Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/59/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920200341
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6920200341.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
D.. X. F., rod. F., r.č.XXXXXX/XXXX, bytom A. XX/XX, J. Q., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Martinom
Sečanským, advokátom so sídlom Záhradnícka 30, Bratislava, proti žalovanému: FIN - EKO PLUS,
s.r.o., IČO: 50 084 003, so sídlom Kolonáda 4685, Lučenec, zastúpený Advokátska kancelária Krnáč,
s.r.o., IČO: 47 232 293, so sídlom Námestie slobody 2, Banská Bystrica, o určenie vlastníckeho práva,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 8C/3/2020-272 zo dňa
12. júla 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% proti žalovanému,
ktoré mu je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
8C/3/2020-272 zo dňa 12. júla 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“)
rozhodol nasledovne:

I. Určuje sa, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Rimavská Sobota, Obec Rimavská Sobota,
katastrálne územie Rimavská Sobota, ktoré sú zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX ako parcela
registra "C" č. 3, o výmere 271 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavba súpisné číslo
XXX na parcele č. 3, popis stavby pohostinstvo, fitnes, byty a nebytové priestory byt č. X na 1. poschodí,
číslo vchodu 1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na
príslušenstve spoluvlastnícky podiel k pozemku XXX/XXX, byt č. X na 2. poschodí, číslo vchodu
1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve

spoluvlastnícky podiel k pozemku 86/440, byt č. X na 2. poschodí, číslo vchodu 1, spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve spoluvlastnícky podiel k
pozemku 98/440, nebytový priestor č. 1 na prízemí, číslo vchodu 1, podiel priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXX/
XXX patria v celosti do vlastníctva žalobcu.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% do troch dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia vlastníctva k
nehnuteľnostiam, ktoré boli zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. Rimavská Sobota, celkom 6 položiek, a to
1/ parcela registra „C“ č. X o výmere 271 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,2/ stavba súpis.č. XXX na parcele č. X,
3/ byt č. X na prvom poschodí, č. vchodu 1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve, spoluvlastnícky podiel k pozemku 125/440,

4/ byt č. X na druhom poschodí, č. vchodu 1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve, spoluvlastnícky podiel k pozemku 86/440,
5/bytč.X.nadruhomposchodí,č.vchodu1,spoluvlastníckypodielnaspoločnýchčastiachaspoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve, spoluvlastnícky podiel k pozemku 98/440,
6/ nebytový priestor č.1 na prízemí, č. vchodu 1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, spoluvlastnícky podiel k pozemku 131/440
(ďalej len „sporné nehnuteľnosti“ alebo „predmetné nehnuteľnosti“).

1.1.1 Žalobca uviedol, že dňa 26.10.1998 uzatvoril s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom, v
ktorej žalobca vystupoval ako dlžník, zmluvu označenú ako „Zmluva o mimoriadnom medziúvere“ (ďalej
aj „Zmluva o úvere“), predmetnom ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru na základe

zmluvy o stavebnom sporení. Rovnakého dňa s veriteľom v postavení záložného veriteľa uzavrel
zmluvu označenú ako „Záložná zmluva na nehnuteľnú vec“ (ďalej aj „Záložná zmluva“). Predmetom
záložného práva podľa záložnej zmluvy boli len položky 3, 4 a 5 sporných nehnuteľností, čo vyplýva
aj z notárskej zápisnice č. N 387/98, Nz 273/98 zo dňa 05.11.1998. Žalobca poukázal na skutočnosť,
že dňa 06.06.2017 spoločnosť BENEFIT GROUP I., a.s., ktorá pri výkone záložného práva konala

za záložcu ako predávajúci a spoločnosť INVEST - COM, s.r.o. ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu
vo forme notárskej zápisnice, ktorou spoločnosť BENEFIT GROUP I., a.s. previedla nebytový priestor
č. 2, ktorý je medzi spornými nehnuteľnosťami uvedený pod položkou 6. Následne 01.10.2019
spoločnosť INVEST - COM, s.r.o. ako predávajúci uzavrel so žalovaným ako kupujúcim zmluvu o kúpe
nehnuteľností, ktorou INVEST - COM, s.r.o. previedol na žalovaného všetkých 6 položiek označených

v žalobe. Došlo tak k prevodu aj položky č. 6. , ktorá nebola predmetom záložného práva. Predmetné
nehnuteľnosti mali byť predávané záložným veriteľom v rámci procesu výkonu záložného práva zmysle
§ 151j Občianskeho zákonníka. Žalobca poukázal na vady výkonu záložného práva; ustanovenia
Občianskeho zákonníka upravujúce výkon záložného práva boli opakovane a podstatným spôsobom
porušené. Ďalšou argumentáciou žalobcu bolo tvrdenie, že Zmluva o mimoriadnom úvere, medziúvere

a stavebnom úvere, ako i Záložná zmluva na nehnuteľnú vec uzatvorená medzi ním a Prvou stavebnou
sporiteľňou, a.s. boli spotrebiteľskými zmluvami; záložná zmluva na nehnuteľnú vec zabezpečovala
záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a z uvedeného dôvodu sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného
právamoholuspokojiťlenspredajomzálohunadražbepodľaosobitnéhozákonaalebopredajomzálohu
podľa osobitných predpisov. Ak k odstráneniu predmetných položiek z majetku žalobcu došlo iným

spôsobom ako dražbou, považoval tieto právne úkony za neplatné. Nehnuteľnosti po výkone záložného
právaboliprevedenénaspoločnosťINVEST-COM,s.r.o.,ktorýich01.10.2019previedolnažalovaného.
Žalobca sa spolu so žalobou domáhal nariadenia neodkladného opatrenia; okresný súd uznesením
č.k. 8C/3/2020-36 zo dňa 28.02.2021 neodkladné opatrenie nariadil; o odvolaní rozhodoval Krajský súd
v Banskej Bystrici, ktorý uznesením č.k. 11Co/32/2020-166 zo dňa 04.06.2020 uznesenie súdu prvej

inštancie potvrdil.

1.2 Žalovaný v spore žiadal žalobu zamietnuť. Proti žalobe sa bránil s poukazom na svoju osobu ako
dobromyseľného nadobúdateľa; v rámci svojej argumentácie vychádzal zo záverov Ústavného súdu SR
vyslovených v náleze sp.zn. I.ÚS 549/2015 zo dňa 16.03.2016; poukázal aj na ďalšie nálezy Ústavného

súdu SR sp.zn. I.ÚS 151/2016 a nález Ústavného súdu ČR sp.zn. III.ÚS 415/15 a III.ÚS 247/2014.
Poukázal na svoju dobrú vieru pri nadobudnutí vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a tvrdil,
že pred podpisom kúpnej zmluvy od predávajúceho ako aj vlastnými zisteniami preveril informáciu
prostredníctvom údajov evidovaných v katastri nehnuteľností, či v skutočnosti je spoločnosť INVEST -
COM, s.r.o. výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností. Zistil tiež, že k sporným nehnuteľnostiam sa

neviažu žiadne ťarchy a k prevodu nie sú evidované ani žiadne informatívne poznámky. V dobrej viere
tak uzatvoril s predávajúcim kúpnu cenu, zaplatil kúpnu cenu. V prípade, že by súd vyhovel žalobe, bol
bynarušenýprincípprávnejistoty.Konaldobromyseľne,vynaložilobvyklúmieruopatrnostiaskutočnosť,
že sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva až po 3 rokoch, nemôže mať vplyv a taký význam
na vlastnícke právo žalovaného, že by došlo k jeho strate.

1.2.1 Žalovaný mal za to, že spoločnosť INVEST - COM, s.r.o. riadnym a zákonným spôsobom
nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam; žalovaný žiadnu dohodu o užívaní spornýchnehnuteľností neuzavrel; žalobca svojim konaním bránil žalovanému v riadnom užívaní nehnuteľností,
odmieta ich žalovanému odovzdať.

1.2.2 S poukazom na nález Ústavného súdu SR č.k. II.ÚS 250/2011-30 zo dňa 08.12.2011 tvrdil, že
podľaprávnychpredpisovúčinnýchdo31.12.2002samalaposudzovaťnielenplatnosťvznikuzáložného
práva, ale aj nároky, ktoré zo záložného práva zriadeného pred 01.01.2003 vznikli. Zdôraznil, že jedným
znárokovzáložnéhoveriteľajeajnárokdomáhaťsauspokojeniazozálohu,resp.výťažkuzjehopredaja.
Záložnému veriteľovi v danom prípade nárok vznikol pred 01.01.2003, nemohol sa zmeniť zmenou

právnych predpisov práve z dôvodu času jeho vzniku. Je v súlade s princípom právnej istoty, aby sa
spôsob uspokojenia zo zálohu záložného veriteľa riadil predpismi účinnými v čase vzniku záložného
práva.

1.2.3 Napokon mal za to, že účastníkmi konania mali byť aj spoločnosť BENEFIT GROUP I., a.s.
a spoločnosť INVEST - COM, s.r.o., nakoľko týchto subjektov sa navrhovaný výrok rozhodnutia

nepochybne týka.

1.3Súdprvejinštanciesaoboznámilsožalobou,písomnýmiaústnymivyjadreniamistránsporu,vykonal
rozsiahle dokazovanie, v spore vyslúchol svedka Q. Q., svedka U. P. st., svedka F.. F. A., svedka
V. G., vyslúchol žalobcu, konateľa žalovaného, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými

v súdnom spise. Pri rozhodovaní o podanej žalobe aplikoval ustanovenie § 137 písm. c) zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s..p.“), ustanovenia § 52 ods.1 ods.2, ods.3, ods.4,
§ 879j Občianskeho zákonníka, ustanovenie § 39, § 53 ods.10, § 879r Občianskeho zákonníka.

1.4 Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam

žalobcov v roku 1998, konštatoval uzatvorenie zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere medzi Prvou
stavebnou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom spolu s J. F. ako spoludlžníkom;
zistil, že 26.10.1998 bola medzi veriteľom a žalobcom uzatvorená záložná zmluva na nehnuteľnú vec,
ktorou bolo zriadené záložného právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu; predmetom záložného
práva boli nehnuteľnosti špecifikované v bode 1.1 tohto rozsudku pod bodmi 3, 4 a 5.

1.4.1 Okresný súd tiež zistil, že dňa 06.06.2017 uzatvorila spoločnosť BENEFIT GROUP I., a.s., ktorá
v zmysle ustanovenia § 151m ods.6 Občianskeho zákonníka pri výkone záložného práva konala za
záložcu ako predávajúci a spoločnosť INVEST - COM, s.r.o., ako kupujúci kúpne zmluvy uzatvorené
formou notárskej zápisnice č. N 309/2017, Nz 19377/2017, NCRls 19775/2017 ako aj zmluvou N

310/2017, Nz 19378/2017 a NCRls 19776/2017. Prvou zmluvou došlo k prevodu stavby súpis. č. XXX,
postavenej na parcele č. 3, popis pohostinstvo, fitnes a nebytový priestor č. X na prízemí, č. vchodu
X spolu so zodpovedajúcim podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na
príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku 131/440 (nehnuteľnosti špecifikované v bode 1.1 tohto
rozsudku pod bodmi 2 a 6).

1.4.2 Naproti tomu druhou notárskou zápisnicou došlo k prevodu bytu č. 2, 3 a 4 sporných nehnuteľností
(uvedených v bode 1.1 tohto rozsudku pod položkami 3, 4 a 5).

1.4.3 Následne došlo k prevodu všetkých nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, zmluvou zo dňa
16.11.2017 na Ing. P. C. ako kupujúceho; 08.12.2017 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorou D.. P. C.

previedol všetky nehnuteľnosti tvoriace predmet konania na spoločnosť INVEST - COM, s.r.o.. Následne
dňa 01.10.2019 táto spoločnosť previedla na žalovaného všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
konania. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol vlastníkom všetkých sporných nehnuteľností
žalovaný, čo zistil z LV č. XXXX pre k.ú. J. Q..

1.5 Pokiaľ ide o realizáciu záložného práva, okresný súd zistil, že spoločnosť BENEFIT GROUP I.,
a.s. oznámila žalobcovi realizáciu výkonu záložného práva, oznámila mu, že dňa 07.07.2014 došlo k
postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa na spoločnosť BENEFIT GROUP I., a.s., čím sa BENEFIT
GROUP I., a.s. stala novým veriteľom pohľadávky a novým záložným veriteľom k nehnuteľnostiam.
Žalobcovi bolo oznámené, že spoločnosť BENEFIT GROUP I., a.s. začala realizovať výkon záložného

práva k nehnuteľnostiam pôvodne patriacim žalobcovi, a to formou priameho predaja. Oznámenie bolo
žalobcovi doručené dňa 02.07.2014.1.6 Vzhľadom na určovací charakter žaloby súd prvej inštancie v prvom rade zisťoval, či žalobca má
naliehavý právny záujem na požadovanom určení a uzavrel, že žalobca bol do dňa uzavretia namietanej
kúpnej zmluvy zapísaný ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností, pričom v súčasnosti je ako výlučný

vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. Rimavská Sobota žalovaný. Ak
žalobca tvrdí, že je aj v súčasnosti výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností z dôvodu absolútnej
neplatnosti jednotlivých kúpnych zmlúv a žalovaný to popiera, ide o spor o určenie vlastníctva žalobcu k
nehnuteľnostiam,kdesariešiotázkaplatnostikúpnychzmlúv.Zuvedenéhodôvoduokresnýsúduzavrel,
že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko bez tohto určenia by bolo

jeho postavenie neisté.

1.7 Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu a jeho aplikáciu na ustanovenia právnych
predpisov súd prvej inštancie dospel k záveru, že Zmluva o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere
zo dňa 26.10.1998, podpísaná dlžníkmi dňa 04.11.1998, ako i záložná zmluva na nehnuteľnú vec
uzatvorená dňa 26.10.1998, sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho

zákonníka. K novej formulácii ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka došlo v dôsledku novely
Občianskeho zákonníka zákonom č. 568/2007 Z.z., ktorý sa stal účinným od 01.01.2008; v zmysle
prechodného ustanovenia § 879 Občianskeho zákonníka sa zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a
spoločnosťou Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. považujú za spotrebiteľské.

1.7.1 Pokiaľ ide o platnosť kúpnych zmlúv uzatvorených formou notárskych zápisníc spísaných dňa
06.06.2017, okresný súd vychádzal z právnej úpravy, že podľa § 53 ods.10 Občianskeho zákonníka, ak
záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu
záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom
zálohu podľa osobitných zákonov. S poukazom na prechodné ustanovenie § 879r Občianskeho

zákonníka mal za to, že na výkon záložného práva vzniknutého pred 01.06.2018 sa použije ustanovenie
novšieho zákona; aj keď záložné právo v prejednávanej veci vzniklo pred 01.06.2014, nemohlo byť
záložné právo realizované inak, ako predajom na dražbe, teda nemohlo byť vykonané priamym
predajom. Na základe uvedeného uzavrel, že kúpna zmluva zo dňa 06.06.2017 uzatvorená formou
notárskej zápisnice č. N 310/2017, Nz 19378/2017, NCRls 19776/2017 je neplatná, nakoľko obchádza

zákon. Právny nástupca pôvodného veriteľa mohol realizovať výkon záložného práva predajom
nehnuteľnostílenformoudražby;záložnouzmluvoubolzabezpečenýzáväzokveriteľazospotrebiteľskej
zmluvy; priamy predaj zálohu sa v takomto prípade nepripúšťal a mal byť dodržaný postup podľa
ustanovenia§53ods.10Občianskehozákonníkaajprivýkonezáložnéhopráva,ktorévzniklonazáklade
záložnej zmluvy na nehnuteľnú vec zo dňa 26.10.1998.

1.7.2 Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu uzatvorenú vo forme notárskej zápisnice č. N 309/2017,
Nz 19377/2017, NCRls 19775/2017 zo dňa 06.06.2017, túto považoval súd prvej inštancie za absolútne
neplatnú z dôvodu, že sa ňou realizoval výkon záložného práva a nehnuteľnosť v nej uvedená netvorila
predmet zálohu.

1.8 Vo vzťahu k argumentácii žalovaného súd prvej inštancie poukázal na zásadu nemo plus iuris ad
alium transferre potest quam ipse habet, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako
sám má. Aj keď žalovaný poukazoval na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS
549/2015 zo dňa 16.03.2016, okresný súd ma za to, že je potrebné aplikovať závery vyplývajúce aj

z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 239/2016 zo dňa 20.04.2016; ustálil, že
žalovaný nemohol platne nadobudnúť vlastnícke právo z dôvodu, že ani jeho právny predchodcovia
toto právo k nehnuteľnostiam nikdy nenadobudli, a teda nemohli ho na žalovaného ani platne previesť.
V tomto smere tiež poukázal na závery vyplývajúce z rozhodnutia veľkého senátu obchodnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v uznesení 1VObdo/2/2020 zo dňa

27.04.2021 ako aj na aktuálnu rozhodovaciu činnosť senátov občianskoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“), napr. uznesenie NS SR sp.zn. 8Cdo/278/2019 zo
dňa 29.06.2021 s právnou vetou: „Na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy sa kupujúci nestal
vlastníkom predávanej nehnuteľnosti, preto sa jej vlastníkom nestal ani ten, kto - aj keď v dobrej
viere v správnosť údajov z katastra nehnuteľností - odvodzuje od tohto kupujúceho (nevlastníka) svoje

vlastnícke právo k nehnuteľnosti.“1.9 Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd žalobe vyhovel, pričom uviedol, že ďalšími tvrdeniami
strán sporu sa v napadnutom rozsudku nezaoberal, nakoľko svoje rozhodnutie oprel o vyššie uvedenú
argumentáciu.

1.10 Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 262 ods.1 a § 255
ods.1 C.s.p. a nárok na náhradu trov konania priznal v spore plnej úspešnému žalobcovi.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom

navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil,
žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Vprípade,akbyodvolacísúdmalzato,žejepotrebnévecešteprejednaťadoplniťdokazovanienavrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. d), f) a h) C.s.p., tvrdil tak, že konanie má inú
vadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci;súdprvejinštanciedospelnazáklade

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 V konkrétnostiach žalovaný považoval napadnutý rozsudok okresného súdu za nesprávny, jeho
odôvodnenie za nepresvedčivé a tvrdil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnymskutkovýmzisteniamzdôvodu,žesúdprvejinštanciesadostatočnenevenovalokolnostiam
uvádzaným žalovaným a svedkom v ich svedeckých výpovediach. Napokon považoval rozsudok súdu
prvej inštancie za arbitrárny. V tomto smere uzavrel, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval v
odôvodnení rozsudku uvádzané právne normy na zistený skutkový stav a na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; niektoré skutkové zistenia akoby vedome účelovo

opomínal a prihliadal iba na ničím nepodložené tvrdenia a domnienky žalobcu. Takýmto postupom súd
prvej inštancie spôsobil značnú nerovnováhu medzi stranami sporu.

2.2 K zákonnosti prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pôvodne patriacim žalobcovi žalovaný
tvrdil, že skutočnosti, na ktorých žalobca postavil žalobu, sa v konaní pred súdom prvej inštancie

nepreukázali;výkonzáložnéhoprávabolzáložnýmveriteľomrealizovaný vsúladesozáložnouzmluvou;
v rámci výkonu záložného práva boli dodržané všetky zákonné postupy a lehoty. V konaní pred súdom
prvej inštancie bolo dodržanie zmluvných a zákonných ustanovení vo vzťahu k výkonu záložného
práva preukázané listinnými dôkazmi ako aj výsluchom zástupcu záložného veriteľa; tvrdenia žalobcu
uvádzané v žalobe tak boli vyvrátené.

2.3 Pokiaľ súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na konštatovaní, že výkon záložného práva bol
realizovaný v rozpore so zákonom tým, že neprebehla dobrovoľná dražba, odvolateľ poukázal na závery
vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu SR, sp.zn. II.ÚS 250/2011-30 zo dňa 08.12.2011 a v kontexte
týchto záverov tvrdil, že ak by bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam realizovaný formou

dobrovoľnej dražby, takýto úkon by bol vzhľadom na znenie § 879e ods.1 Občianskeho zákonníka
realizovaný v rozpore so zákonom a nebol by spôsobilý nadobudnúť hmotnoprávne účinky, ktoré s
ním platné právo spája. Práve dobrovoľná dražba by bola neplatná; tento spôsob výkonu záložného
práva nebol dohodnutý v záložnej zmluve, v čase uzavretia záložnej zmluvy tento inštitút neexistoval
a záložný veriteľ aj dlžník nereflektovali na zmenu právnej úpravy účinnej od 01.01.2003, ktorá

zaviedla inštitúty ako spotrebiteľ, spotrebiteľská zmluva a dobrovoľná dražba. Podľa názoru žalovaného
z existujúcej rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že ustanovenie § 879e Občianskeho zákonníka
je potrebné vykladať, že je neakceptovateľné pripustiť, aby sa nároky účastníkov záložnej zmluvy,
ktoré vznikli za predchádzajúcej právnej úpravy, riadili novou právnou úpravou, ktorú v čase vzniku
nároku poznať nemohli. V zmysle uvedeného mal za to, že ak pri výkone záložného práva došlo k

priamemu predaju nehnuteľností, došlo k zákonnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
a takýmto spôsobom nebolo porušené žiadne ustanovenie zákona. Zmluvu o kúpe nehnuteľností zo
dňa 07.10.2019 uzatvorenú medzi spoločnosťou INVEST - COM, s.r.o. a FIN - EKO PLUS s.r.o., ako
kupujúcim nemožno považovať za neplatný právny úkon. Ak by mal žalobca záujem realizovať prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam formou dobrovoľnej dražby, mal uzavrieť dodatok k príslušnej

záložnej zmluve, ktorý by reflektoval na novú právnu úpravu Zákona o dobrovoľných dražbách. Ak tak
žalobca neučinil, nemôže sa zákonným spôsobom domáhať neplatnosti právneho úkonu, a to zmluvy
medzi INVEST - COM, s.r.o., ako predávajúcim a FIN - EKO PLUS s.r.o., ako kupujúcim.2.4 Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení. Žalovaný na absenciu naliehavého právneho záujmu v spore poukázal aj v
záverečnejreči;žalovanýmápodozrenie,žebod37.a38.rozsudkusúduprvejinštancielenreflektujena

právnuargumentáciužalovaného,uvedenúvzáverečnejreči.Žalobcavkonanínaliehavýprávnyzáujem
ani nedeklaroval, neodôvodňoval a v konaní ani nepreukazoval. Súd prvej inštancie otázku naliehavého
právneho záujmu tak posúdil a vyhodnotil iniciatívne, namiesto žalobcu a v jeho prospech, svojvoľne tak
zhojil nečinnosť žalobcu ohľadom tvrdenia a odôvodnenia naliehavého právneho záujmu. Konštatovanie
súduprvejinštancieoexistenciinaliehavéhoprávnehozáujmutakspôsobiloznačnúnerovnováhumedzi

účastníkmi konania, v dôsledku čoho je potrebné považovať napadnutý rozsudok za arbitrárny.

2.4.1 Žalobca nepreukazoval, v čom má spočívať naliehavý právny záujem na požadovanom určení;
povinnosť preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu má žalobca; v argumentácii žalobcu
absentuje akákoľvek zmienka o existencii jeho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Uvedené tvrdenia tak odôvodňujú záver o nepreukázaní existencie naliehavého právneho záujmu

žalobcu na určení jeho vlastníckeho práva a určení neplatnosti predmetných právnych úkonov. Podstatu
naliehavéhoprávnehozáujmunaurčovacejžalobežalovanývysvetlilspoukazomnamnohérozhodnutia
vyššíchsúdnychautorítavnadväznostinatakútoargumentáciuustálil,žepodanážalobaniejeprocesne
prípustnýmnástrojomochranyprávažalobcu,pretoženeodstraňujestavprávnejneistotymedzistranami
sporu. Naopak, tento stav právnej neistoty vytvára, nemení právne postavenie žalobcu, na ktorého je aj

v čase vedenia súdneho sporu vedených viacero exekúcií. Žaloba neslúži potrebám praktického života,
ale len zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Vyhovenie žalobe spôsobí rad ďalších súdnych konaní
subjektov domáhajúcich sa svojich finančných nárokov, vyplývajúcich z podľa súdu prvej inštancie
neplatného právneho úkonu, ako aj celý ďalší rad sporov subjektov, ktoré mali ťarchu na nehnuteľnosť
v čase výkonu záložného práva, ako aj subjektu, v prospech ktorého je v súčasnosti evidovaná ťarcha

na sporných nehnuteľnostiach.

2.4.2 K naliehavému právnemu záujmu odvolateľ zdôraznil, že tento žalobca na požadovanom určení
nemá aj z dôvodu, že ním navrhovaný a súdom prvej inštancie určený petit je nevykonateľný z dôvodu
nemožnosti takéhoto zápisu v katastri nehnuteľností, aj z dôvodu, že na dotknutom liste vlastníctva č.

XXXX pre k.ú. Rimavská Sobota sú evidované ťarchy v prospech V. C.; záložné práva boli povolené dňa
07.03.2020. Žalobca na túto skutočnosť nijako nereflektoval, žalobný petit neupravil a výroky rozsudku
súdu prvej inštancie existenciu záložných práv na sporných nehnuteľnostiach nezohľadňujú. Žalovaný
považoval za právne neisté, ako sa príslušný okresný úrad s výrokom rozsudku vysporiada; podľa
žalovaného je do katastra nehnuteľností nezapísateľný a tým aj nevykonateľný.

2.4.3 Taktiež vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu žalovaný uviedol, že žalobca bol vlastníkom
záložným právom zaťažených nehnuteľností, ktoré v rámci výkonu záložného práva spoločnosťou
BENEFIT GROUP I., a.s., boli prevedené ako nezaťažené na spoločnosť INVEST - COM, s.r.o.
a následne postúpené až na žalovaného, ktorý nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere, rovnako

nezaťažené žiadnymi ťarchami. Žalobca sa tak domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
ktoré v súčasnosti nie je možné nadobudnúť v pôvodnom rozsahu, zaťažené záložným právom. Žalobca
totiž nemôže v súčasnosti zákonným spôsobom nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
očisteným o záložné právo zaniknuté v roku 2017 a zároveň aj očistené o všetky ťarchy, ktoré boli v
čase výkonu záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach evidované. Uvedenú argumentáciu

podporil s poukazom na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn.
24Sp/42/2014-57 zo dňa 30.10.2014.

2.5 Odvolateľ ďalej namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci vo vzťahu k neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej vo forme notárskej zápisnice N

309/2017, Nz 19377/2017, NCRls 19775/2017. V tomto smere s poukazom na rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 845/2014 zo dňa 11.12.2014 a rozhodnutie najvyššieho súdu sp.
zn.7Cdo/222/2012zodňa30.09.2013tvrdil,žeprípadnéporušeniepovinnostizáložnýmveriteľompodľa
§ 151 ods.8 Občianskeho zákonníka postupovať pri predaji zálohov s náležitou starostlivosťou, nemá za
následok neplatnosť zmluvy o predaji zálohu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ale môže za splnenia

ostatných predpoklad viesť k zodpovednosti záložného veriteľa za škodu podľa ustanovenia § 420
Občianskeho zákonníka. Navyše tvrdil, že považuje za preukázané, že záložný veriteľ konal pri výkone
záložného práva s náležitou starostlivosťou v zmysle ustanovení právneho predpisu a ustanovení platne
uzatvorenej záložnej zmluvy, čo nemôže mať za dôsledok neplatnosť realizovaného právneho úkonu.Prekročenie oprávnení záložným veriteľom zakladá zodpovednosť na nároky záložného veriteľa vo
vzťahu k škode spôsobenej vlastníkovi nehnuteľnosti, nie však neplatnosť realizovaného právneho
úkonu. Taktiež je právne významné, že žalobca žalobu na plnenie nevyužil a zároveň, že záložný veriteľ

na základe zákonného splnomocnenia previedol na kupujúceho vlastnícke právo záložného dlžníka;
nepreviedol však na kupujúceho viac práv ako záložný dlžník mal. Žalobca sa tak mal možnosť domáhať
náhrady škody a nie určenia vlastníckeho práva s poukazom na neplatnosť právneho úkonu.

2.6 Za nesprávne právne posúdenie považoval odvolateľ aj závery súdu prvej inštancie vedúce k

vyhodnoteniu kúpnej zmluvy uzatvorenej vo forme notárskej zápisnice N 310/2017, Nz 19378/2017,
NCRls 19776/2017 za absolútne neplatné právne úkony. V tomto smere mal za to, že záložný veriteľ
práve dobrovoľnou dražbou nemohol realizovať záložné právo, nakoľko mu to ustanovenia zákona
platného v čase uzatvorenia záložných zmlúv neumožňovali.

2.7 Odvolateľ tvrdil, že práve žalobca bol nedbalým vlastníkom; žalobca mal už od roku 2014 vedomosť

o realizácii výkonu záložného práva a spôsobe jeho realizácie a o tom, že od roku 2017 už nebol
evidovaný ako vlastník nehnuteľností. Napriek uvedenému nič nekonal, nedbal o svoje práva, nič neriešil
vo vzťahu k záložnému veriteľovi ani k vlastníkom nehnuteľností zapísaných na katastri. Veci začal riešiť
až s veľkým odstupom, keď v roku 2020 podal žalobu o určenie vlastníckeho práva. Nehnuteľnosti boli
pritom prevedené piaty krát; všetci právni predchodcovia žalovaného nadobúdali nehnuteľnosti v dobrej

viere, žalobca spornosť vlastníctva formou poznámky v katastri nehnuteľností nepoznamenal. Naopak
v dobrej viere bol pri nadobudnutí vlastníctva žalovaný. Urobil všetko, čo sa od neho mohlo vyžadovať
pred kúpou nehnuteľností; riadne a zodpovedne sa zaujímal o predmet kúpy, nehnuteľnosť si ohliadol,
vyžiadal si aktuálne listy vlastníctva, oboznámil sa so znaleckým posudkom predloženým zo strany
predávajúceho a úhradu kúpnej ceny realizoval formou notárskej úschovy. Za takéhoto skutkového

stavu mal súd poskytnúť ochranu žalovanému ako dobromyseľnému nadobúdateľovi oproti žalobcovi
ako nedbalému vlastníkovi. Okrem zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet,
mal súd prvej inštancie aplikovať aj zásadu vigilantibus iura scripta sunt. Žalobca sa totiž nečinnosťou
v rámci výkonu záložného práva sám pripravil o možnosť domáhať sa určenia vlastníckeho práva; mal
na to právne možnosti, ale aj dostatok času. Až po uplynutí viacerých rokov sa svoju nečinnosť snaží

zhojiť podanou žalobou. Aj keď je vlastnícke právo nepremlčateľné, plynutie času má právny význam a
môže viesť k oslabovaniu vlastníckeho práva pri jeho nadobúdaní v dobrej viere; čím dlhší čas uplynie
od nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, tým má ústavnoprávna ochrana
princípu právnej istoty bona fide vlastníka na miske váh väčšiu váhu než má ochrana vlastníckeho práva
pôvodnéhovlastníka.Okresnýsúdnauvedenéneprihliadal;opomenulprihliadnuťnadlhýčasovýodstup

odo dňa realizácie záložného práva po podanie žaloby. V tomto smere žalovaný poukázal na záver
vyplývajúci z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci 7097/10 GLADYSHEV vs. Ruská
federácia; Európsky súd pre ľudské práva ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho
práva poskytol aj v mnohých iných rozhodnutiach. Bol toho názoru, že závery vyplývajúce z nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 549/2015 zo dňa 16. marca 2016 doposiaľ neboli

rozhodovacou praxou prekonané. Súd prvej inštancie sa pritom v napadnutom rozsudku nezaoberal
kolíziou dvoch ústavných hodnôt, princípu ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princípom
ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka.

2.8 Odvolateľ považoval za nesprávnu žalobnú formuláciu z dôvodu, že vyhovenie žalobnému petitu

by vyvolalo nevyhnutnosť vysporiadania vzťahov nielen medzi žalovaným a predávajúcim o vrátenie
kúpnej ceny, ale aj medzi ďalšími vlastníkmi nehnuteľností a taktiež záložným veriteľom a žalobcom,
keďže žalobcovi bol v zmysle správy o výkone záložného práva zo strany záložného veriteľa uhradený
preplatok z výťažku z predaja zálohu vo výške 19.418,47 Eur. Uvedené by nepochybne vyvolalo ďalšie
súdne spory. Žalobca pritom v žalobe nijako nereagoval na skutočnosť, že výkon záložného práva bol

realizovaný priamym predajom a uzatvorenými kúpnymi zmluvami formou notárskej zápisnice; žalobca
len tvrdil, že zmluva uzatvorená medzi záložným veriteľom a spoločnosťou INVEST - COM, s.r.o. je
absolútna neplatná. Ak súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel, nebral do úvahy špecifický
charakter notárskej zápisnice a ani to, že z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že určenie neplatnosti
notárskej zápisnice ako formy zachytenia právneho úkonu sa nepripúšťa.

2.9 Odvolacou námietkou bolo tvrdenie, že pri realizácii záložného práva záložným veriteľom na základe
zákonného ustanovenia zastupoval vtedajšieho vlastníka, a teda žalobcu. Bolo preukázané, že žalobca
v čase uzatvorenia notárskych zápisníc bol vlastníkom predmetných nehnuteľností. Nemohlo tak dôjsťk tomu, že by záložný veriteľ previedol na niekoho viac práv ako mal; prevádzal vlastníctvo žalobcu a
teda prevádzal len to, čo vlastnil žalobca. Uvedené zakladá zodpovednostný vzťah medzi žalobcom a
záložným veriteľom, nie však neplatnosť zmluvy z dôvodu porušenia zásady nemo plus iuris.

2.10 Nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a nesprávnosť žaloby videl odvolateľ aj v tom, že bol
nedostatočne označený a nesprávne vymedzený okruh pasívne legitimovaných strán sporu z dôvodu,
že žalobný návrh zasahuje do práv ďalších subjektov, ktorí postupne na seba prevádzali vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam; vyhovenie žalobe zakladá zodpovednostné nároky kupujúcich voči všetkým

predávajúcim.

2.11 S poukazom na princíp právnej istoty žalovaný tiež tvrdil, že na súde prvej inštancie je vedených
viacero sporov na základe žaloby žalobcu, s obdobnou skutkovou situáciou, uvedené spory sú
rozhodované rozdielne. Súd má poznať svoju vlastnú judikatúru, a teda aj rozhodnutia iných sudcov
toho istého súdu. V inom rozhodnutí Okresný súd Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp.zn.

19C/13/2020 rozhodol odlišne. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku svoj postoj vyznačujúci sa
odlišnosťou prístupu k prejednávaným veciam, v podstate identickým, žiadnym spôsobom neodôvodnil.

2.12 Odvolateľ uzavrel, že považuje za nepochybné, že snaha žalobcu je špekulatívne získať vlastníctvo
k nehnuteľnostiam očisteným od akýchkoľvek tiarch, čím by boli popreté viaceré právne inštitúty. Takýto

výklad práva nemôže požívať právnu ochranu. Odvolaciu argumentáciu rekapituloval podstatnými
tvrdeniami, spočívajúcimi v námietke, že
I. Žalobný návrh žalobcu je nesprávny, nezákonný a žalobný petit je koncipovaný v rozpore so zákonom
a s poukazom na tvrdenia v ňom uvádzané aj zmätočný, pretože žalobca sa v konaní nemôže domáhať
určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bez toho, aby reflektoval na aktuálny stav

zápisu v katastri nehnuteľností a existenciu zapísaných tiarch.
II. Prípadné porušenie zákonných povinností zo strany záložného veriteľa nerobí zmluvu o predaji
zálohu, to jest kúpnu zmluvu uzatvorenú vo forme notárskej zápisnice absolútne neplatnou, čo vyplýva
zo súdnej judikatúry, ktorú je potrebné rešpektovať.
III. Pokiaľ sa žalobca domnieval, že záložný veriteľ porušil svoje povinnosti, mal sa domáhať

zodpovednostného nároku voči tomuto veriteľovi žalobou na plnenie, nie formou určovacej žaloby.
IV. Žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie len z dôvodu dlhej doby,
kedy bol nečinný, hoci mal preukázateľne vedomosť o prevode vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam,aleajpreto,žesúdpodľanázoružalovanéhonemôžerozhodnúťvsúladesožalobným
petitom, nakoľko v čase výkonu žalobného práva bolo vlastnícke právo žalobcu zaťažené množstvom

rôznych tiarch, ako táto skutočnosť vyplynula z výpovede svedka Mgr. A. ako aj ním predloženého listu
vlastníctva, a keďže v súčasnosti sú všetko tieto ťarchy z dôvodu výkonu záložného práva už vymazané,
nie je možno obnoviť stav, ako v čase pred žalobcom deklarovaným porušením povinnosti záložného
veriteľa.
V. Žaloba je nesprávne formulovaná aj z toho dôvodu, že žalobca v konaní nesprávne určil okruh pasívne

legitimovaných osôb, keď žalobou o určenie vlastníckeho práva, v rámci ktorej sa súd mal povinnosti
prejudiciálne vysporiadať s otázkou platnosti kúpnych zmlúv nie len žalovaného, ale aj jeho právnych
predchodcov, pričom žalobca v žalobe neoznačil všetkých pasívne legitimovaných nositeľov práv a
povinností, keď neoznačil za žalovaných právnych predchodcov žalovaného, čím odňal možnosť týmto
subjektom brániť svoje práva pred súdom. V tejto súvislosti poukátal na rozhodnutie NS SR sp.zn.

3Cdo/122/2002, ktoré riešilo obdobnú právnu vec.

2.13 Napokon žalovaný uzavrel, že pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal zo záverov rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 27.04.2021, tieto závery nie je možné
aplikovať na prejednávanú vec, nakoľko išlo o vec obchodnoprávnu a týkajúcu sa odlišnej právnej veci

- vylúčenia majetku zo súpisu.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom

§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancievcelomrozsahupodľa§387ods.1,ods.2 C.s.p.akovecnesprávnypotvrdil,vrátanezávislého
výroku o nároku na náhradu trov konania.4.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5. Z odvolania vyplýva, že odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm.d), f) a h)
C.s.p..

5.1 Inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.1
písm.d/ C.s.p.) je procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody, pokiaľ
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. pochybenia pri vykonávaní dôkazov,
porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím). Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť súdneho
rozhodnutia.

5.2 Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v
nevykonanínavrhnutýchdôkazovpotrebnýchnazistenierozhodujúcichskutočností(§365ods.1písm.e/
C.s.p.), alebo v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§
365 ods.1 písm.f/ C.s.p.).

5.3 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1Cdo/222/2009 zo dňa 26.2.2020); nesprávnym právnym posúdením sa rozumie
subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze
nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie

veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu
právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na
zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 2MCdo/4/2009).

6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal riadne
a dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne
ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil, že by sa
súd prvej inštancie nevysporiadal so všetkými podstatnými a relevantnými skutočnosťami a zároveň aj

s podstatnou a relevantnou právnou argumentáciou strán sporu; podstatou práva na spravodlivý súdny
proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v
konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou
súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov
Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo

na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou
predkladaným výkladom všeobecných právnych predpisov, resp. rozhodol v súlade s jej požiadavkami
(napr. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

6.1 Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa

zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).

6.2 Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými

úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a
zrozumiteľný. Odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu s právnymi závermi a argumentáciou súdu
prvej inštancie tak ako sa premietla do napadnutého rozhodnutia; na uvedenú argumentáciu odvolací
súd v celom rozsahu poukazuje; okresný súd rozhodol správne, pokiaľ žalobe v celom rozsahu vyhovel.

7. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali nasledovného rozhodnutia súdu:
Súd určuje, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v okrese Rimavská
Sobota, obec Rimavská Sobota, katastrálne územie Rimavská Sobota a ktoré sú zapísané v katastri
nehnuteľností na liste vlastníctva č.XXXX, ako- parcela registra „C“ č.X, o výmere 271m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
- stavba súpisné číslo XXX na parcele č.X, popis pohostinstvo, fitnes,
- byt č.2 na 1. poschodí, číslo vchodu 1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu, na príslušenstve spoluvlastnícky podiel k pozemku 125/440,
- byt č.3 na 2. poschodí, číslo vchodu 1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve spoluvlastnícky podiel k pozemku 86/440,
- byt č.4 na 2. poschodí, číslo vchodu 1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve spoluvlastnícky podiel k pozemku 98/440,

- nebytový priestor č.1 na prízemí, číslo vchodu 1, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku 131/440.

7.1 Je nesporné, že žalobca sa domáhal určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam proti
žalovanému, ktorému svedčí zápis jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom
žaloby.

7.2 Z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie sú zrejmé závery okresného súdu, na ktorých založil
svoje rozhodnutie, a teda, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení; právny
vzťah vyplývajúci zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 4.11.1998 je
potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský; za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle neskorších ustanovení

§ 52 a nasl. je potrebné považovať aj Záložnú zmluvu na nehnuteľnú vec zo dňa 4.11.1998 z dôvodu
jej akcesority k hlavnej úverovej zmluve. Súd prvej inštancie posudzoval platnosť kúpnych zmlúv,
na základe ktorých po postúpení pohľadávky od pôvodného veriteľa (Prvá stavebná sporiteľňa a.s.)
veriteľ BENEFIT GROUP I. a.s. nehnuteľnosti previedol na iný subjekt (INVEST-COM s.r.o.) priamym
predajom. Pokiaľ ide o zmluvu spísanú vo forme notárskej zápisnice N 309/2017, NZ 19377/2017,

NCRls 19775/2017 zo dňa 6.6.2017 túto považoval súd prvej inštancie za neplatnú z dôvodu, že
ňou došlo pri výkone záložného práva k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá nebola
predmetom zálohu. Za neplatnú považoval aj kúpnu zmluvu spísanú formou notárskej zápisnice č.N
310/2017, Nz 19378/2017, NCRls 19776/2017 zo dňa 6.6.2017, nakoľko pri realizácii záložného práva
nebolo dodržané ustanovenie § 53 ods.10 Občianskeho zákonníka, k predaju zálohu nedošlo na dražbe

podľa osobitného zákona a ani predajom zálohu podľa osobitných predpisov; voľba spôsobu realizácie
záložného práva formou priameho predaja tak bola v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov
a z toho dôvodu neplatná podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Napokon sa súd prvej
inštancie zaoberal argumentáciou žalovaného ohľadne aplikácie zásady nemo plus iuris, priklonil sa
k záverom vyplývajúcim z rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

1VObdo/2/2020 zo dňa 27.4.2021 a uzavrel, že žalovaný vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam
nemohol platne nadobudnúť v dôsledku neplatnosti už prvých prevodov vlastníckeho práva; rovnakou
sankciou sú postihnuté aj následné prevody sporných nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu pre okresný
súd vyplynul záver, na základe ktorého žalobe v celom rozsahu vyhovel.

7.3 Uvedené závery súdu prvej inštancie sú v plnom rozsahu správne a súladné s vykonaným
dokazovaním; s týmito závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne.

8. Vzhľadom na určovaní charakter podanej žaloby, súd prvej inštancie správne skúmal v zmysle
ustanovenia § 137 písm.c) C.s.p, existenciu naliehavého právneho záujmu; vyhodnotil, že žalobca má

naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Odvolací súd vzhľadom na charakter určovacej
žaloby podľa ustanovenia § 137 C.s.p. dodáva, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv k
nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť
zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Základným procesným predpokladom úspechu žaloby o
určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je bola podľa § 80 písm.c) O.s.p. účinného do

30.6.2016 existencia naliehavého, t.j. kvalifikovaného právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý
bol daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu neisté, alebo kde by sa bez tohto určenia
stalo jeho právne postavenie neistým. Právna úprava teda rozlišovala medzi určením existencie práva
a právneho vzťahu bez toho, aby takéto odlíšenie malo vecný význam.

8.1 K zmene systému určovacích žalôb došlo prijatím novej procesnej právnej úpravy Civilného
sporového poriadku, účinnej od 01. 07. 2016, ktorý už určenie existencie právneho vzťahu výslovne
neuvádza. Jeho § 137 (písm.c/ a písm.d/) rozlišuje medzi žalobou, ktorou možno požadovať, aby sa
rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom naliehavýprávny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (písm. c/), alebo o
určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (písm. d/). Ako uvádza komentár k
Civilnému sporovému poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,

Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 504)
právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje,
alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá
nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný. Takýmito typmi žalôb sú napr. žaloba
na určenie popretej pohľadávky prihlásenej do konkurzu (§ 32 zákona o konkurze a vyrovnaní), alebo

žaloba na vylúčenie veci z exekúcie, ak tretia strana uplatňuje právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu (§
55 ods. 1 Exekučného poriadku). Podľa toho istého zdroja sú zmluvy a iné právne úkony, ich existencia,
platnosť či neplatnosť právnymi skutočnosťami. Nová právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej
skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (hmotného práva). Príkladmi týchto
žalôb sú žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce,
žaloba o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, alebo žaloby

vyvolané sporom o dedičské právo (§ 194 Civilného mimosporového poriadku).

8.2 Naliehavý právny záujem na požadovanom určení by bol daný tam, kde by bez tohto určenia bolo
právo žalobcu neisté alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Právny
záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého

právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamenalo
nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu
na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol žalobe meritórne vyhovieť.
Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná existencia
(neexistencia) práva, resp. právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi

stranami sporu je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty); jestvuje ohrozenie
práva či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Naliehavý
právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným
nástrojom ochrany práva (rozhodnutie NS SR 5MCdo 1/2010). Odvolací súd pripomína, že určovacia
žaloba má preventívnu povahu - má poskytnúť ochranu právneho postavenia žalobcu skôr, ako dôjde k

porušeniu práva. Naliehavý právny záujem na určení v prípade, ak možno žalovať na plnenie môže byť
daný, ak sa určovacou žalobou vytvorí základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa tak ďalším
žalobám na plnenie. Tam, kde právo už porušené bolo, je prostriedkom ochrany žaloba na plnenie.

8.3 Podľa ustálenej súdnej praxe žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom

nehnuteľnosti vždy, ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností.

8.4Kodvolacejargumentáciižalovaného,žesúdprvejinštancieotázkuexistencienaliehavéhoprávneho
záujmu posúdil a vyhodnotil iniciatívne bez aktivity žalobcu na tvrdení a preukázaní naliehavého
právneho záujmu odvolací súd uvádza, že zo žaloby explicitne tvrdenie a preukazovanie naliehavého

právneho záujmu nevyplýva. Nemožno však opomenúť obsah žaloby, z ktorej vyplýva, že žalobca tvrdí,
že je vlastníkom nehnuteľností, u ktorých je žalovaný ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností.
Uvedené v plnom rozsahu napĺňa rámec konštatovania podľa bodu 8.3 tohto rozsudku, ustálená
súdna prax sa zhodla na názore, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom
nehnuteľnosti ak osoba, ktorú označí ako žalovaného, je ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností.

8.5 Podľa názoru odvolacieho súdu postačovalo, že žalobca poukázal na konkrétne skutkové okolnosti;
svoje tvrdené vlastníctvo sporných nehnuteľností; vlastníctvo žalovaného k sporným nehnuteľnostiam
evidovaným v katastri nehnuteľností; dôvod, pre ktorý mal za to, že jeho vlastníctvo nikdy nezaniklo
v dôsledku neplatnosti právnych úkonov a napokon, že žalovaný sa platne vlastníkom sporných

nehnuteľností v dôsledku neplatnosti právnych úkonov nikdy nestal. Ak z uvedeného súd prvej
inštancie vyvodil, že žaloba o určenie vlastníckeho práva je procesne vhodným nástrojom a je daný
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nemožno jeho záverom nič vytknúť. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu určovacia žaloba odstraňuje neistotu vzťahu strán sporu (ktorá z nich je vlastníkom
nehnuteľnosti, keď svoje vlastníctvo tvrdia a preukazujú obe strany sporu) a rozhodnutie o takejto žalobe

vytvára pevný základ pre usporiadanie vzťahu medzi stranami sporu a definitívne rieši spor určením,
ktorej zo strán sporu vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam patrí.8.6 Odvolateľ tvrdil, že podaná žaloba neodstraňuje stav právnej neistoty strán sporu a z uvedeného nie
je procesne prípustným nástrojom ochrany práv žalobcu. S uvedeným tvrdením odvolací súd nesúhlasí
a zdôrazňuje, že práve stav právnej neistoty, keď dva subjekty tvrdia a preukazujú svoje vlastníctvo k tým

istým nehnuteľnostiam, rozhodnutie o určovacej žalobe vyrieši a vytvorí tak pevný základ k usporiadaniu
vzťahu; rozsudok dáva odpoveď na otázku, ktorá je medzi účastníkmi sporná (ktorý zo subjektov je
vlastníkom nehnuteľnosti); z povahy sporu medzi stranami je zrejmé, že iné vzájomné nároky medzi
sebou nemajú, najmä nemajú medzi sebou nároky, ktoré by bolo možné vyriešiť inak, najmä nie žalobou
na plnenie. Iba skutočnosť, že pozitívne rozhodnutie o žalobe má (resp. bude mať za následok) vznik

iných sporov, s určitou mierou pravdepodobnosti aj súdnych sporov, neznamená, že nastane zbytočné
rozmnožovanie sporov medzi konkrétnymi stranami sporu, žalobcom a žalovaným. Naopak, pre tieto
dve strany sporu je ich sporná otázka vyriešená. Skutočnosť, že v dôsledku konštatovaného neplatného
nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vznikne žalovanému nárok na vrátenie
zaplatenej kúpnej ceny proti predávajúcemu (obdobné nároky vzniknú aj ďalším subjektom v reťazi
neplatných zmlúv) nemá za následok konštatovanie o absencii naliehavého právneho záujmu, keď

konkrétne strany sporu (žalobca a žalovaný) žiadne nové (ďalšie) nároky voči sebe mať nebudú.

8.7 Iba skutočnosť, že žalovanému v dôsledku pozitívneho rozhodnutia o určovacej žalobe vznikne
ujma, rovnako ako ďalším subjektom a žalobcovi prospech (nakoľko mu časť výťažku z /neplatného/
predaja nehnuteľnosti mala byť vyplatená), nemá za následok konštatovanie o neexistencii naliehavého

právneho záujmu. Aj vzhľadom k ústavnoprávnej ochrane vlastníckeho práva je žiadúce, aby k zmene
vlastníckeho práva dochádzalo právom dovoleným spôsobom, najmä v prípade, pokiaľ pôvodný vlastník
(žalobca) má postavenie spotrebiteľa a realizuje sa záložné právo spôsobom, akým tomu bolo v
prejednávanej veci, keď bol záložný veriteľ v záložnej zmluve splnomocnený k právnym úkonom
smerujúcim k realizácii záložného práva. Ak scudzovacie tituly sú postihnuté sankciou neplatnosti v

dôsledku rozporu so zákonom, má ochrana vlastníckeho práva prednosť pred inými nárokmi vzniknutými
v dôsledku neplatných právnych úkonov; právo nevzniká z bezprávia; na právnom úkone, ktorý nepožíva
právnuochranuzdôvodujehoneplatnosti,nemožnozakladaťinépráva.Vkonečnomdôsledkukaždému
zo subjektov, zúčastnených na neplatných prevodoch sporných nehnuteľností, jeho právo na vrátenie
kúpnej ceny ostáva proti predávajúcemu zachované.

8.8 Je pravdou, že podanou určovacou žalobou nemožno dosiahnuť právny stav existujúci v čase
uzavretia neplatných právnych úkonov formou notárskych zápisníc N 309/2017, NZ 19377/2017, NCRls
19775/2017 a N 310/2017, Nz 19378/2017, NCRls 19776/2017 zo dňa 6.6.2017, najmä pokiaľ ide
o existenciu záložných práv na nehnuteľnostiach viaznúcich v dôsledku Úverovej a Záložnej zmluvy.

Uvedené však nie je prekážkou pre pozitívne rozhodnutie o určovacej žalobe najmä pokiaľ neplatnosť
zmlúv o prevode vlastníckeho práva žalobca nespôsobil. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je
vzťahom synalagmatickým; žalobca a žalovaný sú v spore v otázke, ktorý z nich je vlastníkom sporných
nehnuteľností; odpoveď na uvedenú otázku nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik akéhokoľvek
právneho vzťahu medzi nimi; právny vzťah medzi stranami sporu na základe ich právneho úkonu

nevznikol. Určovacou žalobou riešiacou sporné vlastníctvo sa tak neriešia nároky žalovaného voči iným
subjektom a ani nároky iných subjektov voči žalobcovi, aj keď tieto nároky pozitívne rozhodnutie o
určovacej žalobe môže vyvolať.

8.9 V rozpore s naliehavým právnym záujmom na požadovanom určení nie je ani skutočnosť, že

na dotknutom liste vlastníctva č.XXXX pre k.ú. Rimavská Sobota sú evidované ťarchy v prospech
V. C.. Z listu vlastníctva č.XXXX vyplýva, že vklad záložného práva v prospech uvedenej osoby bol
povolený dňa 17.3.2020, a teda až potom, ako podaním žaloby konanie pred okresným súdom začalo
(6.2.2020). Aj keď z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že Zmluva o zriadení záložného práva medzi
ním a V. C. bola uzatvorená dňa 7.1.2020 a návrh na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností bol

podaný dňa 24.1.2020 (pred tým, ako bola podaná žaloba), uvedené záložné právo zapadá do sporu
o vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam; v kontexte vykonaného dokazovania pre žalovaného
nemohlo byť prekvapivé, že žalobca sa svojho vlastníckeho práva domáhal určovacou žalobou. Žalobca
sa žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a nie určenia, že záložné právo
V. C. na nehnuteľnosti neviazne; existencia záložného práva na nehnuteľnostiach nebráni ani podaniu

určovacej žaloby a ani zápisu výroku súdu o pozitívnom rozhodnutí o určovacej žalobe v katastri
nehnuteľností. Rozsudok súdu vadou vykonateľnosti netrpí. Ak je na vykonanie záznamu predložené
súdne rozhodnutie, ktoré je záväzné pre osobu zapísanú v katastri a priamo sa dotýka jej práva k
nehnuteľnosti, okresný úrad vykoná záznam podľa výroku súdneho rozhodnutia (§ 36a ods.2 písm.a/zákona č.162/1995 Z.z.); záložné právo tretej osoby bude rozhodnutím o určení vlastníckeho práva
nedotknuté.

8.10 Ak v tomto smere žalovaný poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 24Sp/42/2014-57 zo dňa 30. októbra 2014, pripisuje im význam, ktorý nemajú. V uvedenom
konaní krajský súd totiž konal o správnej žalobe proti rozhodnutiu okresného úradu, katastrálneho
odboru, ktorý zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností právneho úkonu
- dohody o vrátení daru z dôvodu, že na liste vlastníctva boli vedené ťarchy, ktoré obmedzovali

vlastníka v nakladaní s nehnuteľnosťou. Uvedenými ťarchami ale nebolo zmluvné záložné právo ako
je tomu v prejednávanej veci, ale poznámka zapísaná na základe uznesenia súdu o predbežnom
opatrení, ktorým sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou, upovedomenie o začatí exekúcie predajom
nehnuteľností, rozhodnutie o zriadení daňového exekučného práva, daňového exekučného príkazu,
colného exekučného príkazu a ďalšie. Ide o obmedzenia vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou v zmysle
ustanovenia § 29 ods.1 vyhlášky č.461/2009 Z.z.; zmluvné záložné právo takýto charakter nemá.

9. Okresný súd založil rozhodnutie aj na konštatovaní, že právny vzťah medzi pôvodným veriteľom a
žalovanýmzaloženýnazákladeZmluvyoúvereaZáložnejzmluvejevzťahomspotrebiteľským.Uvedený
záver odvolateľ v podanom odvolaní argumentačne nenapadol.

9.1 K uvedenému záveru súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že v zmysle predloženej Zmluvy
o úvere táto bola uzatvorená podľa ustanovení zákona č.513/1991 Zb. Obchodný zákonník; zákona
č.40/1960 Zb. Občiansky zákonník (bod VIII. Ods.1 Zmluvy o úvere poukazuje na zákon č.509/1991 Zb.
- ide o rozsiahlu novelu Občianskeho zákonníka) a zákonom č.310/1992 o stavebnom sporení.

9.2 Zmluva o úvere a Záložná zmluva bola uzatvorená dňa 4.11.1998, kedy Občiansky zákonník
ustanovenia § 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách nepoznal. Úprava spotrebiteľských zmlúv bola
do Občianskeho zákonníka zavedená novelou realizovanou zákonom č.150/2004 Z.z., pôvodné
ustanovenie § 52 ods.1 definovalo spotrebiteľské zmluvy tak, že sú nimi kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka a zmluva podľa

§ 55, ak sú zmluvnými stranami na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemoholindividuálneovplyvniťobsahdodávateľomvopredpripravenéhonávrhunauzavretiezmluvy.Až
následne, v znení od 1.1.2008 Občiansky zákonník v ustanovení § 52 ods.1 definuje, že spotrebiteľskou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9.2.1Podľaprechodnéhoustanovenia§879fods.3Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvypodľa
§ 52 uzavreté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami
§ 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch
aj s ustanovením § 55 ods.1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch
mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

9.2.2 Podľa ustanovenia § 879f ods.4 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia spotrebiteľských
zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú
neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

9.2.3 Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2008 - § 879j Občianskeho zákonníka
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov.

9.3 Pokiaľ ide o inštitút spotrebiteľskej zmluvy, tento nebol do právneho poriadku Slovenskej republiky
zavedený až zákonom č.150/2004 Z.z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník; tento inštitút používal už
zákon č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa aj keď s použitím termínu „typová zmluva“; používal pojem
„spotrebiteľ“ (fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu
fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti), „predávajúci“ (podnikateľ, ktorý

spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby).
9.4 V zmysle vyššie uvedeného sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že
predloženú Zmluvu o úvere (Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere) je potrebnépovažovať za zmluvu spotrebiteľskú a na ňu nadväzujúcu Záložnú zmluvu (Záložná zmluva na hnuteľnú
vec) je potrebné považovať za zmluvu zabezpečujúcu záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy.

10. Pokiaľ ide o Záložnú zmluvu na nehnuteľnú vec, táto bola uzatvorená dňa 4.11.1998; zálohom boli
nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu, zapísané na LV č.XXXX pre k.ú. Rimavská Sobota;
predmetom záložného práva bol byt č.X na 1. podlaží vo vchode č.1 so spoluvlastníckym podielom
na spoločných častiach, zariadeniach a pozemku XXX/XXX; byt č.X na 2. podlaží vo vchode č.1 so
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, zariadeniach a pozemku XX/XXX a byt č.X na 2.

podlaží vo vchode č.1 so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, zariadeniach a pozemku
XX/XXX. Uvedené skutkové zistenie vyplýva zo Záložnej zmluvy na nehnuteľnú vec; je zrejmé, že
predmetom záložného práva neboli všetky nehnuteľnosti vedené na LV č.XXXX, v zmysle bodu 1.1 tohto
rozsudku boli predmetom záložného práva položky č.3, 4 a 5. Uvedené skutkové zistenia sú súladné s
vykonaným dokazovaním a v podanom odvolaní neboli namietnuté.

10.1 Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nemá pochybnosť o tom, že pohľadávka pôvodného
veriteľa bola prevedená na obchodnú spoločnosti BENEFIT GROUP I. a.s., ktorý v roku 2017 pristúpil
k výkonu záložného práva; nehnuteľnosti zapísané na LV č.. a v tom čase patriace žalobcovi boli
prevedené na spoločnosti INVEST - COM s.r.o. kúpnymi zmluvami, uzavretými vo forme notárskej
zápisnice. Niet pochybností o tom, že záložný veriteľ (v tom čase spoločnosť BENEFIT GROUP

a.s. realizovala výkon záložného práva priamym predajom; veriteľ BENEFIT GROUP I. a.s. zmluvu
uzavrel za dlžníka (žalobcu) na základe zákonného splnomocnenia podľa ustanovenia § 151m ods.6
Občianskeho zákonníka.

10.2 Je tak zrejmé, že k zabezpečeniu pohľadávky pôvodného veriteľa došlo na základe Záložnej zmluvy

na nehnuteľnú vec zo dňa 4.11.1998; k realizácii záložného práva došlo priamym predajom na základe
kúpnych zmlúv uzatvorených vo forme notárskych zápisníc dňa 6.6.2017. Záložný veriteľ bol pri výkone
záložného práva povinný postupovať v zmysle ustanovení platných právnych predpisov.

10.3 Podľa ustanovenia § 53 ods.10 Občianskeho zákonníka, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo

spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom
zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

10.4 Odvolací súd aj s ohľadom na vyššie uvedené (bod 9. - 9.4 tohto rozsudku) nemal pochybnosť o
tom, že Záložná zmluva zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy.

10.5 Nutnosť aplikácie ustanovenia § 53 ods.10 Občianskeho zákonníka umocňuje prechodné
ustanovenie k úpravám účinným od 1.6.2014 - § 879r Občianskeho zákonníka definuje, že
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna

2014.Navýkonzáložnéhopráva,ktorévzniklopred1.júnom2014,sapoužijúustanoveniatohtozákona.

10.6 Vzhľadom na vyššie uvedené, pokiaľ záložný veriteľ mienil realizovať výkon záložného práva
zo zmluvy, ktorá zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, mal postupovať predajom zálohu
na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných predpisov. Pokiaľ tak

nepostupoval, kúpna zmluva uzatvorená čo aj vo forme notárskej zápisnice, je neplatná podľa
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom; ide o absolútnu neplatnosť, ktorá
nastáva zo zákona od začiatku (ex tunc) a pôsobí voči každému.

10.7 K aplikácii ustanovenia § 53 ods.10 Občianskeho zákonníka s poukazom na závery vyplývajúce

z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 250/2011-30 zo dňa 8.12.2011 odvolateľ
namietal, že je neakceptovateľné pripustiť, aby sa nároky účastníkov záložnej zmluvy, ktoré vznikli za
predchádzajúcej právnej úpravy, riadili novou právnou úpravou, ktorú v čase vzniku nároku ani poznať
nemohli; odvolateľ tvrdil, že práve prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam realizovaným formou
dobrovoľnej dražby by prevod nehnuteľností zaťažil neplatnosťou z dôvodu rozporu so zákonom.

10.8. V citovanom náleze ústavný súd vyslovil, že z citovaného ustanovenia (879e ods.1 Občianskeho
zákonníka - poznámka odvolacieho súdu) je zrejmé, že podľa právnych predpisov účinných do 31.
decembra 2002 sa posudzuje nielen platnosť vzniku záložného práva, ale aj nároky, ktoré zo záložnéhopráva zriadeného pred 1. januárom 2003 vznikli pred 1. januárom 2003. Jedným z nárokov záložného
veriteľajeajnárokdomáhaťsauspokojeniazozálohu,resp.výťažkuzjehopredaja.Obsahtohtonároku,
ktorý nepochybne vznikol pred 1. januárom 2003, sa nemohol zmeniť zmenou právnych predpisov práve

z dôvodu času jeho vzniku. Je v súlade s princípom právnej istoty, aby sa spôsob uspokojenia zo zálohu
záložného veriteľa riadil počas celého trvania práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo
zálohu právnymi predpismi účinnými v čase vzniku záložného práva. Pokiaľ dôjde k ich následnej zmene
do dňa vzniku práva záložného veriteľa domáhať sa splnenia zabezpečenej pohľadávky zo zálohu,
vplyv zmeny právnej úpravy na takéto nároky je vyjadrený v prechodnom ustanovení právneho predpisu

(§ 879e ods. 1 Občianskeho zákonníka). Bolo by z hľadiska rešpektovania základných princípov
právneho štátu neakceptovateľné pripustiť, aby sa nároky účastníkov záložnej zmluvy, ktoré vznikli za
predchádzajúcej právnej úpravy, riadili novou právnou úpravou, ktorú v čase vzniku nároku poznať
nemohli.

10.9 Odvolateľ opomenul, že ústavný súd vo svojich záveroch vyložil ustanovenie § 879e ods.1

Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2003) a nie
ustanovenie§879r(prechodnéustanoveniekúpravámúčinnýmod1.júna2014),ktorénaprejednávanú
vec dopadá; logicky ho v predmetnom náleze posúdiť a vyložiť ani nemohol.

10.10Argumentáciažalovanéhoknesprávnejaplikáciiustanovenia§53ods.10Občianskehozákonníka

nie je dôvodná; prechodné ustanovenie § 879r Občianskeho zákonníka neustanovuje, že novelizované
ustanovenia majú dopad iba na právne vzťahy vzniknuté po 1.6.2014; novou právnou úpravou
sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.6.2014 (za podmienky, že ide o vzťah založený
spotrebiteľskou zmluvou, resp. v danom prípade zmluvou, ktorá zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej
zmluvy). Vznik týchto právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté sa posudzujú podľa predpisov

účinných do 1.6.2014. V spotrebiteľských zmluvách však nebolo výnimkou, že obsah týchto zmlúv
musel byť zosúladený s novou právnou úpravou (napr. v zmysle ustanovenia § 879f ods.3 Občianskeho
zákonníka) z dôvodov, že to vyžaduje ochrana spotrebiteľa. V danom prípade ustanovenie § 879r
Občianskeho zákonníka explicitne uvádza, že na výkon záložného práva, ktoré vzniklo pred 1.6.2014 sa
použijú ustanovenia tohto zákona; z uvedeného vyplýva, že obmedzenie možností výkonu záložného

práva dopadá aj na právne vzťahy založené zmluvami o zriadení záložného práva pred 1.6.2014, ako
je tomu v prejednávanej veci. Výkladom, ktorý poskytol žalovaný, by došlo k odlišnému právnemu
postaveniu spotrebiteľov v závislosti od toho, na základe akého zákona bol úver majúci charakter (aj)
spotrebiteľskej zmluvy poskytnutý a v ktorom časovom období; ochrana vyplývajúca z ustanovenia §
53 ods.10 Občianskeho zákonníka by mala byť diskriminačne poskytnutá iba časti dlžníkov. Uvedený

výklad v zmysle intertemporálneho ustanovenia § 879r Občianskeho zákonníka nemôže obstáť.

10.11 K nutnosti aplikácie ustanovenia § 53 ods.10 Občianskeho zákonníka platného v čase výkonu
záložného práva (6.6.2017) odvolací súd napokon dodáva, že nejde o pravú retroaktivitu; poukazuje
pritom na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 4Cdo/98/2010 zo dňa

29. júna 2010, podľa ktorých „v teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť
(retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa
pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa
akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej
moci. Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti

založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho
(predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny
predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V
dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr
ako jeho platnosť (skôr, než začal existovať). Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne

skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych
vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym
predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré
vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou
úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a

meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti
nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus
(procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy
priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobínepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy,
tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy.

10.12 V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu zákonodarca stanovením podmienok výkonu
záložného práva zo zmlúv zabezpečujúcich pohľadávku zo spotrebiteľských zmlúv nezasiahol do práv
a povinností nadobudnutých podľa skoršieho právneho predpisu; podmienka predaja zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona alebo predaja zálohu podľa osobitných zákonov nepôsobí do minulosti, ale
do budúcnosti; zákonodarca iba stanovil, že iba takýmto spôsobom možno od 1.6.2014 realizovať

výkon záložného práva, ktoré zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy. Nenastáva tak neplatnosť
úkonov súvisiacich s realizáciou záložného práva pred 1.6.2014; uvedené ustanovenie len definuje novú
(ďalšiu) podmienku pre platnosť výkonu záložného práva. Nejde tak o neprípustnú (pravú) retroaktivitu.

10.13 Napokon odvolací súd poukazuje na úmysel zákonodarcu premietnutý do dôvodovej správy,
podľa ktorého v záujme zamedzenia obchádzaniu zákona sa výslovne ustanovuje, že ak záložné právo

zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného
práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa
osobitných zákonov. Je tak zrejmé, že pri výkone záložného práva zabezpečujúceho spotrebiteľské
záväzky je zakázaná a absolútne vylúčená realizácia tzv. priameho predaja zálohu alebo iného
spôsobu speňaženia zálohu obsiahnutého v záložnej zmluve, mimo zákonom dovolených spôsobov.

Zákonodarca napokon prechodné ustanovenie § 879r považoval za štandardné prechodné ustanovenie,
ktoré na základe nepravej retroaktivity reguluje vzťah novej právnej úpravy a skoršej právnej úpravy.

11. K neplatnosti kúpnej zmluvy (Zmluvy o kúpe nehnuteľností) uzatvorenej formou notárskej zápisnice
č.N 309/2017, NZ 19377/2017, NCRls 19775/2017 zo dňa 6.6.2017, ktorou predávajúci Ing. X. F.

(žalobca) zastúpený záložným veriteľom (BENEFIT GROUP I. a.s.) previedol vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam na INVEST-COM s.r.o. prijal okresný súd správne záver o je neplatnosti.

11.1 Predmetom tejto Zmluvy o kúpne nehnuteľnosti mali byť nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXX pre
k.ú. Rimavská Sobota, a to pozemok parc.č.X o výmere 271m2, zastavané plochy a nádvoria, stavba

so súpisným číslom XX, postavená na parcele č.3; nebytový priestor č.8-1, o výmere 131m2, vo vchode
č.1, na prízemí bytového domu, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, pričom podiel priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku je vo veľkosti
131/440.

11.2 Porovnaním Záložnej zmluvy na nehnuteľnú vec, ňou definovaným predmetom záložného práva
a Zmluvy o kúpe nehnuteľnosti je nepochybné, že predmetom Zmluvy o kúpe nehnuteľnosti boli
nehnuteľnosti, ktoré neboli predmetom záložného práva. Vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam záložnému
veriteľovi BENEFIT GROUP I. a.s. nevzniklo a ani nemohlo vzniknúť oprávnenie konať v mene žalobcu
(§ 151m ods.6 Občianskeho zákonníka). Uvedené skutkové zistenia odvolateľ v podanom odvolaní

nenamietol a netvrdil, že na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom prevodu, viazlo záložné právo
záložného veriteľa podľa Záložnej zmluvy na nehnuteľnú vec.

11.3 Ak veriteľ BENEFIT GROUP I. a.s. previedol na tretiu osobu nehnuteľnosti, ku ktorým mu nepatrilo
žiadne oprávnenie záložného veriteľa, takýto úkon nemôže v žiadnom prípade požívať právnu ochranu;

došlo k porušeniu vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko dispozičný úkon s nehnuteľnosťami vykonal
subjekt, ktorý k žiadnej dispozícii (ani na základe neexistujúceho zákonného splnomocnenia v dôsledku
vyššie uvedeného) nemal žiadne oprávnenie.

12. Vo vzťahu k Zmluve o kúpne nehnuteľnosti uzatvorenej formou notárskej zápisnice č. N 310/2017,

NZ 19378/2017 a NCRls 19776/2017 zo dňa 6.6.2017 platia konštatovania uvedené v bodoch 10. - 10.12
tohto rozsudku. V danom prípade síce došlo k prevodu nehnuteľností, ktoré boli predmetom záložnej
zmluvy; výkon záložného práva bol ale v rozpore s ustanovením § 53 ods.10 Občianskeho zákonníka
pre rozpor so zákonom. Priamy predaj nehnuteľností, čo aj zmluvou vo forme notárskej zápisnice, vo
veciach, keď záložným právom bol zabezpečený záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, je v rozpore so

zákonom a z toho dôvodu neplatný v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

13. Spoločnou argumentáciou žalovaného pre platnosť prevodu nehnuteľností bolo tvrdenie, že
prekročenie oprávnení záložným veriteľom zakladá zodpovednosť záložného veriteľa vo vzťahu kuškode spôsobenej vlastníkovi nehnuteľnosti, nie však neplatnosť právneho úkonu. Obe odvolateľom
citované rozhodnutia sa však zaoberajú inou skutkovou situáciou, a to porušením ustanovenia § 151m
ods.8 Občianskeho zákonníka, a teda povinnosti záložného veriteľa postupovať pri predaji zálohu s

náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet
zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu.

13.1 Zo strany záložného veriteľa v prejednávanej veci nedošlo k obdobnému pochybeniu alebo iným,
drobným pochybeniam pri predaji založenej nehnuteľnej veci. Záložný veriteľ v jednom prípade na

iného previedol vec, ktorá nebola predmetom záložného práva a v druhom prípade previedol na iného
vec spôsobom, ktorý ustanovenia právneho predpisu neumožňovali. V takomto prípade nevyhnutnou
sankciou za postup záložného veriteľa v rozpore so zákonom je vyslovenie neplatnosti úkonov; v
prvom prípade z dôvodu absencie akéhokoľvek dispozičného oprávnenia subjektu, ktorý pred notárom
uviedol, že je vo vzťahu k nehnuteľnostiam záložným veriteľom, a preto mu patrí oprávnenie vyplývajúce
z ustanovenia § 151m ods.6 Občianskeho zákonníka; v druhom prípade z dôvodu zvolenia formy

priameho predaja v prípade, keď ustanovenie právneho predpisu umožňovalo len realizáciu záložného
práva predajom na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných predpisov.

14. Žalovaný v podanom odvolaní považoval za kľúčovú otázku aj otázku svojej dobromyseľnosti vo
vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva; v tejto súvislosti citoval aj nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp.zn. I. ÚS 549/2015 zo dňa 16.3.2016 pripúšťajúci ochranu nadobúdateľa s odkazom na jeho
dobrú vieru. K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že citovaný nález v čase jeho vydania predstavoval
prelomové rozhodnutie, ktorého závery boli prevzaté do niekoľkých ďalších rozhodnutí. Daný názor
bol následne korigovaný nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.1.2021 sp.zn. I.
ÚS 510/2016, ktorý v súvislosti s dobromyseľnosťou nadobúdateľa vyjadril potrebu prihliadnutia na

mimoriadne výnimočné okolnosti pri poskytnutí ochrany právam nadobúdateľa, zároveň však vyjadril
presvedčenie, že k tejto otázke je potrebné pristupovať zdržanlivo.

14.1 Nesúlad rozhodovacej praxe založený týmito rozhodnutiami bol zjednotený rozhodnutím veľkého
senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1VObdo/2/2020 zo

dňa 27.4.2021, v ktorom sa vysporiadal s otázkou prelomenia zásady nemo plus iuris a s ňou súvisiacou
možnosťou nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka na základe dobrej viery nadobúdateľa.
Konštatoval, že slovenská právna úprava umožňuje nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka len
v zákonom stanovených prípadoch, kedy uprednostňuje ochranu dobromyseľného nadobúdateľa veci a
umožňuje prelomenie zásady nemo plus iuris. V konkrétnostiach ide o ustanovenie § 486 Občianskeho

zákonníka, ktorý poskytuje ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi vecí z dedičstva nadobudnutých
od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené; ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka,
ktorým je chránený kupujúci, ktorý nadobúda vlastnícke právo k veci aj v prípade, že predávajúci nie je
vlastníkom predávaného tovaru (okrem prípadu kedy kupujúci vedel, že predávajúci nie je vlastníkom
veci a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja); ustanovenie § 93 ods.3

zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle
ktorého kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy,
keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci, ibaže vedel alebo musel vedieť, že úpadca alebo tretia osoba,
ktorej majetok zabezpečuje záväzok úpadcu, nie je vlastníkom veci; ustanovenie § 19 ods.3 zákona
č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách poskytuje ochranu kupujúcemu, ktorý

nadobudol vlastnícke právo k cennému papieru, aj keď predávajúci nemal právo tento cenný papier
previesť, ibaže kupujúci v čase prevodu vedel alebo musel vedieť, že predávajúci nemá právo cenný
papier previesť; v znení účinnom do 31.3.2017 to bolo aj ustanovenie § 61 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktoré v exekučnom konaní vylučovalo
navrátenie do predošlého stavu.

14.2 V zmysle záveru vysloveného veľkým senátom obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky neprichádza do úvahy, aby súdy bez existencie zákonného podkladu „rozširujúco
vyvodzovali možnosť ochrany dobromyseľného nadobúdateľa tým spôsobom, že samotná dobrá viera
nadobúdateľa postačuje na priznanie jej vlastníckeho práva, t.j. že by nadobudnutie vlastníckeho práva

od nevlastníka bolo prípustné vo všeobecnosti. Uvedené platí bez ohľadu na to, že zotrvanie na zásade
nemoplusiurismôžepôsobiťvsubjektívnejrovinenespravodlivovočinadobúdateľoviveci.“.Právnaveta
citovaného rozhodnutia znie: „Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda
od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzenýchprípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne
upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka
s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje.“.

14.3 V súvislosti s citovaným rozhodnutím veľkého senátu je potrebné zdôrazniť, že veľký senát
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzabezpečujezjednocovanieprávnychnázorovNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky ako aj jednotu rozhodovania súdov nižších inštancií (§ 48 C.s.p.) sledujúc tým
naplnenie princípu právnej istoty vyplývajúceho z čl. 2 ods.2 základných zásad Civilného sporového

poriadku; závery prijaté veľkým senátom obchodnoprávneho kolégia si odvolací súd osvojil; na
požiadavke skúmania dobromyseľnosti nadobúdateľa zotrvať nemohol.

14.4 Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že Zmluva o kúpne nehnuteľností uzavretá medzi
INVESTCOM s.r.o. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim bola uzatvorená podľa ustanovenia
§ 5 zákona č.182/1993 Z.z. a podľa ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka. Nejde tak o žiadnu

z výnimiek, kedy slovenská právna úprava umožňuje nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka
a uprednostňuje ochranu dobromyseľného nadobúdateľa veci a umožňuje prelomenie zásady nemo
plus iuris. Nejde o kúpnu zmluvu podľa ustanovenia § 446 Obchodného zákonníka, ktoré je jedným zo
zákonných predpokladov umožňujúcich prelomenie zásady nemo plus iuris.

14.5 V tomto smere je ďalšia argumentácia žalovaného nadbytočná, pokiaľ poukazuje na žalobcu ako
nedbalého vlastníka. Bolo na žalobcovi, aký spôsob ochrany svojho vlastníckeho práva zvolí a zároveň,
kedy prípadné nároky z dôvodu nepremlčateľnosti vlastníckeho práva a absolútnej neplatnosti právnych
úkonov uplatní. Nemožno tiež dôvodne tvrdiť, že k podaniu žaloby došlo neočakávane, jedným z tvrdení
žalovaného bolo tvrdenie, že sa užívania nadobudnutých nehnuteľností ujať nemohol; nemožno ani

poprieť, že medzi žalobcom a žalovaným existovali určité rokovania k vyriešeniu sporných otázok, aj
keď obe strany sporu obsah týchto rokovaní popisujú odlišne.

14.6 Navyše odvolací súd dodáva, že žalovaného nemožno v plnom rozsahu považovať za plne
dobromyseľného; uvedené je v rozpore s závermi vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie.

Odvolateľsavplnomrozsahuneoboznámilshistóriouprevodovspornýchnehnuteľnostíodnamietaneja
spornej realizácie záložného práva obchodnou spoločnosťou BENEFIT GROUP a.s. a tieto prevody tak
ani nemohol relevantne vyhodnotiť. Inak by žalobca nepochybne nadobudol pochybnosti ovplyvňujúce
rozhodnutie kúpiť nehnuteľnosť; uvedené pochybnosti pre odvolací súd vyplývajú z tvrdenia svedka Mgr.
Martina Kolářa (spoločnosť D.-COM s.r.o. nemala ani vedomosť, čo kupuje, kupovali to ako produkt,

nevedeli, že kupujú problém); svedka Fiľakovského (kúpa a predaj nehnuteľností Ing. P. bez toho, aby
tento nehnuteľnosti videl a teda kúpna nehnuteľnosti na firmu, ktorá je platcom DPH). Napokon história
prevodov a oboznámenie sa so spôsobom realizácie záložného práva a jeho vyhodnotenie, ku ktorému
došlodvarokypreduzavretímkúpnejzmluvymedziINCESTCOMs.r.o.ažalovanýmanáslednéprevody
vlastníckeho práva, do ktorých boli zapojené (aj) personálne prepojenými subjektami (INVEST-COM

s.r.o. a INVESTCOM s.r.o.) by pre bdelého nadobúdateľa musela vyvolať vyššiu mieru obozretnosti.
Uvedené u žalovaného absentuje.

15. V nadväznosti na vyššie uvedené sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu
prvej inštancie, podľa ktorého na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k

platnému prevodu vlastníckeho práva; pre absolútne neplatnú prvotnú zmluvu o prevode vlastníctva
(ktorý nedostatok nemôže byť zhojený ani následným prevodom na ďalšieho „domnelého vlastníka“)
nemohlo dôjsť ani k platným následným prevodom sporných nehnuteľnosti s poukazom na zásadu, že
nikto nemôže na iného previesť viac práva, ako má sám.

16. K ostatným odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné:

16.1 Odvolateľ tvrdil, že skutočnosti, na ktorých žalobca postavil svoju žalobu sa nepreukázali; v rámci
výkonu záložného práva boli dodržané všetky zákonné postupy a lehoty. K uvedenému odvolací súd
konštatuje, že žalobca v žalobe svoje vlastnícke právo tvrdil a preukazoval s poukazom na neplatnosť

zmlúv, ktorými došlo k prevodu nehnuteľností v jeho vlastníctve. Je pravdou, že žalobca časť svojej
žalobnej argumentácie venoval postupu záložného veriteľa, ktorý podľa jeho tvrdení postupoval v
rozpore s ustanovením § 151l ods.1, § 151m ods.1, ods.7 a ods.9 Občianskeho zákonníka; uvedené
tvrdenia sa nepreukázali a na takomto porušení citovaných ustanovení súd prvej inštancie napadnutérozhodnutie nezaložil. Nemenej podstatnou bola ale argumentácia žalobcu, že k predaju nehnuteľností
došlo v rozpore so zákonom z dôvodu, že záložný veriteľ realizoval záložné právo predajom veci,
ktorá nebola predmetom záložného práva a zároveň, že veriteľ v rozpore s ustanovením § 53 ods.10

Občianskeho zákonníka realizoval výkon záložného práva priamym predajom. Nemožno tak dôvodne
tvrdiť, že všetka žalobná argumentácia bola v spore vyvrátená.

16.2 Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou odvolateľa, ktorý namietal, že určenie neplatnosti
notárskej zápisnice sa nepripúšťa. Uvedené tvrdenie je v rozpore s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia súdu prvej inštancie; okresný súd neurčil neplatnosť notárskych zápisníc; konštatoval
neplatnosť zmlúv uzatvorených vo forme notárskej zápisnice a na základe takéhoto záveru určil
vlastnícke právo žalobcu k sporným nehnuteľnostiam. Takáto žaloba je prípustná.

16.3 Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je založené na konštatovaní, že záložný veriteľ previedol na
tretiu osobu viac práv ako sám mal a prevádzal na základe zákonného splnomocnenia len to, čo vlastnil

žalobca, čo zakladá len zodpovednostný vzťah medzi žalobcom a záložným veriteľom a nie neplatnosť
zmluvy z dôvodu porušenia zásady nemo plus iuris. Rozhodnutie okresného súdu je založené na závere,
že právne úkony záložného veriteľa sú neplatné z dôvodu ich rozporu so zákonom (§ 39 Občianskeho
zákonníka). Až pri následných prevodoch vlastníckeho práva zo spoločnosti INVEST-COM s.r.o. na V.,
následne na INVESTCOM s.r.o. a na žalovaného sa zásada nemo plus iuris uplatňuje, z dôvodov vyššie

uvedených.

16.4 Odvolateľ tvrdil, že žalobca nesprávne vymedzil okruh subjektov na žalovanej strane a tiež tvrdil,
že ako žalovaní mali byť označení všetci účastníci zmlúv, na základe ktorých dochádzalo k prevodu
vlastníckeho práva od žalobcu k žalovanému. Ani s uvedenou námietkou sa odvolací súd nestotožňuje;

v spore bolo žalované určenie vlastníckeho práva ku konkrétnym nehnuteľnostiam, o ktorých žalobca
tvrdil, že sú v jeho vlastníctve a zápis na liste vlastníctva svedčal žalovanému. V takomto prípade nie
je dané ani nerozlučné (§ 77 C.s.p.) a ani nútené spoločenstvo (§ 78 C.s.p.); nejde o žalobu o určenie
právnejskutočnostipodľaustanovenia§137písm.d)C.s.p.(určenieneplatnostiprávnehoúkonu).Pokiaľ
súd prvej inštancie posudzoval otázku platnosti ucelenej reťaze prevodov až na žalovaného ako otázku

predbežnú, nebol žiaden dôvod, aby subjektami na žalovanej strane boli aj predošlí nadobúdatelia
vlastníckeho práva.

16.5 S poukazom na iné rozhodnutia okresného súdu v obdobných veciach odvolateľ tvrdil, že došlo
k porušeniu zásady právnej istoty z dôvodu, že okresný súd v obdobnej veci rozhodol inak a žalobu

zamietol. V tejto súvislosti a s poukazovaním na iné rozhodnutia okresného súdu, vydané v obdobných
veciach, je nevyhnutné uviesť, že až právny názor opakovane potvrdený Najvyšším súdom Slovenskej
republiky je možné považovať za súčasť ustálenej judikatúry, pričom významnou je aj skutočnosť,
či takéto rozhodnutie bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie tak pri rozhodovaní nebol viazaný iným rozhodnutím toho

istéhookresnéhosúdu,najmävprípade,akinérozhodnutievobdobnejveciprávoplatnosťnenadobudlo.
V súvislosti s tvrdením, že súd má poznať vlastnú judikatúru odvolací súd uvádza, že práve v právne
a skutkovo obdobnej veci, pri totožnosti žalobcu, Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k.
14Co/59/2022-116 zo dňa 25. októbra 2022 rozhodol tak, že potvrdil rozsudok okresného súdu, ktorý
určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti; vysporiadaval sa pritom aj s otázkou nezákonnosti

realizácie záložného práva priamym predajom po účinnosti ustanovenia § 53 ods.10 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže
sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa
osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

16.6 Odvolateľ v osobitnom podaní upozornil odvolací súd na skutočnosť, že žalobca bol v trestnom
konaní rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 11T/48/2014 uznaný za vinného
pre úmyselný trestný čin, obzvlášť závažný zločin úverového podvodu a vykonáva sa na ňom
nepodmienečný trest odňatia slobody. Odvolací súd overil tvrdenie odvolateľa, zo systému Register
zistil, že o odvolaní obžalovaného Ing. X. F. rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp.zn.

3To/108/2020 zo dňa 21.9.2022. Zo skutkovej vety konania kladeného za vinu obžalovanému (žalobcovi
v prejednávanej veci) nezistil žiaden súvis s prejednávanou vecou.16.7 Odvolateľ napokon namietol nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia okresného súdu. K
uvedenému odvolací súd uvádza, že zo stručného odôvodnenia (vzhľadom na rozsah veci) rozsudku
súdu prvej inštancie pre odvolací súd vyplývajú všetky rozhodujúce skutočnosti, je z neho zrejmé,

čoho sa žalobca domáhal, aká bola procesná obrana žalovaného. Súd prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia uviedol, ktoré dôkazy vykonal, čo z vykonaného dokazovania zistil, ktoré ustanovenia
právneho predpisu na zistený skutkový stav aplikoval a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku je súladné s ustanovením § 220 ods.2 C.s.p.; napadnuté rozhodnutie
nepreskúmateľnosťou netrpí a nie je arbitrárne.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nezistiac dôvody pre zmenu (§ 388 C.s.p.) alebo
zrušenie (§ 389 C.s.p.) rozsudku okresného súdu postupom podľa ustanovenia § 387 ods.1, ods.2 C.s.p.
napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil, vrátane závislého výroku o nároku
na náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie správne aplikoval zásadu úspech v spore a nárok na
náhradu trov konania priznal v spore plne úspešnému žalobcovi.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov

konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobca bola v
odvolacomkonanívplnomrozsahuúspešný,odvolacísúdmupriznalnároknanáhradutrovodvolacieho
konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta

C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 C.s.p.)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.