Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. jún 2023

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7Er/170/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2606201980
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2023:2606201980.3

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: GENERAL FACTORING,
a.s., so sídlom Mostová 185/2, Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpený: Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému: Y. E., nar.
XX.X.XXXX, bytom W. XXX, Č., o vymoženie 10.763,70 € s príslušenstvom, rozhodujúc o sťažnosti
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. 7Er/170/2006-80 zo dňa 02.03.2021, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Senica uznesením č. k. 7Er/170/2006-80 zo dňa 02.03.2021 výrokom: I. zamietol návrh
oprávneného na prerušenie konania, II. zamietol návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie
konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky, III. zamietol námietky
oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie.

2. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu podal dňa 05.05.2021 sťažnosť voči uzneseniu č.
k. 7Er/170/2006-80 zo dňa 02.03.2021 a žiadal uznesenie zmeniť tak že upovedomenie o zastavení
starej exekúcie ruší, alebo alternatívne žiadal uznesenie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a
rozhodnutie. V sťažnosti uviedol, že uznesenie napáda v celom rozsahu a sťažnosť odôvodňuje tým,
že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, rozhodnutie
súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane
(oprávnenému), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Oprávnený namietol, že doručené upovedomenie neobsahuje všetky zákonné náležitosti podľa §

5 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z.z., a preto je nepreskúmateľné. Za zákonné ustanovenie nie je
ale aj slovné vyjadrenie zákonného ustanovenia. Slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie
a stručný obsah skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú nemôže byť naplnená
zopakovaním, či uvedením toho, že stará exekúcia sa zastavuje, pretože uplynula rozhodná doba, ani
uvedením toho, že nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje, nakoľko toto nedáva informáciu
o tom, prečo vlastne sa stará exekúcia zastavuje. Z upovedomenia o zastavení starej exekúcie ani z

výzvy na zaplatenie paušálnych trov, tiež nie je zrejmé, prečo vôbec došlo k zastaveniu starej exekúcie a
aké úkony exekútor vykonal, aby vymohol nárok oprávneného a odvrátil tak zastavenie starej exekúcie.
Z upovedomenia o zastavení starej exekúcie nie je zrejmé, ako nárok oprávneného exekútor vymáhal,
a prečo nárok nebol vymožený ani za 5 rokov plynutia rozhodnej doby. Z upovedomenia o zastavení
starej exekúcie nie je zrejmé ani to, ako exekútor nárok oprávneného vymáhal a prečo v posledných18
mesiacoch nevymohol ani 15,- eur preto, aby nedošlo k zastaveniu exekúcie. Podľa § 2 ods. 2 písm.

f) zákona 233/2019 Z. z. stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o starú
exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohtozákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15,- eur. Oprávnený namietol, že ani s
touto námietkou sa konajúci súd nevysporiadal. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na
zaplatenie paušálnych trov neobsahuje náležitosti vyžadované § 5 ods. 2 zákona 233/2019 Z. z., najmä

neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú a preto je nepreskúmateľné.
Pokiaľ súdny exekútor neuvedie to, čo vo veci pre vymoženie pohľadávky oprávneného urobil a pokiaľ
neuvedie stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, vzniká pochybnosť o
tom, či exekútor vo veci urobil všetko to, čo urobiť mohol a mal a či tento nemohol zastaveniu starej
exekúcie aspoň čiastočným vymožením nároku (hoci len sumy 15,- eur v posledných 18 mesiacoch

predo dňom, keď sa má stará exekúcia zastaviť). Oprávnený poukázal na uznesenia Krajského súdu
sp. zn. 16CoE/102/2019 a 14CoE/45/2020. Podľa § 6 ods. 4 písm. b) zákona 233/2019 Z. z. "Exekútor
nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom
registri exekúcií.". Oprávnený upriamil pozornosť na to, že § 6 ods. 4 písm. b) zákona 233/2019 Z. z.
konajúci súd v napadnutom uznesení neuvádza, hoci je zrejmé, že rozhodovacia činnosť tohto súdu sa
má týkať práve i aplikácie tohto zákonného ustanovenia. Taktiež oprávnený poukázal na poznámku 7).

Upriamil pozornosť na dôvodovú správu k zákonu č. 233/2019 Z. z., podľa ktorej strata nároku exekútora
na paušálne trovy je taktiež dôsledkom nezapísania starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií
podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. Podľa oprávneného bremeno tvrdenia
a dokazovania musí znášať súdny exekútor, nakoľko tento sa domáha plnenia od oprávneného (výzva
na zaplatenie). Oprávnený v nadväznosti na uvedené v sťažnosti ďalej uviedol rozsiahlu argumentáciu

ohľadne zápisov do registra exekúcií, ako aj to, že zákon jednoznačne hovorí o tom, kedy súdny
exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov a z napadnutého uznesenia nevyplýva, že by
predmetná exekúcia v centrálnom registri bola vôbec zapísaná. Konajúci súd sa teda v napadnutom
uznesení s námietkou oprávneného týkajúcou sa včasného zápisu do registra exekúcií nevysporiadal
takým spôsobom, že by nárok súdneho exekútora na paušálne trovy starej exekúcie mohol byť daný.

Uznesenie podľa názoru oprávneného vykazuje znaky arbitrárnosti a nie je preskúmateľné, kedy
konajúci súd podľa neho nesprávnym procesným postupom znemožnil oprávnenému, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
pričom podľa oprávneného zakladá aj porušenie ústavných práv oprávneného na súdnu a inú právnu
ochranu .Logickým postupom v medziach zákona by malo byť jeho zrušenie súdom rozhodujúcim o

podanej sťažnosti a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je
prípustná sťažnosť.

4. Podľa § 248 Civilného sporového poriadku, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

5. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred
1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v
rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky.
Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

7. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie
o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne.
Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému
a exekútorovi.

8. Vyšší súdny úradník napadnutým uznesením námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení
starej exekúcie ako nedôvodné zamietol z dôvodu, že vedená exekúcia spĺňa zákonnú definíciu starej
exekúcieatátobolazozákonač.233/2019Z.z.zastavenázdôvodu,žebolasplnenájednazpodmienok
uvedená v ustanovení § 2 ods. 1 zákona, a preto súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení
starej exekúcie. Na základe vyššie uvedených ustanovení zákona rozhodol o sťažnosti oprávneného

sudca súdu prvej inštancie. Sudca súdu prvej inštancie sa oboznámil so sťažnosťou oprávneného,
preskúmal sťažnosťou napadnuté uznesenie, ktoré vydal vyšší súdny úradník, a dospel k záveru, že
sťažnosť oprávneného nie je dôvodná a uznesenie vyššieho súdneho úradníka vychádza zo správneho
právneho posúdenia veci a je vecne správne, pričom sudca súdu prvej inštancie sa s ním v celomrozsahu stotožňuje a odkazuje na dôvody v ňom uvedené. Okrem toho na zdôraznenie správnosti
uvedeného uznesenia sudca súdu prvej inštancie dopĺňa, že spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s.,
IČO: 35 838 825, je oprávneným v tejto exekúcii a k zmene oprávneného zákonným spôsobom nedošlo,

upovedomenie o zastavení starej exekúcie nie je v rozpore so zákonom a obsahuje správne označenie
oprávneného. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti, jasne v ňom je uvedené, podľa akého zákonného ustanovenia bola exekúcia zastavená, a
že to bolo z dôvodu uplynutia rozhodnej doby piatich rokov. Je vyhotovené podľa vzoru zverejneného na
základe zákona Slovenskou komorou exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej

republiky. Oprávnený namieta, že upovedomenie neobsahuje viaceré náležitosti. Súdny exekútor
však nie je povinný uvádzať v upovedomení náležitosti, podľa predstáv oprávneného. Z obsahu
upovedomenia o zastavení starej exekúcie vyplýva, že exekúcia bola zastavená podľa ust. § 2 ods.
1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. pretože od doručenia prvotného poverenia exekútorovi uplynula
rozhodná doba 5 rokov, k predĺženiu lehoty nedošlo a nejde o exekúciu, ktorá sa nezastavuje. Je
potrebné zdôrazniť, že nie exekútor exekúciu zastavil, ale táto bola zastavená zo zákona, čo exekútor

v upovedomení len konštatuje s uvedením zákonného dôvodu, pre ktorý bola zastavená. Oprávnený vo
svojich námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ale ani v sťažnosti proti rozhodnutiu
o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie neuvádza dôvody, ktoré by akýkoľvek
spôsobom spochybnil dôvody pre zastavenie starej exekúcie konštatované a uvádzané v upovedomení
o zastavení starej exekúcie. Oprávnený svoje námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie

odôvodnil aj tým, že exekúcia nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií včas, a preto exekútor
nemá nárok na náhradu paušálnych trov. V tejto časti boli námietky oprávneného podľa tohto obsahu
námietkami proti paušálnym trovám a uznesením vyššieho súdneho úradníka boli v tejto časti ako
neprípustné odmietnuté. Aj voči tomuto výroku smeruje sťažnosť oprávneného a tá je aj v tejto časti
nedôvodná. Z formulácie ust. § 7 ods. 1 zákona "Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné."

jednoznačne vyplýva, že námietky proti paušálnym trovám nie je možné podať a pokiaľ ich oprávnený
podá, je namieste ich bez ďalšieho ako neprípustné odmietnuť. Oprávnený v sťažnosti v tejto súvislosti
namieta, že exekúcia nemala byť zapísaná v Centrálnom registri exekúcii (resp. včas) a súd sa v
napadnutom uznesení nezaoberal podmienkou pre priznanie nároku na náhradu paušálnych trov ,ktorou
je včasnosť zápisu do CRE, a ustanovením § 6 ods. 4 zákona. K tejto argumentácii súd uvádza, že

ani ustanovením § 6 ods. 4 zákona a ani tým, či bola exekúcia do CRE zapísaná včas, prípadne či
vôbec, sa súd nemal dôvod v napadnutom uznesení zaoberať a nemá dôvod satým zaoberať ani v tomto
uznesení, keďže tieto okolnosti sú len dôvodmi námietok oprávneného proti paušálnym trovám, ktoré
sú ako také neprípustné. Podstatou odôvodnenia napadnutého uznesenia bolo vysporiadať sa s tým,
že námietky oprávneného sú neprípustné a ďalej sa už súd nemá dôvod zaoberať samotnou podstatou

vzniku nároku exekútora na náhradu paušálnych trov a s tým súvisiacim zápisom exekúcie do CRE. Na
základe uvedených dôvodov súd sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.

9. Vyšší súdny úradník napadnutým uznesením tiež zamietol návrh oprávneného na podanie návrhu
na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti

zákonač.233/2019Z.z.azamietolnávrhoprávnenéhonaprerušeniekonaniazaúčelompodanianávrhu
na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti
zákona č.233/2019 Z. z. Vo vzťahu k týmto výrokom oprávnený svoju sťažnosť bližšie nezdôvodnil. Aj v
tejto časti súd rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka považuje za vecne správne a sudca súdu prvej
inštancieodkazujenaichzdôvodnenievnapadnutomuznesení,sktorýmsavplnomrozsahustotožňuje.

10. Nakoľko oprávnený v sťažnosti neuviedol a nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by spôsobili,
že napadnuté uznesenie bolo vydané v rozpore so zákonom, rozhodol súd o zamietnutí sťažnosti
oprávneného tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).