Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116221549
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:2116221549.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcu: O. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX, K. G., t. č. ÚVTOS Leopoldov, proti žalovaným: 1/ MUDr. I. W., nar.
XX.X.XXXX, bytom B. D. XXX, 2/ MUDr. B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. E. č. XX, D., žalovaní
zastúpení ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, o
ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 2C/57/2017-108 z 05.09.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 11, § 13 ods. 1,2,3 OZ zamietol žalobu
žalobcu o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy (I.) a žalovaným proti nemu priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II.).
Vychádzal z toho, že do ochrany osobnosti žalobcu malo byť zasiahnuté výrokom žalovaných vo výstupe
z pitvy neb. W. T. o tom, že z jej ruky neboli odobraté hodinky s nastaveným časom 05:55, ktorý však
v skutočnosti bol 03:50. Za uvedené od žalovaných žiadal ospravedlnenie ako i náhradu nemajetkovej

ujmy vo výške 60.000,- eur, keďže týmto nezákonným zásahom porušili jeho práva na základe čoho
obvinil vyšetrovateľa z falšovania dôkazu posunutím nastaveného času, falšovania listinných dôkazov
- vytlačených fotografií zobrazujúcich nastavený čas, čím bol zdiskreditovaný, skompromitovaný,
ponížený, zosmiešnený, zahanbený na mene, cti, dôstojnosti, vrátane tým spôsobeného stresu,
úzkostí, depresií, čo sa negatívne odrazilo na jeho zdraví, pred jeho obhajcom, náhradným obhajcom,
poškodenými, ďalšími občanmi prítomnými na zasadnutiach, vrátane zástupcov médií, prokurátormi,
súdnymi zapisovateľkami až po sudcov a sudkyne senátu prvostupňového a odvolacieho súdu s

negatívnym dopadom na jeho ostatné skutkové a právne námietky a návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré
tým stratili opodstatnenosť a relevanciu. Keďže jedna hrubá nepravdivá námietka prenáša negatívny
účinok na ostatné, na obhajobu, na obžalovaného, ktorí sú považovaní za hlúpu/hlúpych, a preto nemajú
účinnosť, čo spôsobilo aj jeho odsúdenie, napriek tomu, že je nevinný.
Ďalej vychádzal z toho, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v trestnom konaní bol odsúdený
za obzvlášť závažný zločin vraždy W. T. a W. V. a žalovaní boli uznesením vyšetrovateľa ustanovení ako
znalci z odboru zdravotníctva, odvetvie súdne lekárstvo a vypracovali znalecký posudok č. 68/2009, v

ktorom pri vonkajšej ohliadke tela neb. W. T. uviedli, že na zápästí má hodinky s kovovým remienkom
s časom 05:55 hod. Sporná medzi stranami bola otázka danosti nároku žalobcu, teda či konaním
žalovaných došlo k zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti. Vychádzal pritom z toho, že Občiansky
zákonník poskytuje ochranu len proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti fyzickej osobytým, že znižujú jej časť, dôstojnosť a vážnosť z hľadiska jej vzťahu ku spoluobčanom a ohrozujú jej
postavenie a uplatnenie v spoločnosti. K porušeniu môže dôjsť nepravdivými tvrdeniami difamačnej
povahy i zverejnením hodnotiacich úsudkov o určitej osobe. Neoprávneným zásahom je konanie,

ktoré zasahuje do práv chránených v § 11 OZ, a ktoré je v rozpore s právami a povinnosťami
pôvodcu zásahu stanovenými právnym poriadkom. V podmienkach prejednávanej veci však nezistil
splnenie podmienky existencie neoprávneného zásahu žalovaných objektívne spôsobilého zasiahnuť
do chránených osobnostných práv žalobcu. Zdôraznil, že to bol práve žalobca, ktorý bol právoplatne
odsúdený za obzvlášť závažný zločin vraždy, ktorého sa dopustil na uvedených osobách, pričom úlohou

žalovaných bolo určiť príčinu smrti, mechanizmus vzniknutých zranení a o čase smrti nebohých sa v
posudku bližšie nevyjadrovali. Žalovaní vykonali ohliadku tiel a pitvu podľa ustanovenia zák. č. 276/2004
Z. z. a zák. č. 581/2004 Z. z. na základe uznesenia v trestnom konaní, preto sa nemôže u nich
jednak o nezákonné alebo protiprávne konanie, pri ktorom nedošlo k porušeniu ich žiadnej konkrétnej
povinnosti. Pokiaľ v znaleckom posudku uviedli na hodinkách čas 05:55 hod., uvedené konštatovanie
nezasahuje a nedotýka sa osobnostných práv žalobcu, jeho života, cti a dôstojnosti, pričom aj odvolací

súd v rozsudku sp. zn. 1To/68/2012 uviedol, že išlo len o zrejmú nesprávnosť, a teda z ničoho nevyplýva,
že išlo o neoprávnený zásah do práv žalobcu. V súvislosti s porušením ďalších žalobcom uvádzaných
práv poukázal na to, že z podstaty trestného konania ako aj jeho zásad vyplýva, že nie je možné
rozhodnúť o vine a treste len na základe jedného dôkazu, čo konštatoval vo svojom rozsudku aj odvolací
súd, keď vzal do úvahy výsledky dokazovania, ktoré vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz

nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak ako
je uvedené v rozsudku okresného súdu. Zároveň uviedol, že zistenie presného časového momentu
spáchania trestného činu nie je vo väčšine prípadov nevyhnutný údaj pre odsúdenie páchateľa, a ak by
aj orientačný čas spáchania skutku nebol zistený, táto skutočnosť by nemala vplyv na totožnosť skutku.
Zo znaleckého posudku nevyplýva, že by sa žalovaní vyjadrovali k času smrti, ani netvrdili, že presne

v túto dobu došlo k úmrtiu. Ani jeden zo žalovaných nezodpovedá za skutočnosť, k akému rozhodnutiu
došlo v trestnom konaní, nakoľko ako znalci si v ňom splnili iba svoju zákonnú povinnosť, ktorá im bola
uložená uznesením orgánom činným v trestnom konaní a v žiadnom prípade nenesú zodpovednosť za
hodnotenie dôkazov a za ich rozhodovanie. Z reportáži Internetové aktuality.sk a STV 1 nevyplýva, že by
žalovaní pristúpili k zverejneniu údajov týkajúcich sa žalobcu, vyplývajúcich z ich znaleckého posudku,

pričom sa v nich neuvádzajú skutočnosti týkajúce sa výroku v znaleckom posudku, na ktorý žalobca
poukazoval a od ktorého odvodzoval zásah do svojho práva na ochranu osobnosti.
Keďže chýba podmienka existencie neoprávneného zásahu spôsobilého zasiahnuť do osobnostných
práv žalobcu, nie sú splnené predpoklady, aby súd žalobcovi mohol poskytnúť ochranu v zmysle ust. §
13 OZ, a preto jeho žalobu zamietol ako i jeho návrhy na vykonanie dôkazov. Na záver konštatoval, že

nespokojnosť žalobcu s rozhodnutím v jeho trestnej veci a dôvodmi, ktoré viedli k jeho odsúdeniu, nie
je postačujúcim základom pre konštatovanie neoprávneného zásahu žalovaných ako súdnych lekárov
ustanovených v predmetnom konaní, do jeho práv.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným ako plne úspešným
vo veci ho priznal v plnom rozsahu.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b/, c/, d/, e/, g/, h/ CSP a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Súčasne uplatnil námietku zaujatosti voči všetkým sudcom a sudkyniam
krajského súdu z dôvodu odôvodnených pochybností o ich nezaujatosti k sporu a stranám, keďže

žalovaní sú lekári, ktorí ako znalci dlhoročne pôsobia aj v trestných súdnych konaniach pojednávaných a
rozhodovaných aj sudcami a sudkyňami tohto súdu a je ľudsky prirodzené, že počas tohto si s niektorými
vytvorili aj kamarátske vzťahy, v dôsledku čoho mal dôvodnú obavu, že to môže mať negatívny účinok
na rozhodnutie o jeho odvolaní, a to v spojení s verejne známymi korupčnými trestnými konaniami
mnohých sudcov a sudkýň tohto súdu. Ďalej mal za to, že vo veci rozhodovala nezákonná sudkyňa,

keďže pôvodný sudca, ktorému bola vec pridelená nebol z prejednania sporu vylúčený, nevzdal sa
svojej funkcie, nebol preložený na iný súd ani nenastala iná zákonná skutočnosť, ktorá by zakladala
dôvod jeho nahradenia iným sudcom, ktorým nemôže byť to, že sudkyňa sa stala sudkyňou. Sudkyňa
mu navyše nesprávnym procesným postupom znemožnila uskutočňovať jemu patriace procesné práva,
a to zúčastniť sa pojednávania a predniesť na ňom žalobu a jej doplnenia a vyjadriť sa k vyjadreniam

protistrany, predniesť záverečnú reč a vypočuť si rozsudok. Na pojednávanie bol predvolaný, na dve
výzvy súdu nereagoval z dôvodu, že je nemajetný a nemal peniaze na trovy jeho predvedenia, pričom
bolo povinnosťou sudkyne z vlastnej iniciatívy ho predviesť prostredníctvom ÚVTOS podľa § 47 ods.
2 zák. č. 543/2005 Z. z., čím bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý proces ako aj na rovnosťstrán v konaní, keď druhá strana svoje práva z dôvodu svojej majetnosti uplatniť mohla a aj uplatnila
prostredníctvom právneho zástupcu. Ďalej poukázal, že okrem listinných dôkazov predložil aj dôkazy
elektronické, ktoré neboli vôbec vykonané napriek tomu, že to bola povinnosť sudkyne, keďže na nich

založila svoje skutkové a právne závery v dôsledku čoho konanie má vadu, ktorá má za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

3. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť v celom rozsahu sa stotožniac s jeho skutkovými a právnymi závermi.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaných nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalobca konštatuje, že súd prvej inštancie
vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal potrebné
dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací

súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia napĺňajúcimi atribúty ust. § 220 ods.
2 CSP, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolateľ
vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v
napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav
a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami

a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu krajský súd
dopĺňa, že podľa § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený z prejednania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, možno

mať dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti. Podľa § 52 ods. 1,2 CSP strana má právo z dôvodov
uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti, v ktorej musí byť uvedené proti komu smeruje, dôvod, pre
ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca sa námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a
dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej
viny pripojiť, pričom na podanie, ktoré nespĺňa uvedené náležitosti, súd neprihliada a v tomto prípade

sa vec nadriadenému súdu nepredkladá a ustanovenia o odstraňovaní vád sa nepoužijú. Podľa § 53
ods. 1 CSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do 7 dní, od kedy sa strana dozvedela o
dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada a v tomto
prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení ako
aj z toho, že žalobca vo svojich námietkach zaujatosti proti sudcom krajského súdu neuviedol, kedy sa

o dôvode ich vylúčenia dozvedel, a preto nebolo možné posúdiť, či ich uplatnil v zákonom stanovenej
lehote 7 dní, od kedy sa tak malo stať, pričom dôvody, pre ktoré malo k vylúčeniu dôjsť predstavujú len
jeho ničím nepodložené domnienky, ktoré ním predložené dôkazy nepotvrdzujú, a preto odvolací súd k
jeho vznesenej námietke zaujatosti neprihliadal.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k ďalšej odvolacej námietke žalobcu krajský súd
dopĺňa, že nemožno hovoriť o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy
SR, keďže toto nie je absolútne a zmena v osobe zákonného sudcu po pridelení veci nie je porušením
takéhoto práva, ak k nej dôjde v súlade so zákonom ustanovenými podmienkami a pri dodržaní zákonom
ustanoveného postupu, keďže vec bola pridelená zákonnej sudkyni na prejednanie a rozhodnutie podľa

Dodatku č. 9 k Rozvrhu práce Okresného súdu Žilina na rok 2020 s účinnosťou od 25.08.2020 v zmysle
ust. § 91 ods. 4 písm. b/ a c/ zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch, podľa ktorého náhodným výberom pomocou
technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu
práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade zmeny v obsadení súdu sudcami,
a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu a výraznej nerovnomernosti v zaťaženosti

sudcov, tak ako to bolo aj v tomto spore.

9. Ďalej krajský súd dopĺňa, že civilné sporové konanie je založené na zásade kontradiktórnosti a
koncentrácie konania z čoho vyplýva, že žalobca musí prostriedky procesného úkonu, ktorými sú najmäskutkové tvrdenia, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky, uplatniť včas, t. j. najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie
končí, pričom súd z vlastnej iniciatívy dôkazy nevykonáva. Z obsahu spisu pritom jednoznačne vyplýva,

že žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ako dôkazný prostriedok neoznačil svoj
výsluch ako strany a neučinil tak ani do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie skončilo, a
preto postupom súdu nemohlo dôjsť k porušeniu ním uvádzaných procesných práv, keď navyše napriek
uvedenému bol súdom dvakrát vyzvaný, či sa chce osobne zúčastniť pojednávania, na čo však ako sám
uviedol, nereagoval.

V súvislosti s ďalšími námietkami krajský súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí
právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov, ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná teda, aby sa rozhodlo
v súlade s jej požiadavkami. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na
spravodlivý proces podľa § 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu

hodnotenia dôkazov.

10. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalobcu, či
už v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil, vrátane nároku žalovaných na náhradu trov konania proti žalobcovi, vzhľadom na ich

plný úspech vo veci.

11. O nároku žalovaných na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396
ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovaným ako plne úspešným aj v odvolacom konaní
oproti žalobcovi priznal taktiež v plnom rozsahu.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)