Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. jún 2023

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/8/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520203442
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3520203442.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov
JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Mareka Anovčina vo veci navrhovateľky A. A., nar. dňa XX.XX.XXXX,
bytom B. XXXX/XX, C. D. C. E., proti odporcovi F. G. H., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, C. D.
C. E., o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k plnoletému dieťaťu, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 4. mája 2022, č. k. 6Pc/22/2020-199 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II., III. ako aj súvisiaci výrok VI. o trovách
konania p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti, v ktorej navrhovateľka žiadala
odporcovi uložiť povinnosť doplatiť výšku na výživnom, ktorá je čiastkou vyčíslenou od 01.09.2014 do
konca roka 2020 vo výške 1.520,- eur + za každý ďalší mesiac 20,- eur až do stanovenia nového
výživného, zastavil. Výrokom II. zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľke A. A., nar.
XX.XX.XXXX zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 160,- eur mesačne s účinnosťou od 17.12.2020,
ktoré výživné je odporca povinný platiť navrhovateľke vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred.
Výrokom III. uložil súd odporcovi nedoplatok na zročnom výživnom za dobu od 17.12.2020 do
30.04.2022 v celkovej sume 545,42 eur splácať v mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným
výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku. Výrokom IV. súd
vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol a výrokom V. určil, že týmto rozsudkom sa zmenil rozsudok
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 5P/9/2011-156 zo dňa 11.03.2015 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4CoP/41/2015-185 zo dňa 22.10.2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť 10.11.2015. Na vec aplikoval ust. § 62 ods. 1 až 6, § 75 ods. 1, 2, § 78 ods. 1 – 3
Zákona o rodine. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka podaným návrhom žiadala , aby súd uložil
odporcovi - povinnému povinnosť prispievať na jej výživu mesačnou sumou 280,- Eur, a to do 15. dňa
v aktuálnom mesiaci. Súčasne žiadala uložiť odporcovi povinnosť doplatiť rozdiel na výživnom doteraz
aktuálnom a zvýšenom, a to od dátumu 01.09.2019, ktorý je dátumom začatia štúdia na vysokej škole.
Uviedla, že študuje druhý rok na vysokej škole na Trnavskej univerzite, odbor psychológia. Od útleho
veku má navrhovateľka diagnostikovanú alergiu v rozsiahlom štádiu, na roztoče, plesne, prach, trávy aj
stromy, preto nemôže bývať na internáte. Prostredie na internáte by jej spôsobovalo zdravotné problémy
v podobe neutíchajúceho kašľa a svrbenia sliznice nosa a očí, taktiež v jej ekzémových kožných stavoch,
ktoré má na pokožke, primárne na tvári. Jej zdravotný stav si vyžaduje čisté prostredie, nový matrac,
nábytok, žiadne závesy, záclony, koberce, v podstate nič, čo by v sebe držalo prach, roztoče a iné
baktérie. Pre tieto dôvody bola nútená hľadať si ubytovanie v súkromí. Z dôvodu eliminovania vysokých
nákladov si s kamarátkou prenajali byt, pričom náklady si delia na polovicu, teda vo výške 300,- Eur.

Matka navrhovateľky býva len v malom jednoizbovom byte, v C. D. C. E., v ktorom nie sú vhodné
podmienky na permanentný život oboch. Odporca býva v rodinnom dome spolu so svojimi rodičmi a
má zato, že jeho majetkové pomery sú komfortné. Ďalšie náklady vynakladá navrhovateľka na dopravu
do školy, resp. domov vo výške 30,- Eur. Školské potreby, ako sú knihy, kopírovanie materiálov a iné
potreby sú vo výške cca 20,- Eur mesačne, strava a drogéria cca 160,- Eur mesačne, paušál na
telefón internet vo výške 20,- Eur. Navrhovateľka si privyrába brigádne s to na oblečenie a obuv, na
notebook, mobilný telefón. Mesačné náklady navrhovateľky sú spolu vo výške 530 Eur. Na pojednávaní
konanom dňa 15.10.2021 navrhovateľka zobrala späť svoj návrh v časti, v ktorej žiadala uložiť odporcovi
povinnosť doplatiť výšku na výživnom, ktorá je čiastkou vyčíslenou od 01.09.2014 do konca roka 2020
vo výške 1.520,- Eur + za každý ďalší mesiac 20,- Eur až do stanovenia nového výživného. Súd konanie
v tejto časti v zmysle ust. § 144, 145 a 146 CSP zastavil. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom sp. zn. 5P/9/2013-156 zo dňa 11.03.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 4CoP/41/2015-185 zo dňa 22.10.2015, bola naposledy zvýšená vyživovacia povinnosť otca na,
v tom čase maloletú, navrhovateľku zo sumy 100,- Eur na sumu 120,- Eur mesačne s účinnosťou
od 01.09.2014. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.11.2015. V tom čase bola matka dieťaťa
nezamestnaná, bez nároku na dávku v nezamestnanosti, keď predchádzajúci pracovný pomer ukončila
dohodou v skúšobnej dobe zo zdravotných dôvodov. Podľa tvrdení matky, všetky svoje náklady hradila
z úspor, ktoré si tvorila v priebehu pracovných pomerov. S maloletou Karin bývala v 1-izbovom byte,
okrem mal. Karin mala vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére E., na ktorú platila výživné vo výške 130
eur mesačne. Matka dieťaťa sa vzdelávala v anglickom jazyku a súčasne študovala na Strednej škole
hotelovej, služieb a verejnosprávnej akadémie s.r.o. Strážnice v Českej republike, kde platila mesačný
poplatok vo výške 2.500 Kč, cca 105 Eur. Od 01.01.2014 si matka založila živnosť a začala pracovať
pre I. J. J. ako obchodný zástupca s priemerným mesačným zárobkom cca 700 Eur. Otec maloletej A.
v tom čase dosahoval príjem 12.000 Kč mesačne brutto, jeho čistý príjem predstavoval cca 10.300 Kč
mesačne, t.j. v prepočte približne 380 - 400 eur. Z uvedeného je zrejmé, že príjem otca v porovnaní
s príjmom v čase poslednej úpravy výživného je nezmenený. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca,
otec v priebehu konania vrátil dar - 3-izbový byt svojmu otcovi, ktorého bol výlučným
vlastníkom, ktorú skutočnosť súd prvého stupňa vyhodnotil ako účelovú. Otec však zostal bývať v tomto
byte, iné bývanie zabezpečené nemá, preto nie je možné pri posudzovaní majetkových pomerov otca
prihliadať na hodnotu vráteného daru, nakoľko otec predmetný byt nekupoval, v predmetnom byte býva,
uhrádza výdavky na bývanie vo výške 146,43 Eur mesačne a jeho finančná situácia zostala v podstate
nezmenená. Pokiaľ ide o mal. A., v čase podania návrhu na zvýšenie výživného u nej podstatná zmena
pomerov nenastala, nakoľko stále bola žiačkou základnej školy v Novom Meste nad Váhom a zvýšené
náklady na štúdium matka nepreukázala. S prihliadnutím na takto zistené pomery na strane mal. A.,
ako i na strane jej rodičov, odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že návrh
matky na zvýšenie výživného za obdobie od 01.06.2013 do 31.08.2014 nebol dôvodný, nakoľko na
strane maloletej Karin podstatná zmena pomerov oproti poslednej úprave výživného nenastala. Zmena
pomerov na strane maloletej A. podľa názoru odvolacieho súdu nastala až s účinnosťou od 01.09.2014,
kedy začala navštevovať bilingválne gymnázium v Trenčíne, čím podstatne vzrástli náklady súvisiace
najmä so štúdiom (matka hradí školné mesačne 100 Eur), cestovným, ako aj zvýšené bežné výdavky
súvisiace s výživou maloletej). Odvolací súd považoval za primerané, najmä vzhľadom na mesačný
príjem otca (cca 400 Eur), za opodstatnené zvýšenie výživného na mal. A. zo sumy 100 Eur na sumu
120 Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014, nakoľko od tohto času začala navštevovať prvý ročník
strednej školy. Z Nájomnej zmluvy predloženej navrhovateľkou bolo zistené, že táto bola uzatvorená
medzi prenajímateľom G. K. a navrhovateľkou, ako nájomcom v 1. rade a J. L., ako
nájomcom v 2. rade. Predmetom nájmu v zmysle tejto zmluvy je 3-izbový byt špecifikovaný v článku 1
tejto zmluvy. Táto zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to od 01.06.2020 do 31.05.2021. Nájomné
za užívanie bytu bolo dohodnuté v článku 3 tejto zmluvy v sume 600,- Eur, splatné mesačne vopred do
22. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca. Zmluvné strany sa dohodli i na zábezpeke vo výške
600,- Eur.

2. Z lekárskych správ vystavených MUDr. Jurajom Kličkom - imunológom a alergológom
a D. A. I. I. predložených navrhovateľkou súd zistil, že navrhovateľka je dispenzarizovaná
v imunoalergologickej ambulancii s diagnózou pollinosis-rinitis et coniunctivitis, Eczema atopicum,
si. Histaminovej intolerancie, KT prick polivalentný typ, hypersinzivity na peľové alergény (dreviny,
trávy, obilniny aj buriny) a srsť domácich zvierat. Vyžaduje dodržiavanie životosprávy alergika počas
celej peľovej sezóny, trvale nízko histamínovú diétu, v liečbe antihistaminiká, opakovane alergénová
imunoterapia, popri nízkohistamínovej diéte je nutnosť častého pridávania finančne náročného Daosinu

cps., tiež je dispenzarizovaná v kožnej ambulancii s liečením diagnostických záverov iná atopická
dermatitída a periorálna dermatitída.

3. Matka navrhovateľky podľa Daňového priznania za rok 2020 mala príjem 843,32 Eur, za rok 2021
mala základ dane 186,- Eur. V čase podania návrhu navrhovateľkou bola dobrovoľne nezamestnaná,
pričom vychádzajúc z jej čestného prehlásenia jej finančné náklady pomáhať hradiť jej priateľ, s
ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Finančné náklady vykrývala tiež z úspor, ktoré si odkladala od
obdobia začatia pracovného procesu, t.j. od svojich 18. rokov. Dňa 14.11.2021 jej
bolo vydané Osvedčenie Masérskou školou Rege s.r.o. o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho
programu ďalšieho vzdelávania v oblasti wellness pracovník - masérske služby. V septembri 2021 si
založila živnosť, ako živnostníčka je evidovaná na Okresnom úrade v Novom Meste nad
Váhom. Podľa správy Okresného riaditeľstva policajného zboru v Novom Meste nad Váhom, dopravný
inšpektorát , je matka navrhovateľky evidovaná ako vlastníčka motorového vozidla Renault Clio od
19.09.2012 do súčasnosti. Podľa správy zamestnávateľa matky, spoločnosti Bismode Slovensko,
s.r.o., pracovný pomer u tohto zamestnávateľa trval od 01.02.2013 do 31.03.2013 a bol ukončený na
základe oznámenia zamestnankyne o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Informácie, či by
došlo k rozviazaniu pracovného pomeru s matkou navrhovateľky neskôr, a ak áno z akého dôvodu, táto
spoločnosť uviesť nevedela, nakoľko ich neeviduje a nie je ich možné overiť vzhľadom na časový odstup
a zmenu zúčastnených zamestnancov. Dosiahnutá priemerná hodinová mzda matky navrhovateľky v
období trvania pracovného pomeru bola brutto: 8,6796 Eur na hodinu, netto: 6,0897 Eur na hodinu.
Orientačne podľa zrovnateľných súčasných zamestnancov spoločnosti, konkrétna výška zárobku matky
navrhovateľky by záležala na objeme uzatvorených obchodov, t.j. asi 1.000,- Eur mesačne. Podľa správy
zamestnávateľa 365bank a.s., matka navrhovateľky bola u tohto zamestnávateľa zamestnaná v čase od
01.05.2015 do 20.07.2015 a pracovný pomer ukončila v skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka práce.
Matka navrhovateľky vyživovaciu povinnosť na dcéru E. A., nar. XX.XX.XXXX plnila do septembra 2016,
kedy dcéra ukončila prvý stupeň vysokoškolského vzdelania a čakala na odložené štátnice v máji 2017.
Druhý stupeň vysokoškolského vzdelania sa rozhodla nenavštevovať. V katastrálnom území C. D. C. E.
má matka evidované nehnuteľnosti na LV č. XXXX.

4. Odporca - otec navrhovateľky mal v období od apríla 2021 do augusta 2021 čistý priemerný
mesačný príjem 111,30 Eur v spoločnosti W&K Industrie Technik s.r.o., Štvrť SNP 155/72, Trenčianske
Teplice. Podľa správy Sociálnej poisťovne - ústredie, v období od 01.09.2019 až do súčasnosti
nebol poberateľom dávok nemocenského poistenia, dávok dôchodkového poistenia, dávok úrazového
poistenia, dávok v nezamestnanosti a dávok garančného poistenia. V období od 01.04.2017 do
30.09.2017 bola otcovi vyplatená dávka v nezamestnanosti v celkovej výške 1.345,80 Eur. Podľa
správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom nebol odporca v období od
podania návrhu navrhovateľkou vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Posledná evidencia
odporcu trvala v období od 08.02.2019 do 07.04.2019. Vyradený bol z dôvodu prekročenia lehoty 40 dní
trvania dohody o pracovnej činnosti. Z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bol odporcovi vyplatený
príspevok na pohreb za mesiac marec 2020 vo výške 79,67 Eur. Podľa správy Okresného riaditeľstva
policajného zboru v Novom Meste nad Váhom, dopravný inšpektorát, je odporca evidovaný
ako vlastník motorového vozidla AC Kombi od 29.03.2019 do súčasnosti. Držiteľom tohto vozidla je
A. M., nar. XX.XX.XXXX. Zo správy zamestnávateľa odporcu W&K Die Industriemontage súd zistil,
že odporca pracoval a pracuje v ich spoločnosti na základe dohôd o vykonaní práce a o pracovnej
činnosti v nasledujúcich periódach: 1. v čase 1.7.2018-13.7.2018 - dohoda o vykonaní práce podľa §
226 ZP s náplňou práce: - Prekladateľské a tlmočnícke služby pre ich zamestnancov na zákazke u firmy
Thyssenkrupp System Engineeriing GmbH, Zeißgstraße 12, 09337 Hohenstein-Ernstthal, Nemecko, -
Technické a logistické riešenie problémov so zákazníkom - Firma Thyssenkrupp System Engineering
GmbH, Zeißgstraße09337, Hohenstein-Ernstthal, Nemecko, - Komunikácia a report o postupe prác so
zamestnávateľom, 2. v čase 27.2.2019-6.4.2019 - dohoda o vykonaní práce podľa § 226 ZP s náplňou
práce: - Vyhľadávanie obchodných partnerov cez printové a elektronické médiá, ich oslovenie za
účelom nadviazania spolupráce s firmou W&K Industrietechnik s.r.o., - Príprava podkladov pre obchodné
stretnutia s obchodnými partnermi, - Návšteva obchodných partnerov za účelom nadviazania spolupráce
s firmou W&K Industrietechnik s.r.o., 3. v čase 7.4.2019-4.4.2020 - dohoda o pracovnej činnosti podľa
§ 228a ZP s náplňou práce: - Vyhľadávanie obchodných partnerov cez printové a elektronické médiá,
ich oslovenie za účelom nadviazania spolupráce s firmou W&K Industrietechnik s.r.o., - Príprava
podkladov pre obchodné stretnutia s obchodnými partnermi, - Návšteva obchodných partnerov za
účelom nadviazania spolupráce s firmou W&K Industrietechnik s.r.o., 4. v čase 20.4.2020-19.4.2021 -

dohoda o pracovnej činnosti podľa § 228a ZP s náplňou práce: - Vyhľadávanie obchodných partnerov
cez printové a elektronické médiá, ich oslovenieza účelom nadviazania spolupráce s firmou W&K
Industrietechnik s.r.o., - Príprava podkladov pre obchodné stretnutia s obchodnými partnermi, - Návšteva
obchodných partnerov za účelom nadviazania spolupráce s firmou W&K Industrietechnik s.r.o., 5. v
čase 20.4.2021 - nateraz do 31.3.2022 - dohoda o pracovnej činnosti podľa § 228a ZP s náplňou
práce: - Vyhľadávanie obchodných partnerov cez printové a elektronické médiá, ich oslovenie za
účelom nadviazania spolupráce s firmou W&K Industrietechnik s.r.o., - Príprava podkladov pre obchodné
stretnutia s obchodnými partnermi, - Návšteva obchodných partnerov za účelom nadviazania spolupráce
s firmou W&K Industrietechnik s.r.o.. Spoločnosť W&K Industrietechnik ďalej v správe uviedla, že v
minulosti bolo na základe výsledkov práce odporcu a potrieb ich spoločnosti plánované prejsť z formy
dohody o pracovnej činnosti, resp. o vykonaní práce na riadny pracovný pomer - príp. so skráteným
úväzkom. Situácia na trhu v období COVID pandémie však tieto plány prekazila, ich spoločnosť v
období mimoriadneho stavu vplyvom zhoršenia ich ekonomickej situácie poberala aj štátnu pomoc
podľa schémy 3B. Preto nateraz nemôžu záväzne prisľúbiť odporcovi riadny pracovný pomer, aj keď z
jeho strany tento záujem naďalej pretrváva. V katastrálnom území C. D. C. E. má odporca evidované
vlastníctvo na LV č. XXXX. Ďalej má evidované vlastníctvo v k.ú. N. na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, v k.ú. N. na LV č. XXXX, v k.ú. I. na LV č. XXXX. Je podielovým spoluvlastníkom parciel
registra "E". Vychádzajúc zo správy jeho posledného zamestnávateľa Andron s.r.o. Dubňany, pracovný
pomer s odporcom zamestnávateľ rozviazal z organizačných dôvodov, nakoľko sa stal nadbytočným.

5. Súd prvej inštancie zistil, že odporca dňa 04.02.2021 uzavrel Kúpnu zmluvu s I. O., predmetom ktorej
bol nehnuteľný majetok v podiele 1/1 nachádzajúci sa v katastrálnom území
C. D. C. E., obec Nové Mesto nad Váhom, okres C. D. C. E., vedený na LV č. XXXX, pozemok parc.
Registra "E" s parcelným číslom 608/2 o celkovej výmere 33 m2, druh pozemku orná pôda za kúpnu
cenu 330,- Eur. So spoločnosťou Agricola, spol. s r.o. uzatvoril odporca dodatok č. 2
k nájomnej zmluve č. 292/2019 o nájme poľnohospodárskych pozemkov dňa 14.04.2022,
pričom nájom bol určený sumou 65,70 Eur ročne.

6. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, vyživovacia povinnosť k
navrhovateľke bola naposledy zvýšená rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom sp. zn.5P/9/2013-156 zo dňa 110.3.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 4CoP/41/2015-185 zo dňa 22.102015, zo sumy 100,- Eur na sumu 120,- Eur. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 10.11.2015. Navrhovateľka v tomto čase bola žiačkou základnej školy v Novom
Meste nad Váhom, pričom Krajský súd v Trenčíne konštatoval, že od poslednej úpravy žiadne zvýšenie
nákladov na A. matka nepreukázala. Príjem matky bol v tom čase 700,- Eur, príjem otca 380 - 400,- Eur.
Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k výraznej zmene pomerov na starne navrhovateľky.
Naproti tomu, že v čase poslednej úpravy bola žiačkou základnej školy, v súčasnosti je študentkou
vysokej školy. V školskom roku 2020-2021 bola študentkou 2. ročníka Trnavskej univerzity, Filozofickej
fakulty, v školskom roku 2021-2022 je študentkou 3. ročníka Trnavskej univerzity, Filozofickej fakulty. Len
jej náklady na nájom predstavujú sumu 300,- Eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že matka navrhovateľky
je vlastníčkou 1-izbového bytu, súd je toho názoru, že navrhovateľka si dôvodne
zabezpečila prenájom bytu, pretože nie je možné, aby ako vysokoškolská študentka zdieľala po celé
obdobie s matkou 1-izbový byt, keď je zrejmé, že sa musí maximálnej miere
venovať štúdiu a k tomuto musí mať vytvorené podmienky. Má zvýšené výdavky v súvislosti so svojim
zdravotným stavom, ako to vyplýva z lekárskych správ D. P. A. a D. A. I., PhD. Má náklady
v súvislosti so štúdiom, kedy je nesporné z jej strany potrebné zabezpečovať si potrebnú literatúru,
pomôcky a je nevyhnutné akceptovať i tú skutočnosť, že je potrebné, aby si
zabezpečila počítač. Ďalej má bežné výdavky na stravu, oblečenie, obuv. Vychádzajúc z
predložených daňových priznaní matky, u tejto došlo tiež k zmene pomerov, a to, že sa znížil jej príjem
od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k navrhovateľke. Treba však uviesť, že matka navrhovateľky
svoj posledný pracovný pomer rozviazala sama, pričom neboli preukázané vážne dôvody k rozviazaniu
tohto pracovného pomeru. Keďže matka navrhovateľky podniká a výsledkom podnikateľskej činnosti je
zisk, súd predpokladá, že pokiaľ by matka navrhovateľky nemala žiadny príjem,
oprávnenie na podnikateľskú živnosť by zrušila a zamestnala by sa. V uvedených súvislostiach súd
uvádza, že výživné, ktoré matka prispieva navrhovateľke vo výške 250,- Eur súd považuje za dôvodné.
Rovnako tak sa zmenili pomery na strane odporcu, ku ktorému došlo už z nízkeho príjmu pri úprave
poslednej vyživovacej povinnosti ešte k väčšiemu zníženiu. K tomuto však je potrebné uviesť, že odporca
je opakovane zamestnaný v spoločnosti W&K na základe dohôd o vykonaní práce a pracovnej činnosti,

a to na základe dohody od 01.07.2018 do 13.07.2018, od 27.02.2019 do 06.04.2019, od
07.04.2019 do 04.04.2020, od 20.04.2020 do 19.04.2021, od 20.04.2021 do 31.03.2022 a naposledy
v období od 22.04.2022 na dobu do 30.09.2022 na základe dohody o pracovnej činnosti. Vymeriavací
základ odporcu bol za obdobie od decembra 2020 do januára 2022 2.951,19 Eur,
úhrn poistného 277,23 Eur. V tejto spoločnosti je však odporca zamestnaný i napriek skutočnosti, že
táto spoločnosť mu nemôže záväzne prisľúbiť riadny pracovný pomer i keď zo strany odporcu tento
záujem naďalej pretrváva, podľa správy zamestnávateľa vzhľadom ku skutočnosti, že v období Covid
pandémie došlo k zhoršeniu ekonomickej situácie tejto spoločnosti. Pravdou je, že v minulosti na základe
výsledkov práce odporcu, táto spoločnosť mala plán na základe výsledkov odporcu a jej potrieb, prejsť
z formy dohody o pracovnej činnosti, resp. dohody o vykonaní práce uzatvorenej s odporcom, na riadny
pracovný pomer, príp. so skráteným úväzkom. Vychádzajúc z výpovede odporcu, práca, ktorú vykonáva
a vykonával u zamestnávateľa W&K Die Industriemontage, či už na základe dohody
o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, je pre odporcu zaujímavá, baví ho, napĺňa ho.
Odporca by si však mal uvedomiť, že ako otec má i povinnosti, v rámci ktorých
má i vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke. Navrhovateľka sa nesporne pripravuje ďalším
štúdiom na budúce povolanie a i keď sa snaží občas privyrobiť si formou brigád, príjem z týchto z ďaleka
nepostačuje na pokrytie jej potrieb. Nie je dôvod, aby navrhovateľka prerušila štúdium, išla do zahraničia,
zarobila si finančné prostriedky. Sám odporca toto odmieta a výslovne uviedol, že to nemôže
urobiť. Podľa názoru súdu odporca ako vzdelaný človek, s rozhľadom a vysokoškolským vzdelaním by
mohol mať podstatne vyšší príjem ako dosahuje. Je v poriadku, že si napĺňa podľa svojich predstáv
svoj život, nemôže tak robiť však na úkor svojho dieťaťa - navrhovateľky. Vzhľadom k všetkým zisteným
skutočnostiam, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, pri výraznej zmene pomerov, ktorá
nastala u navrhovateľky, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke zo
sumy 120,- Eur na sumu 160,- Eur mesačne. Navrhovateľka je študentka, je v podstate už dospelou
ženou a treba uviesť, že podľa názoru súdu ani takto zvýšené výživné nepostačuje na krytie všetkých
jej potrieb, čo by si mal odporca uvedomiť.

7. Pri zvýšení vyživovacej povinnosti zo sumy 120,- Eur mesačne na sumu 160,- Eur mesačne s
účinnosťou od 17.12.2020 vznikol odporcovi nedoplatok za obdobie od 17.12.2020 do 30.04.2022 v
celkovej sume 545,42 Eur, a to vyživovacia povinnosť odporcu na navrhovateľku bola
naposledy zvýšená na sumu 120,- Eur. Odporca za obdobie od 17.12.2020 do 31.12.2020
uhradil navrhovateľke titulom výživného sumu 62,90 Eur (130:31x15=62,92 Eur), za obdobie od januára
2021 do septembra 2021 zaplatil navrhovateľke sumu titulom výživného sumu vo výške 1.170,- Eur, za
obdobie od októbra do decembra 2021 sumu 360,- Eur, za obdobie od januára do apríla 2022
sumu 480,- Eur, t.j. celkom sumu za obdobie od 17.12.2020 do 30.04.2022 sumu 2.072,- Eur.
Pri zvýšení výživného na sumu 160,- Eur odporca mal zaplatiť navrhovateľke za obdobie od 17.12.2020
do 31.12.2020 sumu 77,42 Eur (160:31x15=77,42 Eur). Za obdobie od januára 2021 do
decembra 2021 mal odporca zaplatiť sumu 1.920,- Eur (160x12), za obdobie od januára 2022 do apríla
2022 sumu 640,- Eur (160x4), teda celkom sumu za obdobie od 17.12.2020 do 30.04.2022 vo
výške 2.637,42 Eur (77,42+1.920+640=2.637,42 Eur). Nedoplatok na zročnom výživnom za
obdobie od 17.12.2020 do 30.04.2022 je tak 545,42 eur (2.637,42-2.072=545,42 Eur). Nedoplatok na
zročnom výživnom súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur spolu s
bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Vzhľadom
k tomu, že zo strany odporcu nebolo možné zvýšiť výživné na sumu požadovanú navrhovateľkou, súd
vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. Týmto rozsudkom sa zmenil rozsudok Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom sp. zn. 5P/9/2011-156 zo dňa 11.03.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. 4CoP/41/2015-185 zo dňa 22.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.11.2015. O
trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Proti tomuto rozsudku, výroku II., III. a V., podal odporca v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/
CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Uviedol, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný,
keď súd neuviedol konkrétne dôkazy, ktoré vo veci vykonal a ktoré sú podkladom pre rozhodnutie
súdu. Poukázal na odsek 7. odôvodnenia rozhodnutia ako i náklady navrhovateľky na prenájom
bytu v Trnave, pričom navrhovateľka predložila v konaní nájomnú zmluvu, nepredložila však doklady

o úhrade nájomného. Je nepochybné, že vysokoškolskí študenti bežne bývajú na internáte, po dvoch
alebo troch v izbách a úspešne študujú, preto nie je zrejmé, prečo sa súd dostatočne nevysporiadal
s posúdením odôvodených výdavkov navrhovateľky a akceptoval nadštandardný výdavok navrhovateľky
300,- eur mesačne za nadštandardný 3-izbový byt. Súd neskúmal prechod navrhovateľky z externého
štúdia na denné, pričom pri externom štúdiu by výdavky na bývanie nemala. Súd neskúmal rozvrh
navrhovateľky, či si vyžaduje jej dennú prítomnosť v Trnave. Zdôraznil, že cestovné je zadarmo,
preto mohla navrhovateľka do školy dochádzať. Súd nevykonal navrhnutý dôkaz, či štúdium na škole
v školskom roku 2019/2020, 2020/2021 a 2021/2022 prebiehalo prezenčnou formou alebo z dôvodu
výskytu koronavírusu diaľkovou formou ako i výpis z účtu navrhovateľky za rok 2020 a pomernú časť roku
2021 s cieľom posúdiť oprávnené mesačné výdavky navrhovateľky. Navrhovateľka je schopná sama si
zabezpečiť príjem a kúpila si notebook za 600,- eur. Matka navrhovateľky v konaní deklarovala príjem
za rok 2020- základ dane vo výške 186,- eur, pričom náklady na navrhovateľku uhrádzala z úspor. Je
nepochybné, že suma výživného na navrhovateľku, ktorá pripadá na matku 250,- eur, teda je vyššia, ako
príjem. Matka navrhovateľky neuviedla výšku úspor. Súd nesprávne zaprotokoloval výpoveď odporcu,
že nie je dôvod, aby navrhovateľka prerušila štúdium, išla do zahraničia, zarobila si finančné prostriedky,
keď odporca uviedol, že to nemôže urobiť. So zvýšením výživného nesúhlasí a žiada, aby súd zrušil jeho
vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, resp. návrh na zvýšenie výživného zamietol. Súčasný príjem
odporcu pozostáva z príjmov z dohôd o vykonaní práce a napriek tomu má platiť výživné vo výške 160,-
eur. Súd sa nevysporiadal s návrhom odporcu na zrušenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke.
Navrhovateľka v roku 2018 ukončila štúdium na strednej škole a tým nadobudla schopnosť sama
sa živiť, preto vyživovacia povinnosť odporcu zanikla. Poukázal na riadne odôvodnenie rozhodnutia
v zmysle rozhodnutia III.ÚS 328/05, III.ÚS 116/06, I. ÚS 265/03, III.ÚS 311/07, III.ÚS 199/09/. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh navrhovateľky ako
nedôvodný zamietne.

9. Navrhovateľka v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že súd prvej inštancie
sa vysporiadal s navrhnutými dôkazmi, rozhodnutie náležite odôvodnil a vychádzal z riadne zisteného
skutkového stavu veci. K vyjadreniu predložila navrhovateľka výpis mesačných nákladov vo výške
906,99,- eur a to na bývanie, lieky, výživové doplnky, krémy či špeciálnu stravu, ktoré sú pravidelné
a ostatné nepravidelné výdavky spojené so štúdiom vo výške 117,- eur a ostatné mimoriadne výdavky vo
výške 292,- eur. K námietke odporcu, že navrhovateľka nepredložila výpisy z účtu za účelom preukázania
mesačných úhrad nájomného uvádza, že platby sa uskutočňovali v hotovosti k rukám prenajímateľa.
Navrhovateľka pre závažné zdravotné problémy nemôže bývať na internáte. Pokiaľ by mala zvýšené
výdavky v súvislosti so zdravotným stavom a bývaním na internáte, došlo by k zvýšeniu nákladov
na liečbu spôsobenú pobytom v priestoroch, ktoré nezodpovedajú štandardom pre alergologického
pacienta. Podľa podmienok prideľovania internátov by navrhovateľka internát ani nezískala a to
z dôvodu blízkosti jej bydliska a školy. Navrhovateľka neštudovala na vysokej škole externe tak, ako
to uvádza odporca, ale od začiatku štúdia t.j. odo dňa 20.09.2019 do 16.05.2022 dennou formou, kedy
ukončila bakalársky študijný program štátnicou. Navrhovateľka sa popri štúdiu snaží zarobiť na svoje
životné náklady formou brigád, resp. občasným výkonom práce hostesky. Odporca sa snaží v konaní
prezentovať ako osoba bez príjmu a majetku, pričom počas konania sa zbavil 3-izbového bytu jeho
vrátením otcovi, čo súd vyhodnotil ako účelové konanie z jeho strany. Rovnako odporca zamlčal príjem
z prenájmu pozemku a z predaja pozemku. V priebehu konania súd prvej inštancie zistil, že odporca je
vlastníkom pozemkov v k.ú. C. D. C. E., k.ú. N., k.ú. N., k.ú. I.. Účelové sú tvrdenia odporcu ohľadom
reálnych príjmov, ktoré si zabezpečuje na nízkej úrovni formou krátkodobých dohôd o vykonaní práce.
Rovnako sú náklady odporcu na bývanie mininálne, keď reálne býva v rodičovskom dome napriek tomu,
že má pobyt hlásený na ul. Karpatská 9 v Novom Meste nad Váhom. Navrhla, aby odvolací súd odvolanie
odporcu zamietol a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.
10. Odporca v písomne podanom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že v zmysle ust.
§ 366 CSP navrhovateľka v konaní predložila nový dôkaz- prehľad nákladov, pravidelné mesačné
výdavky v celkovej sume 906,99,- eur, ktoré sú v odvolacom konaní irelevantné. Navrhovateľka žije nad
pomery a jej mesačné výdavky sú nadsadené- napr. green ways, chlorela 64- drahý doplnok výživy ,
nejde o liek, doprava. Odporca namieta aj mesačné výdavky navrhovateľky na kozmetiku a oblečenie
vo výške 160,- eur, keď sa nejedná o osobu vo vývine. Matka navrhovateľky deklarovala príjem zo
živnosti za rok 2020, kde základom dane mala byť suma 186,- eur, pričom je dobrovoľne nezamestnaná.
Napriek uvedenému bolo v konaní deklarované, že matka navrhovateľky uhrádza náklady na jej výživu
z úspor. Suma výživného na matku vo výške 250,- eur, ktoré matka údajne vynakladá na navrhovateľku,
je vyššia ako príjem navrhovateľky. Odporca sa odmieta zvýšenou formou podieľať na výdavkoch

navrhovateľky, ktoré sú z veľkej miery dôsledkom jej nadštandardného spôsobu života. Poukázal
na postoj navrhovateľky k odporcovi. Navrhovateľka o odporcu nejaví záujem, nijakým spôsobom
odporcovi nepomáha, medzi nimi nie je absolútne žiaden vzťah. Vzhľadom na postoj navrhovateľky
voči odporcovi, kedy navrhovateľka vystupuje spôsobom, že bude študovať, kým sa bude dať a odporca
bude platiť, nepovažuje za spravodlivé, aby sa vyššou mierou podieľal na neprimeraných mesačných
výdavkoch navrhovateľky. So zvýšením výživného nesúhlasí a trvá na zrušení vyživovacej povinnosti
voči navrhovateľke. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľky
ako nedôvodný zamietne.

11. Navrhovateľka v písomne podanej duplike uviedla, že odporca nesprávne uvádza, že navrhovateľka
v podanom odvolaní uvádza viacero skutkových tvrdení a predkladá dôkazy, ktoré realizuje až
v rámci odvolacieho konania. K uvedenému tvrdeniu navrhovateľka uvádza, že odvolanie navrhovateľka
nepodala, iba podala písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu. Namieta vyjadrenie odporcu, že
navrhovateľka nemôže aplikovať ust. § 366 CSP, keď v danom prípade ide o konanie, ktoré sa riadi
civilným mimosporovým poriadkom, a preto sa v zmysle ust. § 34 CMP ustanovenia civilného sporového
poriadku o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácii konania
v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú. V zmysle zásad uvedených v § 35 a § 36 CMP je súd povinný
zistiť skutočný stav veci a vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie
skutočného stavu veci. Žiadala, aby odvolací súd odvolanie odporcu zamietol a rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu potvrdil.

12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote
(§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez
toho, aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), prihliadnuc
i na prípadné vady konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario CSP) dospel k záveru, že toto je potrebné v časti napadnutej odvolaním, vo výroku
týkajúci sa povinnosti otca navrhovateľky prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným,
výroku o zameškanom výživnom, a v závislom výroku o trovách konania, potvrdiť podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol odvolaním napadnutý vo výroku, ktorým
súd konanie zastavil v časti,v ktorej navrhovateľka žiadala odporcovi uložiť povinnosť doplatiť výšku na
výživnom, ktorá je čiastkou vyčíslenou od 01.09.2014 do konca roka 2020 vo výške 1.520,- eur + za
každý ďalší mesiac 20,- eur až do stanovenia nového výživného, ako aj v časti výroku IV., keď súd vo
zvyšku návrh navrhovateľky zamietol, v ktorom rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť
a odvolací súd sa ho nedotýkal.

13. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného zo strany svojho otca, ako
osoby povinnej z vyživovacej povinnosti na sumu 280,- Eur s účinnosťou od 01.09.2019 dôvodiac, že je
študentkou vysokej školy a od útleho veku má diagnostikovanú alergiu v rozsiahlom štádiu.

14. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti (otec navrhovateľky) odvolaním namieta, že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávnosť skutkových
a právnych záverov súdu prvej inštancie, na ktorých tento založil svoje vyhovujúce rozhodnutie čo do
výšky zvýšenia výživného na sumu 160,- eur (dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm.
d/, f/ a h/ CSP).

15. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a existenciu takejto vady odvolateľ ani netvrdil.

16. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal dôvodnosťou uplatnených odvolacích dôvodov uvedených v ust.
§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP (vady konania, nesprávne skutkové a právne závery).

17. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada
voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov účastníkov nevyplynuli,
ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov,
či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti,
zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

18. Pokiaľ odvolateľ deklaroval v odvolaní uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
d/ CSP, odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na všetky pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu,
že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady
nesprávne realizovanej mandukačnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr.
vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď
a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu.
Odvolateľ však v odvolaní nešpecifikoval žiadne konkrétne pochybenie v procesnom postupe súdu prvej
inštancie, ktoré podľa jeho názoru mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

19. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

20. Vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľa, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc z precízne zisteného
skutočného stavu veci, pri plnom rešpektovaní vyšetrovacieho princípu (§ 35 a § 36 CMP) vyvodil
správne právne závery, vychádzajúc z ktorých posúdil dôvodnosť návrhu na zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky v rozhodnutí vymedzenom období a výške,
konštatujúc naplnenie zákonných predpokladov z hľadiska ust. § 62 ods., 1-5, §
75 ods. 1 Zákona o rodine na priznanie takéhoto nároku odôvodňujúcich, vyhodnotiac námietky
odporcu produkované voči nej ako nedôvodné. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne
odôvodnil, v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod
na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou
citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň
odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty posudzovanej
veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie.

21. Nad rámec uvedeného, vo vzťahu k odvolacím námietkam odporcu odvolací súd uvádza:

22. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni
rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení
výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75
ods. 1 Zákona o rodine).

23. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa.
Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou (v prípade
mal. detí), alebo tiež poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia,
zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia
vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených
potrieb dieťaťa a možnosti a schopnosti povinného rodiča.

24. Vychádzajúc z článku 6 Základných princípov CMP, v spojitosti s ustanoveniami § 35 a § 36 CMP
súd je povinný zistiť skutočný stav veci, pričom postupuje v súčinnosti s účastníkmi
konania a je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď
ich účastníci konania nenavrhli (tzv. vyšetrovací princíp, ktorý je v mimosporovom procese úzko
spätý s princípom oficiality a princípom materiálnej pravdy, ktoré súvisia s objemom a kvalitou zistených
skutočností právne relevantných pre meritórne rozhodnutie). I keď zákon nerezignuje v mimosporových
konaniach na procesnú aktivitu účastníkov konania, zodpovednosť za zistenie skutočného stavu veci je
bremenom súdu, keďže vylučuje, resp. obmedzuje využitie procesnej zodpovednosti účastníkov konania
za výsledok konania, teda ho možno identifikovať ako „potlačenie subjektívneho dôkazného bremena“.
Ako vyplýva z uznesenia ÚS SR z 24.apríla 2003 sp. zn. IV. ÚS 78/03 všeobecný súd je povinný a
oprávnený v nesporových konaniach vykonávať dôkazy nielen v rozsahu svojej zákonnej kompetencie,
ale aj v rozsahu ústavnej zodpovednosti za zistenie skutkového stavu, ktoré dôkazy nemôžu závisieť
od vôle účastníkov konania.

25. V konkrétnostiach posudzovanej veci sa navrhovateľka domáha zvýšenia výživného zo strany
svojho otca, ako osoby povinnej na sumu 280 Eur s účinnosťou od 01.09.2019. Predmetom
posudzovania súdom prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu z hľadiska vyššie uvedených určujúcich
kritérií tak bolo, či odporcom tvrdená skutočnosť spolu s ďalšími v konaní zistenými skutočnosťami, tak
na jeho strane ako osoby oprávnenej, ako aj na strane odporcu, ako osoby povinnej z vyživovacej
povinnosti, sú spôsobilé k záveru o naplnení hmotnoprávnych predpokladov pre požadované zvýšenie
vyživovacej povinnosti čo do základu aj čo do výšky.

26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté deti aj zmena alebo zrušenie výživného možno len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

28. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata
zamestnania, závažné ochorenie a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb
(vek, štúdium, zdravotný stav a pod.). Civilný mimosporový poriadok však pod pojmom zmena pomerov
rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné
zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia.

29. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke bola
naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 5P/9/2013-156 zo
dňa 11.03.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4CoP/41/2015-185 zo dňa
22.10.2015, sumou 120,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014. V tom čase bola matka dieťaťa
nezamestnaná, bez nároku na dávku v nezamestnanosti, keď predchádzajúci pracovný pomer ukončila
dohodou v skúšobnej dobe zo zdravotných dôvodov. Podľa tvrdení matky, všetky svoje náklady hradila
z úspor, ktoré si tvorila v priebehu pracovných pomerov. Matka mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k
plnoletej dcére E., na ktorú platila výživné vo výške 130 eur mesačne. Od 01.01.2014 si matka založila
živnosť a začala pracovať pre I. J. J. ako obchodný zástupca s priemerným mesačným zárobkom cca
700 Eur. Otec maloletej A. v tom čase dosahoval príjem 12.000 Kč mesačne brutto, jeho čistý príjem
predstavoval cca 10.300 Kč mesačne, t.j. v prepočte približne 380 - 400 eur. Od 01.09.2014 navštevuje
maloletá A. bilingválne gymnázium v Trenčíne, čím podstatne vzrástli náklady súvisiace najmä so

štúdiom (matka hradí školné mesačne 100 Eur), cestovným, ako zvýšené bežné výdavky súvisiace s
výživou maloletej). Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.11.2015.

30. V posudzovanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka je študentkou
Trnavskej univerzity, Filozofickej fakulty Trnava. Od 01.09.2019 do 19.09.2019 študovala navrhovateľka
externou formou a dňa 20.09.2019 prestúpila na dennú formu štúdia bakalárskeho študijného programu
psychológia (č.l. 116). Štúdium navrhovateľky prebieha. Ako však vyplýva z č.l.66, Trnavská univerzita
v Trnave predložila súdu potvrdenie, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka je študentkou v akademickom
roku 2021/2022 3. ročníka študijného programu psychológia. Od 1.9. 2019 do 31.augusta 2022
prebieha štúdium dennou formou. Námietka odporcu vo vzťahu k posudzovaniu navrhovateľkou
vybranej formy štúdia je celkom zjavne bezdôvodná a nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia.
Pokiaľ odporca uviedol, že navrhovateľka je schopná navštevovať vysokú školu a popri tom pracovať
a dosahovať príjem, odvolací súd uvádza, že navrhovateľka aj popri dennej forme štúdia tak, ako to
sama uviedla, je schopná zabezpečiť si, avšak nepravidelne, príjem z pracovnej činnosti formou
brigád, čo však nezbavuje odporcu, aby si riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť, keď navrhovateľka
sa pripravuje a to sústavne, na svoje budúce povolanie a nemusí si zabezpečovať iný príjem. A naviac,
pokiaľ by mala navrhovateľka dostatok finančných prostriedkov na svoju výživu, formou brigád by
si nemusela privyrábať . Navrhovateľka je dispenzarizovaná v imunoalergologickej ambulancii
s diagnózou pollinosis-rinitis et coniunctivitis, Eczema atopicum, histamínová intolerancia, KT prick
polivalentný typ, hypersinzivity na peľové alergény /dreviny, trávy, obilniny, buriny/, srsť domácich zvierat.
Musí dodržiavať životosprávu, trvale nízko histamínovú diétu. V kožnej ambulancii je navrhovateľka
dispenzarizovaná pre atopickú dermatitídu a perioráonu dermatitídu. Navrhovateľka býva v prenajatom
byte v Trnave, za ktorý uhrádza mesačne sumu vo výške 300,- eur . Odporca namietal výdavky
navrhovateľky za prenájom bytu s tvrdením, že študenti bežne bývajú na internáte. Navrhovateľka
v konaní predložila lekárske správy preukazujúce ochorenia, ktoré ju obmedzujú v spôsobe života tým,
že navrhovateľka je dispenazarizovaná v imunoloalergologickej ambulancii ako aj v kožnej ambulancii
pre peľové alergény, má trvale nízku histamínovú diétu, atopickú dermatitídu a periorálnu dermatitídu,
s čím je spojené dodržiavanie životosprávy ako i podávanie finančne náročného daosinu, ako i iných
liekov, preto námietka odporcu poukazom na náklady navrhovateľky na bývanie je nedôvodná.
Neobstojí námietka odporcu, či štúdium navrhovateľky si vyžaduje jej prítomnosť v meste Trnava, keď
je len logické, že navrhovateľka potrebuje dostatok času na štúdium, ktorý by bol neúčelne strávený
cestovaním do miesta trvalého bydliska. Navrhovateľka, ako každý bežný študent, potrebuje čas na
štúdium a nie je možné nútiť ju denne dochádzať. Súčasne odporca namietal, že súd nevykonal dôkaz
preukazujúci, či štúdium navrhovateľky v školskom roku 2019/2020, 2020/2021, 2021/2022, v dôsledku
výskytu koronavírusu, prebiehalo diaľkovou formou. Ako vyplýva z listinného dôkazu, č.l. 111., súd urobil
dopyt na Trnavskú univerzitu za účelom zistenia, akou formou prebiehalo štúdium navrhovateľky v šk.r.
2019-2020, v šk.r. 2020-2021 a v šk.r. 2021-2022. Trnavská univerzita /č.l. 116 v spise/ uviedla, že
navrhovateľka študovala na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave v externej forme štúdia od
01.09.2019 do 19.9.2019 a dňom 20.09.2019 prestúpila na dennú formu štúdia bakalárskeho študijného
programu psychológia, s ktorým listinným dôkazom súd oboznámil účastníkov konania na pojednávaní
konanom dňa 21.3.2022 tak, ako to vyplýva zo zvukovej nahrávky. Odporca k prečítanému listinnému
dôkazu námietky nevzniesol.

31. Súd prvej inštancie vykonal porovnanie príjmových možností oboch rodičov v čase posledného
rozhodnutia ako i v čase rozhodovania. Takto zistil, že matka navrhovateľky mala na základe daňového
priznania za rok 2020 príjem vo výške 843,32,- eur za rok, v roku 2021 vo výške 186,- eur. Odporca
mal v období od apríla 2021 do augusta 2021 čistý mesačný príjem vo výške 111,30,- eur. Pracuje
v spoločnosti v spoločnosti W&K Industrie Technik s.r.o., Štvrť SNP 155/72, Trenčianske Teplice, na
základe dohôd o vykonaní práce a o pracovnej činnosti.

32. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil postoj odporcu v konaní, ktorý by si mal uvedomiť, že má
vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke, ktorá sa štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie a občas
sa snaží si privyrobiť, pričom odporca má vysokoškolské vzdelanie a mohol by dosahovať podstatne
vyšší príjem ako dosahuje. Odporca je vlastníkom nehnuteľností v k.ú. C. D. C. E., zapísané na LV
č. XXXX, v k.ú. N. zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, v k.ú. N. zapísané
na LV č. XXXX, v k.ú. I. na LV č. XXXX. Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 4.2.2021 získala
odporca finančné prostriedky z predaja nehnuteľnosti vo výške 330,- eur. Súčasne prenajíma na základe

nájomnej zmluvy so spoločnosťou Agricola, spol. s r.o., poľnohospodársky pozemok s ročným nájomným
vo výške 65,70,- eur.

33. Odvolateľ poukazom na odvolacie námietky uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal
s návrhom odporcu na zrušenie vyživovacej povinnosti, ktorý podal v priebehu konania. Odvolací súd
vyhodnotil predmetnú námietku odporcu ako celkom zjavne za bezdôvodnú. Ako vyplýva z obsahu
spisu, č.l. 206, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 17. mája 2022, č.k. 6Pc/22/2020-206,
vylúčil vzájomný návrh odporcu na zrušenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke na samostatné
konanie. Predmetné uznesenie bolo odporcovi doručené dňa 31.05.2022. Rovnako z obsahu zápisnice
z pojednávania zo dňa 04.05.2022 vyplýva, že súd na pojednávaní rozhodol o návrhu odporcu na
zrušenie vyživovacej povinnosti tak, že tento vylúčil na samostatné konanie, o ktorej skutočnosti mali
navrhovateľka aj odporca, vedomosť, keď sa pojednávania osobne zúčastnili.

34. Odvolací súd následne posudzoval odvolaciu námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie nesprávne
zaprotokoloval výpoveď odporcu, že nie je dôvod, aby navrhovateľka prerušila štúdium, išla do
zahraničia, zarobila si finančné prostriedky, sám odporca toto odmieta a výslovne uviedol, že to nemôže
robiť. Ako vyplýva z obsahu spisu, odporca v priebehu konania, resp. po skončení pojednávania
nenamietal nesprávnu protokoláciu, preto v tomto štádiu konania je námietka nedôvodná.

35. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súdom prvej inštancie
zvýšené výživné zo strany odporcu v prospech navrhovateľky je v súlade s jej vekom a odôvodnenými
potrebami, ako aj osobnými, majetkovými a potencionálnymi finančnými možnosťami na strane odporcu
ako povinného rodiča. Navrhovateľka navštevuje vysokú školu, s čím sú spojené zvýšené výdavky.
Má zdravotné problémy, pre štúdium potrebuje čisté prostredie. Odporca opakovane poukázal na
skutočnosť, že navrhovateľka môže navštevovať štúdium externe a popri tom pracovať a dosahovať
príjem na pokrytie jej prehnaných výdavkov. Výber formy štúdia je výslovne na navrhovateľke, pričom
aj podľa názoru odvolacieho súdu , zvýšené výživné na navrhovateľku nie je vo výške, ktorú by nebol
schopný odporca platiť, preto námietka odporcu, že sa odmieta zvýšenou formou podieľať na výdavkoch
navrhovateľky, ktoré sú z veľkej miery dôsledkom jej nadštandardného spôsobu života je celkom zjavne
nedôvodná.

36. Záverom odvolací súd uzatvára, že odporca v písomne podanom vyjadrení zo dňa 31.10.2022
uviedol, že navrhovateľka o odporcu nejaví záujem, nijakým spôsobom odporcovi nepomáha a nemajú
medzi sebou žiaden vzťah, keď posúdenie týchto rozhodujúcich skutočností nie je predmetom konania.
Pokiaľ mal odporca záujem na stretávaní sa s dcérou, nič mu nebránilo domáhať sa úpravy styku
s navrhovateľkou v čase, keď bola ešte maloletá , súdnou cestou. Navrhovateľka je študentkou
vysokej školy, štúdiom sa pripravuje na svoje budúce povolanie, čo by si mal uvedomiť aj odporca
a snažiť sa pomôcť svojej dcére zvládnuť náklady na školu, preto nie je dôvodná aj ďalšia odvolacia
námietka odporcu, že považuje za nespravodlivé podieľať sa na neprimeraných mesačných výdavkoch
navrhovateľky. Navrhovateľka v priebehu konania predložila všetky listinné dôkazy, s ktorými sa súd
prvej inštancie náležite vysporiadal, tieto vyhodnotil jednotlivo ako i vo vzájomnej súvislosti. Odvolací
súd zastáva jednoznačný názor, že rozsah zvýšeného výživného, vzhľadom na vek /navrhovateľka
bude mať 24 rokov/ a celkové odôvodnené potreby navrhovateľky, nemožno vo všeobecnosti hodnotiť
ako nadštandardné, umožňujúce pokrývať viac, ako reálnu časť nákladov na odôvodnené potreby, pri
všeobecnej znalosti cien, či už len základnej stravy, nákladov na oblečenie, bývanie, hygienu, zdravotnú
starostlivosť, náklady na bývanie, výdavky spojené s návštevou vysokej školy, nezbavuje povinnosti
odporcu sa na ich úhrade v zodpovedajúcom rozsahu podieľať. Súd prvej inštancie správne, pri
posúdení kritérií majetkových pomerov povinného, vychádzal z výpisu z katastra nehnuteľností, keďže
príjmové pomery odporcu samy o sebe neposkytujú úplný obraz o situácii odporcu, ako aj z prenájmu
nehnuteľností. Nejde o zásah do vlastníckeho práva odporcu, ktorý môže vlastniť neobmedzené
majetkové podstaty, ale len o posúdenie majetkových pomerov odporcu vo vzťahu k plneniu prioritnej
vyživovacej povinnosti.

37. Čo sa týka výšky splátok zameškaného výživného, tieto zodpovedajú potrebe čo najskôr zabezpečiť
splatenie zameškaného výživného, keď splátky zameškaného výživného sú prednostné oproti iným
záväzkom.

38. S poukazom na uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku
II., III. ako aj súvisiaci výrok VI. o trovách konania, ako vecne správny potvrdil, za použitia ust. § 387
ods. 1 CSP. Odvolateľ neuviedol vo svojom odvolaní žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by už neboli
predmetom posudzovania súdom prvej inštancie a ktoré by boli spôsobilé k odlišnému, v prospech
odvolateľa spôsobilému rozhodnutiu. Len samotná kritika súdneho rozhodnutia a prejav nespokojnosti
s rozhodnutím nezakladá nesprávne právne či skutkové posúdenie veci. Súd prvej inštancie komplexne,
rozsiahle a precízne uviedol všetky dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie , tieto podrobil
prieskumu a uzavrel, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu podieľať na výžive navrhovateľky
zvýšeným výživným.

39. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

40. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

41. V mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení
zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená, že každý z
účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimku
a to v zmysle § 55, umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na
okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov
konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, zároveň je však potrebné
zdôrazniť, že pre aplikáciu ustanovenia § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.

42. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku
na náhradu trov konania v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v
konkrétnostiach odvolateľ ani nespochybňoval, a existenciu takýchto okolností vo vzťahu k nároku na
náhradu trov konania v podanom odvolaní ani neuvádzal.

43. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

44. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy
odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia
nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 5. 9. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.