Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 7, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/79/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123010126
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2123010126.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Revésa, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 3, odsek 4 písmeno c) Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 05.04.2023, č. k. 35T/4/2023-286, na

verejnom zasadnutí konanom dňa 08. augusta 2023 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 05.04.2023, č. k. 35T/4/2023-286, bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 3, odsek 4 písmeno c) Trestného

zákona, na tom skutkovom základe, že
od presne nezisteného času až do 18:50 hod. dňa 16.10.2022 si na presne nezistenom mieste od
nezistenej osoby v rozpore zo zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach
a prípravkoch v znení neskorších predpisov pre seba neoprávnene zadovážil drogu zv. pervitín, ktorú
následne prechovával pri sebe, naposledy do času 18:50 hod. dňa 16.10.2022, a to vo vozidle zn.
VolkswagenPassat,combi,striebornejmetalízy,EČV:D.,naktoromakovodičjazdilsámvTrnavepoulici

A., kde bol zastavený hliadkou príslušníkov PMJ KR PZ v Trnave, kde poverený príslušník PZ následným
vykonaním prehliadky tohto vozidla na základe príkazu prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava v tomto
vozidle,nasedadlespolujazdca,vdruhompriečinkubatohapoloženomnatomtosedadle,našielazaistil:
- zatavenú plastovú striekačku s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 1205
mg obsahujúci metamfetamín s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 33,1 %
hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza) s prímesou metylsulfonylmetánu (MSM), obsahujúce 399 mg

absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá minimálne 12 bežným jednotlivým dávkam drogy v celkovej
hodnote 60,25,- EUR
- zatavenú plastovú striekačku bieleho s obsahom kryštalického materiálu s hmotnosťou 434
mg obsahujúci metamfetamín s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 54,9 %
hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza) s prímesou metylsulfonylmetánu (MSM), obsahujúce 238 mg
absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá minimálne 4 bežným jednotlivým dávkam drogy, v celkovej

hodnote 21,70,- EUR,
čo spolu predstavuje 1639 mg drogy - pervitínu v celkovej hodnote 81,95 EUR, pričom v zmysle zákona
č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších
predpisov, je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok.
Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému podľa § 172 ods. 4 Trestného zákona s
prihliadnutím na § 37 písm. m) Trestného zákon, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona nepodmienečný

trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace. Súčasne podľa § 48 ods. 2 písm.a) Trestného zákona okresný súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Okresný súd napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 286-291 spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že vykonaným dokazovaním bolo bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že vo vozidle Volkswagen Passat combi, EČV: D., ktoré riadil dňa 16.10.2022
obžalovaný, sa nachádzal metamfetamín v celkovom množstve 1639 mg a v celkovej hodnote 81,95
eur, pričom bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že tento patril obžalovanému a obžalovaný
si ho zadovážil. Obžalovaný obhajobu založil na tvrdeniach, že nebol vopred poučený o svojich

právach, najmä o práve neobviňoval seba samého a bol robený na neho nátlak na vydanie veci –
drog, pričom podľa názoru okresného súdu z vykonaného dokazovania takéto tvrdenia obžalovaného
neboli preukázané. K tomu uviedol, že nátlak na obžalovaného nezodpovedal ani celkovým okolnostiam
prípadu, nakoľko podozrenie, ktoré existovalo už v čase zadržania obžalovaného, mohlo byť potvrdené
alebo vyvrátené práve vykonanou prehliadkou, o ktorú žiadal príslušník OKP a ktorej súhlas mu bol
oznámený. Absentuje tak akákoľvek motivácia príslušníkov PZ vyvíjať nátlak na obžalovaného, ak ich

podozrenie mohol byť preverené zákonným spôsobom.
Taktiež mal okresný súd za to, že obžalovaného usvedčuje z trestnej činnosti skutočnosť, že pri
prehliadke vozidla bola zaistená stopa č. 2 - dve injekčné striekačky s obsahom bieleho kryštalického
materiálu, ktorých obsah bol preskúmaný a bolo zistené, že v striekačke označenej ako A sa nachádzalo
1205 mg materiálu obsahujúceho metamfetamín s priemernou koncentráciou účinnej látky 33,1%

hmotnostných, čo podľa KEÚ PZ SR zodpovedná minimálne 12 obvyklým jednorazovým dávkam drogy
a v druhej striekačke označenej ako B sa nachádzalo 434 mg materiálu obsahujúceho metamfetamín
s priemernou koncentráciou účinnej látky 54,9% hmotnostných, čo podľa KEÚ PZ SR zodpovedná
minimálne 6 obvyklým jednorazovým dávkam drogy. Obžalovaného ďalej usvedčujú z trestnej činnosti
aj stopy zaistené z osobnej prehliadky, pri ktorej boli vykonané stery z rúk obžalovaného, ktorých

následnou odbornou expertízou znaleckým ústavom bolo zistené, že v týchto stopách sa nachádzajú
stopy metamfetamínu.
Pri určovaní druhu a výmery trestu okresný súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu
a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri ukladaní trestu súd vychádzal z toho

že v prípade obžalovaného je možné tomuto tohto uznať za vinného podľa z trestného činu podľa §
172 odsek 3, odsek 4 písm. c) Tr. zák., v zmysle ktorého za takýto skutok je možné uložiť trest odňatia
slobody v trvaní 3 až 10 rokov. Súd preto po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre
určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím k tomu, že u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu
okolnosť, ale zistil u neho jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m/ Tr. zák. - bol už za trestný čin

odsúdený, ako to vyplynulo z jeho odpisu registra trestov), ako aj k tomu, že mu bolo nutné uložiť len
trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom s poukazom na § 34 ods. 6 Tr. zák. a § 49 ods. 2 Tr.
zák., dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a
4 mesiace (t.j. skôr pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby trestného činu podľa § 172 ods. 4 Tr.
zák., s prihliadnutím na úpravu trestnej sadzby z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností, keď trest súd

mohol ukladať po úprave v zmysle § 38 ods. ods. 2, ods. 4 Tr. zák. v sadzbe od 5 rokov a 4 mesiace do
10 rokov) so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2
písm. a/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo
výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie obžalovaný A. B. a to čo do výroku

o vine ako aj čo do výroku o treste (č.l. 285 spisu), ktoré následne odôvodnil prostredníctvom obhajcu
Mgr. Ing. Juraja Trokana osobitným písomným podaním (č. l. 297-298 spisu).
Okresný prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní sa vzdal práva na podanie odvolania (č. l. 285
spisu).
Obžalovaný v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu po podrobnej rekapitulácii

záverov napadnutého rozsudku poukázal na skutkový stav, pričom namietal, že v tomto trestnom konaní
prokurátor žiadny príkaz na prehliadku nevydal. Napriek tomu, že obhajoba túto okolnosť namietala v
konaní, súd sa s týmto žiadnym spôsobom nevyporiadal a túto námietku doslova ignoroval, jednak v
priebehu konania, jednak pri vyhlásení a odôvodnení rozsudku. Na základe príkazu prokurátora teda
logicky nemohli byť zabezpečené ani žiadne dôkazy v tomto konaní.

K nezákonnosti príkazu na prehliadku iných priestorov vydaného policajtom obžalovaný namietal, že
vychádzajúc z vydaného príkazu na prehliadku iných priestorov (pozemkov), je zrejmé, že tento príkaz
nebol vydaný v súlade so zásadou stíhania len zo zákonných dôvodov obsiahnutou v ust. § 2 ods.
2 Trestného poriadku, keď v rade prvom, tento príkaz bol vydaný s odôvodnením, že je dôvodnépodozrenie, že „osobné vozidlo pochádza z trestnej činnosti a nachádzajú sa v ňom kriminalisticko-
relevantné stopy“. Z konania, ktoré predchádzalo vydaniu príkazu, neexistuje ani náznak skutočnosti,
že osobné vozidlo malo pochádzať z trestnej činnosti. Takáto skutočnosť sa nepreukázala ani v ďalšom

konaní, ani nie je predmetom trestného stíhania. V rade druhom, je nevyhnutné, aby príkaz na
prehliadku iných priestorov a pozemkov obsahoval aj dostatočný opis veci alebo osoby, ktoré majú
byť týmto procesným úkonom zaistené. Napriek tomu, že v tomto prípade mali príslušníci Policajného
zboru podozrenie, že sa v motorovom vozidle môžu nachádzať aj omamné a psychotropné látky alebo
prekurzory, pričom ich podozrenie malo plynúť z nervózneho správania osoby počas jej zadržania, ako

aj z dôvodu jej predchádzajúceho odsúdenia za obdobný skutok, tento bližší opis v predmetnom príkaze
absentuje. Pokiaľ by sme pripustili zákonnosť vydaného príkazu, potom by postačovalo každý takýto
zásahdozákladnýchprávaslobôdodôvodňovaťpodozrenímnaexistenciu„kriminalisticko-relevantných
stôp“, čo je podľa jeho názoru neprijateľné.
K nezákonnosti prehliadky iných priestorov uviedol, že je nezákonné aj vykonanie samotnej prehliadky
a všetky z nej zabezpečené dôkazy. Citujúc ust. § 101 ods. 1 Trestného poriadku, zastával názor, že v

uvedenom prípade nedošlo k doručeniu príkazu pri prehliadke, napriek tomu, že nebola prítomná žiadna
prekážka na jeho doručenie. Týmto spôsobom tak došlo ku konaniu, ktoré je v rozpore so zákonom, keď
príslušníci vykonávajúci prehliadku najskôr motorové vozidlo prehľadali, pričom vo vzťahu k pripomienke
vlastníka motorového vozidla, dopytujúceho sa na príkaz na prehliadku, uviedli, že ,,je to len formalita“
a vlastník motorového vozidla, si bol následne (po vykonaní prehliadky), na žiadosť polície, príkaz

vyzdvihnúť na oddelení policajného zboru na E. F. v Trnave. Poukazujúc na judikatúru NS SR sp. zn.
4Tdo/67/2016 zo dňa 23.11.2017 uviedol, že z dôvodu, že predpoklad zákonného vykonania prehliadky
nebol naplnený, nie je možné zaistené dôkazy považovať za zákonné a procesne použiteľné v trestnom
konaní, čím súčasne nemôžu byť použité ako zákonný podklad k posúdeniu mojej viny a výšky trestu
v konaní.

Vo vzťahu k znaleckému posudku KEÚ PZ Bratislava ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2022/11351 uviedol,
že pojem „obvykle jednorazová dávka drogy“ je pojmom právnym, a preto KEÚ PZ Bratislava nie je
oprávnený rozhodovať o tom, čo sa považuje za obvykle jednorazovú dávku konkrétnej drogy a ani
stanovovať jej množstvo. Tento záver potvrdzuje aj rozhodovacia činnosť Krajského súdu v Bratislave
(uznesenie sp. zn. 1To 168/2001, 4To 127/2011), podľa ktorej môže záver o obvykle jednorazovej

dávke drogy stanoviť výlučne len orgán činný v trestnom konaní (pokiaľ ide o prípravné konanie) alebo
súd (pokiaľ ide o konanie pred súdom). V tejto spojitosti je podľa jeho názoru doteraz otáznym, aké
je skutočné množstvo zaisteného materiálu drogy. Vzhľadom na to, že zo skutkovej vety rozsudku
vyplýva, že celkové množstvo zadržaného kryštalického materiálu predstavuje teda 1639 mg. Z tohto
množstva nie zrejmé, koľko obsahuje ,,čistý“ pervitín (metamfetamín), na základe ktorého bolo množstvo

metamfetamínu vyčíslené len ako minimálne 16 dávok po minimálne 10 mg metamfetamínu.
Obžalovaný ďalej namietal, že výrok o vine v rozsudku je neurčitý (skutok sa mal udiať „od presne
nezisteného času“, „na presne nezistenom mieste od nezistenej osoby“). Takáto formulácia skutku nie
je v súlade s požiadavkou na jeho určitosť a nezameniteľnosť s iným skutkom. K uvedenému dodal,
že za prechovávanie a zadovažovanie drog od presne nezisteného času na presne nezistenom mieste

už bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 9T/19/2019 z 08.09.2020, v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To/96/2020 z 02.09.2021. Nie je preto možné
ho dvakrát odsúdiť za rovnaký skutok.
V ďalšom zastával názor, že je nesprávny záver okresného súdu (bod 2 odôvodnenia) o tom, že „výsluch
z prípravného konania je potrebné vnímať v celom jeho kontexte“. Súd sa pri hodnotení dôkazov, musí

zaoberať len dôkazmi, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, a to v súlade s požiadavkou
na ústnosť a bezprostrednosť vedenia hlavného pojednávania. Je neprípustné, aby súd vychádzal z
domnienok (resp. skutočností, ktoré nevyplynuli z dokazovania na hlavnom pojednávaní). Na viacerých
miestachodôvodneniarozsudkusaspomínapríkaznaprehliadkuinýchpriestorov(motorovéhovozidla),
vydaný so súhlasom prokurátora, čo je v rozpore s výrokom o vine, v ktorom sa uvádza príkaz, vydaný

priamo prokurátorom. Je nesprávny záver okresného súdu (bod 25 odôvodnenia), že ak sa nachádza
vo výroku príkazu na prehliadku nesprávne uvedené podozrenie (odôvodnenie?) nemá to za následok
jeho nezákonnosť. Takýto zásah do základných práv a slobôd musí byť riadne odôvodnený, a nie je
možné nezákonnosť dodatočne naprávať takýmto výkladom. „Kriminalisticko-relevantné stopy“ nie sú
dostatočným odôvodnením takéhoto postupu, nakoľko pri každej prehliadke prichádza k zaisťovaniu

kriminalisticko-relevantných stôp. Z uvedeného nie je zrejmý zákonný dôvod nariadenia príkazu na
prehliadku. O to viac, ak výrok príkazu (vozidlo pochádzajúce z trestnej činnosti) nie je v súlade
so skutočnosťami, uvádzanými v závere odôvodnenia (žiadosť policajtov, vzhľadom na informáciu o
prítomnosti omamných a psychotropných látkach vo vozidle), teda príkaz je nepreskúmateľný.Obžalovaný poukázal aj na to, že nie je zrejmé, z akého dôkazu súd vyvodil záver (bod 31 odôvodnenia),
že obžalovaný mal pred samotnou prehliadkou sám uviesť, že vo vozidle sa nenachádzajú žiadne veci
pochádzajúceztrestnejčinnosti.Súdvšaksprávnekonštatuje,žepríslušníkOKPsaobžalovanéhopýtal,

či má nejaké drogy, avšak príslušník obžalovaného žiadnym spôsobom vopred nepoučil o jeho právach.
Je nesprávny záver súdu (bod 35 odôvodnenia) o tom, že za dôkaz sa považuje znalecký posudok ako
celok, nie len samotné závery. Naopak, za dôkaz možno považovať (a v rozhodnutí zohľadniť) len dôkaz,
ktorý bol zákonným spôsobom (zásada ústnosti) vykonaný na hlavnom pojednávaní. Ak boli na hlavnom
pojednávaní prečítané len závery znaleckého posudku, ako tomu bolo v tomto prípade, nie je možné

ako dôkaz použiť ostatné časti znaleckého posudku, resp. celý znalecký posudok. Z takto vykonaného
dokazovanie nevyplynul ani záver o tom, že predmetom znaleckého posudku boli práve stopy, zaistené
pri prehliadke motorového vozidla.
V záverečnom návrhu uviedol, že s poukazom na vyššie uvedené, je zrejmé, že jeho odsúdeniu
predchádzal nezákonný postup, ktorého následkom boli zaistené dôkazy, ktoré nemožno považovať za
zákonné a procesne použiteľné v trestnom konaní. Z tohto dôvodu, ako aj z ďalších dôvodov, ktoré

uviedol, navrhol, aby Krajský súd v Trnave zrušil napadnutý rozsudok, alebo ho zmenil tak, že ho spod
obžaloby oslobodí z dôvodu, že nebolo preukázané spáchanie skutku, ktorý je predmetom obžaloby.
Konanie na odvolacom súde
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie prostredníctvom videokonferenčného zariadenia podľa
§ 61b ods. 1 Trestného poriadku a to za prítomnosti prokurátorky krajskej prokuratúry, obžalovaného

a jeho obhajcu. Obžalovaný bol o termíne verejného zasadnutia riadne upovedomený, upovedomenie
prevzal dňa 24.07.2023.
Prokurátorka krajskej prokuratúry prítomná na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu uviedla, že
prvostupňový súd po dokazovaní realizovanom zákonným spôsobom rozhodol o vine obžalovaného
aouloženomtrestezákonneavecnesprávne,svojerozhodnutienáležiteodôvodnil.Odvolacienámietky

obžalovaného považovala za nedôvodné, s viacerými okolnosťami, na ktoré obžalovaný poukazuje,
sa prvostupňový súd vysporiadal už v odôvodnení rozsudku, s ktorým sa stotožnila. Pri vymedzení
skutku uvedeného v obžalobe skutočne došlo k uvedeniu nesprávneho údaja o tom, že prehliadka
motorového vozidla bola vykonaná na základe prokurátora, namiesto správneho údaju o tom, že išlo
o príkaz povereného príslušníka, tento údaj bol uvedený aj v skutkovej vete rozsudku, ide však výhradne

a len o pisársku chybu, ako je zrejmé z odôvodnenia rozsudku. Odvolanie považovala v celom rozsahu
za nedôvodné a podľa § 319 Trestného poriadku ho navrhla zamietnuť.
Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu uviedol, že sa plne pridržiava písomne podaného odvolania
zodňa11.5.2023.Totoodvolanieboloriadnymspôsobomnadnešnomverejnomzasadnutíoboznámené
a k tomu mal len jednu doplňujúcu skutočnosť, a to je tá, tak ako to už uviedol advokát pred ním vo svojou

písomnom podaní, že celému konaniu predchádzal nezákonný postup, ktorého následkom boli zaistené
dôkazy, ktoré nemožno považovať za zákonné, čiže nezákonnosť nemožno napraviť tzv. zákonnosťou.
Vprípade,žeobžalovanýbudespodobžalobyvplnomrozsahuoslobodený,navrholhoprepustiťzväzby
na slobodu.
Obžalovaný sa v konečnom návrhu pripojil k vyjadreniu svojho obhajcu.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, nezistil dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 Trestného poriadku, ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek
3 Trestného poriadku. Postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a dôvodnosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.
Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, odvolací súd,
zhodne ako súd prvého stupňa zistil, že:
· prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala dňa 18.01.2023 pod číslom 2 Pv 426/22/2207-33
podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu na obvineného A. B. pre zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

§ 172 ods. 3, ods. 4 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa obžalovaný mal dopustiť na skutkovom
základe, ako je uvedené v obžalobe ako i v skutkovej vete napadnutého rozsudku;
· okresný súd nariadil hlavné pojednávanie na deň 17.03.2023, na ktorom vykonal dokazovanie
výsluchom obžalovaného A. B. a čítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania zo
dňa 17.10.2022, následne výsluchom svedka G. A., svedka G. H., čítaním znaleckého posudku

Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava č. PPZ-KEU-EXP-2022/11351, znaleckého
posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava č. PPZ-KEU-EXP-2022/13008, záverov
I. G. A. J. K.;· okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.04.2023 vykonal dokazovanie výsluchom
svedka A. A. L., svedka M. B. a čítaním príkazu na prehliadku iných priestorov a príkazu na
osobnú prehliadku, zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov a pozemkov s fotodokumentáciou,

zápisnice o vykonaní osobnej prehliadky, tabuľky monitorovania cien metamfetamínu na čiernom trhu
na území Slovenskej republiky, rozsudku Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 9T/19/2019 zo dňa
08.09.2020 a uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/96/2020, evidenčnej karty vozidla, správy
na obvineného a lustrácie v CESDAP, odpisu registra trestov, zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej
slobody podozrivej osoby a poučenia o právach podozrivej osoby.

Ku konaniu a k výroku o vine
Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku : Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili

súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku : Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku : Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných

ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.
Odvolací súd podané odvolanie obžalovaného preskúmal a dospel k záveru, že okresný súd v záujme
náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení
všetkých základných zásad, ktoré trestný proces upravujú. Vo vzťahu k napadnutému výroku o vine

obžalovaného jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za dokázané, o
ktoré skutočnosti svoje tvrdenia oprel a akými úvahami sa spravoval a k akým záverom dospel, ktoré
závery odvolací súd považuje za správne a v plnom rozsahu na ne odkazuje.
Odvolací súd mal rovnako jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil trestného
činu, ktorý sa mu kládol za vinu. Z trestnej činnosti uvedenej v obžalobe je obžalovaný usvedčovaný

najmä zápisnicou o vykonaní prehliadky vozidla, zápisnicou o prehliadke tela, vypracovanými
znaleckými posudkami, svedeckými výpoveďami a v neposlednom rade aj samotnou výpoveďou
obžalovaného z prípravného konania.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, obžalovaný mu v odvolaní vytýkal v prvom rade
nezákonnosť príkazu na prehliadku iných priestorov. V tejto súvislosti je vo všeobecnosti potrebné

uviesť, že podľa § 101 ods. 1 Trestného poriadku, prehliadku iných priestorov alebo prehliadku pozemku
je oprávnený nariadiť predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní
prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt. Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený.
Doručí sa vlastníkovi alebo užívateľovi priestorov alebo pozemku, alebo jeho zamestnancovi pri
prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu.

Dôvody prehliadky podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona sú obdobné ako pri domovej prehliadke
(§ 99 ods. 1 Trestného poriadku).
Prehliadka iných priestorov môže byť ako neodkladný alebo neopakovateľný úkon vykonaná, pokiaľ
existuje dôvodné podozrenie, že sa v týchto priestoroch nachádza vec alebo osoba dôležitá pre trestné
konanie. Je treba mať na pamäti, že ide o úkon smerujúci na objasnenie a preverenie skutočností

dôvodne nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin. Aj napriek tomu, že ide iba o počiatočnú
fázu konania (spravidla pred vznesením obvinenia), musia mať orgány činné v trestnom konaní dostatok
informácií a dôkazov, ktoré sú o existencii dôvodného podozrenia spôsobilé presvedčiť objektívneho
pozorovateľa.
V zásade potom platí, že ak sa podozrenie zo spáchania trestného činu po vykonaní úkonu podľa § 101

Trestného poriadku nepotvrdí, táto skutočnosť sama osebe ešte neznamená neústavnosť vykonaného
zásahu. Skutkové zistenia sa totiž v počiatočných fázach trestného konania vždy pohybujú iba v rovine
pravdepodobnosti. V takejto situácii treba hodnotiť, či sa prehliadka mohla javiť dôvodnou s ohľadom
na informácie, ktoré orgány činné v trestnom konaní mali a mohli mať k dispozícii v čase jej nariadenia.Rovnako však platí, že ak sa podozrenie zo spáchania trestného činu po vykonaní úkonu podľa §
101 Trestného poriadku potvrdí, táto skutočnosť sama o sebe ešte neznamená ústavnosť vykonaného
zásahu bez toho, aby súd skúmal materiálne a formálne podmienky vykonaného úkonu.

Z príkazu na prehliadku iných priestorov (pozemkov) vydaného podľa § 101 ods. 1 Trestného poriadku
povereným príslušníkom PZ dňa 16.10.2022 (č.l. 126 vyšetrovacieho spisu) je zrejmé, že tento bol
vydaný (po predchádzajúcom súhlase prokurátorky) na prehliadku osobného motorového vozidla zn.
Volkswagen Passat, combi, strieborná metalíza svetlá, rok výroby: 2015, VIN: N., EVČ: D., lebo
je dôvodné podozrenie, že osobné vozidlo pochádza z trestnej činnosti a nachádzajú sa v ňom

kriminalisticko-relevantné stopy. Príkaz je odôvodnený tým, že „dňa 16.10.2022 bolo v zmysle §
199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre prečin nedovolená výroba omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek
3 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 16.10.2022 v čase približne o 19:00 hod. bolo
hliadkou PMJ KR PZ v Trnave na F. A. zastavené osobné motorové vozidlo zn. VW Passat, combi,
strieborná metalíza svetlá, EVČ: D., na základe žiadosti od príslušníkov Kriminálnej polície Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, nakoľko disponovali informáciou, že v predmetnom vozidle sa
nachádzajú omamné a psychotropné látky.“
S poukazom na vyššie uvedené potom k odvolacej námietke obžalovaného, že napriek tomu, že v tomto
prípade mali príslušníci Policajného zboru podozrenie, že sa v motorovom vozidle môžu nachádzať
aj omamné a psychotropné látky alebo prekurzory, pričom ich podozrenie malo plynúť z nervózneho

správania osoby počas jej zadržania, ako aj z dôvodu jej predchádzajúceho odsúdenia za obdobný
skutok, tento bližší opis v predmetnom príkaze absentuje, túto vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú.
K tomu krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené teoretické poznatky uvádza, že v praxi nie je vždy
možné pred začatím prehliadky presne určiť, aké predmety majú byť, resp. budú pri prehliadke nájdené.
Podmienkou prehliadky je však vždy existencia určitej predstavy o hľadaných predmetoch v súvislosti

s objasňovaním skutku a súčasne dôvodné podozrenie, že sa v určitých priestoroch takéto predmety
nachádzajú. Preto je pred vykonaním prehliadky potrebné zabezpečiť podrobný opis veci alebo mať
aspoň informácie umožňujúce druhové či rodové určenie hľadaných predmetov. Vzhľadom na vyššie
opísaný príkaz na prehliadku iných priestorov (pozemkov), z odôvodnenia tohto je zrejmé, že sú v ňom
bližšie popísané skutočnosti a to, že bolo v predmetnej trestnej veci podľa § 199 ods. 1 Trestného

poriadku začaté trestné stíhanie pre prečin podľa § 171 ods. 3 Trestného zákona a rovnako i krátky
popis skutkového stavu o tom, že príslušníci polície disponovali informáciou, že v predmetnom vozidle
sa nachádzajú omamné a psychotropné látky.
Pokiaľ obžalovaný poukázal na nezákonnosť predmetného príkazu v súvislosti s tým, že tento príkaz
bol vydaný s odôvodnením, že je dôvodné podozrenie, že „osobné vozidlo pochádza z trestnej činnosti

a nachádzajú sa v ňom kriminalisticko-relevantné stopy“, k tomu má krajský súd za potrebné uviesť,
že v zmysle zákona policajt začne trestné stíhanie, ak sa o skutočnostiach odôvodňujúcich začatie
trestného stíhania dozvie inak ako z trestného oznámenia (napr. pri vyšetrovaní trestnej činnosti alebo
pri vykonávaní operatívno-pátracej činnosti a pod.). Takýto postup bol uplatnený aj v prejednávanej
trestnej veci. Definíciu, spôsob výkonu, kategórie a zákonné medze činnosti vykonávanej príslušníkmi

Policajného zboru Slovenskej republiky upravuje zákon NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore
v znení neskorších predpisov. Príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky vykonávajú svoju
služobnú činnosť podľa § 8 ods. 3 citovaného zákona, ktorou sa rozumie činnosť policajta spojená s
plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných predpisov. Medzi ich úlohy podľa § 2
ods. 1 písm. b) citovaného zákona patrí aj odhaľovanie trestných činov a zisťovanie ich páchateľov. Preto

potom nemožno postup orgánov činných v trestnom konaní považovať za nezákonný, keďže si začatím
trestného stíhania „vo veci“ najprv vytvorili priestor na overenie poznatkov o možnom protiprávnom
konaní obžalovaného A. B., a k vzneseniu obvinenia pristúpili bez meškania po potvrdení pôvodného
podozrenia.
V tejto súvislosti ani ďalšia odvolacia námietka obžalovaného, že v uvedenom prípade nedošlo k

doručeniu príkazu pri prehliadke, napriek tomu, že nebola prítomná žiadna prekážka na jeho doručenie,
nie je dôvodná. Zo zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov zo dňa 16.10.2022 (č.l. 127-128
vyšetrovacieho spisu) je totiž zrejmé, že pri predmetnej prehliadke bol prítomný obžalovaný A. B. ako
vodič vozidla a prehliadka bola vykonaná za prítomnosti vlastníka vozidla M. B., pričom predmetný
príkaz bol vypracovaný a doručený účastníkom prehliadky do vlastných rúk ešte v deň prehliadky, t.j.

dňa 16.10.2022, o čom svedčí ich signatúra v zápisnici o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo
pozemkov zo dňa 16.10.2022 ako i doručenky založené vo vyšetrovacom spise (č.l. 126).
Krajský súd sa nemôže stotožniť ani s odvolacou námietkou, v ktorej obžalovaný namietal, že nie je
zrejmé, z akého dôkazu súd vyvodil záver, že mal pred samotnou prehliadkou sám uviesť, že vo vozidlesa nenachádzajú žiadne veci pochádzajúce z trestnej činnosti. V tomto smere je potrebné opätovne
poukázať na zápisnicu o vykonaní prehliadky iných priestorov zo dňa 16.10.2022, z ktorej jednoznačne
vyplýva, že policajná hliadka disponovala informáciou, že v predmetnom vozidle sa nachádzajú omamné

a psychotropné látky, pričom po predchádzajúcej výzve podľa § 104 Trestného poriadku obžalovaný
ako osoba, u ktorej bola prehliadka vykonaná, uviedol, že súhlasí s prehliadkou osobného motorového
vozidla jeho otca (pozn. súdu M. B.) a zároveň uviedol, že vo vozidle sa nenachádzajú žiadne veci
pochádzajúce z trestnej činnosti. Na základe tohto vyjadrenia bol obžalovaný poučený podľa § 106
Trestného poriadku.

V súhrne potom k odvolacím námietkam poukazujúc na nezákonnosť príkazu na prehliadku iných
priestorov zo dňa 16.10.2022 krajský súd uvádza, že predmetný príkaz je náležite odôvodnený
skutkovými zisteniami, na základe ktorých možno dospieť k záveru o dôvodnosti podozrenia a jeho
obsah umožňuje preskúmanie legality, legitimity a proporcionality vykonaného zásahu do súkromia. Na
základe uvedeného krajský súd len opakuje, že realizované trestné stíhanie považuje za zákonné, k
jeho začatiu došlo vykonaním zaisťovacieho úkonu a to prehliadkou iných priestorov v zmysle § 101

ods. 1 Trestného poriadku orgánmi činnými v trestnom konaní.
V prípade odvolacej námietky obžalovaného, v ktorej poukázal na to, že pojem „obvykle jednorazová
dávka drogy“ je pojmom právnym, a preto KEÚ PZ Bratislava nie je oprávnený rozhodovať o tom, čo
sa považuje za obvykle jednorazovú dávku konkrétnej drogy a ani stanovovať jej množstvo, s týmto
názorom obžalovaného sa krajský súd stotožňuje, avšak na druhej strane uvádza, že v predmetnej

trestnej veci bol znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava len podkladom na riešenie odbornej otáz-
ky spočívajúcej v tom, aký materiál bol znaleckému ústavu predložený a v akom množstve, či je
predložený materiál omamnou, respektíve psychotropnou látkou a či množstvo účinnej (psychoaktív-
nej) látky v nej je spôsobilé ovplyvniť psychiku konzumenta. Avšak, čo sa týka množstva obvyklej
jednorazovej dávky drogy, prvostupňový súd ju určil s poukazom na ustálenú súdnu prax (napr.

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2014, sp. zn. 2Tdo/56/2014) tak, že
množstvo zaistenej psychotropnej látky 1639 mg metamfetamínu, s obsahom účinnej látky od 33,1% do
54,9% hmotnostných u obžalovaného predstavovalo spolu minimálne 16 obvykle jednorazových dávok
drogy. Krajský súd potom túto odvolaciu námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
Pokiaľ obžalovaný uviedol, že z uvedeného množstva nie zrejmé, koľko obsahuje ,,čistý“ pervitín

(metamfetamín), na základe ktorého bolo množstvo metamfetamínu vyčíslené, v tejto súvislosti
poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.3.2019, sp. zn. 3Tdo/83/2018,
uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2019
pod č. 22, tunajší súd uvádza, že obvykle jednorazová dávka na použitie v zmysle § 135 ods.
1, ods. 2 Trestného zákona (ako nie individuálny, ale bežný konzumný priemer) sa, na základe

poznatkov o užívateľskej praxi, určuje ako bežne jednorazovo používané množstvo finálneho materiálu,
obvyklým spôsobom aplikovateľného konečným užívateľom - teda nie podľa množstva tzv. účinnej
látky v posudzovanom materiáli. Množstvo účinnej látky má vplyv na splnenie kvalitatívnych kritérií
posudzovaného materiálu podľa § 130 ods. 5 Trestného zákona a v nadväznosti na to podľa § 2
ods. 1, ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch

v znení neskorších predpisov. V tomto smere krajský súd poukazuje najmä na časť odôvodnenia
predmetného rozhodnutia, v ktorom Najvyšší súd uvádza, že: „Samotná objektívna stránka skutkovej
podstaty trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropný látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 Trestného zákona („neoprávnene prechováva pre vlastnú
potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor“) a podľa § 172 Trestného zákona

(„neoprávnenea)vyrobí,b)dovezie,c)kúpi,predá,vymení,zadováži,alebod)prechovávapoakúkoľvek
dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje“)
predpokladá konanie páchateľa spočívajúce v taxatívne vymenovanej činnosti, ktorú zákonodarca
považuje za trestnú. Konanie páchateľa v zmysle objektívnej stránky predmetného trestného činu je
obligatórne, nehovorí o prechovávaní účinnej látky (napr. THC) v omamnej, či psychotropnej látke.

Takýto údaj o množstve účinnej látky je aj pre konzumenta neznámy. Pri zadovážení omamných a
psychotropných látok sa konzumenti orientujú v hmotnostných jednotkách (gramoch), prípadne podľa
tzv. „dielov“ v závislosti od zaužívaného vzťahu medzi dílerom a konzumentom. Vzhľadom na takto
„zaužívaný“ spôsob obstarávania omamných a psychotropných látok je preto smerodajné pri výpočte
obvykle jednorazovej dávky vychádzať z hmotnosti zaistenej omamnej a psychotropnej látky, a nie od

koncentrácie účinnej látky THC a závislosti páchateľa. Spôsob určenia obvykle jednorazovej dávky KEÚ
PZ nezodpovedá zmyslu a podstate Trestného zákona podľa § 135, § 171 a § 172. Obvykle jednorazová
dávka sa musí definovať prostredníctvom hmotnostného kritéria, pretože práve v ňom je zahrnuté jednak
objektívne,akoajsubjektívnehľadisko(zavinenie),ktoréspočívavovedomostipáchateľa,akémnožstvodrogy neoprávnene prechováva a pod.“ S týmto názorom sa stotožňuje aj krajský súd. Na základe vyššie
uvedeného a s prihliadnutím na doposiaľ ustálenú judikatúru, vykonaným dokazovaním okresný súd
správne zistil, že zaistené množstvo psychotropnej látky 1639 mg metamfetamínu, s obsahom účinnej

látky od 33,1% do 54,9% hmotnostných predstavovalo spolu minimálne 16 obvyklých jednorazových
dávok drogy, a preto predmetný skutok právne kvalifikoval ako zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek
3, odsek 4 písmeno c) Trestného zákona.
V ďalších odvolacích námietkach obžalovaný namietal, že ak boli na hlavnom pojednávaní prečítané len

závery znaleckého posudku, nie je možné ako dôkaz použiť ostatné časti znaleckého posudku, resp.
celý znalecký posudok. Poukazujúc na rozhodovaciu prax všeobecných súdov krajský súd pripomína,
že nie je povinnosťou znalca, príp. súdu na hlavnom pojednávaní čítať celý znalecký posudok, stačí keď
naň odvolá a vysvetlí, resp. prečíta jeho závery. Následne súd pri hodnotení dôkazu môže hodnotiť celý
znalecký posudok, a teda aj jeho odôvodnenie, z ktorého vyplývajú odborné závery, nakoľko k týmto
záverom dospel prostredníctvom téz, ktoré sú v odôvodnení znaleckého posudku uvedené. Konečne

obhajca mal možnosť sa so znaleckým posudkom oboznámiť ešte v prípravnom konaní a na hlavnom
pojednávaní v prípade nejasností požiadať v tomto smere o doplnenie dokazovania.
Obžalovaný v odvolacích námietkach poukázal i na to, že výrok o vine v rozsudku je neurčitý (skutok
sa mal udiať „od presne nezisteného času“, „na presne nezistenom mieste od nezistenej osoby“),
nie je preto možné ho dvakrát odsúdiť za rovnaký skutok. V tomto smere krajský súd v prvom rade

poukazuje na novelu č. 105/2022 Z. z., ktorej cieľom bolo oddelenie neoprávneného zaobchádzania s
omamnými a psychotropnými látkami z rastlín rodu konopa od ostatných omamných a psychotropných
látok, ako aj jedov a prekurzorov. Týmto spôsobom sa odlišujú možnosti trestného stíhania osôb, ktoré
tieto omamné látky prechovávajú, od stíhania osôb, ktoré sa svojimi protiprávnymi konaniami venujú
výhradne obchodovaniu s týmito látkami v zmysle súčasného znenia § 172 ods. 4 Trestného zákona.

Táto novela zároveň priniesla aj oddelenie recidívy, čiže situácie, kedy už bol páchateľ za prechovávanie
omamných a psychotropných látok odsúdený. V tejto súvislosti je preto potrebné poukázať na rozsudok
Okresného súdu Trnava zo dňa 08.09.2020, sp. zn. 9T/19/2019 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trnave zo dňa 02.09.2021, sp. zn. 5To/96/2020, ktorým bol obžalovaný právoplatne odsúdený pre
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie

a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, pretože neoprávnene prechovával
pre vlastnú potrebu psychotropnú látku vo väčšom rozsahu. V predmetnej trestnej veci bola podaná
obžaloba pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 3, odsek 4 písmeno
c) Trestného zákona, pretože obžalovaný neoprávnene prechovával a zadovážil po akúkoľvek dobu

omamnú látku v množstve, ktoré je z hľadiska množstva posúdené viac ako desaťnásobok obvykle
jednorazovej dávky, čo z hľadiska právnej úpravy § 135 Trestného zákona už nie je možné považovať
za prechovávanie pre vlastnú potrebu, ale tiež aj na osoby, ktoré s omamnými, psychotropnými látkami,
jedmi alebo prekurzormi obchodujú. V tejto súvislosti potom možno ustáliť, že pokiaľ obžalovaný bol
právoplatné odsúdený z trestného činu podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona a neskôr bola podaná

obžaloba pre trestný čin podľa § 172 odsek 3, odsek 4 písmeno c) Trestného zákona nemôže sa jednať
o porušenie zásady ne bis in idem, pretože obžalovaný bol v predmetnom trestnom konaní obžalovaný
z trestného činu na inom skutkovom základe, ako za ktorý mu bol uložený právoplatný trest odňatia
slobody.
V súhrne k výroku o vine krajský súd uzatvára, že so zreteľom na pomerne obsiahle vykonané

dokazovanie vo veci a jednotlivé dôkazy, na ktoré súd prvého stupňa podrobne poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku a ktoré na seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani
odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení, ale i záverov okresného súdu
vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Z hľadiska vyššie uvedených získaných priamych a nepriamych dôkazov je podľa názoru odvolacieho

súdu preto možné bez akýchkoľvek dôvodných pochybností mať za preukázané, že sa skutok stal práve
tak, ako je z hľadiska spôsobu a rozsahu opísané vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Takéto
dôkazy (svedecké výpovede, zápisnica o prehliadke iných priestorov, zápisnica o vykonaní osobnej
prehliadky) v spojení so znaleckým dokazovaním odvolací súd považuje za dostatočné na vyslovenie
záveru o vine obžalovaného A. B.. K tomu krajský súd len dopĺňa, že vyššie uvedené skutočnosti sú

len tie najdôležitejšie, ktoré viedli odvolací súd k záveru o neopodstatnenosti a nedôvodnosti odvolacích
námietok obžalovaného vo vzťahu k výroku o vine, pričom s ďalším odôvodnením v tomto smere v plnej
miere odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa a v podrobnostiach naň poukazuje.Záverom (aj s poukazom na odvolacie námietky obžalovaného) neušla pozornosti ani krajského súdu tá
skutočnosť, že v skutkovej vete napadnutého rozsudku je nesprávne uvedené, že ,,..poverený príslušník
PZ následným vykonaním prehliadky tohto vozidla na základe príkazu prokuratúra Okresnej prokuratúry

Trnava v tomto vozidle...“, pričom ako vyplýva zo spisového materiálu, najmä z príkazu na prehliadku
iných priestorov zo dňa 16.10.2022, správne má byť v skutkovej vete uvedené, že ,,..poverený príslušník
PZ následným vykonaním prehliadky tohto vozidla po predchádzajúcom súhlase prokurátora Okresnej
prokuratúry Trnava v tomto vozidle...“ Vzhľadom na uvedené pochybenie, krajský súd podotýka, že
táto nezrovnalosť nezakladá nesprávnosť či nezákonnosť napadnutého rozsudku, ale jedná sa len

o formálne pochybenie, resp. nejde o také pochybenie, ktoré by zakladalo nezákonnosť úkonu, pretože
ako bolo konštatované už vyššie, príkaz na prehliadku iných priestorov zo dňa 16.10.2022 je zákonným
dôkazom, ktorý bol zrealizovaný povereným príslušníkom Policajného zboru po predchádzajúcom
súhlase prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava, teda zákonným postupom v zmysle § 101 Trestného
poriadku. Navyše, skutkovú vetu tvoria obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu a vecné,
miestne,časovéainésúvislosti,ktoréspájajúznakyskutkovejpodstatyvskutkovýdej(skutok).Dôkazné

prostriedky a dôkazy nie sú obligatórnym znakom, ktoré by mali tvoriť súčasť skutkovej vety. Napríklad
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 6Tdo/82/2017 k predmetnej problemati-
ke uvádza: „K formálnej úprave znenia skutku, najvyšší súd dodáva, že v ňom nemožno odkazovať na
znalecké posudky či odborné vyjadrenia a podobne, nakoľko ide vždy o záver súdu. Spôsob, akým súd
dospel k skutkovým zisteniam, uvedením zdroja informácie, konajúci súd vyjadrí až v odôvodnení roz-

hodnutia.“ Krajský súd preto uzatvára, že pre úplnosť skutkovej vety postačuje, ak obsahuje pojmy a
gramatické formulácie, ktoré významovo zodpovedajú (všetkým) znakom skutkovej podstaty trestného
činu, čo z vyššie citovanej skutkovej vety je nepochybné.
K výroku o treste
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie

trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže
nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za
predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky

primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje
naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia
primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené
tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Trest (a osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok

štátneho donútenia. Predpokladom účinnej ochrany spoločnosti, teda účinnosti generálnej a
individuálnej prevencie, je adekvátnosť trestu za spáchaný trestný čin. Teoretické východiská penológie
poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny, ani príliš prísny trest
podľa nej nepôsobia výchovne, ale práve naopak, pôsobia demoralizujúco, zároveň varujú pred tzv.
exemplárnym trestaním spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom

individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov,
kde je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie. Trestné konanie má sledovať rovnako
preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa. Cieľom trestného
konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický
a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy.

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi

prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného
činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickémupostupu súdu pri rozhodovaní o treste (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014, sp. zn. 4 To
7/2013).
Odvolací súd konštatuje, že okresný súd nepochybil pri postupe v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti

potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočne rozsiahle
dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho trestnú minulosť a ďalšie skutočnosti
potrebné pre uloženie spravodlivého trestu.
Okresný súd u obžalovaného správne vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť, teda že obžalovaný už
bol za trestný čin v minulosti odsúdený a to konkrétne rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa

08.09.2020, sp. zn. 9T/19/2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 02.09.2021,
sp. zn. 5To/96/2020 (§ 37 písm. m) Trestného zákona), teda správne ustálil prevahu priťažujúcich
okolností nad poľahčujúcimi (1:0) a postupom podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona modifikoval dolnú
hranicu trestnej sadzby trestného činu jej zvýšením o jednu tretinu, t. j. z 3 rokov na 5 rokov a 4
mesiace. Pri úvahe o uložení druhu a výmery trestu obžalovanému okresný súd prihliadol na okolnosti
spáchaného skutku, ako aj okolnosti na strane páchateľa, preto po zvážení týchto skutočností okresný

súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 5 rokov a 4
mesiace, ktorý považoval za primeraný a zabezpečujúci účel trestu. Majúc na zreteli účel trestu, keď
trest plní predovšetkým funkciu ochrany spoločnosti, individuálnej a generálnej prevencie, aj krajský
súd pri zohľadnení všetkých zákonných hľadísk považuje takto obžalovanému uložený trest za zákonný
a spravodlivý, ktorý je objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej činnosti a ktorý dostatočne naplní

funkciu tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Krajský súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody
na zmenu uloženého trestu odňatia slobody, napokon obžalovaný v tomto smere ani žiadne námietky
neuplatnil.
Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, okresný súd
nepochybil, keď podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil obžalovaného do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch nebol pred
spáchaním súdeného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného
poriadku zamietol ako nedôvodné.

Toto uznesenie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.