Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 28, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoPr/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720201113
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8720201113.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyne R.. F. O., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX N., proti žalovanému T. M. B. G., so sídlom M. B. G. X/X, XXX XX
M. B. G., R.: XX XXX XXX, o náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Poprad, č.k. 17Cpr/7/2020-625 zo dňa 14. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.890,-- eur netto s 5%-ným p.a. úrokom z omeškania
od 13.06.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni náhradu trov nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 1 ods. 4, § 116 ods. 1, § 118 ods. 1, § 142 ods. 1 zákona č. 311/2001
Z. z. Zákonník práce, § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3 ods. 1 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 255
ods. 1, § 391 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že uznesením Krajského súdu v Prešove, č.k.
12CoPr/1/2022-419 zo dňa 19.05.2022 bol zrušený jeho prvý rozsudok, a to v II. zamietavom výroku a v
III. súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia mu vec bola vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Poukázal na to, že odvolací súd v danej veci vzhliadol naplnenie odvolacieho dôvodu -

nepreskúmateľnostirozhodnutia,keďžezáverodôvodnostizamietnutiažalobyjezmätočný,aksúdprvej
inštancie na troch miestach konštatoval, že suma 1.890,- Eur ako časť mzdy bola žalobkyni vyplatená/
zaplatená/uhradená a na druhej strane konštatuje, že sa mu javí, že mohla byť vyplatená i keď žalovaný
nemá doklad o vyplatení zálohy žalobkyni. Záverom odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že
opomenutie vykonania dôkazného prostriedku - predloženie dokladu o úhrade mzdy žalobkyne za máj
2017 mohlo ovplyvniť prípadný procesný úspech žalobkyne, a to z pohľadu kľúčovej argumentácie
súdu prvej inštancie, pretože bez existencie účtovne relevantného dôkazu o úhrade zálohy na mzdu

nemožno prijať rozumný záver o nedôvodnosti žaloby. Naproti tomu, bez zdôvodnenia nevykonaný
výsluch žalobkyňou navrhnutej svedkyne E. B. takej povahy nebol.4. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania v zmysle pokynu odvolacieho súdu opätovne posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu a
uzavrel, že žaloba je dôvodná. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa pracovala u žalovaného na dobu

neurčitú, a to základe pracovnej zmluvy z XX.XX.XXXX v pozícii samostatný odborný referent s miestom
výkonu práce T. P. M. B. G. a že jej na účet bola zaplatená časť mzdy za mesiac máj 2017 vo výške
9,49 Eur na základe platobného príkazu starostu obce z 12.06.2017. Rovnako nebolo sporné, že v
mesiaci máj 2017 žalobkyňa vykonávala prácu pre žalovaného podľa pracovnej zmluvy s tým, že od
01.05.2017-11.05.2017bolariadnevpráci,12.05.2017-26.05.2017čerpaladovolenkuaod27.05.2017

do 31.05.2017 prácu nevykonávala pre prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Predmetom konania
je nárok na mzdu za mesiac máj 2017 o ktorej žalobkyňa tvrdila, že jej nebola zaplatená, s čím žalovaný
nesúhlasil majúc za to, že táto jej zaplatená bola. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a rešpektujúc
právny názor odvolacieho súdu dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a listinnými
dôkazmi, ktoré v rámci prostriedkov procesnej obrany v konaní predložil, nepreukázal, aby žalobkyni
sumu 1.890,- Eur ako časť mzdy za mesiac máj 2017 uhradil. Bolo zrejmé, že žalovaný nemal vedomosť

ako a kedy mala byť žalobkyni suma uhradená. Podstatné bolo, že žalovaný v konaní listinami, ktoré na
návrh žalobkyne predložil po rozhodnutí odvolacieho súdu, nepreukázal, žeby časť mzdy bola žalobkyni
vyplatená či v hotovosti v mesiaci máj 2017 alebo na účet. Z dôkazov vyplýva, že žalobkyňa žiadala
predchádzajúceho starostu obce o vyplatenie zálohy za mzdu 1.890,- Eur za máj 2017. V mailovej
komunikácii z 12.06.2017 žalobkyňa ako ekonómka obce pripravovala podklady pre výplaty miezd

zamestnancov T. úradu, z ktorých vyplýva, že žalobkyni bola vyplatená záloha 1.890,- Eur a na účet v
rámci vyúčtovania jej má byť poukázaná suma 9,49 Eur. Žalobkyňa uviedla, že zálohu do vyúčtovania
uviedla, hoci jej nebola vyplatená. Žalovaný v konaní nepreukázal opak. Žalobkyňa sa bránila tým, že si
nevšimla, že jej nebola uhradená záloha za mzdu. V čase spracovania tabuľky si myslela, že záloha jej
bola uhradená na osobný účet, ktorý nezvykla pravidelne kontrolovať. Až neskôr si všimla, že zálohy za

máj 2017 ani žalobkyni ani manželovi žalobkyne neboli vyplatené. V tomto smere žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno, nepredložil dôkaz o vyplatení zálohy za mzdu mesiac máj 2017 v hotovosti alebo na
účet. Za daného stavu nemohol konštatovať, že záloha bola vyplatená žalobkyni v hotovosti z pokladne
obce i keď žalobkyňa vyplatenie neurgovala. Vychádzajúc z dôkaznej situácie uzavrel, že časť mzdy za
máj 2017 vo výške 1.890,- Eur žalobkyni nebola uhradená, teda žalovaný má povinnosť mzdu žalobkyni

zaplatiť. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania uviedol, že nie je premlčané právo žalobkyne na
náhradu mzdy za mesiac máj 2017, keďže mzda bola splatná dňa 12.06.2017 a žaloba bola podaná
12.04.2020 vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe. O zmene žaloby rozhodoval dňa 02.07.2021, išlo
však o doplnenie k uplatnenej mzde. Za daných okolností nejde o takú zmenu žaloby, ktorá by mala vplyv
na plynutie premlčacej doby. Na základe uvedených skutočností priznal žalobkyni i uplatnený nárok z

omeškania v súlade s citovanou právnou úpravou odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti mzdy, t.j.
od 13.06.2017.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu. Odvolanie
podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie nevzal pri

svojom rozhodnutí do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa listiny a dokumenty, ktoré preukazujú prevzatie
finančných prostriedkov zlikvidovala, čím vlastne vytvorila stav dôkaznej núdze a objektívnu nemožnosť
preukázania toho, čo sama vlastným pričinením spôsobila. Výsledkom je tak rozhodnutie, ktoré je
voči nemu neprimerane tvrdé a prieči sa požiadavkám riadne vedeného procesu férovosti, ekvity a
rozumnosti. Konštatoval, že súd nevzal do úvahy konkrétne skutkové okolnosti posudzovaného prípadu

a ich význam z hľadiska mravnosti. Pri strete dvoch základných práv je úlohou konajúceho súdu
rozpoznať, ktoré základné práva sú v konflikte a následne rozhodnúť tak, aby z obidvoch zostalo
zachované čo najviac a ak to nie je možné vzhľadom na okolnosti prípadu, je potrebné dať prednosť
tomu právu, v prospech ktorého svedčí všeobecná idea spravodlivosti a proporcionality, avšak súd
v predmetnej veci takto nepostupoval. Uviedol, že mu mala byť jednoznačne poskytnutá ochrana

základného práva na ochranu majetku. Mal za to, že v tomto kontexte je potrebné hodnotiť aj predmetnú
vec,keďnovévedenieobcenastúpilonaobecnýúradzasituácie,keďdošlokzjavnejlikvidáciiúčtovných
a ekonomických dokumentov obce. Poukázal na to, že správanie žalobkyne jednoznačne svedčí o
rozpore s dobrými mravmi a je ho potrebné považovať za účelové z toho pohľadu, že (i) žalobkyňa bola
jedinou zodpovednou osobou za prípravu, spracovanie a zaplatenie miezd zamestnancov, (ii) všetky

účtovné podklady pre výplatu spornej sumy pripravovala sama, (iii) sama argumentovala, že potrebovala
vybrať peňažné prostriedky čím skôr, ale neskôr argumentovala, že si nekontrolovala stav na účte; (iv)
uvedený stav trval skoro tri roky; (v) tieto prostriedky si rovnako neuplatňoval jej manžel a (vi) žalobu
podávala tesne pred uplynutím premlčacej doby. Mal za to, že v uvedených intenciách možno hovoriť ozneužití práva. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalobkyňa sa k odvolaniu vyjadrila tak, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný
a správny. Uviedla, že žalovaný v konaní nepredložil žiaden účtovne relevantný dôkaz o úhrade
žalovaného nároku hotovostne alebo bankovým prevodom a z dôkazov zabezpečených v konaní je
zrejmé, že k úhrade žalovaného nároku nedošlo. Z predložených dôkazných prostriedkov vyplýva, že jej
žalovanýnároknemoholbyťvyplatenývhotovosti,pretoževrozhodnomobdobípokladňanedisponovala

dostatočnými finančnými prostriedkami na jeho úhradu. Rovnako z bankových výpisov je zrejmé, že v
rozhodnom období nebol zrealizovaný žiaden výber finančnej hotovosti z bankového účtu za účelom
dotácie pokladne. Na podporu svojich tvrdení predložila dôkazy, ktoré už sú súčasťou súdneho spisu.
Za daných okolností je potrebné považovať tvrdenia žalovaného za tendenčné, nesprávne a účelové.
Od času, kedy sa L. M. ujal funkcie starostu obce, kládol jej pri výkone práce bariéry, prideľoval jej
prácu a už iba hľadal dôvody na jej okamžité prepustenie, pričom v čase podania žiadosti o úhradu

žalovaného nároku sa nenachádzal v mieste sídla zamestnávateľa, nepôsobil ako štatutár, teda nemôže
zodpovedne tvrdiť, že si žalovaný nárok prevzala, lebo logicky o tom nemôže mať vedomosť a jeho
tvrdenia sú čisto konšpiračného charakteru s cieľom neuhradiť jej žalovaný nárok. Poukázala tiež na
Prílohu č. 2 Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 01.04.2016, kde bolo dohodnuté miesto
výkonu práce v mieste jej trvalého pobytu, pričom doklady jej boli zasielané v elektronickej forme, teda

s originálmi dokladov doma nepracovala. V rozhodnom období sa na obecnom úrade nezdržiavala,
teda je logické, že si nemohla žalovaný nárok v hotovosti prevziať. Mzda, ako aj záloha na mzdu jej
bola bežné poukazovaná bezhotovostným prevodom a prevodné príkazy realizoval štatutárny zástupca
obce. Dôrazne poprela tvrdenia žalovaného o zlikvidovaní akýchkoľvek dokumentov a listín, ktoré by
preukazovali prevzatie finančných prostriedkov, práve naopak z listinných dôkazov je preukázané, že

nárok si nemohla prevziať z čisto technických príčin (nedostatok pokladničnej hotovosti). K prevzatiu
finančných prostriedkov od zamestnávateľa za účelom uspokojenia žalovaného nároku nikdy nedošlo,
teda logicky ani takéto doklady nemohli existovať a nemohli byť ani zlikvidované. Likvidáciu dokumentov
si mýli pravdepodobne so súdnym sporom s iným zamestnancom. Uviedla, že pokladničnou agendou
nikdy nedisponovala, k pokladničným dokladom a hotovosti nemala žiaden prístup a kľúče od kancelárie,

kde sa uchovávali pokladničné doklady nikdy nemala k dispozícii. Poukázala na to, že práve ona
bola konaním zamestnávateľa poškodená tým, že si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného
pomeru, pričom opísala niektoré porušenia povinností žalovaným. Poprela tvrdenia žalovaného, keďže
v konaní nikdy nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver, že zlikvidovala úhradu
žalovanéhonárokuazvykonanéhodokazovaniataknevyplynuližiadneskutočnosti,ktorébyoprávňovali

tvrdiť, že konala v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej uviedla, že žalovaný argumentuje skutočnosťami,
ktoré sa nezakladajú na pravde, keďže nežiadala vyplatiť finančné prostriedky v hotovosti. Vyjadrenie
žalovaného o jej konaní v rozpore s dobrými mravmi označila za rozporné so skutočným stavom,
pretože finančnými prostriedkami v rozhodnom období mohli disponovať len starosta obce a R.. L. D.,
pričom jej manžel viedol iba evidenčne pokladňu a nikdy nemal za túto hmotnú zodpovednosť, keďže

nikdy nedisponoval hotovostným zostatkom vyšším ako 100,- Eur. Právo na uplatnenie peňažných
prostriedkov na súde je možné kedykoľvek počas trojročnej premlčacej doby a to, že si uplatnila svoje
právo v apríli 2020 nemôže byť vyhodnotené v jej neprospech. Záverom požiadala právneho zástupcu
žalovaného upustiť od neoprávnených zásahov do jej osobnostných práv a poukázala tiež na nepravdivé
tvrdenia žalovaného v iných pracovnoprávnych sporoch. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok

súdu prvej inštancie.

7. Žalobkyňa ďalším podaním vzniesla námietku neplatnosti právneho zastúpenia žalovaného z dôvodu,
že zmluva o poskytovaní právnych služieb, ktorej súčasťou je plnomocenstvo je absolútne neplatná,
nakoľko jej uzatvorenie nebolo schválené v obecnom zastupiteľstve. Zároveň tento dokument je povinne

zverejňovaný v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám a napriek tomu nebol nikdy
zverejnený, teda platí, že zmluva je neplatná a nemožno z nej plniť. Ďalej uviedla, že žalovaný podpísal
s právnym zástupcom zmluvu o právnych službách, ale táto nepokrýva právne zastúpenie v predmetnej
veci. Predmetom tejto zmluvy nie je poskytovanie právnych služieb v konkrétnych veciach pred štátnymi
orgánmi, orgánmi súdu a prokuratúry a tiež orgánmi verejnej správy, tieto možno dohodnúť samostatnou

zmluvou.Upriamilapozornosťnato,ževsúčasnostinemážalovanýžiadnehoprávnehozástupcu,keďže
plnomocenstvo bolo odvolané dňa 31.01.2023 a ich povinnosťou bolo tieto skutočnosti oznámiť, napriek
tomu tak neurobili. Podľa Dohody o ukončení poskytovania právnych služieb, žalovaný odvoláva všetky
splnomocnenia, plnomocenstvá, plné moci a poverenia udelené advokátovi na zastupovanie klienta, ato vo všetkých právnych veciach, avšak odvolanie plnomocenstiev považuje za absolútne irelevantné.
S poukazom na uvedené mala za to, že odvolanie žalovaného je irelevantné a neplatné, nakoľko bolo
podané neoprávnenou osobou a z toho dôvodu navrhla naň absolútne neprihliadať.

8. Žalovaný sa k podaným vyjadreniam žalobkyne nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“)) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1

C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a
contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na svojej úradnej tabuli a na svojej
webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05).

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Žalobkyňa si v predmetnom prípade uplatnila nárok na zaplatenie časti riadnej mzdy za mesiac
máj 2017 vo výške 1.890,- Eur s prísl. nakoľko jej za uvedený mesiac nebola uhradená mzda v plnej

výške, s čím žalovaný nesúhlasil poukazujúc na to, že celá mzda jej bola riadne vyplatená. Súd prvej
inštancie po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom doplnil dokazovanie na základe ktorého dospel k
záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že časť mzdy vo výške 1.890,-
Eur bola žalobkyni riadne vyplatená, či už v hotovosti alebo prevodom na bankový účet. Z vykonaného
dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že v žalovanom predložených dôkazoch nie je žiaden

záznam o tom, že žalobkyni mala byť vyplatená žalovaná suma. Jediným listinným dôkazom, z ktorého
mala byť preukázaná výplata mzdy boli podklady pre výplaty miezd zamestnancov, ktoré vypracovala
samotná žalobkyňa, keďže uvedené bolo náplňou jej práce v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy.
Zo žalovaným predložených bankových výpisov, účtovného denníku pokladne a účtovného denníku
zamestnancov však nevyplynulo, aby došlo k zaevidovaniu, resp. účtovnej transakcii, na základe ktorej

by bolo možné dospieť k preukázateľnému záveru o vyplatení žalovanej sumy žalobkyni. Odvolací
súd poukazuje na to, že evidovanie vyplatenia sumy len v rámci podkladov pre výplatu mzdy ešte
nepreukazuje, že žalobkyni ako zamestnankyni bola aj reálne vyplatená celá mzda. Z predložených
listinných dôkazov vyplynulo len to, že žalobkyni bola prevodom na účet vyplatená zvyšná časť
mzdy vo výške 9,49 Eur, ale vyplatenie žalovanej sumy nebolo zaevidované v žiadnom dokumente

predloženom žalovaným. V podanom odvolaní žalovaný argumentoval, že žalobkyňa sama zlikvidovala
všetky dokumenty a listiny preukazujúce vyplatenie uvedenej mzdy k čomu je však potrebné uviesť, že
žalovaný ani takéto svoje tvrdenie nijako nepreukázal.

14. Žalovaný v podanom odvolaní označil konanie žalobkyne za rozporné s dobrými mravmi a

vykazujúce znaky zneužitia subjektívneho práva, čo odvolací súd vyhodnotil ako novoty v konaní, keďže
z priebehu doterajšieho konania nevyplýva, aby žalovaný uvedené namietal skôr, ako v odvolacom
konaní. Podľa ust. § 366 C.s.p. možno aj v rámci odvolacieho konania prednášať dôkazné prostriedky
len v zákonom vymedzených prípadoch. Počas odvolacieho konania je odvolací súd povinný prihliadnuťlen na dôkazné prostriedky, ktoré dovtedy neboli použité, ale len vtedy, keď sa týkajú (i) procesných
podmienok, (ii) vylúčenia sudcu, (iii) nesprávne obsadeného súdu alebo (iv) má nimi byť preukázané,
že v konaní došlo ku vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a odvolateľ ich

nemohol bez svojej viny použiť. V takomto prípade ide o výnimku z pravidla, že v odvolacom konaní nie
sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie. Z obsahu odvolania však nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré
by bránili žalovanému už v rámci konania na súde prvej inštancie uviesť vyššie spomínané námietky
konania žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi a zneužívajúc subjektívne právo. Odvolací súd nezistil

nemožnosť žalovaného vzniesť tieto námietky bez jeho zavinenia v procese dokazovania pred súdom
prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené teda nejde o situáciu, kedy by žalovaný nemohol bez svojej viny
tieto prostriedky procesnej obrany uplatniť, pretože o nich nevedel. Svoju povinnosť si preto žalovaný
pred súdom prvej inštancie nesplnil. Zároveň odvolací súd nenašiel dôvody pre prihliadanie na tieto
prostriedky procesnej obrany. Z vyššie uvedených dôvodov preto na uvedené v súlade s ust. § 366
C.s.p. neprihliadol.

15. V rámci odvolacieho konania žalovaná vzniesla námietku neplatnosti právneho zastúpenia
žalovaného, a teda aj neplatnosti podaného odvolania, k čomu odvolací súd uvádza, že túto námietku
vyhodnotil ako nedôvodnú. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že je nutné rozlišovať medzi
udelením plnomocenstva a preukazovaním jeho udelenia. Preukazovanie udelenia plnomocenstva na

zastupovanie advokátovi v konaní sa preukazuje buď predložením písomného originálu plnej moci alebo
predložením plnej moci v elektronickej podobe, ktoré musí byť buď autorizované splnomocniteľom alebo
musí byť vykonaná jeho zaručená konverzia z listinnej podoby do podoby elektronickej. V predmetnom
prípade žalovaný v priebehu prvoinštančného konania za účelom preukázania udelenia plnomocenstva
advokátovi predložil súdu zaručenú konverziu listinnej podoby plnomocenstva do elektronickej podoby,

na základe čoho odvolací súd má za to, že žalovaný udelenie plnomocenstva na zastupovanie v
konaní advokátovi preukázal náležitým a zákonom predpísaným spôsobom. Odvolací súd zároveň
poukazuje na to, že preukázanie existencie plnomocenstva nie je skutočnosťou, ktorú možno ponechať
na vyhľadávaciu povinnosť súdu, preto je na stranách sporu preukázať súdu udelenie plnomocenstva
advokátovi, pričom súd v takomto prípade neskúma z vlastnej iniciatívy hmotnoprávne podmienky

udelenia plnej moci, ale udelenie plnej moci skúma z procesného hľadiska.

16.Kvýrokuotrováchkonanialenprezdôrazneniesprávnostiodvolacísúduvádza,žesíceodôvodnenie
rozsudku (bod 43. odôvodnenia) nie je v súlade s výrokovou časťou napadnutého rozsudku (výrok II.),
avšak z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa bola v priebehu konania aktívna, no náhradu trov konania

si neuplatnila a ani z obsahu spisu nevyplýva, aby jej tieto boli vznikli, keďže v konaní nebola právne
zastúpená a podania zasielala súdu prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy.

17. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

18. V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalobkyňa, ktorej
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s
§ 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa bola síce v odvolacom konaní aktívna, k
odvolaniu sa vyjadrila no náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, pričom podľa obsahu spisu

jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov
CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s
§ 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o
výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo
zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).