Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/100/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3622010061
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3622010061.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a členov senátu
JUDr. Michala Antalu a JUDr. Milana Straku v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., trestne stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm.c) Trestného zákona v spojení s § 127 ods.5
Trestnéhozákona,naneverejnomzasadnutíkonanomdňa27.júna2023prejednalsťažnosťprokurátora

Okresnej prokuratúry Partizánske proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/24/2022 zo
dňa 06.06.2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie
je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Partizánske na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.06.2022 uznesením sp.zn.

1T/24/2022 podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku postúpil trestnú vec proti obžalovanému A. B. za
účelom prejednania skutku právne posúdeného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v spojení
s § 127 ods. 5 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 28.12.2021 v čase o 17:15 hod. na ulici Družstevnej v Partizánskom zatelefonoval zo svojho

telefónneho čísla XXXX XXX XXX na číslo tiesňovej linky 158, kde službukonajúcemu príslušníkovi PZ
SR odpovedajúcemu na predmetný telefonát uviedol, že ide zabiť D. E., svoju bývalú družku, lebo ho
podviedla a našla si iného muža, že čaká na vlakovej stanici v Partizánskom, pričom tieto vyhrážky boli
spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu o život a zdravie poškodenej D. E.,

Okresnému úradu v Prievidzi, odbor všeobecnej vnútornej správy, na jej prejednanie ako priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších
predpisov.

Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor sťažnosť v neprospech obžalovaného do zápisnice na hlavnom
pojednávaní zo dňa 06.06.2022. V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že sa nemožno stotožniť
so závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa a že považuje výrok napadnutého uznesenia

za nesprávny. Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní
totiž vyplýva, že v danej veci nie sú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie o postúpení veci
obžalovaného inému orgánu v zmysle § 280 ods. 2 Trestného poriadku. Prokurátor má za to, že
obžalovaný sa dopustil skutku uvedeného v obžalobnom návrhu a tento skutok napĺňa všetky zákonné
znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Ďalej uviedol, že súd

prvého stupňa vyhodnotil dôkazy nesprávne a nedôvodne v prospech obžalovaného, pričom dostatočne
neprihliadol najmä na okolnosti a spôsob, za akých obžalovaný vyhrážky voči poškodenej predniesol.Zo spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný sa predmetného skutku dopustil napriek tomu, že už
bol doposiaľ desaťkrát súdne trestaný za rôznu trestnú činnosť, pričom bol opakovane potrestaný aj
za prečin nebezpečného vyhrážania, ktorého sa dopustil voči poškodenej D. E.. Z výpisu ústrednej

evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR tiež vyplýva, že obžalovaný bol v roku 2018 postihnutý za
spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil tým, že vulgárne verbálne
a fyzicky napadol poškodenú D. E., pričom uvedené okolnosti majú podstatný význam na posúdenie
obžalovaným prednesených vyhrážok v prejednávanej veci. Obžalovaný si vzhľadom k jeho trestnej
minulosti musel byť vedomý toho, že spôsob, akým vyhrážky voči poškodenej predniesol (hovor na

tiesňovú linku 158) vyvolá nielen zásah príslušníkov policajného zboru alebo rovnako aj dôvodnú obavu
u poškodenej, ktorá bola z jeho strany v nedávnej minulosti opakovane vystavená verbálnym aj fyzickým
útokom a vyhrážkam a to aj s použitím zbrane. Hoci sa samotná poškodená vyjadrila, že nepociťovala
obavu z týchto vyhrážok, možno dôvodne predpokladať, že tak urobila iba z toho dôvodu, že vzťah
sobžalovanýmukončilaanechcesasnímkonfrontovať.Ztýchtodôvodovnavrhol,abykrajskýsúdzrušil
napadnuté uznesenie a aby uložil Okresnému súdu Partizánske, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Obžalovaný sa k sťažnosti prokurátora písomne vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu. Vo
vyjadrení uviedol, že sa zásadne nestotožňuje s argumentáciou prokurátora. Mal za to, že trestnosť
prejednávaného skutku nemožno odvodzovať výlučne od skutočnosti, že bol v minulosti súdne
trestaný aj za prečin nebezpečného vyhrážania. Argumentácia prokurátora sa zakladá prevažne

na domnienkach, keď konštatuje, že obžalovaný si musel byť vzhľadom na jeho trestnú minulosť
vedomý toho, že spôsob, akým boli vyhrážky prednesené, vyvolá nielen zásah polície, ale aj dôvodnú
obavu u poškodenej. Prokurátor sa ďalej domnieva, že možno dôvodne predpokladať, že vyjadrenie
poškodenej o tom, že nepociťovala dôvodnú obavu o svoj život a zdravie je založené na skutočnosti,
že vzťah s obžalovaným ukončila a nechce sa s ním konfrontovať. Poukázal na to, že Okresný

súd Partizánske na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie, z ktorého jednoznačne vyplynula
skutočnosť, že prednesené vyhrážky u poškodenej nevyvolali dôvodnú obavu o jej život a zdravie,
dokonca sa o nich dozvedela až od polície a tým nebol naplnený jeden z obligatórnych znakov
prejednávaného prečinu nebezpečného vyhrážania v zmysle § 360 Trestného zákona. Pokiaľ ide
o naplnenie znakov skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania, je potrebné, aby vyhrážky

boli prednesené takým spôsobom a za takých okolností, že dôvodná obava o život a zdravie
poškodenej, alebo iná ujma, by z nich mohla vyplynúť a poškodená sa o nich musí dozvedieť. Pokiaľ
poškodenánepovažujevyhrážkyprednesenénatelefonickúlinkunačíslo158zahodnédôvodnejobavy,
nemožno túto okolnosť nahradzovať zovšeobecnením, že prednesenie hrozby samo o sebe skrýva
závažnosť majúcu váhu trestnej činnosti. Z týchto dôvodov mal za to, že súd prvého stupňa správne

celú vec postúpil Okresnému úradu Prievidza na jej prejednanie ako priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Na základe uvedeného navrhol,
aby sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske odvolací súd zamietol ako nedôvodnú.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 23.08.2022,

preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 27.06.2023 podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku správnosť
výroku napadnutého uznesenia a aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť
prokurátora nie je dôvodná.

Okresný súd po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.06.2022 správne
zistil, že v posudzovanom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky pre postup podľa § 280
ods. 2 Trestného poriadku, teda pre postúpenie trestnej veci obžalovaného inému orgánu príslušnému
žalovaný skutok prejednať ako priestupok. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením §
2 ods. 12 Trestného poriadku, pričom sa náležite vyrovnal so všetkými okolnosťami rozhodnými pre

správne posúdenie predmetnej trestnej veci. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že v čase
spáchania skutku bol opitý, nemyslel to vážne, bol v citovom rozpoložení a nevedel čo má konať.
Poškodenánahlavnompojednávaníuviedla,žeovyhrážkachsadozvedela,ažkeďprišlizaňoupolicajti,
že pred skutkom s obžalovaným nekomunikovala a že nemá obavu z obžalovaného, ani v čase skutku
nemala z neho obavu. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že pobyt obžalovaného na slobode nie

je v súčasnosti z psychiatrického hľadiska nebezpečný pre spoločnosť. Preto sa krajský súd stotožňuje
s právnym záverom okresného súdu, vyslovenom v napadnutom uznesení, ktorý po vyhodnotení
vykonaných dôkazov z pohľadu ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona (tzv. materiálny korektív),
dospel k záveru, že závažnosť konania obžalovaného vzhľadom na okolnosti spáchania stíhanéhokonania a jeho následky je nepatrná. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti pri prečine sa vyžaduje aj
naplnenietzv.materiálnehokorektívu,ktorýjevyjadrenýv§10ods.2Trestnéhozákona–nejdeoprečin,
ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru

zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Konanie obžalovaného nenapĺňalo znaky
prečinu nebezpečného vyhrážania u poškodenej aj z pohľadu následku spáchaného skutku, nakoľko
konanie obžalovaného nevyvolalo u poškodenej dôvodnú obavu o jej život. Táto skutočnosť vyplynula
aj z výpovede poškodenej, ktorá aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že nemá žiadnu obavu o svoj
život, resp. že by jej obžalovaný ublížil. Rovnako tak aj zo spôsobu spáchania skutku, ktorý spočíval

v telefonickom kontaktovaní polície na čísle 158 a okolností, za ktorých bol skutok spáchaný a ktoré
znižujú závažnosť prečinu, je možné závažnosť konania obžalovaného považovať za nepatrnú (tzv.
materiálny korektív).

Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je dostatočne jasné,

zrozumiteľné, dostatočne zdôvodnené a majúce oporu v zákone, pričom námietky prokurátora uvádzané
v sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu, nie sú vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
opodstatnené a dôvodné.

Krajský súd na základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že okresný súd rozhodol zákonne a vecne
správne, preto sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.