Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 30, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/69/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221204878
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7221204878.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu

JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci manželky A. B. nar.
XX.X.XXXX bývajúcej v C. na ulici Obrody č. 27 zastúpenej Hrčka - Sabó s.r.o. Advokátskou kanceláriou
so sídlom kancelárie v Sečovciach na Obchodnej ulici č. 6 a manžela D. B. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho
vC.E.F.G.H.XX/XzastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouNicolHlaváčikovás.r.o.sosídlomkancelárie
v Košiciach na Bočnej ulici č.10 v konaní o rozvod manželstva o odvolaní manžela proti rozsudku
Okresného súdu Košice II č.k. 19P/69/2021 - 155 zo dňa 8.7.2022 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozviedol manželstvo účastníkov konania

a výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2.Rozhodnutieodôvodniltým,žemalpreukázané,ževdanomprípadesúsplnenézákonnépredpoklady
pre rozvod manželstva. Uviedol, že manželka trvala na rozvode manželstva v dôsledku dlhodobo
trvajúceho psychického násilia zo strany manžela, ktoré vyústilo až do fyzického napadnutia. Manžel
voči manželke dlhé roky neprejavoval náležitý rešpekt, úctu, nadával jej, ponižovali ju, presadzoval
svoje potreby a názory. Po podaní návrhu sa uvedené správanie manžela stupňovalo až do takej

miery,ževzáujmezachovaniapsychickéhozdraviamanželkaopustilaspoločnúdomácnosť.Manželstvo
považovala za trvalo a vážne rozvrátené, odmietla poskytnutie odbornej pomoci za účelom odstránenia
príčin rozvratu manželstva a vylúčila obnovenie manželského spolužitia. Aj keď manžel s rozvodom
nesúhlasil, nedokázal uviesť žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by súd prvej inštancie nemal
návrhu vyhovieť, okrem tej skutočnosti, že on nechce. Poprel manželkou uvedené skutočnosti, ale
zľahčuje jej vyjadrenia a absolútne nie je schopný empatie voči jej pocitom. Aj keď verbalizoval, že
je ochotný urobiť čokoľvek pre záchranu manželstva, v podstate sa len snažil presadiť svoju vôľu

a zaujímalo ho len to, či manželka mala so svojím priateľom, s ktorým si písala, intímny styk. Súd
prvej inštancie konštatoval, že manžel nepripustil žiadny podiel vlastnej zodpovednosti na aktuálnom
stave manželstva, neprejavil žiadne pochopenie manželkiných pocitov a vnímania situácie ani jej
psychického rozpoloženia, alebo výhrad k jeho správaniu, zľahčoval aj následky fyzického útoku a
odmietol zodpovednosť zaň. Pripustil, že aktuálne je manželstvo v kríze, ale nevidí ju ako vážnu.
Domáhal sa odbornej pomoci, žiadal, aby súd prvej inštancie takúto pomoc nariadil, aj keď vie, že ju
manželka odmieta. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie ustálil ako dôvod rozvratu manželstva

dlhodobé porušovanie povinností manželov upravených v § 18 Zákona o rodine zo strany manžela,
predovšetkým porušovanie povinnosti rovnosti v právach a povinnostiach, rešpektovania dôstojnosti
manželky a vytvárania zdravého rodinného prostredia. Uviedol, že v dôsledku verbálnej agresivity
manžela, ktorá vyústila až do fyzického napadnutia sú vzťahy medzi manželmi tak vážne a trvalonarušené, že manželka zásadne odmietla poskytnutie odbornej pomoci za účelom odstránenia príčin
rozvratu manželstva a trvala na rozvode. Uvedené okolnosti vyhodnotil tak, že v danom prípade sú
splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva, ktoré je už len formálnym zväzkom, ktorý dlhodobo

neplní svoj účel, je trvalo a vážne rozvrátené a obnovenie manželského spolužitia je v danom prípade
vylúčené. Zdôraznil, že nemá právomoc manželom nariadiť povinnosť podrobiť sa mediácii ani inej
odbornej pomoci za účelom záchrany manželstva tak, ako sa toho domáhal manžel. Uviedol, že
môže (ale nemusí) manželov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou za predpokladu,
že je to účelné a umožňujú to okolnosti prípadu. Zdôraznil, že takýto postup vzhľadom k zisteným

skutočnostiam a k postoju manželky nepovažoval za účelný, pretože predpokladom úspechu takejto
pomoci je spolupráca a záujem oboch manželov, ktoré v danom prípade absentujú. Záverom zdôraznil,
že manželstvo je zväzok muža a ženy vzniknutý na základe dobrovoľného a slobodného rozhodnutia
a vynútené trvanie nefunkčného manželstva nemôže vytvárať priestor pre vytvorenie harmonického a
trvalého životného spoločenstva. O povinnosti nahradiť trovy konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie manžel z dôvodu, že súd prvej
inštancie mu procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere,žedošlokporušeniujehoprávanaspravodliváproces,resp.,žekonaniemáinúvadu,ktorámohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade namietal,
že mu súd prvej inštancie odoprel právo byť riadne a plnohodnotne zastúpený zvoleným advokátom,
čím bolo porušené jeho právo garantované a chránené Európskym dohovorom o ochrane ľudských
práv a slobôd v rámci spravodlivého súdneho konania. Uviedol, že jediné pojednávanie vo veci sa
uskutočnilo dňa 8.7.2022, teda v období letných prázdnin a dovoleniek. Súd prvej inštancie požiadal

o odročenie pojednávania z dôvodu, že mal dlhodobo naplánované stretnutie s dlhoročným priateľom
vLondýnespojenéspracovnýmistretnutiamiariadnepredložilzakúpenúletenku.Jehožiadosťvšaksúd
prvej inštancie neakceptoval. O odročenie pojednávania požiadal aj z dôvodu, že ním zvolený právny
zástupca sa nebude nachádzať na území Slovenskej republiky, pričom trval, aby ho zastupoval práve
tento zástupca, pretože prebiehajúce rozvodové konanie je pre neho extrémne emocionálne náročné,

jeho predmetom je celý jeho život, jeho najhlbšie a najintímnejšie detaily, ktoré nechce zdieľať s ďalšou
jemu cudzou osobou (iným advokátom), pretože má plnú dôveru a cíti sa komfortne iba s jeho zvoleným
zástupcom, ktorý ho dlhodobo zastupuje vo všetkých jeho veciach. Súdu prvej inštancie zároveň riadne
zdokladoval cestovné doklady právneho zástupcu, ktorý mal vopred rezervovanú dovolenku a športový
kemp detí mimo územia SR. Keďže súd prvej inštancie nevyhovel jeho žiadosti, bol nútený zostať, najmä

však absolvovať konanie sám, pričom mu prepadla letenka a všetky ostatné už vynaložené náklady na
cestu do Veľkej Británie. Je presvedčený, že ak by počas konania a pojednávania mohol požívať právo
prítomnosti jeho právneho zástupcu, priebeh a výsledok konania pred súdom prvej inštancie by bol úplne
iný. Konštatoval, že v súdnom rozhodnutí odznievajú zásadné okolnosti a ničím nepodložené tvrdenia
jeho manželky, ktoré sú podávané ako zistené fakty. Tón a závery rozsudku sú hrubo nespravodlivé,

ničím nepodložené a neprávom ubližujúce. Zdôraznil, že súd prvej inštancie upustil od svojej povinnosti
zistiť skutočný stav veci. Poprel, že by sa mal údajne dlhodobo dopúšťať psychického násilia voči
manželke, ktoré údajne vyústilo do fyzického napadnutia, že jej dlhé roky neprejavoval náležitý rešpekt
aniúctu,nadávaljej,ponižovalju,presadzovalibasvojepotrebyanázory.Neviepochopiť,akomoholsúd
vyrieknuť tak závažné obvinenia bez jediného dôkazu a bez toho, aby mu bolo umožnené kvalifikovane

sa brániť. Závery súdu prvej inštancie o jeho psychických a fyzických atakoch na manželku považuje
voči nemu za neskutočne príkre a nespravodlivé. Má za to, že všetky tieto ataky voči jeho osobe
sú ľahko preskúmateľné a overiteľné napr. výpoveďami ich plnoletých detí, či dlhoročných známych.
Poukázal na to, že súd prvej inštancie úplne odignoroval jeho tvrdenie, že ich viac ako 27 ročný vzťah
bol harmonický a normálny, kým omylom nenatrafil na intímnu komunikáciu manželky s iným mužom.

Až vtedy nastal konflikt a následné skratové konanie manželky, ktorému doteraz nerozumie. Nie je mu
zrejmé, na základe akej premisy dospel súd prvej inštancie k záveru, že tvrdenia manželky sa rovnajú
objektívnej pravde a jeho tvrdenia podložené písomnými dôkazmi pravdou nie sú. Nepochopiteľné
pre neho je konštatovanie súdu prvej inštancie o fyzickom napadnutí manželky hoci v priestupkovom
konaní pred Okresným úradom Košice bolo preukázané, že manželka atakovala jeho a to potom, čo

mu úmyselne poškodila auto. Aj keď žiadal súd prvej inštancie, aby sa s predmetným priestupkovým
konaním oboznámil, neurobil tak. Za najhoršie považuje, že súdom prvej inštancie je vytvorený stav,
hoci nebola preukázaná žiadna forma jeho nežiaduceho konania a bolo aj svedkom preukázané, že
naopak jeho atakovala manželka, bol súdom prvej inštancie označený za vinníka a útočníka. Poukázalaj na tú skutočnosť, že manželka opustila spoločnú domácnosť až potom, keď on v rámci konania
uviedol, že stále riadne spolu žijú v jednej domácnosti a že jej konanie je skôr iracionálne a impulzívne.
Je presvedčený, že ak by intímnu komunikáciu manželky nenašiel, dodnes by spolu normálne žili

a fungovali ako rodina. Poprel, že by v ich manželstve došlo k údajnému dlhodobému porušovaniu
povinností manželov z jeho strany. Nevie na zákale akých dôkazov k tomu dospel súd prvej inštancie.
Súdu prvej inštancie taktiež vytýka, že rezignoval na svoju povinnosť viesť strany konania k odstráneniu
príčin rozvratu a pokuse o ich zmierenie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu manžela vyslovila názor, že odvolanie podal s cieľom predĺžiť
celé konanie za účelom, aby nedošlo k následnému vyporiadaniu BSM. Zdôraznila, že počas celého ich
manželstva jej neustále prízvukoval, že všetko je jeho a ak chce, tak nech odíde, ale majetok zostane
jemu. Má za to, že odvolacie dôvody, tak ako ich popísal manžel, nie sú dané. Jeho dedukcie, že ak
by mal pri sebe v deň pojednávania právneho zástupcu, tak by mu neunikli detaily a ich manželstvo

by nebolo rozvedené, nie sú správne. Zdôraznila, že s manželom nekomunikujú ani jedným slovom
a ani nijako to nechce zmeniť. Navrhla, by odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
potvrdil.

5. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu manželky uviedol, že ju naďalej veľmi ľúbi, je pripravený zabudnúť

na jej manželské zlyhanie a sústrediť sa na ich budúcnosť a budúcnosť ich rodiny. Súdu prvej inštancie
vyčíta, že pripísal jeho osobe hrubo dehonestujúce prívlastky bez jediného dôkazu a čo je zarážajúce,
že existujúce dôkazy svedčiace o opaku odignoroval. Zdôraznil, že manželka sa chce iracionálne
rozviesť iba preto, že náhodou natrafil na jej intímnu komunikáciu s iným mužom. Dovtedy žili všedný,
no šťastný a spokojný život. K tvrdeniu, že odvolanie podal účelovo uviedol, že manželka zabudla

dodať, že obe ich deti naďalej žijú s ním v ich rodinnom dome, plne zabezpečuje ich potreby a
uhrádza všetky výdavky. Jediné čo spolu s deťmi aktuálne robia je, že sa snažia zachovať ich rodinu
v rodinnom prostredí čakajúc na manželku, aby s nimi o ich budúcnosti komunikovala. Zdôraznil, že
obe deti jednoznačne uvádzajú, že nechcú žiť nikde inde, majú ich domov radi. Zdôraznil, že je to
výlučne manželka, ktorá odišla a úplne sa dištancuje od nákladov domácnosti, v ktorej žijú jej deti a ich

každodenných potrieb. Je presvedčený, že s odbornou pomocou by vedeli celú situáciu zvládnuť a nie
z ješitnosti pred ňou utekať. Uviedol, že podstata jeho výhrady, že mu súd prvej inštancie znemožnil
byť v priebehu pojednávania zastúpený osobou, ktorá požíva jeho dôveru, ktorá jeho prípad dôkladne
pozná, spočíva najmä v tom, že nebolo v jeho možnostiach v tak vypätej a zaťažujúcej situácii adekvátne
reagovať, vecne vyjadriť svoje výhrady, položiť otázky, bol jednoducho sprostený práva na právnu

pomoc. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, vec vrátil na riadne prejedanie
a rozhodnutie, pričom by malo riadne a dôsledne prebehnúť zisťovanie skutočného stavu založeného
na relevantných dôkazoch. Uviedol, že dňa 30.12.2022 mu bolo doručené rozhodnutie Okresného
úradu Košice z odboru Všeobecnej vnútornej správy zo dňa 13.12.2022, ktorým bolo konanie začaté
na základe oznámenie manželky zastavené. Okrem iného bolo v danom konaní správnym orgánom

zistené, že je nepochybné, že medzi oznamovateľkou a obvineným došlo ku konfliktu, no na základe
výpovede obvineného pred správnym orgánom a svedkyne v spisovom materiáli považuje správny
orgán za preukázané, že zo strany obvineného išlo o nutnú obranu proti útoku oznamovateľky. K tomu
manžel pripojil rozhodnutie Okresného úradu Košice odboru Všeobecnej vnútornej správy č. spisu OÚ-
KE-OVVS2-2022/005147-023 zo dňa 13.12.2022.

6. Manželka vo vyjadrení k vyjadreniu manžela uviedla, že je pre ňu nepochopiteľná iniciatíva zo strany
manžela písať obsiahle vyjadrenia a snažiť sa o zachovanie ich vzťahu, keďže od podania návrhu a aj
pred ním už medzi nimi reálny vzťah neexistuje. Zdôraznila, že predmetné konanie už trvá viac ako rok
a pol a za tento čas sa z jej strany nič nezmenilo. Práve naopak utvrdila sa o správnosti jej rozhodnutia,

že s manželom už viac žiť nechce. Nie je logické, aby ich súdy držali uväznených v manželstve, keď
o to ani sčasti nestojí a túto kapitolu chce uzavrieť. Naviac uviedla, že tvrdenia manžela sú nepravdivé,
zavádzajúce a účelové. Navrhla, by odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

7. Manžel vo vyjadrení zo dňa 28.2.2023 v plnom rozsahu zotrval na svojom návrhu na zrušenie

napadnutého rozhodnutia. Naďalej namieta, že je priamym porušením jeho práv podľa čl. 6 a čl.
8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ak súd prvej inštancie úplne upustil od
povinnosti zistiť skutočný stav veci a k tomu vykonať potrebné dôkazy, ak flagrantne na skutočný
stav povýšil ničím nepodložené tvrdenia manželky, ktoré si plne nevedno na akom základe osvojil,pričom všetky jeho tvrdenia rovnakej kvality odmietol. Takýmto postupom súd prvej inštancie dospel
k neprijateľnému a arbitrárnemu rozhodnutiu. Zdôraznil, že rozhodnutie Okresného úradu Košice,
odboru Všeobecnej vnútornej správy zo dňa 13.12.2022, ktorým bolo začaté konanie na základe

oznámenia jeho manželky zastavené, plne dokresľuje opodstatnenosť jeho výhrad a neprípustného
obviňovania jeho osoby.

8. Manželka vo vyjadreniach zo dňa 3.3. a 29.5.2023 konštatovala, že už nemá potrebu sa vyjadrovať
k tvrdeniam manžela. Zdôraznila, že od času podania návrhu na rozvod manželstva sa s manželom ešte

väčšmi odcudzili a v súčasnej dobe k nemu nemá žiaden citový vzťah, resp. ak má k nemu nejaké city,
tieto sú len negatívneho rázu, pretože jej strpčuje život. Uviedla, že zotrvanie v manželstve by pre ňu
bolo psychicky zničujúce. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

9. Konania o rozvod manželstva sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (CMP).

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný
stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona a rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom

starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto
je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

14. Odvolací súd uvádza, že Zákon o rodine chápe manželstvo ako trvalé životné spoločenstvo muža a
ženy, avšak netrvá bezpodmienečne na jeho zachovaní. Za podmienok v ňom ustanovených umožňuje

jeho zrušenie rozvodom manželstva. Základným predpokladom pri zrušení manželstva rozvodom je
skutočnosť,žemanželiaalebojedenznichpovzájomnomsprávanísaneriadiapravidlamiustanovenými
Zákonom o rodine (§ 18 a § 19) a že toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobuje
vážny rozvrat medzi manželmi. Pritom úvaha o možnosti plnenia účelu manželstva je v podstate úvahou
o možnosti plnenia základných funkcií manželstva. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť iba

v odôvodnených prípadoch, keď manželstvo vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny
a trvalý bez možnosti o obnovenie jeho základných funkcií, nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov
už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia a ak pritom bol zohľadnený záujem
maloletých detí v prípade, že z takéhoto manželstva pochádzajú.

15. Odvolací súd po zohľadnení všetkých skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania
dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo účastníkov konania
nemôže a ani neplní svoj účel vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý,
bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií a so zreteľom na jednoznačný postoj manželky
ani nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Z ust. § 23 Zákona o rodine

citovaného v napadnutom rozsudku vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre
rozvod manželstva, t.j. či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Pri skúmaní vážnosti rozvratu
manželstva je vždy povinnosťou súdu dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť najmä vzájomný vzťah
medzi manželmi, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi a rovnako prihliadnuť na
odkázanosť jedného a pomoc druhého manžela. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok

a Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť.
Z výpovede účastníkov konania, najmä z výpovede manželky jednoznačne vyplýva, že ich vzťah je len
formálny a majú medzi sebou dlhodobejšie problémy. Záujem manžela o zotrvanie v manželstve nemôže
byť sám osebe dôvodom, aby súd nútil manželku zotrvávať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny,pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha obidvoch strán, vzájomné pochopenie, úcta
a citové zblíženie. Vážnosť a trvalosť rozvratu manželstva účastníkov konania vyplývajú zo skutočností,
že manželia nebývajú v jednej domácnosti od marca 2022, kedy sa manželka bez už dospelých detí

odsťahovala od manžela, neoznámila mu ani miesto svojho pobytu, vyhýba sa mu, nekomunikuje
s ním. Manžel, aj keď navrhol za účelom obnovenia manželského spolužitia návštevu manželskej
poradne či iných odborníkov, čo manželka jednoznačne odmietla, neurobil žiadnu efektívnu aktivitu na
záchranu manželstva napriek tomu, že s rozvodom manželstva nesúhlasil. Neuviedol žiadne konkrétne
skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť skutočnú snahu o obnovu manželského spolužitia i napriek

jeho tvrdeniu, že kríza v manželstve je len prechodná a vzájomné problémy je možné vyriešiť. V konaní
nebola preukázaná ani odkázanosť jedného z manželov na pomoc druhého manžela. Zohľadňujúc
vyššie uvedené skutočnosti a tiež jednoznačný odmietavý postoj manželky k ďalšiemu spolužitiu s
manželom, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nevidel možnosť reparácie takto narušených
vzťahov medzi manželmi.

16. K odvolacej námietke manžela, že súd prvej inštancie mu procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňovaljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniujehoprávanaspravodlivá
proces, resp. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď sa pojednávania nemohol zúčastniť jeho zvolený
právny zástupca a musel sa hájiť sám, odvolací súd uvádza, že obsah práva na spravodlivý proces je

pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť napr. právo na prístup k súdu, právo na nestranný
a nezávislý súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na
riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť poučený, právo navrhovať dôkazy
a vyjadrovať sa k nim, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní
zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia a určite

aj právo byť v konaní zastúpený advokátom. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva účastníka
konania postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci
realizáciu práv účastníka konania, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie
sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého

konania. V tomto preskúmavanom prípade odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na predmet konania
a zamestnanie manžela, nepovažoval skutočnosť, že manžel nebol na pojednávaní dňa 8.7.2022
zastúpený advokátom za taký nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces takej intenzity, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Je potrebné si
uvedomiť, že výpoveď účastníka konania na pojednávaní je len jedným z viacerých dôkazov, z ktorých

súd pri svojom rozhodovaní vychádza (§ 187 ods. 2 CSP). Súd pritom podľa § 191 ods. 1 CSP
dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Zo spisu je zrejmé, že
manželovi bol doručený návrh manželky na rozvod manželstva. Manžel sa v zastúpení svojej právnej
zástupkyne kvalifikovane k návrhu na rozvod písomne vyjadril. Písomne sa vyjadril aj k replike manželky.

Pojednávania určené súdom prvej inštancie na deň 25.3.2022 a 5.4.2022 boli preročené z dôvodu
ospravedlnenia sa manžela. Pojednávania dňa 8.7.2022 sa riadne zúčastnil, vypovedal, mal možnosť
a aj kládol otázky manželke. Bolo mu umožnené navrhovať ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, čo
nevyužil. Predniesol rozsiahlu záverečnú reč, ktorú mal pripravenú aj v písomnej forme. Proti rozsudku
podalvzastúpenísvojejprávnejzástupkynekvalifikovanéodvolanie,akoajvyjadreniakreplikeaduplike

manželky. Naviac, manžel je spoločníkom a jediným konateľom obchodnej spoločnosti, prostredníctvom
ktorej vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, z čoho tiež vyplýva určitý status jeho osoby. Nejedná sa
o osobu, ktorá by sa nevedela vyjadrovať, či rozhodovať za seba. Na základe uvedeného odvolací súd
konštatuje, že neúčasť právnej zástupkyne manžela na pojednávaní, aj keď na to právny nárok mal,
neznamená porušenie jeho procesných práv v takej intenzite, ktorá by odôvodňovala záver o tom, že

celé konanie sa javí ako nespravodlivé.

17. Odvolací súd k námietke manžela, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru
poznamenáva, že tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový (skutočný)
stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah správnej

právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu
nesprávneaplikoval.Vtomtokonkrétnomprípadeodvolacísúdkonštatuje,žeúvahysúduprvejinštancie
vychádzajú zo správnych skutkových zistení, bola na zistený skutočný stav aplikovaná správna
právna norma, ktorá bola aj správne interpretovaná, vyvodené právne závery zjavne nie sú svojvoľné,neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces. Odvolací súd poznamenáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje všetky základné
obsahové náležitosti požadované ust. § 220 CSP, pri zachovaní svojej logickej štruktúry. Je z neho
zrejmé, čoho sa manželka domáhala, aké skutočnosti tvrdila a preukázala, aké vyjadrenie podal manžel,
aké listinné dôkazy bral do úvahy, stručne zhodnotil vykonané dokazovanie, zistený skutkový (skutočný)
stav podriadil pod príslušnú právnu normu. Na záver poskytol účastníkom zákonné poučenie. Záverom

odvolací súd konštatuje, že v odvolaní neboli manželom uvedené žiadne nové skutočnosti ani dôkazy,
s ktorými by sa súd prvej inštancie nezaoberal a náležite v odôvodnení nevysporiadal a ktoré by zároveň
mali znamenať iné rozhodnutie vo veci.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny a nakoľko sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie,

v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.

19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).