Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 7, 2023

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/85/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122014501
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2122014501.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre prečin ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 28.02.2023, sp. zn. 8T/19/2022, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 08. augusta 2023 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 28.02.2023, sp. zn. 8T/19/2022, bol obžalovaný
A. B. uznaný za vinného z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b),
ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že
počas školského roka 2021/2022 v období od 01.09.2021 do 02.05.2022 v obci D., ako zákonný zástupca
svojho maloletého syna B.. B., nar. XXXX, v tom čase žiaka 5. ročníka Základnej školy E. D. E. F., G. H.
D., tomuto umožnil viesť záhaľčivý pôsob života riadnym neplnením povinnej školskej dochádzky, hoci
mal vedomosť o tom, že syn si neplní povinnú školskú dochádzku, neprijal nijaké účinné opatrenia na
odstránenie tohto stavu, nenavštevoval rodičovské združenia a nedostatočne komunikoval so školou,
v dôsledku čoho mal maloletý B.. B., nar. XXXX, v školskom roku 2021/2022 neospravedlnených 463
vyučovacích hodín,

Za tento trestný čin mu okresný súd podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm.
l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona uložil na trest
odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd
obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Okresný súd napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 152-154 spisu.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd vykonal hlavné pojednávanie dňa
28.02.2023, na ktorom obžalovaný v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobil vyhlásenie,
že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a následne okresný súd postupoval primerane
podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku, pričom
obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal áno. Prokurátorka navrhla vyhlásenie obžalovaného
prijať. Okresný súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku následne prijal vyhlásenie obžalovaného, že
je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladené za vinu vo výroku tohto rozsudku. V dôsledku prijatia
tohto vyhlásenia obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, okresný súd nevykonal vo veci dokazovanie
o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Pri ukladaní trestu okresný súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v §
36 písmeno l) Trestného zákona, nakoľko sa obžalovaný na hlavnom pojednávaní priznal a čin
oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, že už bol za trestný
čin odsúdený. S poukazom na trestný rozkaz Okresného súdu Trnava zo dňa 15.01.2020 sp. zn.
9T/27/2019, ktorým bol odsúdený podľa § 211 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona na nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
ktorý vykonal dňa 19.05.2021, okresný súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 6 mesiacov, ktoré považoval za primeraný, spravodlivý a naplňujúci účel trestu. Vzhľadom na
trestnú minulosť obžalovaného – 10 záznamov v registri trestov, 32 záznamov za priestupky – neukladal
alternatívny trest a uložený nepodmienečný trest odňatia slobody mimoriadne neznížil pod dolnú hranicu
trestnej sadzby, avšak s poukazom na vyhlásenie obžalovaného ukladal obžalovanému nepodmienečný
trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona
obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, pretože obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, napr. odsúdenie Okresného
súdu Trnava zo dňa 21.12.2018, sp. zn. 0T/298/2018 za úmyselný prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, ktorý trest vykonal 19.12.2020.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote ihneď po vyhlásení rozsudku na hlavnom
pojednávaní zahlásil odvolanie obžalovaný voči výroku o treste, zároveň uviedol, že nemá záujem
odôvodniť odvolanie.

Prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní sa vzdal práva na podanie odvolania.

Konanie na odvolacom súde:

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátorky krajskej prokuratúry
a obžalovaného, ktorý bol o termíne verejného zasadnutia riadne upovedomený dňa 13.06.2023.

Prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že obžalovaný bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný, naposledy
za totožný trestný čin, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov. Priestupkovo
prejednávaný bol 32-krát.Na základe takto zistených pomerov obžalovaného mala za to, že trest uložený
okresným súdom na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 6 mesiacov a so zaradením do ústavu
so stredným stupňom stráženia je nielen zákonným a spravodlivým trestom, ale aj trestom miernym,
zohľadňujúcim skutkové okolnosti a závažnosť konania obžalovaného. Odvolanie obžalovaného navrhla
zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné.

Obžalovaný A. B. žiadal rozsudok súdu I. stupňa zrušiť a uložiť mu miernejší trest a to vzhľadom na
to, že družka je vo výkone trestu.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, nezistil dôvody na zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 Trestného poriadku, ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek
3 Trestného poriadku. Postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a dôvodnosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.
Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konaniu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo odvolací súd,
zhodne ako súd I. stupňa zistil, že:

· prokurátorka Okresnej prokuratúry v Trnave podala dňa 18.08.2022 pod číslom 4Pv 51/22/2207-12
podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu na obvineného A. B., pre prečin ohrozovania mravnej
výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. b) Trestného zákona,
· okresný súd dňa 10.102022 pod č.k 8T/19/2022-93 uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo
výmere 9 (deväť) mesiacov a zaradil ho pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom
stráženia,

· proti tomuto trestnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný odpor č.l. 96 spisu,
· okresný súd určil termín hlavného pojednávania na 28.2.2023, na ktorom vypočul obžalovaného,
oboznámil lustrácie z registra obyvateľov, lustrácie z centrálnej databázy súdov, lustrácie z centrálnej
evidencie správnych deliktov a priestupkov a odpis registra trestov,
· keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku
urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a na všetky otázky podľa §
333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku, odpovedal áno, pričom
k prokurátor nemal k vyhláseniu obžalovaného výhrady a navrhol toto vyhlásenie prijať, tak okresný súd
postupoval správne, keď prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe a vykonal dokazovanie ohľadom trestu.
K výroku o treste:
O druhu a výmere trestu postupuje súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov
uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže
nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za
predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje
naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia
primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené
tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Trest (a osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok
štátneho donútenia. Predpokladom účinnej ochrany spoločnosti, teda účinnosti generálnej a
individuálnej prevencie, je adekvátnosť trestu za spáchaný trestný čin. Teoretické východiská penológie
poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny, ani príliš prísny trest
podľa nej nepôsobia výchovne, ale práve naopak, pôsobia demoralizujúco, zároveň varujú pred tzv.
exemplárnym trestaním spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom
individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov,
kde je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie. Trestné konanie má sledovať rovnako
preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa. Cieľom trestného
konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický
a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy.
Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného
činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodovaní o treste (obdobne pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014,
sp. zn. 4 To 7/2013).
Odvolací súd konštatuje, že okresný súd nepochybil pri postupe v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti
potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočne rozsiahle
dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre
uloženie spravodlivého trestu.
Okresný súd k osobe obžalovaného zistil, že :
· obžalovaný A. B. má v registri trestov 10 záznamov prevažne pre majetkovú trestnú činnosť
· naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 15.01.2020,
sp.zn.9T/27/2019 pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. c), d) Tr.
zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov, ktorý dňa 19.05.2021
vykonal
· v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný 32 záznamov

· je nezamestnaný
Okresný súd u obžalovaného správne vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť, teda že obžalovaný sa ku
skutku priznal a svoje konanie oľutoval (§ 36 písmeno l/ Trestného zákona) a zistil jednu priťažujúcu
okolnosť, teda že obžalovaný už bol za trestný čin v minulosti odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného
zákona, teda správne ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ako vyrovnaný. Pri úvahe
o uložení druhu a výmere trestu obžalovanému okresný súd prihliadol na okolnosti spáchania skutkov,
ako aj na okolnosti na strane páchateľa. Následne okresný súd aplikoval ustanovenie § 38 ods.
2 Trestného zákona, keďže pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol vyrovnaný, správne
vychádzal z trestnej sadzby 6 mesiacov až 5 rokov. Uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici
trestnej sadzby napriek osobe obžalovaného, ktorý má v registri trestov 10 záznamov, 32 záznamov
o priestupkoch, považoval aj krajský súd za primeraný a zabezpečujúci účel trestu. Majúc na zreteli účel
trestu, keď trest plní predovšetkým funkciu ochranu spoločnosti, individuálnej a generálnej prevencie, aj
krajský súd pri zohľadnení všetkých zákonných hľadísk, považuje takto obžalovanému uložený trest za
zákonný a spravodlivý, ktorý je objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej činnosti a ktorý dostatočne
naplní funkciu tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Krajský súd teda nezistil žiadne zákonné
dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia slobody. Skutočnosť, že družka obžalovaného je vo výkone
trestu odňatia slobody nie je takou skutočnosťou, ktorá by viedla k mimoriadnemu zníženiu trestu
obžalovaného, pretože obžalovaný v čase spáchania skutku vedel, že družka má výkon trestu odňatia
slobody odložený na jeden rok z dôvodu narodenia dieťaťa .
Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody okresný súd
nepochybil, keď podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil obžalovaného do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním
súdeného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný
čin trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 15.1.2020 sp. zn. 9T/27/2019, ktorý vykonal
19.5.2021, ako aj trest Okresného súdu Trnava uložený trestným rozkazom zo dňa 21.12.2018 sp. zn.
0T/298/2018 v trvaní 4 mesiacov, ktorý vykonal 19.12.2020.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného, ktoré bližšie
neodôvodnil, podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Sep 1, 2023. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.