Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Sunday, June 25, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 22Co/26/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223200284
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2223200284.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov:
JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v spore žalobkyne: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. C. D. XXX, XXX XX B. C. D., proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXXX/XX,
XXX XX H., zastúpený Mgr. Ing. Jurajom Trokanom, advokátom so sídlom na Vajanského 10, 917 01
Trnava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného

súdu Dunajská Streda č. k. 20C/5/2023-80 zo dňa 03. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že ukladá žalovanému zákaz
priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 15 m s výnimkou účasti na procesných úkonoch v
občianskom súdnom konaní a trestnom konaní, na ktoré by mohol byť spolu so žalobkyňou predvolaný.

II. Žalobkyni sa u k l a d á povinnosť podať v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na

súd prvej inštancie proti žalovanému žalobu o ochranu osobnosti.

III. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o ochranu osobnosti
žalobkyne.

IV. Žalobkyňa má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil výrokom I. neodkladné opatrenie, ktorým uložil
žalovanému zákaz priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 50 m. Výrokom II. priznal žalobkyni
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

1.2 Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2

písm. h), § 325 ods. 3, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, 2, 3 § 330 ods. 2 a § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C. s. p.).

1.3 Vecne súd prvej inštancie dôvodil tým, že z prebiehajúceho trestného konania vedeného na
súde prvej inštancie pod sp. zn. 14T/8/2022 mal za osvedčené, že žalovaný je dôvodne podozrivý
zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby (žalobkyne) a zločinu marenia spravodlivosti

na osobe žalobkyne, voči ktorej sa opakovane a pravidelne dopúšťal fyzického, ako aj psychického
násilia, čím jej spôsoboval ujmu na zdraví. Podľa obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda
zo dňa 07.02.2022 bolo vyšetrovaním orgánov činných v trestnom konaní preukázané, že žalovaný
(obžalovaný) spôsoboval žalobkyni, ako poškodenej, fyzické a psychické utrpenie (nadával jej
vulgárnymi nadávkami, fyzicky ju napádal v pravidelných intervaloch najmenej raz týždenne, vyhrážal
sa jej zabitím, ponižoval ju atď.), zároveň však žalobkyňu a jej syna pod hrozbou násilia aj usmerňoval,

pôsobil na nich, ako na strany trestného konania, v úmysle zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Predmetné
súdne konanie v trestnej veci voči žalovanému ako obžalovanému je aktuálne vedené v štádiu hlavnéhopojednávania s tým, že žalovaný je po rozhodnutí odvolacieho súdu z januára 2023 t. č. stíhaný
na slobode. Na základe skutočností vyplývajúcich z podanej obžaloby na žalovaného, na doteraz
vedené trestné konanie vo veci, ako aj vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené v podanom

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, mal súd prvej inštancie za osvedčené, že telesná
alebo duševná integrita žalobkyne môže byť konaním žalovaného priamo ohrozená, pretože by mohol
na slobode pokračovať ďalej v spôsobovaní fyzických alebo psychických útrap žalobkyni. Súd prvej
inštancie zdôraznil, že žalovaný bol prepustený z väzby iba na základe procesných vád vedeného
trestného konania, teda nie z dôvodu odpadnutia dôvodov na ďalšie trvanie obmedzenia osobnej

slobody žalovaného formou väzobného stíhania. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nariadeným
neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi, pričom žalovaný
nebude predmetným rozhodnutím obmedzený vo svojich právach nijakým výraznejším spôsobom.
Žalobkyňa sa popri nariadení neodkladného opatrenia domáhala aj nariadenia kontroly dodržiavania
uloženého zákazu žalovanému prostredníctvom príslušných technických prostriedkov, súd však dospel
k záveru, že po prepustení z väzby nebolo preukázané žiadne aktívne konanie žalovaného smerujúce k

ohrozeniu práv a právom chránených záujmov žalobkyne, preto na zabezpečenie ochrany t. č. postačuje
aj samotný zákaz priblížiť sa k žalobkyni na určenú vzdialenosť.

1.4 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s. p. Žalobkyňa bola v konaní
úspešná v celom rozsahu, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom

rozsahu.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.

2.1 V dôvodoch svojho odvolania žalovaný uviedol, že trestné konanie, vedené proti jeho osobe a

ktorým žalobkyňa odôvodňuje neodkladnosť upravenia vzťahov tak, ako je špecifikované vo výroku
I. napadnutého rozhodnutia, nemožno považovať za zákonný dôvod, spĺňajúci atribúty neodkladnosti
opatrenia v podobe tak závažného zásahu, ako je zákaz priblíženia sa, vrátane zaviazania k povinnosti
nahradenia trov konania. Žalovaný vo vzťahu k podanej obžalobe predmetné obvinenia v plnom rozsahu
popiera a nie je si vedomý takého pochybenia, ktorého následkom by došlo k naplneniu skutkovej

podstaty trestného činu, ktorý mu je kladený za vinu. Žalovaný bol uznesením Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 6Tos/3/2023- 699 zo dňa 17.01.2023 prepustený z väzby na slobodu. Do dnešného dňa sa
žalovaný k žalobkyni nepriblížil, žiadnym spôsobom ju nekontaktoval, vedie riadny život a pracuje.
Žalovaný od 17.09.2021 neprišiel so žalobkyňou do žiadneho osobného kontaktu (ktorý mu okresný súd
napadnutým neodkladným opatrením zakázal), okrem účasti na úkonoch trestného konania. Žalovaný

sa nestotožňuje s danosťou dôvodu bezodkladnosti a naliehavosti vzhľadom na to, že trestné konanie je
v predmetnej veci vedené už od 03.08.2021, kedy bolo na žalovaného podané trestné oznámenie a do
dnešného dňa žalobkyňa takýto postup nezvolila. Z trestného spisu je zrejmé, že žalobkyňa aj po začatí
trestného stíhania žalovaného neustále kontaktovala až do obmedzenia osobnej slobody žalovaného,
čomu nasvedčujú desiatky správ (SMS alebo prostredníctvom aplikácie WhatsApp) zo strany žalobkyne

žalovanému. Do dnešného dňa nebol preukázaný žiadny dôkaz takého konania, ktoré je obsiahnuté
v obžalobnom návrhu. Znalecké posudzovanie žalobkyne v trestnom konaní preukázalo, že ide o
osobu, ktorá v nemalej miere prispievala k vzniku konfliktov. U poškodenej neboli zistené príznaky
posttraumatickej stresovej poruchy či týrania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa
odôvodňuje prepustením žalovaného z kolúznej väzby a svojím strachom zo žalovaného. Tieto pocity

žalobkyne však nie sú podložené, ani osvedčené, žiadnymi dôkazmi, dokonca ani tvrdeniami. Pokiaľ
má žalobkyňa zo žalovaného strach, z ničoho nevyplýva, že tento strach je závislý na tom, či je
žalovaný od nej ďalej ako 50 metrov. Rovnako zodpovednosť za strach žalobkyne nie je možné prenášať
na žalovaného, obmedzením slobody jeho pohybu a zaviazaním na úhradu trov za takéto konanie.
Sám okresný súd v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (bod 22) uvádza, že u žalovaného

nebolo preukázané žiadne aktívne konanie, smerujúce k ohrozeniu práv a právom chránených
záujmov žalobkyne. Vzhľadom na nariadené neodkladné opatrenie, považuje žalovaný preto napadnuté
rozhodnutie aj za neurčité (nepreskúmateľné). Nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj návrh na jeho
nariadenie, sú založené len na hypotézach, bez osvedčenia akejkoľvek bezprostrednej hrozby zo strany
žalovaného. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, propocionality

následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií
stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov konania. Popis
skutku v trestnom konaní, na ktoré žalobkyňa poukazuje, je formulovaný značne abstraktne. Predmetné
konanie nachádzajúce sa v súdnej fáze, je nosným z dôvodu vykonania dokazovania preukazujúcehonevinu žalovaného a súčasne rešpektujúc základné zásady trestného konania, konkrétne zásadu
prezumpcie neviny, žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh na
nariadenia neodkladného opatrenia zamietne.

3. Žalobkyňa v rámci vyjadrenia k odvolaniu žalovaného poukázala na znalecké posudky MUDr. Gábora
Nagya a PhDr. Roberta Máthé, PhD, z ktorých vyplýva, že pobyt žalovaného môže byť na slobode
pre spoločnosť nebezpečný najmä za predpokladu konzumácie alkoholických nápojov; pravdepodobná
prognóza resocializácie žalovaného je zo psychologického hľadiska skôr nepriaznivá, čo zvyšuje aj

riziko recidívy jeho trestnej činnosti. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný bol takmer rok a pol vo
väzbe, nebol preto dôvod na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia formou zákazu
priblíženia sa. Napriek tomu aj z väzby útočil na jej osobu prostredníctvom svojho svedka. Aj napriek
väzbe pociťovala i so svojím synom pred žalovaným obavu a strach. Zažila veci, ktoré v nej zanechali
hlboké psychické rany, pozná manipulatívnu argumentáciu žalovaného. Žalobkyňa trvá na tom, že po
prepustení žalovaného z väzby sa cíti ohrozená na živote a zdraví, pretože sa žalovaný v minulosti na

nej dopúšťal fyzického násilia, psychického týrania a manipulácie. Žiadala preto, aby bolo napadnuté
rozhodnutie potvrdené.

4. V odvolacej replike žalovaný uviedol, že znalecké posudky, na ktoré žalobkyňa v odvolaní
poukázala boli vypracované pred viac ako rokom. Z vykonaných dôkazov v trestnom konaní voči

žalovanému vyplýva, že to bola žalobkyňa, ktorá opakovane kontaktovala žalovaného, rovnako je
zrejmé, že holdovaniu alkoholu sa venovala aj žalobkyňa. Žalovaný tak nenachádza opodstatnenosť
dôvodu neodkladnosti, keď žalobkyňa dokladá dokumenty, ktoré nezohľadňujú aktuálny stav. Žalovaný
zopakoval, že od prepustenia z väzby sa k žalobkyni nepriblížil, žiadnym spôsobom ju nekontaktoval. Zo
strany žalovaného nie sú prítomné žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neodkladnosť

potreby úpravy pomerov medzi stranami sporu.

5. V odvolacej duplike žalobkyňa poukázala na návrh Okresnej prokuratúry Dunajská Streda na vzatie
žalovaného do väzby, kde sa okrem iného uvádza, že je úplne zrejmé, že obvineného (žalovaného)
je potrebné v súčasnej dobe izolovať od poškodenej (žalobkyňa), aby menovaná nebola zo strany

obvineného priamo ohrozovaná na živote a na zdraví a aby nedošlo k jej ovplyvňovaniu zo strany
obvineného. Žalobkyňa uviedla, že trvá na tom, že prepustením žalovaného sa cíti ohrozená na živote
a zdraví, pretože sa žalovaný v minulosti na nej opakovane dopúšťal fyzického násilia.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C. s. p.), po tom čo zistil, že odvolanie je podané

včas a oprávnenou osobou (§ 362 ods. 1 a § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že žalovaný podľa obsahu odvolania použil zákonom prípustný odvolací
dôvod (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p. a

contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

7. Žalovaný vo svojom odvolaní výslovne neuviedol žiadny z odvolacích dôvodov predpokladaný
ustanovením § 365 ods. 1 C. s. p. Podľa obsahu je však možné vyvodiť, že odvolanie voči napadnutému
rozhodnutiu odôvodňuje tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.). Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný opakovane
v odvolaní poukazoval na nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 325 ods. 1 C. s. p. súdom prvej inštancie,
keď v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladne upraviť pomery sporových strán.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah spisu, odôvodnenie

preskúmavaného uznesenia i argumenty strán použité v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej
inštancie správne rozhodol, keď nariadil neodkladné opatrenie v znení uvedenom vo výrokovej časti
napadnutého uznesenia.

9. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.11. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa
na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita

alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená..

12. Podľa § 336 ods. 1 veta prvá C. s. p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania,
môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

13. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciu práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listín (kópia zápisnice Okresného
riaditeľstva Policajného zboru – ďalej len OR PZ - Bratislava II. o trestnom oznámení zo dňa 03.08.2021,

ktorým tretia osoba (bývalý partner žalobkyne) podala trestné oznámenie na žalovaného vo veci
porušenia domovej slobody, ohovárania, vydierania, obmedzovania osobnej slobody a ublíženia na
zdraví spáchanom na žalobcovi, kópia oznámenia OR PZ Bratislava II. zo dňa 03.08.2021 o odstúpení
trestného oznámenia na príslušné OR PZ Dunajská Streda, kópia uznesenia OR PZ Dunajská Streda
zo dňa 16.09.2021 o začatí trestného stíhania žalovaného za zločin týrania blízkej a zverenej osoby

- žalobkyne a zločin marenia spravodlivosti, spolu so súvisiacimi dokumentmi, kópia zápisnice OR PZ
Dunajská Streda zo dňa 17.09.2021 o výsluchu poškodeného – žalobkyne a podávateľa trestného
oznámenia vo veci a kópia podanej obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda zo dňa 07.02.2022
na žalovaného) mal súd prvej inštancie za osvedčené splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) C. s. p. voči žalovanému. Dospel k záveru, že telesná alebo

duševná integrita žalobkyne môže byť konaním žalovaného priamo ohrozená, pretože by mohol na
slobode pokračovať ďalej v spôsobovaní fyzických alebo psychických útrap žalobkyni.

16. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že navrhované a nariadené neodkladné opatrenie je
prostriedkom preventívneho riešenia násilia. Pred jeho nariadením postačuje, ak je osvedčené dôvodné

podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Pojem násilia ako
taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný. Najvyšší súd SR vo svojom
uznesení zo dňa 15. októbra 2012, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012 definoval násilie ako „každú formu
ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie
nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu

moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni
robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s
obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.
Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.
Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je

zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia
- druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu.“ Vychádzajúc aj z citovaného uznesenia
Najvyššieho súdu SR, z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a najmä obžaloby smerujúcej
voči žalovanému, je dostatočne osvedčené, že žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni dôvodne podozrivý z
násilia a svojim správaním aj do budúcna môže ohroziť telesnú a duševnú integritu žalobkyne. Odvolací

súd zdôrazňuje a opakuje, že nariadené neodkladné opatrenie je prostriedkom preventívnej úpravy
pomerov medzi sporovými stranami. Odvolávanie sa žalovaného na prezumpciu neviny a popieranie
viny v trestnom konaní, je preto v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia právne nedôvodné.
Žalobkyňa dostatočne preukázala dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami
sporu a teda dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, keď jej tvrdenie o obave zo žalovaného po

jeho prepustení z väzby má logický základ. Žalovaný bol z väzby prepustený dňa 17.01.2023 a po tom,
ako sa túto skutočnosť dozvedela, podaním zo dňa 27.01.2023 požiadala o nariadenie neodkladného
opatrenia. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd nesúhlasí ani s námietkou žalovaného,
že trestné konanie voči jeho osobe je vedené už od 03.08.2021, podaním návrhu až v uvedenomčase nie je splnená podmienka bezodkladnosti a naliehavosti. Žalobkyňa logicky argumentovala, že
na nariadenie neodkladného opatrenia nebol dôvod, pokiaľ bol žalovaný vo väzbe. Zistené okolnosti
veci nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy

pomerov medzi stranami sporu.

17. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

18. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

19. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie je vecne správne a náležite odôvodnené. Postupom podľa citovaného ustanovenia
§ 387 ods. 1, 2 C. s. p. preto napadnuté uznesenie potvrdil. Bolo len potrebné zmeniť formuláciu
výroku napadnutého uznesenia o uvedenie kratšej vzdialenosti, ako určil súd prvej inštancie, ktorá
je prijateľnejšia vzhľadom na bežné životné situácie a pritom je dostatočná na naplnenie účelu
neodkladného opatrenia. Tiež bolo potrebné doplnenie výnimky z nariadenej vzdialenosti, na ktorú sa

môže žalovaný priblížiť k žalobkyni – výnimkou sú procesné úkony v občianskom súdnom konaní a
trestnom konaní. Samotné prvoinštančné rozhodnutie je však vecne správne, odvolací súd nenašiel
dôvody na vecne iné rozhodnutie.

20. Neodkladné opatrenie bolo nariadené v procesnej situácii pred začatím konania vo veci samej, bolo

preto potrebné, vzhľadom na charakter obmedzenia práv žalovaného, uložiť žalobkyni povinnosť podať
žalobu vo veci samej voči žalovanému. Odvolací súd sa nestotožnil s aplikáciou ustanovenia § 330
ods. 2 C. s. p., v zmysle ktorého ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Podľa odvolacieho súdu povaha veci si vyžaduje
riadne vykonanie dokazovania, najmä ak žalovaný popiera, že by sa voči žalobkyni správal spôsobom

tvrdeným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie bolo nariadené podľa
§ 325 ods. 2 písm. h) C. s. p., do úvahy preto prichádza žaloba o ochranu osobnosti podľa § 11 a 13
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255

ods. 1 C. s. p., keď nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne
náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
podľa§262ods.2C.s.p.súdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).