Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 18SKomp/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2622202842
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:2622202842.1

Uznesenie

Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky zložený z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, JUDr.
JaroslavyFúrovej(sudkynespravodajkyne),JUDr.NoryHalmovej,JUDr.JanyHaluškovej,JUDr.Terézie
Mecelovej, Mgr. Michala Novotného a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v kompetenčnom spore medzi
Krajským súdom v Trnave ako správnym súdom a Okresným súdom Senica, vo veci žalobkyne O. R.,

D. X. V. XXXX, Z., F.Y. XX/XX, A. N., S. C. XX, proti žalovanému Mestu Senica, Senica, Štefánikova
1408/56, IČO: 00309974, o zaplatenie 482,17 eur, naposledy vedenej na Krajskom súde v Trnave pod
sp. zn. 14S/164/2022, o nesúhlase s postúpením, takto

r o z h o d o l :

Na prejednanie veci nie je daná právomoc správneho súdu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Predmet konania vo veci

1. Žalobkyňa podaním adresovaným a doručeným Okresnému súdu Senica dňa11.mája 2022
označeným ako žiadosť o vrátenie poplatku za smeti datovaným k 05.10.2021 žiada Mesto Senica o
vrátenie sumy 482,17 eur. Túto sumu žalobkyňa identifikovala ako platbu za smeti v meste Senica. Svoju
žiadosť žalobkyňa odôvodnila tým, že predmetnú platbu urobila v hotovosti na mestskom úrade v meste

Senica ihneď, ako sa dozvedela o nedoplatku, ktorý mal vzniknúť nedorozumením a bez oboznámenia
situácie zo strany mesta Senica. Zároveň uviedla, že sa od roku 2012 nezdržiava v mieste trvalého
pobytu, v meste Z., ale na adrese S. C. XX S. N., kde býva so svojím synom v ubytovacom zariadení. Za
ubytovanie platí nájomné vo výške 359 eur, v ktorom je zahrnutý aj mesačný poplatok mestu za smeti
za ňu a za jej syna. Predmetné podanie predložila žalobkyňa Okresnému súdu Senica (ďalej len „civilný
súd“) spolu s prílohami, a to pokladničným dokladom vyhotoveným mestom Senica o platbe vo výške

482,17 eur na účely komunálneho odpadu a potvrdením správcu ubytovacieho zariadenia o ubytovaní
žalobkyni v zariadení.

2. Na základe výzvy na doplnenie podania urobenej civilným súdom uznesením z 27. júna 2022, č.
k. 10C/10/2022, žalobkyňa urobila v konaní ďalšie podanie, pričom uviedla tie isté skutočnosti ako v
pôvodnom podaní, avšak ako žalovaného označila Mestský úrad, Senica, Štefánikova 1408/56.

II.
Kompetenčný spor

3. Predtým ako kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kompetenčný senát“) pristúpi k posúdeniu dôvodnosti nesúhlasu

Krajského súdu v Trnave (ďalej len „správny súd“) s postúpením veci špecifikovanej v záhlaví tohto
rozhodnutia (ďalej len „vec“), preskúma, či medzi civilným súdom a správnym súdom je kompetenčnýspor,oktorýchjepríslušnýrozhodovaťpodľa§8ods.1zákonač.162/2015Z.Z.Správnysúdnyporiadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

4. Okresný súd Senica ako civilný súd s odkazom na § 43 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a § 9 a nasl. SSP postúpil vec Krajskému súdu
v Trnave ako správnemu súdu z dôvodu, že žalobkyňa spochybňuje zákonnosť postupu žalovaného pri
výkone kompetencie orgánu verejnej správy, preskúmanie ktorého patrí do právomoci krajského súdu.

5. Správny súd s odkazom na § 18 ods. 4 SSP predložil vec na rozhodnutie kompetenčnému senátu
z dôvodu, že nesúhlasí s postúpením veci urobeným civilným súdom, a to preto, že sa žalobkyňa
nedomáha preskúmania zákonnosti žiadneho rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu orgánu
verejnej správy, ako ani poskytnutia ochrany pred nečinnosťou orgánu verejnej správy. Zároveň, z
dôvodu, že žalobkyňa žiada vydať predmet plnenia „vrátenia poplatku za smeti“ (komunálny odpad), ide
podľa správneho súdu o vydanie bezdôvodného obohatenia, teda súkromnoprávny spor.

6. Z postupu civilného súdu vyplýva, že vec považoval za patriacu do právomoci súdov Slovenskej
republiky, no nepovažoval sa za súd vecne príslušný na konanie v prvej inštancii o veci, keďže túto
pokladal za správnu vec v zmysle § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Zároveň mal

za to, že vecne príslušným súdom je správny súd ako správny súd v intenciách SSP.

7. Z postupu správneho súdu vyplýva, že vec považoval za patriacu do právomoci súdov Slovenskej
republiky, no nepovažoval sa za súd vecne príslušný na konanie a rozhodovanie o veci v správnom
súdnictve, keďže vec pokladal za občianskoprávnu vec v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o súdoch.

8. Z uvedeného tak vyplýva, že medzi civilným súdom a správnym súdom je kompetenčný spor, o ktorom
je kompetenčný senát oprávnený rozhodovať podľa § 8 ods. 1 SSP.

III.

Posúdenie dôvodnosti nesúhlasu s postúpením veci

III.1 K povahe právneho vzťahu

9. Úlohou kompetenčného senátu je posúdiť povahu právneho vzťahu, z ktorého žalobkyňa vyvodzuje

svoje právo na vrátenie sumy zaplatenej za smeti mestu, v ktorom má trvalý pobyt, ale v danom meste
sa nezdržiava niekoľko rokov.

10. Zo skutkových tvrdení uvedených v podaní žalobkyne vyplýva, že mestu Senica zaplatila miestny
poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „poplatok“), a to z dôvodu jej

právneho postavenia ako poplatníka podľa § 77 ods. 2 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych
daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 582/2004 Z. z.“), keďže ako fyzická osoba s trvalým pobytom v meste
Z. má povinnosť platiť poplatok. Žalobkyňa tvrdila, že sa niekoľko rokov nezdržiava v meste Z., ale v
meste N.. S nezdržiavaním sa po určitú zákonom stanovenú dobu na území obce, vo vzťahu ktorej

je dané postavenie poplatníka, zákon č. 582/2004 Z. z. (§ 82 ods. 2 až 5) spája nárok poplatníka
na zníženie alebo odpustenie poplatku. Žalobkyňa nepoužíva vo svojom podaní slová zníženie alebo
odpustenie, ale slovo vrátenie. Zákon č. 582/2004 Z. z. však v § 82 ods. 1 upravuje aj situáciu, kedy obec
vráti poplatok poplatníkovi. Jednou z podmienok je, že poplatníkovi zanikla povinnosť platiť poplatok
v priebehu zdaňovacieho obdobia. Z podania žalobkyne ale vyplýva, že dôvodí skutočnosťami, ktoré

súvisia s uplatnením nároku na zníženie alebo odpustenie poplatku, nie s vrátením poplatku.

11. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na pôsobnosť obce ako subjektu územnej samosprávy vo
veciach miestnych daní a miestnych poplatkov. Obec má právomoc zaviesť miestne dane a miestne
poplatky, ako to vyplýva z čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších

ústavných zákonov (ďalej len „Ústava“), zákonného zmocnenia obsiahnutom v § 2 zákona č. 582/2004
Z. z. a z § 4 ods. 3 písm. c) a 11 ods. 4 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení
neskorších predpisov. V takom prípade má obec normotvornú právomoc vykonávanú prostredníctvom
obecného zastupiteľstva. Výnosy z miestnych daní a miestnych poplatkov sú príjmami rozpočtu obce,ako to vyplýva z čl. 62 ods. 2 a čl. 59 Ústavy, § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a § 100 zákona č. 582/2004 Z. z. Obec vo vzťahu k miestnym daniam a miestnym poplatkom taktiež

vykonáva aj správu a má postavenie správcu dane v intenciách zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„DP“), ako to vyplýva z § 4 ods. 1 a 6 ods. 1 DP s odkazom na § 99 ods. 2 a § 100 zákona č. 582/2004
Z. z. v takom prípade má obec právomoc orgánu verejnej správy.

12. Nielen z vyššie naznačeného, ale aj priamo z § 102 zákona č. 582/2004 Z. z. vyplýva, že vrátenie,
zníženie alebo odpustenie poplatku je súčasťou správy miestnych daní a poplatku, na ktorú sa vzťahuje
DP. V týchto prípadoch však bude obec ako správca dane postupovať podľa príslušnej úpravy zákona
č. 563/2009 Z. z. Otázka nároku na vrátenie poplatku nie je komplexne upravená v zákone č. 563/2009
Z. z., keďže upravuje len podmienky vrátenia poplatku, pričom tieto sú upravené odlišne v prípade
daňových preplatkov podľa DP. V ostatnom rozsahu tak platí úprava DP. Preto poplatník, ktorý má nárok

na vrátenie poplatku musí podať žiadosť o vrátenie poplatku (ako daňového preplatku), ako to vyplýva
z § 79 ods. 2 DP. Dôvodnosť tejto žiadosti obec vyhodnotí a len v prípade, že jej nevyhovie v plnom
rozsahu, vydá o tom rozhodnutie. V prípade zníženia a odpustenia poplatku, zákon č. 582/2004 Z. z.
v porovnaní s vrátením poplatku neupravuje len podmienky, za ktorých splnenia má poplatník nárok
na zníženie alebo odpustenie poplatku, ale zároveň aj spôsob a lehotu na uplatnenie nároku, ako aj

formu individuálneho správneho aktu v prípade vyhovenia, ako aj nevyhovenia žiadosti o zníženie alebo
odpustenie poplatku.

13. Z vyššie uvedených súvislostí vyplýva, že zákon č. 582/2004 Z. z. priznáva poplatníkovi právo
na vrátenie, zníženie alebo odpustenie poplatku, ak nastanú skutočnosti predpokladané zákonom.

Predmetné práva nie sú priamo na základe zákona nárokovateľné, ale zo strany nositeľa týchto práv
je nevyhnutné iniciovať administratívne konanie (nie súdne konanie), konkrétne daňové konanie, v
ktorom o týchto právach koná správca dane ako orgán verejnej správy. Toto konanie je (resp. má
byť) zavŕšené prijatím individuálneho správneho aktu (rozhodnutie alebo oznámenie podľa § 82 ods. 3
zákona č. 582/2004 Z. z.) alebo uskutočnením postupu pri plnení úloh v oblasti verejnej správy (vrátenie

poplatku podľa § 82 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. a § 79 ods. 2 DP). Uvedené práva nemajú
podklad v občianskoprávnom vzťahu, ale sú vyvodené zo vzťahu medzi správcom dane a poplatníkom
ako daňovým subjektom, čo je vzťah vyplývajúci z finančnej činnosti štátu, resp. štátnych orgánov
alebo orgánov územnej samosprávy. Taký vzťah nemožno podriadiť pod vzťahy, v ktorých vznikajú
súkromnoprávneho spory alebo ktorých sa týkajú iné súkromnoprávne veci podľa § 3 CSP, a preto nárok

uplatňovaný žalobkyňou nemôže byť považovaný za nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v
zmysle § 451 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Právo
na vrátenie, zníženie alebo odpustenie poplatku je tak verejne subjektívnym právom, konkrétne právom
v oblasti verejnej správy.

III.2 K zásahu orgánu verejnej správy do práv alebo právom chránených záujmov

14. V predmetnom právnom vzťahu pripadá do úvahy vznik potreby poskytnutia ochrany právu na
vrátenie, zníženie alebo odpustenie poplatku správnym súdom v správnom súdnictve. Tejto sa poplatník
môže domáhať v zmysle § 2 ods. 2 SSP vtedy, ak tvrdí, že niektoré z týchto práv boli porušené alebo

priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou
orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy. Nevyhnutným predpokladom tak
je, aby sa o práve vyvodenom zo zákona č. 582/2004 Z. z. začalo administratívne konanie a prípadne
aj vydalo rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, a to v závislosti od požadovanej súdnej
ochrany. Z podania žalobkyne však nevyplýva takáto skutočnosť, pričom žalobkyňa ani len netvrdí, že

by zo strany mesta Senica akýmkoľvek spôsobom došlo k zásahu do jej práv. Hoci žalobkyňa uvádza,
že sumu, ktorú žiada vrátiť, zaplatila ihneď ako sa dozvedela o nedoplatku „na smeti“, nesmeruje svoje
podanie proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku alebo akýmkoľvek iným zásahom správcu dane,
z ktorých by daná výzva vychádzala (napr. vyrubenie poplatku alebo určenie poplatku podľa pomôcok)
alebo ktorým by predchádzala (napr. ne/vyhovenie námietke proti výzve).

15. Správny súd svoj záver o nesúhlase s postúpením odôvodňoval aj tým, že v podaní absentuje
špecifikácia rozhodnutia mesta Senica, ktoré by žalobkyňa považovala za nesprávne. Tu kompetenčný
senát poukazuje na to, že absencia označenia rozhodnutia sama o sebe neznamená, že ide o vecpatriacu do pôsobnosti civilnému súdu. Vyplýva to zo toho, že daná skutočnosť je v prípade vecí
patriacich do pôsobnosti správneho súdu vadou, podľa povahy ktorej môže správny súd odmietnuť
žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP s odkazom na § 59 ods. 3 SSP. Kľúčové tak nie je označenie

individuálneho správneho aktu, ale samotné tvrdenie, že takým alebo iným zásahom boli práva
žalobkyne porušené alebo dotknuté, z dôvodu ktorého sa domáha súdnej ochrany. Takéto tvrdenie v
podaní žalobkyne absentuje, a preto hoci sa podanie týka práv v oblasti verejnej správy, nejde o správnu
vec v zmysle § 2 ods. 1 písm. c) zákona o súdoch, ale o vec, v ktorej koná a rozhoduje príslušný správca
dane.

16. Kompetenčný senát v prípade kompetenčného sporu podľa § 8 SSP nerozhoduje o tom, či je alebo
nie je daná právomoc súdu alebo iného orgánu podľa § 11 ods. 1 CSP, ale ako vyplýva z rozhodovacej
praxe kompetenčného senátu len o tom, či na prejednanie veci je alebo nie je daná právomoc správneho
súdu. Zároveň ak kompetenčný senát v konaní o kompetenčnom spore podľa § 8 SSP dospeje k právnej
úvahe o absencii právomoci súdu Slovenskej republiky na konanie o spore alebo veci, nie je oprávnený

rozhodnúť sám o zastavení konania (vedeného vo veci v ktorej vznikol kompetenčný spor) podľa § 9
CSP, keďže môže disponovať len svojím konaní o kompetenčnom spore, nemá postavenie súdu podľa
§ 9 CSP. Preto v tomto prípade môže kompetenčný senát rozhodnúť len tak, že nie je daná právomoc
správneho súdu.
17. Ako vyplýva z § 18 ods. 4 SSP, civilný súd a správny súd sú rozhodnutím kompetenčného senátu

viazané. Civilný súd však nie je viazaný právnou úvahou kompetenčného senátu o absencii právomoci
súdu na konanie o veci. Posúdenie, či vec patrí do právomoci súdu Slovenskej republiky (alebo
iného orgánu Slovenskej republiky), je v zmysle § 10 CSP výlučne vecou civilného súdu, pričom až
rozhodnutím kompetenčného senátu urobenom v spore o právomoc podľa § 11 ods. 1 CSP, by boli súd
a iný orgán verejnej moci viazaní.

18. Kompetenčný senát preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

19. Toto rozhodnutie prijal kompetenčný senát pomerom hlasov 8 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.