Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, June 5, 2023

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/66/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622203196
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2023:5622203196.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobkyne Y.. E. Q., nar. XX.

XX. XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, T., zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Nám. sv. Egídia 40/93, Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému U. Q., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom Mesto T., o zrušenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 31. 10. 2022, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej „súd“) elektronicky
dňa31.10.2022,žalobkyňažiadalazrušiťžalovanémuvecnébremenospočívajúcevprávedoživotného

bývania a užívania nehnuteľností - pozemok parcely C-KN č. 356 o výmere 37 m2, zastavaná plocha
a nádvorie, parcely C-KN č. 362/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1024 m2, stavba - rodinný
dom so súpisným číslom 458, postavená na pozemku parcely C-KN č. 362/1, nachádzajúcich sa v
katastrálnom území U., obec Važec, okres Liptovský Mikuláš, zapísaných na LV č. XXXX (ďalej len
„nehnuteľnosti na LV XXXX“), zriadené v prospech žalovaného vkladom č. V 4150/2021. Ako náhradu
za zrušenie vecného bremena žalobkyňa navrhla uhradiť žalovanému finančnú čiastku vo výške 1
000,- eur. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 23. 05. 2015 manželstvo, pričom za

jeho trvania bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) rozsudkom Okresného súdu
Poprad, č. k. 21C/19/2020-15 zo dňa 07. 09. 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňom 14. 10. 2020. Následne uzatvorili dňa 30. 08. 2021 Dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej
boli nehnuteľnosti na LV č. XXXX prevedené do výlučného vlastníctva žalobkyne a zároveň došlo k
zriadeniuvecnéhobremena,spočívajúcehovprávedoživotnéhobývaniaaužívaniatýchtonehnuteľností
v prospech žalovaného. Vklad vlastníckeho práva bol v katastri nehnuteľností povolený dňa 28. 09.
2021 pod V 4150/2021. Manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom Okresného

súdu Poprad č. k. 13Pc/12/2020-15 zo dňa 27. 07. 2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňom 01. 09. 2022. Žalobkyňa tvrdila, že sú splnené podmienky pre zrušenie vecného bremena podľa
§ 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), nakoľko odo dňa uzatvorenia dohody o
vyporiadaní BSM sa medzi stranami sporu značne zmenili pomery. Poukázala na to, že vecné bremeno
v prospech žalovaného bolo zriadené za trvania manželstva a z dôvodu rozvodu sa vzťahy medzi
stranamisporunatoľkozmenili,žeďalšietrvanievecnéhobremenabyneboloprospešnéaniprejednuzo
sporových strán. Svoj záujem na zrušení vecného bremena žalobkyňa odôvodnila najmä správaním na

strane žalovaného, ktoré napokon viedlo aj k ich rozvodu, keď žalobkyňa sa obávala o svoju bezpečnosť,
či bezpečnosť svojho syna I. G., nar. XX. XX. XXXX. Tvrdila, že žalovaný sa dlhodobo správal voči nej
despoticky, pričom dokonca došlo z jeho strany k šikane vo vzťahu k jej synovi. Žalovaný robil žalobkyni
naprieky, odcudzil jej osobné veci, nachádzajúce sa v predmetnej nehnuteľnosti, ktoré jej následneodmietol vydať, pričom s týmito okolnosťami žalobkyňa nemohla počítať pri zriadení vecného bremena.
Poukázala aj na to, že žalovaný sa od rozvodu ich manželstva zdržiava v zahraničí - vo Francúzsku
a podľa jej vedomostí má vo Francúzsku dve deti s dvoma ženami takže je pravdepodobné, že sa do

Francúzska odsťahoval práve z toho dôvodu. Na základe toho žalobkyňa nepredpokladala, že by sám
žalovaný mal záujem vrátiť sa do predmetnej nehnuteľnosti. Odvolávajúc sa na rozhodnutie R 86/1958,
za zmenu pomerov podľa § 186 ods. 2 Obč. zák. z roku 1950 možno považovať aj zmenu v osobných
pomeroch účastníkov.

2. Podľa zistenia tunajšieho súdu sa žalovaný nezdržiava na adrese trvalého bydliska, ktorú ma
vyznačenú v Registri obyvateľov SR. Žiadnymi dostupnými prostriedkami sa nepodarilo zistiť jeho
aktuálnu adresu, pričom podľa tvrdenia žalobkyne žalovaný žije v zahraničí, pravdepodobne vo
Francúzsku. Preto súd postupoval podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
a dňa 05. 04. 2023 zverejnil na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe.
Žaloba sa potom považuje za doručenú žalovanému dňom 21. 04. 2023.

3. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 06. 06. 2023 zotrvala na podanej žalobe. Vo výpovedi uviedla, že
žalovaný za posledné dva roky začal požívať alkoholické nápoje a psychicky šikanoval ju a jej syna,
ktorého má z prvého manželstva. Nakoľko manžel môže kedykoľvek prísť bývať do domu, chce sa tam
cítiť bezpečne. Tento požíval alkoholické nápoje každý deň, protialkoholickú liečbu však neabsolvoval

s odôvodnením, že je úplne v poriadku. K jej synovi sa správal agresívne najmä vtedy, keď boli sami,
tomuto vulgárne nadával a raz ho dokonca kopol a chytil pod krk len preto, že sa ho syn pýtal, či
nepotrebuje pomoc. V rodinnom dome vo Važci celoročne býva so synom, aj keď tam má nahlásený
len prechodný pobyt. Trvalý pobyt má prihlásený v Poprade, kde vlastní 3-izbový byt, v ktorom teraz
býva jej 79-ročná matka. Pri vyporiadaní BSM so žalovaným bolo zohľadnené, že rodinný dom vo Važci

kúpila ona za svoje výlučné finančné prostriedky, ktoré získala vyporiadaním jej predchádzajúceho BSM,
pretože predchádzajúci manžel jej poukázal v roku 2014 sumu 50 000,- eur. Napriek tomu však v kúpnej
zmluve bol ako spoluvlastník uvedený aj jej manžel - žalovaný, čo odôvodnila tým, že chcela byť férová.
Potom si žalovaný otvoril živnosť a nakoľko ona mala pocit, že výdavky sú vyššie ako príjmy a pribudol k
tomu aj alkohol (denne 8 - 10 pív), trvala na vyporiadaní BSM tým spôsobom, že celý majetok nadobudla

ona. Žalovaný býval v dome vo Važci do 26. 07. 2022 a hneď po rozvodovom pojednávaní sa z domu
odsťahoval. Potvrdila informáciu, ktorú súd získal od pracovníčky Obecného úradu Važec, že v rodinnom
dome č. XXX vo U. boli ubytovaní občania Ukrajiny, a to od marca 2022 do júna 2022 a následne od
novembra 2022 do apríla 2023, pričom v tomto dome bývali spolu s ňou a jej synom, nakoľko dom
je veľký. Za ubytovaných občanov Ukrajiny dostávala od štátu príspevok mesačne okolo 750, -eur.

Žalobkyňa uviedla, že jej príjem predstavuje okolo 850 - 900,- eur netto. Spláca úver v banke mesačne
po 475,- eur, ktorý si zobrali spolu so žalovaným na opravu domu vo Važci a na ten účel ona založila svoj
byt v Poprade; zostáva ešte splatiť cca 44 000,- eur. Rodinný dom vo Važci kompletne zrekonštruovali.
Kým so žalovaným žili spolu, úver splácali viac-menej spoločne, pretože mali iba jeden účet na jej meno.
Od júna 2022 úver spláca sama. Výdavky na dom vo Važci predstavujú mesačne od 160,- do 180,-

eur a okrem toho platí aj poplatky do fondu opráv za byt v Poprade, aj keď tento užíva jej matka. Syn
študuje na Strednej hotelovej škole v Novom Smokovci, pričom jeho otec platí na syn výživné 450,- eur
mesačne. Žije sama, nemá žiadneho partnera. Navrhnutú sumu 1 000,- eur pre žalovaného označila za
primeranú zrušenému vecnému bremenu.

4. Súd vykonal listinné dôkazy, tvoriace obsah spisu, predložené žalobkyňou, ktoré s poukazom na
ustanovenie § 204 CSP neboli na pojednávaní prečítané, nakoľko obsah listín namietaný nebol.
Zo spisov Okresného súdu Poprad, sp. zn. 21C/19/2020 a 13Pc/12/2022, mal súd preukázanú
pravdivosť tvrdenia žalobkyne pokiaľ ide o dátum uzavretia manželstva so žalovaným, aj dátum rozvodu
tohto manželstva, aj skutočnosti ohľadne zrušenia bezpodielového vlastníctva manželov z dôvodu,

upraveného v § 148a ods. 2 Obč. zák. Pokiaľ žalobkyňa navrhla odročiť pojednávanie za účelom
poskytnutia priestoru na predloženie listinných dôkazov, a to zmluvy o úvere, dokladov o jej príjme,
ktoré listiny mali preukazovať skutkové tvrdenia ohľadne výšky finančnej náhrady, súd tomuto návrhu
nevyhovel, nakoľko tieto prostriedky procesného útoku (§ 153 ods. 1 CSP) mohla žalobkyňa predložiť
už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Navyše, žalobkyňa

navrhla odročiť pojednávanie za účelom predloženia listinných dôkazov, preukazujúcich jej skutkové
tvrdenia, ktoré žalovaný nepoprel, a preto sa v zmysle § 151 ods. 1 CSP tieto považujú za nesporné.5. Podľa § 151p ods. 3 Obč. zák., ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným
bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu
obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže

súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

6. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že vecné bremeno súd môže zrušiť iba v prípade, ak v dôsledku
zmeny pomerov vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného z vecného
bremena. Za zmenu pomerov je možné považovať aj zmenu osobných pomerov, ale vždy musí ísť o takú

zmenu, ktorá vyvoláva hrubý nepomer v právach a povinnostiach oprávneného a povinného z vecného
bremena. Pre posúdenie toho, či zmenou pomerov vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a
výhodou oprávneného, je rozhodujúce porovnanie stavu v dobe rozhodovania súdu s dobou, kedy bolo
vecné bremeno zriadené.

7. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný získal vecné bremeno, spočívajúce v práve

doživotného bývania a užívania nehnuteľností na LV č. XXXX v rámci dohody o vyporiadaní BSM, ktorou
žalobkyňa nadobudla výlučné vlastníctvo týchto nehnuteľností, bez povinnosti akejkoľvek náhrady.
V čase zriadenia vecného bremena trvalo manželstvo strán, takže právo žalovaného bývať spolu
so žalobkyňou v jej rodinnom dome vyplývalo priamo z ustanovenia § 18 Zákona o rodine, podľa
ktorého manželia sú povinní žiť spolu. Potom vecné bremeno práva doživotného bývania a užívania

nehnuteľností na LV č. XXXX nebolo v čase jeho zriadenia podstatné pre spolužitie strán. Význam
nadobudlo a žalovaný ho mohol začať vykonávať, až po rozvode manželstva. Z výpovede žalobkyne
však vyplýva, že žalovaný sa odsťahoval z rodinného domu č. XXX vo U. deň pred pojednávaním
o rozvode manželstva a odvtedy o užívanie tohto domu neprejavil záujem. Pokiaľ sa preto žalovaný
rozhodol z domu odsťahovať natrvalo a právo zodpovedajúce vecnému bremenu nebude vykonávať po

dobu 10 rokov, môže dôjsť k jeho premlčaniu (§ 109 Obč. zák.).

8. Súd poukazuje na to, že žalobkyňa si pri uzatváraní zmluvy o zriadení práva vecného bremena
mala byť vedomá, že doba trvania vecného bremena nemusí byť totožná s dobou trvania manželstva.
Potom zmenou pomerov, spočívajúcich len v rozvode manželstva strán, nevznikol hrubý nepomer

medzi vecným bremenom a výhodou žalovaného. Pretože žalovaný dňa 26. 07. 2022 prestal užívať
nehnuteľnosti na LV č. XXXX, súd už nemohol prihliadnuť ani na tvrdenia žalobkyne ohľadne správania
sa žalovaného voči nej a jej synovi počas trvania manželstva, pretože v čase vyhlásenia rozsudku
tento stav už netrval (podľa § 217 ods. 1, prvá veta CSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia). Nakoľko v konaní nebolo preukázané splnenie podmienok, upravených v ust. § 151p ods.

3 Obč. zák., súd žalobu zamietol.

9. V dôsledku zamietnutia návrhu na zrušenie vecného bremena sa stala bezpredmetnou aj náhrada za
zrušenie vecného bremena, ktorú žalobkyňa vyčíslila sumou 1 000,- eur.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

12. Žalovaný mal v konaní úspech v plnom rozsahu, takže podľa citovanej právnej úpravy mu vznikol
nárok na náhradu trov konania. V súvislosti s týmto súdnym konaním však žalovanému nevznikli žiadne
trovy, a preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.