Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7Pc/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122205102
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5122205102.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci

navrhovateľky:F.F.,O..XX.XX.XXXX,V.B.É.XX,XXXXXV.,právnezastúpená:Mgr.ZuzanaKarkóová,
advokát so sídlom Daniela Dlabača č. 35, 010 01 Žilina, proti povinnému z vyživovacej povinnosti -
otec dieťaťa nevydatej matky: L. M.R., O.. XX.X.XXXX, V. B. O. X. XXX, XXX XX V., právne zastúpený:
Advokátska kancelária Štrbáň, s.r.o., so sídlom Dvory 1932, 020 01 Púchov, IČO: 36 867 454, o určenie
príspevku na výživu nevydatej matky, takto

r o z h o d o l :

Povinný z vyživovacej povinnosti - otec dieťaťa je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 1.800,- eur, a
to do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.6.2022 proti v návrhu označenému
povinnému z vyživovacej povinnosti - otcovi dieťaťa ( ďalej len „odporcovi“) domáhala súdneho výroku,
ktorým by súd odporcu zaviazal k povinnosti prispievať navrhovateľke na úhradu jej výživu sumou 213,-
eurmesačnezaobdobieod1.8.2020do31.10.2021,sumou414,-eurmesačnezaobdobieod1.11.2021
do 31.5.2021, t.j. spolu sumou 6.090,- eur, ktorú sumu je povinný zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku a zároveň uloženia povinnosti prispievať na výživu navrhovateľky v sume 414,-

eur mesačne od 1.6.2022 do 31.7.2022 vždy do 15.dňa mesiaca predchádzajúceho mesiaca.
2. Navrhovateľka svoj návrh skutkovo odôvodňovala tým, že účastníci konania sú rodičmi mal. R.
F., O.. XX.X.XXXX, pričom manželstvo medzi nimi nikdy uzavreté nebolo. Účastníci konania nežijú v
spoločnej domácnosti. V tejto súvislosti poukazovala na ust. § 74 ods. 1 Zák. o rodine, cieľom ktorého
je uľahčiť nevydatej matke existenčné podmienky, do ktorých sa dostane v súvislosti s tehotenstvom
a pôrodom, pričom podmienkou priznania tohto príspevku je skutočnosť, že v dôsledku tehotenstva a
pôrodu došlo na strane nevydatej matky k zníženiu príjmov. Na základe Prac. zmluvy zo dňa 27.8.2015

v znení Dohody o zmene obsahu Prac. zmluvy zo dňa 10.8.2017 uzatvorenej medzi navrhovateľkou
ako zamestnancom a spol. Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. ako zamestnávateľom vznikol
medzi zmluvnými stranami doposiaľ trvajúci pracovnoprávny vzťah. V období 01 až 07/2020, t.j.
pred tehotenstvom predchádzajúcim narodeniu mal. R. predstavoval príjem navrhovateľky mzdu z
označeného prac. pomeru v priemere vo výške 796,- eur netto za mesiac. Následne s mesiacom
august 2020 došlo v dôsledku gravidity a následného pôrodu k poklesu príjmov navrhovateľky, ktorého
výšku navrhovateľka špecifikovala jednotlivo po mesiacoch v tabuľkovom prehľade, z ktorého vyplýva,

že v dôsledku tehotenstva a nasledujúceho pôrodu došlo u navrhovateľky oproti predchádzajúcemu
obdobiu k zníženiu príjmu v období 08/2020 až 10/2021 o sumu 213,- eur mesačne a v období od
11/21 o sumu 414,- eur mesačne. Vychádzajúc z predmetnej špecifikácie poklesu príjmu navrhovateľka
svoj návrh na úhradu príspevku na výživu nevydatej matky konkretizovala nasledujúco: obdobiezačínajúce dňom 1.8.2020, kedy v dôsledku tehotenstva klesli príjmy navrhovateľky po prvýkrát, ktoré
uplynie dňom 31.7.2022. Zároveň je potrebné vziať do úvahy podstatný rozdiel medzi poklesom a
príjmom navrhovateľky v mesiacoch 08/2020 až 10/2021, kedy bola prijímateľkou mzdy, nemocenského,

materského a rodičovského príspevku, oproti poklesu príjmu v období od 11/021, odkedy je jej jediným
príjmomrodičovskýpríspevok.Vzhľadomktomunavrhovateľkašpecifikovalasvojnávrhnapríspevokna
výživu nevydatej matky pre obdobie 08/20 až 10/2021 v sume 213,- eur mesačne a za obdobie 11/21 až
31.7/22 v sume 412,- eur mesačne, pričom pre obdobie 08/2020-10/2021 je možné stanoviť tento nárok
pevnou sumou 3.195,- eur (15 x 213,- eur) a pre obdobie 11/21 až 5/22 sumu 2.898,- eur (7x 414,- eur)

to je spolu 6.093,- eur za obdobie 08/2020 a 05/2022. Čo sa týka schopnosti, možnosti a majetkových
pomerov otca dieťaťa podľa dostupných informácií je tento zamestnaný ako montážny pracovník v spol.
X., spol. s r.o. a jeho priemerný mesačný príjem predstavuje 1.500,- eur. Okrem vyživovacej povinnosti
k mal. R. C.nú nemá, navrhovateľka má preto za to, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca
dieťaťa sú postačujúce na vyrovnanie jej zníženej životnej úrovne pred a po pôrode dieťaťa.
3. Odporca sa k podanému návrhu navrhovateľky vyjadril písomne prostredníctvom svojho práv.

zástupcu podaním doručeným súdu dňa 29.7.2022, v ktorom uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí.
K skutkovým tvrdeniam uvádzaným navrhovateľkou uviedol, že medzi účastníkmi konania je nesporné,
že sú rodičmi mal. R. F., O.. XX.X.XXXX, bytom u matky, pričom manželstvo neuzatvorili. Otcovstvo
odporcu k mal. R. bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred Matričným úradom. Do 30.1.2022
účastníci konania žili v spoločnej domácnosti. O plnení vyživovacej povinnosti voči matke dieťaťa,

vrátane výšky príspevkov sa v prvom rade rodičia dieťaťa majú dohodnúť, v tomto prípade navrhovateľka
za spomínané obdobie nepožiadala odporcu, aby jej prispieval na výživu, čo si odporca vysvetľuje
tým, že životná úroveň navrhovateľky tehotenstvom a materstvom neutrpela, nakoľko mala všetko
potrebné na svoju výživu zabezpečené. Navrhovateľka žila s odporcom v spoločnej domácnosti a
predtým s ním striedavo bývala u rodičov odporcu alebo u rodičov navrhovateľky. Následne odporca

po odsťahovaní navrhovateľky zo spoločnej domácnosti dobrovoľne uhrádzal výživné na mal. R. a
navrhovateľka s mal. R. žila u svojich rodičov v rod. dome v B., M. mala zabezpečená pre seba všetko
potrebné. Odporca je zamestnaný ako montážny pracovník v spol. X.,F. .r.o. so sídlom v P. Z.. Jeho
priemerná čistá mesačná mzda je vo výške 1.400,- eur, okrem tohto príjmu zo zamestnania iný príjem
nemá, nie je spoločníkom ani členom štatutárneho orgánu v žiadnej obchodnej spoločnosti, nemá

vedenú živnosť, má jednu vyživovaciu povinnosť na mal. R. F., O.. XX.X.XXXX určenú schválenou
rodičovskou dohodou v Rozsudku OS Žilina zo dňa 22.7.2022, č.k. 54P/92/2022-94 vo výške bežného
výživného 250,- eur mesačne a záväzok uhrádzať polovicu nákladov na Baby plávanie pre mal. R. X.o
výške cca 35,- eur mesačne. Odporca býva v neskolaudovanom rod. dome v B. O. X. postavenom
na pozemku jeho rodičov, odporca vlastní osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat, rok

výroby 2002, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani iný majetok väčšej hodnoty, priemerné mesačné
výdavky odporcu predstavujú sumu vo výške 1.620,- eur, ktoré odporca tabuľkovito vyjadril ako:
výživné na mal. R., splátky úveru na bývanie, elektrika, drevo na kúrenie, mobilný telefón, strava,
osobná hygiena, oblečenie, zdrav.starostlivosť, dopravné, cestovné a poistenie motorového vozidla,
sporenie. Ďalej odporca uviedol, že navrhovateľka v podanom návrhu uvádza, že výška výživného by

mala vyrovnať zníženú životnú úroveň matky v čase tehotenstva a po pôrode s jej životnou úrovňou
pred tehotenstvom, navrhovateľka si však vyčíslila výšku požadovaného mesačného príspevku na
výživu ako matematický rozdiel medzi jej priemerným mesačným príjmom poberaným za obdobie od
januára do júla 2020, t.j. pred tehotenstvom a mesačným príjmom za požadované obdobie od augusta
2020 do júla 2022. Matka k návrhu priložila dôkazy preukazujúce výšku jej príjmov za predmetné

obdobia. Okrem dokladov k jej príjmom však nepredložila súdu žiadne dôkazy, ani netvrdila žiadne
konkrétne skutočnosti týkajúce sa zníženia jej životnej úrovne. Zníženie príjmov nevydatej matky je
podmienkou priznania príspevku na výživu nevydatej matky, avšak v kontexte zníženej životnej úrovne
matky. V tejto súvislosti poukázal na to, že na rozdiel od výživného na dieťa, účelom príspevku na
výživu nevydatej matke nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou

úrovňou samotnej matky. Čo sa týka životnej úrovne navrhovateľky počas tehotenstva a po pôrode
do 31.1.2022 žili navrhovateľka s odporcom ako druh a družka v spoločnej domácnosti a predtým
striedavo u rodičov odporcu a u rodičov navrhovateľky. V tomto období najmä odporca a čiastočne na
základe dobrovoľného rozhodnutia, súčasne aj rodičia účastníkov konania (tí predovšetkým stravou a
po materiálnej stránke) zabezpečili finančnú kompenzáciu zníženého príjmu navrhovateľky, skutočné

finančné výdavky navrhovateľky, ktoré v tomto období musela vynakladať predstavovali zanedbateľnú
sumu a teda z dôvodu jej spolužitia s odporcom a ich rodičmi vyznačujúcou sa zdieľaním nákladov medzi
viacerých pracovne aktívnych dospelých jedincov predstavovalo obdobie tehotenstva a materstva,
naopak zvýšenie životnej úrovne navrhovateľky z potenciálne vyšším disponibilným príjmom. Práve ztohto dôvodu predpokladá, že navrhovateľka nepredložila súdu žiadne jej reálne výdavky z rozhodného
obdobia,navrhovateľkaodišlak31.1.2022spolusosynomzospoločnejdomácnostisodporcomksvojim
rodičom. Navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť s odporcom dobrovoľne, on prispieval na výživu

dieťaťa a chcel navrhovateľke tiež poskytnúť priamo hmotné potreby (plienky a pod.) ale navrhovateľka
túto formu odmietla a žiada výlučne finančné prostriedky. Navrhovateľka pritom potrebu finančných
prostriedkov pre seba naznačila až v konaní o určenie rodičovských práv a povinnosti k mal. R., v ktorom
konaní sa odporca domáhal úpravy styku s mal. R., v ktorom riadnom stretávaní mu navrhovateľka
dovtedy bránila Navrhovateľka až v predmetnom súdnom konaní v tento mesiac (júl 2022) uviedla, že

nemá dostatok finančných prostriedkov z toho dôvodu, že sa od rodičov presťahovala spolu s mal. R. Y.o
prenajatého 3-izbového bytu a musí uhrádzať nájomné, na ktoré jej prispievajú rodičia. Navrhovateľka v
konaní pred OS Žilina, spis. zn. 54P/92/2022 uviedla, že jej náklady na bývanie predstavujú sumu 300,-
eur. Podľa názoru odporcu sa navrhovateľke nesťažili existenčné podmienky, keďže si môže dovoliť
zabezpečiť bývanie pre seba a mal. syna v 3-izbovom byte, čo deklaruje vyššiu životnú úroveň akú
mala pred tehotenstvom. Abstrahujúc vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko navrhovateľka nepreukázala

pokles jej životnej úrovne v súvislosti s tehotenstvom a materstvom a zároveň jej odporca kompenzoval
zníženie príjmu počas ich spoločného bývania, nie je opodstatnené, aby odporca navrhovateľke uhradil
akýkoľvek príspevok na výživu spätne. Odporca si zároveň s ohľadom na jeho príjmy a opodstatnené
výdavkynemôžedovoliťnavrhovateľkeuhrádzaťžiadnusumupríspevku.Zuvedenýchdôvodovnavrhol,
aby súd návrh navrhovateľky zamietol.

4. Navrhovateľka sa na výzvu súdu k vyjadreniu odporcu písomne nevyjadrila.
5. Na pojednávaní dňa 9.1.2023 zotrvali účastníci konania na svojich písomných vyjadreniach,
6. Práv. zástupkyňa navrhovateľky sa ospravedlnila, že neprodukovala žiadne písomné stanovisko k
vyjadreniu protistrany, pokiaľ však ide o náklady navrhovateľky, tieto rozdelila do 3 období. V období
od augusta 2020 do júla 2021, kedy žila navrhovateľka v domácnosti spolu s odporcom u matky

odporcu, t.j. náklady v princípe obdobné ako náklady po celé obdobie, ale nie je pravdou, žeby tieto
znášala rodina odporcu, resp. jeho matka a samotný odporca, práve naopak, tieto náklady pokrývala
sama navrhovateľka, nakoľko k presťahovaniu sa do spoločnej domácnosti k odporcovi a jeho matke
došlo tak, že do augusta 2020 žila navrhovateľka vo svojom byte, ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve,
ako náhle zistila že je tehotná a v dôsledku gravidity musela nastúpiť na PN, presvedčil ju odporca

aby tento byt predala, presťahovala sa do domácnosti jeho matky s tým, že finančné prostriedky,
ktoré získajú z predaja a ktoré on zarobí, budú investované do stavby rod. domu. Okrem nejakých
príležitostných nákupov potravín, ktoré robila matka odporcu, všetky ostatné náklady znášala sama
a to jednak zo svojho zníženého príjmu, ako aj z finančných prostriedkov, ktoré získala z predaja
bytu. Z predaja tohto bytu finančnú hotovosť vo výške 20.000,- eur poskytla ako pôžičku odporcovi

na realizáciu stavby nehnuteľnosti. Odporca uviedol, že sa bude podieľať na nákladoch domácnosti
iba sumou predstavujúcou náklady na elektrickú energiu, čo bolo 30,- eur mesačne, čiže v minimálnej
miere, iným spôsobom sa nikdy ani nepodieľal na znášaní nákladov žalobkyne spojených s graviditou a
následne rodičovstvom. Čo sa týka špecifikácie konkrétnych nákladov v období od augusta 2020 do júla
2021, kedy žila v spoločnej domácnosti s matkou odporcu a samotným odporcom, náklady na stravu

predstavovali cca 300,- eur mesačne, bežné oblečenie obuv, drogéria okolo 150,- eur, nakoľko kupovala
aj veci pre odporcu, nielen pre seba, ďalej pohonné hmoty cca 70,- eur mesačne, životné poistenie
25,- eur mesačne, splátka spotrebného úveru 116,80 eur mesačne, náklady na telekomunikačné služby
43,- eur. Následne od augusta 2021 do novembra 2021 z dôvodu vzájomných nezhôd, ktoré pramenili
práve vo väčšine prípadov z toho dôvodu, že odporca sa nijakým spôsobom nepodieľal na nákladoch

domácnosti a všetky finančné prostriedky smerovali len do stavby nehnuteľnosti, sa presťahovala do
spoločnej domácnosti k svojej mame a k svojim príbuzným. Tu náklady predstavovali bežnú stravu
cca 250,- eur, oblečenie, obuv, drogériu 80,- eur, na domácnosť matky prispievala mesačne 100,- eur,
pohonné hmoty 70,- eur, životné poistenie 25,- eur mesačne, splátka spotrebného úveru 116,87 eur
mesačne a náklady na telekomunikačné služby tiež cca 40,- eur mesačne. V decembri 2021 sa dohodli,

že obnovia spoločnú domácnosť tak, že navrhovateľka sa presťahovala k odporcovi a tie náklady
na domácnosť zase ďalej znášala v podstate sama, buď zo svojho príjmu, ktorý už bol obmedzený,
alebo zo zisku, ktorý získala z predaja bytu a ktorý nebol použitý na stavbu rod. domu. Tieto náklady
predstavovali v podstate obdobné náklady ako v čase keď žili v spoločnej domácnosti s jeho matkou.
Po zániku spoločnej domácnosti od januára 2022, keď opustila spoločnú domácnosť, žila v spoločnej

domácnosti so svojou matkou až kým sa neosamostatnila, tieto náklady už boli špecifikované v konaní
a k tomu je potrebná pripočítať bežná strava 250,- eur mesačne, oblečenie, obuv, drogéria 80,- náklady
na domácnosť a pod. V podstate vždy sa tieto náklady pohybovali v rozpätí nejakých 130,- až 180,- eur
mesačne v každom rozhodnom období. Tieto náklady špecifikovala štandardne, primerane v tejto výške.V podstate všetky osoby, ktoré žijú obvyklým spôsobom života majú rovnaké a podľa jej názoru ich nie
je ani potrebné nejak detailne preukazovať, otec nijakým spôsobom nekompenzoval matke zníženie jej
príjmu a zvýšenie jej nákladov, práve naopak, odčerpal jej majetkové zázemie tým, že všetky prostriedky,

ktoré mala k dispozícii, buď išli na rekonštrukciu jeho nehnuteľnosti alebo na jeho osobnú spotrebu.
7. Práv. zástupkyňa odporcu na pojednávaní poukazovala na to, že čo sa týka tvrdení navrhovateľky
ohľadom jej výdavkov, ktoré nejakým spôsobom nominálne uviedla, tieto neboli žiadnym spôsobom
podložené nejakými dokladmi alebo výpismi z účtu, k tomu je ešte potrebné uviesť, že navrhovateľka
nikdy do júla 2020, kedy prebiehalo aj konanie o určenie rodičovských práv medzi navrhovateľkou a

odporcom k ich mal. dieťaťu neprejavila nijakú námietku ohľadom toho, že by mala zníženú životnú
úroveň, resp. žeby žiadala od odporcu, aby jej uhrádzal náklady súvisiace s výpadkom jej príjmov,
toto konanie vníma ako nejaké vyústenie jej osobnej anymozity voči odporcovi, ktoré sa tiahne od
konania o úpráve rodičovských práv a povinností, kedy práve toto bolo iniciované odporcom z dôvodu,
že navrhovateľka nechcela, resp. marila stretávanie odporcu s ich mal. dieťaťom, preto je tento návrh pre
odporcu prekvapením, odporca sa vždy usiloval matku zabezpečiť materiálne, nákupom toho čo bolo v

tomčasepotrebné.Zovšetkýchvyjadrenínavrhovateľkyabsolútneniejezrejmé,včomspočívazníženie
jej životnej úrovne, lebo práve v kontexte § 74 Zák. o rodine, keď sa hovorí o poklese príjmov nevydatej
matky,takprávetakýtopoklessaposudzujevsúvislostisozníženímjejživotnejúrovne,abytonebololen
jednoduchý nejaký matematický pokles. K tvrdeniu ohľadom predaja nehnuteľnosti navrhovateľky práv.
zástupkyňa poukázala na to, že ak sa navrhovateľka aj po dohode s odporcom rozhodla že predá svoju

nehnuteľnosť a budú sa spoločne usilovať dokončiť rod. dom, bolo to jej slobodné rozhodnutie, preto
odmieta tvrdenie, žeby nejakým spôsobom ju odporca do niečoho nútil. Vtedy mali spolu vážny vzťah
a spoločne sa rozhodli, že takto budú ďalej postupovať. Tak isto pôžička ktorú poskytla navrhovateľka
odporcovi bola realizovaná na základe písomnej zmluvy o pôžičke v sume 20.000,- eur, ktoré je
odporca povinný navrhovateľke do 5 rokov vrátiť. Čo sa týka samotných okolností, odkedy dokedy žila

navrhovateľka s odporcom, kedy žili v spoločnej domácnosti, ide o nové skutočnosti, keďže písomné
vyjadrenie nebolo produkované, avšak trvala na tom, že do konca januára 2022 účastníci konania žili
v spoločnej domácnosti, do tohto obdobia nie je žiadnym spôsobom navrhovateľka oprávnená žiadať
akúkoľvek kompenzáciu jej znížených príjmov, pretože jej životná úroveň sa absolútne nezmenila.
8. Po pojednávaní práv. zástupkyňa navrhovateľky podaním doručeným súdu dňa 1.2.2023 doplnila

špecifikáciu príjmových a majetkových pomerov v rozhodnom období.
9. Súd na základe vykonaného dokazovania, výsluchom účastníkov konania, svedkov L. F., K. F., W. P.,
L. P.Í., oboznámením s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými účastníkmi a zabezpečenými
súdom a to najmä z pripojeného spisu spis. zn. 54P/92/2022 zistil nasledovný skutkový stav:
10. Medzi účastníkmi nebolo sporné a zároveň mal súd preukázané z rodného listu (dôkaz produkovaný

navrhovateľkou na č.l. 7 spisu), že účastníci konania sú rodičmi mal. R. F., O.. XX.X.XXXX. Taktiež medzi
účastníkmi nebolo sporné, že manželstvo medzi nimi nikdy uzatvorené nebolo.
11. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu spis. zn. 54P/92/2022 (zabezpečeného súdom na návrh
odporcu) súd zistil, že tunajší súd na základe návrhu otca zo dňa 25.4.2022 na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinnosti a určenie výživného rozsudkom č.k. 54P/92/2022-94 zo dňa 22.7.2022

schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a povinnosti rodičov k mal. R. F., O.. XX.X.XXXX, na základe
ktorej bol mal. zverený do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého
sumou vo výške 250,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti schválenia rodičovskej dohody
súdom a zároveň sa zaviazal uhrádzať polovicu nákladov na Baby plávanie pre mal. R.. Zároveň bola

schválená dohoda ohľadom úpravy styku otca s maloletým. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
11.8.2022.
12. Zo záznamu z informatívneho stretnutia s rodičmi z pripojeného spisu zo dňa 7.7.2022 ( č.l. 81-84 )
súd zistil, že rodičia boli pozvaní na prvé stretnutie za účelom spísania rodičovskej dohody, v uvedenom
zázname je okrem iného uvedené, že matka uviedla, že býva 30.1.2022 v 3-izbovom prenajatom byte,

je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 383,80 eur a prídavok na dieťa,
finančne jej pomáha rodina, matkina mama a jej brat, u rodičov nebol dostatočný priestor s dieťaťom,
u rodičov býva aj matkin brat. Maloletý je zdravý, potrebuje špeciálny druh plienok kvôli alergii, otec
jej platí mesačne 200,- eur výživné na maloletého, naposledy kúpil sandále aj oblečenie, otec kupuje
maloletému aj stravu a plienky. Otec uviedol, že býva sám v rod. dome v B. O. X. v jeho osobnom

vlastníctve,vedľanehobývajújehorodičiaapomáhajúmusmaloletým,pracujeakomontážnypracovník
s čistým mesačným príjmom vo výške cca 1.300,- eur, daňový bonus otec na dieťa nepoberá, otec
je PN v dôsledku pracovného úrazu, má obmedzenú pohyblivosť ruky, poberá nemocenskú dávku od
05/22, ďalšia kontrola u lekára je 21.7.2022. Právna zástupkyňa matky uviedla, že matka má vysokénáklady na dieťa, požaduje vyššie výživné než 200,-eur, kolízna opatrovníčka navrhla sumu 250,- eur
mesačne.Matkauviedlaďalšípríjemvsume100,-eur,razza4mesiacedopĺňaautomatyprespoločnosť
ASO Vending, s.r.o. na základe mandátnej zmluvy, výdavky na maloletého mesačne: strava 120,- eur,

oblečenie + obuv 60,- eur, plienky + hygiena 100,- eur, Baby plávanie 70,- eur (platí sa na 2 mesiace),
výdavky matka: bývanie 300,- eur (matke prispievajú rodičia), strava 250,- eur, oblečenie + hygiena 80,-
eur mesačne, PHM 70,- eur, mobil + internet 43,- eur, spotrebný úver 116,87 eur, životné poistenie 25,-
eur. Výdavky otec: elektrina 50,- eur, strava 375,- eur, oblečenie + hygiena 25 + 10,- eur, čistiace potreby
na domácnosť 20,- eur, sporenie 46,37 eur, poistenie ONV 10,75, zdravotná starostlivosť 30,- eur ročne,

náklady na motorové vozidlo 100,- eur, PHM 200,- eur, hypotéka 400,18 eur, mobil + internet 100,- eur,
vlastní motorové vozidlo zn. V, rok výroby 2002, tuhé palivo, drevo 83,- eur mesačne.
13. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 6.2.2023 uviedla, že s odporcom sa poznali
dávno, začali spolu chodiť koncom roka 2019, v tom čase mala 2-izbový byt v P. V., odporca za ňou
začal chodiť, najskôr nepravidelne, pretože mával prac. turnusy, väčšinou cez víkendy, prebývali u nej v
jej byte, potom čo mala potvrdené tehotenstvo sa dohodli, že svoj byt predá, že začnú spolu žiť, odporca

v tom čase mal rozostavaný dom a dohodli sa, že budú počas tohto obdobia bývať u jeho rodičov.
Začali spolu bývať od augusta 2020 keď už bola tehotná, možno v 2.mesiaci, už v tomto čase však
bola PN v súvislosti s tehotenstvom a PN-ku si už dávala vypisovať aj na adresu bydliska k rodičom
odporcu, lebo tam bývala. Na PN-ke bola až do novembra, vlastne počas celého tehotenstva bola PN,
bola na rizikovom tehotenstve. Počas tohto obdobia prerobila asi týždeň alebo dva, v tomto období mala

len nemocenské dávky a PN bola do konca februára 2021, potom nastúpila na materskú a poberala
materské dávky. Po narodení syna však zo spoločnej domácnosti odišla k svojej matke, pretože medzi
nimi vznikali neustále nedorozumenia, partner chodieval na týždňové turnusy a ona v podstate žila s
jeho matkou a hlavne medzi matkou a ňou vznikali nedorozumenia ohľadom hospodárenia, spoločného
zabezpečovania spoločných záležitostí, pričom ona sa snažila prispievať, ale matke odporcu sa to

zdalo málo a potom keď odporca prišiel domov, tak matka mu to určitým spôsobom vykresľovala a
začali vznikať medzi nimi nedorozumenia. Postupom času aj odporca pripustil, že matka nehovorí úplne
pravdu, snažili sa to dať ešte nejako dohromady, chceli žiť sami, preto odporcovi uverila a vrátila sa k
nemu, začali spolu žiť v decembri 2021, avšak odporca mal stále týždennú prácu a chodieval len na
víkendy, dokončovali spolu dom, k čomu mu pomáhala, neprispieval ani na syna s tým, že si výplaty

odkladá na dom. V decembri 2021 sa spoločne presťahovali do neskolaudovaného domu, tam spolu
žili, avšak na konci januára aj tak odišla, lebo v podstate stále žili s jeho matkou. Poukazovala na to, že
počas celého tohto obdobia odkedy otehotnela, až do nástupu na materskú dovolenku bola obmedzená
vo svojom príjme, pretože bola PN a potom dostávala len materský príspevok. Vo februári 2022 sa
presťahovala k svojej matke a potom si od mája 2022 prenajala byt, už v marci 2022 keď už spolu

nebývali v spoločnej domácnosti žiadala odporcu, aby jej prispieval nejakou sumou a začal splácať
pôžičku, ktorú mu poskytla, avšak nebol ochotný. K dôvodom pre ktoré sa rozhodla predať svoj byt
uviedla, že chcela mať svoju rodinu a keď už bola tehotná tak zvažovali rôzne možnosti, zvažovala aj
žeby byt dala do prenájmu, ale potom sa rozhodla, že sa nasťahuje k odporcovi a nejako spoločne dom
dostavajú, aby sa mohli nasťahovať. Odporca jej tvrdil, že stavbu rod. domu financuje z výplat a mal

pôžičku ktorú splácal, ktorú neskôr prefinancoval, čo sa dalo tiež do toho domu, preto aj chcela predať
byt aby mali peniaze čo najviac a nasťahovali sa čo najskôr. K financovaniu ich spoločného spolužitia
uviedla, že odporca jej udával, že toto spolužitie bude financovať on, že sa s matkou dohodne, že sa
tým nemá zaťažovať, ale v skutočnosti to tak nebolo, keď bol na týždňovkách, nákupy často robievala
ona, často sa pýtala matky odporcu keď šla do mesta, či treba niečo kúpiť, tak aj urobila nákup aj pre

ňu, avšak keď prišiel domov tak matka tvrdila, že nič nekupuje a že sa stravuje z ich. Keď chcela matke
zaplatiť na nejaké nákupy, ktoré robila ona tak nechcela a taktiež keď urobila nejaké nákupy sama, matka
odporcu jej to chcela zaplatiť, avšak ona nechcela. Keď to bolo výlučne pre ňu tak si zobrala peniaze,
počas obdobia keď chodieval odporca na týždňovky, nenechával jej žiadnu finančnú hotovosť a nemala
ani kartu. Keď prišiel domov, nechodili na spoločné nákupy, v čase, keď spoločne žili nemali spoločné

peniaze, akurát keď sa im narodil syn robili krstiny, tak to urobili spoločne. V podstate počas týždňa keď
bola v domácnosti odporcových rodičov sa stravovala buď s matkou alebo sama, buď robila nákupy
ona alebo matka, takto to aj chápala a myslela si, že to budú robiť na striedačku že sa takto dohodnú,
nevidela v tom problém, až potom keď jej to matka odporcu začala vyčítať, najskôr ani nevedela, že má
takéto výhrady, pretože do očí jej nič nepovedala, povedala to len synovi. Myslela si že peniaze majú

také spoločné preto, že mu aj poskytla peniaze na stavbu, mala záujem na tom, aby sa to dorobilo čo
najrýchlejšie a mohli sa nasťahovať, len tým, že jej to bolo stále vyčítané, tak pochopila, že to nebude
nikdy, žeby mohli byť samostatnou rodinou.14. Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 6.2.2023 popieral tvrdenia navrhovateľky, uviedol,
že sa snažil. Spolu sa stravovali, mali všetko spolu, keď bývali u nej v byte v P. V. tak väčšinou robil
nákupy on a potom keď sa presťahovali k jeho rodičom, tak tam bola dohoda, lebo on nedokázal splácať

aj svoju pôžičku, aj splácať stavbu a živiť ich, že jej keď zaplatí pôžičku zostáva z príjmu 100,- eur a
lal teda takú predstavu, žeby sa mohli presťahovať na rok, na rok a pol k jeho rodičom kým dokončia
stavbu, jeho rodičia s tým súhlasili a on navrhovateľku do ničoho nenútil, ona sama s tým súhlasila,
ešte jej bol pomôcť zbaliť veci, všetko povynášať, jeho mama s tým nemala nič spoločné, navrhovateľka
trávila väčšinou času len so svojou matkou. Vtedy bývali u jeho rodičov 11 mesiacov, v auguste 2021

odišla bývať do B., potom prišiel za nimi, bývali spolu v B., tam sa spolu stravovali, nechodil stále na
týždňovky ako tvrdí navrhovateľka, niekedy chodí na týždňovky tak 5 dní, potom robí aj v okolí a teda
dochádzal domov. Stále vyberal nejaké peniaze, mala všetko, ani na stravu jeho mama nechcela nič,
nemuseli jej ničím prispievať, ešte keď navrhovateľka bola tehotná, tak mama keď išla z nočnej nosila
jej rožky a všetko, nemala s tým žiadny problém. Potom išli v decembri 2021 bývať do nového domu
a v januári sa zase pohádali úplne kvôli hlúpostiam, potvrdil, že aj navrhovateľka prispela na stavbu

tohto domu, dala svoje peniaze a potom si urobili zmluvu na 20.000,-eur, s peniazmi nemali problémy,
peniaze teda vrážali do stavby, dostali peniaze aj pri narodení syna a aj od jeho rodičov, prispeli im
na kočiar, na všetko, aby maloletý mal všetko. Odporca poukazoval na to, že navrhovateľke prispieval
na všetko čo potrebovala na opravu auta, keď aj jej chcel niečo dať tak nechcela, keď išiel niekde na
týždňovku, tak jej dával kartu a vtedy mu dala 50,- eur a nechal jej kartu, ona však z tejto karty nič

nezobrala, mala PIN kód a všetko. Prispieval jej, kupoval potraviny, bol na nákupoch. Vtedy keď bývali
v B., rodičom navrhovateľky prispieval na drevo alebo teda kúpil drevo, chodil im kupovať aj uhlie, vtedy
mu navrhovateľka ani nevarila, ani keď robil na stavbe, jej brat robil v reštaurácii, nosil jedlá, v B. V.ývali
asi 6 mesiacov, od januára 2022 už spolu nežili, avšak posielal na syna 200,- eur mesačne, takto sa
dohodli a potom pred súdom sa dohodli, že bude platiť 250,- eur a nejaké náklady na Baby plávanie vo

výške jednej polovice. Navrhovateľka nikdy od neho nežiadala, aby jej kúpil nejaké oblečenie, drogérie,
stravu alebo pod. Stravu keď prišiel na víkend, tak vždy kupoval, sám chodieval do obchodu len on
a aj tvrdenie, ktoré uvádzala, že mu musela kupovať nejaké oblečenie sa nezakladá na pravde, nikdy
nechcel aby mu niečo kupovala, keď si kupovala ona, kúpila si nejaké oblečenie a kúpila aj jemu aby
mali rovnaké.

15. Svedkyňa L. F. - matka navrhovateľky vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 1.3.2023 uviedla, že
vie o tom, že navrhovateľka s odporcom majú nejaké finančné nezhody, poukazovala na to, že pokiaľ
jej dcéra žila sama, tak mala peniaze na všetko, ako sa vydala, resp. ako začali spolu s odporcom spolu
žiť, tak sa spoliehala na to, že budú nejako spoločne hospodáriť, že budú spoločne dávať na stravu a na
všetko a teraz je to tak, že žije len z rodičovského príspevku a z toho čo jej pomáhajú. Po tom čo zostala

jej dcéra tehotná, mysleli si že byt predajú a budú mať peniaze na prerábanie chalupy, ktorá by bola pre
nich obidvoch, dcéra kupovala do domácnosti drogériu, potraviny a on mal prispievať na chalupu. Bolo
treba kúpiť oblečenie, takže toto dávala dcéra, oni začali bývať u jeho matky a mali také nezhody, že bola
ešte tehotná, tak s ňou chodievala aj po nákupoch, aby sa neťahala s ťažkými vecami, chodievala ju aj
navštevovať k matke odporcu kde žila a keď potrebovali niečo nakúpiť, tak šli s dcérou nakúpiť, oni jej

nedali na nič peniaze, všetko si zabezpečovala sama s peňazí ktoré mala, pretože aj predtým zarábala.
U matky odporcu žili do leta 2021, keď ju prišla pomôcť sťahovať, išla bývať ku nim do B., malý mal
nejaké 3-4 mesiace, vtedy neboli ešte takí rozhádaní, aby nebývali spolu, odporca chodil na týždňovky
a víkendy trávili u nich. Neprispieval im na nič, lebo ho brali ako partnera dcéry a potom tam bývali do
Vianoc, kým sa neurobila chalupa, aby sa tam dalo ako tak bývať. Nejako pred Vianocami v decembri

sa sťahovali a v januári sa zase sťahovala ku nim, u nich bývala do apríla 2022 a potom aj si našla
podnájom. Keď prišla bývať k nim, tak prišiel aj odporca, ale chodil na tie týždňovky a u nich len prespával
cez víkend tam býval, chodieval čosi mame a otčimovi pomôcť, ale väčšinou bol u nich, dcéra im platila
za vodu a elektriku jeden mesiac, na uhlie sa skladali na začiatku sezóny, ale odporca nedával nič. Dcéra
im zaplatila elektriku za jeden mesiac, bývala tam nejakých 5 mesiacov a v podstate nákupy mávali,

sem-tam išla do obchodu, niečo kúpila, stravovali sa spoločne, varievali dcéra so synom, avšak pre
všetkých ktorí v dome bývali. Dcéra im neprispievala na domácnosť, lebo chceli aby si aj nejaké peniaze
ušetrila, ale ona hlavne potrebovala pre malého. V dome bývali so synom, s jeho manželkou, dvoma
deťmi, svedkyňa a navrhovateľka a od toho januára 2022 ich spolužitie bolo také, že všetci žili spoločne,
spoločne sa stravovali, niečo prispievala svedkyňa, niečo prispieval syn, pretože chová, má farmu, nosil

aj nejaké potraviny a s týmto hospodárili spoločne a v tom čase im dcéra od januára 2022 už na užívanie
domu neposkytla žiadne financie, avšak keď bolo treba kúpila na stravu, keď bolo treba raňajky alebo
nejakú drogériu do domácnosti. Potom čo sa dcéra odsťahovala do nájmu, tak jej finančne vypomáhajú,
platia jej nájom, veci nekupuje, mäso jej dáva syn a ona si už potom vyžije zo svojho čo má. Pokiaľ eštežili v spoločnej domácnosti s odporcom, tak odporca jej neprispieval na náhradu nákladov spojených
s výživou, pretože tak boli dohodnutí, že on bude dávať na chalupu a ona bude obhospodarovať ich,
čo sa týka šatstva, drogérie a jedla. Keď bývali aj s odporcom v spoločnej domácnosti, nežiadali ho o

nejaký príspevok na spoločnú domácnosť, pretože ich brala ako partnerov a chcela im pomôcť, čo oni
jej nedávali, tak si ušetrili na to, že pôjdu spolu bývať, brala ich stále ako partnerov.
16. Svedok K. F., brat navrhovateľky vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 1.3.2023 uviedol, že s
odporcom vychádzal dobre a po ich rozchode začali hádky, bol agresívny aj keď sa chceli dohodnúť o
malom, nevedeli sa dohodnúť, len sa stále hádali. On to bral tak, že sú partneri, chceli dostavať dom,

chceli sa tam nasťahovať a žiť spolu, kým sa nerozhádali. Keď sa dali dokopy, sestra mala v P. byt,
potom sa byt predal, bola chvíľu u nich, keď sa malý narodil išli ku svokre, teda k odporcovej mame. Keď
išiel na týždňovky, zase chodila ku nim bývať, až kým sa nasťahovali do toho domu, ktorý ako tak mali
postavený. Svedok sa nevedel vyjadriť ako hospodárili navrhovateľka s odporcom pokiaľ boli spolu, až
do januára 2022, kedy sa definitívne rozišli, uviedol, že každý mal nejaké svoje peniaze a všetko čo mali
naviac, tak dávali do toho domu, aby tam išli bývať, konkrétne však nevedel uviesť, kto čo minul. Nikdy

nebol pri tom, žeby videl, že odporca dal navrhovateľke nejaké peniaze alebo ako to bolo. V čase keď
bývali u nich v dome im pomáhal tak, že keď mal po zabíjačke, dal nejaké mäso z výrobkov, pomáhal im
pri stavbe domu, s prácami, vždy zobral aj svojho otca alebo kamarátov. Keď žili u nich, nikdy nechceli
aby im prispievali na chod spoločnej domácnosti, nebola u nich dlho, nechceli aby niečo platila, ani od
odporcu nepýtali, ani od nej, prestravovali sa a bývať sa bývalo, ten dom by išiel tak či tak, či tam bola

alebo nie, ani sám odporca im sám od seba neponúkol nejaké finančné prostriedky, keď bola cez zimu
sestra u nich aj s malým, tak doniesol na vozíku 2x drevo, bol mu s tým aj pomôcť, ale teda finančné
prostriedky im nedával. Po tom januári 2022 ako sa navrhovateľka opätovne presťahovala ku nim už len
so synom jej pomáhali, nepýtali od nej nič, stravovala sa u nich, bývala u nich a keď si zohnala nájom,
tak sa jej pomáhalo ako sa dalo, stravovala sa u nich, bývala u nich zadarmo a keď sa odsťahovala už

do nájmu do bytu, tak jej pomáhali keď potrebovala, tak jej pomohli so sťahovaním prevážať veci a pod.,
finančne jej nepomáhali, keď potrebovala niečo sa jej pomohlo. Potom ako sa nasťahovala v máji 2022
do nájmu, tak jej požičal nejaké finančné prostriedky, pretože pri sťahovaní potrebovala kúpiť posteľ a
nejaké veci tak jej požičali na to, aby si mohla zariadiť byt, lebo bol prázdny.
17. Svedkyňa W. P. - matka odporcu vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 1.3.2023 uviedla,

že sa môže vyjadriť len k tomu, keď navrhovateľka 11 mesiacov žila u nich v spoločnej domácnosti.
Navrhovateľka sa ku nim nasťahovala keď bola 2 mesiace tehotná, bolo to na jeseň v roku 2020 a
žila u nich 11 mesiacov do augusta 2021, odsťahovala sa v auguste. Navrhovateľka so synom užívali
detskú izbu, syn začal stavať domček a keď sa spoznali, tak ten domček už stál, ale stále sa tam niečo
dokončovalo a s manželom sa dohodli, že budú u nich bývať 12 alebo 18 mesiacov, že im pomôžu.

Stavba aj pozemok bola písaná na manžela, ale dohodli sa tak, že keď sa to urobí, že to potom na neho
prepíšu. S manželom sa dohodli, že ich určitým spôsobom zafinancujú a že maximálne u nich môžu
bývať 18 mesiacov. Nákupy financovala svedkyňa, teda všetko základ, jedenie bolo, navrhovateľka sa
odsťahovala potom keď mal vnuk asi 4 mesiace a kvôli čomu sa odsťahovala, to v podstate doteraz
ani nevie, malý sa narodil v apríli, potom keď sa odsťahovala v auguste, tak za ňou išiel syn tam

bývať, pokiaľ sa nenasťahovali do nového domu a v novom dome bývali od Mikuláša asi 2 mesiace
do konca januára. Počas obdobia kedy navrhovateľka žila u nich v rodinnom dome väčšinou nákupy
bežných vecí do domácnosti robila väčšinou svedkyňa, navrhovateľka si kupovala sama svoju hygienu,
šampóny a svedkyňa kupovala potraviny, všetko od ovocia ako v bežnej domácnosti, čo bolo potrebné
do chladničky, varila stále ona, navrhovateľka ani jej syn neprispievali ničím na vedenie domácnosti, ani

na elektriku, ani na vodu, alebo na nejaké užívanie, syn platil iba tú stavbu. V tom čase sa navrhovateľka
stravovala u nich, jedla všetko čo bolo pripravené, svedkyňa uviedla, že chodí na zmeny, poobedná,
nočná a keď došla z rannej uvarila na poobedie a keď išla na nočnú, uvarila doobeda. Keď išla na
nočnú tak sa opýtala aj navrhovateľky, keď išla do obchodu, čo jej má doniesť a aj keď bola tehotná
mala všetko zabezpečené. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k obdobiu keď sa navrhovateľka odsťahovala

k svojim rodičom a za ňou išiel aj odporca, akým spôsobom hospodárili. Syn väčšinou jedával u nej,
lebo chodieval na stavbu a potom chodieval na týždňovky a preto sa aj k tomu ťažko vyjadruje. V čase
keď boli u nich, syn chodil väčšinou na týždňovky, v pondelok, prišiel v piatok, niekedy vo štvrtok a
potom celý víkend bol doma, do spoločnej domácnosti neprispieval ani syn. Keď bolo potrebné niečo na
stavbu, tak si tam pozval nejakých chlapov, že mu mali niečo urobiť, tak si to kúpil, stravu a pod. Keď sa

nasťahovali do rozostaveného domu, už vtedy im nepomáhali, tam žili samostatne, v tejto domácnosti
boli náklady na elektriku, bolo to asi 50,- eur mesačne, oni sami už potom hospodárili, nevedela sa však
vyjadriť ako vtedy žili, za tie 2 mesiace čo tam spolu boli, tam bola asi 5x na návšteve, už to tam mali aj
zariadené a bývali tam spoločne. Za čas obdobia keď navrhovateľka u nich žila, nepočula, žeby žiadalanejaké finančné prostriedky od jej syna, peniaze ktoré mala tie si odkladala, o tomto vedela, pretože
jej to spomínala sama navrhovateľka a oni to aj tak brali, že nech si odkladá do svojej domácnosti.
Nákladyspojenésužívanímdomu,vktorombývalispoločne,predstavovalielektriku,plynokolo150,-eur

mesačne a ostatné náklady boli spojené so stravovaním. Po pôrode keď sa narodil syn, navrhovateľka
prišla ku nim do spoločnej domácnosti. Počas obdobia keď u nich žila neprispievala ničím, niekedy
uvarila pre všetkých, ale bolo to veľmi málo, tak jej život bol taký, že stále niekam chodila, svedkyňa sa
však o to nezaujímala, ale chodila baviť synovcov a za svojou maminou, ktorá bola v tom čase aj PN,
s ktorou aj chodila po nemocniciach, avšak svedkyňa to neriešila. Od navrhovateľky ani nežiadali aby

prispievala nejakou sumou, pretože im chceli pomôcť ako mladým aby sa osamostatnili a že si budú
sami gazdovať. Dom mal byť pred dokončením prepísaný na syna, ale navrhovateľku brali ako jeho
partnerku, ako nastávajúcu nevestu a brali ju ako člena domácnosti.
18. Svedok L. P. - otčim odporcu vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 1.3.2023 uviedol, že na začiatku
keď sa mladí poznali mala navrhovateľka byt, avšak potom bola tehotná, tak byt už nechcela oplácať,
cena toho bytu vtedy zrovna stúpla, tak sa rozhodla že ho predá, odporca povedal, že môže ísť bývať ku

nim, oni s tým súhlasili že môže, že vedľa nich je rozostavaná chalupa a sľúbili im, že max. rok, rok a pol
budú bývať u nich, všetko zatiahnu, nech si nerobia s ničím starosti, jedenie, teplá voda, elektrika, bola
len do času. Keď sa navrhovateľka ku nim presťahovala, tak spoločne všetci žili v spoločnej domácnosti,
jednu izbu mali mladí, jednu izbu mali oni, žili dobre, mali všetko, mladí si dorábali chalupu, syn chodieval
na týždňovky, niekedy bol aj 3 týždne doma, robil okolie domu. Čo sa týka financovania, bolo to všetko

na nich, mladí nemuseli nič platiť, čo sa týka varenia, starania sa o potraviny, všetko robila žena - F.,
navrhovateľka bola dobrá a nevyberala si, že či sa jej páči niečo zjesť alebo nie, stravovala sa s nimi
a či bola niekde inde v meste na kávu s kamarátkami alebo si niečo kúpila, to nevedel uviesť. V čase
keď žili u nich, od nich ani nežiadali nejakú finančnú čiastku za užívanie domu, majú dobrý príjem, len
im sľúbili, že ten rok a pol nebudú musieť nič platiť, nedali im ani nič sami od seba, ani by to nechcel.

Navrhovateľka sa viac-menej starala o to, či je v B. (pozn. súdu rodiny navrhovateľky) postarané o deti,
či to vyhovuje jednému, druhému, kto má pri nich zostať a potom keď matka navrhovateľky ochorela,
mala nehodu, povedala, že ide s ňou do P. k lekárovi, avšak ani toto neriešili, pretože u nich nebola ako
v base. Bola dohoda, že stravu zabezpečia, teplo budú mať, budú mať kde bývať, nemusia nič platiť. To,
že ona chodila hore-dole to neriešil ani ju nekontroloval za kým ide. Navrhovateľka má brata, ktorý má

menšie deti a navrhovateľka toto riešila, starostlivosť o tieto deti a pravidelne tam za nimi chodila, oni
bývali v B. O. X. a jej rodina v B., čo je asi 4 km, je to blízko, len o dolinu vedľa a takto chodila aj keď bola
tehotná, aj keď sa už narodil malý. Keď sa narodil malý v apríli, začiatkom augusta odišla, teda bývala
4 mesiace s malým u nich, potom august, september, október, november, asi 4 mesiace v B. u mamy
a potom december, január boli v novej chalupe, tam v podstate nebol, ale syn ale aj navrhovateľka mu

povedali, že v B. nemajú variť, lebo brat je kuchár a dokáže si zabezpečiť stravu a teda nie je potrebné
variť dvojmo a vyhadzovať peniaze. Odporca tam doviezol drevo, dal mu na to aj svoju pílku aj benzín.
Svedok sa nevedel vyjadriť, ako hospodárili počas dvoch mesiacov keď bývali v novom dome, potom
keď odišla v januári zo spoločnej domácnosti, tak navrhovateľku už ani nevidel.
19. Z prac. zmluvy zo dňa 27.8.2015 v zmysle jej Dodatku zo dňa 10.8.2017 (dôkaz produkovaný

navrhovateľkou na č.l. 8 až 10 spisu) súd zistil, že navrhovateľka je od 1.9.2015 zamestnaná v spol.
Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.
20. Zo mzdového listu za rok 2020 (dôkaz produkovaný navrhovateľkou na č.l. 11 až 12 spisu) súd zistil,
že navrhovateľke za obdobie od 1/2020 až 6/2020 bola vyplatená mzda v celkovej výške 5572,20 eur .
21. Z potvrdenia o PN (dôkaz produkovaný navrhovateľkou na č.l. 70 spisu) súd zistil, že navrhovateľka

v dôsledku gravidity bola od 28.8.2020 do 1.11.2020 PN. Z lekárskej prepúšťacej správy (dôkaz
produkovaný navrhovateľkou na č.l. 71 až 72 spisu) súd zistil, že navrhovateľka bola v dôsledku gravidity
hospitalizovaná v Nemocnici s poliklinikou Považská Bystrica v období od 15.11.2020 do 20.11.2020 a
jej PN trvala do 18.2.2021.
22. Zo mzdového listu navrhovateľky, z výpisov z účtu navrhovateľky cez internetovú aplikáciu

(dôkazy produkované na č.l. 16 až 18 spisu), potvrdenia o príjme navrhovateľky od zamestnávateľa
navrhovateľky zo dňa 8.12.2022 ( vyžiadaného súdom č.l.66 )), potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa
7.12.2022 o poskytovaní dávok ( vyžiadaného súdom č.l. 60-61 spisu ) súd zistil, že za mesiac 8/020
bola navrhovateľke vyplatená mzda 217,33 eur a náhrada príjmu vo výške 173,12 eur a nemocenské
vo výške 277,- eur, teda v celkovej výške 667,45 eur, za mesiac 09/20 mzda vo výške 17,11 eur,

nemocenské vo výške 519,40 eur, v celkovej výške 536,51 eur, za mesiac 10/20 nemocenské 536,70
eur, za mesiac 11/20 mzda 379,17 eur a náhrada príjmu 173,12 eur spolu 552,29 eur, nemocenské 86,60
eur a vyrovnávacia dávka 19,30 eur spolu 658,19 eur, za mesiac 12/20 mzda 56,64 eur, nemocenské
536,70 eur spolu v celkovej výške 593,34 eur, za mesiac január 1/21 nemocenské vo výške 536,76 eura za mesiac február mzda vo výške 286,08 eur a nemocenské vo výške 294,30 eur - v celkovej výške
580,38 eur. Za mesiac 3/21 jej bolo vyplatené materské 731,90, za 4/21 materské 708,20 eur, za mesiac
máj 2021 materské v sume 810,90 eur, za mesiac 6/21 materské 708,20 eur, 7/21 materské 731,90 eur,

8/21 materské 731,90 eur, 9/21 materské 708,20 eur, 10/21 materské 566,60 eur + rodičovský príspevok
378,10 eur spolu 944,70 eur. Za mesiac 11/21 až 12/21 jej bol vyplatený rodičovský príspevok po 378,10
eur a od mesiaca 1/22 do mesiaca 3/22 rodičovský príspevok vo výške 383,80 eur mesačne, čo mal súd
zároveň za preukázané z potvrdenia z potvrdenia ÚPSVaR (dôkaz je produkovaný na č.l. 14 -15 spisu).
23. Zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 16.5.2018 (dôkaz produkovaný navrhovateľkou na č.l. 85 až

87) súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou a navrhovateľkou
ako dlžníkom a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 15.000,- eur, spotrebný úver na
čokoľvek s výškou splátky 208,31 eur mesačne so splatnosťou prvej splátky 15.7.2018 a s konečnou
splatnosťou 15.6.2026.
24. Z Oznámenia o predčasnom splatení časti pohľadávky banky zo strany Slov.sporiteľne, a.s. (dôkaz
produkovaný navrhovateľkou na č.l. 88 spisu) - úver č. XXXXXXXXXX súd zistil, že suma predčasného

splatenia časti pohľadávky predstavuje 5.000,- eur, deň predčasného splatenia časti pohľadávky banky
13.10.2020, nová výška splátky úveru 116,87 eur, dátum platnosti novej splátky úveru 15.11.2020.
25. Z Poistnej zmluvy zo dňa 16.5.2018 (dôkaz produkovaný navrhovateľkou na č.l. 89 až 90 spisu)
súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi Kooperativou poisťovňou, a.s., Vienna Insurance Group ako
poistiteľom a navrhovateľkou ako poistníkom a poisteným, poistenie bolo dohodnuté pre prípad smrti

alebo dožitia sa konca poistnej doby a bežné poistné bolo dohodnuté v sume 25,- eur, doba platenia
poistného 10 rokov, poistné obdobie - mesiac.
26. Medzi sporovými stranami nebolo sporné a zároveň zo Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa
17.11.2020 mal súd za preukázané (dôkaz produkovaný na č.l. 103 až 107 spisu), že navrhovateľka
uvedenou kúpnou zmluvou previedla na kupujúceho označeného v predmetnej zmluve byt, ktorý

vlastnila v P. V. za kúpnu cenu 58.600,- eur.
27. Z vyčíslenia pohľadávky banky - Slov.sporiteľne, a.s. zo dňa 28.8.2020 (dôkaz produkovaný
navrhovateľkou na č.l. 108 spisu) súd zistil, že oznámenie sa týkalo úveru č. XXXXXXXXXX, suma
predčasného splatenia pohľadávky banky predstavovala 33.159,14 eur, vrátenie príspevkov štátu k
hypotekárnemu úveru pre mladých 780,45 eur, výška pohľadávky banky ku dňu splatenia 33.939,59 eur,

deň predčasného splatenia pohľadávky banky 14.9.2020.
28. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2021 (dôkaz produkovaný navrhovateľkou na č.l. 110 spisu)
súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi navrhovateľkou ako veriteľkou a odporcom ako dlžníkom a
predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov navrhovateľkou odporcovi vo výške
20.000,- eur, s tým, že odporca ako dlžník sa zaviazal tieto peňažné prostriedky vrátiť v lehote 5 rokov od

poskytnutia pôžičky. Medzi účastníkmi nebolo sporné poskytnutie tejto pôžičky za účelom financovania
stavby domu.
29. Z Nájomnej zmluvy zo dňa 1.5.2022 (dôkaz produkovaný navrhovateľkou na č.l. 128 až 130 spisu)
súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi Y. H. ako prenajímateľom a navrhovateľkou ako nájomkyňou,
predmetom bol prenájom 2-izbového bytu v E. o výmere 80m2, nájomné bolo dohodnuté v sume

300,- eur mesačne s tým, že v cene nájmu sú zahrnuté úhrady za spotrebu el. energie, plynu,
dodávku teplej vody, vodné, stočné, dodávka tepla a poplatok za odvoz komunálneho odpadu a to vo
výške predpísaných zálohových platieb, prípadný nedoplatok za služby, ktorý bude vyplývať z reálne
spotrebovaných služieb sa nájomca zaväzuje uhradiť prenajímateľovi na základe ročného zúčtovania
jednotlivých platieb.

30. Z čestného prehlásenia Y. H. (dôkaz produkovaný navrhovateľkou na č.l. 132 spisu) zo dňa 7.2.2023
súd zistil, že tento čestne prehlásil, že navrhovateľka mu platí nájomné od obdobia 5/22 v sume 300,-
eur (je vyplácané v hotovosti).
31. Odporca je zamestnaný v spol. X., spol. s r.o. so sídlom Považská Teplá ako montážny pracovník,
ktoránazákladevýzvysúduzaslalapodanímdoručenýmsúdudňa8.12.2022potvrdenieovýškepríjmov

odporcu za obdobie od 8/20 do 7/22 č.l. 64 spisu ), z ktorého súd zistil, že za obdobie 8/20 až 12/20 čistý
príjem odporcu dosiahol celkom výšku 7.010,02 eur, za obdobie 1/21 do 12/21 čistý príjem predstavoval
výšku 12.793,47 eur, v mesiaci 5/21 bola vyplatená náhrada pri dočasnej PN 15,82 eur, v mesiaci 6/21
náhrada vo výške 240,41 eur, v mesiaci 11/21 náhrada vo výške 291,02 eur, teda v celkovej sume 547,25
eur. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach vyplatených od 1.5.2021 do 7.6.2022

z pripojeného spisu ( č.l. 28 ) súd zistil, že odporcovi boli vyplatené nemocenské dávky za 5/21 vo výške
487,20, eur, za 11/21 v sume 417,60 eur,, za 12/21 v sume 800,30 eur spolu 1705,10 eur. Za obdobie
od 1/22 do 7/22 dosiahol odporca čistý príjem 5.980,24 eur, pričom za obdobie 5/22 mu bola vyplatená
náhrada pri dočasnej PN 264,12 eur.32. Z pripojeného spisu 54P/92/2022, na základe návrhu odporcu súd oboznámil prílohy Zmluvy
Splátkový kalendár založený na č.l. 72 až 74 pripojeného spisu, z ktorého súd zistil, že ide o prílohu
Zmluvy medzi Slov. sporiteľňou, a.s. ako bankou a dlžníkom - odporcom, kde bola výška úveru

29.000,-eur, dátum poskytnutia úveru 7.1.2022, konečná splatnosť úveru 20.1.2030, dátum prvej splátky
20.2.2022, splátka bola stanovená vo výške 400,18 eur.
33. Z pripojeného spisu 54P/92/2022 súd zároveň zistil, že sa na ňom nachádzajú doklady (na č.l. 75 až
77 spisu) o úhradách Slovak Telekom, a.s. formou Inkasa zo dňa 6.4.2022 vo výške 77,90 eur, 9.3.22
vo výške 77,90 eur, 7.2.22 vo výške 89,05 eur. Zároveň sa v uvedenom spise nachádza platobný doklad

SIPO, elektrina záloha, platba 50,- eur, ktorý je evidovaný na Jozefa Pavlíka.
34. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný
najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej
výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
35. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
36. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa

37. Predmetom toho konania bolo určenie príspevku na výživu navrhovateľky, ako nevydatej matky.
38. Zákon o rodine poskytuje ochranu všetkým formám rodiny bez rozdielu, nerozlišuje medzi deťmi
narodenými v manželstve a medzi deťmi, ktoré sa narodili mimo neho. Z toho dôvodu v ustanovení §
74 ods. 1 ZR poskytuje aj ochranu nárokov ženy, ktorá porodí dieťa mimo manželstva a zabezpečuje,
aby aj žena, ktorá nie je za otca svojho dieťaťa vydatá, mala od neho v čase ťarchavosti a v súvislosti

so zľahnutím zabezpečenú pomoc v takom rozsahu, aby sa jej postavenie priblížilo postaveniu matky
vydatej za otca dieťaťa . Je zrejme, že matka sa spravidla počas tehotenstva a po narodení dieťaťa
dostáva do horšej sociálnej situácie, ktorá je spojená spravidla s tým, že príde dočasne o príjmy
zo zamestnania resp. iný príjem a naopak má zvýšené výdavky pokiaľ sa týka nákladov spojených
s tehotenstvom a následne aj po narodení dieťaťa. Preto zmyslom resp. účelom príspevku je túto

situáciu nevydatej matky priblížiť pomerom v manželstve, aby tieto náklady nemusela uhrádzať výlučne
matka. Na druhej strane príspevok na výživu nevydatej matky má užší rozsah než v prípade vzájomnej
vyživovacej povinnosti manželov. Základom priznania tohto príspevku sú tehotenstvo a narodenie
dieťaťa nevydatej matke a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky. Cieľom príspevku podľa §
74 ods. 1 Zákona o rodine je vyrovnanie zníženej životnej úrovne matky dieťaťa, ktorá za otca dieťaťa

nie je vydatá, v čase tehotenstva a po pôrode s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom. Schopnosti,
možnostiamajetkovépomerypovinnéhojepotrebnéskúmaťvrozsahujehospôsobilostizníženúživotnú
úroveň matky vyrovnať. Na rozdiel od výživného pre dieťa, tak účelom nie je vyrovnanie životnej úrovne
s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky pred tehotenstvom a po pôrode. Súd
zároveň zisťuje konkrétne náklady a potreby matky dieťaťa, a na zákonné hľadiská pre určenie rozsahu

vyživovacej povinnosti (schopnosti, možnosti, majetkové pomery) otca dieťaťa, potencionalitu príjmov a
súlad s dobrými mravmi . V prípade príspevku na výživu nevydatej matky ide o mesačne sa opakujúcu
dávku výživného, ktorou je otec dieťaťa povinný prispievať nevydatej matke najdlhšie po dobu dvoch
rokov, najneskôr odo dňa pôrodu na jej výživu (§ 74 Zákona o rodine). Vyživovacia povinnosť je teda
časovo obmedzená na dva roky, pričom jej začiatok možno určiť najskôr dňom, kedy nevydatej matke

klesli po prvýkrát príjmy v dôsledku tehotenstva, najneskôr však táto vyživovacia povinnosť vznikne
dňom pôrodu.
39. Navrhovateľka si uplatnila predmetným návrhom nárok na určenie príspevku na výživu nevydatej
matky od 8/2020 od kedy sa jej v dôsledku tehotnosti znížil príjem do 31.7.2022, pričom zníženie príjmu
konkretizovala za jednotlivé obdobia od 8/2020- 10/2021 zníženie príjmu o 213 eur mesačne, v období

od 11/2021 do 7/2022 zníženie príjmu o 414,- eur mesačne.
40. Na základe vykonaného dokazovania ma súd za preukázané, že navrhovateľke sa dňa 11.4.2021
narodilsynR.F.,ktoréhootcomje odporca.Navrhovateľkaniejeanebolavydatáza otcasvojhodieťaťa.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, potvrdila
to sama navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní, že pred otehotnením navrhovateľky boli

účastníci v partnerskom vzťahu a po tom čo mala navrhovateľka potvrdené tehotenstvo sa dohodli,
že navrhovateľka predá svoj byt, začnú spolu žiť , spoločne dostavajú odporcom rozostavený rodinný
dom, aby sa mohli nasťahovať a počas tohto obdobia budú bývať u rodičov odporcu. Pred otehotnením
navrhovateľka pracovala v spoločnosti Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. a za obdobie od 1/2020do 7/2020 jej bola vyplatená mzda tak ako je uvedené v bode 20. tohto odôvodnenia. Za uvedené
obdobie dosiahla navrhovateľka čistý mesačný príjem vo výške 796,02 eur. V súvislosti s tehotenstvom
bola navrhovateľka v období od 28.8.2020 do 1.11.2020 a od 15.11.2020 do 18.2.2021 PN a počas

tohto obdobia jej bola vyplácaná mzda, nemocenské a vyrovnávacia dávka tak ako je uvedené v bode
22. tohto odôvodnenia. V období od 1.3.2021 do 24.10.2021 jej bolo vyplácané materské a tehotenské
tak ako je uvedené v bode 22. tohto odôvodnenia. Od 1.10.2021 do 6/2022 poberala rodičovský
príspevok tak ako je uvedené v bode 22. tohto odôvodnenia a od narodenia dieťaťa poberala prídavok
na dieťa, za rok 2021 v celkovej výške 278,50 eur, od 1/2022 do 5/2022 v celkovej výške 203,52 eur.

Navrhovateľka a odporca žili v spoločnej domácnosti u rodičov odporcu do 8/2021. Od 8/2021 do 11/021
žili u rodičov navrhovateľky, čo taktiež vyplynulo zo svedeckých výpovedí vypočutých svedkov. Počas
obdobia keď spolu žili u rodičov odporcu ani jeden z nich neprispieval žiadnou sumou na nákladoch
spojených s užívaním domu rodičov. Náklady na stravovanie v prevažnom rozsahu zabezpečovala
matka odporcu, nakoľko takto boli dohodnutí. Počas obdobia keď žili u rodičov navrhovateľky taktiež
neprispievali na náklady spojené s užívaním domu, navrhovateľka uhradila elektrinu za jeden mesiac

a náklady na stravovanie zdieľali všetci členovia domácnosti . Zo svedeckých výpovedí vypočutých
svedkov zároveň vyplynulo, že tak rodina navrhovateľky ako aj rodina odporcu brali účastníkov konania
ako partnerov, nepožadovali od nich žiadne úhrady za užívanie domov a náklady na domácnosť, nakoľko
im chceli pomôcť, aby mohli spolu bývať a dostavať rodinný dom. V decembri 2021 sa účastníci spoločne
nasťahovali do neskolaudovaného rodinného domu, kde bývali spolu do 01/2022.

41. Na základe v bode 40. uvedených skutočností mal súd za preukázané, že napriek tomu, že
navrhovateľka nebola za odporcu vydatá, v čase od 8/2020 do 1/2022 s odporcom žila v spoločnej
domácnosti, na spôsobe hospodárenia a financovania ich spolužitia do času dostavby rod. domu boli
dohodnutí. Toto hospodárenie s pomocou rodičov účastníkov bolo na základe dobrovoľného súhlasu
všetkých zainteresovaných strán dohodnuté, ako rodinná pomoc pre navrhovateľku a odporcu, aby boli

odbremenení od nákladov na bývanie a stravu, aby sa mohli čím skôr osamostatniť a presťahovať
do prestaveného rod. domu, pričom ich vzájomnú dohodu o spoločnom hospodárení dosvedčili aj
vypočutí svedkovia. Od narodenia syna R. XX.X.XXXX do 1/2022, kedy sa rozišli a navrhovateľka
odišla zo spoločnej domácnosti, zabezpečovali účastníci spoločne starostlivosť o spoločného syna
R., teda počas celého tohto obdobia ich vzťah vykazoval znaky obdobné manželskému vzťahu, keďže

účastníci spolu žili, hospodárili, navrhovateľka nepoprela, že odporca jej nechával platobnú kartu s
PIN kódom, pričom navrhovateľka ju nepoužila, spoločne sa starali o maloletého syna a postavenie
navrhovateľky sa priblížilo postaveniu matky vydatej za otca dieťaťa a teda navrhovateľka nebola
žiadnym spôsobom ako nevydatá matka znevýhodnená a ukrátená vo svojej výžive zo strany odporcu.
Súd aj pri skúmaní a porovnávaní majetkových pomerov navrhovateľky v období pred tehotenstvom,

počas neho ako aj po pôrode sa stotožnil s obranou odporcu, že s ohľadom na skutočnosť ako si odporca
s navrhovateľkou zabezpečili po vzájomnej dohode s ich príbuznými spoločné hospodárenie nedošlo k
poklesu životnej úrovne navrhovateľky v súvislosti s tehotenstvom a materstvom. Navrhovateľka mala
síce pred tehotenstvom príjem zo zamestnania v priemere vo výške 796,- eur mesačne , avšak mala
aj vyššie životné náklady: hypotéka, spotrebný úver, platby súvisiace s užívaním bytu a pod., ktoré

deklarovala vo svojom podaní zo dňa 31.1.2023 vo výške 1.006,- eur, čo ďaleko prevyšuje deklarované
príjmynavrhovateľkyzpodanéhonávrhu,pričompríjmyzbrigádyakoobsluhapriväčšíchspoločenských
akciách nebol v konaní preukázaný a to ani lustráciou prostredníctvom súdu v Sociálnej poisťovni. V
nadväznosti na prijaté životné rozhodnutie navrhovateľky predať svoj byt, začať spolužitie s odporcom,
najskôr u ich príbuzných a neskôr sa osamostatniť došlo u navrhovateľky k zníženiu výdavkov, keďže

nemala skoro žiadne náklady na bývanie a minimálne na stravu. Náklady na stravu vo výške 300,-
eur mesačne nad rozsah poskytnutej stravy rodinnými príslušníkmi účastníkov nemal súd v konaní
za preukázané a to ani výpoveďami svedkov. V súvislosti s predajom bytu a predčasným splatením
hypotekárneho úveru a časti spotrebného úveru došlo aj k zníženiu výdavkov spojených s týmito úvermi
teda finančné prostriedky na voľné použitie oproti predchádzajúcemu obdobiu sa objektívne zvýšili. V

období počas poberania materského od marca 2021 do októbra 2021 mala navrhovateľka príjem skoro
totožný s jej priemernou mesačnou mzdou zo zamestnania, v mesiac máj 2021 bola navrhovateľke
vyplatená suma 810,90 eur a v mesiaci október 2021 až 944,70 eur, čo predstavuje vyššiu sumu ako je
mzda zo zamestnania pred otehotnením. Taktiež neboli v konaní preukázané navrhovateľkou uvádzané
náklady na cestovné, pohonné hmoty vo výške 70,- eur mesačne v období od 8/ 2020 do 1/2022. V

období pre tehotenstvom navrhovateľka deklarovala tieto náklady vo výške 60,- eur mesačne od 8/2020
uvádzala sumu 70,- eur mesačne za pohonné hmoty. Súd prisvedčil obrane odporcu, že od augusta
2020 do mája 2021 trvala na Slovensku tzv. druhá vlna pandémie koronavírusu, ktorá bola poznačená
mnohými obmedzeniami vrátane niektorých týždňoch aj zákazom vychádzania a navrhovateľka v konanížiadnym spôsobom nepreukázala nevyhnutnosť, resp. účelnosť cestovania, ktorá by korešpondovala
s nákladmi v tejto výške v tomto období aj po ňom ( do 1/2022), pričom navrhovateľka nedochádzala
do zamestnania, keď dokonca tieto náklady mali byť vyššie ako keď bola zamestnaná. V konečnom

dôsledku sa súd stotožnil aj s obranou odporcu, že zo všetkých vyššie uvedených skutočností by
priznanie príspevku na výživu nevydatej matke za obdobie od 8/2020 do 31.1.2022 nebolo v súlade
s dobrými mravmi, keďže s odporcom sa vzájomne slobodne a vážne dohodli akým spôsobom budú
financovať spolu svoje spolužitie, toto vzájomne aj dodržiavali, mali stanovený cieľ, ktorý chcú spoločne
dosiahnuť, k čomu im vypomáhali aj ich príbuzní, tento cieľ sa však nenaplnil, z čoho nemožno viniť

iba odporcu.
42. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od 02/2022 už účastníci nežili v spoločnej
domácnosti, z ktorej sa navrhovateľka odsťahovala najskôr k svojim rodičom a od mája 2022
žije s maloletým synom v prenajatom byte. Od odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti
účastníci vzájomné spolužitie neobnovili, spoločne nezabezpečovali starostlivosť o maloletého syna,
ku ktorému bol výkon rodičovských práv a povinností a výživné určené na základe návrhu odporcu

rozsudkom tunajšieho súdu uvedenom v bode.11. tohto odôvodnenia. Tak ako už bolo uvedené vyššie
navrhovateľka pred otehotnením dosahovala príjem od svojho zamestnávateľa vo výške 796,02 eur
mesačne, ktoré pokrývali náklady spojené so stravovaním, hypotekárnym a spotrebným úverom, s
užívaním bytu ako aj ostatné náklady spojené so zabezpečením jej životnej úrovne. Od uvedeného
obdobia 02/2022 do 31.7.2022 navrhovateľka poberala len rodičovský príspevok vo výške 383,80

eur mesačne, ), teda v uvedenom období mala príjem o 409,68 eur nižší ako dosahovala pred
otehotnením. Z tohto príjmu pokrývala navrhovateľka nielen svoje potreby ale aj potreby maloletého
syna, ku ktorému má taktiež vyživovaciu povinnosť, ktorej časť nahrádza osobnou starostlivosťou. Z
uvedeného jednoznačne vyplýva, že životná úroveň navrhovateľky sa v súvislosti s narodením mal. syna
v uvedenom období oproti jej životnej úrovni pred tehotenstvom zásadne zmenila. Je nepochybné, že

narodenie maloletého ovplyvnilo sociálnu situáciu navrhovateľky, obmedzilo jej možnosti zabezpečiť si
príjem zamestnaním Pred tehotenstvom bola schopná zo svojho príjmu pokryť všetky svoje náklady
a aj keď po otehotnení niektoré náklady ako hypotekárny úver zanikli a niektoré sa znížili - spotrebný
úver, navrhovateľkin príjem v uvedenom období nepostačuje pokryť ani jej nevyhnutné náklady,
ktoré predstavujú náklady na stravovanie , ktoré deklarovala vo výške 250,- eur mesačne, čo súd

nepovažoval za neprimerané, za bývanie do 4/2022 vo výške 50 eur mesačne a od 5/2022 vo výške
300,- eur mesačne, náklady na spotrebný úver 116,80 eur mesačne, čo spolu predstavuje 668,80
eur mesačne a kde nie sú započítané ďalšie náklady spojené so zabezpečením životnej úrovne
navrhovateľky ( ošatenie, drogéria, telekomunikačné služby ... ) ako aj jej vlastná vyživovacia povinnosť
voči maloletému, s ktorou úhradou je navrhovateľka odkázaná na pomoc svojich príbuzných. Aj pri

zohľadnení sumy poskytovaného výživného zo strany odporcu na maloletého 200,- eur mesačne a
prídavku na dieťa v sume 25,88 eur, v ktorej sú zohľadnené aj náklady na bývanie maloletého s matkou,
navrhovateľkine len nevyhnutné náklady ( bývanie 1 zohľadnené vo výživnom, strava, úver ) predstavujú
sumu 516,80 eur. Z uvedeného mal súd za preukázané, že potreby navrhovateľky odôvodňujú priznanie
príspevku na jej výživu zo strany odporcu- otca dieťaťa tak aby došlo k vyrovnaniu jej zníženej životnej

s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom, keď si zo svojho príjmu 796,- eur zabezpečila všetky svoje
potreby. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu - otca dieťaťa pri určení výšky tohto
príspevku súd skúmal v rozsahu jeho spôsobilosti vyrovnať túto zníženú životnú úroveň navrhovateľky.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporcov čistý mesačný príjem za obdobie
roku 2021, vrátane náhrady za dočasnú PN a nemocenských dávok predstavoval spolu 15022,82, čo

predstavuje sumu 1251,90 eur mesačne. Za obdobie od 1/2022 do 5/2022 dosiahol čistý mesačný
príjem, vrátane náhrady za doč. PN vo výške 4821,37 eur čo mesačne v priemere predstavuje 964,27
eur, za obdobie 6/022 , 7/022 nemal odporca príjem od zamestnávateľa v dôsledku úrazu, čo medzi
účastníkmi nebolo sporné, avšak súd vychádzal z predpokladu vyplácania nemocenských dávok, tak
ako tomu bolo v predchádzajúcich obdobiach počas PN.. Súd teda vychádzal z príjmu odporcu vo výške

1300,- eur mesačne, keď uvedená situácia neumožňovala odporcovi dosiahnuť vyšší príjem. Odporca
zo svojho príjmu od odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti ( 2/2022) vynakladal náklady
na zabezpečenie svojej životnej úrovne, ktoré deklaroval v porovnateľnej štruktúre ako navrhovateľka,
platil výživné na syna 200,- eur mesačne ( od 11.8.2022 vo výške 250,- eur mesačne), pričom súd
ním deklarované náklady na stravovanie vo výške 300,- eur mesačne nepovažoval za neprimerané,

vzhľadom na to, že je zamestnaný a v súvislosti s výkonom svojej práce ako montážny pracovník
potrebuje vyššie náklady na obnovu svojej pracovnej sily ako navrhovateľka ( 250,- eur mesačne ),
taktiež má náklady na bývanie v rozostavanom rodinnom dome minimálne vo výške 50,- eur mesačne
zaelektrinu,splácaúver400,-eurmesačneataktiežmánákladynacestovnévsúvislostizdochádzanímdo zamestnania, avšak časť týchto nákladov za podmienok stanovených osobitným predpisom v zmysle
ust. § 164 Zákonníka práce poskytuje zamestnávateľ. Súd prihliadal tak ako u navrhovateľky na
to, že má aj ďalšie náklady ošatenie, drogéria, telekomunikačné služby ... Súd pri zohľadnení potrieb

navrhovateľky, schopnosti a možnosti odporcu dospel k záveru, že odporca je spôsobilý vyrovnať
zníženú životnú úroveň navrhovateľky za uvedené obdobie vo výške 300,- eur mesačne.
43. Súd na základe vyššie dôvodov uvedených v bode 42. tohto odôvodnenia za obdobie 2/2022
až 31.7.2022 určil mesačnú výšku príspevku v sume 300,- eur, čo prestavuje sumu 1.800,- eur, na
zaplatenie ktorej súd zaviazal odporcu tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a vo zvyšku

uplatneného nároku z dôvodov uvedených v bode 41. toho odôvodnenia návrh navrhovateľky zamietol.
44.Výrokotrováchkonaniasaopieraoustanovenie§52CMP,vzmyslektoréhozákonnéhoustanovenia
žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na
konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa ust. § 125 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa ust. § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové

dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Podľa ust. § 221 písm. a) CSP, písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je

na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú
odvolania, alebo ak to ustanovuje tento zákon.