Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 21, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119201989
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2119201989.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXX, proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C., adresa na doručovanie E. XXX, o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 3. marca 2022, č.k. 38C/3/2019-198, v spojení s opravným

uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 18. januára 2023, č.k. 38C/3/2019-242, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním zastavil konanie (výrok I.) a rozhodol, že

žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (výrok II.). Opravným uznesením opravil úvodnú
časť uznesenia, z ktorej vypustil splnomocneného zástupcu žalobkyne, nakoľko v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie splnomocnenec už žalobkyňu v konaní nezastupoval. Z odôvodnenia uznesenia
vyplynulo, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 12.03.2019 domáhala
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX v k.ú. C.
ako rodinný dom číslo súpisné XXX, postavený na parc. č. 3212/46, pozemky parc. č. 3212/37

záhrady o výmere 871 m2 a parc. č. 3212/46 zastavané plochy a nádvoria o výmere 465 m2 (ďalej
len predmetné nehnuteľnosti). Podaním doručeným súdu dňa 08.02.2021 žalobkyňa vzala podanú
žalobu späť z dôvodu oznámenia správcu konkurznej podstaty úpadcu – žalovaného. Žalovaný so
späťvzatím nesúhlasil, pretože vo veci bolo riadne otvorené pojednávanie, ktorého sa zúčastnil. V rámci
konania je potrebné doriešiť otázky majetkového charakteru za zhodnotenie spoločného domu, ktorý
je vo vlastníctve žalobkyne a ich spoločnej dcéry, do ktorého investoval darované peniaze od rodičov

mimo prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pripustil, že žalobkyňa vyplatila za
jeho štvrtinový spoluvlastnícky podiel do konkurznej podstaty v konkurznom konaní sumu 18.823,16
eur, ale ešte stále je mu dlžná sumu 22.239,34 eur. Z obsahu spisu súd zistil, že žalobkyňa sa
domáhala vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam,
ktorých podielovými spoluvlastníkmi boli žalobkyňa v pomere 3/4 a žalovaný v pomere 1/4. Počas
konania uznesením Okresného súdu Trnava, sp.zn. 28Odk/145/2020 zo dňa 28.05.2020 bol na majetok

žalovaného vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty žalovaného súdu oznámil, že v súpise
majetku dlžníka žalovaného je zapísaný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 k celku na predmetných
nehnuteľnostiach. Správca uzatvoril s oprávnenou osobou zmluvu o prevode vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam. Spoluvlastnícky podiel žalovaného na sporných nehnuteľnostiach,
ktoré sú predmetom sporu, bol speňažený a vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu bolo
prevedené. Z výpisu z LV č. XXX zo dňa 20.01.2021 vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi tam

zapísaných nehnuteľností, teda predmetných nehnuteľností, sú žalobkyňa s podielom 3/4 a F. B.
s podielom 1/4, ktorého vklad bol povolený dňa 15.12.2020. Dňa 16.02.2021 bolo v Obchodnomvestníku č. 31/2021 publikované oznámenie o zrušení konkurzu na žalovaného po splnení rozvrhu
výťažku. Žalobca ako dominus litis rozhoduje o tom, či v konaní bude pokračovať, alebo nie.
V prípade, ak už bola vec predbežne prejednaná, alebo bolo otvorené pojednávanie, môže súd

pokračovať v konaní aj napriek vôli žalobcu konanie zastaviť, ak s tým žalovaná strana nesúhlasí
z vážnych dôvodov. Takisto to platí v prípade konaní vymedzených v § 146 ods. 2 CSP, pričom takýmto
konaním je aj konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V predmetnej veci
mal súd za to, že prebiehajúce konanie je potrebné zastaviť z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou.
Nemožno prisvedčiť žalovanému, že vec bola už prejednaná, pretože pojednávanie vytýčené na

22.10.2020 bolo odročené na neurčito bez jeho otvorenia a prejednania veci z dôvodu prebiehajúceho
konkurzunamajetokžalovaného.Následnevkonkurznomkonanídošlokspeňaženiuspoluvlastníckeho
podielu žalovaného a prevedeniu jeho vlastníckeho práva. Podielovým spoluvlastníkom predmetných
nehnuteľností týmto prestal byť žalovaný. Je potom zrejmé, že aj prípadný nesúhlas žalovaného so
späťvzatím žaloby je bez právnej relevancie, nakoľko dôvodnosť nesúhlasu je daná pretrvávajúcim
záujmom sporovej strany na vzájomnom usporiadaní vzťahov, teda aj právom spoluvlastníka nezotrvať

v existujúcom spoluvlastníctve. Tento záujem sporovej strany v predmetnej veci absentuje, keďže došlo
k prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu žalovaného a žalobkyňa ďalej už na zrušení
avyporiadanípodielovéhospoluvlastníctvanetrvá.Podľanázorusúduneobstojíaniďalšiaargumentácia
žalovanéhoodôvodňujúcajehonesúhlassozastavenímprebiehajúcehokonania,keďžepočaskonkurzu
došlo k vyporiadaniu a predaju spoluvlastníckeho podielu žalovaného a ním tvrdený nárok na zaplatenie

sumy je závislým nárokom, možný prejednať len v rámci zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Žalovaný si svoj prípadný nárok na zaplatenie sumy môže uplatniť v samostatnom
konaní, kde ho riadne zdôvodní a preukáže dôkazmi. Podľa názoru súdu nebol dôvod pokračovať
v začatom spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keďže došlo k usporiadaniu
vzťahov medzi stranami predajom spoluvlastníckeho podielu žalovaného počas konkurzu na jeho

majetok a žalobkyňa vzala podanú žalobu späť. Preto súd s poukazom na ust. § 145 ods. 1 CSP konanie
zastavil, o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa článku 4 ods. 1, 2
základných princípov CSP, skúmal, ktorá zo strán zapríčinila zastavenie konania. Z formálneho hľadiska
je procesné zavinenie na zastavení konania vždy na strane žalobcu, v prejednávanej veci žalobkyňa
zobrala žalobu späť z dôvodu, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu

na predmetných nehnuteľnostiach počas konkurzu vyhláseného na majetok žalovaného. Žalobkyňa
následne, keďže prestala byť so žalovaným podielovou spoluvlastníčkou, nemala záujem na zrušení
avyporiadanípodielovéhospoluvlastníctva.Podľanázorusúdunemožnopričítaťzavinenienazastavení
konania žiadnej zo sporových strán, pretože k vyhláseniu konkurzu na majetok žalovaného došlo až
vprebiehajúcomkonaní.PretosúdžiadnejzostránprávonanáhradutrovkonaniavovýrokuII.nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalovaný.
Poukázal na ust. § 146 ods. 2 CSP. Dôvodil, že jednou zo základných zásad, na ktorých je osnované celé
civilné sporové konanie, je zásada hospodárnosti. I napriek tej skutočnosti, že bol jeho spoluvlastnícky
podiel na predmetných nehnuteľnostiach speňažený a tým bola časť jeho finančných nárokov titulom

vyporiadania uspokojená, neboli uspokojené finančné nároky v plnom rozsahu. Je nehospodárne celú
vec predkladať do nového konania, zostávajúci nárok by sa mal doriešiť v rámci začatého konania, ktoré
sa mimochodom začalo ešte predtým, než sa žalovaný oddlžil v konkurznom konaní. Prístup, ktorý zvolil
súd, je alibistický. Nemá takýto postup súdu oporu ani v paragrafovom znení CSP, ani v ustálenej súdnej
judikatúre. Žalovaný poukazuje, že takýmto postupom, aký naznačuje súd v napádanom uznesení, je

vystavovaný riziku premlčania svojho nároku, čím môže byť jeho právo domáhať sa neuspokojenej
čiastky 22.239 eur zmarené, resp. výrazne oslabené. Jeho nárok na finančné vyrovnanie bol vznesený
ešte pred začatím konkurzného konania, preto konanie 28Odk/145/2020 malo voči konaniu sp.zn.
38C/3/2019 len prejudiciálny význam a to v tom zmysle a smere, aby sa v jeho rámci ustálilo koľko
z celkového nároku bude odpočítané a aká bude výška zostatku, o ktorej sa už len bude konať

a rozhodovať v konaní sp.zn. 38C/3/2019 titulom toho, že ako podielový spoluvlastník zhodnotil svojim
výlučným majetkom spoluvlastnícky podiel druhého spoluvlastníka. V tomto smere tvorí tento nárok
nerozlučnú jednotu s predmetom konania sp.zn. 38C/3/2019. Navrhol preto uznesenie zrušiť a v ďalšom
konaní prikázať súd prvej inštancie rozhodnúť o nároku žalovaného na zaplatenie sumy v tomto konaní
anievosobitnomsúdnomkonaní,naktoréhovyvolaniesúdprvejinštanciežalovanéhoodkazuje. Pokiaľ

sa týka náhrady trov konania, tento výrok je nateraz predčasný, preto ho takisto žiada zrušiť.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozsudok považuje za vecne aj
formálne správny. Tým, že žalovaný previedol svoj spoluvlastnícky podiel na ich dcéru odpadol predmetsporu, a preto nebolo potrebné v konaní ďalej pokračovať. Žiadny vedľajší závislý nárok žalovaného
v tomto konaní nebol prejednaný. Žalovaný si takýto nárok nikdy riadne neuplatnil a ani nepredložil o tom
žiadne dôkazy.

4.Žalovanýkvyjadreniužalobkyneuviedol,žespoločnádcérajehopodielvykúpilazkonkurznejpodstaty
v rámci konkurzného konania za 18.823,16 eur. Požaduje doplatiť ešte sumu 22.239 eur, ktorý peňažný
nárok by mal byť podľa jeho názoru prejednaný v tomto konaní a nie na podklade osobitnej žaloby
v osobitnom konaní, lebo tento nárok bol uplatnený a dôkazne predložený. Tým, že konkurzné konanie

sa začalo aj skončilo počas prebiehajúceho konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a pre
neho malo iba prejudiciálny charakter, a to v tom smere a význame, aby sa ustálilo koľko z celkového
nároku bude odpočítané, pričom zvyšok sa musí prejednať v rámci tohto konania. Aktuálne je vznášaný
nárok žalovaného na 22.239,34 eur, ktorý treba doriešiť a preto aj so zastavením konania nesúhlasil.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že údajné nároky žalovaného o ktorých

píše, neuznáva, pretože doteraz nepreukázal žiadny vklad do spoločnej nehnuteľnosti. Po rozvode jej
ukazoval papier, že mu matka mala dať nejaké peniaze, avšak ona o tom nebola nikdy informovaná.
Žalovaný nemohol mať vzhľadom na spôsob jeho života žiadne vlastné finančné prostriedky, ktoré by
vložil do spoločnej nehnuteľnosti. Aj predmetný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti dostal darom
od jej strýka E. G..

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§
355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok žalovaného sa odvolací súd plne stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach

správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pričom odvolací súd v celom
rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, podľa ktorého bolo dôvodné zastavenie
konania. Dôvody pre takýto záver, ktorý uviedol prvoinštančný súd, súd vyložil dostatočne, jasne,

zrozumiteľne, pričom v spôsobe jeho rozhodnutia nebola odvolacím súdom zistená žiadna nezákonnosť
a preto odvolací súd s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

8. Odvolací súd mal tiež za to, že žalovaný tým, že počas konania previedol svoj spoluvlastnícky
podiel na tretiu osobu stratil postavenie podielového spoluvlastníka k predmetnej nehnuteľnosti, čím
stratil aj pasívnu legitimáciu v spore a preto nie je jeho súhlas so späťvzatím žaloby relevantný, nakoľko
ako správne skonštatoval prvoinštančný súd dôvodnosť nesúhlasu so späťvzatím žaloby o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 146 ods. 2 CSP je daná pretrvávajúcim záujmom

strany sporu na vzájomnom usporiadaní vzťahov vrátane práva spoluvlastníka nezotrvať v existujúcom
spoluvlastníctve. V danej veci navyše došlo k späťvzatiu žaloby žalobkyňou pred predbežným
prejednaním sporu a pred začatím pojednávania. Odvolací súd tak zastavenie konania považoval
za správne. Nároky súvisiace so zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva sa týkajú vyporiadania
spoločného majetku, v danom prípade však žalovaný nie je spoluvlastníkom nehnuteľností, ktorých

zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva sa žalobkyňa domáhala a nie je tak vecne legitimovanou
stranou sporu.

9. Vzhľadomkuvedenýmskutočnostiampretoodvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancie
v súlade s ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods.1
za použitia § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu v celom
rozsahu.11. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).