzťahujú k dlhšiemu obdobiu, je povinnosťou znalca predmetnú odmenu
pre účely stanovenia priemerného mesačného zárobku krátiť tak, aby do obdobia rozhodného roka
rátal iba tú časť odmeny, ktorá sa organicky vzťahuje na predmetné obdobie a odmenu vzťahujúcu sa
na dlhšie (napr. ročné) obdobie alikvótne krátil. Výsledkom znaleckého posudku potom nemohlo byť
nič iné, ako matematický, logický a z pohľadu skutočného, reálneho a spravodlivého života faktický
nezmysel, v rámci ktorého sa priemerný zárobok deklaruje vo výške v ktorej nikdy neexistoval a existovať
ani nemohol. Cituje § 79 ods. 1 ZP, podľa ktorého prináleží zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ
neplatne skončil pracovný pomer náhrada mzdy „odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní“, pričom týmto dňom je 24.02.2021 kedy žalobkyňa preukázateľne oznámila
žalovanému, že naďalej trvá na vykonávaní jej práce. Z tohto dôvodu zastáva naďalej názor, že
rozhodným obdobím pre stanovenie priemerného zárobku žalobkyne je 4. štvrťrok 2020 a nie 1. štvrťrok
2021, ako určil znalecký posudok. Naďalej preto žiada súd, aby s prihliadnutím na skutočnosti, že
žalobkyňa o výpovedi okamžite vedela, čo aj ona sama potvrdila; výpoveď jej bola tlmočená osobne,
e-mailom aj formou doporučenej pošty a zároveň žalobkyňa v dobe po 23.2.2021 viackrát vykonávala
pracovný pomer u iných zamestnávateľov, aby žalobkyni priznala náhradu mzdy v trvaní najviac 12
mesiacov a v rozsahu neprevyšujúcom za žiadnych okolností celkovú čiastku 12.039,28 eur, ktorá
čiastka predstavuje hrubú mzdu žalobkyne za obdobie posledných 12 mesiacov rátaných spätne od
konca rozhodného obdobia stanoveného znalcom a primerane tak znížil celkovú náhradu mzdy priznanú
z titulu neplatného skončenia jej pracovného pomeru tak, aby bola táto náhrada mzdy spravodlivá. Nie
je totiž možné spravodlivo a v súlade s dobrými mravmi očakávať, aby priemerný zárobok žalobkyne za
obdobie 12 mesiacov po neplatnom skončení jej pracovného pomeru akýmkoľvek spôsobom prevyšoval
čiastku 12.039,28 eur, ktorá čiastka zodpovedá jej zárobku za obdobie ostatných 12 mesiacov rátaných
spätne od konca rozhodného obdobia stanoveného znalcom.
K vyúčtovaniu znalca sa samostatne vyjadrovať nebudeme nakoľko vo svetle vyššie opísaných
skutočností o výsledku znaleckého posudku by to nebolo vhodné.

11. Z písomného Vyjadrenia súdnej znalkyne Ing. Jany Janáčovej zo dňa 09.05.2023 k vyjadreniu
žalovaného k ZP a zo dňa 26.04.2023 vyplýva, že posudzovala údaje obsiahnuté v účtovnej a
mzdovej evidencie žalovaného v kontexte informácií z vykonanej kontrolnej činnosti Inšpektorátu práce
a informácií uvedených v súdnom spise. V podrobnosti odkazuje na analytickú časť znaleckého
posudku. Do dňa 30.04.2021 mala zamestnankyňa nárok na riadnu mzdu, nakoľko jej pracovný pomer
preukázateľne trval najneskôr do tohto dňa. Rozhodujúci kvartál pre stanovenie priemernej mesačnej
mzdy je stanovený tak, ako je uvedený v znaleckom posudku. Žiadala žalovaného, aby jej dodal
vnútropodnikovú smernicu o odmeňovaní zamestnancov tzv. mzdový predpis, a to z dôvodu, aby bolo
zrejmé, podľa akých kritérií boli zamestnankyni priznávané odmeny/prémie. Žalovaný mzdový predpis
znalkyni nedodal. Žalovaný vnútropodnikovú smernicu o odmeňovaní zamestnancov -mzdový predpis
nedodal ani inšpektorátu práce. Pri posúdení výšky priemerného zárobku znalkyňa vychádzala z údajov
uvedených na mzdovom liste a zároveň na stretnutí v deň 31.03.20223sa znalkyňa dotazovala, či
odmeny, prémie a ostatné zložky mzdy boli zamestnankyni priznané a vyplácané za príslušný mesiac.
Bolo jej potvrdené, že vyplatené prémie /odmeny sa týkali príslušného mesiaca a nie štvrťroka /
polroka//roka. Žalovaný nedodal mzdový prepis a zástupcovia žalovaného potvrdili, že sa jedná o
odmeny za príslušný mesiac, znalkyňa preto pri výpočte priemerného hodinového zárobku postupovala
v zmysle platnej legislatívy a pretože sa jednalo o mesačné odmeny, tieto znalkyňa zahrnula v plnej
výške do rozhodného obdobia. Skutočnosť, že sa jedná o odmeny štvrťročné, polročné, ročne žalovaný
nepreukázal.

12. Zo Mzdového listu žalobkyne za mesiac 9/2022 vyplýva, že žalovaný zaplatil žalobkyni mesačnú
mzdu 750,88eur, náhradu mzdy za dovolenku 482,90eur , náhradu mzdy pri predčasnom ukončení PP
9.888,84eur , odstupné 954,39eur , spolu sumu 12.077,01eur v hrubom (v čistom 8.036,84eur).

13. Podľa §79 ods.1,2 Zákonníka práce ,ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov,
môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov
primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec
nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

14. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa ods. 3, ak je žaloba vzatá späť sčasti
pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v
tejto časti.

Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Podľa ods. 2, súhlas
žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

15. Na základe prevedeného dokazovania, zisteného skutkového stavu ako i jeho právnej kvalifikácie
dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne v časti, ktorou sa domáhala zaplatenia náhrady mzdy za
obdobie12 mesiacov od 01.05.2021 do 30.04.2022 v sume 29.261,76eur v hrubom z titulu neplatne
skončeného pracovného pomeru, je dôvodná. Pokiaľ ide o náhradu mzdy za deň 01.05.2022, v tejto

časti súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol, nakoľko žalobkyňa žiadala náhradu mzdy za
obdobie 12 mesiacov, ktoré predstavuje dobu od 01.05.2021 do 30.04.2022 a náhrada mzdy za deň
01.05.2022 už presahuje žalované obdobie 12 mesiacov.

16. Súd vo veci prioritne rozhodol čiastočným rozsudkom pod sp. zn. XCpr/X/XXXX- 120 dňa
29.06.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.07.2022 tak, že:

I. Súd určuje, že výpoveď žalovaného z pracovného pomeru zo dňa 23.02.2021 daná žalobkyni je
neplatná a pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá.
II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením.
III. O zvyšku nárokov uplatnených v žalobe súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.

17. Žalobkyňa zobrala žalobu v časti o zaplatenie náhrady mzdy nad sumu 17.184,75eur späť, nakoľko
žalovaný jej v mesiaci 9/2022 zaplatil spolu sumu 12.077,01eur v hrubom a žiadala konanie nad túto
sumu zastaviť, žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil, preto súd konanie v časti o zaplatenie
náhrady mzdy nad sumu 17.184,75eur zastavil.

18. Predmetom konania zostalo zaplatenie náhrady mzdy žalobkyne z titulu neplatne skončeného
pracovného pomeru zo strany žalovaného výpoveďou zo dňa 23.02.2021 za obdobie od 01.05.2021 do
30.04.2022 v sume 17.184,75eur (12mesiacov x 2.438,48 eur -priemerný mesačný zárobok žalobkyne
= 29.261,76 eur - suma 12.077,01 eur = suma zaplatená žalovanými vo výplatnej páske žalobkyne
za mesiac 9/2022 v hrubom).

19. Pri určení výšky náhrady mzdy žalobkyni z titulu neplatne skončeného pracovného pomeru
súd vychádzal zo záverov Znaleckého posudku súdnej znalkyne Ing. Janáčovej č. X/XXXX, ktorá
vychádzala zo zistení, že pracovný pomer žalobkyne mal byť ukončený k 30.04.2021, čiže v 2Q/2021,
za rozhodné obdobie, t.j. 1Q/2021 zamestnankyňa odpracovala 23 dní + 2 dni sviatky /184 hodín
odpracované + 16 hodín sviatky. Zamestnankyňa - žalobkyňa mala na základe posúdeného priemerného
hodinového zárobku v hrubej sume ku dňu 30.04.2021 z titulu neplatne skončeného pracovného pomeru
zo strany žalovaného výpoveďou zo dňa 23.02.2021 nárok na priemerný mesačný zárobok v hrubej
sume 2.438,48 eur.

20. Žalovaný nesúhlasil so Znaleckým posudkom č. X/XXXX (bližšie popísané námietky žalovaného voči
ZP sú uvedené v bode 10. odôvodnenia tohto rozsudku), k písomnému vyjadreniu žalovaného sa súdna
znalkyňa Ing. Jana Janáčová písomne vyjadrila tak, že posudzovala údaje obsiahnuté v účtovnej
a mzdovej evidencie žalovaného v kontexte informácií z vykonanej kontrolnej činnosti Inšpektorátu
práce a informácií uvedených v súdnom spise. V podrobnosti odkazuje na analytickú časť znaleckého
posudku. Do dňa 30.04.2021 mala zamestnankyňa nárok na riadnu mzdu, nakoľko jej pracovný pomer
preukázateľne trval najneskôr do tohto dňa. Rozhodujúci kvartál pre stanovenie priemernej mesačnej
mzdy je stanovený tak, ako je uvedený v znaleckom posudku. Žiadala žalovaného, aby jej dodal
vnútropodnikovú smernicu o odmeňovaní zamestnancov tzv. mzdový predpis, a to z dôvodu, aby
bolo zrejmé podľa akých kritérií boli zamestnankyni priznávané odmeny/prémie. Žalovaný mzdový
predpis znalkyni nedodal. Žalovaný vnútropodnikovú smernicu o odmeňovaní zamestnancov -mzdový
predpis nedodal ani inšpektorátu práce. Pri posúdení výšky priemerného zárobku vychádzala z údajov
uvedených na mzdovom liste a zároveň na stretnutí v deň 31.03.20223 sa znalkyňa dotazovala či
odmeny, prémie a ostatné zložky mzdy boli zamestnankyni priznané a vyplácané za príslušný mesiac.
Bolo jej potvrdené, že vyplatené prémie /odmeny sa týkali príslušného mesiaca a nie štvrťroka /
polroka//roka. Žalovaný nedodal mzdový prepis a zástupcovia žalovaného potvrdili, že sa jedná o
odmeny za príslušný mesiac, znalkyňa preto pri výpočte priemerného hodinového zárobku postupovala
v zmysle platnej legislatívy a pretože sa jednalo o mesačné odmeny, tieto znalkyňa zahrnula v plnej
výške do rozhodného obdobia. Skutočnosť, že sa jedná o odmeny štvrťročné, polročné, ročne žalovaný
nepreukázal.

21. Znalecký posudok je jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý súd síce hodnotí ako každý iný
dôkaz podľa § 191 CSP, od iných sa však líši tým, že odborné závery v ňom obsiahnuté nepodliehajú
hodnoteniu súdom podľa zásad § 191 CSP. Súd hodnotí presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti
vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie jeho záverov a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.

Hodnotenie dôkazu znaleckým posudkom teda spočíva v posúdení, či závery posudku sú náležite
odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam, s ktorými
sa bolo treba vysporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov a
či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logiky. Z uvedeného vyplýva, že dôkaz
znaleckým posudkom súd hodnotí ako každý iný dôkaz, nemôže však preskúmavať vecnú správnosť
odborných záverov.

22. Znalecký posudok č. X/XXXX, ktorý vypracovala súdna znalkyňa Ing. Jana Janáčová, je
presvedčivý, úplný vo vzťahu k zadaniu, je v ňom logické odôvodnenie jeho záverov a súlad s ostatnými
vykonanými dôkazmi. Závery posudku sú náležite odôvodnené, sú podložené obsahom nálezu, bolo
prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa bolo treba vyporiadať, závery posudku nie sú
v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov, odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám
logiky. Pokiaľ by znalkyňa chcela prijať iný záver, nepochybne by túto skutočnosť uviedla v znaleckom
posudku.

23. Zástupca žalovaného po podaní znaleckého posudku aj na pojednávaní namietal závery Znaleckého
posudku č. X/XXXX, avšak nenavrhol jeho doplnenie, ani nepredložil súdu súkromný znalecký posudok
na preukázanie svojich tvrdení, preto súd nesúhlas žalovaného zo znaleckým posudkom nepovažoval
za dôvodný a tvrdenia žalovaného za preukázané.

24. Na základe hore uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch I. až III. tohto
rozsudku a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 17.184,75 eur v hrubom
za obdobie od 01.05.2021 do 30.04.2022 spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% od 17.7.2022 do
zaplatenia, keď žalovaný sa dostal do omeškania s plnením dlhu v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, t.j. odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku sp. zn. XCpr/X/XXXX - 120 dňa
29.06.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.07.2022. Vo zvyšku, v časti o zaplatenie náhrady
mzdy za deň 01.05.2022, žalobu zamietol a konanie o zaplatenie náhrady mzdy nad sumu 17.184,75
eur zastavil.

25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd výrokom IV. tohto rozsudku podľa § 255 ods.
1, 2 a § 256 Civilného sporového poriadku a žalobkyni, ktorá mala vo veci iba nepatrný neúspech
a pri späťvzatí žaloby žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, priznal proti žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny
úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

26. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, na trovy ktorého bolo uložené žalobkyni zložiť
preddavok v sume 500 eur, ktorý preddavok žalobkyňa zložila. Uznesením sp. zn. XCpr/X/XXXX -
XXX zo dňa 22.05.2023 bolo rozhodnuté o priznaní znalečného súdnej znalkyni Ing. Jane Janáčovej
v sume 1.348,58eur s tým, že zo zálohy v sume 500eur jej bude vyplatené znalečné a o zvyšku
náhrady priznanej znaleckej odmeny v sume 848,58eur bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo
veci samej. Za tejto situácie je pre určenie úspechu strán potrebné považovať za plne procesne úspešnú
žalobkyňu, pretože mala plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia,
vyplývajúca z tohto jej procesného úspechu, závisela od znaleckého posudku. Na náhradu trov konania
má s poukazom na uvedené znalec nárok voči žalovanému, ktorý bol v spore neúspešný.

27. S poukazom na uvedené bol na zaplatenie náhrady trov konania súdnej znalkyni, ktoré jej vznikli
titulom priznaného znalečného vo výške 848,58 eur, zaviazaný žalovaný. Náhradu trov konania bol
žalovaný zaviazaný zaplatiť znalcovi v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvod) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami,
ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na
jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd ,
d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo , alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu
prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1 , ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany , ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy , ak
a) sa týkajú procesných podmienok konania,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.