Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Pavol Bielik
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/29/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823010294
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2023:3823010294.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 19. júla 2023 v konaní pred samosudcom JUDr.
Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému A. B.
r o z h o d o l :
Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Ilave, trvale bytom C. D. D., E. bytom C. D. D. XXX, F. E. ,t. č.
vo väzbe v ústave na výkon väzby Ilava,
je vinný že
dňa 05.02.2023 v čase o 14.52 h v C. D. D., okres Prievidza, z dvora rodinného domu č. XXX z
telefónneho čísla XXXX XXX XXX telefonoval na telefónne číslo XXXX XXX XXX poškodenej G. H. I.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorá sa v tom čase nachádzala v mieste trvalého bydliska v C. D. J. K. XXX, pričom
jej povedal, že chce, aby s ním išla von a že ak s ním nepôjde, tak ju zabije, na čo mu poškodená
odpovedala, že s ním von určite nepôjde, po čom odpovedal, že ak má rada svoju rodinu, tak by mala
ísť s ním von, inak zabije aj jej rodinu, pričom uvedené vyhrážky vzbudili u nej obavu, že ich uskutoční,
teda
iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe - na dieťati
tým spáchal
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení
neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) v spojení s § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods.
1 Trestného zákona a za to sa
odsudzuje:
Podľa § 189 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. l), § 39 ods. 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody
v trvaní 2 (dva) roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, svedka L., poškodenú G. H. I., svedkov M. I., M. I.,
G. B., G. E., G. B., N. E.. Podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil listinné dôkazy číslo listu 115, 145
- 146, 148 - 155, 204, správu číslo listu 217 register trestov číslo listu 224, výpis z evidencie priestupkovčíslo listu 221 - 222. Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom prokurátorky a obžalovaného
bol oboznámený znalecký posudok na čísle listu 122 – 142.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 14.06.2023 nechcel urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
Trestného poriadku. Ku skutku okrem iného uviedol, že na výpovedi z prípravného konania nezotrváva,
chce ju zmeniť. Chcel by sa priznať a oľutovať skutok, ktorý mu je kladený za vinu. Podľa jeho názoru
sa však nejedná o vydieranie, ale o vyhrážanie. V čase skutku telefonoval s poškodenou, spýtal sa
jej či pôjde s ním von, povedala, že so mnou nepôjde, povedal jej "zabijem ťa". Potom mu začala
vulgárne nadávať, bol nervózny, povedal, že zabije aj jej rodinu. Takýmto spôsobom s poškodenou
komunikoval bežne. Niekedy sa musel poškodenej podriaďovať on. Poškodenej sa ospravedlnil, taktiež
mu poslala list, tento by chcel založiť do spisu. Na otázku prokurátorky uviedol, že s poškodenou
telefonoval dňa 05.02.2023 v čase okolo 14.53 hodine, možno 14.52 hodine. Telefonoval so súkromného
telefónneho čísla na telefónne číslo poškodenej XXXX XXX XXX. Telefonát bol zo súkromného čísla
z toho dôvodu, že poškodená zablokovala jeho číslo. Telefónne číslo mu zablokovala možno 2 - 3
hodiny predtým. Naposledy telefonovali bez toho, že by mal zablokované číslo ráno toho dňa. Ráno
sa pohádali, pretože poškodená sa s niekým stretla, s čím on nesúhlasil. Telefonát o 14.52 hodine
bol z toho dôvodu, že sa chcel ospravedlniť jej rodičom za správy, ktoré posielal. Správy sa týkali
toho, že poškodená im nehovorí pravdu o ich stretávaní sa. Potom, čo bola prečítaná časť výpovede
z prípravného konania na čísle listu 47 kde okrem iného uviedol, že telefonoval z toho dôvodu, že sa
chcel ospravedlniť rodičom poškodenej aby nepodávali trestné oznámenie, poškodená mu povedala,
že ak povie pravdu rodičom o ich stretávaní podá na neho trestné oznámenie, poškodená to na neho
celé vymyslela, aby sa ho zbavila; bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, obžalovaný uviedol, že
poškodená hovorila rozporne, raz tak, potom inak. Poškodená ho vydierala, že podá trestné oznámenie
ak sa neospravedlní jej rodičom. Nevie uviesť čo by uviedla do trestného oznámenia, neuviedla to. To
znenie vyhrážok v obžalobe bolo pritiahnuté za vlasy, povedal to tak ako to povedal dnes. Slovíčko
"ak" tam nebolo vôbec použité. Počas výkonu väzby je v kontakte s poškodenou, napísal jej, ona mu
odpísala. Následne obžalovaný prečítal list, ktorý poslal poškodenej z väzby. List bol následne založený
do spisu. Potom obžalovaný prečítal odpoveď poškodenej, ktorú mu zaslala do väzby. List poškodenej
bol taktiež založený do spisu. Na otázku prokurátorky uviedol, že počas výkonu väzby s poškodenou
telefonoval. Bolo to viackrát, prakticky každý deň mu telefonovala. Momentálne je to medzi nimi tak, že
sú spolu. Na otázku obhajcu uviedol, že si nepamätá, že by počas tých vyhrážok v telefóne použil slovo
"ak". S poškodenou udržiaval normálny intímny vzťah až do konca januára 2023. Potom sa pohádali,
nerozišli sa. Podľa jeho názoru matka poškodenej mala vedomosť, že majú intímny vzťah, jej otec sa
to mohol tiež dozvedieť. S rodičmi poškodenej nekomunikoval. Keď chcel ísť v jednom prípade k nim
domov, otec poškodenej ho ohrozoval palicou. Mal pocit, že rodičia poškodenej ho nechcú prijať. Podľa
jeho názoru v ich vzťahu bola dominantná poškodená. Keď niekam chceli ísť, musel sa jej podriaďovať.
Stalo sa, že sa pohádali, poškodená mu aj povedala, že ho zabije. Nereagoval na to nijakým spôsobom.
Nemal z toho žiadnu obavu. Je pravdou, že pri komunikácii medzi sebou používali aj vulgárny slovník.
To, čo povedal do telefónu povedal v rozčúlení, vôbec to tak nemyslel. S poškodenou komunikoval aj
na druhý deň po skutku, pýtal sa jej či jej má kúpiť desiatu. Potom bol zadržaný políciou. Na otázku
samosudcu, prečo sa chcel ospravedlniť rodičom poškodenej, čo urobil, uviedol, že nič neurobil, len
chcel povedať, že sa s poškodenou stretávajú, bol v podmienke, obával sa, že poškodená na neho podá
trestné oznámenie, vyhrážala sa tým. Počas telefonátov z väzby nenahováral poškodenú na zmenu
výpovede v jeho prospech. Na ďalšiu otázku samosudcu, prečo sa nebránil v prípravnom konaní takým
spôsobom ako sa bráni na hlavnom pojednávaní uviedol, že predpokladal, že poškodená si to uvedomí,
že si to len tak povedali, ako predtým. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 19.07.2023 požiadal o
vypočutie a uviedol, že sa chce priznať ku skutku v plnom rozsahu, skutok, za ktorý je stíhaný sa stal,
úprimne ľutuje čin, ktorý spáchal. Chcel by sa ospravedlniť poškodenej.
Svedok O. L. okrem iného uviedol, že zotrváva na výpovedi z prípravného konania. V deň, keď sa
mal skutok odohrať bol v práci. Deň predtým ho kontaktovala poškodená telefonicky, že sa potrebuje
s ním porozprávať. Malo sa jednať o veci, ktoré mal obžalovaný robiť jej a rodine. Povedal jej, že na
druhý deň má službu a zastaví sa. Na druhý deň sa okolo 10.00 hodine sa zastavil, poškodená mu
povedala čo obžalovaný robí, že ju obťažuje, telefonuje, vypisuje správy a podobne. Povedal, že je to
priestupok, môže sa dohodnúť s rodičmi a prísť to oznámiť na políciu. Neskôr sa dozvedel o skutku,
ktorý je v obžalobe. V prvom momente mal za to, že je to nebezpečné vyhrážanie, potom ale dospeli
k záveru, že je to vydieranie. Vec potom začali riešiť, na políciu predviedli obžalovaného, prišla tam aj
poškodená s matkou. Neskôr prevzal vec vyšetrovateľ. Nepamätá si, či po oznámení skutku sa rozprával
s poškodenou. O samotnom skutku mal vedomosť, že obžalovaný sa mal vyhrážať poškodenej, že keď
nepôjde s ním von zabije ju, potom sa mal vyhrážať aj jej rodine. Telefonát mal byť zapnutý na odposluch,mala to počuť aj matka. Táto bola z toho dosť "vyklepaná". Po skutku boli v kontakte s poškodenou
a jej matkou, priviezli ich na oddelenie. Matka bola dosť vyľakaná. Poškodená bola skôr zaskočená
slovami, ktoré obžalovaný použil. Poškodenú pozná od malička, boli susedia. Do tejto udalosti možno
posledných 8 rokov sa nekontaktovali. Nemal vedomosť, že obžalovaný a poškodená sú spolu, raz robili
zákrokuobžalovaného,neboldoma,hľadaliho,bolneďalekospoškodenou.Vtedyzistil,žemajúvlastne
nejaký vzťah. Na otázku prokurátorky uviedol, že konkrétne znenie vyhrážok zo strany obžalovaného
im povedala matka poškodenej. Povedala to ale aj poškodená.
Svedkyňa - poškodená G. H. I., ktorá bola v zmysle § 262 Trestného poriadku vypočutá v neprítomnosti
obžalovanéhookreminéhouviedla,žeobžalovanémuodpustila.Nevievšak,čibynaďalejbolavovzťahu
s obžalovaným, keby bol na slobode. Zotrváva na výpovedi z prípravného konania. Dňa 05.02.2023 jej
telefonoval obžalovaný s tým, že ak s ním nepôjde von tak ju zabije, odmietla to, potom povedal, že
zabije aj jej rodinu. Telefón mal zapnutý na odposluch, počula to aj jej matka. Matka potom telefonovala
na políciu. Na otázku prokurátorky uviedla, že v ten deň jej obžalovaný stále telefonoval aby s ním išla
von, bola však chorá, čo obžalovaný nechápal. V ten deň pred skutkom naposledy s ním telefonovala
dopoludnia. Pri skutku telefonoval z neznámeho čísla, lebo jeho telefónne číslo si zablokovala od rána.
Zdvihla to z toho dôvodu, že nikto iný jej nemohol volať z neznámeho utajeného čísla. Je pravdou, že
obžalovaný jej napísal z väzby ospravedlňujúci list, ospravedlňoval sa aj jej rodičom. Prišlo jej to ľúto,
rozhodla sa napísať mu list. To, čo uviedla v liste v tej dobe tak cítila. S obžalovaným sa spoznala v
roku 2020, cez facebook. S obžalovaným bola aj napriek tomu, že ju všade zosmiešňoval. Svedka L.
kontaktovala už v deň pred skutkom, hovorila mu, že obžalovaný ich neustále kontaktuje SMS správami.
Hovoril, že je to len priestupok. Je pravdou, že už v roku 2022 tomuto svedkovi, policajtovi oznámila, že
obžalovaný šoféruje bez vodičského oprávnenia. V tej dobe sa hádali. Rodičia vedeli, že sa stretáva s
obžalovaným, nesúhlasili s tým, už pred tým bol obžalovaný riešený políciou. Na otázku obhajcu uviedla,
že nepripúšťa, že by sa s obžalovaným stretávala po hoteloch aj po lete 2022, kedy sa rozišli. Je možné,
že počas hádok s obžalovaným si mohli vykrikovať, že sa zabijú. Pokiaľ sa týka skutku z 05.02.2023
bolo to iné, počula to matka, táto chcela podať trestné oznámenie. Matka chcela aby skončil ich vzťah.
Má vedomosť čo sa nachádza v liste, ktorý poslal obžalovaný z väzby, nevie však čo obžalovanému
odpovedala. Na otázku samosudcu uviedla, že pri telefonáte dňa 05.02.2023, ktorý je predmetom skutku
zaznelo doslova to, čo je uvedené v skutku obžaloby. Bolo tam to "ak". V prípade, že by bola mala 18
rokov v čase skutku nebola by podala trestné oznámenie. Na otázku obhajcu uviedla, že medzi tými
dvomivyhrážkamipripúšťa,žeobžalovanémupovedala,žejeprijebaný.Podľajejnázorukeďjejpovedal
niečo rozčúlený neskôr si to pamätal. Po skutku jej ešte písal na druhý deň či jej má kúpiť desiatu.
Svedkyňa M. I. okrem iného uviedla, že zotrváva na výpovediach z prípravného konania, sú pravdivé.
Skutku z 05.02.2023 už predchádzalo to, že obžalovaný asi dva dni dozadu vyvolával, chcel, aby dcéra
išla von. Dcéra bola unavená, bolela ju hlava. Aj 05.02.2023 telefonoval, stále chcel to isté, aby išla von.
Keď telefonoval popoludní povedala dcére aby dala telefón na odposluch. Stále opakoval to isté, aby išla
von. Povedal jej, že aby išla von, lebo ju zabije. Povedala, že nejde. Nato povedal že, ak má rada svoju
rodinu aby išla von, lebo zabije aj ju. Potom zavolala ona na políciu. Na otázku prokurátorky uviedla,
že nevie uviesť z akého telefónneho čísla telefonoval obžalovaný. Niekedy zvykol obžalovaný volať aj
zo súkromného čísla. Nevie vysvetliť z akého dôvodu požiadala dcéru aby dala telefón na odposluch.
Bol to inštinkt. V súvislosti s obžalovaným už boli aj predtým na polícii, bolo to v roku 2022, vtedy
obžalovaný napísal do školy, že dcéra má pohlavný styk na toaletách. Vtedy podali sťažnosť na polícii,
na obžalovaného. Na otázku prokurátorky, aký vzťah bol medzi dcérou a obžalovaným, uviedla že dcéra
tvrdila, že ho má rada, podľa jej názoru sa nejedná o lásku, keď sa obžalovaný voči nej takto správal.
Prvýkrát sa dozvedela o ich vzťahu v lete 2021 keď mal obžalovaný konflikt s matkou. Obžalovaný
sa vtedy vyhrážal svojej matke zabitím. Na otázku obhajcu uviedla, že si nepamätá, či dcéra medzi
vyhrážkami okrem toho, že povedala že nepôjde s ním von, povedala aj niečo iné, bola to stresová
situácia. Dcéra nesúhlasila veľmi s tým aby podala trestné oznámenie. Keby sa bol ktokoľvek iný
vyhrážal, bolo by tiež podala trestné oznámenie. Nevie, či obžalovaný vedel, že telefón je na odposluchu.
Na otázku samosudcu uviedla, že v tom telefonáte dňa 05.02.2023 zazneli tie dve "ak".
Svedok M. I. okrem iného uviedol, že zotrváva na výpovedi z prípravného konania. O skutku z
05.02.2023 nevie nič, vtedy sa nenachádzal doma. Až dodatočne sa dozvedel od manželky, čo sa
stalo. Povedala mu, že obžalovaný vyvolával, vyhrážal sa. Obžalovaný mal povedať dcére do telefónu,
že ak s ním nepôjde von, tak ju zabije. Obžalovaný zvykol telefonovať aj jemu, nedvíhal mu telefón.
Pre obžalovaného vymenil telefónne číslo, ktoré používal 11 rokov. Skutočnosť, že dcéra chodí s
obžalovaným sa dozvedeli, keď sa obžalovaný vyhrážal matke asi pred dvoma rokmi.
Svedkyňa G. B. okrem iného uviedla, že vzťah medzi synom - obžalovaným a poškodenou bol zvláštny.
Poškodená, aj keď sa pohádali, mu večne vyvolávala, aj jej matke. Podľa jej názoru sa veľmi ľúbili, ajsa ľúbia. Aj keď sa pohádali, rýchlo sa udobrili. Raz bola svedkom toho, ako poškodená fyzicky napadla
syna. Keď v roku 2021 nesúhlasila s tým aby poškodená prespala u nich, syn sa jej potom vyhrážal
zabitím. Na otázku obhajcu uviedla, že podľa jej názoru pred skutkom bol obžalovaný s poškodenou
naposledy niekedy v januári 2023. Podľa jej názoru povahu obžalovaného, že je dosť citlivý, že sa
rýchlo rozčúli, ovplyvnilo ho to, že sa rozviedla s manželom a odišla do Prešova. Obžalovaný by nikdy
poškodenej neublížil, ľúbi ju.
Svedok G. E. okrem iného uviedol, že zotrváva na výpovedi z prípravného konania. Ku skutku sa nevie
vyjadriť. Obžalovaného pozná celý život, taktiež pozná poškodenú. Chodievali spolu aj von. Podľa jeho
názoru boli spolu dosť dlho, vzťah medzi nimi prebiehal dobre. V každom vzťahu sa vyskytnú hádky. V
prípade poškodenej sa mu zdalo, že ešte má málo rokov, nevie čo chce. Na otázku obhajcu, čo bolo
dôvodom nedorozumení medzi nimi uviedol, že nevie, videl však fotku poškodenej s nejakým chalanom
na internete, možno to bol problém. Je možné, že obžalovaný žiarlil na poškodenú, určite. Svedkom
hádky medzi nimi bol, navzájom sa vyjadrovali aj vulgárne.
Svedkyňa G. B. okrem iného uviedla, že zotrváva na výpovedi z prípravného konania, táto je pravdivá.
Mal vedomosť, že obžalovaný, jej brat bol s poškodenou od roku 2020. Viac krát sa rozišli, má
vedomosť, že obžalovaný má poškodenú veľmi rád. Keď sa rozišli, hádali sa, nadávali si. Podľa jej
názoru dominantná vo vzťahu bola poškodená. Mala pocit, že provokovala obžalovaného. Rozchádzali
sa z dôvodu žiarlivosti. Pripadalo jej to, že obžalovaný sa dal obmäkčiť a zase boli spolu. Na otázku
samosudcu uviedla, že je pravdou, že v prípravnom konaní uvádzala, že poškodenú hodnotí ako
klamárku, keď ju prvýkrát stretla hovorila, že má 17 rokov, že chodí na strednú školu. Po čase sa
dozvedela, že má 15 rokov a chodí ešte na základnú školu.
Svedok N. E. okrem iného uviedol, že súhlasí s výpoveďou z prípravného konania, nič sa nezmenilo.
Obžalovaného, veď poškodenú pozná, keď bolo potrebné odviezol ich autom. Správali sa voči sebe
ako mladý pár, raz bolo dobre, potom sa hádali. Keď sa hádali bolo to vulgárne, aj urazené. Ťažko
povedať, kto bol iniciátorom rozchodov, asi mali vinu na tom obaja. Podľa jeho názoru rodina poškodenej
mala vedomosť o vzťahu, nevie či ho akceptovali. Na otázku prokurátorky uviedol, že o skutku nemá
vedomosť, dozvedel sa o ňom od polície. Podľa jeho názoru poškodená je ako mladá baba, výbušná,
tvrdohlavá. Má vedomosť, že obžalovaného dosť často klamala. Obžalovaný tiež spomínal, že rozkopala
dvere na pivnici a tiež hádzala po ňom kamene.
Načíslelistu115asanachádzaúradnýzáznamhliadkyOOPZv NitrianskomRudnezodňa05.02.2023.
V úradnom zázname okrem iného je uvedené, že dňa 05.02.2023 v čase o 15.07 hodine hliadka OO PZ
Nitrianske Rudno v zložení E. C. a O. L. bola vyslaná do obce C. D. J. K. XXX, kde sa mala nachádzať
poškodená, ktorá uviedla, že sa jej telefonicky vyhrážal bývalý priateľ obžalovaný. Tento v uvedený
deň opakovane volal, ignorovala ho, následne v čase o 14.53 hodine zdvihla, mala hovor na hlasnom
odposluchu. Obžalovaný počas hovoru mal povedať poškodenej, že ak s ním nepôjde von tak ju zabije.
Ona odmietla s ním ísť von, povedala nech jej dá pokoj. Nato uviedol, že ak má rada svoju rodinu tak s
ním dôjde von, inak jej rodinu zabije. Počas celého hovoru bola prítomná matka M. I.. Poškodená a jej
matka po telefonáte kontaktovali políciu, nakoľko mali z konania obžalovaného dôvodnú obavu o život.
Na čísle listu 145, 146 a sa nachádza trestný rozkaz Okresného súdu Prievidza č. 0T/50/2021 zo dňa
09.07.2021, právoplatný dňa 09.07.2021. Týmto trestným rozkazom bol obžalovaný uznaný vinným z
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody 8 mesiacov podmienečne
odložený na skúšobnú dobu 24 mesiacov.
Načíslelistu122-142sanachádzaznaleckýposudokč.24/2023znalcaMUDr.ViktoraSegedu,znalcaz
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Podľa záverov znaleckého posudku obžalovaný v
súčasnosti netrpí duševnou poruchou ani chorobou v pravom zmysle slova. V čase spáchania trestného
činu netrpel duševnou poruchou v pravom slova zmysle. V čase spáchania trestného činu bol schopný
rozpoznať protiprávnosť svojho konania a bol schopný ovládať svoje konanie. Nie je závislý od alkoholu
prípadne od iných psychotropných látok. Zmysel trestného konania chápe. Z psychiatrického hľadiska
pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť, avšak z vlastnej vôle a vlastným
zapríčinením sa môže dopúšťať trestnej činnosti. Znalec nenavrhol uložiť obžalovanému žiaden druh
ochranného liečenia.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, dospel súd k záveru,
že bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto
rozsudku, čím naplnil všetky zákonné znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona v spojení s § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods. 1 Trestného
zákona, pretože iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe - na
dieťati. Objektom uvedeného trestného činu je slobodné rozhodovanie človeka. Objektívna stránkaspočíva v tom, že páchateľ neoprávnene núti iného, aby niečo konal opomenul alebo trpel a to násilím
alebo hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy. Čin je dokonaný aj uvedenou hrozbou, nevyžaduje sa
aby páchateľ dosiahol svoj zámer. Trestná činnosť obžalovaného bola dôkazmi, ktoré boli vykonané na
hlavnom pojednávaní preukázaná. Časť dôkazov má formu dôkazov priamych a časť dôkazov má formu
nepriamych dôkazov. Tieto dôkazy jednotlivo, ale aj vo svojom súhrne tvoria ucelenú sústavu priamych
a nepriamych dôkazov, ktoré obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčili. Za priame dôkazy
je možné konštatovať priznanie a oľutovanie trestnej činnosti obžalovaným na hlavnom pojednávaní
dňa 19.07.2023, výpoveď poškodenej G. H. I., výpoveď svedkyne M. I.. Tieto dôkazy spoľahlivo
obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčujú a vylučujú iný možný právny záver. Za ďalšie
nepriame dôkazy je možné považovať výpovede svedkov, úradný záznam polície zo dňa 05.02.2023,
listinný dôkaz na číslo listu 204. V súvislosti s výpoveďou obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa
14.06.2023 kde sa tento v podstate k obsahu telefonátu priznal avšak uvádzal, že nepovažuje tento
skutok za vydieranie ale nebezpečné vyhrážanie, považuje súd za potrebné poukázať na to že, okrem
jehopriznanianahlavnompojednávanídňa19.07.2023,poškodenáG.H.I.,svedkyňaM.I.jednoznačne
potvrdili, že obžalovaný poškodenú hrozbou násilia nútil, aby išla von a tiež hrozbou násilia sa vyhrážal
rodine poškodenej. Z týchto dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo zločinu vydierania podľa § 189
ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v spojení s § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127
ods. 1 Trestného zákona pretože svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky tohto zločinu.
Obžalovaný pred vzatím do väzby bol nezamestnaný, predtým pracoval len brigádnicky. Podľa výpisu z
evidencie priestupkov sa dopustil troch dopravných priestupkov, jedného priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona priestupkoch, jedného priestupku proti majetku podľa
§ 50 ods. 1 zákon o priestupkoch. Doteraz bol 1 krát súdne trestaný a to trestným rozkazom Okresného
súdu Prievidza č. 0T/50/2021 zo dňa 09.07.2021, právoplatným dňa 09.07.2021.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona podľa, ktorého pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Berúc do úvahy tieto skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery súd zistil u obžalovaného existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l)
Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval), nezistil žiadnu
priťažujúcu okolnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Prievidza č. 0T/50/2021 pri určovaní druhu
trestu, keďže sa jednalo o úmyselnú trestnú činnosť obdobného charakteru ako predtým, prichádzalo
do úvahy len uloženie nepodmienečného trestu. S prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného
zákona (ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu), prichádzalo do úvahy uložiť obžalovanému trest odňatia slobody od
štyroch rokov do ôsmich rokov odňatia slobody. Súd považuje vzhľadom na výsledky dokazovania,
okolností prípadu a pomery páchateľa uloženie trestu odňatia slobody v minimálnej výmere 4 roky
nepodmienečne za neprimerane prísny trest. Vzhľadom na túto skutočnosť ukladal trest s prihliadnutím
na ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona pretože mal zato, že vzhľadom na okolnosti prípadu
aj pomery páchateľa by použitie trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania pod
dolnou hranicou ustanovenej trestnej sadzby. S prihliadnutím na okolnosti prípadu, pomery páchateľa
a ustanovenie § 39 ods. 3 písm. e) Trestného zákona považuje súd za primeraný trest, trest odňatia
slobody v trvaní 2 roky nepodmienečne v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
keďže obžalovaný doteraz nebol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť. Takto uložený trest
dostatočne vystihuje spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného a ide o trest potrebný na
ochranu spoločnosti z hľadiska všeobecnej prevencie pred páchaním obdobnej trestnej činnosti.
Poučenie:
Proti tomto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.