Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Tos/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8422010528
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8422010528.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na neverejnom zasadnutí konanom dňa
27.06.2023, v trestnej veci proti obvinenému Q. A., pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa §
360a ods. 1 písm. b/, c/ Tr. zákona, v konaní o uloženie ochranného liečenia, o sťažnosti obvineného Q.
A. proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 11Nt/7/2022 zo dňa 09.02.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť obvineného Q. A..

o d ô v o d n e n i e :

Sťažnosťou napadnutým uznesením okresný súd podľa § 73 ods. 1 Tr. zákona uložil Q. A., nar.
XX.XX.XXXX v A., trvale bytom K. XXX/X, W. J.., ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto uzneseniu podal Q. A. sťažnosť. Uviedol, že pri prvom stretnutí s R. H. sa do nej zaľúbil

a bol ju navštíviť v mieste jej bydliska a tiež na škole v Y.. K tomu ho viedli city a náklonnosť, ktoré
k nej prechovával. Nikdy jej nechcel ublížiť, len sa chcel zblížiť. Je pravda, že sa liečil na paranoidnú
schizofréniu a mal sa aj liečiť. Poukázal na to, že žiadal prideleného advokáta o kontakt, keďže ho
opakovane pokúšal kontaktovať telefónom a tiež emailom, no ten s ním nekomunikoval. Je toho názoru,
že nemal advokáta, ktorý by bránil jeho práva na súde. Pri uložení ústavného ochranného liečenia súd
nezisťoval, či je pre niekoho na slobode nebezpečný alebo nie. Zdôraznil, že nikdy nevyhľadával spory.

V súčasnej dobe užíva pravidelne medikamentóznu liečbu a pravidelne chodí aj na injekcie k V.. V. E.
do S.. Jemu zo spisu vyplýva, že sú dve rodiny. R. H. a otec Q. H. a R. Y. H. a P. H.. Osobe R. Y.
H., ktorú videl prvý krát 06/2022 na polícii v W. na monitore, neadresoval nikdy ani jeden jediný list,
nepozná ju a javí sa, že s viacerými zúčastnenými osobami sa voči nemu dopustili krivej výpovede. Má
za to, že na základe falošných výpovedi nemôže byť potrestaný súdom a mal by byť spravodlivo súdený.
Nie je pravda, že písal R. Y. H., ako tá uvádza vo svojich výpovediach, a nijako nepoškodil kvalitu jej

života. On vždy písal listy iba R. H., ktorú si veľmi váži a prechováva k nej romantické city. Vždy jej
písal o spoločných témach, o zdravej výžive a pod. Je toho názoru, že niekto kradol a zatajoval listy
adresované R. H., zrejme niekto z rodiny R. Y. H.. Tieto skutočnosti navrhol riadne prešetriť. Na základe
týchto skutočností uviedol, že sa vo veci necíti byť vinný, vzhľadom na nedávny pobyt v psychiatrickej
liečebni v A. sa cíti byť zdravý a nevidí tak dôvod na opakované ústavné liečenie na neobmedzene dlhú
dobu a podáva tak sťažnosť proti predmetnému rozhodnutiu.

Nazákladepodanejsťažnostipreskúmalkrajskýsúdvzmysle§192ods.1Tr.poriadkusprávnosťvýroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto uzneseniu predchádzalo a dospel k záveru, že
podaná sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 73 ods. 1 Tr. zákona, súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c/

a § 40 ods. 1 písm. c/, alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný
a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.Podľa § 73 ods. 2 Tr. zákona, súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin
a/ v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,

b/ v stave vyvolanom duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,
c/ násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno
dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať, alebo
d/ pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

Podľa § 74 ods. 1 Tr. zákona, ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia
slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných
prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak
možnovzhľadomnapovahuchorobyaliečebnémožnostiočakávať,žeúčelsplníajambulantnéliečenie,
môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie
alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon

trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v
liečebnom alebo ambulantnom zariadení.

Podľa § 74 ods. 2 Tr. zákona, ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel. Trvanie ochranného
liečenia uloženého páchateľovi, ktorý užíva návykovú látku a spáchal trestný čin pod jej vplyvom alebo v

súvislosti s jej užívaním, môže byť však ukončené, ak sa počas jeho výkonu zistí, že jeho účel nemožno
dosiahnuť. O prepustení z ochranného liečenia rozhoduje súd.

Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Kežmarok č. Pv 89/22/7703-20
zo dňa 09.11.2022 bolo podľa § 215 ods. 1 písm. e/ Tr. poriadku zastavené trestné stíhanie proti

obvinenému pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a
ods. 1 písm. b/, c/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

v období od roku 2002 do 17.01.2022 opakovane a dlhodobo, proti vôli R. Y. H., ktorá obvineného
opakovane upovedomila o nevôli kontaktu s ním, vyhľadával jej osobnú blízkosť a to tak, že opakovane

v uvedenom období pod zámienkou, že k nej prechováva city, túto vyhľadával na adrese vtedajšieho
trvalého bydliska v meste B. B. M., ďalej v roku 2006 túto opakovane vyhľadával v meste Y. v
Českej republike, kde sa dožadoval kontaktu s poškodenou, taktiež pod zámienkou existencie citov
a náklonnosti, pričom dňa 21.11.2021 v čase okolo 14.00 hod. navštívil miesto trvalého bydliska
v meste B. B. M., kde sa stretol s otcom poškodenej a domáhal sa stretnutia s poškodenou pod

vymyslenou zámienkou nezakladajúcou sa na pravde, že ju má jej otec týrať, ďalej od roku 2002
v nepravidelných intervaloch, pričom naposledy dňa 02.12.2021, dňa 04.01.2022, dňa 05.01.2022 a
dňa 17.01.2022 písomne, prostredníctvom listovej korešpondencie kontaktoval poškodenú listami o
celkovom rozsahu 112 strán, zasielanými na adresu R. H., C. XXX/XX, B. B. M., ktorých obsahom
boli rôzne úvahy obvineného týkajúce sa náboženstva, ekológie, medicíny, politiky ako aj vyznania vo

vzťahu k poškodenej ako napríklad „ľúbim Ťa a vždy budem“ a podobne. Ďalej od roku 2012 obvinený
vyhľadával poškodenú na sociálnych sieťach a pokúšal sa s ňou skontaktovať aj prostredníctvom tretej
osoby, a to R. K. a dňa 26.10.2021 vo večerných hodinách vykonal telefonické oznámenie na linku 158,
nezakladajúce sa na pravde, ktorého obsahom bolo to, že poškodenú má týrať otec v meste B. B. M.,
kde týmto svojím konaním, napriek tomu, že bol poškodenou opakovane upozornený na to, že táto si

neželá akýkoľvek kontakt s ním, vzbudil u poškodenej dôvodnú obavu o jej život a zdravie ako aj jej
blízkych osôb a podstatným spôsobom zhoršil kvalitu jej života,

lebo obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.

Následne, návrhom zo dňa 14.12.2022 vzhľadom na skutočnosti zistené v priebehu vyšetrovania
konajúci prokurátor navrhol, aby Q. A. bolo uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou,
nakoľko jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

O tomto návrhu rozhodol súd prvého stupňa na verejnom zasadnutí dňa 09.02.2023 po vykonanom

dokazovaní tak, že návrhu vyhovel s odôvodnením, že pobyt Q. A. na slobode je vzhľadom
na jeho zdravotný stav a diagnózu, paranoidnú schizofréniu s chronickým priebehom s prejavmi
postpsychopatického defektu, bez ústavnej liečby v zmysle záverov vyplývajúcich z vykonaného
znaleckého dokazovania z psychiatrického hľadiska potenciálne nebezpečný pre spoločnosť. Ústavnáforma liečenia bola vyhodnotená ako vhodnejšia, stabilnejšia a intenzívnejšia forma odbornej pomoci a
dohľadu nad nevyhnutnou medikamentóznou liečbou.

Krajský súd v prvom rade konštatuje, že vo veci je z vykonaného dokazovania zrejmé, že skutok, pre
ktorý sa viedlo trestné stíhanie a ktorý by bol inak prečinom nebezpečného prenasledovania podľa §
360a ods. 1 písm. b/, c/ Tr. zákona, sa stal a že ho spáchal Q. A.. Tento záver je možné oprieť o
výsledky vykonaného dokazovania z prípravného konania, obsah výsluchu svedkov, poškodenej R. Y.
H., svedka P. H., ako aj z obsahu listinných dôkazov, listov obvineného zasielaných poškodenej a zo

záverov znaleckého posudku, ktoré ako celok poskytujú dostatočný podklad pre tento záver.

Vo vzťahu k samotnému obsahu sťažnostných námietok krajský súd poukazuje na ich charakter,
absenciu vecných námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu. Čo do opisu vzťahu s poškodenou
R. Y. H. je potrebné vnímať, že ide o dôsledok choroby a jeho vlastného nazerania na jeho údajný vzťah
s R. H.. K jeho tvrdeniu, že sa toho času cíti byť zdravý a nepotrebuje ústavné liečenie, súd poukazuje

na závery znaleckého dokazovania, predovšetkým na konštatovanú potrebu dohľadu nad dodržiavaním
liečebného režimu vzhľadom na stavy, kedy Q. A. odmieta brať lieky a subjektívne podhodnocuje vlastný
zdravotný stav.

Súd ďalej konštatuje, že ustanovený obhajca Q.. M. K. mal možnosť, rovnako ako obvinený Q. A. sa s

výsledkami vykonaného dokazovania oboznámiť, a to vrátane znaleckého posudku znalkyne V.. V. V.
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Neobstojí preto v tomto rozsahu sťažnostná
námietka obvineného, že v tomto konaní bolo porušené jeho právo na obhajobu.

Krajský súd, vo vzťahu k otázke zdravotného stavu obvineného, vyžadujúceho ústavnú psychiatrickú

liečbu, poukazuje na to, že znaleckým dokazovaním z odvetvia psychiatrie bolo zistené, že Q.
A. trpí závažným duševným ochorením - paranoidnou schizofréniou s chronickým priebehom, s
prejavmi postpsychotického defektu osobnosti, v čase znaleckého vyšetrenia v ústavnej liečbe, v stave
nedosahujúcom sociálnu remisiu. Ide o chronické duševné ochorenie, prvýkrát diagnostikované v roku
2003, prebiehajúce v atakoch aj chronicky, pričom vedie k trvalému poškodeniu psychiky s následkom

zníženej schopnosti uplatnenia v živote, s narušením sociálneho fungovania, narušením sociálnych
úsudkových schopností, znížením testovania reality a emočnou reaktibilitou.

Podľa záverov znaleckého posudku bol Q. A. v čase spáchania trestného činu pod vplyvom duševnej
poruchy, so správaním chorobne motivovaným v dôsledku narušených úsudkových schopností,

viaznuceho vyhodnocovania bežných sociálnych situácií, pričom pri absencii potrebnej liečby môže
dochádzať k zhoršeniu schizofrenického stavu. Q. A. tak nemohol rozpoznať protiprávnosť svojho
konania, svoje konanie nemohol ovládať, t.j. jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli vymiznuté.
Znalec poukázal tiež na odmietavý postoj Q. A. k liečbe, ktorý odmieta užívať lieky, nakoľko tvrdí, že mu
nerobia dobre, pričom bolo konštatované tiež návykové užívanie sedatív a hypnotík (diazepan).

Znalec konštatoval, že pobyt obvineného na slobode je v súčasnosti potenciálne nebezpečný pre
spoločnosť,poškodených,zdôvoduprítomnostiduševnejporuchy,nedosahujúcejstavsociálnejremisie,
ako aj z dôvodu nedostatočného náhľadu na psychické ochorenie, liekovej noncompliance (neužívanie
liečby) a nonadherencie (neochoty užívať liečbu). Vzhľadom na konštatovanú diagnózu Q. A. odporúčal

súdny znalec nariadenie ochrannej psychiatrickej liečby ústavnou formou.

Krajský súd na podklade uvedeného konštatuje, že pri tak závažnej psychiatrickej diagnóze, ktorá
nemá len prechodný charakter, je nevyhnutné v záujme zdravia samotného obvineného a v záujme
účelu ochranného liečenia, aby povinná ochranná psychiatrická liečba bola striktne dodržiavaná.

Táto požiadavka v podobe nevyhnutnosti, aby pacient pravidelne a riadne bral predpísané lieky,
zodpovedá samotnému záveru znalca, a preto krajský súd ustanovenie ochrannej liečby ústavnou
formou považuje z dôvodu odmietavého postoja k liečbe (neužívanie liekov a tendencia zľahčovania
vlastného zdravotného stavu) za primerané, pričom zároveň sa týmto predíde opätovnému porušovaniu
záujmov chránených Trestným zákonom zo strany Q. A..

V súvislosti s hodnotením nebezpečnosti pobytu páchateľa činu inak trestného na slobode je potrebné
vo všeobecnosti uviesť, že nebezpečnosť pobytu na slobode nie je možné vyvodzovať iba z konania,
ktoré v tomto prípade inak vykazuje znaky trestného činu. Z hľadiska splnenia podmienok § 73 ods. 1Tr. zákona je nevyhnutné presvedčenie, že pobyt takejto osoby musí byť nebezpečný i v budúcnosti,
resp. musí existovať pomerne vysoký stupeň pravdepodobnosti, že nepríčetná osoba, ktorá spáchala
čin inak trestný, spácha znovu závažnejší útok na záujmy chránené Trestným zákonom. Tento záver

musí byť vždy opretý o skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaných dôkazov, predovšetkým z odborného
znaleckého posudku na základe samotného vyšetrenia duševného stavu obvinenej osoby, t.j. zistenia,
či duševná porucha je takého závažného charakteru, že pobyt nepríčetnej osoby na slobode je aj pre
budúcnosť v uvedenom zmysle rizikový a potenciálne nebezpečný.

Zo záverov znaleckého dokazovania v tejto veci vyplýva, že toho času niet odborného podkladu pre
záver, že by účel ochranného liečenia mohol byť dosiahnutý inak než ústavnou formou, t.j. liečením
nespojeným s obmedzením osobnej slobody Q. A..

Uvedené skutočnosti umožňujú vyvodiť záver, že pobyt Q. A. na slobode je potenciálne nebezpečný,
pričom povaha jeho duševnej choroby a liečebné možnosti umožňujú očakávať, že účel ochranného

liečenia splní len jeho ústavná forma.

V posudzovanej veci bolo tak nepochybne preukázané splnenie zákonných podmienok v zmysle § 73
ods. 1 Tr. zákona pre uloženie ochranného psychiatrického liečenia Q. A. ústavnou formou a rozhodnutie
súdu prvého stupňa je preto zákonné a vecne správne. Krajský súd preto sťažnosť Juraja Boboka v

zmysle § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.